Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265716
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6123265716.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného advokátom: Mgr. Dušan Oravec, Laurinská 2, Bratislava 1,
IČO: 42 129 516, proti žalovanej: F. G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXXXX E., zastúpenej
advokátkou: JUDr. Ľudmila Raffáčová, Nerudova 6, Košice, o zaplatenie 8.230,71 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 8.230,71 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5%: zo sumy 8.549,61 EUR od 11.01.2023 do

19.01.2023 a zo sumy 8.230,71 EUR od 20.01.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 16C/42/2012-27 zo dňa
5.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2013 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovanej. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností – chata a pozemky v k.ú. F., ktoré
boli financované prostredníctvom úveru, ktoré poskytla Všeobecná úverová banka, a.s. v celkovej
výške 25.000,- EUR a poplatku vo výške 200,- EUR na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg.č.

001/091816/12-006/000 zo dňa 14.12.2012 so stranami sporu ako spoludlžníkmi, v znení jej Dodatku
zo dňa 7.11.2019. K uvedeným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľností evidované záložné právo
v prospech VÚB zabezpečujúce splatenie pohľadávok z úverovej zmluvy (čl. 11), z čoho je nepochybné,
že úverové prostriedky slúžili na financovanie uvedených nehnuteľností. Žalobca, napriek tomu, že
úver má byť stranami sporu ako spoludlžníkmi splácaný spoločne, spláca úver výlučne sám, realizoval
úhrady na úverový účet z jeho účtu a preukázateľne do mesiaca december 2022 uhradil z úveru
celkovo 20.285,69 EUR, čo je suma presahujúca jeho podiel na spoločnom dlhu. Žalobca tak má na

základe § 511 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem iného právo na tzv. regresný postih voči žalovanej
ako spoludlžníkovi a môže od nej uhradenie časti na ňu pripadajúcej. Hmotnoprávnym predpokladom
vzniku regresového postihu je splnenie celého dlhu jedným zo spoludlžníkov alebo splnenie dlhu týmto
spoludlžníkom vo väčšom rozsahu ako, než predstavuje jeho podiel na celom dlhu (Fekete, I.: Občiansky
zákonník. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 385
a 386). Aplikovaním § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podiely žalobcu a žalovanej rovnaké,
čiže žalovaný má právo od žalovanej požadovať úhradu sumy vo výške 10.142,85 EUR. Na úhradu

tejto žalobca písomne vyzval žalovanú písomnou výzvou zo dňa 16.12.2022 v lehote 7 dní odo dňa
jej doručenia Výzva na zaplatenie bola žalovanej doručená dňa 4.1.2023. nárok žalobcu sa tak stal
splatným dňa 11.1.2023. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagovala na výzvu
v odpovedi, kde nepoprela, že žalobca platil zo svojich výlučných prostriedkov dotknuté splátky úveru.Následne žalobca, vzhľadom na prijaté plnenia od žalovanej, informoval žalovanú vo vyjadrení zo
dňa 10.03.2023, že sumu vo výške 1.593,24 EUR (ktorú označila ako splátky úveru za mesiace máj
2020 až február 2021) i sumu vo výške 318,90 EUR (ktoré žalovaná označila ako splátky úveru za

mesiace január 2020 až máj 2020), prijíma ako čiastočné plnenie a započítava na istinu svojho nároku
uplatneného vo Výzve, t.j. k 11.01.2023 (10.142,85 - 1.593,24 - 318,90 = 8.230,71 EUR). Zároveň ju
informoval, že ak prejaví súhlas a vôľu, je možné plnenie vo výške 1.035,84 EUR (ako plnenie časti
splátokzamesiacejanuár2022ažjanuár2023),započítaťnauplatnenýnárokžalobcuvoVýzve.Nebolo
možné uvedené plnenie hneď započítať, pretože vo Výzve je uplatnené obdobie do decembra 2022,

a žalovaná jej úhradu označila ako plnenie iba častí budúcich plnení úveru. Nakoľko žalobca mal a
má podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právo na tzv. preventívny postih, vo Výzve žiadal
žalovanú ako spoludlžníka na plnenie dlhu z úverovej zmluvy, avšak žalovaná neprejavila záujem riadne
plniť dlh v celom rozsahu berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca ako spoludlžník už splnil svoj podiel
na spoločnom dlhu voči Financujúcej banke. Uplatnený nárok je dôvodný aj titulom investícií žalobcu
do výlučného majetku žalovanej, t.j. nehnuteľností financovaných aj pomocou predmetného úveru.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného z
uhradením pohľadávky, ktorým je deň 12.1.2023, predstavuje 0,00%, z čoho vyplýva na základe § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia 87/1995 zákonná výška úrokov z omeškania
5,00 %. Na preukázanie svojho nároku žalobca súdu predložil listinné dôkazy.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 25.4.2023 platobný rozkaz sp.zn. 5Up/427/2023,
proti ktorému žalovaná včas podala odpor s odôvodnením, že žalobcom uplatnený nárok je v časti
premlčaný a v nepremlčanej časti neexistujúci, keďže zanikol dňom, kedy žalobcovi plnila. Zo žaloby
nie je zrejmé, náhradu ktorých konkrétnych splátok úveru žalobca požaduje, ani kedy boli žalobcom
zaplatené. Neprípustným odkazom na pripojené prílohy (§ 132 ods. 2 CSP) žalobca žiada o zaplatenie

