Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4219201157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.
r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 53 344 294 proti žalovanému: F. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so
sídlomKomárno,Ul.biskupaKirálya6,IČO:47251395,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. novembra 2023
č. k. 10C/13/2019-938 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že:
„I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:
a) Nehnuteľnosti:
a. rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec C., F. H., bez súpisného čísla, postavený
na parcele číslo 2228/113, v hodnote 46 330,94 eura;

b. pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec C., okres Komárno, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388 m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;
b) Hnuteľné veci:
a. Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;
b. Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
c. Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;
d. Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;

e. Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;
f. Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;
g. Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
h. Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur;
i. Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;
j. Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
k. Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;

l. Sečkovica v hodnote 200 eur;
m. Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2000 eur;
n. Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;c) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo J. K. G., L., ku dňu zániku BSM,
11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
d) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo J. K. G., L., ku dňu zániku BSM,

11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
e) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku BSM,
11.11.2017, vo výške 77,41 eura;
f) Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku
BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal:
a) pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec C., okres Komárno, zapísaný v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388 m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;
b) Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;
c) Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
d) Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;

e) Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;
f) Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;
g) Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;
h) Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
i) Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur;

j) Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;
k) Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
l) Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;
m) Sečkovica v hodnote 200 eur;
n) Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal:
a) rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec C., okres Komárno bez súpisného čísla
postavený na parcele číslo 2228/113, v hodnote 46 330,94 eura;
b) Konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2000 eur;
c) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo J. K. G., L., ku dňu zániku BSM,

11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
d) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke,
a. s., ku dňu zániku BSM, 11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
e) Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku BSM,
11.11.2017, vo výške 77,41 eura;

f) Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku
BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.
V poradí IV. výrokom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného
vyporiadania sumu 10.482,61 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok) a o trovách konania štátu

tak, že štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a proti žalovanému
v rozsahu 50% (VI. výrok). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 143 ods. 1,
§ 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4 a § 150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
po rozvode ich manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Komárno 16P/72/2017 zo 16. 10. 2017 v

spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 8CoP/9/2018, právoplatným dňa 11. 11. 2017, bolo
manželstvo žalobkyne s F. B. rozvedené. Žalobkyňa skutkovo tvrdila, že za trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosť - nadstavbu rod. domu postavenú na parc. č. 2228/26 č. súp. 2263 v k. ú. G., ktorý
sa nachádza v D. E. XX, ktorá nehnuteľnosť, a to rodinný dom je zapísaný na LV č. XXX spolu s
pozemkami v prospech bývalého manžela. Bývalý manžel nikdy nespochybňoval, že by rodinný dom

nebol spoločný, teda, že by netvoril zaniknuté BSM, ani nikdy tieto skutočnosti nenamietal. Predmetnú
nehnuteľnosť začali stavať 3 roky po uzatvorení manželstva zo spoločných finančných prostriedkov
získaných prácou v poľnohospodárstve (manželstvo uzatvorené 09. 05. 1987), keďže pozemky, na
ktorých je postavená domová nehnuteľnosť, sú vo výlučnom vlastníctve jej bývalého manžela (parc.
registra „C“ č. 2228/26, 2228/68, 2228/113). V predmetnej nehnuteľnosti nebýva, nakoľko bola nútená

opustiť domovú nehnuteľnosť z dôvodov zlej hygieny v nej, ktorá bola spôsobená pričinením bývalého
manžela.ĎalejmedzispoločnýmajetokpatrípozemoknaLVXXXprek.ú.G.,akoparc.č.4362ovýmere
16388 m2 orná pôda, ktorý bol zakúpený v roku 2015 zo spoločných finančných prostriedkov, aj keď je
evidovaný na mene bývalého manžela. Bývalý manžel bol SHR počas manželstva, avšak v dôsledkupriznania starobného dôchodku zrušil podnikanie, naďalej však hospodári na ornej pôde cca 7 ha. Ďalej
medzi spoločný majetok patria hnuteľné veci, a to postrekovač 400 l - 500 eur, traktor zn. Zetor 8245 bez
TP a ŠPZ - 5000 eur, traktor zn. Zetor 5011 s TP, bez ŠPZ – 5 000 eur, pluh zn. AKPIL /3 radlice/ - 500

