Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201486
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124201486.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar.
XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX C., obe bytom u matky, deti rodičov – matky: D. E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXXX/X a otca B. C. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, t. č. bytom F., I. XX,
zastúpeného advokátom: Mgr. Erikom Jakubíkom, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 269/43 a Advokátska

kancelária CIMMERMANN s. r. o., so sídlom Nitra, Piaristická 1, IČO: 50 472 305, v konaní o nariadenie
výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č.k. 13P/15/2024-200
zo dňa 03.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil maloletým deťom a ich rodičom
výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa inému odbornému poradenstvu formou
psychologického poradenstva v Centre pre deti a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra v rozsahu 40 hodín.
Súčasne uložil rodičom maloletých detí povinnosť spolupracovať počas výkonu výchovného opatrenia
s Centrom pre deti a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra, pričom matka je povinná zabezpečiť prítomnosť

maloletých detí na stretnutí podľa pokynov Centra pre deti a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra (výrok II.).
Výrokom III. zrušil výrok II. uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 13P/15/2024-22 zo dňa 28.2.2024.

2.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 2, § 328
ods. 1, 2 veta druhá Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods.

2, § 360 ods. 1 a § 363 Zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
§ 37 ods. 2 Zák. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ako aj § 45 ods. 1 písm. b) Zák.
č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, pričom uložil rodičom, ako aj
maloletým deťom výchovné opatrenie v znení vyššie uvedených výrokov I. a II. Vecne argumentoval tým,
že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a priebehu konania vzhliadol potrebu bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, aby postupne mohlo dôjsť

k obnoveniu styku otca s maloletými deťmi, pretože sa jedná o taký závažný zásah do rodičovských
práv otca, ako aj maloletého dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, ku ktorému možno pristúpiť
len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. V tejto súvislosti v závere svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletými deťmi neprebieha už viac ako rok je
potrebné, aby sa tento styk otca s deťmi realizoval postupne za asistencie odborného poradenstva. Ďalej
konštatoval, a to s poukazom na závery znaleckého posudku, na základe ktorého znalkyňa nevidela

ohrozenie zo strany otca pre maloleté deti, že bolo dôvodné zrušiť výrok II. uznesenia Okresného súdu
Nitra č.k. 13P/15/2024-22 zo dňa 28.2.2024. Ďalej uviedol, že výrok I. uznesenia Okresného súduNitra č.k. 13P/15/2024-22 zo dňa 28.02.2024 zostal nedotknutý z dôvodu, že podľa názoru súdu je
potrebné, s poukazom na vyjadrenie znalkyne, obnoviť vzťah maloletej s otcom, ktorý je momentálne
ambivalentný, pomaly, citlivo a postupne. Uviedol, že v prípade zrušenia aj výroku I. tohto uznesenia by

bol otec oprávnený na styk s maloletou podľa rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 13P/104/2023-70 zo
dňa 24.8.2023, čo však vzhľadom na to, že styk maloletej s otcom neprebiehal viac ako rok, by išlo o takú
zásadnú zmenu v živote maloletej, na ktorú je potrebné ju pripraviť, a to prostredníctvom predmetného
výchovného opatrenia.

3.
Proti tomu uzneseniu matka podala včas odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nezistil
skutočný stav veci, uznesenie je arbitrárne, svojvoľné, prekvapivé, nevykonateľné, predčasné. Súčasne
je vecne a právne nesprávne s poukazom na ustanovenie § 365 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.
Namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci, ďalej že uznesenie je arbitrárne, svojvoľné,
prekvapivé, nevykonateľné, predčasné a súčasne je vecne a právne nesprávne aj podľa ustanovenia §