polovice splátok od neurčitého obdobia do mesiaca december 2022 (aj to s nešpecifikovaným dátumom)
vo výške 20.285,69 EUR. Vo vzťahu k splátkam úveru i poplatku vo výške 200,- EUR zaplateným
žalobcom od 13.1.2013 do 19.12.2019 vo výške 7.274,215 EUR a k ním uplatneného úroku z omeškania
vzniesla žalovaná námietku premlčania. Pri plnení poskytovanom v splátkach vzniká regresný nárok
ohľadom každej splátky samostatne a dlžník môže od ostatných postupne požadovať' náhradu za

každú splátku zvlášť' (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 32Cdo 3603/2015). Uvedený právny názor
vychádza z judikátu R 28/1984 a tento názor zastávajú súdy a odborná verejnosť aj v súčasnosti.
Ak žalobca viaže beh premlčacej lehoty na výzvu spoludlžníkovi, tento názor vychádza zo staršieho,
ojedinelého a prekonaného právneho posúdenia v rozhodnutí NSSR sp. zn. 4 Cdo 146/2008. Objektívny
charakter začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva, ako tento vyplýva z ustanovenia §

101 Občianskeho zákonníka, nemožno robiť závislým na subjektívnom rozhodnutí veriteľa vyvolať alebo
nevyvolať splatnosť dlhu cestou výzvy na zaplatenie podl'a § 563 Občianskeho zákonníka. (podporne
viď záver rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23 Cdo 841/2009). Žalovaná žalobcovi zaplatila 1/2 splátok vo
výške 2.868,48 EUR za 01/2020 až 12/2022 s tým, že 1/2 splátok za mesiace 05/2020 až 02/2021, ktoré
platila aj za žalobcu, žalobcovi jednostranne započítala v svojej odpovedi na výzvu zo dňa 18.1.2023.

Za žalobcu veriteľovi plnila v rozsahu 1593,24 EUR, preto si voči nemu uplatnila následný rozvrhový
postih vo výške 796,62 EUR (9 x 159,36/2 + 159/2) s tým, že za mesiace 05/2020 až 02/2021 žalobcovi
nárok na následný rozvrhový postih voči nej nevznikol. Ak by mal žalobca voči jej formulácii výhrady,
potom uviedla, že si započítava 1 ňou zaplatených úverových splátok za 05/2020 vo výške 79,50 EUR
a 14 ňou zaplatených úverových splátok za obdobie 06/2020 až 02/2021 vo výške 717,12 EUR voči 1/2

splátok uhradených žalobcom za ňu za obdobie od 03/2021 do 12/2021 do výšky v akej sa vzájomne
kryjú tj. do sumy 796,62 EUR. Okrem toho žalobcovi uhradila 16 splátok za mesiace január 2020 až
apríl 2020 vo výške 1/2 z 159,36 EUR a 0,18 EUR za mesiac 05/2020, spolu vo výške 318,90 EUR a
14 splátok za mesiace 01/2022 až 01/2023, t.j. 13 x 159,36 EUR/2, t.j. vo výške 1.035,84 EUR na účet
žalobcu. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 1/2 splátok za obdobie od 01/2020 do 12/2022 vo výške

2.868,48 zanikol splnením ešte pred podaním žaloby, preto nie je možné tento nárok žalobcovi v konaní
priznať'. Pokiaľ' žalobca v žalobe uvádza, že si žalovanou poskytnuté plnenia započítava na uplatnený
nárok ako celok, potom je jeho započítací prejav pre neurčitosť' neplatný a navyše ho urobil až po tom,
ako započítanie urobila žalovaná a po tom, ako namietla premlčanie. Ust. § 581 ods. 2 OZ zakazuje
jednostranne započítavať na premlčané, nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci

k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných
predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka
neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený.4. Žalobca k odporu o.i. uviedol, že žalovaná v odpovedi na jeho Výzvu na zaplatenie uvádza, že
nepopiera, že žalobca platil zo svojich výlučných prostriedkov jednotlivé splátky úveru od zrušenia/
zániku BSM do 05/2020, preto sa javí ako zmätočné, že v odpore namieta, že nevie, ktorých

splátok úveru sa to týka a kedy boli zaplatené. Z odporu žalovanej nie je zrejmé, kedy zaplatila
žalobcovi jednotlivé plnenia, od ktorých odvodzuje svoju obranu, pričom ani nepredložila dôkaz o ich
úhrade. Je rozhodné, že žalovaná túto skutočnosť v odpore opomína, čiže jej súvisiaca obrana je
nesprávna a nedostatočná a nemožno prijať záver, že v dôsledku jej nesprávneho prvého započítania
a nesprávnej námietky premlčania, sa nemôže prihliadať na úkony žalobcu, ktoré vo vyjadrení na

odpoveď žalovanej k jeho Výzve platne uplatnil. Žalovaná v odpore nenáležite a nesprávne aplikovala
právne závery. Ak žalovaná poukazuje na právne závery judikátov z Českej republiky (32Cdo 3603/2015
a 23Cdo 841/2009), je potrebné namietať, že predmetné judikáty ani nepredložila a v neposlednom
rade rozhodnutia českých súdov nemožno zahrnúť do pojmu „ustálená rozhodovacia prax“ (uznesenie
NSSR sp. zn. 6 Cdo/129/2017). Nesporne je preto potrebné aplikovať závery Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 4 Cdo 146/2008, ktorý nebol prekonaný: Okrem toho taký výklad ustanovenia § 101 Obč. zák.,

ktorého výsledkom je záver o začatí plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý ani
inak stanovený, dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v
právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje
veriteľa v jeho práve vyplývajúcom v § 563 Obč. zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku
podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným

záujmom účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč.
zák., odníma reálny obsah. Zároveň je potrebné uviesť, že aplikovanie českej judikatúry je nenáležité,
pretože vo vzťahu k tejto veci nereflektuje, že veriteľ má v tomto prípade právo voľby, ako aj to, že
regresný nárok vznikol až po Výzve na zaplatenie a splnení hmotnoprávnej podmienky na takýto postup,
čiže splatenie polovice celého úveru, v dôsledku čoho sú právne závery žalovanej v odpore nesprávne.

