Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203860
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3121203860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa (manžela):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., D. X, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Doktor, s. r. o. so sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, a manželky navrhovateľa: A.. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX, zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o. so

sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, a JUDr. Ján Kanab, advokát so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na čas po rozvode manželstva, na odvolanie manžela a
manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/64/2021 - 485 zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie návrhu na rozvod manželstva n e p r i p ú š ť a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a VIp o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k maloletým deťom A. F. a A. G. p o t v r d z u j e
a vo vzťahu k maloletému C. z r u š u j e a konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
z a s t a v u j e .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VII. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 35P/64/2021 - 485 zo dňa 19.03.2024 Okresný súd Trenčín (ďalej aj
„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol nasledovne:
I. Manželstvo účastníkov A. B., rodeného B. a E. B., H. I., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev osobitnej matriky E. vo zväzku J., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
XXX, sa rozvádza.

II. Maloleté deti A. F., A. G. a C. B. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti
matky.
III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
IV.OtecdetíjepovinnýprispievaťnavýživnépremaloletéhoA.F.sumou450,-eurmesačneanavýživné
pre maloletého A. G. sumou 400,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi A. F. a A. G. každý nepárny týždeň od piatka od 15.00
hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny
týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem:- letných prázdnin, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletými deťmi každý prvý júlový týždeň
vždy od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý prvý augustový týždeň vždy od
pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

- počas Vianoc, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom roku od
23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.12. od 15.00 hod. do
02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00 hod.,
- počas jarných prázdnin, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom
roku od piatka od 15.00 hod. do stredy do 18.00 hod. a v každom nepárnom roku od stredy od 15.00

hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletými deťmi v každom
párnom roku od štvrtka od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a v každom nepárnom roku od soboty
od 09.00 hod. do utorka do 18.00 hod..
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich v stanovenom čase
v mieste ich bydliska, kde je ich otec v stanovenom čase povinný matke vrátiť.

VI. O trovách konania štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že boli splnené hmotnoprávne
podmienky stanovené pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 18 a § 19 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), nakoľko účastníci majú zjavne rozdielne povahy a
názory na manželský život, pričom o vážnom narušení manželských vzťahov nasvedčuje aj skutočnosť,
žemanželiaspolusdeťminežijúvspoločnejdomácnostiužodjúna2020amanželkavsúčasnostižijeso
svojím priateľom, z ktorého vzťahu sa narodil maloletý (mal.) C.. Vyhodnotiac manželstvo účastníkov ako
formálne a nefunkčné, ktoré nevytvára zdravé výchovné prostredie pre ich mal. deti, bez predpokladu

obnovenia spolužitia, manželstvo rozviedol.
Mal. deti po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky za súhlasu kolízneho opatrovníka a na
odporučenieznalkynePhDr.Mgr.AlenyBednárovejzodboruPsychológia,odvetvieKlinickápsychológia
dospelých, Klinická psychológia detí. Mal za preukázané, že tieto majú vytvorené pevné citové väzby
k obidvom rodičom, ktorí majú všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o ne, avšak

majú medzi sebou napäté vzťahy, komunikujú len písomne, čo deti citlivo vnímajú. Prihliadol k záveru
znalkyne, podľa ktorého striedavá osobná starostlivosť bude vhodným riešením pre deti do budúcna
a aktuálne je vhodné deti zveriť matke a otcovi upraviť styk s nimi v širšom rozsahu; inak by striedavá
osobná starostlivosť bola pre ne záťažou, z ktorej by nemohli profitovať.
Zastupovanie a správu majetku ponechal obom rodičom, nezistiac dôvod, pre ktorý by mal byť niektorý

z nich tohto práva pozbavený.
Pri určení výživného zistil, že otec je zamestnaný ako finančný manažér v spoločnosti B. & Co.
Management s.r.o. na základe pracovného pomeru, z ktorého mal do 31.03.2023 príjem 3.300 eur netto
mesačne a od 01.04.2023, odkedy nie je konateľom predmetnej spoločnosti, jeho príjem dosahuje 2.010
eur netto mesačne. Mal preukázané, že po príchode na Slovensko sa otec stal konateľom a prokuristom

v ďalších jedenástich obchodných spoločnostiach, ktoré funkcie trvali do konca roku 2022, pričom od
novembra 2023 je členom dozornej rady spoločnosti Statement Media Central Europe a.s., z ktorej
činnosti mu nie sú vyplácané podiely na zisku ani iné odmeny, čo preukázal čestným prehlásením F.
A. K. a pracovníčky z finančného oddelenia spoločnosti. Uviedol, že na základe tejto skutočnosti otec
začal matke platiť od apríla 2023 výživné na A. F. sumou 400 eur a na A. G. sumou 350 eur mesačne,

keď predtým jej zasielal sumu 1.650 eur mesačne na výživu obidvoch detí, ako aj na jej výživu ako
manželky; od apríla 2023, keď sa jej narodilo za trvania manželstva dieťa zo vzťahu s iným mužom,
prestal manželke posielať finančné prostriedky na jej výživu.
Konštatoval, že otec kvôli deťom odišiel zo Švajčiarska bývať na Slovensko napriek tomu, že si tam
budoval kariéru a zarábal 16.000 švajčiarskych frankov (CHF). Zistil, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti,

ale žije sám v nehnuteľnosti patriacej firme jeho otca, kde predtým žili ako rodina s manželkou a deťmi,
pričom náklady na bývanie hradí v sume 840 eur mesačne. Nemal preukázanú nadštandardnú životnú
úroveň otca, na ktorú poukazovala jeho manželka, keďže po príchode na Slovensko sa mu znížil príjem
a podľa jeho tvrdenia aj životná úroveň. Podľa prvostupňového súdu uvedené nemôže byť na ťarchu
otcovi, keďže sa prisťahoval z dôvodu, aby mohol realizovať svoje rodičovské práva k maloletým.

Poukázal na to, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 31P/98/2020 vedie aj konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu a konanie o určenie výživného na
manželku pod sp. zn. 12Pc/16/2020, ktoré nie sú dosiaľ skončené. Poukázal na tvrdenie otca, podľa
ktorého nemá problém na požiadanie matky prispieť na pokrytie nepredvídaných výdavkov na deti.Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželka bola zamestnaná od 25.10.2021 v spoločnosti svojho
brata MH Capital s.r.o. so sídlom Soblahov na pozícii administratívny pracovník s mesačnou mzdou 710
eur netto; od 01.04.2023 je na materskej dovolenke s mal. C., poberá rodičovský príspevok, daňový

bonus a rodinné prídavky na tri deti. Zistil, že manželka žije s priateľom a deťmi v prenajatom byte, v
ktorom náklady činia 1.250 eur mesačne, pričom priateľ matky je zamestnaný s príjmom 1.800 eur netto.
Umal.A.F.konštatoval,ževčaserozhodnutiamal6rokov,navštevovalsúkromnúškôlkuaalergologickú
ambulanciu a mal. A. G. mal 4,5 roka a navštevoval materskú škôlku a nefrologickú ambulanciu.
Poukázal na to, že matka vyčíslila výdavky na každé z detí na 650 až 700 eur mesačne.

