Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201072
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224201072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a

sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M. advokát, so
sídlom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 640,- eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/29/2024-101 zo

dňa 09.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, cit.:

„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa

19.8.2014, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 640,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 640,- eur od dňa 23.04.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo

dňa 19.8.2014, obsiahnutá v bode 2., podľa ktorej má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi administratívny
poplatok vo výške 149,56 eur, za administratívne náklady na vypracovanie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo
dňa 19.8.2014, v bode 3, v časti v znení: „ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 6Csp/29/2024 2
19.8.2014, v bode 8., v prvom odseku: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí

celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovizaplatiťzmluvnúpokutuvovýške33EUR.“,avtreťomodseku:„Spotrebiteľsazaväzujeuhradiť
veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy
na úhradu.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 19.8.2014, v bode
08., v štvrtom odseku, v znení: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli
v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne,
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení

svojho práva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 19.8.2014, bod
12., v znení: „Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal

akékoľvekupomienky,SMSsprávynamobilnételefónyae-mailuvedenévžiadostiospotrebiteľskýúver,
v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto
klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa www.pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné
skutočnosti).Spotrebiteľsúhlasístým,abyveriteľmuposielaloznámeniaajpomocouautomatizovaných
prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2014 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo
výške 200,- eur. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 196,- eur,
a teda žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému do 20.08.2015 sumu 396,- eur. V zmluve je uvedený úrok
vo výške 23,22 % ročne, čo predstavuje sumu 46,44 eur, administratívny poplatok 149,56 eur, RPMN vo

výške98%apriemernáRPMN44,6%.Žalobkyňauhradilažalovanémusumu840,-euražalovanýžiada
ďalej zaplatiť sumu 801,04 evidovanú ako dlžná suma. Dňa 23.06.2021 žalobkyňa poukázala na účet
žalovaného sumu nad rámec istiny (č.l. 26 spisu). Z prehlásenia E. F. G. H. C. zo dňa 8.4.2024 súd zistil,
že dňa 3.4.2024 žalobkyňa sa dostavila do kancelárie združenia so žiadosťou, že sa potrebuje poradiť
so zmluvou ktorú uzavrela so žalovaným. Po posúdení zmluvy bola informovaná, že podľa ich názoru

je pravdepodobné, že ide o zmluvu, na základe ktorej poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov a je
pravdepodobné, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval okrem iného ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 2, § 39, § 451, § 456,

§ 458 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2, § 559 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov a ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“) a konštatoval, že vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., a § 7 ods. 1 je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu hrubého porušenia povinnosti žalovanej ako
veriteľa podľa § 7 ods. 1, keďže žalovaný pred uzavretím zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou

schopnosť žalobkyne spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Takýto stav tvrdený nebol a nevyplýval
z predložených dôkazov.4. Čo sa týka výšky RPMN 98 %, ktorá nepochybne neprimerane prevyšuje akékoľvek úroky a
poplatky a žalovaný takéto náklady od žalobkyne žiadal napriek skutočnosti, že ako poskytovateľovi
finančných služieb mu muselo byť z dostupných zdrojov zrejmé (napr. z internetovej stránky Ministerstva

financií SR, z ktorej vyplýva priemerná RPMN pri takto poskytovaných úveroch vo výške 44,26 % v
rozhodnom období, že toto úverovanie prekračuje akékoľvek medze úrokovania (viac ako dvojnásobok
priemernej RPMN) a vzhľadom na vzájomné plnenie je v hrubom nepomere, preto bez pochýb možno
konštatovať neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá v konečnom
dôsledku je prepojená aj na už spomenuté nepreukázanie skúmania úveruschopnosti spotrebiteľa.

Dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné konštatovať
aj rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nezodpovedá všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takej situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané, až
úžernícke úroky. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť súd zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 640,- eur, ako rozdiel medzi zaplatenou sumou 840,-
eur a poskytnutým úverom 200,- eur. K priznanému nároku prináležia žalobkyni aj zákonné úroky

z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

5. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, podľa ktorého skutočnosť že žalobca

uplatní nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok po zániku záväzkového vzťahu, nemá
vplyv z hľadiska vecnej legitimácie.

6. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX, zo
dňa 19.08.2014, obsiahnutá v bode 2., podľa ktorej má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi administratívny

poplatok vo výške 149,56 eur, za administratívne náklady na vypracovanie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto je podľa názoru súdu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko nárokovanie tohto poplatku nie sú spotrebiteľovi vopred známe, nie je
zrejmé ani to, aké protiplnenie za tento poplatok spotrebiteľ dostáva. Tu sa žiada uviesť, že o úplne
obdobnom znení podmienky u žalovaného už bolo právoplatne rozhodnuté (viď rozsudky Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/23/2023, sp. zn. 6CoCsp/3/2023). Od záverov týchto rozhodnutí nevidel
súd dôvod odkloniť sa a preto na dôvody v nich uvedené odkazuje.

7. Rovnako uvedené platí aj pre zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2014, v bode 3, v časti v znení: „ Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje,

že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“, keďže rozsudkami
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2023, sp. zn. 10CoCsp/31/2023, sp. zn. 12CoCsp/5/2023,
bola táto podmienka potvrdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Uvedenou zmluvnou podmienkou

sa na spotrebiteľa v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami.

8. Zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru,
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2014, v bode 8., v prvom odseku:

„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 33 EUR.“, a v treťom odseku: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, možno
posúdiť ako neprijateľné, pričom ich neprijateľnosť bola vyslovená v rozsudkoch Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 1CoCsp/23/2023, 1CoCsp/11/2021, s ktorými sa súd stotožnil a v podrobnostiach na ne
odkazuje. Žalobkyni si zmluvnú pokutu so žalovaným individuálne nevyjednala, táto bola zapracovaná
do zmluvných podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného.

9.NapokonajzmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaspotrebiteľského

úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2014, v bode 08., v štvrtom
odseku, v znení: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpeniaveriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom aj o tejto bolo už právoplatne rozhodnuté vo
vzťahu k žalovanému, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/95/2021 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/33/2022 „Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č.
87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Sankčnú povahu má evidentne aj paušálna náhrada nákladov
1.660,- eur v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon
od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd považuje za neprijateľnú
podmienku aj takú, ktorá predstavuje takýto odklon od zmyslu a účelu zákonného inštitútu. Podľa §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného ,,náklady
spojené s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o
neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v
spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti
ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti

platiť neexistujúce náklad je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu (por. Rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7U/17/06 Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s
ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj
poplatok za jej vystavenie).“

10. Nakoniec aj zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2014, bod
12., v znení: „Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal
akékoľvekupomienky,SMSsprávynamobilnételefónyae-mailuvedenévžiadostiospotrebiteľskýúver,

v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto
klienta vytvorené na webovej stránke veriteľa www.pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné
skutočnosti).Spotrebiteľsúhlasístým,abyveriteľmuposielaloznámeniaajpomocouautomatizovaných
prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pričom jej neprijateľnosť bola vyslovená tým istým spomenutým rozhodnutím Okresného súdu Poprad

sp. zn. 17Csp/95/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Csp/29/2024,
3CoCsp/33/2022, z podnetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, z 11.12.2012,
na odôvodnenie bodu 10.2. vyplýva: „Komisia posúdila zmluvné podmienky ako nevyvážené, ktoré v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Predmetné zmluvné podmienky umožňujú nepredvídateľné
konanie dodávateľa spojené s neistým postavením spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Komisia
nepovažuje za primerané a v súlade s požiadavkou dobrých mravov, aby dodávateľ formou štandardnej
zmluvnej klauzuly prezumoval súhlas spotrebiteľa s nahrávaním telefónnych hovorov, zasielaním
správ, informácií a inej obchodnej komunikácie. Vylúčenie skutočnej možnosti voľby spotrebiteľa, či

súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považuje Komisia za neprijateľné.“ Predmetná zmluvná
podmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by umožňovali brániť dodávateľovi nadmerne
obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej obsahu, početnosti, používania v dňoch
pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by mohla byť komunikácia uskutočňovaná,
pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie „a iné skutočnosti“, keď v tejto časti je

sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti tohto súhlasu ako platného prejavu
vôle.

11. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne aj vo vzťahu k posudzovaniu zmluvných
podmienok už judikovaných a k procesnej stránke dokazovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok,

ktoré už boli judikované. S týmito názormi právnej spisby možno súhlasiť a na ne aj v odôvodnení
poukázať citujúc z publikácie Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037,
1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnomspotrebiteľskom spore nie je záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom
spotrebiteľskomspore,zapredpokladuobdobnýchskutkovýchokolnostíbymalsúdrozhodnúťobdobne.
Zaväzuje ho k tomu požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR.“ a tiež Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak
by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre
ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už

na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v
rozpore so zákonom.“

12. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej
dobe, v konaní žalobkyňa tvrdila, že o vzniku bezdôvodného obohatenia s a o tom, kto sa na jej
úkor obohatil sa dozvedela od E. F. G. H. C., o čom žalobkyňa predlžila dôkaz, Prehlásenie zo dňa

08.04.2024 (č.l. 8 spisu), žaloba bola podaná dňa 15.04.2024 včas, a to rovnako berúc v úvahu začiatok
plynutia objektívnej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 23.06.2021, kedy podľa
nerozporovaného tvrdenia žalovaného dňa 23.06.2021 došlo k poukázaniu splátky na účet žalovaného
nad rámec sumy istiny, začiatok plynutia objektívnej lehoty sa viaže na tento moment obohatenia. Nárok
žalobkyne nie je premlčaný.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
namietajúc, že žalovaný si individuálne dohodol podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s tým
že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli
dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity

klienta. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na
prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k
úhrade jednej splátky vo výške 396,- eur s termínom splatnosti dňa 20.08.2015. Žalobkyňa uzavrela so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera
nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo
dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že
súhlasil s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov

vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. K čiastočnej neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobkyňa nebola k podpisu zmluvy o úver donútená a
podpisy činila bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. Podľa názoru žalovaného zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená

za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní
jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke,
ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje
žalovaný, a zamietnuť v tejto časti žalobu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

21. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1)

24. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú

nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného

plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

25. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne
postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť
s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

26. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III.ÚS/124/2020 z 15.04.2020, ktorým odmietol
ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019, vyslovil právny názor cit.: „26. Obiter dictum ústavný súd na podporu záverov v napadnutom
rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) a na

doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať, aby nekalé
(neprijateľné) podmienky spotrebiteľov nezaväzovali. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že čl. 6 ods.
1 má kogentnú povahu. Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná
smernica ako celok predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii,

najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celej Európskej únii (uznesenia Súdneho dvora
C-76/10, bod 50). Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana,
ktorú smernica zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné
s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku (rozsudok Súdneho dvora C-40/08, bod 52). Podstata noriem verejného poriadku

spočíva okrem iného v tom, že na nich musí súd trvať vždy za každých okolností. Ak má preto súd
predmetom konania napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti
o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú
a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku,
ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,

takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala(rozsudokSúdnehodvora,Veľkákomora,
v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Uvedený rozsudok prispel k odstráneniu
pochybnosti o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto

účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov
časovo obmedzovať (body 72 a 73). Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku
ujmy (napr. C-374/14, bod 95, tiež C-34/13, bod 42). Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia
zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly
nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými by bolo

kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Členským štátom
patri procesná autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení smernice 93/13
(pozri v tomto zmysle rozsudok C-377/14, bod 50, tiež rozsudok C-34/13, body 52 a 53, ako aj citovanú
judikatúru). Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je

neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru,
a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu právna plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka
je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy
sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia

záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty,
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto
stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod
52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi

so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa § 301 a Civilného sporového poriadku)
a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa. Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť
spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade individuálneho sporu na rozdiel
od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti o jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa
(§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa

štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok
predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva
spotrebiteľa (napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky
vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam,
pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a

Občianskeho zákonníka).“

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.08.2022
konštatoval, cit.: „K námietkam nevykonateľnosti rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach platných do dňa 4. októbra 2012

dovolací súd zdôrazňuje, že i keď dovolateľka v priebehu konania poukázala na to, že uvedené zmluvné
podmienky platili len do uvedeného dátumu a predložila súdu všeobecné podmienky platné od 21.
septembra 2012, v obsahu výrokoch rozsudku boli zmluvné podmienky, ktoré vyhlásil za neplatné jasne
identifikované, čo je rozhodujúce, t. j. účelom rozsudku je dosiahnutie nepoužívania neprijateľných
podmienok ako takých, bez ohľadu na to akých zmlúv sú súčasťou, v akom konkrétnom dokumente

sú uvedené, kedy boli vydané, ako dlho majú platiť, rozhodujúci je ich neprijateľný obsah. Pokiaľ i je v
rozsudku uvedené, že sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok žalovanej platných do dňa 4.
októbra 2012, nič to nemení na tom, že obsah týchto podmienok je neprijateľný, tým neplatný a ďalej sa
používať nemôže, t. j. nemôže byť súčasťou neskorších podmienok, resp. zmlúv a pod.. Zjednodušene
povedané, zmyslom a účelom rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho jednotlivých výrokov bolo

vyhlásenie zmluvných podmienok s obsahom v nich definovaných za neplatné, bez možnosti ich
ďalej používať. Z rovnakého záveru vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, že uvedením zmluvných
úverových podmienok vo výroku rozhodnutia dochádza k ich špecifikácií a uvedenie rozsahu, v akom
tieto úverové zmluvné podmienky sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

