Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011226
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124011226.3

Rozhodnutie

8 7T/61/2024

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Barborou Hollou Sopkovou v trestnej veci
obžalovaného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Poprade, na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2025

v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

8 7T/61/2024

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, sa trestná vec obžalovaného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX
v Poprade, trvale bydliskom D. E. XXXX/X, F. F., pre skutok obžalobou Okresného prokurátora Banská

Bystrica, sp. zn. 3 Pv 320/24/6601 – 6 zo dňa 17. 11. 2024 kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 16. 11. 2024 v čase o 07.34 h viedol ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholu motorové vozidlo
továrenskej značky Volvo S60, evidenčného čísla G. XXX F. po Tajovského ulici v Banskej Bystrici, kde

bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ Banská Bystrica, pričom bol pri kontrole okrem iného
vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ktorú neodmietol a prístrojom
AlcoQuant 6020 plus, č. A410206 mu po prefúknutí dňa 16. 11. 2024 v čase o 07.35 h nameral hodnota
0,48 mg/l alkoholu v dychu, opakovanú dychovú skúšku vykonal dňa 16. 11. 2024 v čase o 07.52 h
rovnakým spôsobom s výsledkom 0,42 mg/l alkoholu v dychu,

postupuje Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože žalovaný
skutok nie je trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

7 7T/61/2024

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 18. 11. 2024 podal na súd obžalobu pod sp. zn.

3 Pv 320/24/6601 – 6 na obv. A. B. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Okresný súd Banská Bystrica trestným rozkazom sp. zn. 7T/61/2024 zo dňa 22. 11. 2024 uznal
obvineného vinným a uložil mu peňažný trest vo výške 700,00 (sedemsto) Eur a trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov so započítaním
doby od zadržania vodičského oprávnenia, odo dňa 16. 11. 2024. Voči trestnému rozkazu obvinenýprostredníctvom obhajcu podal odpor a priložil aj listinu – Návod na použitie AlcoQuant 6020 plus –
verejne dostupnú na https://kalas.sk/wp-content/uploads/Navod-AlcoQuant-3020-plus.podf, ktorú žiada
vykonať aj ako dôkaz.

I.

Súd po podaní odporu nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom prokurátor predniesol obžalobu,

v dôsledku čoho sa trestný rozkaz zo zákona zrušil.

Hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s konaním v neprítomnosti.

Na návrh prokurátora postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že dňa 16. 11. 2024 ráno, okolo 07.00 h, viedol

auto Volvo S60, ev. č. G. XXX F., ktoré mal zapožičané od spoločnosti EUROMOTOR Banská Bystrica
do času, kým vykonajú servis jeho auta Volvo – bolo to náhradné vozidlo. Išiel, lebo sa potreboval dostať
do Rooseveltovej nemocnice, kde chcel zobrať lieky pre deda, ktorý je v ťažkom zdravotnom stave, od
lekára, ktorý končil nočnú zmenu a čakal na neho. Necítil, že by ešte mohol byť pod vplyvom alkoholu,
aj keď večer bol v meste a pil alkohol (aperol – prosecco), množstvo nevie. Keby vedel, že nafúka, tak si

zoberie taxík. Mrzí ho to, zaskočilo ho to, že nafúkal. Je to pre neho prvý raz, už sa to opakovať nebude
Vodičský preukaz potrebuje, lebo cestuje aj za pacientmi.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka JUDr. Romana
Kupca (č. l. 11 – 12)

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- záznam o skutku (č. l. 13 – 14)
- zápisy o dychových skúškach (č. l. 15 – 16)
- potvrdenie o zadržaní vodičského oprávnenia (č. l. 18)

- odpis z registra trestov (č. l. 20, 79)
- evidenčná karta vodiča (č. l. 22 – 23, 24)
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 27)
- návod na použitie AlcoQuant6020 plus (č. l. 58 – 65)
- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 74 – 77)

- lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 78)

