Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200961
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723200961.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v opatrovníckej veci nesvojprávnej osoby: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, B., zastúpený opatrovníčkou - navrhovateľkou: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, E., a v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Mesto E., so
sídlom B. XX, E., o návrhu na zmenu opatrovníka, o odvolaní Obce B., so sídlom F. XX/XX, B. proti

uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 12Ps/13/2023-100 zo dňa 13.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a závislom výroku Ip.
o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. odvolal D. E., nar. XX.XX.XXXX, z
funkcie opatrovníka nesvojprávneho A. B., nar. XX.XX.XXXX, výrokom II. súd ustanovil nesvojprávnemu
za opatrovníka Obec B., so sídlom F. XX/XX, B., ktorý je oprávnený a povinný spravovať majetok
opatrovancaazastupovaťhovprávnychúkonoch,vktorýchbolpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony
s tým, že na nakladanie s majetkom opatrovanca v iných než bežných veciach je potrebné schválenie
súdu, výrokom III. uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu písomnú správu o nakladaní s majetkom

opatrovanca a o opatrovancovi vždy k 30. júnu a k 31. decembru každého kalendárneho roka a výrokom
IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
272, § 274 ods. 2 a § 276 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), keď z návrhu vyplynulo,
že súčasná opatrovníčka nesvojprávneho sa vzdáva opatrovníctva A. B. z dôvodu, že už nedokáže

ďalej túto funkciu riadne zastávať z rodinných dôvodov (starostlivosť o chorého manžela) a tiež z
dôvodu zvyšovania nákladov na sociálne služby pre opatrovanca. Súdu známi a oslovení rodinní
príslušníci nesvojprávneho A. B. sa vyjadrili, že nesúhlasia s ustanovením za jeho opatrovníka. Súd mal
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. P 191/81 zo dňa 03.06.1981 bol A.
B. pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu bola ustanovená jeho matka G. B.,
toto rozhodnutie bolo zmenené uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/259/2005-33 zo dňa

05.10.2006, ktorým menovanému bola ustanovená za opatrovníka jeho sestra D. E.. Keďže v danom
prípade opatrovníčka nesvojprávneho žiadala o zbavenie funkcie opatrovníka, súd jej žiadosti vyhovel a
odvolal ju z výkonu funkcie opatrovníka, nakoľko funkcia opatrovníka je dobrovoľná a nikoho nemožno
nútiť, aby ju vykonával proti svojej vôli. Súčasne je však naďalej potrebné, aby mal nesvojprávny svojho
zákonného zástupcu v zmysle § 26 Občianskeho zákonníka, a nakoľko žiadny zo súdu známych a
oslovených rodinných príslušníkov nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka, postupoval súd v súlade s

§27ods.3ObčianskehozákonníkaazanovéhoopatrovníkanesvojprávnemuustanovilObecB.,vktorejmá menovaný hlásený trvalý pobyt a ktorá s ustanovením za opatrovníka nesvojprávnemu súhlasila. O
náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie nový súdom ustanovený opatrovník, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie (v časti ustanovenia nového opatrovníka) zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že ustanovenie § 27 ods. 3 OZ dáva viac možností pre ustanovenie tzv. verejného
opatrovníka,ktorýmmôžebyťnielenobecalerovnakotakajvyššíúzemnýcelok,keďžeobidveprávnické
osoby majú zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov, ktorá vyplýva vyššiemu územnému celku z

ust. § 1 ods. 5 zákona o samosprávnych krajoch a obci z ust. § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Pod
pojem miestna správa, hoci sa jedná o pojem neaktuálny, možno zaradiť orgán územnej samosprávy,
tedanielenobec,aleajvyššíúzemnýcelok,t.j.samosprávnykraj(rozhodnutieKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici 14CoP/70/2011 – 189 zo dňa 07.11.2011). Nie je teda len výlučnou povinnosťou obce postarať
sa o svojich občanov, ale rovnakú zákonnú povinnosť má aj H. ako vyšší územný celok. Poukázal
na to, že opatrovanec je aktuálne umiestnený v centre sociálnych služieb E., ktorého zriaďovateľom