V neposlednom rade právo voľby veriteľa je aj hospodárne, pretože menej zaťažuje konajúce súdy a
predchádza sporom medzi spoludlžníkmi a je najmä spravodlivé, pretože veriteľ, ktorý splatil polovicu
celého úveru má právo na regresný postih proti spoludlžníkovi a na druhej strane je nespravodlivé a
nesprávne, keď spoludlžník, ktorý účelovo splatí časť splátok úveru a nesplní hmotnoprávnu podmienku
splatenia polovice celého úveru, by mal byť úspešný. Popri rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

4 Cdo 146/2008 je jeho názor dôvodný aj vzhľadom na to, ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani
inak určený (§ 563 OZ), premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol.
Medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, kedy vznikne regresný nárok, preto žalobca vyzval žalovanú
Výzvou na zaplatenie na úhradu. Pripustením argumentácie žalovanej v odpore, by sa právu, ktoré
veriteľovi zaručuje § 563 Občianskeho zákonníka odňal reálny obsah. Ak žalovaná v odpore tvrdí, že si

uplatnila regresný postih voči žalovanému za plnenie vo výške 1593,24 EUR, je práve takéto konanie
v rozpore s dobrými mravmi a zákonom, pretože za situácie, keď žalobca splatil polovicu celého úveru
a žalovaná nie, by takáto obrana mala byť odmietnutá a je aj nesprávna, pretože splátky za dané
obdobie boli celkovo vo výške 1.593,60 EUR. Tvrdený zápočet sumy vo výške 796,62 EUR v celom
v odpore tvrdenom rozsahu uvedenom v odpovedi na Výzvu na zaplatenie je nesprávny, čo žalobca

v návrhu na vydanie platobného rozkazu odôvodnil, nakoľko aj odporuje § 581, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. V neposlednom rade nie je zrejmé ako môže žalovaná na svoju obranu a dôvodnosť započítania
započítavať plnenie 2.868,48 EUR za splátky od 01/2020 do 12/2022 a zároveň 1.593,24 EUR, ktoré
žalovanáoznačilaakosplátkyúveruzamesiacemáj2020ažfebruár2022,čižezarovnakéobdobie,čiže

nie je zrejmé, či ide o jedno plnenie, to isté plnenie, resp. jedno plnenie používa duplicitne a podobne.
Námietka premlčania nemôže byť dôvodná, pretože ju žalovaná vzniesla za obdobie od 13.1.2013
do 19.12.2019, pričom samotný vymáhaný nárok žalobcu, ktorý si žalobca mohol uplatniť až splatení
polovice dlžnej sumy voči banke, sa stal splatný až v roku 2023 po doručení Výzvy žalobcu. Nakoľko
po splatnosti vymáhaného nároku (t.j. 11.0.2023) bol nárok žalobcom uplatnený v upomínanom konaní,

nárok nemôže byť premlčaný. Námietky žalovanej považuje žalobca najmä za účelové a nedôvodné
a bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobcovi nebol vymáhaný nárok priznaný, pretože je
faktom, že žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a spoludlžníčka nespláca úver, ktorým boli
tieto nehnuteľnosti financované a to aj napriek tomu, že jej majetkové pomery jej to dovoľujú.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná potrebovala peniaze, aby vyplatila brata a tiež nejaké

peniaze na rekonštrukciu tejto chaty, preto si chcela zobrať úver, ale nakoľko nespĺňala podmienky, tak
žalobca išiel ako solidárny spoludlžník brať tento úver s ňou. Vo vzťahu k jednotlivým splátkam bola
veriteľom banka, ona bola vlastníkom dlhu. Žalovaná bola prítomná, keď sa uzatváral tento úver, vedela
aké sú podmienky, že musí byť založený jeden účet. Mala o tom vedomosť a keď teraz je schopnáplatiť polovicu splátky, prečo tak nekonala od začiatku. Aj ústne žalovanú vyzýval na plnenie jednotlivých
splátok úveru, keďže ešte asi pol roka po rozvode spolu normálne komunikovali,.

