Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201829
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2618201829.7

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa matky: C. D. B., E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., G. XXXXX/XX, prechodne
bytom H. I. J. XXX, a otca: C. J. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., G. XXXXX/XX, o návrhoch matky

na odklad výkonu rozhodnutia a na prerušenie konania, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Senica č. k. 7Em/1/2018 – 976 zo dňa 23.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie matky o d m i e t a.

II. Súdu prvej inštancie n a r i a ď u j e vykonať opravu napadnutého uznesenia v časti záhlavia a to
o označenie splnomocnených zástupcov rodičov a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením návrh matky na
odklad výkonu rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 2P/58/2016 - 293 zo dňa 24.8.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/16/2018 - 438 zo dňa 23.5.2018 zamietol (I. výrok).
Tiež rozhodol o návrhu matky na prerušenie konania tak, že ho zamietol (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 389 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), § 164 zákona č. 160/1015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj ,,CSP“). Po preskúmaní návrhu matky na odklad výkonu rozhodnutia alternatívne na prerušenie
konania dospel k záveru, že nie je dôvodný. Pokiaľ matka navrhla, aby z dôvodu vedenia konania
na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7P/33/2023 o zrušenie rozsudku Okresného súdu Senica
č.k. 2P/58/2016 - 292 zo dňa 24.8.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24

CoP/16/2018 - 438 zo dňa 23.5.2018 na návrh matky, ktoré doposiaľ nie je skončené, sa aktuálne
rozsudok,oktoréhozrušenieprebiehastálesúdnekonanie,sanevykonával,pretopovažovalazalogické
odložiť výkon rozhodnutia, poukázal na ust. § 389 ods. 1 CMP, pričom nezistil existenciu dôvodu pre
odloženie výkonu rozhodnutia. Predpokladom odkladu výkonu rozhodnutia je taká situácie, pri ktorej by
bol život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Matka však
nepredložila žiadny relevantný dôkaz tak, ako to predpokladá ust. § 389 ods. 1 CMP a ňou uvádzaná

argumentácia v citácií mnohých judikátov a výňatkov z knižných publikácií ešte nezakladá dôvod na
odklad výkonu rozhodnutia. Ani argumentácia matky, že ak prebieha konanie o zrušenie rozsudku,
ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie, a pre ktoré sa teraz vedie konanie o výkon rozhodnutia, je
logické, aby výkon rozhodnutia bol odložený, neobstojí, a už vôbec nie za predpokladu, keď si matka
stále neplní svoje povinnosti uložené jej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a reálne sa otec s
maloletým nestretáva. V danej chvíli teda nie je naplnená podmienka ohrozenia života, zdravia alebo

priaznivého vývoja dieťaťa. K návrhu matky na prerušenie konania uviedol, že nevzhliadol žiaden
dôvod v zmysle ust. § 164 CSP na prerušenie konania, preto konanie o výkon rozhodnutia neprerušil.Nemal splnené zákonné podmienky na odklad výkonu rozhodnutia alternatívne na prerušenie konania,
obmedzil sa iba na konštatovanie daných skutočností a nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ďalším
vyjadreniam matky k vyjadreniu okresného prokurátora a otca maloletého, nakoľko nie sú spôsobilé

spôsobiť zmenu rozhodnutia. V poučení predmetného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že proti
výroku I. nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario ) a proti II. výroku uznesenia je prípustné odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že odloží výkon rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Senica sp. zn. 2P/58/2016 – 293 zo dňa 24.08.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24CoP/16/2018 - 438 zo dňa 23.05.2018, vedený pod sp. zn. 7Em/1/2018,
alternatívne konanie vedené pred súdom prvej inštancie pod č. k. 7Em/1/2018 o nariadení výkonu
rozhodnutia preruší až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na zrušenie citovaných
rozsudkov, vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7P/33/2023.