je H. I. D. (ďalej H.). Ustanovenie § 8 ods. 12 Zákona o sociálnych službách síce zamedzuje výkon
funkcie opatrovníka poskytovateľovi sociálnej služby, resp. zamestnancovi poskytovateľa sociálnej
služby, v ktorom je osoba umiestnená, avšak zo žiadnej rozhodovacej činnosti súdu nie je známe, že
by zriaďovateľská pozícia vyššieho územného celku mala byť prekážkou výkonu funkcie opatrovníka
osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (čo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 04.10.2022, sp.zn. 14CoP/28/2022). V danom prípade sa súd ani vôbec nezaoberal
možnosťou ustanoviť za opatrovníka H., hoci je zriaďovateľom J. I. I. E., v ktorej je opatrovanec
umiestnený, toto centrum poberá príspevok na opatrovanie a H. ako zriaďovateľ profituje z toho, že
opatrovanec je v uvedenom centre umiestnený a preto je možné prezumovať, že H. má finančné krytie
na to, aby zabezpečilo výkon všetkých práv a povinností spojených s výkonom opatrovníctva. Obec

B. nemá v rozpočte obce prostriedky na krytie takýchto úkonov, ani nemá žiadneho zamestnanca,
ktorý by mal takúto činnosť v náplni práce. H. je v tomto prípade vhodnejšou voľbou ako obec B.,
ktorá nemá k opatrovancovi žiadny vzťah, nepozná jeho diagnózy ani potreby, ktoré jeho zdravotný
stav vyžaduje a zároveň čo je najpodstatnejšie, nemá na výkon funkcie administratívne ani personálne
kapacity, administratívni zamestnanci obce sú už aktuálne nadmieru kapacitne vyťažení. Vzťahy medzi

opatrovancom a zriaďovateľom sú evidentne užšie ako v prípade obce B., ktorá o opatrovancovi nemá
žiadne informácie. Ustanovením H. za opatrovníka by bola zabezpečená vyššia kvalita starostlivosti a
ochrany práv a oprávnených záujmov opatrovanca, pričom nehrozí konflikt záujmov v zmysle Zákona
o sociálnych službách. Súd pochybil, keď sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal, preto odvolateľ
navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP a § 7 ods. 1
CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2
CSP § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena opatrovníka ustanoveného nesvojprávnemu
A. B.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola za nového opatrovníka ustanovená obec B. a zároveň jej súd vymedzil s tým
súvisiace povinnosti.

6. Podstatou odvolacej argumentácie bolo nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie
podľa názoru odvolateľa nesprávne vyložil ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nezvažoval
ako možnosť ustanoviť za verejného opatrovníka nesvojprávnemu vyšší územný celok. Zároveň podľa
názoru odvolateľa súd nesprávne zistil skutočný stav veci, pretože neskúmal, ktorý subjekt prichádzajúci
do úvahy ako verejný opatrovník má lepšie predpoklady v danom prípade na ustanovenie za opatrovníka

a to jednak z hľadiska personálneho, administratívneho vybavenia ale i z pohľadu najlepšieho záujmu
opatrovanca.7. Odvolací súd však žiadne z vytýkaných pochybení prvoinštančného súdu nezistil. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, odvolacích námietok, ako i celého obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,

na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre rozhodnutie o určení vhodného opatrovníka nesvojprávneho A. B., a ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, pričom ich v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

8. Podľa ust. § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony
súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím

menom (§ 18 ods. 1).

9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanoveným zákonom samostatne hospodári

s vlastným majetkom a vlastnými príjmami.

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý
pobyt.

12. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) citovaného zákona, obec pri výkone samosprávy plní najmä úlohy na

úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a.

13. Odvolací súd na základe citovaných zákonných ustanovení a vychádzajúc z obsahu spisového
materiálu mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo predčasným rozhodnutím
vychádzajúcim z nedostatočne zisteného skutočného stavu ani rozhodnutím, ktoré by vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že osobe obmedzenej, resp. pozbavenej spôsobilosti na právne
úkony je nevyhnutné v súlade s ust. § 26, § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 248 v spojení
s § 272 a nasl. CMP ustanoviť opatrovníka, ktorý je jej hmotnoprávnym zástupcom v rozsahu, v akom

bola jej spôsobilosť obmedzená. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom preferuje
ustanoveniezaopatrovníkapredovšetkýmpríbuznýchfyzickejosobyaakichniet,takinejvhodnejosoby,
pričom pre naplnenie inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba predpokladať, že
opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí. Ak však takejto vhodnej osoby niet, zákon potom počíta s
možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka - orgánu miestnej správy prípadne jeho zariadenia,

ak je oprávnené vystupovať svojím menom a v takom prípade sa súhlas opatrovníka nevyžaduje.

15. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 prvá veta zákona SNR
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení teda predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv.
verejného opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba,

ktorá by spĺňala na to podmienky. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi obcou a jej obyvateľom
existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce.

16. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2022 sp. zn.

7Cdo/20/2022, z ktorého vyplýva, že v prípade neexistencie inej osoby, ktorá by spĺňala predpoklady
pre ustanovenie za opatrovníka, za opatrovníka by súd ustanovil obec, v ktorom má osoba obmedzená
(predtým i pozbavená) na spôsobilosti na právne úkony trvalý pobyt. Nie je pritom rozhodujúcim, kde sa
nachádza zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom keď pri odvolaní
pôvodnej opatrovníčky ustanovil nesvojprávnemu A. B. za opatrovníka Obec B.. Okresný súd vykonal

dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že neexistuje žiadny taký príbuzný, ani iná fyzická osoba, ktorá by
súhlasila s výkonom funkcie opatrovníka, bez ktorého súhlasu nie je možné takúto osobu za opatrovníka
ustanoviť, je teda nutné ustanoviť verejného opatrovníka pričom rozhodovacia prax súdov jednoznačne
uprednostňuje ustanovenie za opatrovníka tú obec alebo mesto, prípadne jej zariadenie s právnou
subjektivitou, v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko opatrovanca. Žiada sa pripomenúť, že Obec B.

v konaní pred súdom prvej inštancie s ustanovením do funkcie opatrovníka A. B. aj vyjadrila súhlas
a nemala žiadne vážne pripomienky k výkonu tejto funkcie.

18. Odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka keď v zmysle tohto ustanovenia môže byť za verejného opatrovníka ustanovený aj
samosprávny kraj (teda H. I. D., ktorý je zriaďovateľom zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený),

nevyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Vychádzal z toho, že „orgánom miestnej správy“ je
obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako organizačnú súčasť štátu. Zároveň je zrejmé podľa
vykonaného dokazovania, že opatrovanec je klientom J. I. I. E., ktoré ho z dôvodu deinštitucionalizácie
a transformácie sociálnych služieb na jeseň 2024 umiestnilo do svojho zariadenia v Obci B. do bývania
rodinného typu na adresu ulica C. XXX/XX, B.. Na uvedenej adrese odvtedy opatrovanec žije a od

14.11.20254 tam má aj evidovaný trvalý pobyt, z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade trvalý
pobyt opatrovanca nemá iba evidenčný charakter, ale ide o jeho skutočné bydlisko v obci B., na ktorom
sa zdržiava. Postup okresného súdu, ktorý pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27
ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka Obec B., ktorá má zákonnú povinnosť starať
sa o svojich občanov vyplývajúcu jej z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 369/1990 Z.z., bol preto

správny. Je povinnosťou obce B. postarať sa o svojho občana v súlade s vymedzením úloh miestnej
samosprávy. Námietka odvolateľa o nedostatočnom personálnom, administratívnom a ekonomickom
zabezpečení nemôže obstáť, keďže vzhľadom na frekvenciu písomných správ, k zasielaniu ktorých je
súdom opatrovník zaviazaný a vzhľadom na faktickú blízkosť bydliska opatrovanca (ktorý býva v ulici
susediacej s obecným úradom) nemožno hovoriť o takej povinnosti, ktorá by vyžadovala špeciálne

nároky na personálne, administratívne či ekonomické vybavenie obce. Odvolací súd bol toho názoru,
že práve Obec B. môže najlepšie plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu
s opatrovancom a teda reálnu možnosť spoznať jeho potreby a môcť ho chrániť, čo je v súlade s jeho
záujmami.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, považoval preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne, keď - odhliadnuc od skutočnosti, že obec pred súdom vyslovila súhlas s výkonom funkcie
- zhodne so súdom prvoinštančným nevidel žiaden dôvod uvažovať nad inou osobou verejného
opatrovníka, keďže práve ustanovenie obce B. za opatrovníka A. B. má oporu vo vykonanom
dokazovaní, zároveň rešpektuje zákonnú úpravu aj ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov a súčasne

zohľadňuje najlepší záujem opatrovanca.
20. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. ako aj v závislom
výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 52 a § 58 CMP.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).