Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010235
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.ačlenov

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júna 2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného a prokurátora
Okresnej prokuratúry Revúca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 19T/45/2024
zo dňa 30. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 19T/45/2024 zo dňa 30. 01. 2025 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., C. XX. XX. XXXX D. A., trvale bytom
D. XXXX/XX, E.,

uznáva za vinného, že

1/ po tom, ako 13. novembra 2022 z neznámeho miesta, pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu,

prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej siete Facebook (Meta) kontaktoval jemu neznámeho
maloletého A. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, umiestneného v G. E. H. I. J. D. K., D. L. J. (ďalej len
„zariadenie“) vystupujúceho na sociálnej sieti pod profilom „A.“, s týmto až do 30. decembra 2022
komunikoval z profilov „M. M.“ I. „A. N.“, počas komunikácie sa 19. novembra 2022 od maloletého
dozvedel, že má 14 rokov, od počiatku sa s ním chcel osobne stretnúť a vziať ho k sebe domov
na víkend a počas Vianočných prázdnin, dohodol sa s maloletým, že bude pred zamestnancami
zariadenia tvrdiť, že je jeho ujo (brat nebohého otca maloletého), aby sa s ním mohol stretnúť, pričom k
stretnutiam nakoniec aj došlo, a to 27. novembra 2022 v meste Tornaľa, kde maloletému kúpil sladkosti

a vzal ho do cukrárne a 03. decembra 2022, kde ho zobral zo samostatnej skupiny zariadenia v obci
Včelince a išiel s ním do Tornale, kde ho opäť vzal do cukrárne a po stretnutí mu dal sladkosti a
nohavice (rifle), počas komunikácie viackrát povedal maloletému, že ho má rad, jedenkrát mu povedal,
že má pekné oči, že si ho obľúbil, viackrát ho v komunikácii označil, ako „mojko“, opakovane mu
sľuboval, že mu kúpi tabak, sladkosti, mikinu, botasky, mobilný telefón a tablet, počas komunikácie mu
povedal, že je gej a chce sa s maloletým „jebať a takéto“, naliehal na maloletého, aby sa snažil viac
komunikovať s riaditeľkou zariadenia, aby mohol ísť k nemu domov, počas toho obdobia kontaktoval aj

samotnú riaditeľku zariadenia pod legendou, že je strýkom maloletého, a že si chce zobrať maloletého
k sebe domov, súhlasil s prešetrením pomerov v jeho domácnosti a po prešetrení pomerov, kde
uvádzal, že je nevlastným bratom otca maloletého, a že dlhé roky žil v Kanade, čo neboli pravdivé
informácie, sa naďalej pokúšal vziať maloletého k sebe na päť dní a zavádzal riaditeľku zariadenia, že
pri prešetrení pomerov v jeho domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom maloletému nebolo
zo strany zariadenia umožnené stretnúť sa s obvineným, nakoľko tento bol vyhodnotený vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie za sexuálne motivované trestné činy spáchané voči najmenej ôsmim

maloletým chlapcom, ako osoba nedôveryhodná na stretávanie sa s maloletým,teda

1/ úmyselne vytváral podmienky na to, aby osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne

zneužil, pričom k pokusu ani k dokonaniu zločinu nedošlo,

čím spáchal

1/ zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný

zákon“) v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.,

za to mu súd ukladá

podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 Tr. zák. a pri zistení dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 39 ods.

2 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s ustanovením 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia
slobodypodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonanú probačným a
mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, 3 písm. f) Tr. zák. obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletým A. F., nar. 06. 08. 2008, umiestneným v G. E. H. I. J. D. K.,
L. J., vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve,

a naproti tomu

obžalovaného A. B., C. XX. XX. XXXX D. A., trvale bytom D. XXXX/XX, E., podľa § 285 písm. a) Tr. por.

oslobodzuje

spod bodu 2/ obžaloby Okresnej prokuratúry Revúca, sp.zn. 2Pv 100/23/6608-24, zo dňa 20.03.2024,
ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