Obhajoba v záverečnej reči poukázala na tú skutočnosť, že aj podľa výrobcom zverejneného návodu
na použitie prístroja AlcoQuant 6020plus je prípustná odchýlka prístroja z meranej hodnoty alkoholu
v dychu, a to v rozsahu ± 5%, ktorú pripúšťa samotný výrobca. Vzhľadom na skutočnosť, že

obžalovanému je za vinu kladené, že mal mať v dychu 0,48 mg/l alkoholu, jedná sa o pochybnosť, ktorú
je potrebné vykladať v prospech obžalovaného a tohto spod obžaloby oslobodiť, pretože práve hodnota
alkoholu 0,48 mg/l je hraničnou, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť a v zmysle ktorej možno hovoriť
o trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Nie je bez významu ani to, že existuje vyhláška
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách

a metrologickej kontrole.

Naopak, prokurátor v záverečnej reči tvrdil, že prípustnú odchýlku prístroja nie je možné brať do
úvahy s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Považuje vinu obžalovaného za preukázanú, pretože prítomnosť alkoholu

v dychu bola zistená certifikovaným prístrojom, kedy súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj certifikát
prístroja (č. l. 17). Pri používaní určeného meradla na účel zákona je hodnotou meranej veličiny hodnota
materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Údaj indikovaný meradlom je
konečný a nie je možné akúkoľvek číselnú hodnotu od neho odpočítavať. Rovnako je potrebné poukázať
na to, že obžalovaný viedol motorové vozidlo aj predtým, ako bol zastavený, pričom hodnota alkoholu

v dychu musela byť vyššia.

II.Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten,
kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na

majetku, a potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu
alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o cyklistu podľa § 4 ods. 2 písm. d).

Podľa medicínskych záverov, ktoré sú akceptované trestnoprávnou praxou, je schopnosť vodiča

bezpečne viesť motorové vozidlo nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne hodnotu
1,0 g/kg (1 hmotnostné promile). Podľa lekárskej vedy žiaden vodič motorového vozidla nie je pri tejto
hladine alkoholu v krvi schopný bezpečne viesť vozidlo. Ide teda o taký vplyv alkoholu, ktorý vylúči
nevyhnutnú úroveň vodičských schopností objektívne vyžadovaných pre bezpečné vedenie motorového
vozidla. Konanie páchateľa takéhoto skutku sa teda v praxi považuje za trestný čin, ak páchateľ bude

napríklad viesť motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude
predstavovať najmenej 1,00 g/kg, pretože po prekročení tejto hranice sa každý človek dostáva do stavu
vylučujúceho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Takéto nastavenie vyplýva aj z dôvodovej správy k
zákonu č. 313/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval do dnešnej podoby § 289 Trestného zákona: „Pri požití
alkoholických nápojov bola judikatúra ustálená na hodnote 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), ktorá

spravidla spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť. ... Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota nižšia,
by sa naďalej posudzovali ako priestupok.“

Súčasná aktuálna prax a nastavenie je exaktné a vychádza čisto z matematického postoja, že nad 1
g/kg (1 promile) ide o trestný čin, pod 1 promile ide o priestupok. Uvedené nastavenie však odporuje

súčasným poznatkom vedy a aj záverom v judikatúre: „Jestliže je u řidiče motorového vozidla zjištěno,
že v době jízdy měl nejméně jedno promile alkoholu v krvi, pak je v důsledku toho vždy vyloučena
jeho způsobilost řídit motorové vozidlo. Závěr o naplnění zákonných znaků trestného činu ohrožení
pod vlivem návykové látky podle § 201 odst. 1 tr. zák. (v Slovenskej republike § 289 ods. 1 Trestného
zákona) je možný též tehdy, je-li v konkrétním případě zjištěno, že i menší množství alkoholu v krvi

