Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010204
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8622010204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2025,
v trestnej veci obžalovaných A. B. a C. D. A. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaných a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
SK-3T/31/2022 zo dňa 11.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
týkajúceho sa obžalovaných A. B. a C. D. A..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným

A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. G.
XXX/XX, E.,

C. D. A., nar. XX.XX.XXXX v H. I., trvale bytom
J. XXX/XX, XXX XX E.,

u k l a d á :

1. obžalovanému A. B.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 56

ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výške 5.000,- (päťtisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

2. obžalovanému C. D. A.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 56

ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. D. A.. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-3T/31/2022 zo dňa 11.09.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona (v skutku pod bodom a/ a pod bodom b/
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona) a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v skutku pod bodom b/). Obžalovaného C. D. A. uznal
okresný súd vinným z pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (v
skutku pod bodom b/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona) a zo zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v skutku pod bodom b/), na

tom skutkovom základe, že

- dňa 21.07.2020 v rockovom klube „Holičstvo“ na Centrálnej ulici číslo 274 vo Svidníku pod vplyvom
alkoholických nápojov

a/ v čase od 01.30 hod. do 01.55 hod. pred najmenej piatimi osobami súčasne prítomnými v tomto bare
postupne, najprv A. B. za barovým pultom kopol do oblasti brucha barmana K. K., ktorý ho predtým
upozornilnajehoneprístojnésprávanie,potomC.D.A.fyzickynapadolD.K.stojacehoprirohubarového
pultu s L. M., pričom ho opakovane najmenej dvadsaťkrát udrel päsťou do oblasti tváre následkom čoho
tento spadol za barovým pultom na zem, kde ho viackrát kopol do rôznych častí tela a A. B. takmer

súčasne fyzicky napadol L. M., pričom ho opakovane, najmenej desaťkrát udrel rukami do oblasti hlavy
a hornej časti tela, následne C. D. A. fyzicky napadol N. F., ktorá sa snažila zabrániť ďalšiemu fyzickému
napádaniu D. K., keď do nej opakovane sotil rukami následkom čoho spadla na zem a po jej postavení
sa ju A. B. chytením za vlasy odtiahol od barového pultu, potom fyzicky napadol D. K., ktorého viackrát
udrel rukami do hornej časti tela, následne najprv C. D. A. a potom aj A. B. údermi do hornej časti tela

napadli aj A. E., ktorá sa taktiež snažila zabrániť ďalšiemu fyzickému napádaniu D. K. ktorého, keď sa
mu podarilo vstať zo zeme obaja viackrát rukami udreli do oblasti hlavy, tváre a tela a napokon viackrát
sotili do A. E. následkom čoho táto spadla na zem, pričom uvedeným fyzickým napadnutím spôsobili D.
K. pomliaždenie hlavy, podliatiny ľavého ramena a ľavej driekovej oblasti, ktoré si vyžiadali jeho lekárske
ošetrenie, no bez liečenia a práceneschopnosti

b/ okolo 01.56 hod v presvedčení, že ich predchádzajúce neprístojne správanie sa v bare J. H. nasnímal
na svoj mobilný telefón, požadujúc od neho vydanie mobilného telefónu, za účelom prezretia galéria
tohto telefónu, fyzicky ho napadli tak, že najprv do neho strkali a keď tento utiekol za barový pult, z
oboch strán barového pultu ho obkľúčili a za barovým pultom A. B. ho opakovane viackrát udrel rukami

do oblasti hlavy a hornej časti tela opätovne požadujúc od neho vydanie mobilného telefónu, následkom
čoho J. H. im po odblokovaní mobilný telefón vydal, po vydaní ktorého A. B. ho ešte viackrát udrel po
hlave a po prezretí galérie telefónu mu tento potom vrátil.

Za to okresný súd obžalovanému A. B. podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods.

2 Tr. zákona bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil
skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Obžalovanému C. D. A. uložil okresný súd podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm.
j/, § 38 ods. 2 Tr. zákona a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 56 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, uložil
úhrnný peňažný trest vo výške 2.000,- eur (dvetisíc eur). Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu uložil povinnosť, aby nahradil poškodenej

