Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013065
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124013065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: A. Z.

D., E.. XX.XX.XXXX K. I., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2025 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. Z. D. E.. XX.XX.XXXX K. I.
J. I. Y. XXXX/XX, Bratislava
Š.. F. S.

sa uznáva vinným, že

v čase od 19.45 hod. do 20.13 hod. dňa 21.02.2023, v Bratislave - Petržalke na trávnatej ploche v
areáli Sadu Janka Kráľa našiel platobnú debetnú kartu Č.S. XXXXXX******XXXX, vydanú na meno K.
Z., k bankovému účtu U.: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenému v bankovom subjekte Tatra
banka a.s., a následne s touto platobnou kartou v čase o 20.13 hod. dňa 21.02.2023 u obchodníka E&S
ORGANIC PRODUCTS s.r.o., v automate na nápoje, ktorý sa nachádza v OC Aupark, Einsteinova ul.

č. 18, Bratislava - Petržalka, vykonal platbu v sume 7,- eur, čím poškodenej K.X. Z., E.. XX.XX.XXXX,
J. I. Z. XXX/XX, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 7,- eur,

teda

- neoprávnene si obstaral, prechovával a neoprávnene použil platobný prostriedok,

čím spáchal

prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024

v jednočinnom súbehu s

prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného

zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 2 ods. 1, § 101 ods. 1, § 98 písm. a/ Trestného zákona súd podmienečne upúšťa od potrestania
mladistvého obžalovaného.

Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 106 ods. 2 písm. a/, § 107 ods. 1 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému počas
skúšobnej doby ukladajú výchovné povinnosti a obmedzenia spočívajúce v riadnom plnení si školských

povinností a vo vykonaní bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnej činnosti.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená: K.Ó. Z., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. Z. XXX/XX,
Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 22.07.2024 na Mestský súd Bratislava I

obžalobu sp. zn. 4Pv/344/23/1105 zo dňa 18.07.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava
I pod sp. zn. 22T/46/2024 a ktorou sa kladie mladistvému obžalovanému za vinu prečin neoprávnené
vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečin
neoprávnené vyrobenie a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods.
2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom

na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k predmetu ďalšieho dokazovania následne súd na hlavnom pojednávaní vykonaným
dokazovaním oboznámil listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku navrhnutých obžalobou a
obhajobou, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 2Pv/417/21/1105 zo
dňa 30.06.2023, podanie správy ÚPSVaRu o obžalovanom zo dňa 02.04.2024, podanie informácii a
vyjadrenie o spôsobe života zo dňa 25.03.2024 (MiÚ Bratislava Petržalka), vyčíslenie škody a doklad

o náhrade škody, a lustrácie na obžalovaného (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov
a priestupkov, lustrácia ZVJS, lustrácia GP, výpis zo Sociálnej poisťovne) a pod. Na podklade takto
vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), ako prečin neoprávnené vyrobenie
a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
v jednočinnom súbehu s prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa §
219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keďže jednak došlo k mene zásad ukladania

trestov, najmä § 38 a § 39 Trestného zákona, a jednak došlo aj k zmene trestných sadzieb za trestné
činy obžalovanému kladené za vinu (všetko priaznivejšie pre obžalovaného).

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a
spáchal ho mladistvý obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vinesúd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale
konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

U mladistvého obžalovaného je zároveň účelom trestu vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má
zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest
má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného
a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia súd

zároveň prihliadal na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav,
na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné

činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a
v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34
ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu neoprávnené vyrobenie a
používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona - trestného činu najprísnejšie

trestného (§ 41 ods. 1 Trestného zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje
zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom na 6 mesiacov až 3 roky, ktorá je u mladistvého znížená na polovicu podľa § 117
ods. 1 Trestného zákona, t. j. 3 mesiace až 18 mesiacov.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
nebol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ súdne trestaný.
Je však potrebné zdôrazniť, že voči obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre prečin neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20 k 216 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona, ktoré bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 2Pv/417/21/1105
zo dňa 30.06.2023 podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zastavené, lebo obvinený nebol v
čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych
deliktov alebo priestupkov (1 x rušenie nočného kľudu).

Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j/ - viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život (vzhľadom na to, že pred spáchaním skutku nebol odsúdený a priestupku sa

dopustil až po spáchaní skutku dňa 07.03.2025), § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ - spáchal viac trestných činov
(vzhľadom na ukladanie úhrnného trestu, resp. súbeh trestných činov).Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 2 : 1.

Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3

Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
3 mesiace až 18 mesiacov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest

zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že

je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovaným posudzoval aj
možnosťpoužitiaustanovenia§39ods.5Trestnéhozákona(porov.stanoviskoNSSRč.44/2017zodňa
27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je
významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom
rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení

žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na
hospodárnosť celého trestného konania.
S poukazom na doterajšie vedenie riadneho života mladistvého obžalovaného súd nepristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, avšak vyhlásenie obžalovaného
súd vyhodnotil v tom smere, že skúmal možnosť upustenia od potrestania mladistvého páchateľa.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že spodná hranica súdeného trestného činu je 6 mesiacov (základná),
pričom pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona nesmie súd uložiť
trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona).

Súd u mladistvého obžalovaného skúmal okolnosti uvedené v § 98 písm. a/ Trestného zákona

a zistil, že u mladistvého obžalovaného je dôvodné upustenie od potrestania, a to vzhľadom na
povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého. Následne súd u mladistvého obžalovaného
podmienečneupustilodpotrestaniasprimeranouskúšobnoudobou,keďžejeunehodôvodnéočakávať,
že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, avšak je potrebné počas určenej
doby sledovať jeho správanie (§ 101 ods. 1 Trestného zákona), a to najmä na okolnosti spáchania

skutku. Súd zároveň uložil mladistvému obžalovanému primerané výchovné povinnosti a obmedzenia,
ktorých plnenie bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Uloženými výchovných
povinností a obmedzení samosudca reflektuje na zhoršené plnenie si školských povinností v zmysle
oboznámených správ, pričom zároveň samosudca považuje za potrebné, aby si mladistvý obžalovaný
následky svojho konania uvedomil aj formou vykonania ľubovoľnej verejnoprospešnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené je podmienečným upustením od potrestania mladistvému obžalovanému daná
šanca na zaradenie sa do spoločnosti a vedenie riadneho života. Obžalovanému tak súd poskytol
priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný,
viesť riadny život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Hrozba možného uloženia trestu by mala byť
pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho správania. Uvedené skutočnosti

vo svojom súhrne tvoria dostatočný podklad, na základe ktorého možno dôvodne konštatovať, že
podmienečné upustenie od potrestania je postačujúce na dosiahnutie účelu v podobe uvedomenia si
nesprávnosti svojho konania a predovšetkým ponaučenie sa z jeho následkov do budúcnosti.

Ohľadne nároku poškodenej na náhradu škody súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku,

keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodovavakejvýškeboluplatnený,pretožepodľavýsledkovdokazovanianiejepodkladnavyslovenie
povinnosti na náhradu škody, nakoľko obžalovaný pred vykonaním hlavného pojednávania uplatnený
nárok na náhradu škody uhradil, o čom predložil doklad.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.

f/ orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.

V Bratislave 11.04.2025