Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4219201157.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Podzámska 32,
940 01 Nové Zámky, IČO: 31825362, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/
XX, E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01
Komárno, IČO: 47251395, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:

a) Nehnuteľnosti:

a. rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno, bez súpisného čísla,
postavený na parcele číslo 2228/113, v hodnote 46 330,94 eura;
b. pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388 m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;

b) Hnuteľné veci:
a. Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;

b. Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
c. Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;
d. Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;
e. Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;
f. Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;
g. Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
h. Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur;
i. Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;

j. Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
k. Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;
l. Sečkovica v hodnote 200 eur;
m. Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2000 eur;
n. Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;

c) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,

a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
d) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,
I., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
e) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku
dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 77,41 eura;
f) Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje:a) pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388 m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;
b) Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;

c) Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
d) Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;
e) Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;
f) Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;
g) Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;

h) Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
i) Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur;
j) Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;
k) Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
l) Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;
m) Sečkovica v hodnote 200 eur;

n) Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;
III. Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazuje:
a) rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno bez súpisného čísla
postavený na parcele číslo 2228/113, v hodnote 46 330,94 eura;
b) Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2000 eur;

c) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
d) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
e) Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku

dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 77,41 eura;
f) Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 10 482,61 eura do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu
50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2019 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu po rozvode ich manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Komárno
16P/72/2017 z 16.10.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra 8CoP/9/2018 – právoplatného
dňa 11.11.2017 bolo manželstvo s F. B. rozvedené. Žalobkyňa skutkovo tvrdila, že za trvania manželstva

nadobudli nehnuteľnosť – nadstavbu rod. Domu postavenú na parc. č. 2228/26 č. súp. 2263 v k.ú.
G., ktorý sa nachádza v C. D. XX, ktorá nehnuteľnosť, a to rodinný dom je zapísaný na LV č. XXX
spolu s pozemkami v prospech bývalého manžela s tým, že zápis stavby bol povolený na základe
rozhodnutia Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny pod č. Z4415/00-pol. 152/00. Bývalý manžel
nikdy nespochybňoval, že by rod. dom nebol spoločný, teda, že by netvoril zaniknuté BSM, ani nikdy

tieto skutočnosti nenamietal. Predmetnú nehnuteľnosť začali stavať 3 roky po uzatvorení manželstva
zo spoločných finančných prostriedkov získaných prácou v poľnohospodárstve (manželstvo uzatvorené
9.5.1987), keďže pozemky, na ktorých je postavená domová nehnuteľnosť sú vo výlučnom vlastníctve
môjho bývalého manžela (parc. registra „C“ č. 2228/26, 2228/68, 2228/113). V predmetnej nehnuteľnosti
nebýva, nakoľko bola nútená opustiť domovú nehnuteľnosť z dôvodov zlej hygieny v predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá bola spôsobená pričinením bývalého manžela. Dlhšiu dobu nebola zabezpečená
teplá voda a studená voda je znečistená, nakoľko nehnuteľnosť nie je napojená na kanalizáciu a vodu
čerpajú z vlastnej studne, avšak bývalý manžel vylieva výkaly od hospodárskych zvierat v blízkosti
studne a preto bola voda znečistená a nevhodná na používanie. Ďalej medzi spoločný majetok patrí
pozemok na LV XXX pre k. ú. G., ako parc. č. 4362 o výmere 16388 orná pôda, ktorý bol zakúpený v roku

2015 zo spoločných finančných prostriedkov, aj keď je evidovaný na mene bývalého manžela. Bývalýmanžel bol SHR počas manželstva, avšak v dôsledku priznania starobného dôchodku zrušil podnikanie,
avšak naďalej hospodári na ornej pôde cca. 7 ha. Za týmto účelom ako SHR zakúpil zo spoločných
fin. prostriedkov rôzne stroje a zariadenia, ktoré využíval pri svojom podnikaní. Ďalej medzi spoločný

majetok patria hnuteľné veci, a to Postrekovač 400 l – 500 eur, Traktor zn. Zetor 8245 bez TP a ŠPZ
– 5000 eur, Traktor zn. Zetor 5011 s TP, bez ŠPZ – 5000 eur, Pluh zn. AKPIL /3 radlice/ - 500 eur,
Podmetacie disky zn. Agro-industria – 1000 eur, Bubnová kosačka zn. AKPIL – 300 eur, Kombinátor
zn. Rovinka – 500 eur, Vozík /domáca výroba/ - 200 eur, Vlečka /9 tonová/ s TP bez ŠPZ – 1000 eur,
Malé valce 3 ks – 200 eur, Rozmetadlo priemyselných hnojív zn. INO – 300 eur, Sečkovica – 200 eur.