5. Žalovaná v konaní ďalej uviedla, že z listu vlastníctva je zrejmý aj titul nadobudnutia nehnuteľností -
darovacia zmluva, teda o ich nadobudnutie sa žalobca nijako nepričinil. Rozhodnutie o povolení vkladu
darovacej zmluvy je zo dňa 7.6.2012 a zmluva o poskytnutí flexihypotéky č. 001/091816/12-006/000
je zo dňa 14.12.2012. Žalovaná rozporuje tvrdenie žalobcu, že predmetný úver bol splácaný výlučne
žalobcom až do doručenia výzvy dňa 4.1.2023. Žalovaná sa na jeseň roku 2019 rozhodla podať návrh na

rozvod manželstva, k 1.2.2020 odišla zo spoločnej domácnosti a žiadala žalobcu, aby jej umožnil splácať
splátky tejto flexihypotéky. Žalobca nesúhlasil, preto žalovaná v máji 2020 začala na účet žalobcu
zasielaťsplátkyúverupriamonaúčetžalovaného.Vmarci2021žalovanámailomkonfrontovalažalobcu,
prečo žalobca vo svojich vyjadreniach na súd uvádza výdavok vo výške splátky úveru predmetnej
flexihypotéky, ak mu ona každý mesiac pošle celú splátku a žiadala, aby úver bol prevedený na ňu,
na čo žalobca odpovedal tak, že reálny platca hypotéky je on. Súhlas na prevedenie úveru podmienil

prevodom nehnuteľností/ vrátením jeho peňažného daru do majetku žalovanej. Žalobca mení svoje
vyjadrenia podľa toho, ako sa to hodí - v maily z 11.3.2021 uvádzal, že do nehnuteľnosti vložil zo svojho
peňažné dary, pre účely tohto konania považuje úver za investíciu do výlučného majetku žalovanej. Ak
chcel úver po zániku BSM vyporiadať, mohol tak urobiť zahrnutím práv a povinností k flexihypotéke do
dohody o vyporiadaní BSM a do dohody o zriadení vecného bremena, ktorú strany sporu uzatvorili dňa

17.9.2014. Dohodu o vyporiadaní BSM pripravoval žalobca resp. jeho právny zástupca - zápisnica z
pojednávania na mestskom súde v Košiciach sp.zn. K2-1IC/49/2022 zo dňa 12.6.2023. O spoločnom
majetku manželov, ktorý nebol zahrnutý do dohody o vyporiadaní BSM platí ust. § 149 ods. 4 OZ,
že sa vyporiadali podľa zákonnej domnienky a proti sebe už nemôžu uplatňovať vzájomné zápočty -
§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby nárok súd posúdil ako uplatnený v rozpore s

dobrými mravmi, pretože žalobca vo vzťahu k žalovanej postupuje šikanózne, spôsobom neprijateľným,
čo je možné kvalifikovať ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Výzva na zaplatenie zo dňa
16.12.2022, nemá žiaden vplyv na určenie dátumu splatnosti dlhu a neobsahuje ani zmienku o tom, že
žalovaná z titulu splátok úveru platila žalobcovi v 05/2020 – 02/2021 plnú výšku splátky. Po námietke
žalovanej a jej započítacom prejave sa žalobca snažil napraviť chyby svojej výzvy svojim vlastným

započítacím prejavom tak, že plnenia žalovanej za mesiace máj 2020 až február 2021 započítal na
celý uplatnený dlh, čím vlastne svoju chybovosť znásobil zápočtom na premlčaný dlh. Ak raz žalovaná
učinila započítací prejav ako prvá, nemôže žalobca neuznať zápočet len z dôvodu, že nezodpovedá
jeho predstavám. Kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje
súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Z § 580 druhá veta a § 581

ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno automaticky vyvodiť, že by zákon zakazoval započítanie i v
opačnej situácii, a to započítanie splatnej pohľadávky žalovanej proti nesplatnej pohľadávke žalobcu z
titulu splátky úveru za mesiac január 2023. Úkon smerujúci k takému započítaniu judikatúra považuje za
platnýprávnyúkon(Rc90/2006)(ImrichFeketeObčianskyzákonník.Veľkýkomentár.2.diel.Eurokódex,
2011, str. 1722-1723). Kompenzačný prejav nadobudne účinnosť až v okamihu „stretu" pohľadávok (t.

j. v okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatná neskôr). Nie je rozhodné, kedy bol prejav
smerujúci k započítaniu urobený, resp. kedy došiel druhému účastníkovi (rozsudok NS ČR sp. zn. 29
Odo 723/2001). Do 1.2.2020 sporové strany žili v spoločnej domácnosti, o to jednoduchšie pre žalobcu
žiadať, aby mu žalovaná na splátky úveru prispievala jednou polovicou a od odchodu zo spoločnej
domácnosti žalovaná nielenže žiadala žalobcu, aby na ňu celý dlh bez náhrady previedol, ale platila

plnú výšku úverovej splátky na jeho účet. Za začiatok plynutia premlčacej doby sa všeobecne považuje
deň. keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba
na súd - actio nata. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia premlčacej
doby je okamih splatnosti záväzku, ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok

splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený (viď 7 Cdo/1375/2015, 1 Cdo XX/XXXX
- C. 91/2004). Pre účely premlčania je prelo významný prvý objektívny okamih, kedy tak veriteľ môže
urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v
ktorom dlh vznikol. Nič u toho, čo žalovaná napísala na svoju obranu, nemožno považovať za nepoctivé.
Dohodu o vyporiadaní BSM a zriadení vecného bremena zo dňa 17.9.2014 pripravil advokát žalobcu. Ak

v nej neuviedol predmetný úver, zrejme nechcel upraviť podiely na spoločnom dlhu inak. K premlčaniu
nároku žalobcu na regres za obdobie od 13.1.2013 do 19.12.2019 došlo jeho vlastnou nečinnosťou, k
stratemožnostizapočítanianažalovanouposkytnutéplneniadošlojehoneodbornespracovanouvýzvounazaplatenie.Nesprávneučinenýmzapočítacímprejavomnapremlčanýdlhsažalobcaobralomožnosť
určiť , na čo žalovaná plnila.

