Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723212472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: E. F., C. XXX/XX, XXX XX F., G.: XX XXX
XXX, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad,
IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8Cpr/2/2024-172 zo dňa 08.10.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
8Cpr/2/2024-186 zo dňa 12.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cpr/2/2024-186 zo dňa 12.12.2024.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Opravným uznesením č.k. 8Cpr/2/2024 - 186 zo dňa 12.12.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak:

O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Cpr/2/2024-172 zo dňa 8.10.2024 v časti
označenia súdu tak, že označenie má správne znieť:

„Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: E. F., C. XXX/XX, XXX XX F., G.: XX XXX
XXX, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad,
IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, takto“.

3. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 7 písm. c/

a ods. 9 Zákona č. 596/2003 Z.z., podľa § 47a ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 5a ods. 1,
ods. 6 a ods. 9 Zákona č. 211/2000 Z.z., podľa § 2 ods. 3 a 7 a podľa § 4 ods. 1 a 4 Zákona č. 597/2003
Z.z. účinného v rozhodnom období. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je určenie neplatnosti odvolania z funkcie H.
B. v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného.

5. K námietke žalovaného o neprípustnosti žaloby súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS
SR, sp. zn. 5Cdo/4/2020, zo dňa 27.08.2020, ktorý uviedol, že „Naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti odvolania z funkcie je daný v zásade vždy (čo v konečnom dôsledku pripustil i odvolací súd).
Nie je vylúčené, že v určitých prípadoch môžu existovať špecifické okolnosti, ktoré vylúčia existenciu

naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Za situácie, keď žiadne právna norma nelimituje dobu
uplatnenia takéhoto určenia, rozhodne nemôže byť takouto okolnosťou skutočnosť, že k uplatneniu
určenia neplatnosti odvolania z funkcie došlo až po určitej dobe od odvolania s funkcie (ktoré je takouto
žalobou spochybňované) a taktiež okolnosť, že predmetná funkcia je už obsadená.“

6. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy ku

dňu XX.XX.XXXX a to v zmysle § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z.. Najvyšší súd SR v rozsudku,
sp. zn. 5Cdo/253/2007, z 25.02.2019 uviedol, že „právny úkon urobený zriaďovateľom - odvolanie z
funkcie riaditeľa školy pre svoju formálnu platnosť nevyžaduje uvedenie dôvodov, a je preto potrebné
vykladať ho ako prejav vôle, smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája.
Potom je zrejmé, že pre jeho platnosť je postačujúca jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ktorých naplnenie je

dané uvedením konkrétnym ustanovením zákona, ktorý priamo dáva oprávnenie zriaďovateľovi odvolať
z funkcie riaditeľa školy pre závažné porušovanie všeobecných záväzných právnych predpisov (§ 3
ods. 7 písm. c/ zákona č. 596/2003 Z.z.).“ Obdobný názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS SR, sp.
zn. 2Cdo/178/2004. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že odvolanie žalobkyne je
z formálneho hľadiska platným právnym úkonom, nakoľko bolo aj vopred prerokované s príslušnou

radou školy. Súd prvej inštancie sa preto ďalej zaoberal len existenciou dôvodov odvolania, ktoré boli
predmetom žiadosti žalovaného o vyjadrenie adresovanej rade školy, v ktorej stručne skutkovo označil
dôvody odvolania a označil právne predpisy, ktoré mali byť porušené.

7. Z právneho hľadiska je potrebné v prípade žalobkyne rozoznať dve roviny vzťahov, funkčnú a

pracovnoprávnu. Dôvody odvolania z hľadiska ich závažnosti môžu byť výrazne nižšie ako v prípade
dôvodov pre ukončenie pracovno-právnych vzťahov okamžitým skončením pracovného pomeru, alebo
výpoveďou. Okrem toho následkom odvolania z funkcie nie je strata pracovného alebo služobného
pomeru. konaní. Podľa zákona nie je nevyhnutnou podmienkou odvolania z funkcie to, aby v dôsledku
porušenia zákonných povinností došlo aj k vzniku škody a preto podľa názoru súdu prvej inštancie pre

odvolanie z funkcie postačuje aj iba hrozba vzniku škody.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané aj hmotnoprávne dôvody,
predpoklady odvolania, t.j. závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

9. Žalobkyňa porušila ust. § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z., čo bolo preukázané správou hlavného
audítora obce, ktorý vzhľadom na počet nezverejnených zmlúv skonštatoval, že šlo o systematickú
chybu. Ak žalobkyňa pri niektorých zmluvách v priebehu konania poukázala na to, že tieto neboli
odplatné, tzn. neobsahovali ekonomickú protihodnotu a teda nevykazovali známky hospodárenia s
rozpočtovými prostriedkami, a preto nemuseli byť zverejňované, tak je potrebné uviesť, že šlo iba o

zlomok (9) z celkového počtu nezverejnených zmlúv (30), či už na webovej stránke školy, resp. v
CRZ. Následné zverejnenie zmlúv po lehote uvedenej v § 47a OZ nespôsobilo, že zmluvy nadobudli aj
účinnosť. Naopak na zmluvy sa hľadí akoby ani neexistovali.

10. Zo strany žalobkyne taktiež došlo k nesprávnemu použitiu prostriedkov vyčlenených prevádzkovým

normatívom na kapitálové výdavky, t.j. na oddrenážovanie suterénu školy, stavbu chodníka a parkoviska
a i.. Minimálne v prípade parkoviska sa jednalo o investičný výdavok, keďže na jeho rekonštrukciu a
rozšíreniekapacitysažiadaloostavenépovolenieanáslednebolastavbaajkolaudovaná.Navyšepráce
na ňom boli realizované v čase, keď ešte tieto objekty neboli vedené v účtovníctve ako majetok školy, tzn.
že sa vynakladali finančné prostriedky školy na v tom čase cudzí majetok. Zo správy audítorky vyplynulo,

že k nesprávnemu použitiu súm dochádzalo opakovane (roky 2020 - 2022). Súd prvej inštancie sa
stotožnil s argumentáciou žalobkyne v tom, že na daný prípad nemožno aplikovať § 7 ods. 9 zákona č.
597/2003 Z.z., nakoľko toto ustanovenie sa týka škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v
sídle kraja, teda nie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.11. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ má obec niesť zodpovednosť za pochybenia a celkový
výkon funkcie riaditeľa školy musí mať v osobe riaditeľa dôveru v tom, že sa jedná o osobu, ktorá chce

a vie dodržiavať právne predpisy. Pokiaľ je dôvera narušená je plne v kompetencii zriaďovateľa odvolať
riaditeľa z jeho funkcie, čo sa stalo aj v tomto prípade.

12. Nevykonanie dokazovanie uzneseniami obecného zastupiteľstva, ktorými boli schválené rozpočty
na rok 2021 a 2022 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že to nepovažoval za potrebné, keďže z

výpovede svedka, vtedajšieho účtovníka školy vyplynulo, že počas jeho pôsobenia neboli v rámci
rozpočtu vyhradené kapitálové výdavky.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalovanému ako úspešnej strane
priznal náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na nesprávnosť a zmätočnosť
v rozsudku vo výrokovej časti, kde ako konajúci súd mal byť uvedený Okresný súd Poprad napriek tomu,
že vo veci konal a rozhodol a rozsudok vydal Okresný súd Prešov (toto pochybenie, chybu v písaní,
opravil súd prvej inštancie opravným uznesením citovaným vyššie-poznámka odvolacieho súdu).

15.Ďalejžalobkyňanamietala,ževrámcidokazovaniabolopreukázané,žezostranyžalobkynenedošlo
k porušeniu z. č. 211/2000 Z. z. v rozsahu ako uvádza hlavný kontrolór v Správe HK. Správa HK
obsahovala viaceré nesprávnosti. V rámci kontroly zverejňovania podľa z. č. 211/2000 Z. z. v pôvodne
stanovenom časovom období od 31.3.2022 do 31.12.2022 bolo zistené jedno pochybenie v postupe

podľa z. č. 211/2000 Z. z., ktoré žalobkyňa bezodkladne napravila uzatvorením Dohody o urovnaní s
daným dodávateľom. Uvedené vyplýva z Vyjadrenia k návrhu Správy z vykonanej kontroly datovaného
5.5.2023.

16. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že hlavný kontrolór

pri výkone kontroly konal nad rámec plánu kontrolnej činnosti a nad rámec uznesenia obecného
zastupiteľstva, keď svojvoľne rozšíril kontrolu zverejňovania zmlúv podľa z. č. 211/2000 Z. z. na obdobie
od 1.1.2012 do súčasnosti. Na otázku žalobkyne, na základe akého právneho titulu hlavný kontrolór
rozšíril kontrolu nad rámec plánu kontrolnej činnosti a uznesenia obecného zastupiteľstva a s akým
účelom, hlavný kontrolór uviedol, že „pre vlastnú zaujímavosť“. Takýto výkon kontroly je v rozpore s

právnymi predpismi a nemožno ho považovať za objektívny, efektívny a účelový, a to z toho dôvodu,
že žalobkyňa nastúpila do funkcie riaditeľky školy až v roku 2017 a objektívna lehota premlčania
bezdôvodného obohatenia je 3 roky, čo znamená, že všetky prípadne nároky uplatnené druhými
zmluvnými stranami zo zmluvných záväzkov uzatvorených pred viac ako 3 rokmi od vykonania kontroly
sú premlčané.

17. Podľa záveru Správy HK kontrolovaný subjekt na základe návrhu z kontroly v lehote stanovenej
hlavným kontrolórom promptne odstránil zistené nedostatky a pochybenia vo zverejňovaní zmlúv.
Žalobkyňa hneď potom ako zistila, že zverejňovanie, ktoré zabezpečoval ekonóm v súčinnosti so
správcom webu, má nedostatky, aktívne konala a zistené nedostatky odstránila. Nie je zrejmé, či

uvedené konajúci súd zohľadnil pri rozhodovaní.

18. V prípade samotnej Správy HK, na ktorej sú založené skutkové závery konajúceho súdu o závažnom
porušení všeobecne záväzných predpisov zo strany žalobkyne, je potrebné poukázať na jej charakter
a právnu relevantnosť. Správa HK nepredstavuje rozhodnutie v správnom konaní. Podľa ustálenej

rozhodovacej praxe súdov samotné prerokovanie správy o kontrole nemôže nahradiť riadne vedené
správne konanie a kontrola sama o sebe nie je takým konaním. Uloženie sankcií bez riadne začatého
a zákonne vedeného správneho konania nie je v súlade so zákonom.

19. V konaní bolo potvrdené, že neexistuje rozhodnutie správneho orgánu prípadne iného verejného

orgánu, ktoré by potvrdilo porušenie z. č. 211/2000 Z. z. zo strany žalobkyne okrem Správy HK a tiež
žiadna fyzická alebo právnická osoba nežiadala po celý čas od nástupu žalobkyne do funkcie riaditeľky
základnej školy až po jej odvolanie vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu nezverejnenej zmluvy.20. Z rozsudku nie je zrejmé na základe posúdenia akých skutkových poznatkov dospel konajúci súd k
skutkovým zisteniam, že žalobkyňa závažne porušila všeobecne záväzné právne predpisy. Rozsudok v
bode 12 odkazuje len na Správy HK bez posúdenia ďalších podstatných skutočností.

21. Z bodu 13. rozsudku vyplýva, že podľa konajúceho súdu zo strany žalobkyne došlo k
nesprávnemu použitiu prostriedkov vyčlenených prevádzkovým normatívom na kapitálové výdavky, t. j.
oddrenážovaniesuterénuškoly,stavbuchodníkaaparkoviskaainé.Konajúcisúdvtomtobodeodkazuje
na listy audítorky za roky 2020 – 2022 zriaďovateľovi školy, no zároveň uvádza, že sa stotožňuje s

argumentáciou žalobkyne, že v tom čase platné ustanovenie § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o
financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“)
sa netýka základnej školy v Hranovnici, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale týka sa škôl v
zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja. Z takto koncipovaného odôvodnenia možno
vyvodiť záver, že konajúci súd na základe predložených listov audítorky dospel ku skutkovému záveru,
že žalobkyňa závažne porušila všeobecne záväzné predpisy, napriek tomu, že sa stotožnil s tým, že

ustanovenie, ktoré mala podľa audítorky porušiť, sa nevzťahuje na základnú školu, v ktorej žalobkyňa
vykonávala funkciu riaditeľky. Uvedené je v rozpore s princípmi formálnej logiky.

22. Zároveň žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé z čoho vyplývajú závery konajúceho súdu uvedené
v bode 10 rozsudku, že v prípade odvolania z funkcie podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003

Z. z. môžu byť dôvody výrazne nižšej závažnosti ako v prípade pracovno-právnych vzťahov. Uvedený
spor bol vyhodnotený ako individuálny pracovný spor, na základe čoho došlo k postúpeniu veci
Okresným súdom Poprad Okresnému súdu Prešov. Žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky na základe
úspešného absolvovania výberového konania. To, že nedošlo jej odvolaním z funkcie riaditeľky k
strate pracovného pomeru, neznamená, že odvolanie môže byť svojvoľné, bez konkretizácie porušenia

všeobecne záväzných právnych predpisov, bez vyhodnotenia zavinenia zo strany Žalobkyne a intenzity
spĺňajúcej pojem závažné porušenie právnych predpisov.

23. Žalobkyňa počas konania poukazovala okrem iného na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 27.5.2021 sp. zn. 19Co/30/2020: „Odvolanie z funkcie riaditelˇa sˇkoly je jednostranny´m

právnym u´konom urobeny´ zriadˇovatelˇom, ktory´ je potrebne´ vykladatˇ ako prejav vo^le smeruju´ci
k zániku práva, ktore´ právny predpis s taky´mto prejavom spája, zriadˇovatelˇ má oprávnenie odvolatˇ
z funkcie riaditelˇa sˇkoly pre závazˇne´ porusˇovanie vsˇeobecne záva¨zny´ch právnych predpisov.
Zriadˇovatelˇ teda musi´ preukázatˇ, ktore´ vsˇeobecne záva¨zne´ predpisy boli porusˇene´, ako aj
intenzitu ich porusˇenia. Aj kedˇ pojem závazˇnosti vo vztˇahu k porusˇeniu vsˇeobecne záva¨zny´ch

právnych predpisov nie je dany´ zákonom, je zrejme´, zˇe ak má bytˇ porusˇenie alebo neplnenie
právnych povinnosti´ do^vodom k odvolaniu z funkcie, musi´ i´stˇ zo strany riaditelˇa o zavinene´
porusˇenie. Je preto do^lezˇite´, vzhlˇadom k tomu, zˇe podlˇa ust. § 3 ods. 7 pi´sm. c/ zákona o
sˇtátnej správe v sˇkolstve nie je do^vodom k odvolaniu z funkcie kazˇde´, ale len závazˇne´ porusˇenie
alebo neplnenie právnych povinnosti´ vyply´vaju´cich z vykonávanej funkcie, aby porusˇenie dosahovalo

intenzitu závazˇne´ho porusˇenia vsˇeobecne záva¨zny´ch právnych predpisov.

24. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že okrem preukázania porušenia všeobecne záväzných
predpisov je potrebné preukázať aj intenzitu závažného porušenia. Uvedené v rozsudku absentuje,
konajúci súd sa vôbec nezaoberal intenzitou prípadného porušenia všeobecných záväzných predpisov,

zavinením žalobkyne a dôsledkami jej konania resp. nekonania.

25. Prvoinštančný súd v konaní dostatočne nepreskúmal hmotnoprávne predpoklady odvolania
žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov a teda nemohol správne aplikovať ust. § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.,

čím je založený dôvod na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

26. V nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie podľa názoru žalobkyne možno konštatovať, že zo
strany súdu prvej inštancie nedošlo k vysporiadaniu sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní. V rozsudku absentuje riadne odôvodnenie a je nepreskúmateľný, čím bolo porušené právo

žalobkyne na spravodlivý proces. Zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
4Cdo/10/2020, z ktorého citovala a konštatovala dôvod podania odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP. Zároveň z rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd vytvoril skutkový základ v konaní zo SprávyHKazlistovaudítorkyzaroky2020–2022bezúvahyodôkazochpredloženýchžalobkyňouavzájomnej
súvislosti týchto dôkazov a tvrdení vo vzťahu k Správe HK a listom audítorky za roky 2020 - 2022.
Konajúci súd nesprávne vyhodnotil dôležitosť a pravdivosť vykonaných dôkazov a tiež porušil pravidlá

formálnej logiky, čím je založená dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Ustanovenie § 3
ods. 7 písm. c/ Zákona č. 595/2003 Z. z. predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou a
preto je nevyhnutné, aby hmotnoprávne predpoklady tohto ustanovenia boli preskúmané zo strany súdu.