Za trvania manželstva pri výkone poľnohospodárskej činnosti a chovu zvierat nadobudli Konštrukcie
fóliovníkov 50m a 30m – 3000 eur a strešnú konštrukciu s plechovou krytinou – 2000 eur (na uskladnenie
strojov). Ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva mali 6 ks hovädzieho dobytka v hodnote 4500 eur.
Bývalýmanželvýlučnehospodárilsfin.prostriedkami,rozhodovalotomčosakúpiarozdeľovalžalobkyni
peniaze na domácnosť, ľahkovážne nakladal s úsporami, ktoré v roku 2000 tvorili 700 000 Sk, ktoré
vložil do BMG Invest, AGW s. r. o. Niektoré fin. prostriedky mal uložené na účte v Poštovej banke,

vo VÚB banke a v SLSP, avšak žalobkyňa nemala prístup k jednotlivým účtom a nemala prehľad o
jednotlivých aktivitách. Žalobkyňa záverom označila spoločné účty a vkladné knižky: vkladná knižka
VÚB a. s. pod č. 52311552940142 zostatok 8704 eur, vkladná knižka VÚB a. s pod č. 12301276640142
zostatok 8000 eur, Poštová banka a .s. č. účtu 010081-2296011508/6500 emisné číslo 1877002525 -
vyplatená hotovosť 9700 eur, Slovenská sporiteľňa a. s. č. účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

zostatok 8000 eur, vkladná knižka Slovenská sporiteľňa a. s. – č. účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX zostatok 8704 eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadrila nasledovne. Rodinný dom súp. číslo 2263 postavený na CKN
parc. č. 2228/26 vedený na liste vlastníctva číslo XXX pre Obec E. kat. úz. G., tvorí výlučné vlastníctvo

žalovaného. Pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom tvorí výlučné vlastníctvo žalovaného. Na
pozemku sa nachádza aj studňa, na ktorú je rodinný dom napojený. Dom nie je napojený na verejný
vodovod. Bez studne, nie je ho možné obývať. Pri začatí stavby mal žalovaný prostriedky nadobudnuté
pred uzavretím manželstva v sume vtedy 400.000,- Kčs, t. j 13 278 €. Stavbu zrealizoval zo svojich
príjmov žalovaný. Strany sporu mali spoločnú domácnosť až po dokončení stavby. Dovtedy spoločne

nebývali ani nehospodárili. Masu BSM netvoria hnuteľnosti: vozík, malé valce 3 ks, zvieratá boli vydané
žalovanémuakomajetkovýpodielzdružstvaPoľnohospodárskedružstvoBohatásosídlomvHurbanove
sídlo Hurbanovo, IČO 00 589 209 podľa zák. čís. 42/92 Zb. v znení neskorších predpisov, vecí vydané v
rámci reštitúcií. Hnuteľnosti (postrekovač, traktor Zetor 8245, traktor Zetor 5011,pluh, podmetové disky,
bubnová kosačka kombinátor, vlečka, rozmetadlo, sečkovica) tvoria majetok z podnikateľskej činnosti

žalovaného, ktoré sú výnimkou v zmysle ust. § 143 občianskeho zákonníka (ide o majetok, ktorý podľa
povahy slúži osobnej potrebe a výkonu povolania) netvoria bezpodielová spoluvlastníctvo manželov.
Nehnuteľnosť orná pôd CKN parc. č. 4362 – vo výmere 16388 vedená pre Obec E. kat. úz. G. na LV
číslo XXX, bola zakúpená z finančných prostriedkov získaných žalovaným pri podnikateľskej činnosti.
Hnuteľnosti – konštrukcie fóliovníkov, sú majetkom, ktoré žalovaný vlastnil pred uzavretím manželstva.

Strešná konštrukcia je pozostatok starého rodinného domu získaného do vlastníctva žalovaného
dedenímanetvoríbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.Finančnéprostriedkysúprostriedkyzískané
pri výkone povolania žalovaného, ktoré žalovaný použil na náklady na domácnosť, boli za trvania
manželstvaspotrebovanéajžalobkyňou.Tátodlhérokynikdenepracoval,nemalažiadnypríjemavšetky
náklady na chod domácnosti uhrádzal žalovaný a boli spoločne spotrebované. Nie je pravda, že by

sa žalobkyňa podieľala na obhospodarovaní pozemkov a zvierat, od roku 2011 nepracovala a celé dni
presedela pred televízorom. Finančné prostriedky B.M.G. INVEST s. r. o., AGW s. r. o. boli prihlásené do
konkurzu 5K12/02, 3K45/02. Žalovaný daroval finančné prostriedky synovi jednak na kúpu pozemkov
na LV číslo XXX v konaní V 1165/12 , jednak sumu 14 424 €, ktorá je predmetom sporu 14C/245/2016.
Žalovaný nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatil žalobkyni prípadnú náhradu a navrhuje rozdeliť

domovú nehnuteľnosti na dom s dvomi bytmi, kde budú spoločné časti, spoločné zariadenia. Zároveň
žalovaný navrhuje, aby žalobkyňa prevzala pohľadávky B.M.G.INVEST s. r. o., AGW s. r. o.