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 255,70 eur.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieokresnýprokurátorvneprospechobžalovaného
C. D. A. vo vzťahu k výroku rozsudku o druhu a výmere trefile_0.jpgfile_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

stu. Uviedol, že uložený peňažný trest obžalovanému C. D. A. vo výške 2.000,- eur je neprimeraný
a v rozpore so zásadami ukladania trestov vyjadrenými v ustanovení § 34 Tr. zákona. Poukázal na
skutočnosť, že obžalovaný C. D. A. sa dopustil formou spolupáchateľstva jednak prečinu výtržníctva,

ako aj zločinu vydierania, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním. Bol toho názoru, že je
nevyhnutné uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
a určením primeranej skúšobnej doby, pretože takýto trest umožní okrem iného sledovať správanie sa
obžalovaného počas určitého časového obdobia a zároveň tento trest žiadnym spôsobom neovplyvni
jeho možnú starostlivosť o zabezpečenie jeho potrieb a potrieb jeho rodiny. Poukázal na to, že

obžalovanéhočistýmesačnýpríjem,akotosámuviedol,predstavujesumu 2.000,-eur.Vzhľadom
na povahu a závažnosť ním spáchaných trestných činov, za ktoré bol v predmetnom konaní uznaný za
vinného, uložený peňažný trest nezabezpečí jednak ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej
činnosti, ale neplní voči obžalovanému ani file_6.jpg

file_7.wmf

preventívnu funkciu v tom zmysle, že by ho odradil od páchania ďalšej trestnej činnosti, pretože
predstavuje len výšku jeho jedného mesačného príjmu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne

aby sám vo veci rozhodol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote aj obžalovaný A. B., ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu odôvodnil tým, že súd odôvodnil výšku uloženého trestu tým, že podľa jeho názoru,
pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, keď mal byť podľa jeho zistení v dvoch prípadoch

právoplatne odsúdený. Uviedol, že zo štyroch trestných konaní, ktoré boli voči nemu vedené pred viac
než 10 rokmi, dve z nich sa skončili zmierom a dve uložením peňažného trestu. Bol toho názoru, že
z pohľadu zákona má legitímne právo na to, aby sa na jeho osobu hľadelo ako na bezúhonnú a má
právo očakávať, že sa súd nebude pri úvahe o uložení trestu spravovať trestnoprávnou minulosťou.
K priestupkom na úseku dopravy uviedol, že ročne prejazdí 70 000 – 90 000 km, čím považuje svoje

vozidlo za svoj druhý domov a pojazdnú kanceláriu. Z tohto dôvodu niekedy vyplynie nedostatok
pozornosti z jeho strany. Poznamenal, že súd mal prihliadnuť na to, že svojím konaním takto nikoho
neohrozil poškodením zdravia, ani majetku. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý vnímal aj tú skutočnosť,
že obžalovaný v priebehu súdneho konania neprejavil žiadny kriticky postoj k svojmu konaniu, práve
naopak, poukazoval na to, že mu ľudia vo Svidníku závidia, a preto sa môže dostať s nimi do konfliktu.

Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní pred súdom opakovane uviedol, že svoje konanie ľutuje,
pretovnímanespravodlivocitovanétvrdenie.Neboltohonázoru,ženaprejavenieľútostibymalpoužívať
iba určité slovné spojenia, inak si nevie vysvetliť, že súd jednoznačné stanovisko takto dezinterpretoval.
Ďalej uviedol, že odkedy sa rozhodol odísť z prostredia diskoték a svoje podnikanie zameral na
obchodovanie s nehnuteľnosťami, už viac ako 10 rokov nemá žiadne problémy so zákonom. Oženil

sa a s manželkou vychovávajú štyri deti A. (7 rokov), O. (5), P. (2) a K. (8 mesiacov). Okrem toho má
aj syna J. (23 rokov) z predchádzajúceho manželstva, ktorý nedávno dokončil bakalárske štúdium a v
štúdiu pokračuje. Zároveň uviedol, že je vášnivý poľovník a samozrejme k láske k prírode vedie aj svoje
deti. Najstarší J. už má aj poľovnícky kurz za sebou a maloleté deti sa zatiaľ učia rozoznávať stopy aprikrmovať zver. Od kedy začalo toto trestné stíhanie musel odovzdať zbrane, teda poľovanie mu bolo
odopreté, čo samozrejme vníma tiež ako akúsi formu trestu, ktorá už dávno prebieha. Poznamenal, že
ako otec piatich detí musí usilovne pracovať, aby zabezpečil svoju rodinu. Podmienečný trest by značne

skomplikoval túto jeho najdôležitejšiu úlohu, pretože by nemohol čerpať dotácie, podporné programy,
fondy a predovšetkým bankové úvery, čo je kľúčové pre pokračovanie jeho podnikania. Nevie, ako
uživí rodinu, ak tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Jeho manželka je na rodičovskom príspevku,
teda takmer bez príjmu a A. (2.ročník) je dyslektik, ktorý si vzhľadom na túto poruchu učenia vyžaduje
špeciálne pomôcky, terapie a pod. Poukázal na to, že ukončenie podnikania a zamestnanie sa nie je v