eur, podmetacie disky zn. Agro-industria – 1 000 eur, bubnová kosačka zn. AKPIL - 300 eur, kombinátor
zn. Rovinka - 500 eur, vozík /domáca výroba/ - 200 eur, vlečka /9 tonová/ s TP bez ŠPZ – 1 000 eur, malé
valce 3 ks - 200 eur, rozmetadlo priemyselných hnojív zn. INO - 300 eur, sečkovica - 200 eur. Za trvania
manželstva pri výkone poľnohospodárskej činnosti a chovu zvierat nadobudli konštrukcie fóliovníkov 50
m a 30 m – 3 000 eur a strešnú konštrukciu s plechovou krytinou – 2 000 eur (na uskladnenie strojov).

Ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva mali 6 ks hovädzieho dobytka v hodnote 4 500 eur. Bývalý
manžel výlučne hospodáril s fin. prostriedkami, rozhodoval o tom, čo sa kúpi a rozdeľoval jej peniaze
na domácnosť, ľahkovážne nakladal s úsporami, ktoré v roku 2000 tvorili 700.000,- Sk, ktoré vložil do
BMG Invest, AGW s. r. o. Niektoré fin. prostriedky mal uložené na účte v B. G., vo J. G. a v I. L., avšak
ona nemala prístup k jednotlivým účtom a nemala prehľad o jednotlivých aktivitách. Žalobkyňa záverom
označila spoločné účty a vkladné knižky: vkladná knižka J. L. pod č. XXXXXXXXXXXXXX zostatok 8

704 eur, vkladná knižka J. L. I. pod č. XXXXXXXXXXXXXX zostatok 8 000 eur, B. G. L. č. účtu XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, emisné číslo 1877002525 - vyplatená hotovosť 9 700 eur, I. I. L. č. účtu: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok 8 000 eur, vkladná knižka I. I. L. - č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX zostatok 8 704 eur.

1.2. Strany sporu sú rozvedení manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté 09. 05. 1987 a právoplatne
rozvedené dňa 11. 11. 2017. Súd prvej inštancie zistil, že v priebehu sporu sa medzi stranami stalo
nesporným, že do masy BSM patrí: pozemok parcely registra „C“ v katastrálnom území G., obec C.,
okres Komárno, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, parcelného čísla 4362 o výmere 16388
m2 orná pôda v hodnote 13 000 eur;

- Postrekovač 400 l v hodnote 400 eur;
- Traktor značky Zetor 8245 v hodnote 7000 eur;
- Traktor značky Zetor 5011 v hodnote 6000 eur;
- Pluh značky AKPIL (3 radlice) v hodnote 600 eur;
- Podmetacie disky Agro-industria v hodnote 1500 eur;

- Bubnová kosačka značky AKPIL v hodnote 400 eur;
- Kombinátor značky Rovinka v hodnote 800 eur;
- Vlečka 9 tonová v hodnote 1000 eur;
- Malé valce 3 ks spolu v hodnote 500 eur;
- Rozmetadlo priemyselných hnojív značky INO v hodnote 400 eur;

- Sečkovica v hodnote 200 eur;
- Kuchynský robot čínskeho výrobcu bielej farby v hodnote 300 eur;
- Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo J. K. G., L., ku dňu zániku BSM,
11.11.2017, vo výške 31,42 eura;
- Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo J. K. G., L., ku dňu zániku BSM,

11.11.2017, vo výške 11,54 eura;
- Zostatok na účte žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku BSM,
11.11.2017, vo výške 77,41 eura;
- Zostatok na vkladnej knižke žalovaného č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. I., L., ku dňu zániku
BSM, 11.11.2017, vo výške 13,91 eura.