3. Svedok J. K. B. uviedol: „Všetci sme pracovali na poli a so zvieratami, ja sestra, mama, otec. Všetky
financie mal na starosti otec. Peňažné prostriedky, ktoré boli na maminom účte, ktoré si otec nárokoval,

boli moje. Rodičia sa živili prácou na poli, mali 5 hektárov pôdy a chovom hospodárskych zvierat -
kravy, ošípané, sliepky. Taktiež mali fóliovníky, kde sa pestovala rajčina, paprika. Prevádzku sme nemali,
predávalo sa z farmy zákazníkovi priamo na stôl- mlieko, mäso – hovädzie, bravčové, vajíčka, papriky,
rajčiny, obilie – kukurica, pšenica. Zvieratá skonzumovali nejaké krmivo z dopestovaných produktov, ažzvyšok sa predával. Predávali sa hospodárske zvieratá aj v celosti. Pamätám si, že sa predalo celé
prasa. V roku 2016-2017 som už nebýval s rodičmi, odsťahoval som sa v roku 2016 asi v marci alebo
apríli. V tom čase už mama nemala taký záujem s otcom niečo riešiť a hospodárenie prebiehalo tak, že

to otec robil sám. Rodičia sa rozviedli v roku 2017, na návštevy som chodieval iba za mamou. V tom
čase tam boli nejaké hospodárske zvieratá, boli tam len kravy ale neviem presne koľko. Okrem rodiny sa
nikto nevenoval práci na poli a so zvieratami a my sme všetci vykonávali prácu fyzicky sami. Predávalo
sa u nás doma alebo sa to zanieslo kupujúcemu. Viac menej všetky peniaze z predaja išli otcovi. Otec
peniaze odkladal, ale čo s nimi potom robil alebo koľko ich bolo, neviem. Elektrinu platil otec, nákupy

potravín neviem. Keď som študoval na vysokej škole dostával som soc. štipendium a niečo mi dávali
aj rodičia. Chceli sme poľnohospodárske stroje predať s čím súhlasil aj otec, našli sme kupca, boli sme
dohodnutí, ale otec ho vyhnal. Stroje by mali byť aj teraz funkčné, ale neviem sa k tomu bližšie vyjadriť,
keďže som ich dlhšie nevidel. S otcom sa nenavštevujeme a nie sme v kontakte. Nehnevám sa na neho,
ale je mi ľúto čo sa deje. Mama chvíľu pracovala, ale neviem kde ani ako dlho. Neviem dokedy bol otec
súkromne hospodáriaci roľník. V rodine bolo viac sporov o tom, že s financiami nakladá len otec. Myslím

si, že stroje by sa vedeli predať za tú hodnotu, ako navrhuje moja mama v spore. Po ukončení školy
sa na moje meno kupovala pôda, predávajúcim nebol otec, ale tretia osoba a táto pôda sa nachádza
vedľa rodičovského domu. V súčasnosti na nej hospodári otec. Mám vedomosť, že rodičia mali nejakú
sumu peňazí na účtoch asi v poštovej banke, ale neviem sumu. Na hospodárstve rodičov som pracoval
od mojich 12-13 rokov tzv. od 1999 do roku 2016. Náklady spojené s hospodárstvom mal pod palcom

otec. Išlo o krmivo pre zvieratá, benzín, ale veľa sa toho nenakupovalo. Doma sme spotrebovali, mäso,
vajcia, rajčiny, papriky, ostatné sa nakupovalo. Iné režijné náklady neviem kto a ako platil. Od rodičov
som dostal do daru 14000 € a pôdu. Pôdu som dostal do daru od rodičov, ale neviem presne kedy.
Peniaze som dostal do daru asi v roku 2014.

4. Svedkyňa C. B. uviedla: „Čo sa týka hospodárenia, podieľala sa celá rodina, ja, brat, mama, otec.
Odkedy som bola malá si pamätám, že brat chodil po roli s traktorom. Aj na náklady som otcovi dosť
pomáhala. Hneď po škole sme chodili obstarať potravu pre zvieratá. Vtedy 8 ks hovädzieho dobytka a
4 ks ošípané a hydina. Najviac práce zabral hovädzí dobytok. Na pôde sa pestovala kukurica, pšenica,
vo fóliovníkoch paradajky, papriky, uhorky. Najväčší výťažok bol zo zabíjačiek, kde najviac pracovala

mama a brat. Čo sa týka peňazí, mama obstarávala potraviny, školské potreby, všetko vybavovala ona.
Môj obed na základnej škole mi platil môj brat. Keď začal brat pracovať prispieval aj do domácnosti,
tiež aj na moje školské výlety. Matka bola nezamestnaná a od otca nedostávala navyše peniaze. Keď
som mala 16 rokov chodila som na víkendy k tete, otec bol agresívny, vypínal kúrenie. Keď som mala
17-18 celú zimu sme bývali u mojej tety v NZ a vtedy som sa fakticky z domu aj odsťahovala. Vnímala