řidiče blížící se hranici jednoho promile vylučovalo jeho způsobilost řídit motorové vozidlo“ (R 12/1985).
Uvedené závery sú správne, pretože stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo môže nastať už
pri nižšej koncentrácii, ako je 1 g/kg (1 hmotnostné promile) alkoholu v krvi, ale takisto aj pri koncentrácii
vyššej (v rozhodnutí sú zohľadňované poznatky vedy iba jednosmerne, a to smerom nadol). Nemožno
teda vylúčiť, že schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo môže byť znížená aj pri nižšej

hladine alkoholu v krvi ako 1 g/kg alebo, naopak, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo
pri niektorých vodičoch je znížená až pri vyššej hladine alkoholu v krvi ako 1 g/kg (1 promile). Niektorí
sa prikláňajú k názoru, že pre naplnenie znakov tohto trestného činu nie je podstatná ani skutočnosť, že
páchateľbyvkonkrétnomprípadeviedolmotorovévozidlo(resp.vykonávalinúčinnosť)inakbezchybne.
Hodnotu 1 g/kg alkoholu v krvi (1 promile) považujú za takú hodnotu, pri ktorej podľa lekárskej vedy

žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť
motorové vozidlo.

Podľa názoru súdu je potrebné vždy v konkrétnom (prejednávanom) prípade skúmať, či hladina alkoholu
v krvi v hodnote 1g/kg spôsobuje u daného vodiča stav vylučujúci spôsobilosť bezpečne vykonávať

zamestnanie alebo činnosť, teda individualizovať vždy na konkrétnu osobu. Predovšetkým je potrebné
vzhliadnuť okolnosti protiprávneho konania vodiča – obžalovaného.

U obžalovaného už pri prvej dychovej skúške bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu na hranici,
ktorá oddeľuje trestný čin od priestupku. Následne opakovaná dychová skúška zaznamenala nižšiu

hodnotu alkoholu v dychu, teda meranie malo klesajúcu (nie stúpajúcu) tendenciu. Obžalovaný
uviedol, že alkohol pil večer pred zastavením príslušníkmi PZ, ktorí ho zastavili ráno o siedmej.
Vyšetrovateľ však neskúmal presný čas, kedy obžalovaný alkohol požil a ani to, koľko ho požil.
Vystačil si s tvrdením, že to bolo večer a množstvo si obžalovaný nepamätá. Neprihliadal vôbec aniaktuálny psycho-fyziologický stav obžalovaného. Významným faktorom ovplyvňujúcim účinok alkoholu
na človeka je tiež vek, pohlavie, fyzická dispozícia, kombinácia alkoholu s liekmi alebo drogami,
fyzické a psychické rozpoloženie človeka, stres, emočný stav, choroba a mnohé iné. Medzi ďalšie

faktory a rušivé vplyvy ovplyvňujúce výsledok dychovej skúšky overeným meradlom patria aj teplota
okolia, jeho relatívna vlhkosť, atmosférický tlak, obsah uhľovodíkov v okolitom prostredí, vibrácie,
elektrostatické výboje, elektromagnetické a magnetické polia, otrasy počas transportu, zvyšky alkoholu,
liečiv a iných produktov metabolizmu človeka (napr. po odgrgnutí, vracaní) v ústach a horných
dýchacích cestách, tabakový dym vo vydychovanom vzduchu a taktiež spôsob, akým osoba, u ktorej

je vykonávaná skúška, pred meraním dýcha. O tom, že tieto faktory a rušivé vplyvy ovplyvňujú
výsledok merania dychovými analyzátormi, svedčia aj aktuálne poznatky lekárskej vedy. Ako príklad
možno uviesť medzirepublikovú česko-slovenskú štúdiu korelácie výsledkov dychových analyzátorov
a výsledkov laboratórnej analýzy pri zisťovaní alkoholu v krvi, na ktorej sa zúčastnilo jedenásť súdno-
lekárskych pracovísk z Českej republiky a Slovenskej republiky(k tomu pozri Soudní lékařství. 2010,
roč. XX, č. 1, s. 8 – 9, dostupné na: <https://www.soudnilekarstvi.cz/wp-content/uploads/2020/01/