jeho prípade jednoduché, keďže je diabetik 1. typu. Jeho pankreas nevyrába ani kvapku inzulínu, teda
je maximálne závislý od inzulínových pier. Každá fyzická aktivita, či nepresne nadávkovaný inzulín pred
jedlom, mu často spôsobuje hypoglykemické alebo hyperglykemické stavy. Požiadal o zváženie výšky
trestu, pretože žiaden poškodený nepodal trestné oznámenie a jeho konaním nikto neutrpel zdravotné
následky. Úprimne ľutuje, čo sa stalo a vie, že mal reagovať inak, vyhnúť sa konfliktu a nezapájať sa
do neho, ak začal mimo neho. Uviedol, že na druhý deň sa stretol so všetkými aktérmi a vzájomne sa

jeden druhému ospravedlnili a vysvetlili si konflikt. Nikto voči nemu nemá ťažké srdce. Opätovne žiadal
o prehodnotenie, lebo nechce, aby jeho rodina trpela pre jeho nerozvážne konanie. Požiadal o zváženie
možnosti zníženia trestu na trest peňažný, ktorého výšku ponecháva na zvážení odvolacieho súdu.

Proti výroku o treste podal odvolanie aj obžalovaný C. D. A., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu

písomne odôvodnil tým, že jeho priemerná čistá mesačná mzda je 2.000,- eur, preto považuje trest
uložený v rovnakej výške za vysoký a je toho názoru, že v obdobných prípadoch je ukladaný nižší trest.
Navrhol primerane znížiť výšku uloženého peňažného trestu.

Na základe takto podaných odvolaní, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a
dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní po
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku uviedli, že nechcú urobiť žiadne z vyhlásení podľa tohto
zákonného ustanovenia.

Z vykonaného dokazovania, ohľadne výroku o treste, mal okresný súd z prečítaných listinných dôkazov
zistené nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný A. B. má doposiaľ v odpise registra trestov štyri záznamy. V prvom prípade bol v roku

2002 odsúdený Okresným súdom Stará Ľubovňa za trestný čin ublíženia na zdraví v súbehu s trestným
činom výtržníctva a v druhom prípade bol v roku 2004 odsúdený Okresným súdom Bardejov za trestný
čin výtržníctva, pričom mu v oboch prípadoch bol uložený peňažný trest vo výške 10.000,- Sk, ktorý
menovaný zaplatil a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalšie dva záznamy
v registri trestov sa týkajú trestných stíhaní vedených pre prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom

výtržníctva,bolschválenýzmieraobetrestnéstíhaniabolizastavené.Obeuzneseniaoschválenízmieru
boli na hlavnom pojednávaní prečítané a je z nich zrejmé, že obžalovaný A. B., vtedy ešte pod menom
A. Q., v oboch prípadoch fyzicky napadol inú osobu v bare Lord vo Svidníku. Podľa výpisu s ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný v období pred spáchaním skutku 11-krát
postihnutý za priestupok, z toho v desiatich prípadoch išlo o dopravné priestupky a v jednom prípade

o prechovávanie zbrane na mieste, ktoré nebolo vyznačené v preukaze zbraní. Vo všetkých prípadoch
bola obžalovanému uložená pokuta. V období po spáchaní skutku bol obžalovaný postihnutý za ďalších
osem priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta. Podľa správy
o povesti je obžalovaný rozvedený, prihlásený k trvalému pobytu v meste Svidník a mesto voči nemu
neeviduježiadnypriestupok.Obžalovanýpodnikánazákladeživnostenskéhooprávneniaajekonateľom

obchodnej spoločnosti. V registri Sociálnej poisťovne je vedený ako zamestnanec spoločnosti B., E.
s mesačným vymeriavacím základom okolo 860,- eur.Okresný súd ďalej zistil, že obžalovaný C. D. A. nemá v odpise registra trestov žiadny záznam. V období
od 02.05.2017 do spáchania skutku bol postihnutý blokovou pokutou za celkovo šesť dopravných
priestupkov. Po spáchaní skutku bol postihnutý za ďalších päť dopravných priestupkov. Podľa správy

o povesti vypracovanej mestom Svidník dňa 20.05.2021 je obžalovaný ženatý, prihlásený k trvalému
pobytu v meste E. a mesto voči nemu neeviduje žiadny priestupok. Na obžalovaného vypracovala
spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. pracovný posudok zo dňa 18.05.2021. Podľa tohto
posudku obžalovaný aktuálne pracuje na pozícii vedúceho oddelenia Zákaznícke centrum Bardejov.
Podľa hodnotenia nadriadeného patrí dlhodobo k najlepšie hodnoteným vedúcim zamestnancom,

