Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobcu: S.. K. J., nar. XX. O. XXXX, U. X, D., právne zastúpený: Advokátska
kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Notárska
komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, Bratislava, IČO: 30 811 236, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 6/2017-239 zo dňa 16. apríla 2018, konajúc o kasačnej
sťažnostižalobcuprotirozsudkuSprávnehosúduvBratislaveč.k.BA-6S/104/2018-80zodňa26.marca
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
BA-6S/104/2018-80 zo dňa 26. marca 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. DK 6/2017-239 zo
dňa 16. apríla 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky rozhodnutím č. DK 6/2017-239 zo dňa

16. apríla 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) uznala žalobcu
vinným z disciplinárneho previnenia a uložila mu podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1
písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo
výške 3.300,- EUR a zároveň ho zaviazala na náhradu trov konania.
2. Disciplinárneho previnenia sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
1) Notárskou zápisnicou č. N 183/2016, Nz 5668/2016, NCRIs 5844/2016 z 19.02.2016 (ďalej aj len ,,NZ
č. 183/2016“) osvedčil vyhlásenie neziskovej organizácie MAJÁK NÁDEJE n.o., ako dlžníka a povinnej

osoby o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, pričom
nezisťoval, či osoba konajúca v mene dlžníka je na uskutočnenie tohto úkonu oprávnená v plnom
rozsahu jej práv, čím mal zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z
§ 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) (ďalej aj len ,,Notársky poriadok“) a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II.
časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.
2) Notárskou zápisnicou č. N 1325/2016, Nz 50086/2016, NCRIs 51119/2016 z 02.12.2016 (ďalej aj

len ,,NZ č. 1325/2016“) osvedčil priebeh valného zhromaždenia spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a.s.,
za účasti osoby, ktorá nebola oprávnená za spoločnosť konať, pričom: I) nezisťoval, kto je za spoločnosť
oprávnený konať, II) neuviedol v nej všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadnutí udialo
a bolo prednesené, hoci to bolo dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania, čím mal zavinenezávažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 56
ods. 1, § 61 Notárskeho poriadku a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods.
1, čl. 8 ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.

3) Notárskou zápisnicou N 1344/2016, Nz 51467/2016, NCRIs 52458/2016 z 06.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1344/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS a.s. ako
predávajúcim a spoločnosťou VertiCom, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú.
T. zapísané na LV č. XXX,
4) Notárskou zápisnicou N 1345/2013, Nz 51498/2016, NCRIs 52473/2016 z 06.12.2016 (ďalej aj

len ,,NZ č. 1345/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS a.s. ako
predávajúcim a spoločnosťou VertiCom, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú.
N. zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a v k.ú. R. zapísané na LV č. XXXX,
5) Notárskou zápisnicou N 1348/2016, Nz 52028/2016, NCRIS 53041/2016 z 07.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1348/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou VertiCom s.r.o. ako predávajúcim
a spoločnosťou REALITY FOND s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. T.

zapísané na LV č. XXX,
6) Notárskou zápisnicou N 1349/2016, Nz 52062/2016, NCRIs 53057/2016 z 07.12.2016 (ďalej aj
len ,,NZ č. 1349/2016“) spísal kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou VertiCom s.r.o. ako predávajúcim
a spoločnosťou REALITY FOND s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k.ú. N.
zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a v k.ú. R. zapísané na LV č. XXXX, pričom mal spísanie

tejto notárskej zápisnice (pod bodom č. 3. - 6.) odmietnuť, keďže mal a musel vedieť, že neboli splnené
náležitosti právneho úkonu čo do subjektu, vôle a predmetu podľa Občianskeho zákonníka, čím mal
zavinene závažne porušiť povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods.
1 Notárskeho poriadku a ods. 1 I. časti, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, čl. 8
ods. 6 a ods. 7 III. časti Etického kódexu notára.

II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou žiadal
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným, keďže z napadnutého rozhodnutia nie je

zrejmé, či ide v prípade skutku o jednočinný súbeh alebo viacčinný súbeh, a teda, či žalovaný považoval
skutokzajedenalebozaviacskutkov.Žalobcanazákladeuvedenéhopovažovalnapadnutérozhodnutie
za vnútorne rozporuplné a zmätočné, pretože napadnuté rozhodnutie na strane jednej uvažuje o
viacerých skutkoch a na strane druhej v odôvodnení pojednáva len o skutku jednom. Namietal, že v
prípade viacerých skutkov mal žalovaný v rámci absorpčnej zásady posúdiť to, za ktorý zo skutkov hrozí

najprísnejšia sankcia, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by tak žalovaný postupoval.
Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je riešené ani to, že by žalovaný vzhliadol, že sa jednalo o
opakované porušenie povinností, pričom výrok napadnutého rozhodnutia vyznieva tak, že sa jedná o
viac skutkov, a to z dôvodu, že pri každom skutku sa uvádza samostatné porušenie právnych predpisov.
Podľa žalobcu je preto výrok napadnutého rozhodnutia v zjavnom rozpore s odôvodnením, ktoré uvažuje

len o jednom skutku.
5. Žalobca ďalej s poukazom na § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku uviedol, že toto ustanovenie pojednáva
o viacerých možných disciplinárnych previneniach a rozlišuje medzi (i) porušením povinností pri výkone
notárskej činnosti a (ii) porušením iných povinností, pričom kým v prípade prvého typu disciplinárneho
previnenia je disciplinárnym previnením len porušenie Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu,

tak v prípade druhého typu disciplinárneho previnenia je to aj porušenie Etického kódexu notára,
interného predpisu alebo uznesenia komory. K tomu namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
toho, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia pri výkone notárskej činnosti, t.j. uvažuje o prvom
type disciplinárneho previnenia, avšak žalobcovi kladie za vinu i porušenie ustanovení Etického kódexu,
ktorého prípadné porušenie však nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia. K tomu poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 11/2015, rozhodnutie ESĽP Kokkinakis proti Grécku z
25.05.1993,č.14307/88anazásadunullumcrimen,nullapoenasinelege,zásaduzákazuextenzívneho
výkladu (analógie) v neprospech páchateľa, ako i zásadu jasnosti a predvídateľnosti práva. Namietal,
že porušenie Etického kódexu je disciplinárnym previnením len vtedy, ak sa jedná porušenie iných
povinností, a nie povinností pri výkone notárskej činnosti.

6. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje právna veta a ani z odôvodnenia
nie je žalobcovi zrejmé, ako žalovaný dospel k porušeniu konkrétnych povinností. Namietal, že
ani disciplinárny návrh neobsahoval právnu vetu, pričom uvedené považuje za porušenie práva na
obhajobu, keďže žalobca ani v súčasnom štádiu konania nevie, čo konkrétne sa mu kladie za vinu.Z napadnutého rozhodnutia mu tiež nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s možnou otázkou
premlčania, a to najmä v prípade prvého skutku (z dôvodu možného uplynutia subjektívnej lehoty
na podanie disciplinárneho návrhu), pričom v tejto súvislosti argumentoval, že mohlo objektívne dôjsť

k uplynutiu subjektívnej lehoty, keďže tento sa udial 19. februára 2016 a disciplinárny návrh bol
podaný dňa 20. marca 2017. Prvý skutok bol pritom široko medializovaný a bol to práve navrhovateľ
v disciplinárnom konaní, ktorý sledoval mediálne správy, čo dokazuje i to, že v disciplinárnom konaní
na ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa položil žalobcovi otázku ohľadom uverejneného článku
v súvislosti s prvým skutkom. Podľa žalobcu v prípade prvého skutku došlo k zániku zodpovednosti za

disciplinárne previnenie uplynutím lehoty a túto skutočnosť mal žalovaný skúmať z úradnej povinnosti.
Žalobca ďalej namietal, že mu bolo upreté právo na odvolanie v jeho veci trestného charakteru, ktoré
je garantované čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru.
7. Ku skutku týkajúcemu sa NZ č. 183/2016 žalobca namietal, že prípadné obmedzenie štatutárneho
zástupcu (riaditeľa neziskovej organizácie) je obmedzením len vo vnútornom vzťahu medzi riaditeľom
a organizáciou, avšak vo vzťahu k tretím osobám je neúčinné, pričom zákon neukladá notárovi

preskúmavať interné predpisy za účelom zisťovania prípadných obmedzení ich štatutárnych orgánov.
Obmedzenie, o aké sa jedná, žalobcovi nebolo v čase spísania tejto notárskej zápisnice známe, pričom
ak by aj bolo, uznaním dlhu a súhlasom s vykonateľnosťou nedošlo k porušeniu štatútu neziskovej
organizácie, pretože nevznikol žiaden nový záväzok, ale dlžník iba deklaroval existujúci stav, ktorý
nastal už pred spísaním notárskej zápisnice. K tomu poukázal na § 558 Občianskeho zákonníka. Ďalej

uviedol, že nie je možné od žalobcu ako notára vyžadovať, aby plnil úlohy “vyšetrovacieho orgánu" a
sám iniciatívne vyšetroval všetky skutočnosti súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
8. Ku skutku týkajúcemu sa NZ č. 1325/2016 namietal, že žalobca ako notár platnosť akcií nebol
povinný vyhodnocovať. Poukázal na § 185 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že nové akcie
namiesto akcií pôvodných zákon pripúšťa vydať len po ich zneplatnení z dôvodov uvedených v § 209

a § 214 Obchodného zákonníka, pričom žiaden z týchto nenastal. Podľa žalobcu údajná krádež akcií
nemohla byť dôvodom zneplatnenia akcií. Ďalej argumentoval, že až po platnom umorení pôvodných
„odcudzených“ akcií by bolo možné platné emitovanie nových akcií, preto spoločnosť mala postupovať
podľa § 310 a nasl. CMP. Podľa žalobcu z týchto skutočností vyplýva, že emitovanie nových (26
kusov) akcií spoločnosti, vychádzajúce z oznámenia o zneplatnení predchádzajúcich akcií v dôsledku

ich odcudzenia, bolo v rozpore so zákonom, a teda nemohlo byť platným. V nadväznosti na uvedený
argument účastníkov valného zhromaždenia, notár nepovažoval za súladné so zákonom požadovaný
úkon (osvedčenie o priebehu valného zhromaždenia) odmietnuť (§ 36 ods. 1 veta druhá Notárskeho
poriadku). Ďalej namietal, že rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, resp. rozpor s dobrými
mravmi, musí byť zjavný a ak nedošlo k umoreniu akcií, v prípade sporu môže o vlastníctve resp.

platnosti rozhodnúť len súd. Poukázal na to, že podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej činnosti
notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom, je to, že pri osvedčovacích úkonoch
notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv
alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, pričom do osvedčovaného deja notár nesmie
aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu, resp. hodnotiteľa osvedčovaného

deja alebo skutočnosti, zároveň nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skutkový stav skutočne
prebeholvsúladesozákonom.Jehoúlohoujevoformeverejnejlistinyzabezpečiťdôkazoosvedčovanej
skutočnosti. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním žalovaného, že mal ako notár využiť všetky
možnosti na preverenie, či AAROW s.r.o. je akcionárom spoločnosti, ktoré akcie sú vlastne platné
a či členovia štatutárneho orgánu spoločnosti skutočne splnomocnili na zvolanie a vedenie MVZ inú

osobu. Namietal, že pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na
to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/11/2007). Rovnako nezodpovedá za to, či sa pred
ním urobené vyhlásenie prieči zákonu. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým
v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo.

K tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6So/1/2015, kedy tento konštatoval,
že notár nie je povinný pri osvedčovaní právnej skutočnosti mať pravdivosť tvrdení účastníka potvrdenú.
Žalobca poukázal na to, že Notársky poriadok vymedzuje, ktoré skutočnosti je notár oprávnený skúmať
a poukázal na § 61 ods. 2 Notárskeho poriadku. Žalobca namietal, že povinnosť preveriť oprávnenie v
danom prípade jediného akcionára prijímať rozhodnutia za spoločnosť notárovi zo zákona nevyplýva a

nie je možné ju vyvodiť ani zo všeobecného ustanovenia § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. K výhrade
žalovaného, že notár mal kontaktovať predsedu predstavenstva spoločnosti TECHNOPOL SERVIS a.
s., žalobca namietal, že žiadny právny predpis takúto povinnosť notárovi neukladá, pričom advokátska
kancelária s obchodným menom sic partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, ktorázabezpečovala odbornú prípravu valného zhromaždenia, predložila notárovi v rámci prípravy valného
zhromaždenia na nahliadnutie aj pozvánku na valné zhromaždenie, podpísanú zvolávateľom na základe
splnomocnenia udeleného predstavenstvom spoločnosti a v danom prípade nie je povinnosťou notára

zisťovať, ak sa advokát preukáže platným splnomocnením, či je úkon oprávnený vykonať alebo nie.
9. K ostatným notárskym zápisniciam, ktorými boli spísané kúpne zmluvy (NZ č. 1344/2016, NZ č.
1345/2013, NZ č. 1348/2016) žalobca uviedol, že tieto nemôžu mať povahu disciplinárneho previnenia,
lebo notár vychádzal zo stavu zapísaného v obchodnom registri a do toho času zapísaný predseda
predstavenstva Mgr. Jozef Dučák je riadne zapísaným predsedom predstavenstva spoločnosti, ktorého

oprávnenie nebolo súdom spochybnené.
10. Správny súd v Bratislave (ako právny nástupca Krajského súdu v Bratislave) rozsudkom č. k.
BA-6S/104/2018-80 zo dňa 26. marca 2024 správnu žalobu žalobcu zamietol.
11. Kľúčovým podľa správneho súdu bolo posúdenie, či postup žalobcu bol vykonaný s odbornou
starostlivosťou. V súvislosti so skutkom 1) uviedol, že otázku povinnosti preverenia zo strany notára, či
koná s oprávnenou osobou, možno považovať za jeden zo základných predpokladov, ktorého splnenie

je nevyhnutné pre to, aby mohol notár v rámci svojej notárskej činnosti pokračovať vo svojich úkonoch.
Je zrejmé, že postavenie konajúcej osoby ako štatutárneho orgánu bolo žalobcovi preukázané na
podklade výpisu z registra neziskových organizácií, ale keďže toto obmedzenie nie je účinné voči tretím
osobám, notár s právnym vzdelaním je osobou, ktorá vzhľadom na jej odborné predpoklady nepochybne
má vedomosť o možnosti obmedzenia konania štatutárneho orgánu. Správny súd nespochybňuje, že

žalobca ako notár v rozhodnom čase o obmedzení v štatúte nevedel, avšak o tomto s ohľadom na
jeho právne vzdelanie a vedomosť o možnosti vyžiadania si štatútu vedieť mohol - takže v tomto
smere nemožno absolútne bez ďalšieho uplatniť ,,neúčinnosť“ obmedzenia podľa § 23 ods. 2 zákona
č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o neziskových organizáciách“) .

12. Ku skutku 2) správny súd uviedol, že v notárskom spise sa nenachádza výpis z obchodného
registra a ani fotokópia 111ks listinných akcií, na podklade ktorých sa mal žalobcovi preukázať
konateľ spoločnosti AAROW s.r.o. Jozef Dučák, ako osoba oprávnená konať jednak v mene akcionára
spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s. ako aj v mene spoločnosti AAROW s.r.o. Rovnako nebola
súčasťou notárskeho spisu pozvánka na konanie valného zhromaždenia. Žalobca ako notár s ohľadom

na zásadu materiálnej a formálnej publicity mal nadobudnúť minimálne pochybnosť o tom, či koná
s reálnym akcionárom spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s. a teda oprávnenou osobou. Podľa
správneho súdu overenie oprávnenosti osoby, s ktorou notár koná, nie je zásahom do samotného deja
osvedčovanej skutočnosti. V súvislosti so skutkami 3) až 6) správny súd poukázal na to, že tieto úzko
súviseli práve so ,,spornou“ notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh valného zhromaždenia, pretože

kúpne zmluvy uzatváral na jeho podklade ,,novo-menovaný“ štatutárny orgán. Následne aj v prípade
spísania kúpnych zmlúv by pri konaní s odbornou starostlivosťou bola pochybnosť o tom, či koná s
oprávnenou osobou a k ich samotnému spísaniu by nemohlo dôjsť.
13. K namietanej neaplikácii absorpčnej zásady poukázal na to, že Notársky poriadok nerozlišuje,
kedy sa má disciplinárne previnenie podľa § 91 ods. 1 považovať za závažnejšie a kedy naopak za

menej závažné a v tomto duchu ani nepriraďuje resp. nespája s určitým stupňom závažnosti konkrétnu
sankciu. Za daných okolností preto z pohľadu správneho súdu nebude možné aplikovať absorpčnú
zásadu absolútne a teda bez toho, aby boli zohľadnené špecifiká príslušnej právnej úpravy - Notárskeho
poriadku a teda uvedenú trestnoprávnu zásadu bude nevyhnutné aplikovať len primeraným spôsobom,
zohľadňujúcim špecifiká v prejednávanej veci.

