Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010049
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1623010049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovanej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. november 2023 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom A. D. E. XXX,

sa uznáva za vinnú, že

od presne nezisteného času avšak minimálne od roku 2012 až do 16.05 h dňa 20.04.2022, kedy bola
zadržaná, na rôznych miestach najmä v Bratislavskom kraji ako i v okrese Malacky, si neoprávnene bez

povolenia opakovane zadovažovala za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb omamné
a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), od odsúdeného F. G., ktorý bol právoplatne
odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn.
7T/54/2022, právoplatného dňa 28.04.2023, si po vzájomnej prechádzajúcej dohode v Bratislave v
chatovej oblasti zvanej Žabí majer ako aj na iných miestach v Bratislave opakovane kúpila pervitín,
naposledy v apríli 2022 pervitín za sumu 500,- Eur, následne pervitín predávala v rodinnom dome

č. XXX H. I. A. D. buď osobne alebo po predchádzajúcej dohode prostredníctvom obžalovanej B.
G., ktorej trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie na Okresnom súde Malacky, sp. zn.
7T/6/2023, alebo odsúdenej ml. J. G., ktorá bola právoplatne odsúdená v inej trestnej veci rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatného dňa 27.01.2023, na
dennej báze minimálne 5 konečným konzumentom denne za sumu 8,- Eur za 1 dávku pervitínu, K.
A., nar. XX.XX.XXXX predávala minimálne od roku 2012 2x mesačne 2 dávky pervitínu za sumu
20,-Eur, pričom od septembra 2021 mu predala pervitín minimálne 20x, A. L., nar. XX.XX.XXXX

predávala pervitín minimálne od roku 2020 4-5x mesačne 1 až 2 dávky za sumu 10,- Eur - 20,-
Eur, G. M., nar. XX.XX.XXXX predávala pervitín v období rokov 2015-2020 1x týždenne 1 dávku za
cenu 10,- Eur, odsúdenému N. B., ktorý bol právoplatne odsúdený v inej trestnej veci rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 27.01.2023, sp. zn. 7T/54/2022, právoplatný dňa 27.01.2023,
poskytovala pervitín bezodplatne minimálne v období od septembra 2021 do apríla 2022, O. B., nar.
XX.XX.XXXX, predala v presne nezistený deň v období od októbra 2021 do januára 2022 2 dávky

pervitínu za sumu 20,- Eur, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom pri domovej
prehliadke vykonanej dňa 20.04.2022 v dome č. XXX H. I. A. D. neoprávnene prechovávala okrem
iných vecí aj plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou
30.618 mg s priemernou koncentráciou 55,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 16.871
mg absolútneho metamfetamínu a 4 papierové skladačky obsahujúce béžový kryštalický materiál
s hmotnosťou 313 mg s priemernou koncentráciou 57,9 % hmotnostných - metamfetamínu, ktorý
obsahoval 181 mg absolútneho metamfetamínu, kde celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti

30.931 mg, ktoré bolo zaistené obžalovanej A. B., možno považovať podľa hmotnostného kritériaza minimálne 309 obvykle jednorazových dávok drogy, s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je
metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene kúpila, predala, zadovážila a prechovávala po akúkoľvek dobu
psychotropnú látku a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých

osobách,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022,

Za to sa jej

ukladá

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38

ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to:
- mobilný telefón zn. Samsung, model Galaxy A03S, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby,
- SIM karta mobilného operátora 4KA SK, č. XXXXXXXXXXXXXX,

pričom uvedené veci sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Malackách, Odbore
kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-39/1-VYS-MA-2022.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to: finančná
hotovosť vo výške 1.255,- Eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky, ktorá je zapísaná v knihe

pohľadávok D15 – 3/2022.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 03.10.2022 obžalobu číslo
1Pv 33/22/1106 na v tom čase obvinenú A. B. a spol. (pôvodne pod sp.zn. 7T/54/2022) pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Súd vylúčil trestnú vec obvinenej A. B. na samostatné konanie uznesením zo dňa 27.01.2023
z dôvodu, že jej vtedajší psychický stav jej neumožnil zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a ďalší
spoluobžalovaní boli stíhaní väzobne.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. novembra 2023 obžalovaná po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane

podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či
obžalovaná:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaná odpovedala: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala: Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadomnaprijatievyhláseniaobžalovanepodľa§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuvykonal
dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, prečítaním znaleckého posudku
znalkyne MUDr. M. B. na čl. 664 -681, oboznámením zápisnice o vykonaní domovej prehliadky čl.