6. Súd vychádzajúc z nesporných tvrdení strán a vykonaním dokazovania listinami zistil skutkový stav
veci.

7. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 16C/42/2012-27 zo dňa 5.3.2013 súd zistil, že
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu – manželov bolo zrušené za trvania manželstva. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2013.

8. Podľa výtlačku výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., obec KOŠICE - MYSLAVA, okres E. A.,
žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností: pozemkov registra „C“ parc. č. 3816, druh pozemku záhrada o
výmere 394 m2 a parc. č. 3817, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2 a stavby
súp. č. 1121, popis stavby chata, na pozemku parc. č. 3817, a to titulom darovacej zmluvy zavkladovanej

dňa 7.6.2012 a rozhodnutí z r. 2012. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech VÚB a.s.
na základe zmluvy zo 14.12.2012.

9. Zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. 001/091816/12-006/000 a jej prílohy je zrejmé, že túto
uzavreli dňa 14.12.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. na jednej strane a strany sporu ako dlžníci

na druhej strane a jej predmetom bolo poskytnutie úveru zo strany banky vo výške 25.000,- EUR. Tiež
bola dohodnutá fixovaná úroková sadzba 3,29% ročne a poplatky a doba splácania – do 15 rokov od
prvého čerpania. Objektom úveru boli nehnuteľnosti žalovanej zapísané na LV č. XXXX v k.ú. F., Správa
katastra Košice. Podľa Dodatku k tejto zmluve uzavretého dňa 7.11.2019 došlo k zmene fixovaného
obdobia a úrokovej sadzby, a to 1,09% na 5 rokov(ďalej len Úverová zmluva).

10.Podľavýtlačkuemailovejkomunikáciez11.3.2021žalovanásapýtalažalobcu,prečouvádzanasúde
splátku hypotéky na chatu Girbeš, keď sa dohodli minulý rok, že ju bude splácať žalovaná a platby vo
výške 159,36 EUR platí mesačne na žalobcov účet a žiadala ho previesť hypotéku na jej meno a mohla
ju priamo splácať banke, bola to zistiť v banke, je potrebný jeho súhlas. Na to jej žalobca odpísal, že

ak mu splatí doposiaľ zaplatené náklady (dedičský podiel jej bratovi + stavebnotechnické zhodnotenie
+ splatené splátky hypotéky), resp. vráti jeho peňažného daru do jej dedeného majetku, nie je problém.
Doposiaľ žalovaná nesplnila svoj sľub, že na žalobcu do 2 rokov od dedenia prepíše 1 majetkového
podielu za ním realizované investície a príslušenstvo, na chate vymenila zámok a žalobca ju nemôže
užívať.

11. Z výtlačku emailovej komunikácie z 24.6.2022 vyplýva, že žalovaná oznamovala pracovníčke VÚB
stiahnutie svojej žiadosti o predčasné splatenie úveru – jednorazové vyplatenie zvyšnej istiny vo výške
10.200,- EUR vzhľadom na to, že je to nad jej finančné možnosti. Bolo by pre ňu reálne, ak by naďalej
mohla splácať úver ona, čo však nie je možné vzhľadom na nesúhlas hlavného dlžníka, ako jej deň

predtým bolo pracovníčkou vysvetlené.

12. Podľa čestného vyhlásenia žalobcu a výpisu z úverového účtu, úver bol čerpaný 8.1.2013 a od
februára 2013 do decembra 2022 uhrádzal každý mesiac predpísané splátky úveru v celkovej výške
20.285,69 EUR na úverový účet č. 00109181612006000 z jeho účtu IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, z toho za február až apríl 2013 sumu 911,25 EUR (180,33 + 2 x 182,73 EUR).

13. Nakoľko mal žalobca za to, že uhradil sumu presahujúcu jeho podiel na spoločnom dlhu, písomne
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 16.12.2022 žalovanú na plnenie – úhradu vo
výške 10.142,85 EUR (t.j. 1 zo zaplatenej sumy) v lehote 7 dní od doručenia výzvy, uplatnil si voči nej tzv.

regres a zároveň si uplatnil tzv. preventívny postih na základe § 511 ods. 1 OZ – vyzval ju na splácanie
úveru. Podľa doručenky Slovenskej pošty, výzva bola žalovanej doručená dňa 4.1.2023.

14. Na výzvu žalobcu odpovedala žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne emailom
z 18.1.2023, v ktorom uviedla, že do zániku BSM 12.4.2013 platili strany sporu úver spoločne a potom

do 05/2020 platil úver zo svojich výlučných prostriedkov žalobca, v 05/2020 uhradil 0,36 EUR a splátky
úveru od 06/2020 do 02/2021 uhrádzala žalovaná. Do dohody strán sporu o vysporiadaní BSM zo
17.9.2014 nebol zahrnutý predmetný úver, preto platí ust. § 149 ods. 2 a 4 OZ. Splátky úveru pred
01/2020 považuje žalovaná za premlčané. Splátky úveru za mesiace máj 2020 až február 2021 plnilažalovaná v rozsahu 1.593,24 EUR a z rovnakého právneho základu a dôvodu ako uvádza žalobca
vo výzve si žalovaná uplatňuje rozvrhový postih voči žalobcovi vo výške 796,62 EUR ako polovicu
z úhrad (9 x 159,36 + 159) s tým, že za uvedené obdobie žalobcovi na následný rozvrhový postih voči