14. Správny súd neakceptoval námietku žalobcu, že porušenie Etického kódexu je disciplinárnym
previnením len vtedy, ak sa jedná o porušenie iných povinností, a nie povinností pri výkone notárskej
činnosti. S ohľadom na špecifický rozsah a formuláciu cit. ustanovenia v časti vymedzujúcej objektívnu
stránku možno konštatovať, že Notársky poriadok pozná len jednu skutkovú podstatu, pre naplnenie
ktorej prichádza do úvahy naplnenie, či už jednej, alebo viacerých objektívnych stránok. Pokiaľ ide

o zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z
Notárskeho poriadku alebo osobitného predpisu, môže ísť o základné povinnosti notára, obsiahnuté
jednak v sľube (§ 13 Notárskeho poriadku), ako aj o ďalšie povinnosti obsiahnuté naprieč jednotlivými
ustanoveniami v Notárskom poriadku. Z pohľadu správneho súdu je možné naplniť objektívnu stránku
disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z Etického kódexu notára

aj za predpokladu, že takéto porušenie vzniklo pri notárskej činnosti podľa § 3 a 5 Notárskeho poriadku.
15. K otázke prípadného premlčania uviedol, že štatút neziskovej organizácie bol doručený
navrhovateľovi dňa 24. októbra 2016, kedy sa mu stali známymi a nespochybniteľnými skutočnosti
oprávňujúce navrhovateľa na podanie disciplinárneho návrhu. Ani samotná skutočnosť, že niektoráosoba podá podnet alebo sťažnosť, ešte nevyhnutne neznamená, že týmto momentom sa navrhovateľ
automaticky dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia a začína plynúť subjektívna lehota, pretože
bez prešetrenia podnetu nie je možné bez ďalších pochybností urobiť takýto záver. Per analogiam

vzhľadom na uvedené, teda aj pokiaľ by sa preukázalo ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že navrhovateľ
sa o spáchaní skutku dozvedel z médií, uvedené by nemalo vplyv na začatie plynutia subjektívnej
lehoty na podanie návrhu, pretože týmto momentom by ešte navrhovateľ bez zaobstarania si iných
podkladov (notársky spis, štatút a pod.) ešte nemohol nadobudnúť potrebný stupeň presvedčenia o tom,
že dotknutá osoba sa dopustila skutku, ktorý má znaky disciplinárneho previnenia.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
16. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Sťažovateľ namietal, že sa správny súd nevysporiadal so všetkými dôvodmi uplatnenými v správnej

žalobe. Správny súd sa podľa neho nevysporiadal s námietkou (i) prekročenia subjektívnej lehoty na
podanie disciplinárneho návrhu v súvislosti so skutkom 1), (ii) upretia práva sťažovateľa na podanie
odvolania, (iii) či ide v súvislosti so skutkami, z ktorých bol sťažovateľ uznaný vinným, o jednočinný alebo
viacčinný súbeh a či bola v prejednávanej veci uplatnená absorpčná zásada.
18. Sťažovateľ zároveň namietal, že správny súd nahrádzal závery disciplinárnej komisie o plynutí lehôt

na podanie disciplinárneho návrhu. Rovnako nesúhlasil so záverom správneho súdu, že počiatkom
plynutia subjektívnej lehoty pre podanie disciplinárneho návrhu bolo doručenie štatútu neziskovej
organizácie Maják nádeje, t. j. 24. októbra 2016. Je toho názoru, že pre počiatok plynutia subjektívnej
lehoty nie je podstatný moment, kedy minister disponoval dôkazmi o spáchaní disciplinárneho
previnenia, ale kedy získal vedomosť o tom, že sťažovateľ sa mal dopustiť skutku, ktorý predstavuje

disciplinárny delikt. Minister sa podľa sťažovateľa dozvedel o skutku 1) z iných zdrojov (napr. z tlače)
a nie až z oficiálneho podnetu. Poukázal na to, že sám správny súd nevylúčil (bod 42 napadnutého
rozsudku), že by sa navrhovateľ dozvedel o tomto skutku z médií pred 17. marcom 2016, čím podľa
sťažovateľa implicitne pripustil, že došlo k preklúzii subjektívnej lehoty pre podanie disciplinárneho
návrhu.

19. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že pri disciplinárnom previnení pri výkone
notárskejčinnosti,ktoréhosamaldopustiť,niejemožnéklásťmuzavinuiporušenieustanoveníetického
kódexu, ktorého prípadné porušenie nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods.
1 Notárskeho poriadku. Pri takomto type skutkov, pre ktorý bol sťažovateľ potrestaný, nie je možné
disciplinárne postihovať za porušenie etického kódexu, pretože by sa jednalo o neúmerné a neústavné

rozširovanie trestnosti na základe analógie.
20. Vo vzťahu k vytýkanému porušeniu § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, keď sťažovateľ nemal
postupovať s odbornou spôsobilosťou, malo byť podľa sťažovateľa vo výroku rozhodnutia jasne
uvedené, ktorú povinnosť uvedenú v tomto ustanovení mal porušiť.
21. Podľa sťažovateľa zákon neukladá notárovi preskúmavať interné predpisy za účelom zisťovania

prípadných obmedzení štatutárnych orgánov. Rovnako podľa jeho názoru neziskovej organizácii
nevznikol žiaden nový záväzok, ale dlžník iba deklaroval existujúci stav, ktorý nastal už pred spísaním
notárskej zápisnice, a preto riaditeľ neziskovej organizácie nekonal v rozpore s jej štatútom. Podľa jeho
názoru notár nie je vyšetrovací orgán a nie je jeho povinnosťou zisťovať prípadné interné obmedzenia.
Poukázal na to, že ani súd nezisťuje, či splnomocnený zástupca alebo štatutárny orgán má nejaké