SL_2010-1-3_mezirepublikova-cesko-slovenska-studie-korelace-vysledku-dechovych-analyzatoru-a-
vysledku-laboratorni-analyzy-pri-zjistovani -hladiny-alkoholu-v-krvi-31179.pdf?), z ktorých výsledkov
vyplýva, že hladiny alkoholu zistené pomocou dychových analyzátorov boli s hladinami zistenými pri
laboratórnom vyšetrení krvi, ktoré sa v prípade postupu „lege artis“ považujú za nespochybniteľné,
zhodné len v 20,8 %, pričom najväčší rozdiel, kedy dychový analyzátor nameral vyššiu hladinu alkoholu

v krvi, bol až 1,34 ‰ (promile).

O dychovej skúške na prítomnosť alkoholu vo vydychovanom vzduchu platí nasledovné: „Vzhledem k
tomu, že se jedná o neinvazivní metodu, lze její odmítnutí vyšetřovanou osobou velmi těžce zdůvodnit.
Je to ovšem metoda pouze orientační. I když současné moderní přístroje již nereaguji na vydechovaný

aceton, přepočet na hodnotu obsahu alkoholu v krvi je velmi nejistý, a naměřené výsledky tak nemusejí
odpovídat skutečné hladině alkoholu ve venózní krvi. Na druhé straně ovšem přístroj nikdy nedává
falešné pozitivní výsledky. Dá se tedy říci, že dechová zkouška je kvalitativně zcela spolehlivá, ovšem
kvantitativně nikoliv. Jinak řečeno – pokud přístroj na displeji ukáže nějakou hodnotu, není možné, aby
vydychovaný vzduch byl čistý, ale kolik případného alkoholu obsahuje, zcela jisté není.“ (HIRT, M.,

STRAKA, L. Forenzní alkohologie. In HIRT, M., VOREL, F. a kol. Soudní lékařství. II. díl. Praha: Grada
Publishing, 2016, s. 86) Konkrétna zistená koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu zodpovedá
totiž vždy určitému rozsahu koncentrácie alkoholu v krvi. V rezorpčnej fáze, v ktorej alkohol do krvi
preniká, je koncentrácia etanolu vo vydychovanom vzduchu často vyššia ako koncentrácia alkoholu v
krvi, pričom v odbúravacej fáze je koncentrácia alkoholu vo vydychovanm vzduchu zvyčajne nižšia ako

koncentrácie alkoholu v krvi. (DETTMEYER, R. B., VERHOFF, M. A., SCHŰTZ, H. F. Forensic Medicine.
Perspective and Fundamentals. Heidelberg: Springer Verlag, 2014, s. 468)

Aj v našej právnickej literatúre existujú práce zaoberajúce sa posudzovaním koncentrácie alkoholu
zistenou dychovou skúškou, napríklad: MIKUŠ, M. Ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 TZ)

Zisťuje sa v praxi pri stíhaní tohto trestného činu skutočná pravda? 1. časť. In F. slovenskej advokácie.
2019, č. 4, s. 11 – 21; MIKUŠ, M. Ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 TZ) Zisťuje sa v
praxi pri stíhaní tohto trestného činu skutočná pravda? 2. časť. In F. slovenskej advokácie. 2019, č. 5,
s. 10 – 22) alebo KOVÁČ, P. Možnosti obhajoby pri ovplyvnení alkoholom zistenom dychovou skúškou.
In F. slovenskej advokácie. 2013, č. 5, s. 12 – 20.

Vzhľadom na fakt, že alkohol pôsobí na ľudí individuálne, platí, že aj účinok alkoholu spôsobujúci
stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo nastane u konkrétneho človeka individuálne. Z tohto
dôvodu nemôže byť 1-promilové stanovisko súdnolekárskej spoločnosti chápané matematicky/exaktne,
ale má byť určitým predpokladom, ktorý platí vo väčšine prípadov.