som, ako si otec sporí, mal presne uložené bankovky doma v zásuvke. Nikdy mi na nič neprispel. Zo
zabíjačiek mal veľký profit, nechcel sa oň podeliť. Nákupy sa robili tak, že prišiel brat, ktorý mal auto a z
jeho peňazí sme chodili na nákupy. Nepamätám si, že by otec niečo doma hradil. Najväčší obnos peňazí
bol zo zabíjačiek. Nemám s otcom žiadny vzťah, hnevám sa na neho, pretože on sa nechce dohodnúť,
ale mama sa chce. Nemôžem v rodičovskom dome bývať, pretože podmienky sú tam nevyhovujúce,

hlavne sa tam nekúri. Otec mi prispieva výživným, študujem 1. magisterský ročník a musím chodiť na
brigády. Viem, že všetok príjem z predaja doma sa vždy zapísal do zošita a všetko muselo ísť otcovi.
2 x som volala políciu pre hádky rodičov. Dochádzalo aj k násiliu. Od 7-8 ročníka ZŠ som pomáhala
otcovi, on kosil trávu a ja som ju zbierala. Pomáhala som až do mojich 18 rokov. Mama stratila príjem,
keď sa prestala starať o jednu pani. Istý čas platil elektrinu otec, ale keď znovu začala pracovať, museli

si to rozdeliť na polovicu a maminu polovicu za ňu platil brat. Náklady na stroje neviem kto platil. Doma
sme skonzumovali, čo sme si vypestovali alebo vychovali. Mama bola so mnou na rodičovskej, potom
bola dlho nezamestnaná, krátko sa starala o vzdialenejšiu rodinu – pani, z čoho mala nejaký príjem, ale
neviem aký. Starala sa o ňu asi 2 roky. Mama podporovala moju pomoc v domácnosti, ale tvrdila aj to,
že škola je prednejšia. Od otca som nedostala žiadne peniaze. Neviem či bola zásuvka, do ktorej dával

otec peniaze zamknutá, avšak myslím si, že odtiaľ nikto iný okrem otca nemohol vziať žiadne peniaze.
Naposledy som túto zásuvku s peniazmi videla v roku 2016, ale neviem koľko tam bolo peňazí.“

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov:
LV č. XXX, fotografie hnuteľných vecí a konštrukcií fóliovníkov, príjmové doklady a bloky č. l. 35-38,

rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, odpoveď na lustráciu v bankách č. l. 130, 143, 152, 521,
522, 525, 527-555, 588 - 591, 605, 609, 663 - 677, celoslovenská lustráciu v katastri nehnuteľností
na žalovaného č. l. 658, rozpis prvej penzijnej č. l. 132-134, odpoveď správcu AGW z 29.11.2019,
rozhodnutie D1413/82-12, odhad ceny nehnuteľnosti 5/2020, ZP č. 45/2020, odborné stanovisko98/2020, kópia z katastrálnej mapy č. 291, vyhlásenie L. M., N. M., I. E., rozhodnutie OS KN 5D/98/2019,
kúpna zmluva medzi F. B. a spol. a kupujúcim DAREAL s. r. o., osobný list dôchodkového poistenia č.
l. 453, 464, ZP č. 84/2023, LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, inzercia k hovädziemu dobytku č. l.

840-843,odpoveďOÚKNz16.10.2023,úradnýzáznamsúduz23.11.2023,rozvodovýspis16P/72/2017
a z neho zápisnice z pojednávaní zo 14.09.2017 a 16.10.2017. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Strany sporu sú rozvedení manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté 09.05.1987 a rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Komárno 16P/72/2017 z 16.10.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu Nitra 8CoP/9/2018 – právoplatného dňa 11.11.2017. Súd zistil, že v priebehu sporu sa medzi
stranami stalo nesporným, že do masy BSM patrí

- pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388 m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;

- Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;
- Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
- Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;
- Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;
- Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;

- Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;
- Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
- Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;
- Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
- Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;

- Sečkovica v hodnote 200 eur;
- Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;
- Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke, a.
s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
- Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,

I., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
- Zostatok na účte žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku
dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 77,41 eura;
- Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.

Sporové strany sa zároveň zhodli na tom, že vyššie uvedenú nehnuteľnosť a hnuteľné veci prevezme
žalobkyňa a zostatky na účtoch prevezme žalovaný. Taktiež je nesporná cena rodinného domu v sume
46 330,94 eura a konštrukcií fóliovníkov v sume 2000 eur. Sporným však je to, či patria do masy BSM.
Žalovaný totiž vo vzťahu k domu namieta svoj vklad 400 000 Kčs a realizáciu stavby pred tým, ako by

manželia spoločne hospodárili a tvorili spoločnú domácnosť a vo vzťahu ku konštrukciám fóliovníkov, že
tieto existovali ešte pred uzavretím manželstva, aj keď v rozpore s týmito jeho skutkovými tvrdeniami,
sú jeho ďalšie skutkové tvrdenia a návrhy na reálnu deľbu rodinného domu a na prevzatie konštrukcií
fóliovníkov žalobkyňou. Ako ďalšie je nesporné, že v čase rozvodu manželstva vlastnili manželia 6
kusov hovädzieho dobytka, ktorý už v čase rozhodnutia súdu neexistuje, pretože ho rozvedený manžel