Nazákladevyššieuvedenéhourčilvýživnénačasporozvodenamal.A.F.vsume450eurmesačneana
mal.A.G.vsume400eurmesačne,považujúchozaprimeranéaktuálnemupríjmuotca,jehovýdavkom,
celkovým majetkovým pomerom, so zohľadnením tej skutočnosti, že mu bude ešte určené aj výživné na
manželku. Vychádzal pritom z odôvodnených potrieb mal. detí, deklarovaných a preukázaných matkou,
kedy obidve navštevujú materskú školu, majú tie isté záujmové aktivity a veku štandardné potreby. Po
dohode účastníkov vyživovaciu povinnosť k mal. C. neurčoval.

Súd prvej inštancie styk otca s mal. A. F. a A. G. upravil na základe odporúčania kolízneho opatrovníka,
prihliadnuc k ich najlepšiemu záujmu, keďže majú veľmi dobrý vzťah s otcom, ktorý je schopný sa o ne
postarať po všetkých stránkach a má záujem v čo najširšom rozsahu realizovať svoje rodičovské práva
k nim. Matkou navrhovanú úpravu styku prevzatiu úpravy podľa neodkladného opatrenia považoval za
absolútne nedostačujúcu a ohrozujúcu citové väzby detí k otcovi do budúcna.

Rozhodol, že o trovách konania štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením podľa § 58 ods. 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel - otec. Uviedol, že zmenil

názor na nevyhnutnosť rozvodu medzi účastníkmi z dôvodov vyplývajúcich z výrokov manželky, či už
na pojednávaní alebo mimo neho, a teda získal pochybnosť, či na strane manželky je záujem rozvodu
manželstva, ako aj to, kto je reálnym otcom mal. C., ktorému na základe prvej domnienky určenia
otcovstva svedčí otcovstvo voči manželovi. V tejto súvislosti poukázal na konanie o zapretie otcovstva
vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 31Pc/6/2023. Pre prípad, že by manželka súhlasila, navrhol

konanie zastaviť. V prípade jej nesúhlasu mal za to, že aj tak nie sú splnené predpoklady pre rozvod
manželstva, najmä s prihliadnutím na potreby dvoch (alebo troch) mal. detí.
V prípade, ak by odvolací súd potvrdil výrok o rozvode manželstva, namietal aj ostatné výroky
týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie nedostatočne zohľadnil obsah znaleckého posudku, ktorým znalkyňa ukotvila potrebu rozvíjať

vzťah medzi otcom a deťmi; hoci znalkyňa navrhla postupné rozšírenie tohto vzťahu až na striedavú
starostlivosť, vzhľadom na odstup času medzi vyhotovením znaleckého posudku a rozsudkom, počas
ktorého obdobia boli deti v pravidelnom styku s otcom a u neho prespávali, mal za to, že ich vzťahy
zodpovedajú stavu, ktorý je potrebný pre striedavú starostlivosť. Mal za to, že nemá žiadne prekážky,
ktoré by bránili rozšíreniu styku na túto formu starostlivosti, poukazujúc súčasne na tú skutočnosť, že

matka sa snaží zamerať pozornosť detí na jej aktuálneho partnera, o ktorom tvrdí, že je otcom mal. C..
Tvrdil, že matka popiera postavenie otca a manipuluje deťmi tak, že ich pripravuje na výsluchy pred
úradmi spôsobom, aby vzťah medzi otcom a deťmi bol antagonistický.
Podľa jeho názoru by ponechanie detí v osobnej starostlivosti matky znamenalo ďalšie zhoršovanie
vzťahu medzi otcom a nimi. V tejto súvislosti poukázal na dohodu s matkou, podľa ktorej sa mali o deti

starať v spoločnej domácnosti, pričom opustenie tejto bolo jednostranným rozhodnutím matky; rovnako
ako jej rozhodnutie opustiť Švajčiarsko bolo výslovne proti vôli otca.
V súvislosti s domáhaním sa striedavej osobnej starostlivosti otec mal za to, že nie je dôvod stanovovať
výšku výživného. Podľa jeho názoru matka nepreukázala výšku jej príjmov za obdobie pred nástupom
na materskú dovolenku; hlavne nepreukázala výšku spoločných príjmov s jej aktuálnym partnerom. Jej

príjem v podobe minimálnej mzdy, keď ovláda štyri jazyky a má dva vysokoškolské tituly zo zahraničia,
považoval za neprimeraný. Pre prípad, že by odvolací súd nerozhodol o striedavej starostlivosti,
považoval súdom prvej inštancie určené výživné za neprimerane vysoké. Poukázal na to, že jeho
príjmy musia nevyhnutne obsiahnuť aj jeho základné živobytie a zároveň má snahu zachovať si nájom
vnehnuteľnosti,kdedetivyrastaliakuktorejmajúvytvorenýcitovývzťah.Poukázalnavýškunájmuspolu

s energiami v sume 840 eur s DPH. Poukázal aj na to, že manželka sa domáha výživného na manželku
v rozsahu 5.000 eur mesačne v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/16/2020; na
platenie výživného už nevidel finančný priestor.Na základe uvedeného navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd rozsudok zruší
a konanie zastaví, alternatívne konanie preruší do právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva
vo vzťahu k mal. C., alternatívne zverí mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

s ponechaním práva zastupovať a spravovať majetok maloletých oboma rodičmi.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka - matka podľa § 365
ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa
ust. § 62 ods. 1 CMP, a to proti výrokom IV. a V. o určenej vyživovacej povinnosti a o rozsahu styku

otca s maloletými deťmi a žiadala tieto výroky zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal.
A. F. sumou 1.500 Eur mesačne a na mal. A. G. sumou 1.500 Eur mesačne a má právo stretávať sa
s mal. deťmi každú stredu v čase od 15. hod. do 18. hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 17. hod.
do nedele do 17. hod.
Namietala, že rozsah styku určený prvostupňovým súdom je nevyhovujúci, príliš komplikovaný a
zaťažujúci pre mal. deti vo veku 6 a 4 roky. Odkázala na neodkladné opatrenie Okresného súdu