4. Odvolanie podala z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Už v návrhu na
zrušenie rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 2P/58/2016 – 293 zo dňa 24.08.2017 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 CoP/16/2018 - 438 zo dňa 23.05.2018 poukázala na
skutočnosť, že tento rozsudok bol vyhotovený v čase, kedy mal maloletý A. len 5 rokov, dnes má 13

rokov a dávno to nie je malé dieťa, ale rozumný, rozhľadený a nadpriemerne inteligentný teenager,
ktorý si jasne uvedomuje, aké dopady má právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie na jeho život.
No zároveň si uvedomuje i skutočnosť, že nikto – a to dokonca ani súd, nemôže povýšiť donucovacie
prostriedkyslúžiacekdrakonickémuvýkonurozsudkunadprávodieťaťanestretávaťsasosvojimotcom,
ktorý je podľa jeho vlastných slov strojcom najväčších tráum v jeho živote, a ani nad právo dieťaťa

žiť svoj vlastný život takým spôsobom a v spoločnosti takých ľudí, ktorých si zvolí on sám. Pojem
„záujem dieťaťa“ sa stal len frázou, pri ktorej si mnohí neuvedomujú, že A. je múdry a šikovný chlapec
a ktorý presne vie, čo sa stalo, ako i to, čo chce, čo si želá, a čo nie. V znaleckom posudku PhDr.
Kleinmanna aj MUDr. Kasničku (obidva založené v spise) jasne preukázané, že maloletý bol vystavený
(t.j. bol svedkom) nielen násilia voči matke (teda ako sekundárna obeť), ale bol a stále je vystavený i

priamemu neadekvátnemu správaniu tca a starej matky z otcovej strany voči jeho osobe (podľa jeho
vlastných slov únos , „ uväznenie “ v pivnici, vynucovanie styku proti vôli maloletého, privolávanie polície
na „asistenciu“ pri styku, chodenie na „prepadovky“ k domu, kde maloletý býva, mimo súdom určeného
styku, atď.), čo viedlo u maloletého k vývoju posttraumatickej stresovej poruchy a neustále sa opakujúcej
retraumatizácii. Znovu poukázala na štúdie o domácom násilí z publikácie „Znalecké dokazovanie

domáceho násilia v kontexte poručenských sporov o deti“ autorky doc. ThDr., Mgr. Slávky Karkoškovej
(vyhotovenej na objednávku štátu) a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),
tietonemôžubyťvžiadnomprípadeinštitúciamiprirozhodovaníomaloletomdieťatiopomenuté,nakoľko
i bohatá judikatúra najmä ESĽP hovorí, že násilie nemusí byť exaktne preukázané a všetky inštitúcie
(súdy, prokuratúra, polícia, atď.) ho i napriek tomu musia zobrať pri svojom rozhodovaní do úvahy ako

fakt. Každé maloleté dieťa musí byť chránené minimálne z dôvodov jemu prináležiacej „prezumpcie
statusuobete“,akotovyplývazustanoveniaobsiahnutéhovSmerniciEurópskehoparlamentuaradyEÚ
2012/29/EÚ (bod 19), podľa ktorého „osoba by sa mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť,
či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený, a bez ohľadu na rodinný vzťah medzi
nimi.“ Dôležité je aj ustanovenie § 36 CMP, teda zásada materiálnej pravdy, a § 38 CMP, teda zisťovanie

názoru maloletého dieťaťa, ktoré však boli v tomto konaní opakovane porušené. Základné normatívne
východisko medzinárodnoprávnej úpravy participačných práv dieťaťa v súčasnosti predstavuje Dohovor
OSN o právach dieťaťa. V konaní sp. zn. 13CoP/139/2023, ktoré je vedené na Krajskom súde v
Trnave vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo nariadené
vypočutie maloletého A. pred odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.11.2024. Krajský súd v

