Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11C/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121465656
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121465656.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudkyňou Mgr. Stanislavou Salajovou v spore žalobkyne: A.

B. C., D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX G. G., štátny občan SR, práv. zast. KOVAL &
spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892,
proti žalovanému: H. G. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX G. G., štátny občan
SR, práv. zast. JUDr. Alena Babišová, advokátka, so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská
Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa
povinná zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 09. 2021 domáhala proti žalovanému určenia, aby súd
určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská Bystrica,
katastrálny odbor, katastrálne územie G. G., obec G. G., okres G. G., zapísanej na LV XXXX a to bytu č.
4, J. K. 7, 2. poschodie bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra C,
parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parcele reg. C, parcela č. 2264/7,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6169/73093, na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
6169/73093, k parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2
a parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2.

2. V žalobe uviedla, že ako nadobúdateľ a rodičia žalobkyne ako prevodcovia a členovia Stavebného
bytového družstva Banská Bystrica (ďalej „SBD Banská Bystrica) uzatvorili dňa 25. 08. 1993 dohodu
o prevode členských práv a povinností, predmetom ktorej bol prevod členských práv a povinností

v družstve. Dňa 10. 09. 1993 žalobkyňa ako nájomca a SBD Banská Bystrica ako prenajímateľ uzatvorili
nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania. Zmenu člena družstva v dôsledku
prevodu členských práv a povinností potvrdilo SBD listom zo dňa 10. 09. 1993. Žalobkyňa spolu so
žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 07. 10. 1995, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 31P/21/2015 zo dňa 12. 08. 2015. Ďalej uviedla, že dňa 30. 07. 1997 bola medzi
žalobkyňou a žalovaným ako nadobúdateľmi a SBD Banská Bystrica ako prevádzajúcim uzatvorená
zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu

bola so žalovaným uzatvorená v rozpore so zákonom, z tohto dôvodu vo vzťahu k žalovanému
nemohli na základe tejto zmluvy nikdy nastať účinky prechodu vlastníckeho práva k predmetnému
bytu. Žalobkyňa nadobudla členstvo v SBD Banská Bystrica a nájom bytu ešte pred uzatvorením
manželstva so žalovaným, čím síce vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu, ale nevznikloim spoločné členstvo v SBD Banská Bystrica. Žalovaný sa teda nikdy nestal členom SBD Banská
Bystrica, a preto mu neprináležalo právo na prevod predmetného bytu do jeho vlastníctva. Poukázala
na úpravu § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 183/1993 Z.z.“), ktorý je špeciálny vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave
nadobúdania majetku za trvania manželstva podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„OZ“).Uzatvorenímmanželstvavzniklomanželomprávospoločného
nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 OZ), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský
podiel sa nestal spoločným. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/172/2012 a rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/32/2018 zo dňa 01. 07.
2021, právoplatného v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/213/2019
zo dňa 17. 06. 2021.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť s tým, že mal za to, že SBD Banská Bystrica
previedlo predmetný byt zmluvou č. 088/04/97-PV zo dňa 30. 07. 1997 správne s poukazom na § 16 ods.

1 zákona č. 182/1993 Z.z. V deň podpísania zmluvy boli žalobkyňa a žalovaný spoločnými nájomcami
bytu. Ďalej uviedol, že od roku 1997 spolu 24 rokov nakladal v zmysle spoluvlastníctva s predmetným
bytom ako so svojím majetkom. Do bytu ako aj do bytového domu investoval na jeho rekonštrukciu
a obnovu v rámci podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, preto považoval priznanie
predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne za rozpor s dobrými mravmi a za bezdôvodné

obohatenie sa žalobkyne.

4. V replike žalobkyňa poukázala na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014
z 24. 09. 2014. Zároveň žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny záujem na podanej žalobe tým, že
na liste vlastníctva je spolu s ňou ako vlastník sporného bytu zapísaný aj žalovaný, pričom výlučným

vlastníkom bytu je len žalobkyňa. Jedine autoritatívny výrok súdneho rozhodnutia je spôsobilým
v katastri nehnuteľností mať za následok zmenu súčasného stavu a odstránenie právnej neistoty, pričom
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/165/2003. Žalobkyňa
nemá inú možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva.
Predmetom konania vo veci sp. zn. 15C/32/2018 bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a súd právoplatne nevyriešil otázku, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
Uvedené rozhodnutie nie je spôsobilé na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností v zmysle § 34 ods. 2
katastrálnehozákonazdôvodu,žesúdnerozhodoloplatnostiresp.neplatnostiprávnehoúkonu,azáver,
že vo vzťahu k žalovanému nemohli nastať účinky prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu, nie je
obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku ani neurčuje, že vlastníkom bytu je žalobkyňa.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii a uviedol, že požiadal o vykonanie znaleckého
posudku za účelom vyčíslenia ceny nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii.