interné obmedzenia schváliť súdny zmier. Namietal, že správny súd v tejto súvislosti poukazoval i
na výšku súm v danej veci, avšak neuvádza žiadnu metodológiu, od ktorej výšky považuje hodnotu
notárskeho úkonu za vysokú.
22. V súvislosti so skutkom 2) sťažovateľ namietal, že prezentácia akcionárov valného zhromaždenia
nie je úlohou notára, pričom odkázal na odbornú spisbu. Podľa sťažovateľa vyemitovanie nových

akcií (26 kusov) bolo v rozpore so zákonom a nemohlo byť platným. V nadväznosti na uvedený
argument účastníkov valného zhromaždenia notár nepovažoval za súladné so zákonom požadovaný
úkon odmietnuť. Rozpor so zákonom, obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi, musí byť
podľasťažovateľazjavný,nieskrytý.Notárnemápovinnosťpreverovaťstanovyspoločnosti,čibolovalné
zhromaždenie zvolané v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti,

overovať prítomnosť akcionárov a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Preberal by tak úlohu
arbitra, ktorý by mal rozhodovať, kto je akcionárom, kto nie a komu pripustí hlasovacie práva. Poukázal
na to, že sa mu nekládlo za vinu, že mal odmietnuť vykonanie notárskeho úkonu. Správny súd podľa
sťažovateľa ani neuvádza, čo konkrétne mal sťažovateľ vykonať, ako mal preveriť oprávnenie konať zaspoločnosť. Tento skutok považuje sťažovateľ za zameniteľný s iným skutkom, keďže nie je zrejmé, čo
konkrétne sťažovateľ nemal zachytiť v notárskej zápisnici.
23. V súvislosti so skutkami 3 až 6 podľa sťažovateľa nemôže ísť o disciplinárne previnenie, keďže

vychádzal zo stavu zapísaného v obchodnom registri. Ak správny súd uvádza, že mal overovať
oprávnenie konať za spoločnosť, takýto právny názor je v rozpore s výrokom, keďže podstatou výroku
má byť to, že sťažovateľ mal odmietnuť vykonanie úkonu.
24. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sťažovateľ už nie je notárom, keďže
výkon jeho úradu zanikol ku dňu 31. decembra 2020 a táto skutočnosť by mala byť dôvodom na

zastavenie konania.
IV.
Posúdenie kasačného súdu
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
26. Kľúčovými právnymi otázkami, ktoré mal kasačný súd v predmetnej veci zodpovedať, boli otázky
(i) či je rozhodnutie správneho súdu dostatočne odôvodnené, (ii) či v súvislosti so skutkom 1) nebol
disciplinárny návrh podaný po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie návrhu a (iii) či môže byť notár
uznaný vinným za spáchanie disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení povinností pri výkone

činnosti notára stanovených v Etickom kódexe notára. Tiež to, či do povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou možno zaradiť (iv) povinnosť notára preskúmať interné predpisy neziskovej organizácie,
v mene ktorej koná riaditeľ, (v) povinnosť overiť, kto je za spoločnosť oprávnený konať pri osvedčovaní
priebehu valného zhromaždenia, (vi) či bol skutok 2) v bode II jasne vymedzený a (vii) či skutky 3) až 6)
vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a či mu zodpovedala skutková veta.

27. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku
správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z
čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, pričom účastník konania
ma právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Správny súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
28. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prípad sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že správny súd
v napadnutom rozsudku reagoval na všetky podstatné argumenty uvedené v správnej žalobe a z toho
dôvodu nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ak sťažovateľ poukazuje na to,

že sa správny súd nevysporiadal s jeho námietkou (i) týkajúcou sa (ne)dodržania subjektívnej lehoty
na podanie disciplinárneho návrhu v súvislosti so skutkom 1), (ii) že neodpovedal na jeho námietku
týkajúcu sa (ne)aplikácie absorpčnej zásady a (ii) že v rozhodnutí žalovaného absentuje právna veta, s
týmito jeho výhradami kasačný súd nesúhlasí. Naopak, z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny
súd sa námietke (ne)prekročenia subjektívnej lehoty dostatočne a zrozumiteľne venoval v bode 42,

námietke (ne)aplikácie absorpčnej zásady v bodoch 37 a 38 a námietke absencie právnej vety v bode
39 napadnutého rozsudku. Prípadnú nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením ním nastolených
otázok správnym súdom tak nie je možné podradiť pod námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Ak
sťažovateľvsúvislostistýmitobodmižalobynamietaajnesprávneprávneposúdenie,tomutosakasačný
súd venuje v ďalších bodoch tohto rozhodnutia.

29. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou, že mu
bolo upreté právo na odvolanie garantované v čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), v čom mu musí dať kasačný súd za pravdu.
Avšak vzhľadom na to, že uvedená námietka bola v správnej žalobe uvedená bez ďalšieho bližšieho
odôvodnenia sťažovateľom a ide o otázku, ktorá je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

ustálene judikovaná, nevysporiadanie sa s touto otázkou kasačný súd nepovažoval za tak relevantné
a kľúčové, aby uvedené pochybenie správneho súdu bolo spôsobilé zasiahnuť do práva sťažovateľa
na spravodlivý proces a za také, ktoré by samo osebe odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) dlhodobo a ustálene uvádza, že disciplinárnepostihovaniepatrídotzv.civilnejvetvysúdnejochranypodľačl.6Dohovoru[ktomuzrozhodovacejpraxe
ESĽP pozri najmä G. v. Fínsko, no. 33173/05, Oleksandr Volkov v. Ukrajina, no. 21722/11; Di Giovanni
v. Taliansko, no. 51160/06, and Tsanova-Gecheva v. Bulharsko, no. 43800/12, Olujić v. Chorvátsko