V konkrétnom prípade však platiť nemusí, keďže na mieru ovplyvnenia človeka alkoholom vplýva viacero
faktorov, a preto stav vylučujúci spôsobilosť môže prísť skôr, ale aj neskôr ako pri 1 promile. Predmetom
dokazovania pri tomto trestnom čine by tak malo byť preukázanie existencie stavu vylučujúceho
spôsobilosť viesť motorové vozidlo v čase spáchania skutku. K objektívnemu zisteniu skutočnej miery

ovplyvnenia alkoholom obžalovaného v čase skutku by sa malo pristupovať preskúmaním viacerých
otázok a skutočností, a to zistením koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného, v akom psycho-
fyziologickom stave bol obžalovaný v čase vedenia motorového vozidla, jeho návykovosť užívať
alkoholické nápoje, či súčasne s alkoholom požil aj lieky alebo drogy, v akej fáze trávenia obžalovanýviedol motorové vozidlo a pod. Prínosné sú v danom smere aj svedecké výpovede a úradné záznamy
príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich kontrolu, týkajúce sa správania obžalovaného v čase
vedenia motorového vozidla, prípadne kamerové záznamy.

Orientačnádychováskúškabysamalavykonaťvždydvakrát,atoopakovanepominútach.Relevantným
dôkazomskutočnepreukazujúcimhladinualkoholuvkrvijevšakkrvnýtestvykonanýpostupomlegeartis
plynovou chromatografiou, ktorý sa však v praxi nevykonáva často. Krvná skúška je na zistenie hladiny
alkoholu v krvi najvhodnejšia a najpresnejšia. Je uznávaným faktom, že vyšetrenie krvi postupom lege

artis je nespochybniteľné. Treba však vedieť, že výsledok vyšetrenia krvi plynovou chromatografiou sa
uvádza vo forme priemeru z dvoch samostatných stanovení. Pritom musí byť dodržaná požiadavka na
prístupnú laboratórnu odchýlku a výsledky stanovenie oboma metódami sa nesmú líšiť pri koncentrácii
do 3,0 g/kg o viac ako 0,2 g/kg a pri koncentrácii nad 3,0 g/kg o viac ako 0,3 g/kg okrem situácie, že ide
o hnilobne zmenenú krv alebo krv obsahujúcu prchavé látky. (B. H. lékařství. 1998, roč. XX, č. 3, s. 46)

Súd týmto nespochybňuje prax orgánov činných v trestnom konaní aj súdov, pri ktorej nie je bežné
(automatické), že by sa vykonávalo vyšetrenie krvi na zistenie prítomnosti alkoholu. Takáto prax je však
pri omamných a návykových látkach, a to (aj) práve z dôvodu, že vplyv zakázanej látky je u každého
iný a rovnaké množstvo zakázanej látky u jedného nemusí mať presne ten istý vplyv aj na druhého.
Najmä teda v situáciách, kedy je už pri prvej dychovej skúške nameraná hraničná hodnota alkoholu

v dychu orientačným meracím prístrojom, mali by byť využité aj ďalšie možnosti, z ktorých možno
následne bez pochýb zistiť, či konkrétny obvinený/obžalovaný bol pod takým vplyvom alkoholu, kedy
bolaobmedzenájehospôsobilosťviesťmotorovévozidlo.Neznamenátonevyhnutnepodrobiťpodozrivú
osobu aj odberu krvi či moču, ale aj osoba, ktorá vedie výsluch by mala už pri ňom zistiť podstatné
informácie, prípadne spísať úradný záznam so zameraním sa na podrobnosti, ako sa podozrivá osoba

správala, či očividne javila známky požitia alkoholu alebo boli prítomné iné okolnosti nasvedčujúce
takému požitiu. Vypočutý svedok JUDr. Kupec, príslušník PZ, ani vo svojej výpovedi také okolnosti
neuvádzal. Obžalovaného v súlade so zákonom zastavili, pretože sa konala dopravno-bezpečnostná
akcia, ale zvláštnosti v správaní obžalovaného neopísal. Ani po zistení hraničnej hodnoty alkoholu
v dychu nevykonal žiadne ďalšie úkony smerujúce k preukázaniu toho, že obžalovaný viedol motorové

vozidlo v stave vylučujúcom takú spôsobilosť.

