Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207373
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122207373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO:35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48,
810 07 Bratislava, IČO:37 927 795 proti žalovanému 1/ MK Zvar s.r.o. so sídlom Slivková 770/10, 972
46 Čereňany, IČO:47 417 501, žalovanému 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., obaja
zastúpení LEGALINK, s.r.o., Mlynské Nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO:50 990 365, o zaplatenie 5.897,04
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36

CbZm/9/2022-122 zo dňa a 24. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbZm/9/2022-122 zo dňa 24. mája 2024 potvrdzuje.

II.Žalobcamáprotižalovaným1/a2/spoločneanerozdielnenároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.897,04 eur so 6% ročným úrokom od 29.11.2019
do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 19,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou

výrokovou vetou priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, žalobca sa v žalobe proti žalovaným 1/, 2/ domáhal spoločne a nerozdielne
zaplatenia zmenkovej sumy 5 897,04 € so 6% ročným úrokom od 29.11.2019 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny v sume 19,66 € a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca,
spoločnosťD.E.F.,G.,H.XXXXXXXX,C.C.I.XX,XXXXXF.,uzatvorilsožalovaným1/dňa20.12.2016

zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 9197299M, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému1/úvervovýške10000,-€,ktorýsažalovaný1/zaviazalvrátiťformouzmluvnedojednaných
splátok á 167,- € mesačne. Žalovaný 1/ neplnil svoje platobné povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy o
úvere, riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu dňa 15.07.2019 vyhlásil celú svoju pohľadávku
z úveru za splatnú a vyzval žalovaného 1/ na jej zaplatenie. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov
veriteľa zo zmluvy o úvere žalovaný 1/ dňa 20.12.2016 vystavil na rad právneho predchodcu žalobcu
blankozmenku, ktorá v čase jej vystavenia nebola vyplnená v údaji o zmenkovej sume a v dátume

splatnosti zmenky. Žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ ako avalom zo zmenky udelili podľa čl. II bod 2
dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 právo právnemu predchodcovi žalobcu na
vyplnenie blankozmenky v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II
ods. 1 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1. Nakoľko pre neplnenie zmluvnýchpovinností žalovaným 1/ zo zmluvy o úvere došlo k vyhláseniu úveru za splatný, právny predchodca
žalobcu v súlade s podmienkami dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXX/XX vyplnil
chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 5 897,04 € a dátum

splatnosti zmenky 28.11.2019. Vyplnenie blankozmenky o chýbajúce údaje právny predchodca žalobcu
oznámil žalovaným listom zo dňa 28.11.2019. Zmenku indosoval v prospech žalobcu. Na zmenku nebolo
doteraz nič zaplatené.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobca žiadnym hodnoverným, resp. preskúmateľným

spôsobom nepreukázal, že mu dlžia žalovanú sumu, nepreukázal z čoho pozostáva istina pohľadávky
ani to, koľko žalovaní spolu zaplatili na úver. Mali za to, že je povinnosťou žalobcu dôkazné bremeno
na jeho strane preukázať, resp. predložiť nespochybniteľné dôkazy, svedčiace o opodstatnenosti jeho
nároku čo do základu a výšky. V konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku a namietli tiež
spotrebiteľský charakter vo vzťahu k žalovanému 2/. Mali za to, že žalobca si v konaní uplatnil nárok
na zaplatenie zmenkovej sumy podľa predloženej zmenky, ktorú nadobudol rubopisom od pôvodného

veriteľa spoločnosti D. G.. Terajší majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, keď si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery
spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým
porušil zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a súd by pôvodnému majiteľovi zmenky
jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní pravdepodobne nepriznal. Záver o tom, že žalobca

konal vedome na škodu žalovaného odôvodnili tým, že v texte zmenky sú ako vystavitelia uvedené
fyzické osoby s rodným číslom, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky
pri jej rubopisovaní, keďže si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj „spotrebiteľská“ zmluva,
samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na rad ktorého sa malo plniť je subjektom poskytujúcim úvery s
celoslovenskou pôsobnosťou a hlavne známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Bez ohľadu na to, že

žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky a teda sú prípustné kauzálne námietky,
uviedli, že konajúci súd by nemal postupovať príliš formalisticky a mal by rozlišovať situáciu, kedy
zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského alebo obchodnoprávneho. V tejto súvislosti poukázali na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu ČR.

4. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval ustanovenia čl. I. § 75, § 77 ods. 1, § 10, § 17, § 11 ods. 1, § 48
ods. 1 bod 2, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 497 Obchodného
zákonníka a vykonaným dokazovaním zistil, že z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy je zrejmé,

že dňa 20.12.2016 uzatvoril veriteľ D. E. F., G., IČO XX XXX XXX so žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu
o EÚ investičnom úvere č. 9197299M, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver. Žalovaný
1/ MK Zvar s.r.o., IČO 47 417 501 je, podľa jeho výpisu z obch. registra, obchodnou spoločnosťou,
podnikateľom. Vzhľadom k tomu nie je Zmluva o EÚ investičnom úvere č. 9197299M zo dňa 20.12.2016
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. keďže nebola uzatvorená medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, nakoľko žalovaný nie je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. (nie je fyzickou, ale
je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, podnikateľom) a pri uzatváraní a plnení predmetnej
úverovej zmluvy konal v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ vystavil predmetnú zmenku
ako podnikateľ, a preto v spore nebol preukázaný ani spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného 1/
z uvedenej zmenky v zmysle § 52 ods. 1, 4 Obč. zák..

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 2/ je konateľom
žalovaného 1/, a bol ním i v čase uzatvorenia uvedenej úverovej zmluvy, Dohody o vyplňovacom
zmenkovom práve k blankozmenke zo dňa 20.12.2016, vystavenia predmetnej blankozmenky a
vyplnenia žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter

záväzku žalovaného 2/ zo žalovanej zmenky, ani Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č.
9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016 v zmysle § 52 ods. 1, 4 Obč. zák.. I keď žalovaný 2/ podpísal
predmetnú zmenku a Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016
v právnom postavení zmenkového ručiteľa ako fyzická osoba, z výpisu žalovaného 1/ z obchodného
registra z času vystavenia zmenky (20.12.2016) a uzavretia označenej Dohody je zrejmé, že žalovaný

2/ bol v predmetnom čase konateľom vystaviteľa zmenky MK Zvar s.r.o. (žalovaného 1/), pričom
žalovaná zmenka bola vystavená, a Dohoda uzavretá, v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného
1/, a to konkrétne na zabezpečenie záväzku vzniknutého z jej podnikateľskej činnosti (Zmluvy o EÚ
investičnomúvereč.9197299M).ÚčelomvystaveniaaavalovaniažalovanejzmenkyauzavretiaDohodyo vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo dňa 20.12.2016 teda nebolo uspokojenie
vlastných súkromných potrieb žalovaného 2/. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ nepodpísal žalovanú
zmenku a predmetnú Dohodu v právnom postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. V

tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11. Vzhľadom k tomu súd
nezistil rozpor žalovanej zmenky a Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9197299M/D1 zo
dňa 20.12.2016 so zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov, ani so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, a teda z tohto dôvodu ani neplatnosť žalovanej zmenky a Dohody o
vyplňovacom zmenkovom práve v zmysle § 39 Obč. zák.. Súd podotkol, že žalovaná úverová zmluva,
Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ako aj predmetná zmenka sú z 20.12.2016. Zákon č.
258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch bol účinný do 11.06.2010, teda jeho účinnosť skončila ešte
pred uzavretím uvedených zmlúv a vystavením žalovanej zmenky (20.12.2016), aj v dôsledku čoho
tiež nebolo možné v tomto prípade aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z.. Žalované zmenkové záväzky voči

žalovaným 1/, 2/ nemajú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.. Zmenka je cenný
papier bežne používaný v obchodnom styku. Vzhľadom k tomu súd v dôsledku vystavenia, obsahu a
uplatnenia žalovanej zmenky nezistil jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák..