365 CSP z dôvodu, že: b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené alebo po h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala ďalej na to, že v uznesení súdu prvej inštancie absentuje a)
odôvodnenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov, b) odôvodnenie v čom súd vidí podstatnú
zmenu pomerov, ktorá mala aktuálne nastať a ktorá odôvodňuje nariadenie nového neodkladného

opatrenia, aké podstatné zmeny nastali oproti pôvodnému rozhodnutiu o zákaze styku, prípadne dôvody,
pre ktoré by sa mali neodkladné opatrenia koexistovať popri sebe, v čom mala nastať zmena pomerov
a kedy mala nastať zmena pomerov; c) odôvodnenie prečo súd zvolil iný druh odborného poradenstva;
d) vo výrokovej časti (výrok I. uznesenia) absentuje merito neodkladného opatrenia, a to k čomu má viesť
výchovné opatrenie, aký je účel a zmysel výchovného opatrenia, pretože bez určenia zámeru a cieľa

výchovného opatrenia v petite je uznesenie nevykonateľné, pretože jednak Centrum nemá pokyn od
súdu k čomu má viesť rodičov a deti a jednak vykonanie iného druhu poradenstva je súdom následne
nevyhodnotiteľné z hľadiska úspešnosti/neúspešnosti a možného jeho zrušenia, ak by splnilo svoj účel;
e) odôvodnenie prečo súdu postačuje, ak otec tvrdí, že navštevuje psychologičku a mal byť na terapii od
10.12.2024do03.03.2025štyrikrát;f)prečosúdfaktickyzmenilsvojprávnynázorknásiliuzostranyotca

k matke a k deťom (bod 18 uznesenia o zákaze styku); g) vysvetlenie, aké sú výsledky psychoterapie
B. J. a v čom priniesla zmenu v správaní otca; h) test proporcionality medzi právom na ochrany matky
a detí pred druhotnou viktimizáciou (Zákon o obetiach, Dohovoroch o právach dieťaťa, Zákon o rodine)
a právom na šťastné, zdravé a bezpečné detstvo vo vzťahu k právu otca na rodinný život a kontakt otca
s deťmi (Dohovor, Zákon o rodine); i) odôvodnenie prečo súd zrušil výrok II. uznesenia o zákaze styku

v celom rozsahu a nie len v časti, ktorá sa má týkať „dôvodu, aby nedochádzalo zo strany otca pri styku
smaloletýmideťmivCDRKolíňany–Nitrakmareniuvýkonuúradnéhorozhodnutia“(bod14uznesenia);
j) odôvodnenie prečo nevykonal navrhnuté dokazovanie a to „doplnenie dokazovania zabezpečením
výpisu z Registra priestupkov (viď strana 2 odstavec 4 vyjadrenia matky zo dňa 25.11.2024), teda
vyžiadanie si výpisu z Centrálnej evidencie správnych priestupkov a deliktov. Z hľadiska skutkového

poukázala na to, že otcovi bol zakázaný styk a kontakt s deťmi uznesením sp. zn. 13P/15/2024-22
zo dňa 28.2.2024, v ktorom súd opísal skutkový a právny stav, na základe ktorého bolo nariadené
neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, že deťom a rodičom uložil povinnosť spolupracovať s Centrom
pre deti a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra, pričom v celom rozsahu zrušil II. výrok uznesenia o zákaze
stykuotca.Uviedla,žedôvodomnariadeniaďalšiehoneodkladnéhoopatrenia(uznesenia)ačiastočného

zrušenia pôvodného (uznesenia o zákaze styku) majú byť podľa právneho názoru súdu nasledovné
skutočnosti: a) otec mal mať štyri sedenia v ambulancii klinickej psychologičky B. B. J., b) otec sa
ospravedlnil matke; c) znalkyňa nevidela ohrozenie zo strany otca; d) ak vo výroku III. uznesenia je
uvedené, že je zrušený, aby „nedochádzalo zo strany otca pri styku s maloletými deťmi v CDR Kolíňany,
pobočka Nitra k mareniu výkonu úradného rozhodnutia“. V ďalšej časti svojho odvolania zdôraznila,