Trnave následne na základe skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu maloletého zo dňa 20.11.2024,
na pojednávaní vo veci dňa 11.12.2024 nariadil ďalšie súdnoznalecké dokazovanie. Zo strany súdu
prvej inštancie bolo porušené právo matky a predovšetkým právo maloletého ako účastníka konania
tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uznesenie prvoinštančného

súdu je arbitrárne a navyše zmätočné, bez akejkoľvek širšej právnej argumentácie a odôvodnenia. Je
presvedčená, že vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo porušenie procesných predpisov zo
strany prvoinštančného súdu s možným závažným dosahom vo vzťahu k záujmom maloletého A., v
konaní došlo k porušeniu základného práva maloletého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a tiež Dohovoru o právach dieťaťa. Okresný súd Senica navyše svoje rozhodnutie
riadne a dostatočným spôsobom neodôvodnil. Vybočením zo štandardov“ uplatňovaných všeobecnými

súdmi, ktoré mali podľa názoru matky za následok porušenie Ústavou garantovaných základných práv a
slobôd matky i maloletého dieťaťa, a to navyše aj absenciou primeraného a dostatočného zdôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, a to pri rešpektovaní záujmu maloletého dieťaťa. Právo na rodinný život je
prirodzenéprávospojenésosobnosťoučloveka.Tak,akojeponechaná„slobodavoľby“človekavytvárať
rodinné spoločenstvo, má zásadný význam i otázka autonómie rodinného spolužitia vo vzťahu k týmto

subjektom. Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného
záujmu,právgarantovanýchzákonom,atosdôrazomnadobrémravy(čl.1ZákladnýchprincípovCMP).
To by sa malo prejavovať v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu
dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa v bezprostrednej nadväznosti
na zachovanie spravodlivého konania. Z posudkov z rokov 2018, 2019, 2020 i 2022, vyplynulo, že
znalci zhodne a jednoznačne ako najlepší záujem dieťaťa neodporučili styk maloletého A. s otcom (a z

ktorých súd vie o existencii domáceho násilia voči dieťaťu zo strany otca), na závery týchto znaleckých
posudkov súd absolútne nereflektoval. Je jednoznačné, čo odborníci – psychológovia/psychiatri (nie
právnici) považujú za najlepší záujem dieťaťa. Súd prvého stupňa taktiež absolútne neprihliadol na
závery posledného znaleckého posudku č. 22002 MUDr. Kasničku, kde objektom jeho medicínsko –
znaleckého odborného vyšetrenia bola ako osoba matky, tak i osoba maloletého A..

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších písomných tvrdeniach a mal za to,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť. Matka vo svojom odvolaní
(vjehopodstatnejčasti)lenzopakovalaarozviedlasvojenámietkyaargumentyprednesenépredsúdom
prvej inštancie (v konaní o výkon rozhodnutia), s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej

inštancie vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol. Matka neuviedla, v čom mali byť porušené jej
patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neuviedla
aké zákonné ustanovenia mal súd použiť a nepoužil. Matka iba uviedla, že súd svoje rozhodnutie
riadne a dostatočným spôsobom neodôvodnil, napadnuté rozhodnutie má podľa názoru matky závažné
znaky svojvôle a tým je podľa nej odôvodnenie arbitrárne. Predložila nové dôkazy, a to zápisnicu o

výsluchu maloletého na odvolacom súde dňa 20.11.2024 v konaní sp. zn. 13CoP/139/2023 a zápisnica
z pojednávania dňa 11.12.2024 – nariadenie znaleckého dokazovania. Odvolanie považoval za účelové,
neodôvodnené, bez naplnenia odvolacích dôvodov. Pokiaľ účastník neuvedie, v čom vidí pochybenie
súdu, aké jeho právo malo byť postupom súdu porušené, tak nie je splnený odvolací dôvod. Výkon
rozhodnutia bol v tomto konaní nariadený, ale doposiaľ nebol matkou dobrovoľne plnený, ani vykonaný.