ostatní kolegovia ho rešpektujú pre jeho profesné a ľudské vlastnosti, čo sa prejavilo aj v tom, že je
zároveň zvoleným zástupcom zamestnancov v dozornej rade VSE. U zamestnanca doposiaľ neevidovali
žiadnedisciplinárnekonaniaaporušeniapracovnejdisciplíny,čispoločenskýchalebomorálnychhodnôt.
V registri Sociálnej poisťovne je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti Východoslovenská energetika
a.s. s priemerným mesačným vymeriavacím základom 3.000,- eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pričom u obžalovaného A. B. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť. Konštatoval, že aj keď obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
skutku nebol odsúdený za žiadny trestný čin, nemožno prehliadnuť, že bol v minulosti štyrikrát stíhaný
za obdobné konanie, ako v tomto prípade, pričom v dvoch prípadoch bol za to aj právoplatne odsúdený.

Zároveň prihliadol na početnosť dopravných priestupkov, za ktoré bol obžalovaný postihnutý, a preto mu
nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. To, že sa obžalovaný dopustil prečinu
výtržníctva a zločinu vydierania, prvostupňový súd nepovažoval za priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr. zákona, ale túto skutočnosť zohľadnil v tom, že pri ukladaní úhrnného trestu aplikoval
tzv. asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na

spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 2 roky. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť,
že obžalovaný A. B. bol v minulosti celkovo štyrikrát stíhaný za trestný čin výtržníctva v súbehu s
trestným činom ublíženia na zdraví, z toho v dvoch prípadoch bol právoplatne odsúdený na peňažný
trest a v ďalších dvoch prípadoch bolo v dôsledku schválenia zmieru medzi obžalovaným a poškodeným,
trestné stíhanie zastavené. Konštatoval, že v minulosti ukladané peňažné tresty i ďalšie trestné stíhania

skončené zmierom, neviedli k náprave obžalovaného, a preto je potrebné pre dosiahnutie účelu trestu
uložiť trest odňatia slobody.

U obžalovaného C. D. A., súd prvého stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, keď sa dopustil len menej závažných dopravných priestupkov. Skutočnosť, že sa obžalovaný

dopustilprečinuvýtržníctvaazločinuvydierania,nepovažovalsúdprvéhostupňazapriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, ale túto skutočnosť zohľadnil v tom, že pri ukladaní úhrnného trestu
aplikoval tzv. asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Prvostupňový súd dospel k záveru, že
v danom prípade nie je potrebné pre dosiahnutie účelu trestu ukladať trest odňatia slobody a že pre
nápravu obžalovaného a pre ochranu spoločnosti postačí uloženie samostatného peňažného trestu vo

výške 2.000,- eur s tým, že uloženie takého trestu po novele Trestného zákona umožňuje ustanovenie §
56 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona. Poukázal najmä na osobu obžalovaného, ktorý v čase pred, aj po spáchaní
skutku, viedol riadny život a predmetné konanie obžalovaného považoval len za jednorazové vybočenie,
z inak riadne vedeného života.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti nielen z princípu
zákonnosti trestu, ale aj z princípu individualizácie trestu a zásady proporcionálnosti trestu, nakoľko trest

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

Neprimeraným trestom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku sa rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu
zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Tr. zákona, čo do jeho druhu alebo výmery, prílišprísny, alebo príliš mierny. Odvolací súd môže z tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest
iba vtedy, ak je medzi uloženým trestom a trestom, ktorý by pri správnom postupe, podľa uvedených
zákonnýchustanoveníupravujúcichzásadyukladaniatrestov,malbyťuložený,výrazný(prílišný)rozdiel.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 17/2015 zo dňa 08.11.2016)