no. 22330/05, Baka v. Maďarsko, 20261/12, Müller-Hartburg, bod 44-45; Rola, bod 56]. Konanie o
disciplinárnom návrhu teda nie je konaním o trestnom obvinení podľa Dohovoru. Z uvedeného záveru
potom vyplýva aj to, že na disciplinárne konania sa neaplikuje ani čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru, keďže
tento sa týka iba trestných vecí, ktorou disciplinárne konanie nie je (rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo
veci Grosam, č. 19750/13 zo dňa 1. júna 2023, bod 140). Nemožnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu

disciplinárnejkomisieniejepretovrozporesústavnýmigaranciamiprávanaspravodlivýproces.Navyše
v právnom poriadku Slovenskej republiky mal sťažovateľ právo podať proti rozhodnutiu žalovaného
správnu žalobu a proti napadnutému rozsudku aj kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ tak v predmetnej veci
mal dostatok efektívnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu žalovaného. Kasačný súd vzhľadom
na prijatý záver, že napadnutý rozsudok netrpí takou vadou nepreskúmateľnosti, ktorá by mala vplyv na
sťažovateľovo právo na spravodlivý proces, pristúpil k vecnému prieskumu rozsudku správneho súdu.

30. Podľa § 92 Notárskeho poriadku účinného v čase spáchania skutku 1) návrh na začatie
disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory do jedného
roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k
nemu došlo.
31. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu kasačný súd uvádza,

že jej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt dozvedel o konaní,
pre ktoré sa rozhodol disciplinárne konanie začať, prípadne od okamihu, kedy mu informácie o tomto
konaní boli predložené (dostali sa do jeho sféry) v takej forme, že mohol toto konanie bez pochybností
identifikovať (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/23/2021 zo dňa
2. júna 2022, mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 18.

januára 2012, č. j. 11 Kss 18/2011 251). Vzhľadom na prekluzívnu povahu tejto lehoty, určenie začiatku
jej plynutia je potrebné interpretovať rigorózne. Nie je preto možné súhlasiť so závermi správneho súdu,
ako to správne namieta sťažovateľ, že subjektívna lehota na podanie návrhu začala navrhovateľovi
plynúť až v okamihu, keď mal zhromaždené všetky podklady pre podanie disciplinárneho návrhu. Na
zhromaždenie dostatočných podkladov slúži práve subjektívna lehota, ktorú zákon stanovuje na podanie

disciplinárneho návrhu. Zároveň ale podľa kasačného súdu platí, že zo strany sťažovateľa nebolo v
konaní preukázané, že by sa o skutku 1) navrhovateľ dozvedel skôr (ako uvádza sťažovateľ - z médií).
Sťažovateľ v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ale uvedené bolo len jeho dohadom a sám
uvedené komunikoval iba ako možné. Pri posúdení začiatku plynutia subjektívnej lehoty nie je možné
vychádzať len z domnienky, ale z reálnej skutočnosti, kedy sa navrhovateľ o disciplinárnom previnení

dozvedel. Preto, ak v konaní nebol preukázaný iný okamih, kedy sa navrhovateľ o skutku 1) dozvedel,
ako okamih komunikovaný navrhovateľom a akceptovaný žalovaným - dňa 26. júla 2016 doručením
podnetu (návrh bol doručený dňa 17. marca 2017), aj podľa kasačného súdu subjektívna lehota na
podanie návrhu bola zachovaná a námietka sťažovateľa v tomto smere nie je dôvodná.
32. Ak sťažovateľ tiež namietal, že z rozhodnutia žalovaného mu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal

s uplatnením absorpčnej zásady a s tým súvisiacim súbehom skutkov, za ktoré bol uznaný vinným,
kasačný súd mu musí dať za pravdu, že uvedené žalovaný v rozhodnutí vôbec neriešil. Ak správny
súd mal potom snahu uvedené doplniť v bodoch 37 a 38 napadnutého rozsudku, mal byť aj podľa
názoru kasačného súdu v tomto smere zdržanlivý. Na druhej strane však kasačný súd poukazuje na
to, že podľa § 91 ods. 2 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2021 za disciplinárne

previnenie bolo možné uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým podľa § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku sú
a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3.300 €, c) pozastavenie výkonu notárskeho
úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov a d) zbavenie notárskeho úradu.
Notársky poriadok v citovanom znení však neupravoval otázku, na čo treba prihliadať pri ukladaní
disciplinárnych opatrení, ani otázku, ako treba postupovať pri ukladaní disciplinárnych opatrení za

viacero disciplinárnych previnení a neodkazoval ani na Trestný poriadok či Trestný zákon. Určité pravidlo
v tomto smere obsahoval len Disciplinárny poriadok notárskej komory v čl. 3 ods. 2, ktorý v podstate
ustanovoval, že za disciplinárne previnenia prerokúvané v jednom disciplinárnom konaní sa ukladá
jedno spoločné disciplinárne opatrenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať za nezákonné a
vyhodnotiťtoakodôvodnazrušenierozhodnutiažalovaného,aksaotázkouaplikácieabsorpčnejzásady

a súbehu skutkov v rozhodnutí žalovaný nezaoberal, keďže v danom čase pre ukladanie disciplinárneho
opatrenia notárov uvedené nemal povinnosť zohľadňovať.
33. Sťažovateľovu námietku o tom, že skutky, z ktorých bol uznaný vinným, nie je možné vyhodnotiť
ako porušenie Etického kódexu notára, vyhodnotil kasačný súd tiež ako nedôvodnú a právne posúdeniesprávneho súdu ako aj žalovaného za správne. Z ustanovenia § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva,
že disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone
činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, 1a) zavinené závažné alebo