spotreboval. Sporná je však jeho cena. Sporným je tiež vozík domácej výroby v hodnote 200 eur, ku
ktorému žalovaný tvrdil, že je časťou zavlažovacieho zariadenia, ktoré mu bolo vydané v rámci reštitúcie
spolu s hospodárskymi zvieratami, z ktorého iba odmontoval iba vrchnú časť – bubon, pričom hovädzí
dobytok existujúci v čase rozvodu bol iba prírastkom jeho oddeleného majetku. Sporným vo veci ďalej
je, či pohľadávky žalovaného voči BMG Invest, s. r. o. a AGW, s. r. o. patria do BSM a taktiež či suma

vyplateného doplnkového dôchodkového sporenia žalovanému dňa 20.07.2017 v sume 9700 eur patrí
do BSM. Okrem toho žiadala žalobkyňa v rámci finančného vyporiadania zohľadniť výbery žalovaného
z účtu SLSP: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 27.01.2017 vo výške 3500 eur a dňa 12.09.2017
vo výške 3300 eur. Sporové strany záverom sporu zhodne uviedli, že biela práčka zakúpená v rokoch
2016-2017 netvorí masu BSM.

7. Súd zistil, že rodinný dom, ktorého sa spor týka, nemá dosiaľ založený list vlastníctva a je bez
súpisného čísla. Na LV č. XXX je zapísaný starý rodinný dom so súpisným číslom 2263 a orientačným
číslom 49, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie je predmetom sporu pretože nepatrí domasy BSM. Sporný rodinný dom bol postavený v roku 1990, užívaný je od roku 1993 a zameraný
bol geometrickým plánom číslo R-49-65/93 Ing. Ladislavom Radvanszkým. Tento rodinný dom nie je
reálne deliteľný, resp. iba za použitia značných finančných prostriedkov je možné z neho vytvoriť dve

samostatné bytové jednotky. Žalovaný má voči úpadcovi B. M. G. Invest, s. r. o. prihlásenú do konkurzu
pohľadávku vo výške 753 132,- Sk, ktorá bola správcom konkurznej podstaty uznaná v celom rozsahu
a voči úpadcovi AGW, s. r. o., pohľadávku vo výške 244 533,- Sk, ktorá bola správcom konkurznej
podstaty uznaná vo výške 243 744,- Sk. Žalovanému bola dňa 20.07.2017 vyplatená suma 9700 eur
zo strany prvá penzijná správcovská spoločnosť. Na základe súčinnosti bánk boli zistené zostatky

na všetkých účtoch manželov ku dňu zániku manželstva tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Celoslovenskou lustráciou v katastri nehnuteľností (č. l. 658) bolo zistené, že žalovaný má vo svojom
výlučnom niekoľko ďalších nehnuteľností, ktoré sú vedené na rôznych listoch vlastníctva. J. O. B.,
B.. Súdu dňa 17.05.2023 oznámil, že nemá vedomosť o vydanom majetkovom podiele žalovaného
z Poľnohospodárskeho družstva Bohatá. UPSVaR Kn súdu dňa 07.11.2022 oznámil, že žalovaný nebol
evidovaný ako žiadateľ o príspevok na vytvorenie pracovného miesta na samozamestnanie v období

rokov 1993 až 1994. Z inzerátov na predaj hovädzieho dobytka bolo zistené, že 1 kus sa predáva
v sumách od 1 000 do 1 700 eur. Pani I. E. dňa 21.06.2023 písomne vyhlásila, že jej brat, žalovaný,
bol od roku 1980 do roku 1987 jedným z najväčších predajcov zeleniny v C. D. a Poľnohospodárske
družstvo Bohatá mu vydalo majetkový podiel v naturáliách v hodnote 216 000 Kčs. Do stavby rodinného
domu investoval 400 000 Kčs.

8. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

9. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

10. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

13. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.15. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Vyporiadanie BSM v zmysle citovaného ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j.
usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá

sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Z tohto dôvodu je pre vyporiadanie
podstatná aj cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri oceňovaní týchto vecí platí zásada, podľa
ktorej treba vychádzať z ich stavu (z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia) ku dňu zániku BSM,
avšak z ich ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (k tomu porovnaj napr. R 42/1972, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 174/2012 a z 19. júla
2013 sp. zn. 7 Cdo 9/2012). V zmysle § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka je pri vyporiadaní BSM

každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného
majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, len prostriedky
skutočne vynaložené na tieto investície. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba

v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom
spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania
manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých
manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý

z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov
alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii
majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia alebo po uzavretí manželstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva
len jedného z nich zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou - viď R 19/60) treba vychádzať
z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva
charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia
obstaralizpríjmovvichbezpodielovomspoluvlastníctve(aksananadobudnutienovejvecipoužiliokrem
prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z

manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec nadobudol
jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo,
zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak sa na
nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov
aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov). Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R
49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM,
pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov.
V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak
do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú

predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru,
že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku
jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí
ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného
majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný
nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí

a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty
(znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby
v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej
veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ichnajpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom

majetku jedného z manželov.