V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8 To 20/2012
zo dňa 24. 07. 2012, v ktorom krajský súd konštatoval, že samotný fakt, že dychová skúška bola
vykonaná overeným meradlom, ešte neznamená, že zobrazený výsledok merania skutočne zodpovedá

hladine alkoholu v krvi. Správnosť výsledkov takéhoto merania preto musí byť v závislosti od zistenej
koncentrácie alkoholu overená prinajmenšom opakovaným meraním, a to v určenom časovom intervale,
prípadne ďalšími dôkazmi preukazujúcimi, že meranie bolo vykonané v súlade s výrobcom dychového
analyzátora stanoveným, resp. odporúčaným spôsobom a postupom, dodržanie ktorého eliminuje
nežiaduci účinok ovplyvňujúcich faktorov a iných rušivých vplyvov. V hraničných prípadoch je možné

množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo zistiť iba laboratórnym vyšetrením krvi.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade namerania hraničnej hodnoty alkoholu vo vydychovanom vzduchu
vo výške 0,48 mg/l a viac je potrebné vykonať opätovne dychovú skúšku pre zistenie, či hladina alkoholu
vodiča motorového vozidla vo vydychovanom vzduchu stúpa alebo klesá. V prípade, že pri druhom

meraní bude nameraná hladina alkoholu vo vydychovanom vzduchu nižšia ako 0,48 mg/l, znamená to,
že u vodiča motorového vozidla ide o klesajúcu tendenciu spôsobenú zostatkovým alkoholom v krvi. V
takomto prípade sa konanie páchateľa vyhodnotí ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch. Ak však pri druhom meraní uskutočnenom dychovou
skúškou je zistená hladina alkoholu vo vydychovanom vzduchu vyššia ako pri prvom meraní (teda vyššia

ako0,48mg/l),ideostúpajúcutendenciunasvedčujúcutomu,žepáchateľkrátkopredjazdoumotorovým
vozidlom požil alkoholické nápoje. V takomto prípade je potrebné vykonať následne krvnú skúšku na to,
aby konanie páchateľa mohlo byť klasifikované ako trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Ani prax prokuratúr Slovenskej republiky nie je odlišná od vyššie uvádzaných teoretických východísk
(napr. uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 467/24/5511 – 13 zo dňa 18. 02.2025).Súd je známe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/18/2024 zo dňa 05. 04. 2024,
z ktorého záverov vyplýva, že odchýlka meracieho prístroja nie je dôvodom na konštatovanie
pochybností o výsledku merania. S uvedeným názorom sa však konajúci súd nestotožňuje.

Na to, aby analyzátor dychu získal certifikát o overení meradla, musí splniť predpísané požiadavky.
Podľa bodu 4.1 prílohy č. 62 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej
republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, hodnota najväčšej dovolenej kladnej
chyby a zápornej chyby pri technických skúškach na účely schvaľovania typu a pri prvotnom overení za

predpísaných pracovných podmienok pre jednotlivé merania je pre hmotnostnú koncentráciu etanolu vo
vydychovanom vzduchu v rozsahu ? 0,4 ? 2 [mg/l] najviac 5 % [mg/l]. Z uvedeného vyplýva, že aj v rámci
vydania certifikácie a overení meradla môže touto certifikáciou prejsť aj prístroj, ktorý v rámci testovacích
skúšok, v uvedenom rozsahu nameria aj hodnoty v rámci odchýlky najviac ± 5%. Teda skutočnosť, že
prístroj meria s odchýlkou v rámci vyhláškou určených (dovolených) hodnôt, ho ako taký nevylučuje zo
získania certifikácie. Samotný prístroj AlcoQuant 6020 plus nikdy sám nezohľadňuje odchýlku merania.