2/ v presne nezistenom čase, od 03. decembra 2022 do 30. decembra 2022, z neznámeho miesta,

pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej siete
Facebook (Meta) z profilu „A. N.“ žiadal od maloletého A. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, umiestneného
v G. E. H. I. J. D. K., D. L. J. (ďalej len „zariadenie“), o ktorom od 19. novembra 2022 vedel, že má
štrnásť rokov, a s ktorým sa snažil zblížiť, aby vyhotovil fotku svojho celého nahého tela a poslal mu
ju, čo maloletý odmietol,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca zamieta.

o d ô v o d n e n i e :RozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.19T/45/2024zodňa30.01.2025bolobžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr.

zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., a to za skutky, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1/ po tom, ako 13. novembra 2022 z neznámeho miesta, pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu,
prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej siete Facebook (Meta) kontaktoval jemu neznámeho
maloletého A. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, umiestneného v Centre pre H. I. J. D. K., D. L. J.

(ďalej len „zariadenie“) vystupujúceho na sociálnej sieti pod profilom „markobalog“, s týmto až do 30.
decembra 2022 komunikoval z profilov „M. M.“ I. „A. N.“, počas komunikácie sa 19. novembra 2022 od
maloletého dozvedel, že má 14 rokov, od počiatku sa s ním chcel osobne stretnúť a vziať ho k sebe
domov na víkend a počas Vianočných prázdnin, dohodol sa s maloletým, že bude pred zamestnancami
zariadenia tvrdiť, že je jeho ujo (brat nebohého otca maloletého), aby sa s ním mohol stretnúť, pričom
k stretnutiam nakoniec aj došlo, a to 27. novembra 2022 v meste Tornaľa, kde maloletému kúpil sladkosti

a vzal ho do cukrárne a 03. decembra 2022, kde ho zobral zo samostatnej skupiny zariadenia v obci
Včelince a išiel s ním do Tornale, kde ho opäť vzal do cukrárne a po stretnutí mu dal sladkosti a
nohavice (rifle), počas komunikácie viackrát povedal maloletému, že ho má rad, jedenkrát mu povedal,
že má pekné oči, že si ho obľúbil, viackrát ho v komunikácii označil, ako „mojko“, opakovane mu
sľuboval, že mu kúpi tabak, sladkosti, mikinu, botasky, mobilný telefón a tablet, počas komunikácie mu

povedal, že je gej a chce sa s maloletým „jebať a takéto“, naliehal na maloletého, aby sa snažil viac
komunikovať s riaditeľkou zariadenia, aby mohol ísť k nemu domov, počas toho obdobia kontaktoval aj
samotnú riaditeľku zariadenia pod legendou, že je strýkom maloletého, a že si chce zobrať maloletého
k sebe domov, súhlasil s prešetrením pomerov v jeho domácnosti a po prešetrení pomerov, kde
uvádzal, že je nevlastným bratom otca maloletého, a že dlhé roky žil v Kanade, čo neboli pravdivé

informácie, sa naďalej pokúšal vziať maloletého k sebe na päť dní a zavádzal riaditeľku zariadenia, že
pri prešetrení pomerov v jeho domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom maloletému nebolo
zo strany zariadenia umožnené stretnúť sa s obvineným, nakoľko tento bol vyhodnotený vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie za sexuálne motivované trestné činy spáchané voči najmenej ôsmim
maloletým chlapcom, ako osoba nedôveryhodná na stretávanie sa s maloletým,

2/ v presne nezistenom čase, od 03. decembra 2022 do 30. decembra 2022, z neznámeho miesta,
pravdepodobne zo svojho mobilného telefónu prostredníctvom aplikácie Messenger sociálnej siete
Facebook (Meta) z profilu „A. N.“ žiadal od maloletého A. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, umiestneného
v G. E. H. I. J. D. K., D. L. J. (ďalej len „zariadenie“), o ktorom od 19. novembra 2022 vedel, že má

štrnásť rokov, a s ktorým sa snažil zblížiť, aby vyhotovil fotku svojho celého nahého tela a poslal mu
ju, čo maloletý odmietol.