16. Súd okrem nesporných hnuteľných a nehnuteľných vecí popísaných vyššie zahrnul do masy BSM
rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec E., okres Komárno, bez súpisného čísla,
postavený na B. P. XXXX/XXX, v hodnote 46 330,94 eura, Vozík domácej výroby v hodnote 200

eur a Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2000 eur. Rodinný dom bol manželmi
postavený začiatkom 90tych rokov a užívať ho začali v roku 1993. Predmetný dom nemá založený list
vlastníctva a nejedná sa preto o rodinný dom na LV č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Vzhľadom na to, že sporové strany uzavreli manželstvo v roku 1987, je zrejmé, prečo súd vychádza
z toho, že dom patrí do BSM. Žalovaný síce skutkovo tvrdil, že dom postavil s vlastných finančných
prostriedkov v celkovej sume 400 000 Kčs, pričom z nich sumu 216 000 Kčs dostal ako majetkový

podiel v naturáliách od Poľnohospodárskeho družstva Bohatá. Tieto skutkové tvrdenia sa žalovanému
podľa názoru súdu nepodarilo preukázať. Žalovaný síce do konania predložil písomné vyhlásenie jeho
sestry, ktorá jeho skutkové tvrdenia podporila, avšak inými navrhovanými dôkazmi zo strany žalovaného
sa ich preukázať nepodarilo. Poľnohospodárske družstvo Bohatá podľa všetkého neexistuje, respektíve
nevykazuje žiadnu činnosť a na zásielky zo strany súdu neodpovedalo. Bývalý štatutár družstva uviedol,

že nemá žiadnu vedomosť o vydaných majetkových podieloch pre žalovaného. Okrem toho, žalobkyňa
do spisu taktiež predložila písomné vyjadrenia, ktoré podporovali jej skutkové tvrdenia o tom, že dom
postavili spoločne s bývalým manželom zo spoločných finančných prostriedkov. Navyše, súdu nie je
zrejmé, prečo by žalovaný navrhoval rozdelenie domu, resp. vytvorenie dvoch samostatných jednotiek
tak, ako to v priebehu sporu urobil, pokiaľ trval na tvrdení, že dom nepatrí do BSM. Vzhľadom na to,

že dom sa podľa posudku nedal reálne rozdeliť a vytvoriť z neho dve samostatné bytové jednotky by
si vyžadovalo nemalé finančné prostriedky, bolo potrebné, aby súd rozhodol prikázaním domu jednému
z bývalých manželov. O dom mal navyše záujem žalovaný, ktorý zároveň tvrdil, že nemá finančné
prostriedky na výplatu žalobkyne, pričom táto dom pre seba alebo deti už nepotrebovala. Žalovaný
však bol ochotný ju vyplácať mesačne sumou 100, neskôr 250 eur. Súd však lustráciou v katastri

nehnuteľností zistil, že žalovaný vlastní niekoľko nezanedbateľne veľkých pozemkov, z ktorých predaja
bydokázalzaplatiťfinančnévyrovnanie,čovšakžalovanývpriebehuceléhosporuodmietal,pričomvšak
aj naďalej trval na tom, že rodinný dom má byť prikázaný jemu. Súd sa s touto situáciou preto vysporiadal
tak, že rodinný dom prikázal žalovanému, pričom má za to, že dostatočne preskúmal finančné pomery
a možnosti žalovaného na výplatu žalobkyne z jeho oddeleného majetku. Súd sa tiež zaoberal otázkou,

či môže o nezapísanom rodinnom dome v rámci vyporiadania BSM rozhodnúť, pričom dospel k záveru,
že áno a dom označil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. „Pri nadobúdaní vlastníctva k
novovytvorenej veci treba za jej vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že
vec bola vytváraná od počiatku pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom
je stavebník, teda ten, kto vec stavia na základe stavebných predpisov. Stavebník sa aj zapíše do

katastra nehnuteľností za vlastníka novej stavby v zmysle § 46 ods. 2 a 7 KZ, ak sa nepreukáže niečo
iné. Vlastníctvo k novej stavbe zo strany inej osoby sa môže pritom preukázať buď zmluvou o dielo (§
536 OBZ), prípadne inou zmluvou. Takáto zmluva však nemá charakter titulu nadobudnutia vlastníctva,
ale je len dokladom, že daná stavba bola od počiatku zhotoviteľom (stavebníkom) realizovaná pre
objednávateľa (§ 544 OBZ), resp. inú osobu. V tejto súvislosti je vhodné poukázať aj na možnosti zmeny