27. Zároveň žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdením, že jej odvolanie

z funkcie bolo motivované osobným konfliktom vybraných osôb v orgánoch žalovanej voči žalobkyni.
Súd prvej inštancie nezohľadnil formu odvolania žalobkyne a skrátenú lehotu doručovania tohto
odvolania žalobkyni, ktorá v rámci pracovno -právnych vzťahov nie je prijateľná. Zároveň žalobkyňa
namietala, že konajúci súd nepripustil výpoveď svedka I. J. J. k situácii pred odvolaním žalobkyne
a následne po nej. I. J. J. z pozície školského psychológa bola tiež účastná prác na projekte
zrušenia dvojzmennej prevádzky v základnej škole, ktorý mal byť dôvodom konfliktu medzi žalobkyňou

a súčasnými predstaviteľmi obce. Taktiež konajúci súd nijakým spôsobom nereagoval na zrušenie
tohto projektu, napriek tomu, že boli na jeho projektovú dokumentáciu vynaložené značné finančné
prostriedky. Napriek uvedenému boli v rámci konania riešené ničím nepodložené obvinenia voči osobe
žalobkyne zo strany starostky a aktuálneho riaditeľa základnej školy.

28. Nakoľko z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok je arbitrárny, založený na svojvôli
sudcu, neopierajúci sa o zákon a riadne zistený skutkový stav, porušujúci právo na spravodlivý proces,
tak žalobkyňa na základe vyššie uvedených skutočností žiada Krajský súd v Prešove, aby vydal
nasledovný rozsudok: Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie
a žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Konštatoval, že skutkový stav medzi sporovými stranami
nie je v zásade sporný. Je výlučne právny a in concreto spočíva v tom, či:
• zistenia predmetných porušení zákona boli zistené v súlade s právnymi predpismi;
• dosahujú intenzitu potrebnú pre odvolanie z funkcie riaditeľa a

• či v prípade použitia normatívnych prevádzkových prostriedkov na kapitálové výdavky došlo, ale
nedošlo k porušeniu Zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

30. Odvolaciu argumentáciu žalobkyne je možné konkretizovať do nasledujúcich trinástich bodov, ku
ktorým poskytol podľa jeho názoru relevantnú argumentáciu.

K odvolacej námietke, že vykonaným dokazovaním malo byť preukázané, že žalobkyňa sa nedopustila
porušenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám v rozsahu, ktorý bol dôvodom jej odvolania z
funkcie. Uvedenému tvrdeniu žalovaná nerozumie. Čo sa týka nezverejnených zmlúv a ich dodatkov, v
konaníbolopreukázané,žezverejnenýchnebolcelýradzmlúvadodatkovsodplatnýmplnením.Tietosú
konkrétne jednotlivo vymenované v písomnom prehľade vo vyjadrení zo dňa 20.9.2024. Ani jedno jediné

nezverejneniežalobkyňavkonanínerozporovala.Hlavnýkontrolórdosvojhoprotokoluovýkonekontroly
zahrnul aj zmluvy bez odplatného plnenia, ktorých zverejnenie nie je povinné. Žalobkyňu však z funkcie
neodvolal hlavný kontrolór obce, ale zriaďovateľ na základe jeho zistení. Je vecou zriaďovateľa, ako sám
vyhodnotí správu výsledku kontroly dodržiavania právnych predpisov a je výlučne v jeho kompetencii,
aby sám rozhodol, či a do akej miery považuje takýto protokol za dôkaz o porušovaní právnych

predpisov a či ich vyhodnotí ako dostatočný dôvod na odvolanie riaditeľa z funkcie. Žiadny právny
predpis neukladá ako podmienku odvolania riaditeľa pre porušovane právnych predpisov, aby toto
jeho porušenie bolo konštatované akýmkoľvek úradným aktom, alebo dokonca rozhodnutím vydaným
akýmkoľvek orgánom verejnej moci. Zriaďovateľ môže porušenie právnych predpisov konštatovať aj
sám, na základe vlastnej činnosti a nepotrebuje k tomu ani osobitnú správu kontrolóra, či audítora, ako

ani žiadne rozhodnutie priestupkového orgánu, orgánu činného v trestnom konaní, súdu, alebo iného
orgánu verejnej moci. Ak takéto rozhodnutie alebo protokol existuje, je len osobitným dôkazom toho,
že k porušeniu právneho predpisu došlo. Samé osebe však nie je podmienkou, bez ktorej nie je možné
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. V civilnom súdnom konaní o určenie
neplatnosti odvolania potom nemôže byť predmetom súdneho prieskumu takéto rozhodnutie, či dokonca

protokol, alebo osobitné správne konanie, ktoré mu predchádzalo. Toto ani len nepatrí do právomoci
civilného súdu. Prejudiciálnou otázkou konania o určenie neplatnosti odvolania je len to, či k danému
porušeniuprávnehopredpisuskutočnedošloaakáno,takčijetakejintenzity,žejeodvolanieprimeranou
pracovnoprávnou sankciou. K odvolacej námietke, že hlavný kontrolór obce mal svojvoľne rozšíriť výkonkontroly nad dodržiavaním zákona aj nad pôvodne sledované kontrolné obdobie, čím malo dôjsť k
nezákonnosti vykonanej kontroly žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola odvolaná z funkcie protokolom
o vykonaní kontroly. Hlavný kontrolór obce pred súdom uviedol, že po tom čo zistil závažné porušenie

zákona v prvotne kontrolovanom období rozšíril výkon kontroly aj na ďalšie obdobie. Žalobkyňa
v odvolaní napísala o rozpore tohto postupu s právnymi predpismi, no opomenula konkretizovať, ktoré
ustanovenia akých právnych predpisov mali byť porušené. Hlavný kontrolór pri prvotnej kontrole zistil, že
zostranyvedeniaškolynedochádzaloksporadickýmchybámaomylomprizverejňovanízmlúv,alezistil,
že k zverejňovaniu zmlúv nedochádzalo takmer vôbec, preto bola kontrola rozšírená o ďalšie sledované

obdobie, pričom bolo zistené, že v období od 15.08.2017 do 31.12.2021 teda za 4 roky neboli zmluvy
zverejňované vôbec. Z opatrnosti priložil žalovaný aj plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce,
z ktorého jasne vyplýva možnosť vykonávania kontroly aj na základe zistení vlastnej kontrolnej činnosti.
Z hľadiska dôvodnosti odvolania z funkcie riaditeľa je právne významné len to, či základná škola pod
vedením žalobkyne zmluvy zverejňovala alebo nezverejňovala.

31. K odvolacej námietke, že súd nemal zohľadniť skutočnosť nezverejňovania zmlúv a že žalobkyňa
odstránila nedostatky zistené v priebehu kontroly o dodržiavaní Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola medzi stranami ani len sporná a súdu bola
známa.Odstráneniepochybenínebolodobrouvôľoužalobkyne,alejejpovinnosťouvreakciinavýsledok
kontroly.

K odvolacej námietke, že v konaní nebola preukázaná existencia rozhodnutia správneho orgánu o
porušení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám poukázal žalovaný na svoje vyjadrenie v bode 1.

32.Kodvolacejnámietke,ževdôsledkuporušeníZákonaoslobodnomprístupekinformáciámnevznikla
obci ani škole žiadna materiálna škoda žalovaný uviedol, že žiadny právny prepis, osobitne ustanovenie

§ 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z. neukladá ako podmienku, aby porušením zákona musela
vzniknúť škole, alebo zriaďovateľovi materiálna škoda. To, že materiálna škoda nevznikla, by mohlo
byť „poľahčujúcou okolnosťou“ v prípade, ak by išlo o ojedinelé zlyhanie ľudského faktoru. S takýmto
tvrdením by bolo možné súhlasiť. V danom prípade však išlo o systematické porušovanie zákona v
období štyroch rokov.

33. K odvolacej námietke, že ust. § 7 ods. 9 (dnes 10) Zákona 597/2003 Z.z. sa nevzťahovalo na školy v
zriaďovateľskejpôsobnostiobce,pretohožalobkyňanemohlasvojímkonanímporušiť,žalovanýuviedol,
že táto časť sa týka porušovania Zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení. Ako už bolo uvedené, ani samotná správa o vykonaní auditu z hľadiska jej správnosti,

či nesprávnosti nebola podmienkou rozhodnutia o odvolaní. Rozhodujúcim je, či riaditeľ školy môže,
alebo nemôže použiť prostriedky zverené na mzdy a prevádzku na kapitálové výdavky, teda na stavby,
prestavby a nákupy investičného majetku. Žalovaná si dala osobitne záležať na tom, aby si preverila,
aký je správny postup pri investíciách do hmotného majetku a zďaleka pritom nevychádzala len zo
správy auditu. V spise sa nachádza aj stanovisko ministerstva školstva, aj stanoviská uverejňované v

rámci odbornej praxe, ako aj poukazy na konkrétne ustanovenia Zákona. Žiadne ustanovenie zákona
tento postup neumožňuje. Prevádzkové a mzdové výdavky sú určené každoročne záväzným opatrením
ministerstva školstva a každá škola ich má pridelené výlučne na financovanie nákladov taxatívne
vymedzených v § 4 ods. 5 a 6 Zákona.