Po vykonaní merania sa na displeji nezobrazuje hodnota so započítaním akejkoľvek odchýlky. Ak teda
uvažujeme, že určitá osoba je ovplyvnená alkoholom v rozsahu 0,48 mg/l, žena môže riadne kalibrovaný
a overený uvedený prístroj takejto osobe namerať akúkoľvek hodnotu v rozmedzí od 0,456 mg/l do 0,504
mg/l. Pre vznik trestnej zodpovednosti pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa vyžaduje,
aby u konkrétnej osoby bol dosiahnutý stav vylučujúci spôsobilosť. Za takýto stav sa považuje hodnota

0,4762 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Tdo 71/2014 zo dňa 27. 11. 2014). Teda pre vznik trestnej zodpovednosti nie je určujúce len,
aká hodnota bola konkrétnej osobe nameraná akýmkoľvek prístrojom alebo zistená akýmkoľvek testom,
ale je zároveň rozhodujúce aj to, či takáto osoba stav vylučujúci spôsobilosť dosiahla. Pretože ani
nameraná hodnota 0,48 mg/l alkoholu v dychu automaticky neznamená, že o takejto osoby existuje stav

vylučujúci spôsobilosť. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov by sa takáto osoba pri takejto nameranej hodnote alkoholu v dychu automaticky
muselo postihnúť trestom pre spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a
to aj vtedy, ak u nej nebol dosiahnutý stav vylučujúci spôsobilosť. Teda takáto osoba by sa musela
postihnúť, aj keď by trestný čin nespáchala, lebo neboli súčasne naplnené znaky skutkovej podstaty.

Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
je len domnienkou. Domnienka je osobitnou právnou kategóriou, ktorá za určitých okolností, v záujme
právnej istoty, predpokladá (prezumuje) určitú skutočnosť, o ktorej však nie je isté, či reálne nastala.
Nevyvrátiteľná právna domnienka nepripúšťa dôkaz o opaku, a teda aj v prípadoch, keď je zrejmé, že
okolnosti stanovené domnienkou sú nesprávne, sa aj tak naďalej prihliada na okolnosti domnienkou

stanovené. Ak by sa uvedené východiská aplikovali aj na problematiku posudzovania naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, znamenalo by to, že hoci nie
je v skutočnosti isté, či prístroj AlcoQuant 6020 plus pri konkrétnom meraní nameral hodnotu skutočnú
(hodnotu skutočného ovplyvnenia osoby alkoholom) alebo hodnotu s odchýlkou, malo by sa za to,
že prístroj s odchýlkou nemeral, a tak nameral hodnotu skutočného ovplyvnenia osoby alkoholom.

Takéto nazeranie na skutkové okolnosti je trestnom práve v neprospech páchateľa absolútne vylúčené.
V trestnom práve platí zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10
Trestného poriadku). Skutočnosti nejasné, neisté alebo viac či menej pravdepodobné, nie je možné
nahrádzať domnienkami v neprospech páchateľa. Každá skutočnosť musí byť páchateľovi dostatočne
preukázaná vykonaným dokazovaním, a pokiaľ niektoré skutočnosti nastane rozumnú pochybnosť, je

nevyhnutné zohľadniť v jeho prospech (a nikdy nie v jeho neprospech). Trestný poriadok je k zákonu č.
157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov špeciálnym právnym predpisom,
ktorý si spôsoby hodnotenia dôkazov upravuje samostatne a ucelene, a preto nie je prípustné, aby
hodnotenie dôkazov ovplyvňovali netrestné právne normy. Žiadnemu dôkazu totiž a priori nie je možné
priznať osobitný význam alebo špeciálnu, alebo inak výraznejšie dôkaznú silu. Uplatňovanie domnienok

trestnom práve ohľadom skutkových okolností, ktoré majú vplyv na podmienky vzniku (alebo rozšírenia)
trestnej zodpovednosti (na hmotné právo), je nielen vylúčené, ale je aj v rozpore so zásadou in dubio
pro reo.