stavebníka počas procesu výstavby a dopady na vlastníctvo stavby. Ak má byť stavebník súčasne
vlastníkom stavby, má jeho zmena logicky aj dopad na to, komu bude novopostavená stavba patriť. V
nadväznosti na to treba zohľadňovať, či stavba dosiahla stupeň rozostavanosti podľa § 46 ods. 3 KZ.
Ak takýto stav rozostavanosti ešte nebol dosiahnutý, teda nie je doposiaľ zrejmé stavebnotechnické a
funkčné usporiadanie prvého nadzemného podlažia stavby, nejedná sa o stavbu ako nehnuteľnú vec

ale o stavebné dielo, ktoré je v občianskoprávnej rovine súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza,
a preto samotné nemôže byť predmetom nakladania, resp. občianskoprávnych vzťahov. Napriek tomu
aj v tomto štádiu môže dôjsť v administratívnej rovine k zmene stavebníka na základe zmluvy o
prevode práv a povinnosti k stavebnému dielu. Z hľadiska teórie správneho práva síce možno namietať,
že k zmene verejnoprávneho oprávnenia vyplývajúceho zo stavebného povolenia dôjde na základe

súkromnoprávneho úkonu, avšak stavebné úrady takúto prax aj s odkazom na znenie § 70 StavZ vo
všeobecnosti akceptovali. Ak však dosiahlo stavebné dielo stav rozostavanosti podľa § 46 ods. 3 KZ,
ide už o vzniknutú a prvému stavebníkovi patriacu stavbu ako nehnuteľnú vec. V takomto prípade
samotná zmena stavebníka nebude mať dopad na vlastníctvo k stavbe. Nakladanie s vlastníctvom ktakejto stavebnotechnicky nedokončenej stavby sa v ničom nebude odlišovať od nakladania s inou
nehnuteľnou vecou. Zmluvné získanie vlastníctva takejto rozostavanej stavby preto už nebude mať
povahu originárneho nadobudnutia vlastníctva formou vytvorenia novej veci a to aj keď prevažnú časť

stavebných prác následne zrealizuje nový nadobúdateľ.“ (FEČÍK, Marián. § 132 [Spôsoby nadobúdania
vlastníctva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO,
František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 953–
954, marg. č. 4.) Súd tiež poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2534/2000, podľa ktorého
pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná

minimálnedotakéhoštádia,odktoréhopočínajúcvšetkyďalšiestavebnéprácesmerujúužkdokončeniu
takto druhovo aj individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb
stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom sa už vytvorili aj vlastnícke práva k stavbe, sú pre
takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady
na ne mnohonásobne prevýšia náklady už vynaložené.

17. Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur a Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote
2000 eur sú obe nesporné, že existovali v čase rozvodu manželstva a existujú aj dosiaľ. Sporové strany
sa taktiež zhodli na ich hodnote a súd ich preto poňal do masy BSM. Žalovaný nepreukázal súdu svoje
skutkové tvrdenia o tom, že by vozík bol súčasťou mechanizmu, ktorý mu mal byť vydaný v rámci

reštitúcie pred vznikom manželstva a taktiež ani tvrdenie o tom, že konštrukcie fóliovníkov existovali
už pred vznikom manželstva. Vozík preto tak, ako aj ostatné stroje a mechanizmy poľnohospodárskej
výroby prikázal žalobkyni, ktorá ich bude môcť speňažiť a konštrukcie žalovanému vzhľadom na to, že sa
nachádzajú na jeho pozemkoch a žalobkyňa o ne záujem nemala. O zostatkoch na účtoch rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom tieto zistil na základe návrhov sporových strán

z peňažných ústavov a vzhľadom na to, že išlo o účty výlučne vedené na meno žalovaného, prikázal ich
žalovanému a žalovaného zaviazal na vyplatenie finančného vyrovnania. Nesporným bolo aj tvrdenie
o existencii 6 ks hovädzieho dobytka v čase zániku BSM, ako aj to, že dobytok už neexistuje pretože ho
žalovaný spracoval a predal prípadne skonzumoval, pričom žalobkyňa podľa názoru súdu dostatočne
preukázala hodnotu dobytka v čase rozhodnutia súdu niekoľkými inzerátmi. Treba dodať, že žalobkyňa

ajvsúvislostistýmitoinzerátmiskutkovotvrdilacenu1ksdobytkavpriemere800eur,tedaznačnenižšiu
ako priemerne vychádzala na základe predložených inzerátov. Súd preto vychádzal z toho, že cena 1
ks dobytka v sume 800 eur je preukázaná a žalovaného zaviazal na vyplatenie finančného vyrovnania.
18. Súd ustálil, že do masy BSM nepatrí pohľadávka žalovaného voči B.M.G.INVEST s. r. o. a AGW
s. r. o. a poukazuje pritom na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah

vecí patriacich do BSM, ktorý netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému
z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa
stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom až okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené
jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ tieto pohľadávky neboli reálne vyplatené,
predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM. Treba tiež uviesť, že predmetné