V konaní č.k. 7P/33/2023 o zrušenie rozhodnutia o výchovnom opatrení, iniciovaného matkou, kde
Okresný súd Senica zatiaľ neprávoplatne návrh matky na zrušenie rozsudku zamietol, matka podala
odvolanie a požiadala o prerušenie konania z dôvodu vedenia výkonu rozhodnutia v tomto konaní.
Rozhodnutia sú doposiaľ neprávoplatné. Pokiaľ by súd návrhom matky na prerušenie oboch konaní
vyhovel, obidve konania by boli prerušené, akoby navzájom pre vedenie toho druhého konania. Z

uvedeného postupu vyplýva, že zámerom matky je sťaženie procesného postupu pri rozhodnutí veci a
marenie výkonu rozhodnutia. V konaní samom č.k. 7P/33/2023 matka podala odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 09.07.2024, sp. zn. 7P/33/2023-241 vo veci samej, kde dôvodí svoje
odvolanie rovnakými dôvodmi a jej odvolanie má v podstatnej časti identické odôvodnenie ako v tomto
konaní a tam jej odvolacie tvrdenia budú preskúmané odvolacím súdom. Tvrdenia matky, že koná v

najlepšom záujme dieťaťa, súd posudzoval pri nariadení výkonu rozhodnutia. Znalecké posudky násilie
v rodine nezistili. Matka sa sama štylizuje do role obete a túto rolu vtláča aj maloletému A.. Terapiu sama
nikdy nepodstúpila ani A. neumožnila terapiu, hoci ju znalec PhDr. Kleinmann dôrazne odporúčal ako
formu odstránenia stresu maloletého, ktorý sa so svojimi pocitmi musel vyporiadavať sám.

6. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky mal za to, že súd vzhľadom na vykonané
dokazovanie riadne zistil skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP, za účelom zistenia skutočného stavu
veci vykonal všetky potrebné dôkazy, a teda postupoval v súlade s čl. 6 CMP. Matka mal. A. B. odvolanie
zdôvodnila tým, že v podanom návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 2P/58/2016
– 293 zo dňa 24.08.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 CoP/16/2018 – 438

zo dňa 23.05.2018, rozsudok bol vyhotovený v čase keď mal maloletý A. len 5 rokov, dnes má 13 rokov
a dávno to nie je malé dieťa, ale rozumný a nadpriemerne inteligentný teenager, ktorý si uvedomuje aké
dopady má právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie na jeho život. Taktiež si uvedomuje, že nikto,
ani súd nemôže povýšiť donucovacie prostriedky slúžiace k drakonickému výkonu rozsudku nad právodieťaťa nestretávať sa so svojím otcom. Je paradoxné, že pojem „záujem dieťaťa“ sa stal len frázou, pri
ktorej si mnohí neuvedomujú, že mal. A. je múdry a šikovný chlapec, ktorý presne vie čo chce. Odvolanie
tiež poukazuje na znalecký posudok PhDr. Kleinmanna, ako aj na posudok MUDr. Kasničku, kde je

preukázané, že maloletý bol vystavený nie len násiliu voči matke, ale bol vystavený aj neadekvátnemu
správaniu otca a starej matky z otcovej strany voči jeho osobe. V odvolaní je poukázané aj na tú
skutočnosť, že dôkazy a argumenty, ktoré matka opakovane predkladala súdom a ostatným inštitúciám,
ako najmä znalecké posudky, štúdie o domácom násilí z publikácie „Znalecké dokazovanie domáceho
násilia v kontexte poručenských sporov o deti“ autorky doc. ThDr. Mgr. Slávky Karkošovej (vyhotovenej

naobjednávkuštátu),akoajrozsudkyEurópskehosúdupreľudsképráva–tietonemôžubyťopomenuté.
V uvedenej súvislosti odvolávateľ poukazuje na ustanovenie § 36 a § 38 CMP a tiež na medzinárodnú
úpravu práv dieťaťa obsiahnutú v dohovore OSN o právach dieťaťa. Dieťa má právo byť informované
o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a ktoré súvisia s prejednanou vecou. Právo informácie možno
charakterizovať ako jeden z predpokladov realizácie ďalšej roviny participačných práv dieťaťa a to práva
byťvypočutévkaždomsúdnomkonaní,ktorésahotýka.Ďalejjevodvolanípoukázanénatúskutočnosť,