34. K odvolacej námietke, že zo zverejnených správ audítorky k účtovným závierkam pre roky 2021
a 2022 nevyplýva, že by v rámci auditu boli zistené významné nesprávnosti žalovaný uviedol, že
nesprávnosť v použití prevádzkových a mzdových normatívov uviedla audítorka v samostatnom liste
adresovanom štatutárnemu orgánu obce, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Predmetom tohto súdneho
konania nie je správnosť postupu audítora, ale existencia dôvodov na odvolanie z funkcie riaditeľa školy.

Otázka teda spočíva výlučne v tom, či takéto použitie verejných prostriedkov je, alebo nie je porušením
zákona.

35. K odvolacej námietke, že nebolo preukázané, že by prostriedky z prevádzkového normatívu boli
použité na kapitálové výdavky, nakoľko bolo preukázané, že „chodník aj parkovisko už existovali“

žalovaný uviedol, že na vydanie oboch stavieb bolo vydané stavebné povolenie, o ktoré žiadala
žalobkyňa.Navyšezakapitálovévýdavkysanepovažujúlenvýdavkynaobstaranienovéhoinvestičného
majetku, ale aj na všetky rekonštrukcie, opravy ak prostredníctvom nich dôjde k zhodnoteniu majetku
v správe školy.36. K odvolacej námietke, že v konaní nebola preukázaná existencia rozhodnutia správneho orgánu
o porušení povinnosti podľa Zákona 597/2003 Z.z. znova poukázal žalovaný na svoje vyjadrenie v bode

1.

37. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa nezaoberal intenzitou porušenia právnych
predpisov odkázal žalovaný na argumentáciu uvedenú v tomto vyjadrení. Okrajom poznamenal, že
príslušný právny prepis dokonca neuvádza výraz „závažné porušovanie všeobecne záväzných právnych

predpisov“, ale uvádza výraz „závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov“. Teda
zákon ani len nevyžaduje opakované závažné porušovanie, ale postačuje aj jednorazové závažné
porušenie právneho predpisu. V danom prípade preukázateľne išlo o dlhodobé a systematické závažné
porušovaniezákona,pričomvprípadeZákonaofinancovanízákladnýchškôl,strednýchškôlaškolských
zariadení žalobkyňa dokonca dodnes považuje svoj postup za správny.

38. K odvolacej námietke, že súd sa nezaoberal dôkazmi vykonanými v prospech žalobkyne žalovaný
uviedol, že povinnosť zaoberať sa tvrdeniami a dôkazmi sporovej strany neznamená povinnosť súdu
tieto tvrdenia si osvojiť a z týchto dôkazov vychádzať. Paradoxnom pritom je, že žalobkyňa ani žiadne
dôkazy vo svoj prospech nepredložila a skutkový stav nerozporovala. Dôkazným bremenom žalobkyne
bolo preukázať, že k predmetným porušeniam právnych predpisov z jej strany nedošlo. Toto však

žalobkyňa ani len netvrdí. Uvádza len, že porušenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám po
kontrole napravila a čo sa týka Zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení, tam potvrdzuje, že zverené prostriedky na tento účel skutočne použila, pričom bez ďalšieho
tvrdí, že „na to mala právo“. Aké dôkazy v prospech žalobkyne mal potom súd vlastne hodnotiť?

39. K odvolacej námietke, že súd sa nezaoberal „skrátenou lehotou doručovania, ktorá nie je v rámci
pracovno-právnych vzťahov prijateľná žalovaný uviedol, že táto argumentácia vôbec nebola predmetom
prvoinštančného konania. Okrem toho žalobkyňa opätovne poukazuje na abstraktné porušovanie
pracovného práva, ktoré nijakým spôsobom nekonkretizuje, tak ide o novotu v odvolacom konaní a
navyše o nepreskúmateľnú odvolaciu námietku.

40. K odvolacej námietke, že súd nepripustil výpoveď svedka I. J. J. žalovaný uviedol, že účelom
výsluchu tohto svedka malo byť preukázanie tvrdenia žalobkyne, že obec neschválila projekt rozšírenia
školy financovaný z verejných prostriedkov, za ktorým stála žalobkyňa počas výkonu svojej funkcie
riaditeľky školy. Túto okolnosť, že obecné zastupiteľstvo daný projekt neschválilo, žalovaná ani nijako

nerozporuje.Totovšakpreukázateľneneboloaaninemohlobyťdôvodomodvolaniažalobkynezfunkcie.
Aký by výpoveď tohto svedka mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu o platnosti odvolania, alebo z
akého dôvodu by sa s touto okolnosťou mal súd v odôvodnení vyporiadať, žalobkyňa nevedela súdu
uviesť a neuvádza to ani v odvolaní. Súd preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania tento dôkaz
nevykonal.

Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

41. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že v rámci odvolania netvrdí, že nedošlo
k porušeniu Zákona o slobode informácií. Žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k porušeniu Zákona o slobode
informácií v rozsahu uvádzanom žalovanou ako dôvod odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky

základnej školy a v intenzite, ktorú predpokladá § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z.. Tvrdenie žalovanej,
že ani jedno nezverejnenie uvedené v písomnom prehľade vo vyjadrení zo dňa 20.9.2024 žalobkyňa
nerozporovala, nie je pravdivé, priamo na súdnom pojednávaní žalobkyňa realizovala výpočet zmlúv,
ktoré boli uvedené v správe hlavného kontrolóra a nespadali pod režim Zákona o slobode informácií.
Žalobkyňa nerozporuje tvrdenie žalovanej, že na odvolanie podľa § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z

nie je v zmysle zákona potrebný osobitný úradný akt resp. rozhodnutie orgánu verejnej moci, avšak na
platnéodvolaniezfunkcieriaditeľajepotrebnésplniťhmotnoprávnepredpokladyodvolania.Akžalovaná
v rámci argumentácie o závažnom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov odkazuje na
správu kontrolóra, je v kompetencii súdu skúmať, či takáto správa reálne nesie pravdivú informáciu o
takomto porušení. V konaní bolo preukázané, že správa hlavného kontrolóra obce obsahovala viaceré

nezrovnalosti.
Nie je zrejmé z čoho žalovaná vychádzala pri tvrdení, že prvoinštančný súd neignoroval bezodkladné
odstránenie pochybení zo strany žalobkyne, ktoré boli zistené v rámci kontrolnej činnosti hlavného
kontrolóra, ale ich považoval za nedostatočné konanie v porovnaní s mierou porušenia. Takéhohodnotenie súdu nevyplýva z odôvodnenia rozsudku. Dodatočné odôvodňovanie rozsudku protistranou,
nie je spôsobilé nahradiť povinnosť prvoinštančného súdu jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil
právne argumenty strán v rámci konania. Práve naopak, rýchle konanie žalobkyne preukazuje, že

hneď ako zistila systémovú chybu pri zverejňovaní zmlúv, aktívne konala a zabezpečila zverejnenie
nezverejnených zmlúv. To, že nezverejnenie niektorých zmlúv v súlade so Zákonom o slobode
informáciínebolorealizovanéúmyselnescieľomnesprístupniťverejnostiinformácie,alebolospôsobené
neúmyselne - systémovou chybou, preukazuje aj skutočnosť, že na webovom sídle školy boli dostupné
všetky faktúry, ktoré boli vystavené na základe týchto zmlúv a niesli informáciu o nakladaní s verejnými

prostriedkami zo strany školy. Ani s týmto argumentom sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí
žiadnym spôsobom nevysporiadal.
V rámci vyjadrenia žalovanej je uvedené, že menovanie do vedúcej funkcie znamená predovšetkým
dôveru zriaďovateľa v to, že menovaná osoba bude dodržiavať zákon „sama od seba“, že ju nebude
potrebné opakovane kontrolovať a k dodržiavaniu právnych predpisov donucovať. Nie je zrejmé ako
uvedené súvisí s daným sporom, lebo v prípade žalobkyne pred odvolaním došlo k jednej kontrole zo

strany žalovanej vykonávanej hlavným kontrolórom obce, na základe ktorej žalobkyňa aktívne konala a
odstránila nedostatky. V konaní nebolo preukázaná, že žalovaná donucovala žalobkyňu počas výkonu
jej funkcie k dodržiavaniu právnych predpisov.
Ust. § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. exaktne nevyžaduje, aby na uplatnenie postupu podľa
tohto ustanovenia vznikla zriaďovateľovi škoda, to žalobkyňa nerozporuje. V tomto prípade však nie je