132-145, lekárskych správ, aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov.

Zo znaleckého posudku MUDr. M. B. č. 112/2023 vyplynulo, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovanej období spáchania trestného činu boli a aj v súčasnosti sú plne zachované. Obžalovaná je
plne spôsobilá rozpoznať zmysel trestného konania a je spôsobilá chápať svoje postavenie v trestnom

konaní. Osobnosť obžalovanej je simplexná, abnormne štrukturovaná, dissociálna, emočne nestabilná,
impulzívna, v záťažových situáciách so sklonom k dysfóriám a depresívnym dekompenzáciám so sui
myšlienkamiatendenciami,smožnýmúčelovýmúmyslom.Situačnésprávaniejemotivovanédlhodobou
kumuláciu záťaže/ strachom z trestného stíhania, strata bývania. Nejedná sa o duševnú poruchu
v pravom slova zmysle, ktorá by jej bránila ovládať svoje správanie. Obžalovaná má kontakt s realitou

v súčasnom období zachovaný, plne chápe zmysel trestného konania.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.
zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcichokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý
(záujem chránený Trestným zákonom na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) a následok (porušenie a ohrozenie takéhoto
záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tejto súvislosti k účelu trestu súd vo všeobecnosti konštatuje, že trest ukladaný páchateľom v sebe
spája tak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k nim samotným (individuálna represia
a prevencia), tak aj moment výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti (generálna
prevencia). Prevenciu a represiu je potrebné v každom jednotlivom prípade chápať vyvážene, pretože

len potom individuálna prevencia pôsobí ako prostriedok prevencie generálnej. Vzhľadom na uvedené
je v zásade vylúčené, aby súd otázku uloženia trestu a nápravy páchateľa posudzoval len z hľadiska
osoby páchateľa alebo len z hľadiska niektorých skutočností svedčiacich v prospech páchateľa, ktoré
by preceňoval a ostatné hľadiská znižoval. V rámci zákonnej trestnej sadzby musí súd vybrať a vymerať
trest tak, aby zodpovedal individuálnym osobitostiam spáchaného trestného činu.

Pri ukladaní trestu obžalovanej A. B. súd vychádzal zo závažnosti trestného činu, z ktorého bola
obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby,
pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2 Trestného zákona)
na 10 rokov až 15 rokov.

Súd tiež zohľadňoval ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona a je potrebné konštatovať, že v čase
vynesenia tohto rozsudku bola výška trestnej sadzby za daný trestný čin stanovená v § 172 ods. 6 písm.
b) Trestného zákona účinného od 01.05.2022 na 10 rokov až 15 rokov, teda rovnaká trestná sadzba ako
v § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanej A. B., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci

dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej A. B. prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaná A. B. sa k spáchaniu trestného
činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona], ďalej súd zistil zároveň
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (vedenie riadneho života), nakoľko
obžalovaná nemá záznam v registri trestov ani v evidencii priestupkov. Keďže prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave vznikla trestná sadzba
v rozpätí od desať rokov do trinásť rokov a štyri mesiace (15 rokov – 10 rokov = 5 rokov; 5 rokov : 3
= 1 rok a 8 mesiacov).

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovanej A. B., jej postoj k spáchanej

trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva od prípravného konania, pričom na
hlavnom pojednávaní obžalovaná učinila vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a spáchanie skutku oľutovala, a tiež s poukazom na predchádzajúci bezúhonný život obžalovanej, súd
dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovanú prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia
slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanej by

súd mohol pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V nadväznosti na uvedené súd okrem toho považuje za potrebné poukázať na osobu obžalovanej,
ktorá je osobou vyššieho veku 66 ročnú osobu. Viaceré lekárske nálezy resp. správy od neurológa,

kardiológa, urológa, ortopéda a psychiatrov preukazujú, že obžalovaná je osobou s nepriaznivým
zdravotným stavom, má diagnostikovanú hypertenziu, koxartrózu II. stupňa, chronickú venóznu chorobu
oboch dolných končatín, hypercholesterolémiu, erozívnu gastritídu, chronickú bronchitídu, glaukóm,
metabolickú poruchu - hyperlipoproteinémiu, inkontinenciu moču 3. stupňa. Jej zdravotný stav vyžaduje
užívanie množstva liekov, má sťaženú mobilitu (používa barle) a je odkázaná na starostlivosť rodinných
príslušníkov. Od roku 2003 je sledovaná v psychiatrickej ambulancii pre depresie. V roku 2023 bola

2 krát hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku pre recidivujúcu depresívnu
poruchu so stredne ťažkou epizódou s psychotickými príznakmi, v anamnéze je taktiež disociálna
porucha osobnosti. Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. M. B. č. 112/2023 vyplynulo, že osobnosť
obžalovanej je simplexná, abnormne štrukturovaná, dissociálna, emočne nestabilná, impulzívna,
v záťažových situáciách so sklonom k dysfóriám a depresívnym dekompenzáciám so sui myšlienkami.