že nebola preukázaná zmena pomerov na nariadenie uznesenia – výchovného opatrenia, pretože od
vydania pôvodného uznesenia o zákaze styku otca s maloletými deťmi došlo k zmene pomerov, ktorá by
ospravedlňovala tak zásadný zásah do režimu detí. Neodkladné opatrenie je tak v podstate postavené
na „viere“, že otec sa mohol zmeniť. Namietala, že skutočnosť, že otec absolvoval len niekoľko sedenípsychoterapie (údajne štyri) a vyjadril ochotu spolupracovať nemá právnu silu na vyvrátenie dôvodov,
ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle uznesenia o zákaze styku. Ak teda mali
prebehnúť len štyri sedenia z minimálneho počtu dvadsaťštyri odporúčanej psychoterapie otca, je nutné

konštatovať, že uznesenie bolo nariadené predčasne. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie nezohľadnil
znalecký posudok ako celok a zo znaleckého posudku nevyplýva odporúčanie okamžitého obnovenia
kontaktu, ani odporúčanie priameho styku otca s deťmi v tejto fáze, ale naopak zo znaleckého posudku
vyplýva dôraz na postupnosť a terapeutický proces otca. Uloženie výchovného opatrenia matke a deťom
je v rozpore so Zákonom o obetiach trestných činov z nasledovných dôvodov: otec je právoplatne

odsúdený za to, že na chránenej osobe – matke spáchal trestný čin nebezpečného vyhrážania a bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pri určení skúšobnej doby 18 mesiacov a bol
mu uložený trest prepadnutia veci – zbrane a nábojov. Poukázala na to, že je obeťou a má právo
na ochranu pred druhotnou viktimizáciou. V tejto súvislosti namietala, že súd prvej inštancie jej uložil
povinnosť sa zúčastňovať na výchovnom opatrení, núti, aby sa stretávala s otcom, t.j. s agresorom,
čím porušil prvoinštančný súd jej právo garantované Zákonom o obetiach trestných činov, a to obzvlášť,

ak v rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je zdôvodnené, prečo je výchovné opatrenie uložené aj
matke, ak v rámci súdneho konania skutkový stav preukazuje, že matka neporušuje svoje rodičovské
povinnosti a ani nezneužíva rodičovské práva. Okrem toho výchovné opatrenie je súčasne v rozpore
smetodikouMinisterstvaspravodlivostiSR–zavádzaniejednotnýchzásadmultidisciplinárnehoprístupu
v rodinnoprávnej agende, z ktorého vyplýva, že kontakt medzi obeťou a agresorom je kontraproduktívny

a je potrebné sa v takom prípade vyhnúť aj mediácii. V závere svojho odvolania poukázala na právny
názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 15CoP/49/2025 zo dňa 14.04.2025, v ktorom
je v bode 24 konštatované: „účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov“. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti)“. Pred súd musí byť prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu
spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na

záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také
opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Poukázala na to, že neodkladné opatrenie môže
byť nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadné iné dôležité záujmy. V závere svojho odvolania zdôraznila, že z uznesenia súdu prvej inštancie

nevyplýva, akými dôkazmi mal súd osvedčené, že boli splnené podmienky na uloženie výchovného
opatrenia matke a deťom vo forme neodkladného opatrenia, keď minimálne znalecký posudok svedčí
o tom, že uznesenie súdu prvej inštancie je predčasné. Žiadala ho preto zrušiť.

4.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnuté
uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.
5.
Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/15/2024 je návrh matky na
zákaz styku otca s maloletými deťmi. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo maloletým deťom a ich rodičom uložené

výchovnéopatrenie, atopovinnosťpodrobiťsainémuodbornémuporadenstvuformoupsychologického
poradenstva v Centre pre deti a rodiny Kolíňany – pobočka Nitra, v rozsahu 40 hodín (výrok I.). Súčasne
bola uložená rodičom povinnosť spolupracovať počas výkonu výchovného opatrenia s Centrom pre deti
a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra s tým, že matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletých detí na
stretnutí podľa pokynov Centra pre deti a rodiny Kolíňany, pobočka Nitra (výrok II.). Súd prvej inštancie

výrokom III. zrušil výrok II. uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 13P/15/2024-22 zo dňa 28.02.2024.