žalovanej nevznikol. V prípade ak by mal žalobca voči tomu výhrady, potom si žalovaná započítava 1
ňou zaplatených úverových splátok (za obdobie 05/2020 vo výške 79,50 EUR a za obdobie 06/2020 až
02/2021 vo výške 717,12 EUR) voči 1 splátok uhradených žalobcom za obdobie od 03/2021 do 12/2021
do výšky v akej sa vzájomne kryjú (t.j. do 796,62 EUR). Žalobcovi bude poukázaná úhrada 1/2 splátok
za mesiace 01/2020 až 04/2020 vo výške 1/2 zo 159,36 EUR (x4) a 0,18 EUR za 05/2020, spolu vo

výške 318,90 EUR a úhrada 1/2 splátok za mesiace 01/2022 až 01/2023 , t.j. 13 x 159,36 EUR /2 =
1.035,84 EUR, na účet z ktorého uhrádza splátky predmetného úveru.

15. Žalobca následne na odpoveď žalovanej reagoval prostredníctvom právneho zástupcu písomným
vyjadrením zo 14.3.2023, v ktorom o.i. uviedol nedôvodnosť tvrdení žalovanej v odpovedi. Nemôže
byť premlčané právo, ktoré ani nevzniklo (nárok žalobcu sa stal splatným 11.1.2023). Žalovaná

hmotnoprávnu podmienku na uplatnenie regresného nároku nesplnila, nakoľko právo na regresný postih
vzniká až po uhradení 1 spoločného dlhu, preto je tvrdený zápočet vo výške 796,62 EUR nesprávny
a odporuje to ust. § 581 ods. 2 OZ, podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Sumu 1.593,24 EUR, ktorú žalovaná uhradila (a označila ako
splátky úveru za 05/2020 – 02/2021), žalovaný prijíma ako čiastočné plnenie a započítava na istinu

nároku uplatneného vo Výzve na zaplatenie ku dňu splatnosti nároku uplatneného vo Výzve, t.j. k
11.1.2023 (10.142,85 - 1.593,24 = 8.549,61 EUR). Tiež sumu vo výške 318,90 EUR (ktoré žalovaná
označila ako splátky úveru za mesiace 01/2020 až 05/2020) žalovaný prijíma ako čiastočné plnenie
a započítava na istinu nároku uplatneného vo Výzve (8.549,61 - - 318,90 = 8.230,71 EUR). Zároveň
informoval žalovanú, že ak prejaví súhlas a vôľu, je možné plnenie vo výške 1.035,84 EUR (z 1.354,74

EUR ktoré uhradila 19.1.2023) a ktoré označila ako plnenie splátok za mesiace 01/2022 až 01/2023,
započítať na uplatnený nárok žalobcu vo Výzve na zaplatenie (kde je uplatnené obdobie do 12/2022),
avšak ku dňu dôjdenia zmeny prejavu vôle žalovanej žalobcovi, a bolo by to v rozpore s označením
ako plnenie iba častí budúcich plnení úveru.

16. Podľa pohybov na účte vo I. J., žalovaná zaslala na účet žalobcu 11.5.2020 159 EUR a v mesiacoch
06/2020 – 02/2021 mu zaslala každý mesiac 159,36 EUR, dňa 19.1.2023 mu zaslala 1.354,74
EUR a v mesiacoch 02/2023-04/2023 mu zaplatila každý mesiac 79,68 EUR. Podľa potvrdenia VÚB
o zrealizovaní transakcie, žalovaná uhradila dňa 19.1.2023 1.354,74 EUR na účet žalobcu D. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na splátky úveru chata Girbeš za obdobie 01/2020-01/2023

17. Podľa § 149 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

18. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne

ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné

19. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

20. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie

je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svojenámietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

21. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

23. Podľa § 559 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

24. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

30. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

31. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

35. Súd mal v konaní za preukázané, že strany sporu ako spoludlžníci uzavreli dňa 14.12.2012 úverovú

zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 25.000,- EUR ešte za trvania ich manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva. To bolo zrušené rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.4.2013, teda tým dňom ich bezpodielového spoluvlastníctvo zaniklo. V konaní nebolo sporné,
že k jeho vyporiadaniu došlo dohodou zo dňa 17.9.2014, nebol v nej však zahrnutý dlh z predmetnéhoúveru. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba

medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov. V úverovej zmluve zo 14.12.2012, ktorú strany sporu uzavreli s VÚB, bolo
dohodnuté,žestranysporusúspoludlžníci,teda,žesplniasvojdlhzposkytnutéhoúverubankespoločne
a nerozdielne, teda v zmysle § 511 ods. 1 OZ platí, že banka ako veriteľ bola oprávnená požadovať

plnenie od ktoréhokoľvek z nich a v tom rozsahu v akom dlh splnil jeden zo spolu dlžníkov, povinnosť
druhého spoluvlastníka zanikla. V zmysle ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje
vnútorný vzťah medzi spoludlžníkmi) podiely na dlhu oboch dlžníkov – strán sporu vo vzájomnom
pomere sú rovnaké. Pre úplnosť súd dodáva, že predmetom ich dohody zo 17.9.2014 nebol ich záväzok
vyplývajúci z uvedenej úverovej zmluvy, na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka teda po 3 rokoch od zániku ich BSM platí, že ich dlh z úveru je