Trenčín č. k. 26P/74/2022-39 zo dňa 08.06.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 17CoP/46/2022-92 zo dňa 22.08.2022 (ďalej len „Neodkladné opatrenie“), ktorým bol upravený styk
otca v ňou navrhnutom rozsahu; i napriek ktorej úprave styku, otec tento nevyužíva (najmä v stredu)
a vyhovára sa na zdravotný stav. Súčasne namietala, že termín väčšinou zruší len pár hodín pred jeho
realizáciou. Rozsah styku matka nepovažovala za súladný s najlepším záujmom mal. detí a poukázala

na to, že otec pred nimi očierňuje osoby, ku ktorým majú tieto silný citový vzťah. V tejto súvislosti
poukázala na nahrávky a doložila graf, ktorý bližšie popisuje intenzitu stretávania otca sa s deťmi od
roku 2018. Podľa nej je medzi maloletými a otcom naštrbený vzťah, ktorému neprospieva ani to, že sa
im mimo upraveného styku neozýva, nezavolá im, nezaujíma, ako sa majú.
Uviedla, že dňa 17.08.2022 zo stretnutia s otcom prišiel mal. A. G. poranený, celú ľavú časť tváre a tela

mal odretú, pričom podľa slov mal. detí sa otec s nimi vozil na skateboarde. Matka popísala aj situáciu zo
dňa 24.12.2022, kedy otec si prišiel prevziať deti, ktoré opäť veľmi plakali, s doložením nahrávky. Matka
uviedla, že otec deti zastrašuje, matke sa pred nimi vyhráža, neustále ich vystavuje tlaku a strachu,
vyhráža sa ohľadom zničenia jej ako matky, jej rodiny.
Podľa matky je správanie otca neprijateľné, deti boli svedkami fyzického útoku otca na matkinho

priateľa. Mala za to, že právo otca na styk nemôže prevýšiť potrebu ochrany zdravia mal. detí
a potrebu ich bezpečnosti (Čl. 5 Zákona o rodine). Poukázala na to, že v znaleckom posudku bola
konštatovaná narušená komunikácia rodičov, pričom rozšírenie styku v intenzite, ako určil prvostupňový
súd, si vyžaduje fungujúcu komunikáciu medzi rodičmi, ktorá však nie je daná. Poukázala na odsek
21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa matky súd prvej inštancie neprihliadol na fakt, že

odovzdávanie otcovi je pre maloletých traumatizujúce.
V ďalšej časti odvolania matka namietala výšku výživného určenú na mal. deti. Poukázala na to, že sám
otec sa označil v e-mailovej správe zo dňa 26.11.2021, resp. svoju rodinu ako jednu z najbohatších rodín
v Európe; počas spolužitia mali nadštandardnú životnú úroveň. Poukázala na pomery otca, ktorý býva
v historickom centre C. v nehnuteľnosti, ktorej vlastníka striedavo ako štatutár riadil. Tvrdila, že hodnota

nehnuteľností obchodných spoločností, ktoré otec striedavo riadil, presahuje sumu 10.000.000 Eur,
striedavo býva vo Viedni, používa luxusné motorové vozidlá, je členom dozornej rady Statement Media
Central Europe a.s., k 13.7.2023 bol jediným členom predstavenstva švajčiarskej holdingovej obchodnej
spoločnosti Statement Media AG, pravidelne používa súkromné lietadlo na lety z Viedne do Švajčiarska.
Tvrdila, že otec nie je ochotný prispievať na nepredvídateľné výdavky detí, teda uvádzal nepravdivé

skutočnosti, aby znížil výšku svojej vyživovacej povinnosti. Matka poukázala na to, že otec v spoločnosti
B. & Co. Management s.r.o. vykonával funkciu konateľa už od roku 2019. Podľa nej ak aj bola ukončená
funkcia konateľstva zo strany otca, tak nebol preukázaný žiaden relevantný dôvod, pre ktorý bol z funkcie
odvolaný a následne nahradený svojím právnym zástupcom a bratrancom. Celý priebeh zníženia príjmu
otca a jeho odsťahovanie sa zo Švajčiarska matka považovala za účelové z dôvodu prebiehajúceho

konania rozvodu manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Poukázala na vyjadrenia
otca, podľa ktorých dôvodom zníženia jeho príjmu bola strata funkcie konateľa spoločnosti B. & Co.
Management s.r.o., na druhej strane otec deklaroval, že za funkciu konateľa nepoberá príjem. Podľa
matky ide o rozporné vyjadrenia otca, ktoré odporujú aj predloženým dôkazom. Namietala nevykonané
dokazovanie prvostupňovým súdom k zisteniu dôvodov straty funkcie konateľstva, ako aj nezohľadnenie

tejto skutočnosti pri určení výživného. Podľa jej názoru je schopný dosahovať oveľa vyšší príjem,
pričom nezištný výkon funkcie konateľa nemožno pričítať na ťarchu mal. detí, keďže išlo z jeho strany
o účelové konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nekriticky prijal skutočnosti uvádzané otcom
a nezaoberal sa ani prepojením otca na spoločnosť B. & Co. Property AG a holding Statement MediaAG so sídlom vo Švajčiarsku, v ktorých je členom dozornej rady, resp. jediným členom predstavenstva,
ktoré spoločnosti sú následne buď jediným spoločníkom vo všetkých 11 spoločnostiach s majetkom
niekoľko miliónov, kde otec opakovane figuroval ako konateľ, resp. sú spoločníkmi v rôznych mediálnych

spoločnostiach, do ktorých investovali milióny eur. Podľa matky súd prvej inštancie na zjavne rozporné
skutočnosti absolútne neprihliadol, nijako sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal, rovnako sa
nevysporiadal s prepojením otca na uvádzané spoločnosti, nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu
dôvodov straty funkcie konateľa a túto skutočnosť nezohľadnil pri určení výživného.
Matka namietala rozporné tvrdenia otca v danom konaní a v konaní o určenie výživného na manželku

sp. zn. 12Pc/16/2020, v ktorom uviedol, že matke posiela výživné na mal. deti vo výške 1.650 Eur
mesačne a v tomto konaní tvrdil, že táto suma predstavuje výživné tak na obe deti, ako aj na manželku.
Ak otec hradil výživné vo výške 1.650 Eur, čo bol schopný, tak podľa matky nie je zrejmé, prečo súd prvej
inštancie určil výživné len vo výške 550 Eur. Považovala rozsudok za arbitrárny, rozporný zo zisteným
skutkovým stavom.
5. K odvolaniu manžela sa manželka - matka vyjadrila tak, že ho považuje za chaotické

a nezrozumiteľné, keď na jednej strane tvrdí, že má pochybnosti, či má matka záujem o rozvod
manželstva a na druhej strane uvádza a priznáva, že matka žije s novým partnerom, s ktorým má syna
C.. Podľa jej názoru z odvolania nie je zrejmé, či vôbec otec - manžel má záujem zotrvať v manželskom
zväzku, keď absentuje akákoľvek argumentácia, prečo výrok súdu prvej inštancie o rozvode manželstva
považuje za nesprávny. Zmätočnosť odvolania videla matka aj v odvolacom návrhu, keď sa domáhal