6. Vzájomnú žalobu o zaplatenie 19884,90 Eur podanú žalovaným dňa 03. 10. 2023 pred prvým

termínom pojednávania určeným v danej veci, súd vylúčil na samostatné konanie uznesením sp. zn.
11C/59/2021 zo dňa 27. 10. 2022.

7. Žalovaný na pojednávaní rozšíril svoju obranu o argumentáciu, že zmluvu o prevode vlastníckeho
práva uzatvárali žalobkyňa a žalovaný zhodným prejavom vôle, dohoda o zúžení BSM medzi nimi

neexistovala, preto sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a nadobudli ju do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Následne ako ďalší titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol žalovaný vydržanie s tým, že sú splnené všetky
atribúty vyžadované § 134 OZ, a to spôsobilý subjekt držby, viac ako 10 rokov držby a dobromyseľnosť.
Ďalej argumentoval tým, že nikto toto vlastníctvo nenamietal a žalobkyňa chcela byt vysporiadať v rámci

žaloby o vysporiadanie BSM.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 11C/59/2021 zo dňa 01. 06. 2023, ktorým súd vyhovel žalobe
žalobkyne, bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/96/2023 – 210
zo dňa 22. 08. 2024, a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd uviedol, že priklonením sa k právnemu názoru o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode
členských práv a povinností, rozhodol súd spôsobom zvýhodňujúcim len jednu stranu sporu bez toho,
aby prihliadol na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/7/2009 zo dňa 27. 10. 2021. Poukázal pritom na názor vyslovený v uvedenom rozhodnutí, a tože zmluvu o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzatvorenú medzi bytovým družstvom na jednej
strane a oboma manželmi, spoločnými nájomcami družstevného bytu, ako kupujúcimi na druhej strane,
v ktorej zmluve manželia zhodne prejavili vôľu nadobudnúť družstevný byt do svojho BSM, nie je možné

považovať za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. len preto, že v čase
uzatvorenia tejto zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 13. 01. 2025 poukázal na to, že existujú aj opačné
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako je rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/7/2019, na ktoré

poukázal odvolací súd s tým, že v rozhodnutí odvolacieho súdu nie je jednoznačne uvedený právny
názor. Poukázal na právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 15C/32/2018, v ktorom
bolo vyporiadané BSM medzi sporovými stranami, a v rámci ktorého sa predbežne riešila otázka, či
predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM. Súd sa podľa jeho názoru nemá odchyľovať od právoplatného
predchádzajúceho rozsudku (rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/473/2014
a s tým spojené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2016 ako aj na

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 349/2009 a I. ÚS 170/2015). Aj keď predbežná
otázka nie je súčasťou výroku meritórneho rozhodnutia, neznamená to, že nebola vyriešená, je uvedená
v odôvodnení rozsudku.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že vo veci nebolo preukázané,

že by žalobkyňa mala výhrady voči tomu, aby sa žalovaný stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
družstevného bytu a rosporovať platnosť zmluvy začala až po rozvode v samostatnom konaní.
Neplatnosť prevodu vlastníckeho práva k družstevnému bytu nebola vyslovená samostatným výrokom
v rozsudku sp. zn. 15C/32/2018, preto nie je prekážkou rozhodnutej veci pre toto konanie.

11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie
je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

12. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu.

13. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s LV č. XXXX, katastrálne územie G. G., rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/32/2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/213/2019 a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to dohoda o prevode členských práv
a povinností zo dňa 25. 08. 1993, nájomná zmluva zo dňa 10. 09. 1993, list SBD Banská Bystrica zo
dňa 10. 09. 1993, sobášny list, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30. 07. 1997,
potvrdenie SBD BB zo dňa 06. 02. 2019.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 25. 08. 1993 bola uzatvorená dohoda o prevode
členských práv a povinností v bytovom družstve medzi žalobkyňou a jej rodičmi, a žalobkyňa ako
nájomca uzatvorila dňa 10. 09. 1993 nájomnú zmluvu s SBD Banská Bystrica ako prenajímateľom
predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 07. 10. 1995

manželstvo a vznikol spoločný nájom družstevného bytu. Zároveň nebolo sporné, že dňa 30. 07. 1997
bola uzatvorená medzi žalobkyňou, žalovaným a SBD Banská Bystrica zmluva o prevode vlastníctva
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

15. Medzi stranami bolo sporné, či žalobkyňa nadobudla byt do výlučného vlastníctva, či nadobudol

žalovaný byt vydržaním a či je prípadné výlučné vlastníctvo žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi
z dôvodu investície žalovaného do bytu.