6.Odvolací súd preskúmal podané odvolanie, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že pre
vydanie rozhodnutia súdu neboli splnené procesné podmienky, keďže maloletým deťom A. a B. C. nebol
v konaní ustanovený kolízny opatrovník, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom.

7.
Účastníkmikonaniavoveciachstarostlivostiomaloletédieťasúrodičiaamaloletédieťa,pričommaloleté
dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu v zmysle § 9 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou

primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd preto je povinný vždy ako
predbežnú otázku skúmať procesnú spôsobilosť dieťaťa v konkrétnom konaní a to v súlade s kritériami
uvedenými v § 9 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sú účastníkmi konania maloleté deti vo veku
5 rokov a 2 roky, preto vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť musia byť v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom.

8.
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

9.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).

10.
Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

11.
Podľa § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka
najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s
ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

12.
V prejednávanej veci ide o maloleté deti, kde u ich zákonných zástupcov (rodičov), je pochybnosť o
možnej kolízii záujmov. Bolo preto namieste ustanoviť im v konaní kolízneho opatrovníka a to buď

vhodnú blízku osobu maloletých, alebo pokiaľ súdu nie je známa blízka osoba maloletých detí, u ktorej
je predpoklad, že bude konať v ich záujme a ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasí, bolo potrebné,
aby súd maloletým deťom ustanovil za opatrovníka príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately. Funkciou opatrovníka je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní,
pričom opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Opatrovník

má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, a taktiež
navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej
veci, ktorý súdu prezentuje. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o prípad neodkladného opatrenia
vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP, v ktorom zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať
maloletému procesného opatrovníka (§ 365 ods. 4 CMP), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie

ustanoviť maloletým deťom opatrovníka.

13.
Súd prvej inštancie však opatrovníka pre konanie neustanovil, napriek tomu, že táto povinnosť mu
vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine, pričom bez toho, aby deti boli v konaní zastúpené

súd vo veci aj následne dňa 03.03.2025 rozhodol.

14.Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

15.
Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

16.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení odvolací súd bol povinný prihliadať na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok ex offo. V danej veci bol zistený nedostatok procesnej spôsobilosti maloletých
detí, a keďže takýmto postupom súdu bolo maloletým deťom odňaté právo konať pred súdom, keď
nemohli uskutočňovať im patriace procesné práva, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods.
1 písm. a) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17.
V ďalšom konaní je preto nevyhnutné, aby tento procesný nedostatok prvoinštančný súd dodatočne
odstránil a maloletým deťom uznesením ustanovil príslušného opatrovníka, ktoré uznesenie po jeho
bezodkladnom vydaní doručí všetkým účastníkom konania, t.j. matke, otcovi a kolíznemu opatrovníkovi.
Po novom prejednaní veci súd opätovne vo veci rozhodne a zároveň rozhodne i o trovách tohto konania.

18.
Odvolací súd považuje za potrebné k veci tiež uviesť, že nariadenie výchovného opatrenia, resp.
povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve sa ukladá v konaní vo veci samej, nie vo forme
neodkladného opatrenia, či procesného uznesenia (vynímajúc konanie o výkon rozhodnutia), v čom

taktiež nebol postup súdu prvej inštancie správny. Okrem toho plná moc, na základe ktorej si otec zvolil
advokáta Mgr. Cimmermanna je v spise na č.l. 126 a 165 v oboch prípadoch bez osvedčovacej doložky,
čo taktiež možno považovať za vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.

19.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).