6. Skonštatoval, že v spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter žalovaných zmenkových

záväzkov, ani predmetnej zmluvy o úvere a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč. zák., a preto súd posúdil ako neopodstatnené všetky námietky žalovaných 1/, 2/,
ktoré vychádzali z právneho postavenia žalovaného 1/ ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.,
ktoré v konaní preukázané nebolo. Išlo o námietky týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok v
zmysle § 53 Obč. zák., aplikácie zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, porušenia práv spotrebiteľa, skúmanie bonity
spotrebiteľa

7. K vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že žalovaná zmenka je splatná 28.11.2019, žaloba
bola v tomto spore podaná 18.11.2022. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej zmenky

(zmenečné nároky). Z uvedeného je zrejmé, že odo dňa splatnosti (zročnosti) žalovanej zmenky ku
dňu podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba. Vzhľadom k tomu súd posúdil námietku
premlčania, vznesenú žalovanými 1/, 2/ v tomto spore, podľa čl. I § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ako nedôvodnú.

8. Mal za to, že zo žalovanej zmenky je zrejmé, že táto bola, v zmysle čl. I § 11 ods. 1 zák. č.
191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, obchodnou spoločnosťou D. E.
F., G. prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Vzhľadom k tomu mal súd preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, keďže je majiteľom žalovanej zmenky. Súd nezistil
rozpor indosamentu zo dňa 27.07.2021, ktorý sa nachádza rube žalovanej zmenky, s § 92 ods. 8

zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2021. Žalovaná pohľadávka zo zmenky
bola prevedená indosamentom, teda nie zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom citované zákonné
ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky. Okrem toho, banka vyzvala žalovaného 1/ ako dlžníka
na zaplatenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy listom zo dňa 17.07.2019, ktorým mu zároveň
oznámila jej zosplatnenie. Listami zo dňa 28.11.2019 oznámila banka žalovaným 1/ vyplnenie žalovanej

zmenky a zároveň ich vyzvala na jej zaplatenie. Indosament na žalovanej zmenke je zo dňa 27.07.2021.
Z uvedeného vyplýva, že ku dňu prevodu žalovanej zmenky boli žalovaní 1/, 2/ s jej zaplatením viac ako
90 dní, keďže banka ich vyzvala na jej zaplatenie listami zo dňa 28.11.2019, ku ktorým súdu predložila i
poštové doručenky, z ktorých je zrejmé, že i keď žalovaní 1/, 2/ listy zo dňa 28.11.2019 neprevzali, mohli
tak vykonať, a teda mali objektívnu možnosť sa s nimi oboznámiť, na základe čoho ich súd považoval za

doručené. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X J. XXX/XXXX z
28.01.2011: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby
adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom
sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície.“.

9. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané zaplatenie zmenky, alebo jej časti. V konaní
nebolo preukázané, že by žalovaní 1/, 2/ uhradili zmenkovú sumu, alebo aspoň jej časť, príp. zmenkovéúroky. Žalovaní 1/, 2/ predložili v spore výpisy z bankového účtu a prehľad pohybov na účte, ktoré sa
však týkajú splácania úveru, nie platenia žalovanej zmenky. Je potrebné mať tiež na zreteli, že záväzok
zo zmenky nie je totožný so záväzkom z úverovej zmluvy vrátiť poskytnutý úver. Ide o odlišné záväzky,

s odlišným právnym základom.