Sporové strany sa zároveň zhodli na tom, že vyššie uvedenú nehnuteľnosť a hnuteľné veci prevezme
žalobkyňa a zostatky na účtoch prevezme žalovaný. Taktiež je nesporná cena rodinného domu v sume
46 330,94 eura a konštrukcií fóliovníkov v sume 2 000 eur. Sporným však je to, či patria do masy BSM.
Žalovaný totiž vo vzťahu k domu namietal svoj vklad 400. 000,- Kčs a realizáciu stavby pred tým, ako by
manželia spoločne hospodárili a tvorili spoločnú domácnosť a vo vzťahu ku konštrukciám fóliovníkov, že

tieto existovali ešte pred uzavretím manželstva, aj keď v rozpore s týmito jeho skutkovými tvrdeniami,
sú jeho ďalšie skutkové tvrdenia a návrhy na reálnu deľbu rodinného domu a na prevzatie konštrukcií
fóliovníkov žalobkyňou. Ako ďalšie je nesporné, že v čase rozvodu manželstva vlastnili manželia 6
kusov hovädzieho dobytka, ktorý už v čase rozhodnutia súdu neexistuje, pretože ho rozvedený manžel
spotreboval. Sporná je však jeho cena. Sporným je tiež vozík domácej výroby v hodnote 200 eur, ku

ktorému žalovaný tvrdil, že je časťou zavlažovacieho zariadenia, ktoré mu bolo vydané v rámci reštitúcie
spolu s hospodárskymi zvieratami, z ktorého iba odmontoval iba vrchnú časť - bubon, pričom hovädzí
dobytok existujúci v čase rozvodu bol iba prírastkom jeho oddeleného majetku. Sporným vo veci ďalej
je, či pohľadávky žalovaného voči BMG Invest, s. r. o. a AGW, s. r. o. patria do BSM, a taktiež, či sumavyplateného doplnkového dôchodkového sporenia žalovanému dňa 20. 07. 2017 v sume 9 700 eur patrí
do BSM. Okrem toho, žiadala žalobkyňa v rámci finančného vyporiadania zohľadniť výbery žalovaného
z účtu I.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 27. 01. 2017 vo výške 3 500 eur a dňa 12. 09. 2017

vo výške 3 300 eur. Sporové strany záverom sporu zhodne uviedli, že biela práčka, zakúpená v rokoch
2016-2017, netvorí masu BSM.

1.3. Súd prvej inštancie zistil, že rodinný dom, ktorého sa spor týka, nemá dosiaľ založený list
vlastníctva a je bez súpisného čísla. Na LV č. XXX je zapísaný starý rodinný dom so súpisným číslom

XXXX a orientačným číslom XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie je predmetom sporu,
pretože nepatrí do masy BSM. Sporný rodinný dom bol postavený v roku 1990, užívaný je od roku
1993 a zameraný bol geometrickým plánom číslo R-49-65/93 Ing. Ladislavom Radvanszkým. Tento
rodinný dom nie je reálne deliteľný, resp. iba za použitia značných finančných prostriedkov je možné
z neho vytvoriť dve samostatné bytové jednotky. Žalovaný má voči úpadcovi B. M. G. Invest, s. r. o.
prihlásenú do konkurzu pohľadávku vo výške 753.132,- Sk, ktorá bola správcom konkurznej podstaty

uznaná v celom rozsahu a voči úpadcovi AGW, s. r. o., pohľadávku vo výške 244.533,- Sk, ktorá
bola správcom konkurznej podstaty uznaná vo výške 243.744,-Sk. Žalovanému bola dňa 20. 07. 2017
vyplatená suma 9 700 eur zo strany Prvá penzijná správcovská spoločnosť. Na základe súčinnosti bánk
boli zistené zostatky na všetkých účtoch manželov ku dňu zániku manželstva tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku. Celoslovenskou lustráciou v katastri nehnuteľností (č. l. 658) bolo zistené, že žalovaný

má vo svojom výlučnom vlastníctve niekoľko ďalších nehnuteľností, ktoré sú vedené na rôznych listoch
vlastníctva. M. N. B., B. súdu dňa 17. 05. 2023 oznámil, že nemá vedomosť o vydanom majetkovom
podiele žalovaného z Poľnohospodárskeho družstva Bohatá. ÚPSVaR Komárno súdu dňa 07. 11. 2022
oznámil, že žalovaný nebol evidovaný ako žiadateľ o príspevok na vytvorenie pracovného miesta na
samozamestnanie v období rokov 1993 až 1994. Z inzerátov na predaj hovädzieho dobytka bolo zistené,