potrebnépoužívaťpríkladyznesúvisiacejoblastihygienypotravínakojeuvedenévovyjadrenížalovanej
je potrebné prihliadať na súdnu prax týkajúcu sa práve odvolania z funkcie riaditeľa, na ktorú žalobkyňa
v rámci konania niekoľkokrát poukazovala a v zmysle ktorej je v rámci súdneho prieskumu pri určení
platnosti odvolania potrebné, aby súd prihliadal aj k osobe riaditeľa, jeho doterajšiemu postoju k plneniu
právnych povinností, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu alebo neplneniu právnych povinností, k

miere zavinenia, spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k tomu, či dôsledkom porušenia
právnych povinností pre zamestnávateľa riaditeľ svojím konaním spôsobil škodu a pod.. Súdny prieskum
v takomto rozsahu nebol zo strany prvoinštančného súdu vykonaný. Zo žiadosti o predloženie vyjadrenia
zo 14.7.2023 ako aj z nasledovných vyjadrení žalovanej vyplýva, že odvolanie žalobkyne založila na
porušení § 7 ods. 9 z. č. 597/2003 Z. z. (aktuálne ods. 10). Žalovaná nemohla úspešne preukázať

porušenie tohto ustanovenia, nakoľko sa týkalo škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti
regionálneho úradu. Napriek tomu, že sa prvoinštančný súd v rozsudku stotožnil s argumentáciou
žalobkyne v tom, že na daný prípad nemožno aplikovať § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z., považoval
hmotnoprávny predpoklad odvolania zo strany žalovanej za splnený.
Zaúčelovémožnopovažovaťtvrdeniežalovanej,ktorávovyjadrenížalovanejbagatelizujezáverysprávy

o vykonaní auditu a celkový postup audítorky, napriek tomu, že žiadosť o predloženie vyjadrenia zo
14.7.2023 adresovanú rade školy, odvolanie z funkcie žalobkyne a argumentáciu v konaní založila práve
na týchto dokumentoch, až do času kým nebola konfrontovaná s tým, že ide o nesúvisiacu právnu
úpravu. Dôvod konania žalovanej je zrejmý, odvolanie z funkcie argumentačne založené na správach
audítorky a porušení ust. § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. (aktuálne ods. 10), nespĺňa hmotnoprávne

predpoklady, preto žalovaná mení dôvody odvolania v rámci konania.
Vyjadrenie žalovanej odkazuje na stanovisko ministerstva školstva a stanoviská uverejňované v rámci
odbornej praxe. Takéto dôkazy neboli predložené v rámci písomných vyjadrení žalovanej. Predpokladá,
že ide o dokumenty predložené na poslednom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Tieto
dokumenty žalovaná zabezpečila až po odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, a teda nemohli

byť podkladom pre toto rozhodnutie, preto sú pre posúdenie celej veci bezpredmetné.
V konaní nebolo upresnené, čo možno považovať za kapitálový výdavok a čo nie. Nie je zrejmé,
ani postup súdu, na základe ktorého vyhodnotil príkladmo vymenované výdavky v rozsudku za
kapitálové. Žalobkyňa opakovane uviedla, že akékoľvek práce realizované na budove základnej školy
boli prerokované s finančnou komisiou obce a rozpočet bol schvaľovaný obecným zastupiteľstvom.

Ak žalobkyňa vážne porušila všeobecné právne predpisy v oblasti rozpočtu, uvedené musel nezávislý
audit zistiť. Ak išlo o takú intenzitu porušenia ako tvrdí žalovaná, podľa predpisov upravujúcich výkon
audítorskej činnosti táto skutočnosť mala byť uvedená pri auditovanej účtovnej závierke.
Hodnotenie dôkazov predložených žalobkyňou a čo bolo dôkazným bremenom žalobkyne neprislúcha
žalovanej. Žalobkyňa legitímne očakávala, že k hodnoteniu dôkazov ňou predložených v konaní pristúpi

prvoinštančný súd. Nakoľko sa prvoinštančný súd dostatočne nevysporiadal s argumentami a dôkazmi
predloženými v konaní, žalobkyňa podala odvolanie.
Žalobkyňa v žalobe opisovala spôsob doručenia odvolania, z toho dôvodu nemôže ísť o novotu v
konaní ako je uvedené vo vyjadrení žalovanej. Taktiež v danom prípade nejde o abstraktné porušovaniepracovného práva ako uvádza žalovaná, ale o porušenie § 38 ods. 2 Zákonníka práce. Konanie
žalovanej, kedy napriek nesúhlasu školskej rady a bez skúmania hmotnoprávnych predpokladov
bezodkladne odvolala žalobkyňu z funkcie riaditeľky školy, ignorujúc ustanovenia Zákonníka práce o

doručovaní, svedčí o intenzívnom záujme žalovanej na čo najrýchlejšom odvolaní žalobkyne. Uvedené
v spojení s výkonom kontroly zo strany hlavného kontrolóra siahajúcej do roku 2017, je spôsobilé
založiť predpoklad, že odvolanie žalobkyne bolo motivované aj iným konaním, resp. osobným konfliktom
vybraných osôb v orgánoch žalovanej voči žalobkyni. Na ozrejmenie týchto skutočností považovala
žalobkyňa za nevyhnutné vypočuť svedkyňu I. J. J..

Na záver uviedla, že z vyjadrenia žalovanej nevyplýva žiadna argumentácia, ktorá by rozporovala
tvrdenie žalobkyne, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Cpr/2/2024 zo dňa 8.10.2024 je
arbitrárny, založený na svojvôli sudcu a porušujúci právo na spravodlivý proces. Žalobkyňa zotrváva na
petite uvedenom v odvolaní.

42. K vyjadreniu žalobkyne sa znova vyjadril žalovaný. Uviedol k intenzite porušenia povinností podľa

Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že odvolanie riaditeľa z funkcie je dôvodné vtedy, ak
riaditeľ osobne, alebo v dôsledku činnosti, prípadne nečinnosti jemu podriadených osôb závažne poruší
všeobecný právny predpis. Toto konanie, resp. nečinnosť môže byť spôsobené úmyselne, alebo aj z
nedbanlivosti a to v miere, ktorú nie je možné označiť na bežnú nepozornosť, či ospravedlniteľný omyl.
Konkrétnym právnym predpisom sú v danom prípade tieto ustanovenia:

§ 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; § 5a
ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám účinnom do 30.03.2022; a § 5a
ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám účinnom do 30.03.2022.

Zákon nijako nešpecifikuje hranicu medzi menej závažným a závažným porušením právneho predpisu.

Zákon tiež nevyžaduje, aby takéto konanie, či nečinnosť boli zároveň priestupkom, trestným činom,
alebo iným deliktom, alebo aby v súvislosti s ním muselo dôjsť k vzniku materiálnej škody. Súd preto
hodnotí skutkový stav vždy ad hoc, teda s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Žalovaný nerozporuje, že kontrolný orgán do zoznamu nezverejnených zmlúv zahrnul aj zmluvy bez
ekonomického plnenia, ktoré nie je potrebné zverejňovať. Z tohto dôvodu však k odvolaniu žalobkyne

nedošlo. Aj po odpočítaní zmlúv bez ekonomického protiplnenia, je nesporné, že žalobkyňa nezverejnila
viac ako 30 zmlúv s ekonomickým plnením, teda zmlúv, ktorých zverejnenie bolo bez pochybností
povinné. Z výsledku kontroly je možné vyvodiť, že v rozhodnom období 2017 – 2021 sa zmluvy
nezverejňovali takmer vôbec. Samotná žalobkyňa vo svojom poslednom vyjadrení výslovne potvrdzuje,
že išlo o systémovú a nie ojedinelú chybu (str. 2 posledný odsek jej vyjadrenia).