10.Akonedôvodnúsúd,vzmyslečl.I§10zák.č.191/1950Sb.ozmenkáchašekochvzneníneskorších
predpisov, posúdil aj námietku žalovaných 1/, 2/, týkajúcu sa nesprávneho vyplnenia blankozmenky. V
konaní nebol preukázaný rozpor žalovanej zmenky s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo

dňa 20.12.2016, a ani neplatnosť uvedenej Dohody. Istina žalovanej zmenky predstavuje 5 897,04 €.
Podľa žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu zo dňa 28.11.2019, zmenková suma 5 897,04
€ pozostáva z istiny úveru 5 156,34 €, úroku v sume 169,18 €, poplatkov v sume 123,25 € a úroku z
omeškania v sume 448,27 €. V konaní nebolo preukázané, že by zmenková suma 5 897,04 €, alebo
dátum splatnosti žalovanej zmenky boli vyplnené v rozpore s čl. II bodom 2 písm. a), b) Dohody o
vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 20.12.2016. Taktiež nebolo preukázané, že by zmenková istina

bola vyplnená na základe premlčaných splátok úveru, keďže z oznámenia o vyplnení blankozmenky
je zrejmé, že žalovaná zmenka bola vyplnená už ku dňu 28.11.2019, pričom prvá splátka úveru bola
splatná 16.01.2017. Odo dňa splatnosti prvej splátky úveru ku dňu oznámenia o vyplnení žalovanej
zmenky teda neuplynula 4 ročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obch. zák.. Súd Zmluvu o EÚ
investičnom úvere zo dňa 20.12.2016 posúdil ako obchodnoprávnu zmluvu v zmysle § 261 ods. 6 písm.

d) Obch. zák. a § 497 a nasl. Obch. zák.. Žalovaní 1/, 2/ v spore nepreukázali, že by zo žalovanej sumy
5 897,04 € uhradili aspoň jej časť. Neuviedli, kedy a v akej sume (platbe) malo dôjsť konkrétne k úhrade
záväzku z predmetného úveru v sume 5 897,04 €. V konaní síce predložili výpisy z bankového účtu a
prehľad pohybov na účte, avšak napriek tomu neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, ktoré platby
uvedené v označených dokladoch sú úhradami záväzku z predmetného úveru. V dôsledku absencie

skutkových tvrdení, keď žalovaní neuviedli, kedy a v akej sume vykonali úhrady na predmetný úver,
nemohli následne uniesť ani dôkazné bremeno na preukázanie neexistujúcich skutkových tvrdení. Súd
uviedol, že nemal v tomto konaní vyhľadávaciu povinnosť, v rámci ktorej by mal bez príslušných
skutkových tvrdení žalobcu vyhľadávať v predložených dôkazoch skutočnosti v prospech jednej zo strán
sporu. Podľa súdu žalovaní 1/, 2/ nemajú v tomto spore právne postavenie spotrebiteľov. V konaní

nebolo tiež preukázané konanie žalobcu ako druhého majiteľa žalovanej zmenky vedome na škodu
žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov, nakoľko žalovaná zmenka nebola vystavená, ani vyplnená na základe
spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, ako konanie vedome na škodu žalovaných 1/,
2/ nemožno posúdiť ani skutočnosť, že pôvodný majiteľ žalovanej zmenky, D. E. F., G., je subjektom
poskytujúcimúverysceloslovenskoupôsobnosťouahlavneznámymsvojimispotrebiteľskýmiaktivitami.

11. V konaní tiež nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaných 1/, 2/ (písomné vyjadrenie zo dňa
03.03.2023), podľa ktorého je zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia
splatnosti úveru spolu s budúcimi splátkami istiny neplatná, keďže nezodpovedá výške záväzku, ktorý
zabezpečuje. Podľa žalovaných, žalobca si uplatnil nad rámec aj budúce splátky úrokov, ktoré vymáha