že 1 kus sa predáva v sumách od 1 000 do 1 700 eur. Pani L. C. dňa 21. 06. 2023 písomne vyhlásila,
že jej brat, žalovaný, bol od roku 1980 do roku 1987 jedným z najväčších predajcov zeleniny v D. E. a
Poľnohospodárske družstvo Bohatá mu vydalo majetkový podiel v naturáliách v hodnote 216.000,- Kčs.
Do stavby rodinného domu investoval 400.000,- Kčs.

1.4. Súd prvej inštancie, okrem nesporných hnuteľných a nehnuteľných vecí uvedených vyššie, zahrnul
do masy BSM rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obec C., okres Komárno, bez
súpisného čísla, postavený na parcele číslo 2228/113, v hodnote 46 330,94 eura, vozík domácej výroby
v hodnote 200 eur a konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2 000 eur. Rodinný dom bol
manželmi postavený začiatkom 90-tych rokov a užívať ho začali v roku 1993. Predmetný dom nemá

založený list vlastníctva a nejedná sa preto o rodinný dom na LV č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Vzhľadom na to, že sporové strany uzavreli manželstvo v roku 1987, je zrejmé, prečo súd
vychádza z toho, že dom patrí do BSM. Žalovaný síce skutkovo tvrdil, že dom postavil z vlastných
finančných prostriedkov v celkovej sume 400.000,- Kčs, pričom z nich sumu 216. 000,- Kčs dostal ako
majetkový podiel v naturáliách od Poľnohospodárskeho družstva Bohatá, tieto skutkové tvrdenia sa

však žalovanému podľa názoru súdu nepodarilo preukázať. Žalovaný síce do konania predložil písomné
vyhlásenie jeho sestry, ktorá jeho skutkové tvrdenia podporila, avšak inými navrhovanými dôkazmi zo
strany žalovaného sa ich preukázať nepodarilo. Poľnohospodárske družstvo Bohatá podľa všetkého
neexistuje, respektíve nevykazuje žiadnu činnosť a na zásielky zo strany súdu neodpovedalo. Bývalý
štatutár družstva uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o vydaných majetkových podieloch pre žalovaného.

Okrem toho, žalobkyňa do spisu taktiež predložila písomné vyjadrenia, ktoré podporovali jej skutkové
tvrdenia o tom, že dom postavili spoločne s bývalým manželom zo spoločných finančných prostriedkov.
Navyše, súdu nie je zrejmé, prečo by žalovaný navrhoval rozdelenie domu, resp. vytvorenie dvoch
samostatných jednotiek tak, ako to v priebehu sporu urobil, pokiaľ trval na tvrdení, že dom nepatrí
do BSM. Vzhľadom na to, že dom sa podľa posudku nedal reálne rozdeliť a vytvoriť z neho dve

samostatné bytové jednotky by si vyžadovalo nemalé finančné prostriedky, bolo potrebné, aby súd
rozhodol prikázaním domu jednému z bývalých manželov. O dom mal navyše záujem žalovaný, ktorý
zároveň tvrdil, že nemá finančné prostriedky na výplatu žalobkyne, pričom táto dom pre seba alebo
deti už nepotrebovala. Žalovaný však bol ochotný ju vyplácať mesačne sumou 100, neskôr 250 eur.
Súd však lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaný vlastní niekoľko nezanedbateľne veľkých