že z vyššie uvedených závažných dôvodov, zistených v predchádzajúcich znaleckých dokazovaniach,
boloivkonanísp.zn.13CoP/139/2023,ktoréjevedenénaKrajskomsúdevTrnavevoveciúpravypráva
povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, nariadené vypočutie maloletého A. pred odvolacím súdom,
ktoré sa uskutočnilo dňa 20.11.2024. Krajský súd v Trnave na pojednávaní vo veci dňa 11.12.2024
nariadil ďalšie súdnoznalecké dokazovanie. Preto má matka za to, že zo strany súdu prvej inštancie bolo

porušené jej právo a právo maloletého tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnili strane, aby
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Uznesenie prvoinštančného súdu je arbitrárne a z ústavného hľadiska neudržateľné. Záverom matka
skonštatovala, že súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že zo všetkých štyroch posledných znaleckých
posudkov vyplynulo, že znalci zhodne a jednoznačne ako najlepší záujem dieťaťa neodporučili styk

maloletého A. s otcom, na závery týchto znaleckých posudkov súd absolútne nereflektoval. Poukázal
na § 389 ods. 1 CMP, § 164 CSP. Súd nariadi odklad výkonu rozhodnutia aj bez návrhu v prípade,
ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. V zmysle
ustanovenia § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania
podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm.

a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak
urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo inom správnom konaní, ak takéto konanie
už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Okresný
súd Senica vec správne právne posúdil, keď vo výroku I. návrh matky na odklad výkonu rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 2P/58/2016-293 zo dňa 24.08.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. 24CoP/16/2018 - 438 zo dňa 23.05.2018 zamietol a vo výroku II. návrh matky na
prerušenie konania zamietol. Matka v odvolaní v podstate opakovane poukazuje na argumenty a dôkazy
– znalecké posudky, publikácie o domácom násilí „Znalecké dokazovanie domáceho násilia v kontexte
poručenských poručenských sporov o deti“ autorky doc. ThDr. Mgr. Slávky Karkošovej (vyhotovenej na
objednávku štátu), rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a pod., na tú skutočnosť, že v podanom

návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 2P/58/2016 – 293 zo dňa 24.08.2017 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24 CoP/16/2018 – 438 zo dňa 23.05.2018 bol
vyhotovený v čase keď mal maloletý A. len 5 rokov, pričom v súčasnosti už nie je malé dieťa, ale
teenager. Opätovne poukazuje na vymedzenie pojmu „záujem dieťaťa“ s tým, že uvedené sa stalo v
danom prípade len „frázou“. S vyššie popísanou argumentáciou, ako dôvodmi na prerušenie konania,

resp. odklad výkonu rozhodnutia sa v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 389 ods. 1 CMP a ustanovenia
§ 164 CSP nemožno stotožniť. Zo samotného obsahu odvolania v predmetnej veci nevyplývajú žiadne
nové skutočnosti a teda ani zákonné dôvody na odloženie výkonu rozhodnutia (vážne ohrozenie života,
zdravia, či priaznivého vývoja maloletého) alebo prerušenie konania. Opakované poukazovanie na
publikácie, judikatúru ESĽP a na skutočnosť, že mal. A. je už nadpriemerne inteligentný teenager sú