prostredníctvom zmenky. Takéto skutkové tvrdenie však v spore preukázané nebolo. Žalobca predložil
v spore na preukázanie výšky zmenkovej sumy 5 897,04 € výpis z predmetného účtu, pričom žalovaní
1/, 2/ v konaní nepreukázali, že by dlh, vyčíslený v ňom, uhradili. Taktiež tvrdenie žalovaných 1/,
2/, podľa ktorého; v prípade, ak by právny predchodca žalobcu vypísal zmenkovú sumu ihneď pri
podpise zmluvy o úvere, je táto zmenková suma vyplnená v rozpore so zákonom, nakoľko v čase

vzniku záväzku žalovaného žalovaný nebol povinný uhradiť takúto sumu; súd posúdil v tomto spore ako
právne irelevantné. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by pôvodný majiteľ zmenky
vyplnil žalovanú zmenku už pri podpise predmetnej úverovej zmluvy, čo popiera aj oznámenie zo dňa
28.11.2019 o vyplnení žalovanej zmenky. Žalovaní 1/, 2/ v konaní neuviedli, ani nepreukázali inú výšku
ich záväzku z predmetnej úverovej zmluvy. Podľa súdu nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za

následok neplatnosť zmenky. Ak vyplnená blankozmenka, hoci aj v rozpore so zmluvou o vyplňovacom
práve, má všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky alebo cudzej zmenky, ide o formálne platnú
zmenku. Námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky sa dlžník zo zmenky bráni voči plateniu
zmenky z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva. To znamená, že ide o relatívnu
námietku vyplývajúcu zo zmluvy o vyplňovacom práve. Opodstatnenosť takejto námietky žalovaných 1/,

2/ však v tomto spore preukázaná nebola. Súd podotýka, že žalovaní 1/, 2/ mali k dispozícii predmetnú
úverovú zmluvu, dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, výpisy z úverového účtu, a tiež disponovali
informáciami o vykonaných úhradách na predmetný úver, a teda objektívne mali možnosť vyčísliť
neuhradený zostatok v spore, pokiaľ trvali na námietke, že zmenková suma bola vypísaná v rozpore sreálnou výškou pohľadávky. Napriek tomu však nimi predpokladaný nevrátený zostatok úveru v konaní
nevyčíslili, ani nepreukázali. Obmedzili sa iba na konštatovanie, že zmenka je vystavená na sumu 5
897,04€,pričompohľadávkapôvodnéhoveriteľabolanižšia(zodpovedajúcamax.2-3splátkam).Takéto

tvrdenie však v spore tiež nepreukázali.

12. Námietku žalovaných 1/, 2/, podľa ktorej nebol predmetný úver nikdy zosplatnený súd posúdil ako
nedôvodnú, keďže žalobca predložil v spore oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2019, ktoré
súd považoval za doručené žalovanému 1/ ako dlžníkovi z predmetnej úverovej zmluvy. V konaní tiež

nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaných, že by zákon zakazoval uplatniť žalovanú zmenku,
keďže žalovaný 2/ nie je spotrebiteľom. Žalovaní 1/, 2/ poukazovali aj na rozdielnosť výšky dlžných súm,
uvádzaných vo výzvach na zaplatenie dlžnej čiastky zo strany veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy
(banky).Uvedenúnámietkužalovanýchsúdposúdilakoprávneirelevantnú,nakoľkovýškapredmetného
záväzku z úverovej zmluvy závisí aj od dátumu ku ktorému bola vyčíslená (napr. s prihliadnutím na výšku
príslušenstva), a tiež úhrad vykonaných k danému dátumu a trvania omeškania so splnením záväzku.

Z obsahu výziev na zaplatenie, upomienky, oznámenia o zosplatnení úveru a oznámenia o vyplnení
blankozmenky je zrejmé, že dlžná čiastka bola v nich vyčíslená vždy k inému dňu a za iné obdobie, čo
odôvodňuje jej rozdielnu výšku v jednotlivých výzvach.

13. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že sa v tomto rozsudku neodklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe. Žalovanými 1/, 2/ označené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkali spotrebiteľa v zmysle § 52 a
nasl. Obč. zák., súd v tomto spore nemohol aplikovať, keďže v konaní nebol preukázaný spotrebiteľský
charakter žalovaných zmenkových záväzkov, ani zmluvy o úvere a dohody o vyplňovacom zmenkovom
práve.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, zaviazal súd
žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 5 897,04 € so 6% ročným
úrokom od 29.11.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 19,66 €, keďže námietky žalovaných
1/, 2/ posúdil v zmysle čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
ako nedôvodné.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi, ktorý mal v spore
plný úspech priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov v rozsahu 100 %.

16. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí poukázali

na čl. III. § 3 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého zmocnenie na podpis zmenky alebo
šeku musí byť písomné. V prípadoch uvedených v § 2 je na platnosť zmocnenia potrebná notárska
alebo súdna zápisnica. Ďalej poukázali na čl. I. § 13 ods. 1 zákona zmenkového a šekového,
podľa ktorého indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho
podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza). Ďalej poukázali na ustanovenie § 13 ods. 1 a

Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca a na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní
podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza. Podľa žalovaných z výsledkov do konania vyplýva, že indosament bol za indosanta
podpísaný pani K. L. na základe poverenia. Z výsledkov dokazovania však nevyplýva, že by takéto

poverenie bolo súčasťou spisu. V prípade nepreukázania poverenia na konanie v mene indosanta majú
za to, že indosament je pre rozpor so zákonom neplatný.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní navrhujú, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

prípadne aby rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 %.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
napadnuté odvolaním žalovaných považuje v celom rozsahu za vecne správne. Je toho názoru, že

súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkovou veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne
správne sa v plnej miere stotožňuje.19. Podľa žalobcu žalovaní v podanom odvolaní napádajú platnosť indosamentu na zmenke, ktorého
platnosť počas sporu pred súdom prvej inštancie nebola sporná. Jedná sa o novotu, ktorá v odvolacom
konaní nie je prípustná. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmenka

bolapredchodcomžalobcu platneprevedenáindosamentomzodňa27.07.2021,čímmalzapreukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a zaviazal
žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných. Súd mu umožnil k
predmetnémuvyjadreniusavlehote10dnívyjadriť.Právnyzástupcažalovanýchsakvyjadreniužalobcu
už nevyjadril.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil prečo po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a

nerozdielne zmenkovú sumu 5.897,04 Eur s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri
posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.

23. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, vlastná
zmenka obsahuje:

24. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
1. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
2. údaj sročnosti;

3. údaj miesta, kde sa má platiť;
4. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
5. dátum a miesto vystavenia zmenky;
6. podpis vystaviteľa.

25. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

26. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, ak nebola

zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.27. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka.

28. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

29. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov, majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

30. Podľa čl. I § 30 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.

31. Podľa čl. I § 32 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

32. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov, majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

33. Podľa čl. I § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov,
zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

34. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

35. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa námietkami žalovaných

vysporiadal, na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v
predmetnom spore sa žalobca domáha voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.897,04 eur s úrokom
z omeškania vo výške 6 % ročne a zmenkovej odmeny vo výške 19,66 eur. Svojho nároku sa žalobca
domáhal na základe zmenky vystavenej spoločnosťou D. E. F. G.. F.. C. D. E. F. G.. F. uzatvorila dňa
20.12.2016 so žalovaným 1/ ako klientom Zmluvu o EÚ investičnom úvere č. XXXXXXXX, ktorou

sa v čl. I. banka zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového
limitu 10.000,--eur. V čl. III. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávok
banky blankozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXX/XX. Súčasťou
Zmluvy o investičnom úvere bola Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXX/XX k
blankozmenke č. XXXXXXXX/XX, ktorú uzatvorila D. E. F., žalovaný 1/ ako vystaviteľ a žalovaný 2/ ako

avalista. V Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve si strany dohodli podmienky, za ktorých mala
byť blankozmenka doplnená.