Intenzitu porušenia právneho predpisu okrem počtu porušení zvýrazňujú aj ďalšie dve právne
skutočnosti. Podľa § 21a ods. 1 z.č. 211/2000 Z.z. je porušenie povinností uložených týmto zákonom
priestupkom. A navyše podľa § 47a ods. 4 OZ nezverejnenie zmluvy spôsobuje je neplatnosť ex tunc.
Ide teda aj o verejnoprávny aj súkromnoprávny delikt.
K tomuto tiež opakovane žalovaný uviedol, že žalobkyňu neodvolal ani kontrolór, ani audítor. Konanie o

odvolaní riaditeľa nie je nijako viazané na konanie o výkone kontroly, alebo auditu.
Zriaďovateľ je oprávnený urobiť si úsudok o porušovaní právnych predpisov aj sám, pričom môže (ale aj
nemusí) vychádzať zo skutočností zistených inými orgánmi, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní
a pod.
Žalobkyňa sa preto mýli v tom, že súd mal v tomto konaní skúmať, či závery kontroly, či auditu boli

pravdivé, alebo nie, alebo dokonca skúmať konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo. Predmetom tohto
konania je výlučne to, či sa žalobkyňa predmetného porušenia právnych predpisov dopustila, alebo
nedopustila. To nepopiera ani samotná žalobkyňa a jediné, čo na svoju obranu uvádza je to, že „niektoré
z nezverejnených zmlúv nebola povinná zverejniť“, no ani raz súdu nevysvetlila, prečo nezverejňovala
ani tie, pri ktorých táto povinnosť objektívne existovala.

K odstráneniu následkov porušenia povinností podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám
žalovaný uviedol, že to, že žalobkyňa odstránila „systémovú chybu“ hneď ako ju zistila, je príkladom
situácie, kedy sa z povinnosti robí cnosť. Čo iné mala žalobkyňa urobiť potom, ako bolo zistené
masívne nezverejňovanie zmlúv? Pokračovať v ďalšej nečinnosti? Upustenie od protiprávneho stavu
bolo povinnosťou žalobkyne a samo osobe nie je ničím mimoriadnym, čo by mal súd v konaní zohľadniť.

Navyše žalobkyňa značne zavádzala, nakoľko ona sama žiadnu „systémovú chybu nezistila“. Zistil
ju kontrolór pri výkone kontroly a žalobkyňa ju začala odstraňovať až vtedy, keď jej bola písomne
oznámená. Ak by žalobkyňa pochybenie zistila vlastnou činnosťou a následne ho odstránila, bolo by
možné posúdiť to ako „poľahčujúcu okolnosť“. K ničomu takému však nedošlo a konanie žalobkyneje možné kvalifikovať ako „porušovanie práva, kým na to niekto nepríde“. Takýto prístup jej skôr
„priťažujúcou okolnosťou“ a celkom isto nesmie požívať súdnu ochranu.
K posudzovaniu postoja k plneniu právnych povinností žalovaný uviedol, že aj keby pracovný a

manažérsky profil riaditeľky bol bezchybný, nič zriaďovateľovi nebránilo odvolať ju na základe tak
masívneho porušovania zákona, k akému došlo. Nad rámec uvedeného však žalovaný uviedol, že
žalobkyňa sa okrem toho dopustila aj ďalšieho porušenia právnych predpisov (neoprávnené použitie
prevádzkových prostriedkov) a dokonca bola (a stále je) podozrivá aj z neoprávneného vyplácania
odmien, ktorý skutok je toho času predmetom vyšetrovania.

Ešte aj počas tohto konania svedok K. potvrdil, že žalobkyňa si dala vyplatiť odmeny na jeho meno a
tieto jej musel v hotovosti vybrať a odovzdať. Pre tieto okolnosti nebola žalobkyňa odvolaná, nakoľko
sú predmetom trestného stíhania, ktoré v tom čase, ani doposiaľ nie je skočené. No v tomto kontexte
je zrejmé, že žalovaný nemal pri posudzovaní „príkladného postoja žalobkyne k plneniu iných právnych
povinností“ z čoho vychádzať. A z čoho vychádzať nemal ani súd, nakoľko žalobkyňa ani žiadne dôkazy
v tomto smere nenavrhla a všetko ostalo v rovine tvrdení.

K použitiu normatívnych prevádzkových a mzdových prostriedkov na kapitálové výdavky žalovaný
uviedol, že v tomto smere neobsahuje vyjadrenie žalobkyne nič nové. Žalovaná zotrvala na doterajších
tvrdeniach. Normatívne prevádzkové a mzdové výdavky sú v zákone jasne definované. Rovnako jasne
sú definované kapitálové výdavky.
Bez ohľadu na to, či je o poskytnutie kapitálových výdavkov potrebné žiadať orgán samosprávy, alebo

orgán štátnej správy (podľa typu školy), je nepochybné, že normatívne prevádzkové a mzdové výdavky
pridelené zo štátneho rozpočtu nie je možné použiť na kapitálové výdavky. A týmito sú okrem iného
predovšetkým náklady na zhotovenie nových stavieb a náklady na rekonštrukcie stavieb.
Normatívne prevádzkové a mzdové výdavky je možné použiť len na mzdy, platy, prevádzku budov
a realizáciu vzdelávacieho procesu. Štatutárny orgán školy nie je oprávnený svojvoľne rozhodovať o

výstavbe a financovaní nových stavieb (vrátane prestavieb) bez pridelenia osobitných prostriedkov na
to určených.
K doručovaniu odvolania žalovaný uviedol, že tvrdeniam žalobkyne vo vyjadrení nie je možné
porozumieť. Žalovanej nie je známa žiadna námietka týkajúca sa doručenia odvolania z funkcie
vznesená či už v žalobe, alebo v priebehu konania. Ani v odvolacom konaní nie je zrejmé, čo presne

žalobkyňa v tomto smere napáda.
K arbitrárnosti rozsudku žalovaný uviedol, že žalobkyňa namieta arbitrárnosť rozsudku, no v skutočnosti
vytýka súdu, že si neosvojil jej žalobné tvrdenia. (Spočívajúce prevažne v tom, že žalobkyňa sa mala
dopustiť zanedbateľného porušenia právnych predpisov.) Súd na rozdiel od toho dospel k názoru, že z
jej strany išlo o porušovanie právnych predpisov takej intenzity a rozsahu, že odôvodňovalo jej odvolanie

z funkcie riaditeľky školy. Neúspech jednej strany v spore je prirodzeným a nevyhnutným výsledkom
súdneho konania a sám osebe nie je dôvodom arbitrárnosti rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

43. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385
CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2025 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

44. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

45. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nevykonaním navrhovaných dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a
nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).46. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

47. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a
aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie)
musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej
ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán

sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

48. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1

CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne

zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými

stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

49. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací
súd poznamenáva, že pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov,

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s
procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaníjednotlivýchdôkazných
prostriedkovsúdomaichnáslednomzhodnotení.Významdokazovaniatedaspočívavzískanídôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potomvychádza a ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi

overený skutkový stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svojnárokalebosabrániprotijehouplatneniu,prípadneštádiasamotnéhocivilnéhoprocesu.Predmetná
odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného
skutkového stavu.

50. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07.08.1996 žalobkyňa uzavrela s E. L.
M. pracovnú zmluvu, podľa obsahu ktorej žalobkyňa nastúpila do práce dňa XX.XX.XXXX na pozíciu
učiteľka na N. B. F.. Na základe Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa
21.08.2002 vykonávala funkciu zástupkyne H. N. B.. Z menovacieho dekrétu zo dňa 13.06.2017

súd zistil, že žalobkyňa bola žalovaným vymenovaná do funkcie H. N. B. na funkčné obdobie od
01.07.2017do30.06.2022.Následnebolažalobkyňamenovacímdekrétomzodňa28.06.2022opätovne
vymenovaná do funkcie H. N. B., a to na funkčné obdobie od 01.07.2022 do 30.06.2027. V Správe
vykonanej kontroly (XXXX/XX-XX/XXX) N. O. XX.XX.XXXX hlavný kontrolór E. F., P. P. M., konštatoval
vážne zlyhanie pri dodržiavaní ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o slobode informácií. V

sledovanom období základná škola uzatvorila 5 zmlúv, z ktorých 4 neboli v zákonom stanovenej lehote
zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Okrem toho 32 zmlúv nebolo zverejnených na webovom sídle
školy. Zistený nedostatok bol následne odstránený. Žalobkyňa prebrala zodpovednosť za pochybenia
pri zverejňovaní zmlúv od 01.07.2017, kedy bola menovaná do funkcie H.. Faktúrou zo dňa 07.04.2020,
vystavenou spoločnosťou D. C.. M. na sumu 20.000,- eur bola vyúčtovaná záloha na stavebné práce „M.