v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. I keď uvedené zákonné
ustanovenie rieši pozitívno-právnou úpravou iba existujúci majetok, pôvodne patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a nezmieňuje sa o záväzkoch manželov, ku ktorým súd v rámci širšieho
vyporiadania prihliada, z absencie právnej úpravy možno vyvodiť, že ak došlo k úhrade spoločného
dlhu len jedným z manželov zo svojho výlučného majetku, nie je vylúčené, aby sa samostatnou žalobou

domáhal plnenia voči bývalému bezpodielovému spoluvlastníkovi, vychádzajúc z toho, že ich podiely
na spoločnom záväzku sú rovnaké. Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje aj znenie poslednej vety
ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorej „To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“. Preto ak žalobca plnil veriteľovi zo zmluvy
o úvere za situácie, v ktorej podiely na dlhu oboch sporových strán sú rovnaké a to vychádzajúc z

fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149 ods. 4 v spojení s § 511 ods.
2 Občianskeho zákonníka), žalobca je oprávnený domáhať sa od žalovanej náhrady toho, čo splnil
veriteľovi nad rámec svojho podielu (§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca plnil veriteľovi dlh
vlastný, a to ako jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Postihové právo žalobcu je dané tým, že plnil
nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na dlhu. Regresný nárok sa vzťahuje iba na tú časť plnenia,

ktorá prevyšuje spoludlžníkov podiel na dlhu.

36.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žesplátkyúveruboliasúsplácanézúčtužalobcu,očom
mala žalovaná od počiatku vedomosť. Pokiaľ ide o úhrady ním vykonané do zániku BSM v celkovej
výške 911,25 EUR, súd konštatuje, že išlo o úhrady z prostriedkov patriacich do BSM, keďže žalobca

v konaní nepreukázal, že šlo o jeho výlučné prostriedky.

37. Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými
subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, resp.

vo väčšom podiele než na neho pripadá, a ostatnými dlžníkmi. Nakoľko žalobca do decembra 2022
uhradil v splátkach predmetného úveru sumu 19.374,44 EUR (20.285,69 EUR – 911,25 EUR) zo svojich
výlučných prostriedkov, teda viac, než zodpovedá jeho podielu (1/2), bol v zmysle ust. § 511 ods. 3 OZ
oprávnený od spoludlžníčky požadovať náhradu podľa jej podielu, t.j. v polovici, ako to aj urobil výzvou
zo 16.12.2022, kde jej určil lehotu 7 dní na zaplatenie od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanej doručená

dňa 4.1.2023. Aj z emailu žalovanej z 24.6.2022 je zrejmé, že vedela, že je úver splatený v časti väčšej
ako je polovica, keďže zostávajúca časť istiny (z pôvodných 25.000,- EUR) bola vo výške 10.200,- EUR.

38. Hmotnoprávnym predpokladom vzniku regresového postihu je splnenie celého dlhu jedným zo
spoludlžníkov alebo splnenie dlhu týmto spoludlžníkom vo väčšom rozsahu, než predstavuje jeho

podiel na dlhu. Regresný nárok spoludlžníka (podľa § 511 ods. 3 OZ) sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe (3 r. podľa § 101 OZ), ktorá začína plynúť zaplatením solidárneho dlhu (odo dňa, keď
sa mohlo toto právo prvýkrát vykonať uplatnením na súde, t.j. nasledujúcim dňom po zaplatení dlhu vo
väčšom rozsahu, než predstavuje jeho podiel na dlhu. V súvislosti s námietkou premlčania zo strany
žalovanej súd uvádza, že predmetný úver mal byť uhradený vo forme dohodnutých splátok, u ktorých

premlčacia doba plynie u každej jednotlivej splátky zvlášť odo dňa jej zročnosti (§ 103 OZ). K tomu
súd poznamenáva, že v súvislosti s uplatnením regresného nároku pri splátkach dlhu nemožno hovoriť
o ustálenej súdnej praxi, nakoľko súdu nie sú známe stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvoraEurópskej únie s danou problematikou a ako správne tvrdil žalobca, rozhodnutia súdov iných štátov,
teda ani rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú. Rozsudok NS ČR sp.zn. 33Cdo
856/2012však riešianalogickúprávnuotázkuakojevtomtosporeavychádzaztotožnejprávnejúpravy,

preto za situácie, keď slovenské súdne autority doposiaľ uvedenú otázku neriešili, nemožno ignorovať
jeho „neformálnu judikatúrnu relevanciu“, aj keď slovenské súdy nie sú právnym názorom v ňom
vyjadreným žiadnym spôsobom viazané. Ale nakoľko sa s ním súd stotožňuje, podporne poukazuje na
jeho závery: „Ak dlžník splnil viac, než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi (ich dohode),
mánáslednýregresvočiostatným(§511ods.3OZ).Priplneníposkytnutomvsplátkachvzniká regresný

nárok ohľadom každej splátky samostatne a dlžník môže od ostatných postupne požadovať náhradu
za každú splátku zvlášť (k tomu pozri – Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmak a kol. Občiansky zákonník
II., Komentár, C.H. Beck, 2.vydanie, 2009, str. 1535 a nasl.)“. Uvedenou problematikou sa zaoberal NS
ČR aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 32Cdo/31/2016 a 32Cdo/3603/2015. V rozhodnutiach niektorých
senátov krajských súdov SR bol vyslovený i názor, že regresný nárok vzniká až po zaplatení viac ako
polovice celého dlhu aj ak bol splácaný v splátkach (napr. Krajský súd Bratislava sp.zn. 16Co/160/2018),