40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na námietku
žalovaných, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v odseku 13 skonštatoval, že žalovaný 1/ uzatvoril

s D. E. F. G.. Zmluvu o EÚ investičnom úvere. Žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou
- podnikateľom vzhľadom k čomu nie je zmluva o EÚ investičnom úvere zo dňa 20.12.2016
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nebola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Tiež sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ vystavilpredmetnú zmenku ako podnikateľ, a preto v spore nebol preukázaný ani spotrebiteľský charakter
záväzku žalovaného 1/ z uvedenej zmenky zmysle § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalovanému 1/ bolo písomným podaním zo dňa 17.07.2019 oznámené

zosplatnenie úveru spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, ktoré oznámenie bolo žalovanému 1/
uložené z dôvodu, že zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že
žalovanému 1/ a 2/ bolo doručené oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na plnenie, a to
zo dňa 28.11.2019, v ktorom oznámení banka žalovanému 1/ a žalovanému 2/ oznámila, že využila svoje
oprávnenie a doplnila blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o sumu 5.897,04 eur a v údaji splatnosti

o dátum 28.novembra 2019. Vzhľadom na uvedené banka vyzvala žalovaného 1/ a 2/ na zaplatenie
zmenky v mieste platenia do piatich dní od dátumu jej splatnosti s tým, že v opačnom prípade si banka
uplatní zaplatenie zmenky v súdnom konaní. Obidve zásielky sa vrátili s oznámením v odbernej lehote
neprevzaté. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaných, že úver nebol nikdy zosplatnený, keďže ako
bolo vyššie uvedené žalobca predložil v spore oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.07.2019 a
tiež predložil oznámenie o vyplnení blankozmenky spolu s výzvou na plnenie.

41. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/
poukazovali na rozdielnosť výšky dlžných súm uvádzaných vo výzvach na zaplatenie dlžnej čiastky túto
námietku posúdil ako právne irelevantnú, nakoľko výška predmetného záväzku z úverovej zmluvy závisí
ajoddátumu,kuktorémubolavyčíslenáatiežúhradvykonaných kdanémudátumuatrvaniaomeškania

so splnením záväzku. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na to, že zo
žalovanej sumy už časť uhradili, neuviedli kedy a v akej sume malo dôjsť konkrétne k úhrade záväzku
z predmetného úveru v sume 5.897,04 eur a ak v konaní predložili výpisy z bankového účtu a prehľad
pohybov na účte, správne skonštatoval súd prvej inštancie, že napriek tomu neuniesli dôkazne bremeno
a nepreukázali, ktoré platby uvedené v označených dokladoch sú úhradami záväzku z predmetného

úveru.

42. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena
je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosť strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd
limitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,pričomsporovékonaniesariadizásadouformálnejpravdy.

Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj
obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a príčiny vzniknutej ujmy je povinný
preukázať žalobca práve tak, ako je žalovaný povinný preukázať, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo
Zmluvy o investičnom úvere splnil, prípadne splnil v akej výške, pretože v rámci dokazovania v sporovom
konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí

tendokazuje.Vtejtosúvislostitiežodvolacísúdpoukazujenačl.8 CSP,vzmyslektoréhosústranysporu
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené a v dôsledku absencie skutkových tvrdení, keď žalovaní neuviedli,

kedy a v akej sume vykonali úhrady na predmetný úver, nemohli následne ani uniesť dôkazné bremeno
na preukázanie neexistujúcich skutkových tvrdení. Správne skonštatoval súd prvej inštancie, že nemal v
tomto konaní vyhľadávaciu povinnosť, v rámci ktorej by mal bez príslušných skutkových tvrdení žalobcu
vyhľadať v predložených dôkazoch skutočnosti v prospech jednej zo strán sporu. Opätovne správne
skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú v spore právne postavenie spotrebiteľov. Pokiaľ žalovaní