finančné prostriedky boli do vyššie uvedených spoločností vložené pred značným časovým odstupom
počítaným v podstate už na desaťročia a tvrdenia žalobkyne, že o vložení týchto prostriedkov nevedela,
nie sú preukázané. Je pravdou, že skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, kto v domácnosti hospodáril
s peniazmi potvrdili deti sporových strán, na druhej strane však je nutné uviesť, že v každej rodine môžu
byť vzájomné vzťahy, kompetencie a dohody nastavené inak, pričom však plynutím času nemusia byť

nemenné a rodinná dynamika môže tieto východiská podrobiť záťažovým testom. Akokoľvek však, návrh
na rozvod zo strany žalobkyne prišiel až v roku 2017. Do tohto času zdá sa, a vyplýva to aj z vykonaného
dokazovania z výpisu účtov, že nebolo nezvyčajné, že žalovaný z účtu čas od času vybral väčšiu sumu
peňazí (v porovnaní s inými výbermi) tak, ako sa to stalo aj 12.09.2017, kedy vybral z účtu sumu
3 300 eur a rovnako aj 27.01.2017, kedy vybral sumu 3 500 eur, na ktoré poukázala žalobkyňa ako na

pokútne výbery, ktoré ju ukrátili o jej časť BSM. K tomuto je nutné dodať, že podobný výber bol zo strany
žalovaného uskutočnený aj 21.09.2015 v sume 4 500 eur a teda zdá sa, že rodina takýmto spôsobom
fungovala. Okrem toho, výber sumy 3 500 eur z 27.01.2017 bol realizovaný ešte dávno predtým, ako
by žalobkyňa podala na súd návrh na rozvod, ktorý bol podaný až 20.04.2017 a navyše, žalovaný sa
k týmto výberom skutkovo vyjadril tak, že potreboval zaplatiť ďalšiu pracovnú silu na hospodárstve

a kupoval si jedlo a odev, čo v podstate zodpovedá aj jeho výpovedi v rozvodovom konaní, kde uviedol,
že tieto peniaze minul na poľnohospodársku výrobu a na seba, pretože si sám zabezpečuje stravu.
Navyše, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi bývalými manželmi to nebolo celkom tak, že
by iba žalovaný disponoval všetkými peniazmi. Je preukázané, že aj žalobkyňa mala svoj bankový účetspolu so sporiacim účtom, z ktorého si napríklad dňa 03.06.2016 vybrala hotovosť v sume 5 000 eur
a dňa 20.02.2017 vykonala príkaz na úhradu sumy 5 000 eur. Z výpisu z účtu žalobkyne (č. l. 534)
vyplýva, že za obdobie od 01.01.2016 do 28.02.2017, kedy bol účet zrušený, tvorili vklady 16 039,86

eura a výbery 23 789,48 eura, pričom počiatočný stav účtu bol 7 749,62 eura. Obdobnou optikou súd
vníma aj vyplatenie sumy 9 700 eur z dôchodkovej správcovskej spoločnosti žalovanému, ku ktorému
došlo ešte počas trvania manželstva 20.07.2017, pričom ku dňu zániku BSM nebolo preukázané, že by
tieto finančné prostriedky existovali. Súd má za to, že nie je preto možné, aby patrili do BSM a žalobkyňa
k nim ani nepredniesla žiadne ďalšie bližšie skutkové tvrdenia o tom ako mali byť žalovaným použité

a nevysvetlila je možné, že síce vedela o tom, že mu boli vyplatené a zároveň o tom mala aj listinný
dôkaz, avšak už nevedela, čo sa s nimi stalo. Záverom súd uvádza, že sporové strany sa predsa len
dokázali dohodnúť, ako disponovať aspoň s časťou ich majetku, keď ich syn ako svedok uviedol, že od
rodičov dostal do daru 14 000 eur a pôdu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené boli do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázané hnuteľné

a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 32 300 eur a žalovanému nehnuteľné a hnuteľné veci a zostatky na
účtoch v celkovej sume 48 465,22, pričom však bolo nutné navyše zohľadniť hodnotu 6 ks hovädzieho
dobytka, ktoré mu zánikom BSM zostali v hodnote 4 800 eur, teda celkovo veci a peniaze v hodnote
53 265,22 eura. Rozdiel medzi týmito sumami je 20 965,22 eura a preto súd zaviazal žalovaného
titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 10 482,61 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku, pričom lehota 30 dní sa súdu aj vzhľadom na dĺžku konania javí ako správna a spravodlivá.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože predmetom konania je vyporiadanie
celého spoločného majetku sporových strán a to, akým spôsobom súd majetok rozdelí nemá vplyv na
trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané

veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu.

21. Vzhľadom na to, že štátu vznikli trovy v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a tento bol
vyhotovený v prospech oboch sporových strán k určeniu všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti –
rodinnému domu, zaviazal strany sporu rovným dielom na náhradu trov štátu.

Poučenie:

Protitomutorozsudku jemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.