Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123233035.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený
spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy
10, Bratislava, proti žalovanému: KRASBYT s.r.o., so sídlom Struhy 83, Krásno nad Kysucou, IČO: 36

779 806, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa a.s., so sídlom Kradžičova 10,
Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, na základe odvolania intervenienta
na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 12C/62/2023-105 zo dňa 6.6.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutým vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 400 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. o povinnosti žalobcu nahradiť
žalovanému trovy prvoinštančného konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. tak, že žalobca m á voči intervenientovi na strane
žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá povinnosť intervenienta je solidárna
s povinnosťou uloženou žalovanému nahradiť trovy konania žalobcovi podľa výroku II. napadnutého
rozsudku.

Intervenient na strane žalovaného a žalobca n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur titulom náhrady škody pri aplikácii § 420a a § 813
Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaným, pretože ide o poisťovňu, na ktorú

prešlo právo uplatniť predmetný nárok, nakoľko plnil v prospech svojho poistiteľa - pani A. A. - na
podklade poistnej udalosti (pre havarijný stav strechy došlo k zatekaniu do bytu poškodenej), ktorej
vznikla podľa hlásenia poistnej udalosti škoda
v celkovej sume 796,48 eur, z ktorej uhradili v prospech poistenej žalobca čiastku 400 eur dňa 3.2.2022
na podklade likvidačného protokolu z 21.2.2022 v súlade
s poistnou zmluvou č. 8510731000.

3. Súčasne žalovaný je správcom bytu v bytovom dome, kde býva poškodená a tieto tvrdenia
nespochybnil. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného
s tým, že mala byť žalovaná poisťovňa, u ktorej je poistený žalovaný, okresný súd konštatoval, že
žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko ide o spoločnosť, ktorá ako správca bytového domu, v ktorom
sa nachádza byt p. A., zodpovedá za udržiavanie/správu tohto konkrétneho bytového domu, čo ani
rozporované nebolo. Samotný žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že ako správca bytových

domov odstránil poškodenie budovy podľa zákona, pričom škoda bola spôsobená poveternostnými
podmienkami.Vinompísomnompodaníuvádzal,ževroku2013prebehlarekonštrukciabytovkyvrátanestrechy, strecha bytového domu bola po záruke (skončila v roku 2020) a následne bola po škodovej
udalosti vykonávaná zo strany žalovaného rekonštrukcia strešnej krytiny (list adresovaný intervenientovi
18.5.2022).

4. Súd prvej inštancie zhrnul, že v konaní bolo ustálené, že došlo k poškodeniu bytového domu,
kde vykonáva žalovaný funkciu správcu, je daná príčinná súvislosť medzi škodou vlastníka bytu a
poškodením strechy za ktorej udržiavanie zodpovedá žalovaný
v rámci svojej prevádzkovej činnosti a úloh, ktoré sú vymedzené nielen zmluvou o výkone správy ale
i zákonom. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti správcu bytového domu

pritom nezakladá automatický prechod práv uplatnených žalobcom voči žalovanému v tomto súdnom
spore, pretože práva v zmysle § 813 OZ prešli na žalobcu
z vlastníka bytu ako poisteného, ktorému bolo poskytnuté plnenie voči škodcovi a týmto škodcom je
preto práve žalovaný a nie poisťovňa. Zároveň neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že vykonal
všetky úkony, ktorými by zabránili vzniku takejto škody. Nakoľko pri škodách spôsobených prevádzkovou
činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou

prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je
daný liberačný dôvod, t. j., ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod
v prevádzke. Takéto dôkazy vo vzťahu k zbaveniu sa zodpovednosti však zo strany žalovaného
produkované neboli.
5. Na základe toho okresný súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel. Dodal, že pokiaľ intervenient ďalej

v spore zotrvať nechcel a oznámil, že vystupuje z konania, o jeho návrhu rozhodol samostatným
uznesením.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP a
priznal žalobcovi ako plne úspešnému nárok na ich náhradu voči žalovanému (výrok II.), ako aj voči

intervenientovi (výrok III.), ktorý vstúpil do sporu na strane žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku III., podal odvolanie intervenient na strane žalovaného a domáhal
s jeho zrušenia a priznania nároku na náhradu trov v prospech intervenienta.
8. Namietal, že odôvodneniu dotknutého rozhodnutia chýba akákoľvek zmienka o úvahe súdu, ktorá

ho viedla k záveru, že je na mieste zaviazať na náhradu trov konania aj intervenienta. Zdôraznil, že
intervenient nie je stranou sporu, je zúčastneným subjektom sui generis, ktorý v súdenej veci netvorí
so žalovanou stranou procesné spoločenstvo, preto ho nemožno ani zaviazať na náhradu trov konania,
hoci vystupoval na neúspešnej strane.
9. Okrem toho, podaním zo dňa 31.5.2024 intervenient oznámil konajúcemu súdu, že po dôkladnom

preskúmaní poistnej udalosti a s ohľadom všeobecné poistné podmienky, resp. výluky z poistenia
založenom poistnou zmluvou č. 11-313730, intervenient nemá záujem na výsledku konania a preto
navrhol, aby konajúci súd pripustil jeho vystúpenie z prebiehajúceho konania.
10. Napokon odvolateľ upozornil na znenie výroku o trovách konania, ktoré zaväzuje žalovaného a aj
intervenienta na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, je preto nezrozumiteľný a zmätočný. Nie