Iné súdy Slovenskej republiky k problematike v trestných veciach, ktorých predmetom bolo posúdenie, či

(hraničná hodnota) alkoholu v dychu, je spôsobilá navodiť stav vylučujúci spôsobilosť privodený vplyvom
návykovej látky viesť motorové vozidlo, pristúpili opačne ako Krajský súd v Bratislave.

*uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/39/2021 zo dňa 13. 01. 2022Prihliadajúc na výrobcom dychových analyzátorov deklarovanú možnú meraciu odchýlku analyzátora
dychu AlcoQuant 6020 plus, t. j. 0,017 mg/l (± 5 % nameranej hodnoty) krajský súd nemal s určitosťou
preukázanú nameranú hraničnú hodnotu 0,48 mg/l.

*uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/91/2023 zo dňa 19. 12. 2023
Na chybu merania prístroja AlcoQuant 6020 plus v rozsahu 5 % z nameranej hodnoty teda (poznámka:
súdy) berú zreteľ a zohľadňujú odchýlku merania v prospech kontrolovanej osoby. Preto hraničných
hodnotách, ak s aplikáciou odchýlky dospejú k hodnote jedného promile (0,4762 mg/l alkoholu v dychu),

je potrebné vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa názoru tunajšieho súdu skutok kvalifikovať ako
priestupok a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.

Iný prístup ako Krajský súd v Bratislave zvolil aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 3Tdo
1215/2007zodňa28.11.2007[...testovacípřístrojDrägermůženarozdíloduvedenémetodyvykazovat
určité nepřesnosti a odchylky. Taková skutečnosti nepochybně může mít význam především tam, kde

naměřené hodnoty činí kolem 1g/kg (1 promile)] a v uznesení sp. zn. 7Tdo 687/2015 zo dňa 17. 06. 2015
[Jestliže by (soud) v souladu se zásadou in dubio pro reo vycházel z hodnoty 1,04 g/kg nebo z hodnoty
1,02 g/kg a zároveň vzal v úvahu možnost pětiprocenstní chyby měření, musel by dojít k závěru, že
zcela spolehlivě zjištěná hodnota vyjadřující míru ovlivnění obviněného alkoholem nedosahuje hodnoty
1,00 g/kg, neboť činí 0,99 g/kg (při naměřené hodnotě 1,04 g/kg), resp. 0,97 g/kg (při naměřené hodnotě

1,02 g/kg)]

Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky
dokazovania, ktoré bolo vykonané v konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci porušenie zákona
tým, že u obžalovaného bola v čase dychovej skúšky pri riadne ohlásenej dopravno-bezpečnostnej akcii

zistenáprítomnosťalkoholuvdychuvhodnote0,48mg/laneskôrvhodnote0,42mg/l,avšakbezpochýb
nebolo preukázané, že vplyvom tohto množstva alkoholu v dychu následne nastal u obžalovaného A.
C. stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo v takej intenzite, že by bolo možné konštatovať
naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Existujúce pochybnosti ale nezakladajú možnosť postupu podľa § 285 Trestného poriadku, pretože, ako
už bolo uvedené, bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného, ktorý požitie alkoholických
nápojov večer pred dňom podrobenia sa dychovej skúške nepoprel a ku kontrole došlo už v ranných
hodinách. Teda bolo preukázané porušenie v tom smere, že obžalovaný mohol viesť vozidlo v takom
čase po požití alkoholu, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Skutok by teda nemal byť prejednávaný v zmysle noriem trestného práva, ale noriem priestupkového
práva, na základe čoho aj súd vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie.

Poučenie:

2 7T/61/2024

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať len prokurátor do troch pracovných
dní od oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má
odkladný účinok.