M. N. B. D. F. - G. Q.“. R. S. X/XXXX zo dňa 15.05.2020, vystavenou spoločnosťou D. C.. M. na sumu
29.531,41 eur boli vyúčtované stavebné práce „M. M. N. B. D. F. - G. Q.“. Dňa 19.06.2020 bola vystavená
faktúra č. XX/XXXX spoločnosťou D. C.. M. na sumu 11.233,36 eur za stavebné práce „K. M. N. B. D. F. -
G.. Q.“. Z listu audítorky, G. O. O., po vykonaní auditu za rok 2020 súd zistil, že normatívne financovanie
bolo ministerstvom školstva rozdelené v pomere 88,53 % na osobné náklady a 11,47 % na prevádzkové

náklady. Normatívne financovanie však v škole nebolo dodržané. Na mzdy malo byť použitých o 9.610
eur viac ako v skutočnosti. Rozpočet školy bol schválený len na bežné výdavky a teda rekonštrukcia
ani nová investícia v celkovej sume 99.359,73 eur nebola schválená ani ministerstvom ani obecným
zastupiteľstvom. V liste základnej škole označenom ako „Výsledky z auditu za rok 2021“ žalovaný
oboznámil rozpočtovú organizáciu s výsledkami auditu, t.j. nesprávnym vynaložením prostriedkov z

normatívu určeného na bežné výdavky (41.492,15 eur) na kapitálové výdavky a že pre rok 2021 škola
nedodržala pomer mzdového a prevádzkového normatívu, pričom na osobné náklady vynaložila viac
ako pripúšťa normatív a to 125.000 eur. T., G. O. O., v liste zo dňa 03.07.2023 adresovanom starostke
E. F. o výsledku auditu účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2022 okrem iného
uviedla, že škola opätovne vynaložila prostriedky z normatívu určeného na bežné výdavky (40.794,74

eur) na obstaranie dlhodobého majetku, t.j. na kapitálové výdavky (oddrenážovanie suterénu školy,
rekonštrukciainteriérušatňovýchpriestorov,šatníkovéskrinky).Školajepovinnápodľa§7ods.9zákona
č. 597/2003 Z.z. podať žiadosť o vyčlenenie prostriedkov na kapitálové výdavky na regionálny úrad
školskej správy. Ministerstvo školstva na základe tejto žiadosti zverejňuje zoznam škôl a zriaďovateľov,
ktorýmbolipridelenéfinančnéprostriedkynanákuphmotnéhoinvestičnéhomajetku,výstavbu,prístavbu

modernizáciu a rekonštrukciu školských objektov. Bez takéhoto súhlasu má škola k dispozícii finančné
prostriedky len na bežné normatívne výdavky. Na nepovolené investičné výdavky upozornila už aj v roku
2021, kedy to bolo 41.492,15 eur, rovnako v roku 2020 (99.359,- eur). Žalovaný v liste predsedovi rady
základnej školy zo dňa 14.07.2023 požiadal o predloženie vyjadrenia k odvolaniu riaditeľky základnej
školy, nakoľko zriaďovateľ zistil, že základná škola vynaložila prostriedky z normatívu určeného na

bežné výdavky na obstaranie dlhodobého majetku, a teda na kapitálové výdavky. Nepovolené investičné
výdavky boli aj v roku 2020 a 2021. Okrem toho kontrolou audítora bolo zistené, že vo viac ako 50
prípadoch došlo k porušeniu § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z.. Rada školy pri základnej škole dňa 04.08.2023 prijala na svojom mimoriadnom rokovaní uznesenie,ktorým vyjadrila nesúhlas k návrhu žalovaného na odvolanie riaditeľky základnej školy. Žalovaný s
účinnosťou od 10.08.2023 odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy v zmysle § 3 ods. 7
písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z..

51. Z výsluchu starostky obce vyplynulo, že rade školy nechala prerokovať dve porušenia zákona
zo strany žalobkyne, nakoľko iba tie mala potvrdené zo strany audítorky a hlavného kontrolóra. Táto
vyslovila názor, že ani následné zverejnenie zmluvy nespôsobuje jej platnosť. Z výsluchu svedka
I. R. bolo zistené, že ako účtovník pracoval na škole od septembra 2018 do mája 2023. Nebol

upozornený na to, že je potrebné zverejňovať zmluvy, no vedel o tom, že je potrebné zverejňovať faktúry.
Zverejňovanie vykonával správca webu, ktorým bol syn žalobkyne. Z výsluchu svedka P. P. M. hlavného
kontrolóra žalovaného vyplynulo, že v prípade zverejňovania zmlúv došlo k systémovému zlyhaniu.
Mnohézmluvynielenženebolizverejnené,alenebolianipodpísané.ZvýsluchusvedkaG.P.C.poslanca
obecného zastupiteľstva a člena Rady školy vyplynulo, že v januári 2023 bol kontaktovaný ekonómkou
obce, ktorá ho upozornila na audítorskú správu, s ktorou sa aj oboznámil. Následne na zasadnutí Rady

školy upozornil žalobkyňu, že prostriedky normatívu používa na cudzí majetok t.j. na majetok obce,
nakoľkobudovaškolyaďalšiestavbybolimajetkomobceateda,žezjejstranydošlokporušeniuzákona
na to mala žalobkyňa uviesť, že si je toho vedomá. Dodal, že kapitálové výdavky sa hradia z obecného
rozpočtu a taktiež aj z príspevkov štátu vo forme dotácií či subvencií. Nemal vedomosť o tom, že by
z rozpočtu obce boli poskytnuté prostriedky na kapitálové výdavky školy.

52. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z., Riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a
odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „zriaďovateľ“).

53. Podľa ust. § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z., Zriaďovateľ odvolá riaditeľa za závažné

porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

54. Podľa ust. § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z.z. Ak zriaďovateľ odvoláva riaditeľa podľa odseku 7 písm.
b) a c) a odseku 8 písm. b) a c), vyžaduje sa vyjadrenie príslušnej rady školy. Ak príslušná rada školy
nepredloží vyjadrenie zriaďovateľovi do 15 dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie, zriaďovateľ môže

riaditeľa odvolať aj bez vyjadrenia príslušnej rady školy.

55. Podľa ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy,
zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

56. Podľa ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo
od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila,
platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

57. Podľa ust. § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva,

ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s
ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy7aa) vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa
týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom
vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

58. Podľa ust. § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z., Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je
povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o U. V. C..

59. Podľa ust. § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z. účinného do 30.03.2022, Povinne zverejňovaná

zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú
banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celky, povinné osoby, ktoré sú ich
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, a povinné osoby, v ktorých majú viac ako
50 % účasť.

60. Podľa ust. § 5a ods. 9 zákona č. 211/2000 Z.z., Povinne zverejňovaná zmluva, ktorá sa nezverejňuje
v registri, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzatvára, a to bezodkladne po
uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu.Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo
bezodplatne v Obchodnom vestníku.

61. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, Školy, verejné materské
školy a verejné školské zariadenia použijú finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu podľa § 4
a 5 na financovanie nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie,
poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, prevádzky, modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a

kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií.

62. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 597/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, Zriaďovateľ školy je
povinný zabezpečiť v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1)
použitie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa § 4 ods. 5 pre školy, v ktorých
sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) na financovanie nákladov na mzdy a platy

vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku
na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie. Tieto finančné
prostriedky môže škola vo výnimočných prípadoch použiť na financovanie nákladov na prevádzku,
modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na
riešenie havarijných situácii len so súhlasom zriaďovateľa školy na návrh riaditeľa školy.

63. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 4 zákona č. 597/2003 Z.z. účinného v rozhodnom období, Rozpis finančných
prostriedkov z kapitoly ministerstva a z kapitoly ministerstva vnútra zriaďovateľom verejných škôl na
kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy
v pôsobnosti zriaďovateľa (ďalej len „normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok“). Normatív je

súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.

64. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade existoval naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti odvolania z funkcie žalobkyne tak ako to opísal v bode 8 odôvodnenia
svojho rozsudku. Zároveň i s tvrdením súdu prvej inštancie, že nebolo sporné, že žalovaný odvolal

žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy ku dňu 10.08.2023, a to v zmysle § 3 ods. 7 písm. c)
zákona č. 596/2003 Z.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal v bode 9 odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/253/2007
zo dňa 25.02.2019, z ktorého vyplýva, že pre svoju formálnu platnosť nevyžaduje právny úkon urobený
zriaďovateľom teda odvolanie z funkcie, uvedenie dôvodov a je preto potrebné vykladať ho ako prejav

vôle smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Pre jeho platnosť je
postačujúcajehourčitosťazrozumiteľnosť,ktorýchnaplneniejedanéuvedenímkonkrétnychustanovení
zákona, ktorý priamo dáva oprávnenie zriaďovateľovi odvolať z funkcie riaditeľa školy pre závažné
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. I odvolací súd má za to, že odvolanie žalobkyne
je z formálneho hľadiska platným právnym úkonom, nakoľko bolo aj vopred prerokované s príslušnou

radou školy. Správne sa súd prvej inštancie preto zaoberal len existenciou dôvodov odvolania, ktoré
boli predmetom žiadosti žalovaného o vyjadrenie adresované Rade školy. Tu stručne skutkovo označil
dôvody odvolania a označil právne predpisy, ktoré mali byť porušené.