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva v rozsahu
zverenia a následne v rozsahu zastupovania a spravovania majetku na čas po rozvode manželstva.
Namietala,žeotecspochybňujevýškuvýživného,avšakneuvádzasvojodvolacínávrhvsúvislostisním.
Manželka uviedla, že podľa rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že medzi rodičmi - manželmi sú
napäté vzťahy do takej miery, že spolu komunikujú len písomne, pričom ona nemá záujem na obnovení

spolužitia, čo tvrdila aj počas súdneho konania; vzhľadom k tomu odvolanie otca voči výroku o rozvode
manželstva sa manželke javí ako účelové konanie s cieľom predĺžiť rozvodové konanie. Poprela, že
by sa rodičia dohodli na tom, že budú vychovávať deti v spoločnej domácnosti, keďže manželka bola
v roku 2018 vyhodená z rodinného domu vo Švajčiarsku otcovým otcom, pričom otec absolútne nejavil
záujem byť s matkou a mal. A.; následne otec navštevoval rodinu nepravidelne a vyhrážal sa, že deti

unesie. Poukázala na znalecký posudok, podľa ktorého jednoznačným otcom mal. C. je jej súčasný
partner. Návrh otca na zastavenie konania považovala manželka - matka za nedôvodný a nesúhlasila
s tým. Podľa jej názoru už takto konanie prebiehalo neprimerane dlhú dobu a bolo pre ňu veľmi náročné
psychicky, časovo a aj finančne.
Matka sa nestotožnila s argumentáciou otca ohľadne striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je

v záujme detí vzhľadom na už vyššie opísané vzťahy medzi rodičmi. Podotkla, že už samotné
odovzdávanie detí na styk je problémové.
Priznala, že ovláda 4 jazyky, má vyštudované dve vysoké školy, avšak prácu musela prispôsobiť najmä
svojim mal. deťom, o ktoré kontinuálne zabezpečovala starostlivosť, pričom otec jej nepomáhal. Pokiaľ
otec namietal výšku výživného, argumentujúc svojimi vysokými výdajmi na nájom nehnuteľnosti, mala

za to, že by si mohol zabezpečiť aj lacnejšie bývanie. Podľa jej názoru mal. deti považujú za svoj domov
byt, v ktorom býva matka, a preto argument v súvislosti s citovými väzbami detí na nehnuteľnosť nemôže
podľa jej názoru obstáť. V ďalšom poukázala na svoje odvolanie a navrhla odvolanie odmietnuť pre
nesplnenie zákonom stanovených náležitostí.

6. Otec - manžel sa k odvolaniu manželky vyjadril tak, že čas strávený s maloletými na základe
Neodkladného opatrenia znamenal veľký posun v upevňovaní vzťahu otca s deťmi, ktoré sú teraz
uvoľnenejšie, bezprostrednejšie a aj čas potrebný na adaptáciu sa minimalizoval; podľa jeho názoru
maloleté deti prejavujú prirodzenú radosť zo stretnutia.
Poukázal na Znalecký posudok vypracovaný PhDr. Mgr. Alenou Bednárovou, z ktorého vyplýva, že mal.

deti majú k otcovi kladne sýtené väzby, v prítomnosti otca sa správajú otvorene, sú hravé a uvoľnené;
umatkybolakonštatovanázníženáschopnosťakceptovaťarešpektovaťrodičovskúroludruhéhorodiča,
ako aj, že je v záujme detí, aby mali vytvorené možnosti čo najširšieho kontaktu s otcom, s následným
uvažovaním aj o víkendovom prespávaní, zvýšením počtu dní, ktoré v týždni strávia s otcom.
Otec poprel, že by nezvládal svoju rodičovskú rolu, podľa jeho názoru je vzťah medzi ním a maloletými

diametrálne odlišný od toho, ako to opisuje matka; deti majú s ním dobrý vzťah. Podľa otca je úprava
styku v najlepšom záujme detí a je v súlade so závermi uvedenými aj v znaleckom posudku a dlhodobé
ponechávanie detí v osobnej starostlivosti matke znamená len ďalšie zhoršovanie vzťahu otca s nimi.V ďalšej časti vyjadrenia otec k výživnému na mal. deti uviedol, že akýkoľvek nadštandard v životnom
štýle, na ktorom sa mala možnosť podieľať aj matka počas spoločného života s otcom, nemá pôvod
v otcovom majetku, ale výlučne v majetku jeho otca, ktorý ho nadobudol bez akejkoľvek intervencie otca.

Tvrdil, že svoje majetkové pomery zdokladoval pred prvostupňovým súdom, a pokiaľ by odvolací súd
nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti, považoval za neprimerane vysokú výšku výživného. Otec
zotrval na svojom odvolacom návrhu.
Poukázal aj na pomery matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke s dieťaťom narodeným zo vzťahu
s jej súčasným partnerom, avšak do tejto doby pracovala v obchodnej spoločnosti svojho brata za

minimálnu mzdu, aj keď má vysokoškolské vzdelanie, dosiahnutý bakalársky titul, aj titul MSc. (Master
of science), plynule hovorí tromi jazykmi (angličtina, francúzština, nemčina) a má bohaté pracovné
skúsenosti v oblasti manažmentu. Podľa jeho názoru je životná úroveň u matky oveľa vyššia, ako sa
snaží prezentovať, keďže aj v roku 2023 bola viackrát na dovolenke a na zabezpečenie bývania si
prenajíma veľkometrážny byt s veľkou terasou v luxusnom bytovom dome, kde sa výška nájmu pohybuje
od 15 eur/m2, čomu nezodpovedá výška nájmu podľa nájomnej zmluvy predloženej matkou.

7. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka tak, že pri presunoch detí do starostlivosti otca nie je prítomná
ani znalkyňa ani kolízny opatrovník, a preto sa nevedia k veci relevantne vyjadriť; priebeh odovzdávania
detí otcovi je sprevádzaný ich plačom a nechuťou ísť s otcom. Matke nebol zrejmý záver znalkyne,
ktorý urobila bez toho, aby bola prítomná pri bežných odovzdávaniach detí otcovi. Matkou predložené

nahrávky pritom zachytávajú viacero odovzdávaní mal. detí. Úprava styku je pre ne príliš komplikovaná,
zaťažujúca.
Matka mala za to, že deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni otca. Poukázala na to, že podľa
najnovšíchinformáciíotecbudenovýmpredsedompredstavenstvaspoločnostiStatementMediaCentral
Europe a. s., ktorú funkciu preberá po svojom otcovi, a teda je predpoklad, že bude dosahovať