Obžalovaná A. B. (jej obhajcovia) sa s poukazom na uvedené domáhala využitia inštitútu mimoriadneho
zníženiatrestu.Pokiaľideoaplikáciu§39ods.1Trestnéhozákonasúdom,užznázvutohtoustanovenia
je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona
prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre danú osobu
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, kedy
možnopáchateľoviuložiťtrestajpoddolnúhranicutrestnejsadzbytrestu,ustanovenéhotýmtozákonom.
Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží, vychádzal jednak
z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti,

a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľov, aby viedli riadny život, ale kladie
dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam
prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom.

Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanej A. B.
uložil trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých práve v § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko

uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici (zníženej o 1/3) trestnej sadzby by bolo pre
obžalovanú vzhľadom na jej pomery a možnosti jej nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo súd vyjadril uložením trestu vo výmere 6
rokov. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu,
ktorými je súd svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona nesmie

súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov. Súd pri ukladaní mimoriadne
zníženého trestu vzal do úvahy trestnú bezúhonnosť osoby obžalovanej a najmä nepriaznivý zdravotný
stav obžalovanej, ktorý má aj vzhľadom na jej vek prognózu negatívnu. Súd taktiež poukazuje na
rodinné prostredie, v ktorom obžalovaná počas páchania skutku žila. Ide o matku troch detí, pričom
podľa jej vyjadrenia (výsluch dňa 28.10.2022), pričom jeden syn je alkoholik, druhá dcéra jej najprv

pomáhala, neskôr odišla, tretej dcére pomáhala živiť malé deti, keďže jej manžel bol vo výkone trestu
odňatia slobody. Po smrti manžela splácala po ňom pôžičku, neskôr založila svoj dom, aby vnuk dostal
hypotéku, ktorú prestal splácať. V súčasnosti prišla v dôsledku konania vnuka o svoj rodinný dom a je
plne odkázaná na starostlivosť dvoch vnučiek, s ktorými býva v prenajatom byte. Okrem už uvedeného
súd okrem osoby obžalovanej zohľadnil aj možnosť jej nápravy, pričom súd poukazuje na skutočnosť,

že už samotný výkon väzby (takmer 8 mesiacov) bol pre obžalovanú trestom a veľkým ponaučením.
Súčasne je dôležité dodať, že v osobe obžalovanej ide o človeka, ktorý po vykonaní trestu bude mať
viac ako 70 rokov, pričom predpoklad recidívy u obžalovanej po takto uloženom treste je podľa názorusúdu minimálny až žiadny. Na základe vyššie uvedeného súd mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu
a uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Hoci obžalovaná A. B. bola uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, súd obžalovanú
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, využijúc § 48 ods. 4 Trestného
zákona, nakoľko súd má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to,
že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bude jej náprava lepšie zaručená.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 20. apríla 2022 vyplýva, že u obžalovanej A. B. došlo
o. i. k zaisteniu mobilného telefónu, SIM karty a hotovosti. Keďže ide o veci bezprostredne sa týkajúce
drogovej trestnej činnosti a tieto boli použité na spáchanie trestného činu, resp. sú výnosom z trestnej
činnosti, čo vyplýva z povahy vecí, ich vlastností a účelu použitia vo vzťahu k charakteru stíhanej
trestnej činnosti, súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia týchto vecí, nakoľko tieto súd považoval
za veci použité pri páchaní trestnej činnosti (komunikácia s odberateľmi omamných látok) a čo sa týka

finančných prostriedkov, tieto boli inkasované z predaja drog konzumentom.

ObžalovanejA.B.súdobligatórneukladalochrannýdohľadpodľa§76ods.1Trestnéhozákona,nakoľko
ju súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný
dohľad súd uložil vo výmere 1 rok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali

odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.