16. Súd prvej inštancie v rámci svojho prvého rozhodnutia vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 291/2006 zo dňa 28. 02. 2008, v ktorom najvyšší súd okrem iného

uviedol: Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý nadobudol do
vlastníctva podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. ... Pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného
bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva družstevného bytu dovýlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov
(aj keď sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý
je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do

výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu
nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá
nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani
k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“

17. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení v tejto veci poukázal na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27. 10. 2021, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že zmluvu
o prevode vlastníctva bytovej nehnuteľnosti uzatvorenú medzi bytovým družstvom na jednej strane
a oboma manželmi (žalobcom ako členom družstva a žalovanou ako manželkou žalobcu), spoločnými
nájomcami družstevného bytu, ako kupujúcimi na druhej strane, v ktorej zmluve manželia zhodne
prejavili vôľu nadobudnúť družstevný byt do svojho BSM (žalobca v spore nepreukázal opak), nie je

možné považovať za neplatnú pre rozpor s ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. len preto, že v čase
uzatvorenia tejto zmluvy bol výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov, a to žalobca.
Práve žalobca ako jeden z manželov a výlučný člen bytového družstva mal síce podľa § 28 nárok
na prevod vlastníctva družstevného bytu, čomu zodpovedá povinnosť družstva tento zákonný nárok
rešpektovať za predpokladu, že ho žalobca ako len jeden z manželov a člen bytového družstva uplatní.

18. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení
v danej veci, žalobu zamietol, pričom pri právnom posúdení veci vychádzal aj z právneho názoru
vyjadrenom v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27. 10.
2021.

19. Vo veci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 137 písm.
c) CSP, keďže žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie G. G. ako vlastník popri žalobkyni. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je
predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľnosti popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný, odôvodňuje

vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti a pod. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/163/2005).

20. Na základe vykonaného dokazovania dohodou o prevode členských práv a povinností spojených
s členstvom v SBD Banská Bystrica zo dňa 25. 08. 1993 a nájomnou zmluvou zo dňa 10. 09. 1993 mal

súd preukázané, že na žalobkyňu prešli členské práva a povinnosti spojené s užívaním predmetného
bytu dňa 25. 08. 1993 a následne došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného
bytu do jej užívania. Uzatvorením manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 07. 10. 1995 vzniklo
obom manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu, spoločné členstvo manželov v bytovom
družstve však nevzniklo. Následne pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu dňa

30. 07. 1997 bolo na vôli žalobkyne ako nájomníčky a zároveň výlučnej členky bytového družstva
ako bude postupovať, či sa rozhodne využiť zákonné subjektívne právo sama pre seba alebo sa
rozhodne nadobudnúť družstevný byt spoločne so svojím manželom (nečlenom bytového družstva ale
spoločným nájomníkom družstevného bytu titulom uzatvoreného manželstva). Keďže zmluvu o prevode
vlastníctva družstevného bytu uzatvorili žalobkyňa a žalovaný spolu ako manželia, prejavili tak vôľu

vyjadrenú v písomnej a zaregistrovanej zmluve. Tento prejav vôle uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol spochybnený od uzatvorenia
zmluvy do rozvodu, ani osobitne v tomto konaní, keď žalobkyňa namietala neplatnosť zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu pre rozpor s právnou úpravou. V zmysle uvedeného zmluvu o prevode
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenú medzi bytovým družstvom na jednej strane a oboma

manželmi, spoločnými nájomcami družstevného bytu, ako kupujúcimi na druhej strane, v ktorej zmluve
manželia zhodne prejavili vôľu nadobudnúť družstevný byt do svojho BSM, nie je možné považovať za
neplatnú pre rozpor s ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. len preto, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol
výlučným členom bytového družstva len jeden z manželov.

21. V zmysle § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 12) uviedol názor na právnu otázku súvisiacu so zrušovaným
rozhodnutím, keď jednoznačne poukázal na právna názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/2019 zo dňa 27. 10. 2021. Judikatúra Ústavného súdu SR a
Najvyššieho súdu SR je jednotná pri posudzovaní zákonného príkazu rešpektovania právneho názoru
súdu vyššej inštancie, či ide o viazanosť prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo

viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu. Rovnaká povinnosť platí aj vo vzťahu
k rozhodnutiam Ústavného súdu SR o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iba vo
výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí uplatniť.
Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd,
už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú právnu

normu.Vovzťahukzistenémuskutkovémustavusapripúšťaodchýlenieodzáväznéhoprávnehonázoru
aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej odvolací súd
vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej
inštancie, je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia. Odklon od právneho názoru
môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
po rozhodnutí odvolacieho súdu. V danom prípade nedošlo k zmene skutkových zistení, z ktorých

vychádzal odvolací súd, ani k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, ani k zmene právnej úpravy
a zmene rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V danom prípade preto súd prvej inštancie
nemá priestor na odklonenie sa od právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2
CSP viazaný, a to aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa viazanosti prejudiciálnou otázkou
vyriešenou rozsudkom vo veci vyporiadania BSM, pretože uvedené rozhodnutie bolo právoplatné už

v čase rozhodovania odvolacieho súdu v tejto veci.

22. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností, zamietol a ďalšími argumentami, ktoré použil žalovaný na svoju
obranu týkajúcimi sa vydržania a rozporu s dobrými mravmi sa vzhľadom úspešnosť žalovaného a

hospodárnosť konania nezaoberal.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.