vyšší príjem. Poukázala na to, že od roku 2020, odkedy sa vedú poručenské konania, otec postupne
znižuje svoj príjem, čo matka hodnotila ako účelové konanie. K údajným dovolenkám uviedla, že jednu
absolvovala v roku 2021 s otcovou matkou do Chorvátska pre alergiu a atopický ekzém mal. A., pričom
v Chorvátsku bola ešte raz mimo sezóny automobilom s priateľom. Ďalej tvrdila, že bola jedenkrát
na Sardínii a jedenkrát na pár dní v Grécku; vždy išlo o dovolenky, ktoré neboli na hoteli, nakoľko si

to nemohli finančne dovoliť. Poukázala na to, že otec na jednej strane priznáva svoju nadštandardnú
životnú úroveň, na druhej strane považuje výživné na mal. deti za neprimerane vysoké. Za sporné
považovala aj výdavky otca súvisiace s úhradou nájomného. S poukazom na veľkorysosť otcovho otca
predpokladala, že otec neuhrádza mesačné výdavky nájomného.
Matka sa nestotožnila s argumentáciou otca ohľadne striedavej osobnej starostlivosti, ktorú

nepovažovala za v záujme detí. Nevidela ani dôvod na deklarovanie príjmu partnera, ktorý nie je
účastníkom konania.
Opätovne dala do pozornosti, že na autách jej brata i otca sa našlo GPS zariadenie, ktoré ich sledovalo,
poukazujúc na vyhrážky otca, ktorý mienil zverejniť fotky detí. Podľa nej je neustále vystavovaná rôznym
spôsobom nátlaku zo strany otca a mala za to, že týmto otec nevytvára vhodné prostredie pre deti.

8. Podaním zo dňa 11.11.2024 manželka - matka namietala, že úprava styku otca s mal. deťmi, ktorá
je totožná s úpravou styku v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/64/2021 - 485, nezohľadňuje
povinnosti mal. detí vyplývajúce z povinného predprimárneho vzdelávania a zo základného vzdelávania,
ktorý stav je neudržateľný aj do budúcnosti, nakoľko školské povinnosti detí budú len narastať.

Vo vzťahu k mal. G. poukázala na rozvrh v Detskom zámku L., podľa ktorého má nastavené dve
výchovnovzdelávaciezložky,atokaždýdeňod8.00hod.do9.00hod.,od14.50hod.do15.30hod.,ktoré
vzdelávaniejezameranénarozvíjanievšetkýchoblastídieťaťa;tietočinnostisúsociálneasystematické,
organizované spoločnou skupinou, súčasne nadväzujúce, keď stúpa ich náročnosť, a preto je podľa nej
dôležité, aby dieťa bolo od začiatku do konca na tejto aktivite. Podľa jej názoru s ohľadom na aktuálne

účinnú úpravu styku nie je realizovateľné, aby si mal. G. mohol riadne plniť predškolské povinnosti, a to
v nepárnom týždni v stredu a piatok v čase od 14.50 hod. do 15.30 hod. a v párnom týždni v utorok a vo
štvrtok od 14.50 hod. do 15.30 hod. Podľa matky určený bežný styk je prekážkou na prístup maloletého
k vzdelávaniu. Poukázala na to, že otec odmieta akceptovať predškolský rozvrh a trvá na tom, aby
maloletý bol už o 15.00 hod. v bydlisku matky.

Vo vzťahu k mal. A. poukázala na jeho krúžok cudzieho jazyka realizovaný každý utorok do 16.00
hod., pričom otec nerešpektuje jeho záujmy. Vzhľadom na aktuálnu úpravu styku, keď by otec mal
tráviť s maloletými každý druhý týždeň utorok, stredu, štvrtok a piatok od 15.00 hod., je podľa matky
nemožné, aby mali deti možnosť zúčastniť sa akýchkoľvek mimoškolských aktivít, resp. mal. G. ajpovinné predškolské vzdelávanie. Poukázala aj na to, že podala návrh na neodkladné opatrenie na
zmenu úpravy styku.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario rozhodol nasledovne:

10. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom zo dňa 09.06.2021 sa

manžel domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom.
Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 31P/98/2020 - 527 zo dňa 19.03.2024 v spojení s opravným
uznesením č. k. 31P/98/2020 - 536 zo dňa 23.04.2024 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13CoP/149/2024 zo dňa 11.09.2024 boli mal. A. F. a mal. A. G. zverené do osobnej starostlivosti
matkystým,žeobajarodičiaichbudúzastupovaťaspravovaťichmajetok.Otecbolzaviazanýprispievať

za obdobie od 01.10.2020 do 31.03.2023 na výživu mal. A. F. sumou 550 eur a mal. A. G. sumou 550 eur
mesačne a od 01.04.2023 na mal. A. F. sumou 450 eur a na výživu mal. A. G. sumou 400 eur mesačne
k rukám matky. Súčasne bol upravený rozsah styku stretávania s mal. deťmi s povinnosťou matky deti
na styk s otcom pripraviť a odovzdať ich v stanovenom čase a mieste.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31Pc/6/2023 - 38 zo dňa 18.06.2024 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/164/2024 - 65 zo dňa 26.09.2024 bolo určené, že A. B., nar.
XX.XX.XXXX (manžel) nie je biologickým otcom mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX z matky E. B., H. I., nar.
XX.XX.XXXX (manželka), ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.11.2024.

11. Vo väzbe na odvolanie manžela podané voči výroku I. o rozvode manželstva odvolací súd podotýka,

že bolo (aj podľa jeho obsahu) v prvom rade posúdené ako späťvzatie návrhu na rozvod manželstva.
V tejto súvislosti poukazuje na § 370 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého: Ak je žaloba vzatá späť po
rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie

a konanie zastaví.
12. Manželka, ako vyplýva z jej vyjadrenia k odvolaniu, so zastavením konania o rozvod manželstva
nesúhlasila, považujúc manželstvo za trvalo rozvrátené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/229/2013, podľa záverov ktorého:
„Spätˇvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení

žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovaťˇ priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôlˇa žalobcu dosiahnutˇ zastavenie
konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnostˇami, a to
nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré

konanie zastaviťˇ nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010).
V danom prípade je zrejmé, že žalobca svojím čiastočným spätˇvzatím žaloby uplatnil svoje právo
disponovatˇ konaním, ktoré mu vyplýva práve z dispozičného princípu. Po prejavení, či uplatnení tohto
práva je povinný súd skúmatˇ súhlas, resp. vážne dôvody nesúhlasu odporcu so späťvzatím návrhu.