28.Spoukazomnauvedenéprávneustanoveniaacitovanújudikatúruaprincípprávnejistotyvyplývajúci
z Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy
sa spotrebiteľ domnievajúci sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v ním uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluve môže bez ďalšieho (predovšetkým bez potreby naliehavého právneho záujmu, či uplatňovania
iných práv, ktorých uplatnenie by malo svoj základ v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky)

domáhať voči dodávateľovi ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 53 ods. 1, 4 a 5, Občianskeho zákonníka,
§ 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 CSP..
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem spotrebiteľov na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho,

aby ho bolo potrebné osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z citovaného §
3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

29. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať namietajúcu nedôvodnosť žaloby za
neopodstatnenú odvolaciu námietku. Slovenská republika sa zaviazala zabezpečiť, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnejzmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej
zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie

času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa Čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

30. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio
legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke
dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne

zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo
vzťahu uplatňovaného nároku žalobkyne o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd
nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Navyše všetky predmetné zmluvné
podmienky už boli súdmi Slovenskej republiky vyhlásené za neprijateľné.

32. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

33. Žalovaný vo vzťahu k určeniu úveru za bezúročný a bezpoplatkov a povinnosti vydať bezdôvodné

obohatenie ničím právne relevantným neargumentoval.

34. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný ako veriteľ nepostupoval
s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a v priebehu konania ani netvrdil
a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že pred uzavretím zmluvy skúmal schopnosť žalobkyne spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v súlade s § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

35. Čo sa týka samotnej výšky RPMN 98 % oproti v tom čase priemernej RPMN 44,23 % nemožno
konštatovať ináč ako v rozpore s dobrými mravmi a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Podľa údajov NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci august 2014, boli vo
výške 10,72 %, dohodnutá úroková miera vo výške 23,22 % je viac ako dvojnásobne vyššia a preto súd
prvej inštancie správne konštatoval jej absolútnu neplatnosť podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

36. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

37. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiťujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

38. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

39.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi

je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch, často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi

ľuďmi, aby dlžník v tejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýmsadzbámuplatňovanýmibankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie

však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutý úrok vo výške 23,22 % ročne viac
ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu vo výške 10,72 % uplatňovanú bankami pri
poskytovaní obdobných úverov ako to správne zistil prvoinštančný súd. V zmluve dohodnutá úroková
miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti iba dojednania o
úrokochprerozporsdobrýmimravmipodľaust.§39Občianskehozákonníkanemáoporuvovykonanom

dokazovaní. Platí to o to viac, ak samotný prvoinštančný súd konštatuje, že pri takejto dohode je možné
hovoriť o úžere.

40. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,

za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde
sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku
možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu
celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu pokiaľ ide o jej zákonom určené
pojmové znaky, treba chápať ako neoddeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť

zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah
tvorí neoddeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní
úrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúverujemožnéhovoriťoobčianskoprávnejúžere,ktorážiadnuprávnu
ochranunepožíva.Neprimeranáodplatazaúverohrozujenajmäsociálneslabšieobyvateľstvoaúverový
právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové

praktikyzcelospoločenskéhohľadiskasúnebezpečnévsúvislostisneprimeranýmúverovýmzaťažením
obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre
rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.

41. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vznik povinnosti žalovaného

vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle
zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne určil
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, po porade žalobkyne so E. F. G. H. C. dňa 8.4.2024
a začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, dňa 23.6.2021, kedy žalobkyňa podľa nerozporovaného
tvrdenia žalovaného (č.l. 26 spisu) poukázala splátku na účet žalovaného nad rámec sumy istiny. Výšku

bezdôvodného obohatenia, sumu 640 eur, ktorá tvorí rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou
sumou žalobkyňou, žalovaný nenamietal.42. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v závislosti od uvedeného dospel k záveru o hrubom
porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z.

a zároveň považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na neplatnosť dohody o výške
úrokovej miery podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

43. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

44. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje úspech
žalobkyne v odvolacom konaní, preto jej odvolací súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).