pozemkov, z ktorých predaja by dokázal zaplatiť finančné vyrovnanie, čo však žalovaný v priebehu
celého sporu odmietal, pričom však aj naďalej trval na tom, že rodinný dom má byť prikázaný jemu. Súd
sa s touto situáciou preto vysporiadal tak, že rodinný dom prikázal žalovanému, pričom má za to, že
dostatočne preskúmal finančné pomery a možnosti žalovaného na výplatu žalobkyne z jeho oddelenéhomajetku. Súd sa tiež zaoberal otázkou, či môže o nezapísanom rodinnom dome v rámci vyporiadania
BSM rozhodnúť, pričom dospel k záveru, že áno a dom označil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1.5. Vozík domácej výroby v hodnote 200 eur a konštrukcie fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote
2 000 eur sú obe nesporné, že existovali v čase rozvodu manželstva a existujú aj dosiaľ. Sporové
strany sa taktiež zhodli na ich hodnote a súd ich preto poňal do masy BSM. Žalovaný nepreukázal súdu
svoje skutkové tvrdenia o tom, že by vozík bol súčasťou mechanizmu, ktorý mu mal byť vydaný v rámci
reštitúcie pred vznikom manželstva a taktiež ani tvrdenie o tom, že konštrukcie fóliovníkov existovali

už pred vznikom manželstva. Vozík preto tak, ako aj ostatné stroje a mechanizmy poľnohospodárskej
výroby, prikázal žalobkyni, ktorá ich bude môcť speňažiť a konštrukcie žalovanému, vzhľadom na to, že
sa nachádzajú na jeho pozemkoch a žalobkyňa o ne záujem nemala. O zostatkoch na účtoch, vzhľadom
na to, že išlo o účty výlučne vedené na meno žalovaného, rozhodol tak, že ich prikázal žalovanému
a žalovaného zaviazal na vyplatenie finančného vyrovnania. Nesporným bolo aj tvrdenie o existencii 6
ks hovädzieho dobytka v čase zániku BSM, ako aj to, že dobytok už neexistuje pretože ho žalovaný

spracoval a predal, prípadne skonzumoval, pričom žalobkyňa podľa názoru súdu dostatočne preukázala
hodnotu dobytka v čase rozhodnutia súdu niekoľkými inzerátmi. Treba dodať, že žalobkyňa aj v súvislosti
s týmito inzerátmi skutkovo tvrdila cenu 1 ks dobytka v priemere 800 eur, teda značne nižšiu ako
priemerne vychádzala na základe predložených inzerátov. Súd preto vychádzal z toho, že cena 1 ks
dobytka v sume 800 eur je preukázaná a žalovaného zaviazal na vyplatenie finančného vyrovnania.

1.6. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že do masy BSM nepatrí pohľadávka žalovaného voči
B.M.G.INVEST s. r. o. a AGW s. r. o. a poukázal pritom na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia
§ 143 Občianskeho zákonníka upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, ktorý netvoria majetkové
práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať

napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom až okamihom,
keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto, pokiaľ
tieto pohľadávky neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do
BSM. Treba tiež uviesť, že predmetné finančné prostriedky boli do uvedených spoločností vložené pred
značným časovým odstupom počítaným v podstate už na desaťročia a tvrdenia žalobkyne, že o vložení

týchto prostriedkov nevedela, nie sú preukázané. Je pravdou, že skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, kto
v domácnosti hospodáril s peniazmi, potvrdili deti sporových strán, na druhej strane však je nutné uviesť,
že v každej rodine môžu byť vzájomné vzťahy, kompetencie a dohody nastavené inak, pričom však
plynutím času nemusia byť nemenné a rodinná dynamika môže tieto východiská podrobiť záťažovým
testom. Akokoľvek však, návrh na rozvod zo strany žalobkyne prišiel až v roku 2017. Do tohto času,

zdá sa, a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania z výpisu účtov, že nebolo nezvyčajné, že žalovaný
z účtu čas od času vybral väčšiu sumu peňazí (v porovnaní s inými výbermi) tak, ako sa to stalo aj 12.
09. 2017, kedy vybral z účtu sumu 3.300 eur a rovnako aj 27. 01. 2017, kedy vybral sumu 3.500 eur,
na ktoré poukázala žalobkyňa ako na pokútne výbery, ktoré ju ukrátili o jej časť BSM. K tomuto je nutné
dodať, že podobný výber bol zo strany žalovaného uskutočnený aj 21. 09. 2015 v sume 4.500 eur, a teda