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu späťvzatím návrhu je výlučne vecou volˇnej sudcovskej úvahy. Dikcia
„zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ístˇ o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne.
Žalovaný môže matˇ i iné ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Môže
ístˇ o závažné etické a morálne, ekonomické, ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosťˇ posudzuje súd
ako napríklad v konaniach o ochranu osobnosti, kde žalovaný môže matˇ záujem na tom, aby sa vec

meritórne prejednala a rozhodla sa, že on do osobnostných práv žalobcu nezasiahol, podobne v sporoch
z nekalej sútˇaže môže matˇ žalovaný ekonomický či etický záujem na tom, aby sa konanie meritórne
skončilo a aby súd prípadne rozhodol, že do práva oprávnených záujmov žalobcu žalovaný nezasiahol
(porovnaj O.s.p. Števček/ Ficová, Komentár, C. H. Beck, 2009, str. 249). Pokialˇ ide o vymedzenie
pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzatˇ z toho, že posudzovanie vážnosti

dôvodovjevýlučnevecouvolˇnejúvahyahodnotiacehoúsudkusúdu.Tievšakniesúsvojvolˇné,pretože
súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zretelˇ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu
uplatnˇovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hlˇadiska
právneho a faktického stavu vztˇahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmäžalovaného,sprihliadnutímnamieruohrozeniajehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Aksúddospeje
k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovatˇ podlˇa
§ 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010,

sp. zn. 4Cdo 136/2010)“ [pozn. odvolacieho súdu: v odvolacom konaní súd teraz postupuje podľa §
370 CSP]. V kontexte uvedeného nesúhlas manželky so späťvzatím návrhu bol následne posúdený
ako kvalifikovaný, keďže táto má nesporne právny záujem na výsledku konania, ktorým sa rozhoduje
o jej osobnom statuse (o zmene rodinného stavu). Odvolaciemu súdu neostalo preto iné, ako späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva nepripustiť a ďalej pokračovať v odvolacom prieskume napadnutého

rozsudku vrátane manželom podaného odvolania voči výroku I. napadnutého rozsudku.

13. Odvolací súd v prejednávanej veci považuje rozhodnutie o rozvode manželstva za vecne správne,
a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Súčasne sa v tejto časti stotožnil i s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 1 CSP). Dopĺňa, že
z vykonaného dokazovanie je celkom zrejmý dlhodobý a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi,

ktorí majú medzi sebou problém čo i len komunikovať a správajú sa k sebe až hostilne; manželka navyše
žije v inom partnerskom vzťahu, z ktorého sa jej narodil mal. C..
Podľa názoru odvolacieho súdu za daných okolností nie je teda predpoklad obnovenia manželského
spolužitia a rozvod nie je v rozpore ani so záujmami mal. detí z neho pochádzajúcich.

14. Čo sa týka zverenia mal. A. F. a A. G. do osobnej starostlivosti matky, i v tejto časti odvolací
súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne, konštatujúc, že súd prvej inštancie správne
prihliadol na závery vykonaného znaleckého dokazovania. Námietka otca, podľa ktorej od znaleckého
dokazovania (október 2022) uplynulo dlhšie obdobie, je nedôvodná; vo vzťahu k mal. deťom, ktoré sú
naďalej v predškolskom veku, resp. v 1. ročníku školskej dochádzky (ZŠ), nie je možné považovať

za podstatnú zmenu pomerov len to, že čiastočne vyrástli. Aj keď znalkyňa navrhovala do budúcna
striedavú osobnú starostlivosť, je zrejmé, že pre jej nariadenie sa vyžaduje výrazná zmena pomerov
(dosiahnutie podstatne vyššej zrelosti) na strane maloletých, ktorá okolnosť zatiaľ nenastala. Aktuálne
podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na predchádzajúcu výlučnú a celodennú starostlivosť
matky, je pre zachovanie stability výchovného prostredia potrebné deti v starostlivosti matky ponechať.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, podľa ktorej ponechanie detí v starostlivosti matky
povedie k zhoršovaniu vzťahu s otcom, nakoľko aj v predchádzajúcom období, keď boli deti oveľa
mladšie a ich pamäťová stopa bola slabšia, dokonca aj po období, keď otec sa dlhšiu dobu s maloletými
nestretával, deti si k otcovi vzťah znovu vytvorili a aj ho prehlbovali. Nie je teda predpoklad, pokiaľ
otec bude aktívne využívať právo styku, že by sa s maloletými deťmi odcudzil. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd výrok II. v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo k právoplatnému zapretiu otcovstva manžela
voči maloletému C., ktorý teda nie je spoločným dieťaťom manželov, odvolací súd zmenil výrok II.
napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP vo vzťahu k tomuto dieťaťu, rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.

a/ CSP zrušil a konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. C. zastavil.

16. Za vecne správny považuje odvolací súd aj výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie ponechal právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok obom rodičom, a preto ho potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci neexistuje dôvod, pre ktorý by v tomto smere malo byť

oprávnenie toho ktorého rodičia obmedzené.

17. Obaja rodičia napadli výroky o úprave styku a úprave výživného mal. detí.
Manžel - otec považoval za vhodné rozšíriť jeho styk s deťmi čo najviac, a súčasne výživné sa mu zdalo
privysoké.Manželka-matkanaopaknamietalanajmätúskutočnosť,žerozsahstykuurčenýsúdomprvej

inštancie je pre deti vo veku 4 a 6 rokov príliš široký a nevyhovujúci, pričom tvrdila, že otec nevyužíva
ani rozsah styku, ktorý mu bol stanovený rozsudkom o úprave rodičovských práv a povinností na čas
do rozvodu manželstva, resp. ktorý bol v minulosti stanovený Neodkladným opatrením. Poukázala aj na
ich narušené vzťahy, ktoré sa prejavujú aj v prítomnosti maloletých. Ohľadne príjmových možností otca
namietala účelovosť jeho konania, keď počas rozvodového konania sa mu postupne príjem znižoval.

Považovala tiež za neprimerane vysoké výdavky otca za prenájom bývania a poukázala na jeho
rozporné tvrdenia, odlišujúce sa od tvrdení vznesených v konaní o úpravu výživného na manželku.
Podľa jej názoru tiež nebolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia dôvodov straty funkcie konateľaa nezohľadnenia tejto skutočnosti pri určení výživného. Dala tiež do pozornosti vysokú životnú úroveň
otca.
18. Odvolací súd vo vzťahu k svojim nasledujúcim záverom považuje za podstatné primárne uviesť, že

odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť výroku a
odôvodnenia súčasne. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet

v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní

rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

19. Odvolací súd len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek
rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje
s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri

rozhodovaní o odvolaní preto odvolací súd v prvom rade zisťuje to, či odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia prvostupňového súdu obsahuje dostatok dôvodov a je zrozumiteľné vo vzťahu ku všetkým
preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia.

20. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) pritom vyplýva, že právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v.
Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko

z 9.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje, že
povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

21. Odvolací súd po preskúmaní argumentácie matky musel konštatovať dôvodnosť ňou podaného
odvolania, nakoľko vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozsudku ako nedostatočné, nedávajúce

odpoveď na podstatné a relevantné námietky, ktoré manželka - matka v konaní vzniesla (napr. už
v svojom vyjadrení k úprave styku na č. l. 391 či k určeniu výživného na č. l. 411). Podľa názoru
odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie s námietkami matky (ktoré sú v podstate totožné s tými, ktoré
vzniesla v odvolaní) v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

22. V konkrétnostiach prejednávanej veci sa možno plne stotožniť so záverom matky, podľa ktorého súd
prvej inštancie bez ďalšieho prevzal tvrdenia otca ohľadne jeho príjmových a majetkových pomerov.
23. Prvostupňový súd nezisťoval dôkladne dôvody, pre ktoré otec ukončil funkciu konateľa a znížil sa
mu príjem, pričom sa nezaoberal ani jeho prepojením na obchodné spoločnosti, v ktorých má majetkový
podieljehootec,resp.ktorésúsnímspriaznené,atočiužnaSlovenskualebovoŠvajčiarsku,avktorých

je otec činný ako člen dozornej rady, resp. člen predstavenstva, ani prípadným ďalším prepojením
týchto spoločností. Nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu dôvodov straty funkcie konateľa a túto
skutočnosť nezohľadnil pri určení výživného. Súd prvej inštancie nevykonal ani dokazovanie ohľadne
prípadného príjmu zo zdrojov vo Švajčiarsku, pričom tak mohol učiniť aj dožiadaním na finančný úrad,
ku ktorému otec v minulosti podával daňové priznanie (v spise sa nachádzajú len daňové priznania za

roky 2019 – 2020), čím by bol zabezpečil objektívny dôkaz. Nie je pritom vylúčené, že otec takéto príjmy
vo Švajčiarsku mohol mať a zatajiť ich.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ dotknuté spoločnosti patria otcovmu otcovi,
resp. v ktorých sú evidovaní ako konatelia jemu blízke osoby, a teda medzi zamestnávateľmi/obchodnými partnermi otca a otcom samotným sú väzby, otcom predkladané dôkazy (vytvorené týmito
spoločnosťami) je potrebné vyhodnocovať cez prizmu potenciálnej účelovosti konania. Inak povedané,
ak sú spoločnosti, v ktorých otec pôsobí, prepojené s jeho rodinou, existuje riziko účelového znižovania

príjmu (napr. formálne zníženie mzdy, vyplácanie iných benefitov mimo výplatnej pásky, apod.). Preto je
potrebné tak tvrdenia ako aj dôkazy predložené otcom (napr. o jeho príjmoch) alebo s ním spriaznenou
spoločnosťou posudzovať kriticky, s ohľadom na možné účelové konanie.

24. Odvolací súd považuje za dôležité ďalej uviesť, že aj keď možno akceptovať zníženie príjmu otca

zo sumy 16.000 CHF na sumu nižšiu z dôvodu jeho presťahovania sa zo Švajčiarska na Slovensko za
účelom výkonu rodičovských práv, v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje vyhodnotenie celkového
príjmového potenciálu otca ako finančného manažéra a konateľa vo viac ako 10 obchodných
spoločnostiach, prípadne aj ako člena predstavenstva či dozornej rady. Tvrdenie, že ide o výkon
funkcií bez odmeny, neobstojí, veď napr. na č. l. 211 spisu sa nachádza potvrdenie o odmene
3.350 CHF v roku 2019 za činnosť v správnej rade. Pri výkone viacerých takýchto funkcií (ktorých

aktuálnosť je pravdepodobne overiteľná cestou verejného obchodného registra vo Švajčiarsku) by už
išlo o nezanedbateľný príjem; ak sa otec takéhoto príjmu vzdáva, nemôže to byť na úkor výživného
mal. detí.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil aj svoj záver, podľa

ktorého nadštandardnú životnú úroveň otca nemal za preukázanú. Pritom túto otec nepoprel, ba naopak,
potvrdil ju (napr. v emailovej konverzácii, v ktorej sám seba označuje za člena jednej z najbohatších
rodín v Európe) alebo aj priamo vo svojich vyjadreniach (napr. v tvrdení o veľkorysosti svojho otca na č.
l. 470 spisu). V tomto smere prvostupňový súd neuviedol, prečo uveril tvrdeniam otca a naopak, prečo
neuznal argumentáciu matky, ktorá predsa niekoľko rokov žila v spoločnej domácnosti s manželom ale

aj jeho otcom, a teda je predpoklad, že ich pomery reálne pozná.

26.Pokiaľotecdôvodiltým,žejehovysokáživotnáúroveňjezabezpečenápoberanímpožitkovzmajetku
jeho otca (teda nie z jeho vlastného majetku), podľa odvolacieho súdu je táto okolnosť relevantná iba
čiastočne. Za podstatnú považuje odvolací súd skutočnosť, že minimálne časť potrieb otca (dovolenky,

nadštandardné ošatenie, zdravotné či cestovné výdavky ?) je zabezpečená bez ohľadu na výšku jeho
príjmu, teda otec je oslobodený od niektorých výdavkov, ktoré si bežný človek musí zabezpečiť zo svojho
príjmu sám. Uvedená okolnosť má teda podstatný vplyv na určenie vyživovacej povinnosti voči mal.
deťom. Preto aj v tejto časti odvolací súd hodnotí napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné.
27. Taktiež odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nijako nereagoval na námietky matky o

zjavných rozporoch v tvrdeniach otca v porovnaní s tými, ktoré uvádzal v konaní o určenie výživného na
manželku, t. j. či a aké výživné platil na manželku alebo či išlo len o výživné pre mal. deti, atď. Taktiež
matka správne namietala tvrdenia otca, podľa ktorých na jednej strane za funkciu konateľa nepoberal
príjem a na strane druhej z dôvodu ukončenia funkcie sa mu jeho príjem znížil. Bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie sa aj s touto námietkou vysporiadať a rozpory odstrániť.

28. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru,
podľa ktorého súd prvej inštancie vo veci rozhodoval bez toho, aby sa riadil všeobecnými zásadami
posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom, nakoľko nedostatočne posudzoval pomery
na strane otca, teda jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem (potenciálny príjem manažéra

a konateľa) ako aj/najmä nepopieranú vyššiu životnú úroveň, na základe ktorej malo dôjsť k úprave
vyživovacej povinnosti k deťom. Nedôsledný postup súdu prvej inštancie sa následne prejavil v tom, že
výška určeného výživného bola určená predčasne. Pre opätovné rozhodnutie v otázke výživného bude
vo vzťahu k otcovi kľúčové zamerať pozornosť na jeho potenciál a životnú úroveň.