Pokiaľ ide o obžalovaného A. B., odvolací súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej sadzby trestu
odňatiaslobodyazohľadnilajosobuobžalovaného,ktorývposlednýchdesiatichrokochpredspáchaním
skutku nebol odsúdený a po skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. V odpise registra

trestov má celkovo štyri záznamy. V roku 2002 a aj v roku 2004 bol odsúdený, pričom mu v oboch
prípadoch bol uložený peňažný trest vo výške 10.000,- Sk, ktorý menovaný zaplatil a v súčasnosti
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalšie dva záznamy v registri trestov sa týkajú trestných
stíhaní, ktoré boli zastavené. Zároveň podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR
bol obžalovaný v období pred spáchaním skutku 11-krát postihnutý za priestupok, z toho v desiatich
prípadoch išlo o dopravné priestupky a v jednom prípade o prechovávanie zbrane na mieste, ktoré

nebolo vyznačené v preukaze zbraní. V období po spáchaní skutku bol obžalovaný postihnutý za
ďalších osem priestupkov na úseku cestnej premávky. Krajský súd tiež konštatuje, že impulzívne
a agresívne správanie obžalovaného v čase spáchania skutku bolo zjavne ovplyvnené požitím alkoholu,
o účinkoch ktorého je všeobecne známe, že potencuje a odbrzďuje agresívne správanie človeka.
Po zohľadnení spôsobených následkov a skutočnosti, že sa obžalovaný poškodeným ospravedlnil,

potom vyššie uvedené skutočnosti vedú k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačí uloženie už
alternatívneho druhu trestu. Takýto trest vytvorí stav, ktorý jeho, ako aj ostatných, odradí v budúcnosti
od páchania trestných činov. Priaznivej možnosti nápravy obžalovaného teda, podľa názoru krajského
súdu, zodpovedá peňažný trest. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že po spáchaní predmetnej trestnej
činnosti obžalovaný sa už nedopustil žiadneho protiprávneho konania, dopustil sa len priestupkov

na úseku dopravy. V danom prípade možno účel trestu dosiahnuť vzhľadom na majetkové pomery
obžalovaného peňažný trestom vo výmere 5.000,- eur, ktorý zodpovedá aj požiadavke vymožiteľnosti.
K tomu potom krajský súd uložil zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý
má však len podporný význam a nastúpil by až v prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený. Krajský súd pri ukladaní trestu uprednostnil ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona

(starostlivosťoštyrimaloletédetivoveku7,5,2rokya8mesiacov,manželkanarodičovskompríspevku)
a pri určovaní výšky peňažného trestu zohľadnil nielen trestnoprávnu minulosť obžalovaného, ale aj
závažnosť konania, ktoré bolo posúdené nielen ako pokračovací prečin výtržníctva, ale aj ako zločin
vydierania.

Krajský súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora vyplývajúcom z odvolania, že obžalovanému C.
A. je nevyhnutné uložiť úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a
určením primeranej skúšobnej doby. Obžalovaný sa pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti
správal bezúhonne, je kladne hodnotený zo strany svojho zamestnávateľa, a teda je možné konštatovať,
že v danom prípade išlo skutočne o výnimočné vybočenie z medzí riadneho života, pričom jeho

impulzívne a agresívne správanie v čase skutku bolo zjavne ovplyvnené požitím alkoholu, o účinkoch
ktorého je všeobecne známe, že potencuje a odbrzďuje agresívne správanie človeka. Po zohľadnení
spôsobených následkov, ako aj skutočnosti, že sa obžalovaný poškodeným ospravedlnil, potom vyššie
uvedené skutočnosti vedú k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačí uloženie už alternatívneho
druhu trestu. Takýto trest vytvorí stav, ktorý jeho ako aj ostatných odradí v budúcnosti od páchania

trestných činov. Správne tak postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie je
potrebné pre dosiahnutie účelu trestu ukladať trest odňatia slobody a že pre nápravu obžalovaného a pre
ochranu spoločnosti postačí uloženie samostatného peňažného trestu. Pokiaľ aj krajský súd považoval
za odôvodnené, zákonné a spravodlivé rozhodnutie okresného súdu o druhu trestu, nestotožnil so
závermi okresného súdu v otázke primeranej výmery trestu. Peňažný trest vo výške 2.000,- eur a

náhradný trest vo výške 6 mesiacov tak, ako ho uložil okresný súd, pri zohľadnení skutočnosti, že
obžalovaný sa dopustil až dvoch trestných činov, z toho jedného zločinu, považoval krajský súd za
mierny, preto uložil obžalovanému úhrnný peňažný trest vo výške 3.000,- eur s náhradným trestom
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Takto uložený trest považuje krajský súd za dostatočný
a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, krajský súd nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmiernenie peňažného
trestu tak, ako to navrhol obžalovaný v rámci odvolacích námietok.Preto krajský súd na podklade odvolania oboch obžalovaných a prokurátora, zrušil v napadnutom
rozsudku celý výrok o treste a tento nahradil vlastným rozhodnutím o treste. Podľa § 319 Tr. poriadku
odvolanie obžalovaného C. D. A. ako nedôvodné zamietol.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.