Za to bol obžalovaný podľa § 368 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.
zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a pri zistení dvoch priťažujúcich

okolností podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, a zároveň uložil probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v
trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd obžalovaný uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu

vykonanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 51 ods. 2, 3 písm. f) Tr. zák. obžalovanému ako
súčasť probačného dohľadu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletým A. F., C.
XX. XX. XXXX, umiestneným v G. E. H. I. J. D. K., okres Revúca, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm.
j) Tr. zák. súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze

podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 30. 01. 2025 obhajca uviedol, že si ponecháva
lehotu. Prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie vo vzťahu k výroku o vine, ale vo vzťahu
k výroku o treste si ponecháva lehotu.

Následne, podaním doručeným okresnému súdu dňa 07. 02. 2025, podal proti uvedenému rozsudku
odvolanieprokurátorokresnejprokuratúry,atočodovýrokuotreste.Následne,totoodvolanieprokurátor
odôvodnil, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. 04. 2025, v ktorom uviedol, že súd podľajeho názoru nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nosnými pre ukladanie trestu, kde poukázal na
trestnú minulosť obžalovaného. Ďalej poukázal na to, že obžalovaný sa ku skutkom nepriznával a svoje
konanie ospravedlňoval nelogickým spôsobom, že chcel citovo vyplniť život poškodenému. Uvedené

tak svedčí o tom, že obžalovaný nie je ochotný zmeniť svoju sexuálnu orientáciu a sexuálne preferencie
a preto považuje uložený trest za neadekvátny a na obžalovaného tak je potrebné pôsobiť represívne.
Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj opatrovník poškodeného, a to elektronickým podaním zo dňa 17.
05. 2025, v ktorom uviedol, že sa k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry pripája.

Obžalovaný sa hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok nezúčastnil, takže
mu lehota na podanie odvolania začala plynúť až momentom doručenia jeho písomného vyhotovenia,
t. j. dňa 03. 05. 2025. Nakoľko posledný deň lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (nedeľa 18.

05. 2025), bol posledným dňom lehoty pondelok 19. 05. 2025. Obžalovaný doručil okresnému súdu
elektronicky odvolanie, ktoré obsahovalo elektronický podpis s časovou pečiatkou dňa 19. 05. 2025.
Krajský súd tak toto odvolanie posúdil, ako podané včas. Dňa 11. 06. 2025, tzn. deň pred konaním
verejného zasadnutia, bolo krajskému súdu doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného, v ktorom
uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd založil svoje rozhodnutie

najmä na výpovedi maloletého poškodeného, kde citoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
týkajúce sa bodu 2/ obžaloby. Poukázal na zákonné ustanovenia upravujúce dokazovanie, hlavne
na to, že vo veci nemalo dôjsť k prehratiu DVD záznamov o predošlých výpovediach poškodeného,
nakoľko jeho výsluch bol už vykonaný kontradiktórne na hlavnom pojednávaní. Podľa jeho názoru tak
došlo k nezákonnému postupu zo strany súdu prvého stupňa a tento dôkaz nemal byť vzhľadom na

výsluchmaloletéhonahlavnompojednávanívžiadnomprípadevykonaný.Uviedol,žeprvostupňovýsúd
rozhodnutie o jeho vine založil najmä na tomto nezákonne vykonanom dôkaze. Poukázal na to, kedy sa
výpoveď obžalovaného alebo svedka z prípravného konania stáva súčasťou jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní a na spôsob odstraňovania prípadných rozporov v týchto výpovediach. Taktiež poukázal
na rozpor medzi odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a vykonaným dokazovaním týkajúci sa

skutočnosti, že svedkyňa A. O. H. mala vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdiť, že
obžalovaný od poškodeného pýtal fotografiu nahých spodných častí jeho tela, ako aj to, že iniciatíva,
že poškodený bude klamať, že obžalovaný je bratom jeho nebohého otca mala vychádzať z podnetu
obžalovaného. Obžalovaný tak mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa
mal dopustiť skutkov uvedených v obžalobe, ktorých spáchanie popiera v celom rozsahu a rezolútne