v odvolaní uvádzajú, že v texte zmenky sú ako vystavitelia uvedené fyzické osoby s rodným číslom,
odvolací súd udáva, že ako fyzická osoba s rodným číslom je na zmenke uvedený len žalovaný 2/ ako
avalista, ktorý bol tak uvedený aj v Dohode o vyplňovacom práve, pričom žalovaný 1/ je na zmenke aj na
zmluve o EÚ investičnom úvere uvedený s IČO-m, keďže sa jedná o právnickú osobu. Odvolací súd sa
preto stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané konanie žalobcu ako

druhého majiteľa žalovanej zmenky vedome na škodu žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov, nakoľko žalovaná
zmenka nebola vystavená ani vyplnená na základe spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

44. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalovanými pred súdom prvej inštancie, a to s

námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, s námietkou, že im nebola doručená výzva na úhradu, s
absenciou zosplatnenia úveru, s neurčitosťou nároku žalobcu, s nesprávnym vyplnením zmenky, s
neskúmaním bonity (keďže žalovaní 1/ a 2/ nie sú spotrebitelia) takéto skúmanie v danom prípade
nebolo dôvodné, s námietkou premlčania vznesenou žalovanými, keď správne uviedol, že žalovanázmenka je splatná dňa 28.11.2019, žaloba bola podaná dňa 18.11.2022 s tým, že predmetom konania je
zaplatenie žalovanej zmenky a teda je zrejmé, že odo dňa splatnosti žalovanej zmenky ku dňu podania
žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba, preto námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/

posúdilsúdprvejinštanciepodľa§podľačl. I. §70ods.1zákonaozmenkáchašekochakonedôvodnú.

45. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými
námietkami vznesenými žalovanými 1/ a 2/ v priebehu konania na súde prvej inštancie.

46. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. Žalovaní v odvolaní namietli len na tú skutočnosť, že indosament bol za indosanta podpísaný K.
L. na základe poverenia s tým, že z výsledkov dokazovania nevyplýva, že by takéto poverenie bolo
súčasťou spisu. Uviedli, že v prípade nepreukázania poverenia na konanie v mene indosanta majú za
to, že indosament je pre rozpor so zákonom neplatný.

48. Podľa vyššie citovaného ustanovenia čl. I. § 11 ods. 1 zákona o zmenkách a šekoch každú zmenku,
i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). V danom prípade bola
predmetná zmenka indosovaná D. E. F., G.. Bratislava v prospech žalobcu - spoločnosti Intrum
Slovakia s.r.o. Bratislava, keď indosament bol uvedený na zmenke. Skutočnosť, I. H. M. D. E. F. G.
podpísala K. L. na základe poverenia jednak nie je námietkou, ktorú môže v zmysle ustanovenia § 17

zákona o zmenkách a šekoch vznášať žalovaný zo zmenky, v tomto prípade žalovaný 1/ a žalovaný
2/, okrem prípadu, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, čo ako už bolo v
konaní pred súdom prvej inštancie uvedené, preukázané nebolo. V neposlednom rade však odvolací
súd poukazuje na to, že uvedená námietka zo strany žalovaných bola prvýkrát vznesená v odvolaní
a v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaným nič nebránilo uvedenú námietku vzniesť už

v konaní pred súdom prvej inštancie tak, ako uvádzali iné námietky vo svojich vyjadreniach, ktorými
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaoberal, a na ktoré námietky mal možnosť žalobca
reagovať. Odvolací súd uvedené tvrdenia žalovaného preto nepovažoval za prostriedky procesnej
obrany, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm.
d/ CSP). Nakoľko pri uplatnení uvedených tvrdení žalovaných neboli splnené podmienky pre prostriedky

procesnej obrany, ktoré v zmysle § 366 CSP možno použiť v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní na
tieto prostriedky procesnej obrany žalovaných uplatnené až v podanom odvolaní neprihliadal.

49. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaných uvedené
v odvolaní nie sú dôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre

prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.

50. Vzhľadom na vyššie konštatovanie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti žalovaným v
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).