65. Správny je i názor súdu prvej inštancie, ktorý rozporovala žalobkyňa vo svojom odvolaní,

že odvolanie z funkcie riaditeľa je z hľadiska závažnosti výrazne nižšie ako v prípade dôvodov
preukončeniepracovnoprávnychvzťahovokamžitýmskončenímpracovnéhopomerualebovýpoveďou,
pretože následkom odvolania z funkcie nie je strata pracovného alebo služobného pomeru. Zároveň
správne súd prvej inštancie v bode 10 odôvodnenia konštatoval, že podľa zákona nie je nevyhnutnou
podmienkou odvolania z funkcie to, aby v dôsledku porušenia zákonných predpisov došlo aj k vzniku

škody.

66. Zároveň odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie, že výsledkami vykonaného
dokazovania boli preukázané hmotnoprávne dôvody odvolania t.j. závažné porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov. I podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu ustanovenia

§5aods.6zákonač.211/2000Z.z.,pričomtotoporušeniebolopreukázanésprávouhlavnéhokontrolóra
(v bode 12 odôvodnenia nesprávne uvedené audítora) obce, ktorý vzhľadom na počet nezverejnených
zmluvou skonštatoval, že sa jednalo o systematickú chybu, aj keď skutočne bolo zistených niekoľko
zmlúv, ktoré zverejňované neboli. Jedná sa i podľa názoru odvolacieho súdu o závažné porušenievšeobecne záväzných právnych predpisov, pretože následné zverejnenie zmlúv po lehote uvedenej
v § 47a Občianskeho zákonníka nespôsobilo, že zmluvy nadobudli aj účinnosť. Naopak na zmluvy sa
hľadí akoby ani neexistovali. K odvolacej námietke žalobkyne, ktorá namietala, že nedošlo k porušeniu

zákona č. 211/2000 Z.z. v rozsahu ako uvádza hlavný kontrolór vo svojej správe odvolací súd uvádza,
že podľa jeho názoru k porušeniu zákona č. 211/2000 Z.z. závažným spôsobom by nedošlo pokiaľ
by bolo zistené, že došlo k chybe a nebola zverejnená jedna alebo dve zmluvy v rozhodnom období.
V danom prípade však bolo zistené, že neboli zverejňované zmluvy vôbec teda aj tie, ktoré mali byť
zverejňované aj tie, ktoré zverejňované byť nemuseli. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa

mala svoje pochybenie bezodkladne napraviť jednak zverejnením zmlúv a jednak uzatvorením dohody
o urovnaní s dodávateľom. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť zo zákona pokiaľ pochybenie napravila,
ale tak ako odvolací súd uviedol vyššie súd prvej inštancie správne uviedol, že na uvedené zmluvy
sa už hľadí akoby neexistovali aj napriek tomu, že nedošlo k vzniku škody tak ako to zistil súd prvej
inštancie a konštatoval v dôvodoch svojho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu je z rozsudku
zrejmé na základe posúdenia akých skutkových poznatkov dospel konajúci súd ku skutkovým zisteniam,

že žalobkyňa závažne porušila všeobecne záväzné právne predpisy, keď súd prvej inštancie vychádzal
zo správy hlavného kontrolóra, ale vypočul aj svedka tak ako to odvolací súd citoval a vyššie,
ktorý potvrdil, že ani nevedel, že zmluvy zverejňovať mal.

67. K uvedeným námietkam žalobkyne odvolací súd vyslovuje právny názor, že už len porušenie

ustanovenia § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z. by podľa jeho názoru stačilo na odvolanie z funkcie
riaditeľa pre závažné porušenie právnych predpisov.

68. Napriek tomu sa odvolací súd zaoberal i ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne, že súd prvej
inštancie v bode 13 odôvodnenia odkazuje na listy audítorky za roky 2020 až 2022 zriaďovateľovi školy,

no zároveň uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v tom čase platné ustanovenie
§ 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
sa netýka základnej školy v Hranovnici, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale týka sa škôl
v zriaďovateľskej pôsobnosti E. L. D. C. J.. Z takto koncipovaného odôvodnenia mala žalobkyňa
za to, že možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, že žalobkyňa

závažne porušila všeobecne záväzné predpisy napriek tomu, že sa stotožnil s tým, že ustanovenie,
ktoré mala podľa audítorky porušiť sa nevzťahuje na základnú školu, v ktorej žalobkyňa vykonávala
funkciu H.. Uvedené má byť v rozpore s princípmi formálnej logiky. K tomu odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobkyne došlo k nesprávnemu použitiu prostriedkov
vyčlenených prevádzkovým normatívom na kapitálové výdavky t.j. na oddrenážovanie suterénu školy,

stavbu chodníka a parkoviská a iné. Minimálne v prípade parkoviska sa jednalo o investičný výdavok,
keďže na jeho rekonštrukciu a rozšírenie kapacity sa žiadalo o stavebné povolenie a následne bola
stavba kolaudovaná. Navyše práce na ňom boli realizované v čase, keď ešte tieto objekty neboli vedené
v účtovníctve ako majetok školy to znamená, že sa vynakladali finančné prostriedky školy na v tom čase
cudzí majetok. Odvolací súd však v uvedenom konštatovaní rozpor nevidí. V tejto súvislosti poukazuje

na výsluch svedka G. P. C. tak ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 5.17 svojho odôvodnenia, ktorý
je poslancom obecného zastupiteľstva a členom Rady školy a ktorý mal byť v januári 2023 kontaktovaný
ekonómkou obce, ktorá ho mala upozorniť na audítorskú správu. Následne na zasadnutí Rady školy
upozornil žalobkyňu, že prostriedky normatívu použila na cudzí majetok t.j. na majetok obce, nakoľko
budova školy a ďalšie stavby boli majetkom obce a teda, že z jej strany došlo k porušeniu zákona na čo

žalobkyňa uviedla, že si toho bola vedomá. Kapitálové výdavky sa hradia z obecného rozpočtu a taktiež
aj z príspevkov štátu vo forme dotácií či subvencií. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na výdavky
označené za kapitálové výdavky boli reálne výdavky na nevyhnutné opravy tak ako to tvrdila žalobkyňa.
K zúčtovaniu parkoviska a chodníka do majetku školy malo dôjsť až v roku 2024.

69. Súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia rozsudku vysvetlil aj prečo nevykonal dokazovanie
uzneseniami obecného zastupiteľstva, ktorými boli schválené rozpočty na rok 2021 a 2022. Uviedol,
že nepovažoval to za potrebné, keďže z výpovedi svedka vtedajšieho účtovníka školy vyplynulo,
že počas jeho pôsobenia neboli v rámci rozpočtu vyhradené kapitálové výdavky.

70. K odvolacej námietke žalobkyne, že nebola riadne vypočutá jej dcéra J. J. k otázke nezrealizovaného
projektu a taktiež ku skutočnostiam, ktoré nastali po odvolaní žalobkyne odvolací súd uvádza,
žezozápisnicezpojednávaniazodňa08.10.2024nač.l.163druhástranavyplýva,žeJ.J.bolavypočutá
ako svedkyňa, bola aj poučená. Zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že nemala žiadne oprávnenie alebokompetencie v súvislosti so zverejňovaním zmlúv alebo použitím finančných prostriedkov školy. Právny
zástupca žalovaného namietal, že bez ohľadu na výsledok tohto výsluchu nebudú mať skutočností
týkajúce sa nezrealizovaného projektu a tiež skutočnosti, ktoré nastali po odvolaní žalobkyne vplyv

na rozhodnutie súdu vo veci. Preto bol výsluch svedkyne skončený o 9:50 hodine a svedkyňa zostala
v pojednávacej miestnosti, teda svedkyňa vypočutá bola a zo zápisnice z pojednávania nevyplýva,
že by bol jej opätovný výsluch navrhovaný. To, že súd prvej inštancie neakceptoval návrh zástupkyne
žalovaného vypočuť svedkyňu k dôvodom nezrealizovaného projektu a taktiež ku skutočnostiam,
ktoré nastali po odvolaní žalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv na správne

rozhodnutie súdu prvej inštancie.
71. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a neodňal
žalobkyni právo na spravodlivý proces. Zároveň neporušil ani ďalšie ňou v odvolaní namietané práva,
teda vo veci správne rozhodol. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách
konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cpr/2/2024 - 182
zo dňa 12.12.2024 podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

72. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Neúspešná žalobkyňa nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo, preto odvolací súd priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP)

73. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).