odmieta. Práve naopak, dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní podľa jeho názoru preukazujú, že
sa trestnej činnosti voči maloletému nedopustil, nakoľko z výpovedí svedkov vykonaných na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že ani pri jednom z týchto rozhovorov maloletý neuviedol, že by malo k niečomu
negatívnemu dôjsť, resp. že by sa malo udiať niečo aspoň náznakmi pripomínajúce trestnú činnosť. Ak
by sa mal dopustiť akejkoľvek trestnej činnosti voči maloletému, ak by od neho mal kedykoľvek počas

ich komunikácie alebo stretnutí požadovať pohlavný styk, tak považuje za vysoko nepravdepodobné a
nelogické to, aby sa s tým maloletý nezveril zamestnancom G. Tornaľa. Skutočnosť, že sa obžalovaný
nedopustil trestnej činnosti vo vzťahu k maloletému vyplýva aj zo zápisnice o trestnom oznámení
maloletého zo dňa 02. 01. 2023, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Maloletý však ani v
rámci tohto výsluchu neuviedol nič čo by zakladalo podozrenie z páchania trestnej činnosti. Vzhľadom

na uvedené sa obžalovaný absolútne nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov tak, ako ich posúdil
prvostupňový súd, pričom jeho záver o vine obžalovaného je v priamom rozpore so zásadou zistenia
skutkového veci bez dôvodných pochybností a za dôsledného dodržania zásady in dubio pro reo mal
byť oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,

alternatívne, aby ho odvolací súd z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 12. 06. 2025 na krajskom súde prokurátor krajskej
prokuratúry uviedol, že je toho názoru, že v napadnutom rozsudku bola vina správne zistená a
odôvodnená, kde súd vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech aj neprospech obžalovaného. Nestotožnil

sa však s uloženým trestom, pri ktorom v celom rozsahu poukázal na písomné dôvody ich odvolania,
je toho názoru, že vo veci bolo potrebné ukladať nepodmienečný trest tak, ako bol navrhnutý, z dôvodu
represívneho pôsobenia na obžalovaného. Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhol zamietnuť
ako nedôvodné.Naproti tomu obhajca obžalovaného vo vzťahu k dokazovaniu uviedol, že nesúhlasia so závermi
okresného súdu, sú toho názoru, že odôvodnenie rozsudku obsahuje zjavné nezrovnalosti, v celom

rozsahu sa pridržiavajú nimi podaného odvolania, a žiadajú a navrhujú, aby súd v jeho intenciách
rozhodol, nakoľko nesúhlasia s vinou. Odvolanie prokuratúry navrhujú zamietnuť ako nedôvodné z
dôvodu, že podľa ich názoru nebola vina preukázaná.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní obžalovaného

a prokurátora okresnej prokuratúry zistil, že tieto boli podané oprávnenými osobami, v zákonnej lehote,
proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal obžalovaný,
ako aj prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne a odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Zobsahuodvolaniaobžalovanéhovyplýva,žetotosmerujetakmervýlučneprotiskutkunachádzajúcemu
savbode2/obžaloby.Zobsahuodvolaniaprokurátoraokresnejprokuratúryvyplýva,žetotobolopodané
v neprospech obžalovaného proti výroku o treste.

K bodu 1/ obžaloby:

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,
i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre

svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné,

logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste
znovu opakovať.Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň

zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchaného skutku,
kladeného mu za vinu v bode 1/ obžaloby a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal
vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa
§ 13 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

K bodu 2/ obžaloby:

Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd síce vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie, avšak nepostupoval dôsledne podľa ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a vykonané dôkazy dostatočne

nevyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Okresný súd v danom prípade prevažne správne zistil
skutkový stav, tento však následne vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Okresný súd v
napadnutom rozsudku zhrnul vykonané dôkazy, najmä výsluchy obžalovaného, poškodeného, svedkyne
A. O. E., O. H., O. D., P. F., svedka A. B., znalecký posudok č. X/XXXX, komunikáciu obžalovaného s
poškodeným, výsluchy poškodeného maloletého z prípravného konania a listinné dôkazy. Na základe

uvedeného okresný súd považoval za preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako mu je
kladený za vinu v obžalobe.