sami o sebe nedôvodné. Matka už dlhšiu dobu dobrovoľne neumožňuje osobný kontakt otca s mal.
A., pričom vo vyššie uvedenej veci je zrejmé, že otec má vážny záujem sa o maloletého starať a chce
sa podieľať aj na jeho výchove. V zmysle platnej právnej úpravy je nepochybné, že rodičovské práva,
ako aj povinnosti patria obom rodičom. Matka, ako aj otec majú právo a zároveň povinnosť vykonávať
im prislúchajúce rodičovské práva, pričom sú povinní chrániť záujmy maloletého. Z uvedeného preto

vyplýva, že je v najlepšom záujme mal. A., aby došlo k obnoveniu narušených vzťahov medzi otcom a
maloletým. Predmetné odvolanie absentuje zákonné dôvody na odklad výkonu rozhodnutia obsiahnuté
v ustanovení § 389 ods. 1 CMP, keďže život maloletého, jeho zdravie a priaznivý vývoj nie je vážne
ohrozený.Rovnakonejdeaniodôvodyvymedzenévustanovení§389ods.2aods.3.vyššiecitovanéhoustanovenia. Pokiaľ sa jedná o prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 164 CSP je nutné uviesť,
že ide o fakultatívne rozhodnutie súdu, ktoré je ponechané na vôli súdu s prihliadnutím na ten ktorý
konkrétny prípad, pričom v uvedenom prípade má prokurátor za to, že nie sú splnené podmienky na

prerušenie predmetného súdneho konania v zmysle vyššie cit. ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, po skonštatovaní, že smeruje

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a v odvolacom konaní
nemožno pokračovať, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario
odvolanie matky odmietol.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.

10. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o:
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

11. Z ustanovenia § 357 CSP vyplýva, že zákonodarca zvolil niekoľko spôsobov vymedzenia prípustnosti
odvolania proti uzneseniu súdu, pričom precízne formuluje, či ide o uznesenie, vo vzťahu ku ktorému

ide o akékoľvek procesné riešenie, alebo o uznesenie výlučne zamietajúce.

12.Dôvodypreprerušeniekonaniasúupravenév§162až164CSP.Prerušeniekonanialenzniektorých
z nich zakladá prípustnosť odvolania a to v prípadoch taxatívne vymenovaných v ust. § 357 CSP, preto
extenzívny výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý by umožňoval ich rozširovanie, nie je možný.

Jedným z dôvodov na prerušenie konania, ktorý zakladá prípustnosť odvolania, je, že rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť [§ 162 ods. 1 písm. a) CSP]. Ide o tzv.
prejudiciálnu otázku, ktorá je dôvodom na obligatórne prerušenie konania. Jej podstata spočíva v tom,
že kým sa nerozhodne o prejudiciálnej otázke, nie je možné rozhodnúť o otázke (veci), ktorá je od
prejudiciálnej otázky závislá. Okrem toho o prejudiciálnej otázke musí rozhodnúť súd (ten istý alebo iný)

v inom (samostatnom konaní) alebo o nej musí rozhodnúť iný orgán (bližšie pozri výklad pri § 193).
Druhým dôvodom na prerušenie konania, ktorý zakladá prípustnosť odvolania, je, že prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na také konanie podnet. Ide o prejudiciálnu otázku, ktorá zakladá len fakultatívne prerušenie
konania (bližšie pozri výklad pri § 164). Proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie

bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na
prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa
§ 357 písm. n) CSP (Civilný sporový poriadok, komentár 2. vydanie, 2022, C.H.BECK).13. Odvolanie proti zamietnutiu návrhu matky na prerušenie konania nie je prípustné, pričom v danom
smere na tom nič nemení skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol v súvislosti s II. výrokom
napadnutého uznesenia nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie.

14. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je upravené v § 370 až § 391 CMP, pričom na
toto konanie sa v zmysle ust. § 373 CMP použijú ustanovenia prvej časti (§ 1 - § 86) a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti (§ 111 - § 122) CMP, ak nie je ustanovené inak. V zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP
sa na konania upravené Civilným mimosporovým poriadkom subsidiárne použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ktorý predstavuje lex generalis k mimosporovému kódexu.