29. Pre úplnosť odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom zohľadnil
vyživovaciu povinnosť otca ako manžela voči manželke, pokiaľ prihliadol k tomu, že mu ešte bude
(v inom konaní) určené aj výživné na manželku. Súd prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva
upravuje výživné voči maloletým deťom na čas po rozvode; znamená to, že v tom čase už vyživovaciu
povinnosť voči svojej manželke otec mať nebude, nakoľko táto zaniká (najneskôr) právoplatnosťou

výroku o rozvode. Preto zánik tejto vyživovacej povinnosti by malo byť vyhodnotené ako zvýšenie
možnosti otca platiť výživné na mal. deti, a nie naopak. To platí aj v tom prípade, ak manželovi
povinnosť uhradiť (zameškané) výživné na manželku bude fakticky uložená až po rozvode manželstva
(v prejednávanej veci vydaním rozsudku v konaní sp. zn. 12Pc/16/2020), nakoľko vyživovacia povinnosťsa určuje za obdobie trvania manželstva. Manžel si bol tejto povinnosti ako aj vedenia tohto súdneho
konania vedomý, mal si teda vytvárať finančnú rezervu. V tejto časti vyhodnotil odvolací súd napadnutý
rozsudok aj ako nesprávne právne posúdený, čo je tiež dôvodom na jeho zrušenie, a to podľa § 389

ods. 1 písm. c/ CSP.

30. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, prvostupňový súd v tomto smere neuviedol podrobnejšie
odôvodnenie, ktoré by umožňovalo ním uvedené závery v tejto rovine podriadiť odvolaciemu prieskumu.
Aj keď možno považovať za akceptovateľné aplikovať závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania

znalcom z oblasti psychológia, ktorý konštatoval vhodnosť rozširovania styku do budúcna, nemožno
považovať za správny postup, ak súd prvej inštancie bez ďalšieho tieto závery len prevzal.

31.Nevysporiadalsatotižsnámietkoumatky,podľaktorejotecnevyužívalprávostyku,ktorémudovtedy
patrilo na základe Neodkladného opatrenia, resp. neskúmal, či nie je takýto rozsah styku pre maloleté
deti zaťažujúci. Uvedené námietky pritom matka vzniesla už vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09.2023

(č. l. 391). Nemožno považovať voči matke a mal. deťom za spravodlivé ukladanie povinnosti pripraviť
sa na styk za účelom naplnenia „ideálneho rozsahu styku“ podľa záverov znalca - psychológa, bez
prihliadnutia ku konkrétnym skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, t. j. v akom rozsahu otec právo
styku skutočne využíva a či upravený styk reflektuje aj na potreby mal. detí. Preto aj v tejto časti je
napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

32.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

33. Odvolací súd k ozrejmeniu, čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom uvádza,

že„Odňatímmožnostikonaťsavzmysleuvedenéhoustanoveniarozumietakýzávadnýprocesnýpostup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu
dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu
možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi

konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo
všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

286/2012 zo dňa 07. marca 2013).

34. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba teda rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým účastníkovi v konaní znemožní realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v konaní.
O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť

zrozumiteľné. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 363
CSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup alebo právny názor súdu prvej inštancie, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.

35. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b) a h) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, keď súd prvej inštancie nevyhodnotením
vyššie ozrejmených skutočností privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa
premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledokodňatia možnosti konať pred súdom, pričom jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Vtejtosúvislostitiežneúplneanesprávnezistilskutočnýstavveci,čímdošloknaplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd podľa § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok v časti úpravy styku a výživného
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

36. Podľa § 391 ods. 2 a 3 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu skutočností uvedených odvolacím súdom
vyššie v tomto rozhodnutí, dôsledne preskúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, preverí,

či nedosahuje príjem aj mimo územia Slovenska (najmä vo Švajčiarsku, kde je sídlo prepojených
obchodných spoločností). Preskúma verejne dostupné finančné a právne údaje o spoločnostiach,
v ktorých je/bol otec činný (aj ako konateľ), na podklade ktorých ustáli príjem, ktorý spoločnosti môžu
poskytnúť svojmu konateľovi, resp. finančnému manažérovi. Taktiež v rozhodnutí zistí a vyhodnotí
dôvody, pre ktoré sa otec vzdal funkcie konateľa (resp. z akého dôvodu prestal byť konateľom v týchto

spoločnostiach). V prípade bezdôvodného vzdania sa tejto funkcie bude postupovať podľa § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine. Overí tiež výdavky otca, napr. či nájomné hradí skutočne (či nie je nájomná
zmluva predložená len účelovo); súčasne vyhodnotí aj ich primeranosť.

38. Opätovne posúdi životnú úroveň otca, a to bez ohľadu na to, že nie je saturovaná jeho vlastným

majetkom, ale majetkom jeho otca. Na základe tejto určí aj životnú úroveň detí a v tomto smere vyhodnotí
ich výdavky. Výživné určí primerane životnej úrovni otca tak, aby boli potreby detí naplnené. Zistí, či otec
prispieva aj mimo rámca výživného na (mimoriadne) potreby detí a aj na túto okolnosť bude v rozhodnutí
reflektovať. Prihliadne i k tomu, že matka sa o deti osobne stará a z väčšej časti zabezpečuje aj ich
bytové potreby.

39. Ďalej vezme do úvahy aj zánik vyživovacej povinnosti otca ako manžela voči matke ako manželke;
v tomto smere zistí stav konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/16/2020 a k jeho
záverom, pokiaľ už rozhodnutie bolo vydané, resp. je právoplatné, aj prihliadne.

40. Súd prvej inštancie ďalej vzhľadom na matkou vznesené tvrdenia o nevyužívaní doterajšej úpravy
styku zo strany otca preverí, v akom rozsahu otec právo styku skutočne využíva a následne rozhodne
tak, aby úprava rozsahu styku a s tým spojená povinnosť deti naň pripraviť nebola šikanózna alebo
nepredstavovala len formálne prevzatie záverov znaleckého dokazovania, s ktorého závermi sa znovu
vysporiada aj v tomto ohľade. V novom rozhodnutí prihliadne aj na plnenie povinností vyplývajúcich pre

deti z predprimárneho, resp. primárneho vzdelávania. Posúdi, aký rozsah styku nepredstavuje pre mal.
deti zvýšenú záťaž.

41. Dokazovanie súd prvej inštancie vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho
povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom súd prvej

inštancie vec opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou matky ale i otca (produkovanou
aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Všetky svoje závery náležite odôvodní.

42. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozhodne prvostupňový súd v novom

rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

43. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje pre
úplnosť za podstatné uviesť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je
potrebné vykonať prvostupňovým súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa
12.10.2023.44. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že považoval za zákonné, pokiaľ si súd prvej inštancie vyhradil
rozhodnutie o trovách konania štátu na osobitné rozhodnutie podľa § 58 ods. 2 CMP, a preto napadnutý
rozsudok vo výroku VI. potvrdil.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).