V prvom rade krajský súd uvádza, že vina obžalovaného zo skutku v bode 2/ obžaloby bola okresným
súdom uznaná prakticky výlučne na základe prvej výpovede poškodeného z prípravného konania

vykonanej ešte pred vznesením obvinenia. Skutočnosť, že by obžalovaný od poškodeného žiadal jeho
nahé fotografie (fotografiu) nevyplýva zo žiadnych iných dôkazov (zápisnica o trestnom oznámení,
výpoveď poškodeného po vznesení obvinenia v prípravnom konaní, výpoveď poškodeného na hlavnom
pojednávaní, či z výpovedí svedkov alebo iných listinných dôkazov). Krajský súd poukazuje aj napríklad
na výpoveď svedkyne O. H. na hlavnom pojednávaní, ktorá skutočne opakovane potvrdila, že jej

poškodený neuviedol, že by od neho mal obžalovaný požadovať fotografiu jeho nahých spodných častí
tela.

Krajský súd sa tak ohľadom bodu 2/ obžaloby stotožňuje s obhajobou a uzatvára, že z uvedených
dôvodov nemôžu obstáť ani okresným súdom deklarované skutkové zistenia a právne závery. Vo

všeobecnosti platí a inak nie je tomu ani v tomto prípade, že medzi obsahom vo veci produkovaných
dôkazov a na ich základe ustálených skutkových zisteniach na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej musí existovať logická kauzalita. Záver o vine je pritom možné prijať len na základe
dôkazov, ktoré iný záver nepripúšťajú bez akýchkoľvek dôvodných pochybností. V prípade existencie
takých pochybností, čo v danom prípade je dané, tieto pochybnosti je potrebné vyhodnotiť v prospech

obžalovanéhovzmyslezásadyindubioproreo.Vychádzajúcztýchtozáverovučiniltaknáslednekrajský
súd s tým, že v danom prípade záver o vine vo vzťahu k žalovanému trestnému činu jednoznačne
a nepochybne prijať nebolo možné, v dôsledku čoho obžalovaného spod bodu 2/ obžaloby prokurátora
okresnej prokuratúry oslobodil postupom v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

K trestu:

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti

a zásady Trestného zákona upravujúce ukladanie trestov, na ktoré je povinný prihliadnuť a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd
dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil, prečo obžalovanému uložiltrest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú
dobu vo výmere 4 roky s uložením primeraných obmedzení a povinností. Krajský súd sa s uvedeným
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko opakovať

správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby
uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods. 3 prvá veta Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Podľa § 33a ods. 4 Tr. zák., pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Nakoľko sa jednalo o relatívne mierny trest, pri ktorého ukladaní bolo použité aj zmierňovacie
ustanovenie § 39 Tr. zák. a vo veci sa jedná prakticky o špeciálnu recidívu, krajský súd uzatvára, že

aj po oslobodení obžalovaného spod skutku v bode 2/ obžaloby spĺňa účel trestu a zásady ukladania
sankcií a trestov trest druhu a výmery tak, ako bol uložený okresným súdom. Preto krajský súd tento trest
ponechal. Nakoľko sa však nejednalo už o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, krajský súd neukladal úhrnný
trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Ohľadom ostatných okolností ukladania trestu (poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a pod.), krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Uložený trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky s uložením primeraných obmedzení a povinností
je aj podľa krajského súdu postačujúci, splňujúci atribúty generálnej a individuálnej prevencie, ktorý
dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení
prvostupňovéhorozhodnutia(zamietnutíodvolania)vprincípemôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia

súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy
a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).

Nad rámec argumentácie krajský súd uvádza, že obžalovaný namietal v ním podanom odvolaní aj
vykonanie niektorých dôkazov na hlavnom pojednávaní. Krajský súd poukazuje na to, že obhajca
obžalovaného tieto svoje námietky uviedol pred vykonaním predmetných dôkazov priamo na hlavnom
pojednávaní, pričom sa k týmto námietkam vyjadril aj prokurátor okresnej prokuratúry a až následne
došlo k vykonaniu predmetných dôkazov, kde sa po ich vykonaní k nim (k ich obsahu) obhajca

obžalovaného vyjadril.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebodoplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne
dôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o vine, ako aj

o uloženom treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.