avšak v iných rozhodnutiach krajských súdov bol vyslovený rovnaký názor ako v citovanom rozhodnutí
NS ČR a súd sa k tomuto názoru priklonil. Súd v tej súvislosti poukazuje i na odborný článok F. K.
L. s názvom Regresné právo dlžníka voči ostatným solidárnym dlžníkom vo svetle budúcej právnej
úpravy, uverejneného dňa 5.9.2019 (Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore) pod bodom 4. uvádza. „Predmetom rozvrhového

regresu podľa ust. § 511 ods. 3 OZ je nadparitné splnenie dlhu jedným zo solidárnych dlžníkov, ktorý
je oprávnený rozdeliť túto časť plnenia medzi zvyšných spoludlžníkov podľa pomeru, v akom sa títo
podieľajú vo vnútornom vzťahu na splnení celého dlhu (porovnaj § 504 ods. 1 NOZ). Predmetom postihu
je to, čo dlžník splnil na základe svojho záväzku veriteľovi. Ak dlžník poskytol veriteľovi náhradné plnenie
(datio in solutum) alebo niečo iné, napr. na základe novácie záväzku (§ 516 OZ) alebo zmieru, potom

je predmetom postihu iba prípadná nižšia hodnota tohto plnenia. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká
regresný nárok čo do každej splátky samostatne.“ Z § 511 ods. 3 OZ vyplýva, že: „ak dlžník v rozsahu
uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať od ostatných spoludlžníkov náhradu podľa
ich podielov, čo znamená, že právo požadovať od ostatných spoludlžníkov (v tomto konkrétnom prípade
od žalovanej), teda náhradu plnenia do výšky zodpovedajúcej podielu žalovanej na dlhu voči veriteľovi

nemá dlžník len po úplnom splatení dlhu voči veriteľovi, ale v rozsahu uplatneného nároku aj pred
splnením dlhu v plnom rozsahu, ak išlo o splácanie dlhu v splátkach a jeden zo spoludlžníkov plnil viac
ako zodpovedá jeho podielu na dlhu.

39. Súd teda právne uzatvára, že nakoľko žalobca plnil dlh z úverovej zmluvy v splátkach, jeho regresný

nárok vznikol voči žalovanej ohľadne každej zaplatenej splátky samostatne. Žalobcov regresný nárok,
pokiaľ ide o polovicu splátok, z jeho strany plne uhradených do marca 2020 (vrátane) je premlčaných,
nakoľko do podania žaloby – dňa 16.3.2023 od ich úhrady uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia
doba. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi regresný nárok pokiaľ ide
o splátky úveru ním zaplatené do marca 2020 priznať. Ďalej potom tiež platí, že žalobca si nemohol

neskoršie úhrady žalovanej započítať na premlčaný dlh (§ 581 ods. 2 OZ), nakoľko právny úkon, ktorý
svojím obsahom odporuje zákonu, je neplatný (§ 39 OZ), navyše tak urobil až (14.3.2023) po tom, ako
žalovaná, ktorá mu uhrádzala od 05/2020 do 02/2021 sumy (159 + 9 x 159,36 x EUR) vo výške splátok
predmetného úveru v danom období, v odpovedi z 18.1.2023 započítala polovicu týchto súm (t.j. 796,62
EUR) ako svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z jej regresného nároku za uvedené obdobie voči

pohľadávke žalobu – jeho regresného nároku vyplývajúceho z jeho úhrad (10x159,36EUR/2 = 796,80
EUR) za obdobie od 03/2021 do 12/2021 do výšky, v akej sa vzájomne kryjú (t.j. do 796,62 EUR). Súd
dáva za pravdu žalovanej, že kompenzačný prejav nadobúda účinnosť v okamihu stretu pohľadávok.
Dňa 19.1.2023 žalovaná žalobcovi uhradila 1.354,74 EUR na účel: 1/2 splátok za mesiace 01/2020 až
04/2020 (4 x 159,36 EUR /2), 0,18 EUR za 05/2020 a 1/2 splátok za mesiace 01/2022 až 01/2023 (13

x 159,36 EUR /2) a splnila tak celý uplatnený (v tom čase) nepremlčaný nárok žalobcu, ktorý si voči nej
uplatnil vo výzve zo 16.12.2022.

40. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobcovi nič nebránilo si svoj regresný nárok skôr uplatniť, prípadne
sa dohodnúť so žalovanou, že bude jej podiel na splácaní úveru výlučný ako aj namietať v rámci tzv.

širšieho vyporiadania BSM skutočnosť, že úver sa čerpal pre účely žalovanej, preto súd nevyhodnotil
správaniežalovanejakosprávanievrozporesdobrýmimravmi,keď vzniknutúsituáciuzavinilajžalobca.
Postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy) má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k
výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľovči uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či
znevýhodniť povinnú osobu, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcich sa tak vo vzťahu medzi stranami sporu, ako aj na postavenie niektorej z nich navonok.

V danom prípade sa podľa názoru súdu nejedná o takú výnimočnú situáciu, pri ktorej by bolo dôvodné
aplikovať postup podľa § 3 ods. 1 OZ.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov
konania, t.j. v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.