zdá sa, že rodina takýmto spôsobom fungovala. Okrem toho, výber sumy 3.500 eur z 27. 01. 2017 bol
realizovaný ešte dávno predtým, ako by žalobkyňa podala na súd návrh na rozvod, ktorý bol podaný až
20. 04. 2017, a navyše, žalovaný sa k týmto výberom skutkovo vyjadril tak, že potreboval zaplatiť ďalšiu
pracovnú silu na hospodárstve a kupoval si jedlo a odev, čo v podstate zodpovedá aj jeho výpovedi
v rozvodovom konaní, kde uviedol, že tieto peniaze minul na poľnohospodársku výrobu a na seba,

pretože si sám zabezpečuje stravu. Navyše, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi bývalými
manželmi to nebolo celkom tak, že by iba žalovaný disponoval všetkými peniazmi. Je preukázané, že
aj žalobkyňa mala svoj bankový účet spolu so sporiacim účtom, z ktorého si napríklad dňa 03. 06. 2016
vybrala hotovosť v sume 5.000 eur a dňa 20. 02. 2017 vykonala príkaz na úhradu sumy 5.000 eur. Z
výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že za obdobie od 01. 01. 2016 do 28. 02. 2017, kedy bol účet zrušený,

tvorili vklady 16.039,86 eura a výbery 23.789,48 eura, pričom počiatočný stav účtu bol 7.749,62 eura.
Obdobnou optikou súd vníma aj vyplatenie sumy 9.700 eur z dôchodkovej správcovskej spoločnosti
žalovanému, ku ktorému došlo ešte počas trvania manželstva 20. 07. 2017, pričom ku dňu zániku BSM
nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky existovali. Súd mal za to, že nie je preto možné,
aby patrili do BSM a žalobkyňa k nim ani nepredniesla žiadne ďalšie bližšie skutkové tvrdenia o tom,

ako mali byť žalovaným použité a nevysvetlila, že síce vedela o tom, že mu boli vyplatené a zároveň
o tom mala aj listinný dôkaz, avšak už nevedela, čo sa s nimi stalo. Záverom súd uviedol, že sporové
strany sa predsa len dokázali dohodnúť, ako disponovať aspoň s časťou ich majetku, keď ich syn
ako svedok uviedol, že od rodičov dostal do daru 14. 000 eur a pôdu. Vzhľadom na uvedené, boli dovýlučného vlastníctva žalobkyne prikázané hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 32.300 eur a
žalovanému nehnuteľné a hnuteľné veci a zostatky na účtoch v celkovej sume 48.465,22 eura, pričom
však bolo nutné navyše zohľadniť hodnotu 6 ks hovädzieho dobytka, ktoré mu zánikom BSM zostali v

hodnote 4.800 eur, teda celkovo veci a peniaze v hodnote 53.265,22 eura. Rozdiel medzi týmito sumami
je 20.965,22 eura, a preto súd zaviazal žalovaného titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni
sumu 10.482,61 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom lehota 30 dní sa súdu, aj vzhľadom
na dĺžku konania, javila ako správna a spravodlivá. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP, pretože predmetom konania je vyporiadanie celého spoločného majetku sporových

strán a to, akým spôsobom súd majetok rozdelí, nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy
úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva, je povinná
na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. Vzhľadom na to, že štátu vznikli trovy
v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, a tento bol vyhotovený v prospech oboch sporových
strán k určeniu všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti - rodinnému domu, zaviazal strany sporu
rovným dielom na náhradu trov štátu.

2. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,namietajúc,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveciakonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci. Ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, súd nezapísanú stavbu zahrnul

do masy BSM, a vyporiadal ju tak, že mu ju prikázal do výlučného vlastníctva. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie však nevyplýva, ako bola určená suma za uvedenú stavbu, keď znalecký posudok
bol vypracovaný na rodinný dom so súp. číslom XXXX, vedený na LV č. XXX na sumu 49.700 eur,
avšak podľa súdu tento rodinný dom nepatrí do BSM, ale tvorí výlučné vlastníctvo. Z napadnutého
rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, keď túto stavbu určil na

hodnotu 46. 330,94 eura, teda rozhodnutie súdu vykazuje zmätočnosť. On v priebehu celého konania
konštantne uvádzal, že predmetná stavba nepatrí do BSM, nakoľko stavba bola postavená z jeho
výlučných finančných prostriedkov. Nakoľko však súd prvej inštancie na pojednávaniach opakovane
vyslovil svoj predbežný právny názor, že predmetná nehnuteľnosť podľa súdu patrí do BSM, pre prípad,
pokiaľ by súd predsa len rozhodol o tom, že v konečnom rozhodnutí vyporiada aj uvedenú stavbu,

dal alternatívne stanovisko. V žiadnom prípade nezmenil názor na to, že nehnuteľnosť tvorí jeho
výlučné vlastníctvo. Súdu uvádzal, že do manželstva vstupoval s našetrenými finančnými prostriedkami
na vkladnej knižke v sume 400.000,- Kčs. Skutočnosť, že ku dňu sobáša vlastnil vkladnú knižku, je
preukázaná zo zabezpečeného listinného dôkazu – potvrdením banky. Je síce pravdou, že banka už
nevedela poskytnúť, koľko peňazí mal na vkladnej knižke, ale pokiaľ by súd bol vyhodnotil aj ďalšie

listinné dôkazy, a to evidenčné listy zo sociálnej poisťovne jeho aj žalobkyne, bol by zistil, že od roku
1987, kedy sa zobrali so žalobkyňou, do roku 1989, kedy sa stavba postavila, nemohli zarobiť toľko,
aby vedeli jednak žiť, a zároveň financovať stavbu, ktorá na rozdiel od zistenia súdu, stála 344.000,-
Kčs. Súdu takisto uvádzal, že so žalobkyňou nemali spoločnú domácnosť do roku 1993, nakoľko tá
sa nasťahovala do jeho domu až po dokončení stavby v roku 1993, dovtedy žila v byte v D. O..

Súd prvej inštancie takisto nevyhodnotil, že ich syn sa narodil v roku XXXX, krátko na to, ako sa so
žalobkyňou zobrali. Od tej doby žalobkyňa dostávala iba materskú dávku, pričom v tom čase mala
aj ďalšie dieťa z predchádzajúceho manželstva, teda žalobkyňa nepracovala. Tvrdenie žalobkyne, že
z predaja bytu mala byť financovaná stavba domu sa preukázalo ako nereálne, nakoľko z listinných
dôkazov predložených v konaní vyplýva, že dom bol skolaudovaný dňa 04. 04. 1993, a byt sa predal až

dňa 30. 06. 1993, keď už dom bol postavený a skolaudovaný. Otázku, z čoho bola financovaná stavba
rodinného domu, teda súd prvej inštancie nezodpovedal, pričom je zrejmé, že finančné prostriedky za
stavbu museli byť zabezpečené. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že v konaní nepreukázal, že sumu
216.000,- Kčs dostal ako majetkový podiel v naturáliách od Poľnohospodárskeho družstva Bohatá. Súd
sa iba stroho vyjadril k písomnému vyhláseniu jeho sestry tak, že ona síce potvrdila jeho skutkové

tvrdenia, ale inými ním navrhovanými dôkazmi sa nepodarilo preukázať tieto tvrdenia. Pokiaľ bývalý
štatutár nemal vedomosť o ním uvedených tvrdeniach, neznamená, že nehovoril pravdu. Súd prvej
inštancie však vôbec nevenoval pozornosť ďalšiemu listinnému dôkazu, a to vyhláseniu P. D. nar.
XX. XX. XXXX zo dňa 09. 12. 2022, z ktorého vyplýva, že P. D. mal vedomosť o tom, ako bývalý
agronóm Poľnohospodárskeho družstva, že mu družstvo podľa transformačného zákona č. 42/92 Zb.