opätovnéporušenieinýchpovinnostívyplývajúcichztohtozákona,zEtickéhokódexunotára,zinterného
predpisu komory alebo uznesenia komory (...). Citované ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné
vykladaťtak,ževprvýchdvochvetáchustaľuje,akékonanienotára(povinnostiprivýkonečinnostinotára
alebo pri výkone iných povinností) je možné považovať za disciplinárne previnenie a následne zákon
bližšie špecifikuje pre obe tieto kategórie, z akých predpisov (zákony, etický kódex, interné predpisy,

uznesenia komory) môžu dané povinnosti vyplývať. Žalovaný tak z procesného hľadiska nepochybil, ak
skutky kladené sťažovateľovi za vinu posudzoval z hľadiska zákonnosti ako aj dodržiavania etických
pravidiel.
34. Kasačný súd v súvislosti so skutkom 1) na úvod uvádza, že nespochybňuje záver disciplinárnej
komisie o tom, že notársku zápisnicu, ktorá zachytávala uznanie dlhu dlžníka, je potrebné považovať za
notársku zápisnicu o právnom úkone v zmysle § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Uvedenú skutočnosť

napokon nenamietal ani sťažovateľ. Sporným v súvislosti so skutkom 1) rozhodnutia žalovaného však
bolo to, či bolo povinnosťou sťažovateľa zisťovať, či osoba konajúca v mene dlžníka je na uskutočnenie
tohto úkonu oprávnená v plnom rozsahu jej práv.
35.Podľa§47ods.1písm.f)Notárskehoporiadkunotárskazápisnicamusíobsahovať,akjeúčastníkom
právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať.

36. Podľa § 23 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách účinnom v čase sporných zápisníc
rozhodnutie správnej rady alebo štatút, alebo zakladacia listina môže obmedziť právo riaditeľa konať v
mene neziskovej organizácie; toto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám, ak tieto osoby o
tejto skutočnosti nevedeli, alebo nemohli vedieť.
37. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že nesúhlasí so záverom správneho súdu , že aj notár je

tzv. treťou osobou, o ktorej pojednáva ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách
a v súvislosti s tým aj viedol argumentáciu, že sťažovateľ ako notár v rozhodnom čase o obmedzení
v štatúte síce nevedel, ale vzhľadom na jeho právne vzdelanie vedieť mohol, a preto nebolo možné
podľa správneho súdu uplatniť neúčinnosť obmedzenia podľa § 23 ods. 2 Notárskeho poriadku. Podľa
kasačného súdu predmetné ustanovenie upravuje účinky úkonu vykonaného voči tretej osobe, pričom

notár nie je tou osobou, voči ktorej vznikajú účinky samotného úkonu (v tomto prípade uznanie dlhu).
38. V súvislosti s ďalšou argumentáciou kasačný súd poukazuje na to, že správny súd sám odôvodnil,
prečo bol sťažovateľ povinný overovať aj obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu, pričom žalovaný
len v jednom odseku bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia uviedol, že uvedené bolo povinnosťou
sťažovateľa. Žalovaný sa pritom vôbec nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, ktorú viedol aj v

konaní pred disciplinárnou komisiou a to napríklad, že ide o vnútorný vzťah medzi štatutárnym orgánom
a neziskovou organizáciou, a že tieto skutočnosti sa do verejných registrov nezapisujú, a že by mohlo
dôjsť ku vzniku zodpovednostnému vzťahu riaditeľa voči organizácii. Rovnako namietal, že nešlo o vznik
nového záväzku, na ktorý bol štatutárny orgán obmedzený. Uvedenú argumentáciu pritom predkladal
sťažovateľ už v disciplinárnom konaní. Uvedená povinnosť žalovaného vysporiadať sa s argumentáciou

sťažovateľa je o to viac potrebná, že naznačuje jeho iný právny názor na to, či bolo jeho povinnosťou
overovať obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu a z toho dôvodu aj či je možné voči nemu vyvodiť
disciplinárnu zodpovednosť, ak neodmietol vykonanie tohto úkonu. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal
s tým, či z ustanovenia § 47 ods. 1 písm. f) Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že ak je
povinnosťou notára overiť „oprávnenie konať v mene“ právnickej osoby, či muselo byť sťažovateľovi z

toho zrejmé, že pod uvedené je bez ďalšieho potrebné podradiť aj overenie prípadného obmedzenia
tohto oprávnenia pri zohľadnení námietok sťažovateľa a či právny názor sťažovateľa je preto potrebné
považovať za svojvoľný.
39. Kasačný súd v súvislosti s týmto poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky nález sp. zn. IV. ÚS 86/2024-58 zo dňa 25. júna 2024 či sp. zn. IV. ÚS 271/2023 zo dňa 21.

novembra 2023, ktorý bol aj publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 67/2023, podľa ktorej právny názor na aplikáciu právneho predpisu nezakladá bez
ďalšieho disciplinárnu zodpovednosť notára. Pochybenie pri výkone notárskej činnosti musí nadobudnúť
intenzitu závažného pochybenia, teda jednoznačného porušenia aplikovanej právnej normy, ktorá
nemá oporu v zákone a ktorú by od sťažovateľa v postavení notára, ktorému je štátom zverené

verejnomocenské rozhodovanie, pri náležitom a svedomitom výkone notárskej činnosti bolo možné
vyžadovať, pričom dôsledné naplnenie popísaného predpokladu ústavný súd nebude do dôsledkov
skúmať. Podstatné je dokázať okolnosti, ktoré by umožňovali potvrdiť záver, že nejde o skutkový
alebo právny omyl (neúmyselnú aplikačnú chybu/nesprávnosť), ale o prejav svojvôle, teda o zámernépresadzovanie vlastnej predstavy (vôle) na riešenie posudzovanej veci oproti preukázateľne zisteným
skutočnostiam, resp. v rovine právneho posúdenia oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť
na rozhodovanie, a to zjavne nad rámec štandardne využiteľných interpretačných metód.