15. Nakoľko o odklade výkonu rozhodnutia rozhoduje súd formou uznesenia, je potrebné posudzovať
prípustnosť odvolania voči tomuto rozhodnutiu v zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že proti
uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok
pripúšťa odvolanie iba voči uzneseniam taxatívne vymenovaným v ust. § 357. Z ust. § 357 CSP je

zrejmé, že Civilný sporový poriadok odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia nepripúšťa.
Tieto právne závery vyplývajú rovnako aj z doktríny (napr. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M.,
Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017,
komentár k § 375) ako aj súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. posledná veta bodu
28. odôvodnenia uznesenia sp zn. 5 Cdo 12/2017 z 31. júla 207).

16. Prípustnosť odvolania nie je zakotvená ani priamo v ust. § 389 CMP upravujúcom inštitút odkladu
výkonu rozhodnutia tak, ako je to pri § 377 CMP, ktorý výslovne pripúšťa odvolanie proti uzneseniu o
nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.

17. Podľa § 39 ods. 1 CMP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

18. Podľa § 39 ods. 2 CMP, tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

19. Podľa § 59 ods. 1 CMP, odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa

rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. g).

20. Ustanovenie odseku 1 rozlišuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné, a to
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, t. j. meritórne uznesenia. Pojem

vec sama znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v návrhu (v žalobe), prípadne v ďalších
dispozičných úkonoch účastníkov konania. Rozhodnutie vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom
sa súd zaoberá nárokom, ktorý účastníci uplatnili a návrh hodnotí podľa hmotného práva (o podstate
návrhom uplatňovaného práva a teda o jeho existencii, či neexistencii, resp. o možnosti poskytnutia
mu požadovanej ochrany). Vec sama je teda predmet, pre ktorý sa konanie vedie. Rozhodnutím

vo veci samej nie je také rozhodnutie, ktoré zakladá účastníkom len procesné práva (odklad výkonu
rozhodnutia), tak ako to bolo v prejednávanom prípade.

21. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

22. Právna úprava opravných prostriedkov sa v Civilnom mimosporovom poriadku nachádza v prvej
časti tretej hlave prvého dielu. Už z názvu prvého dielu "Niektoré ustanovenia o odvolaní" vyplýva,
že ustanovenia Civilného mimosporového poriadku budú korigovať iba určité odchýlky od všeobecnej
úpravy v Civilnom sporovom poriadku. Aj pre mimosporové konania sa teda použijú subsidiárne
všeobecné ustanovenia o odvolaní v Civilnom sporovom poriadku. Ustanovenie § 59 CMP upravuje

odchýlky prípustnosti odvolania ako riadneho opravného prostriedku v mimosporovom konaní. V
mimosporovom konaní súd rozhoduje rozsudkom, pokiaľ rozhoduje o veci samej. Uznesením súd
rozhoduje v prípadoch, keď to ustanovuje Civilný mimosporový poriadok. V danom prípade ide o konanie
o výkon rozhodnutia maloletých detí, kde podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením.

23. Nad rámec uznesení, voči ktorým Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie, v mimosporovom
konaní je odvolanie prípustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie vo veci samej, s výnimkou
uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia. Odvolanie je ďalej prípustnéaj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že
poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

24. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá
obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k meritórnemu
(procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného
neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá
stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

25.Akstranapodáodvolanieprotiuzneseniu,protiktorémuodvolanieniejeprípustné,mátozanásledok
odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. c) CSP, tak ako to bol prejednávaný prípad, že nebolo ani proti
jednému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, preto odvolací súd
odvolanie matky odmietol.

26. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

27. V súlade s § 224 CSP odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie opraviť záhlavie napadnutého
uznesenia, v ktorom opomenul uviesť splnomocneného zástupcu matky a otca, ako aj okresného

prokurátora.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu
3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).