je z neho totiž zrejmé, v akom vzájomnom vzťahu sú žalovaný a intervenient povinní nahradiť žalobcovi
trovy konania, resp. či plnením jedného
z nich zanikne žalobcov nárok vo vzťahu k druhému povinnému na náhradu trov konania. Súčasne pri
takejto interpretácií by mohla vzniknúť absurdná situácia, keď by žalobca bol oprávnený žiadať plnú
výšku náhrady trov konania od žalovaného a súčasne aj od intervenienta, pričom obaja by boli povinní

na základe právoplatného rozhodnutia súdu zaplatiť celú náhradu trov konania a to bez ohľadu na to,
či tak druhý povinný subjekt urobil.

11.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uviedol, že námietka intervenienta, že ako
strana intervenujúca v konaní by nemal byť povinný na náhradu trov konania, nie je v súlade s platnou

právnou úpravou. Intervenient, ktorý vstúpi do konania, totiž nie je zo zákona vylúčený z povinnosti
nahradiť trovy konania, pokiaľ je strana, ku ktorej sa pripojil, neúspešná. Tým, že intervenient podporoval
stranu žalovaného, mal vedomosť o možných právnych následkoch a nárokoch na trovy konania, a preto
musí niesť rovnaké dôsledky ako žalovaný.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté výroky
I. a II.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutej časti (ktorá má charakter uznesenia) zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Okolnosť (namietaná odvolateľom), či intervenient tvorí so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné
spoločenstvo, je významná (§ 84 a 85 CSP) z pohľadu posúdenia potreby súhlasu s prostriedkami
procesného útoku, resp. obrany intervenienta (pri nerozlučnom spoločenstve sa totiž súhlas strany sporu
s úkonmi intervenienta nevyžaduje). Pokiaľ však ide o náhradu trov, tu je určujúcim princíp úspechu
vspore,zktoréhohľadiskaodvolateľvystupovalakointervenientnaneúspešnejstranesporu,čozakladá

oprávnenie súdu uložiť mu povinnosť náhrady trov.
14. Krajský súd v danej spojitosti poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR
č. k. IV. ÚS 442/2022 z 20. septembra 2022, v zmysle ktorých „nárok na náhradu trov konania má vo
všeobecnosti aj intervenient, pričom sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri
ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje“.
15. Niet následne dôvodu nepostupovať v týchto intenciách aj v prípade náhrady trov voči intervenientovi

(vystupujúcemu na neúspešnej strane). Zároveň sa javí vhodným doplniť ďalšiu úvahu ÚS SR
z označeného rozhodnutia, a to že: „nepochybne intervenient nie je sporovou stranou, a preto je súd
povinný osobitne vyhodnotiť dôvod a iné okolnosti účasti intervenienta na konaní a jeho výdavky posúdiť
prísnejšie, pokiaľ ide o zákonné kritériá vymedzené v § 251 CSP“. Uvedené je teda už úlohou súdu prvej
inštancie pri postupe v zmysle § 262 ods. 2 CSP a nemá to vplyv na konštatovanie existencie „základu

nároku“ žalobcu na náhradu trov voči intervenientovi (neúspešnej) protistrany.

16. Pokiaľ odvolateľ pripomenul svoje rozhodnutie dodatočne vystúpiť z konania, krajský súd uvádza,
že súd prvej inštancie tu reagoval osobitným uznesením (zo dňa 6.6.2024), ktorým procesný návrh
intervenienta na vystúpenie zamietol. Intervenient pritom žiadnym spôsobom tam vyslovené závery/

úvahy súdu nespochybnil, odvolací súd preto, súc viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), k ich preskúmaniu nemohol pristúpiť (§ 365 ods. 2 CSP).

17. Dôvodnou sa však javí odvolacia argumentácia o mätúcom charaktere okresným súdom zvolenej
úpravy trov konania v podobe samostatných výrokov (pozri aj nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 115/2023

z 25.5.2023) vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi na jeho strane, ktorá úprava je skutočne
spôsobilá vyvolať pochybnosť o rozsahu priznaných trov. Za jednoznačnejšiu a správnu tak odvolací
súd považoval formuláciu obsahujúcu vyjadrenie solidárnosti daného záväzku (týchto dvoch subjektov),
v ktorom smere pristúpil k zmene dotknutého/napadnutého výroku.
18. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie (a to

vo svetle úvah opísaných v bode 15 veta druhá a tretia tohto odôvodnenia).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP.
20. Odvolateľ bol v tomto štádiu konania čiastočne úspešný, žiadal totiž zrušiť výrok o trovách

prvoinštančného konania voči sebe (s ktorou požiadavkou nebol úspešný), zároveň však namietal
spôsob súdom prvej inštancie stanovenej (duplicitnej) úpravy trov, ktorá (odvolacia) námietka bola
akceptovaná. Opísanej situácii (miere ne/úspechu) následne zodpovedá zvolený výrok o nepriznaní
náhrady žiadnej z dotknutých „strán“.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.