40. Vzhľadom na uvedené nemôže byť úlohou správneho súdu a ani kasačného súdu dopĺňať
argumentáciou žalovaného, ktorý zjavne na svoju povinnosť vysporiadať sa s argumentáciou
sťažovateľa a jeho právnym názorom na aplikáciu sporného ustanovenia rezignoval. Záver o
zákonnosti rozhodnutia žalovaného nebolo možné prijať ani z toho dôvodu, že porušenie povinností
sťažovateľa uzavrel ako konanie vo vedomej nedbanlivosti, a nie úmyselné konanie, čo v zmysle

citovanej judikatúry pre vyvodenie disciplinárnej povinnosti za nesprávnu aplikáciu právneho predpisu
nepostačuje. Rozhodnutie žalovaného v tejto časti preto vyhodnotil kasačný súd ako nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní posúdiť,
či postup a právne posúdenie veci, ktoré predložil sťažovateľ, bolo také, že ho je možné označiť
za svojvoľné oproti právnemu predpisu, ktorý je potrebné použiť na rozhodovanie alebo je prípadne
v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít, a to zjavne nad rámec štandardne

využiteľných interpretačných metód a či toto konanie možno posúdiť ako konanie úmyselné.
41. V súvislosti s prvou časťou skutku 2) napadnutého rozhodnutia rovnako platí, že ide o právne
posúdenie zo strany sťažovateľa, pričom sťažovateľ opakovane argumentoval, prečo nevidel dôvod na
odmietnutie spísania uvedeného úkonu, keď len osvedčoval jeho priebeh (napr. prezentácia akcionárov
valného zhromaždenia nie je úlohou notára, notár nie je povinný mať pravdivosť tvrdení účastníka

potvrdenú, nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v
súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, overovať prítomnosť
akcionárov a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia). Ak sa preto kladie za vinu sťažovateľovi, že
osvedčil priebeh valného zhromaždenia spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s. za účasti osoby, ktorá
nebola oprávnená za spoločnosť konať, bolo povinnosťou žalovaného jasne vymedziť, aký zákonný

dôvodnaodmietnutiedanéhoúkonuexistoval,aprečozostranysťažovateľaišlooúmyselnéasvojvoľné
vyhodnotenie relevantných právnych predpisov v danej situácii. Vzhľadom na to, že uvedené sa v
rozhodnutí nenachádza a rovnako aj tento skutok žalovaný vyhodnotil ako realizovaný vo vedomej
nedbanlivosti, rozhodnutie žalovaného ako aj správneho súdu vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

42. Navyše v súvislosti s druhou časťou uvedeného skutku 2), kde sa sťažovateľovi kladie za vinu, že
neuviedolvšetkopodstatné,čosanavalnomzhromaždeníudialo,uvedenúčasťrozhodnutiažalovaného
považuje kasačný súd za nedostatočne odôvodnenú a zmätočnú. Disciplinárna komisia na jednej strane
vytýka sťažovateľovi, že neuviedol v zápisnici všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti udialo a na
druhej strane v odôvodnení uvádza, že nezrovnalosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ, nepatrili medzi

to podstatné, čo sa udialo a bolo prednesené na zasadnutí, preto ich notár nemal dôvod ani uvádzať
v notárskej zápisnici. Podľa žalovaného išlo o nezrovnalosti, ktoré vyšli najavo pred zasadnutím, a s
ktorými sa mal disciplinárne obvinený vysporiadať pred zasadnutím a k spísaniu notárskej zápisnice
by tak zo strany notára nemohlo dôjsť. Vzhľadom na to, že výrok rozhodnutia vôbec nekorešponduje
s odôvodnením v súvislosti s druhou časťou skutku 2 rozhodnutia žalovaného, rozhodnutie vyhodnotil

kasačný súd v tejto časti ako zmätočné a neodôvodnené.
43. V súvislosti so skutkami 3 až 6 rozhodnutia žalovaného kasačný súd rovnako poukazuje na závery
kasačného súdu vyslovené v súvislosti so skutkom 1) v bodoch 38-40 tohto rozsudku. Sťažovateľ
argumentoval, že Notársky poriadok mu neumožňoval odmietnuť úkon, keďže vychádzal zo stravu
zapísaného v obchodnom registri. Bolo preto povinnosťou žalovaného vysporiadať sa aj tým, či za

okolností tohto prípadu bol názor sťažovateľa možný a teda úkon nebol realizovaný svojvoľne a
úmyselne, čo ale v rozhodnutí žalovaného absentuje. Rozhodnutie žalovaného v tejto časti považuje
kasačný súd tiež za nepreskúmateľné, keď žalovaný vôbec neargumentuje, z akého dôvodu podľa
Notárskeho poriadku mal sťažovateľ spísanie zápisnice odmietnuť. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa v
súvislosti s týmito skutkami preto tiež vyhodnotil ako dôvodnú.

44. Na záver v súvislosti s návrhom žalovaného na zastavenie konania kasačný súd uvádza, že
skutočnosť, že sťažovateľ už nevykonáva funkciu notára v čase jeho rozhodovania, je pre kasačný súd
irelevantná. Tento totiž posudzuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného v čase, kedy funkciu
notára vykonával a teda vychádza z právneho a skutkového stavu v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP). Uvedenou skutočnosťou sa bude musieť zaoberať

žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie.

V.
Záver45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191

ods. 1 písm. c) SSP), ktoré vyhodnotil kasačný súd aj ako nepreskúmateľné. Keďže správny súd žalobu
sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil
napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.
46. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom

je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.