vydalo majetkový podiel v naturálnom plnení – v obilí, v zvieratkách, v strojoch, a takisto pán D. mal
vedomosť o tom, že v rokoch 1980-1987 patril medzi najväčších pestovateľov a predajcov zeleniny.
Nakoľko tomuto dôkazu súd nevenoval žiadnu pozornosť, nemohol dospieť k názoru, že toto tvrdenie
nepreukázal. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa mu nepodarilo preukázať, že vozík domácejvýroby v hodnote 200 eur a konštrukcia fóliovníkov 50 m a 30 m spolu v hodnote 2 000 eur sú jeho
výlučným vlastníctvom, preto ich poňal do BSM. Je však toho názoru, že jeho tvrdenia dostatočne
preukázal, pričom v tomto smere poukazuje aj na vyhlásenie P. D., ktorý potvrdil, že v rokoch 1980

až 1987 bol najväčším pestovateľom zeleniny v okolí. Zeleninu pestoval vo svojich fóliovníkoch, ktoré
mal zaobstarané dávno pred uzatvorením manželstva. Pokiaľ ide o existenciu 6 ks hovädzieho dobytka
v čase zániku BSM, sporným bola ich cena, pričom pokiaľ súd uvádza, že cena 1 ks dobytka je
v sume 800 eur, s uvedeným nie je možné súhlasiť. V konaní opakovane uvádzal, že cena 1 ks
dobytka nemohla byť viac ako 500 eur, nakoľko sa jednalo o staré vybrakované kravy. Tiež v konaní

opakovane deklaroval, že ako SHR zaobstaral v rámci podnikania hnuteľné veci, ktoré takisto nemajú
byť predmetom tohto konania. Uvedenému súd nevenoval žiadnu pozornosť v napadnutom rozhodnutí,
hoci jeho námietky boli opakovane prednesené. Súd prvého stupňa v tejto veci rozhodol v rozpore s
výsledkami vykonaného dokazovania. BSM vyporiadal v rozpore s ustanovením § 150 Občianskeho
zákonníka o práve nahradiť druhému manželovi to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok, a svojím rozhodnutím ohrozil aj ďalšie jeho práva vyplývajúce z BSM. Napadnutý

rozsudok považuje za nezákonný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd v rozsahu tohto odvolania napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo všetkých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdiť. Súd pri svojom
rozhodnutívychádzalzvykonanéhodokazovania,ustálilskutkovýstav,ktorýbolpotvrdenýapreukázaný
vykonaným dokazovaním, a teda aj správne ustálil masu BSM a zákonným spôsobom vykonal
vyporiadanie. Odvolanie žalovaného považuje len za účelovo podané, ktorý počas celého konania o

vyporiadanieBSMkonaltak,abysakonanielenpredlžovalo,robilprieťahyvkonaní.Žalovanývodvolaní
ani neuviedol, akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť, z akých dôvodov, v akom rozsahu, v čom
vidí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nesprávne a jedná sa len o všeobecné závery žalovaného,
ktoré nemajú žiadnu výpovednú silu.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že v odvolaní
uviedol dôvody, ako aj rozsah odvolania, pričom jeho dôvody na podanie odvolania zreteľne a rozsiahlo
odôvodnil. Rozhodnutie súdu napadol odvolaním, lebo s rozhodnutím nesúhlasí, a je to jeho zákonné
právo, bez ohľadu na to, či s tým žalobkyňa súhlasí, alebo nie. Na podanom odvolaní trvá v plnom
rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že zotrváva na jej písomných
vyjadreniach, ktoré v danej veci učinila vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaného.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi podaného odvolania

žalovaného(§380ods.1CSP),bezviazanostisúdurozsahompodanéhoodvolania,keďžeurčitýspôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP) a spôsob
vyporiadania vzťahu medzi stranami v danom prípade vymedzuje hmotné právo, prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel
kzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéanapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejepotrebné

v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, doručená súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným, keď po rozvode manželstva neuzavreli

dohoduovyporiadaníspoločnéhomajetkustým,žedoBSMpatrianehnuteľnosti-domovánehnuteľnosť
(rodinný dom) v k. ú. G., pozemok (orná pôda) v k. ú. G., hnuteľné veci, ako i zostatky finančných
prostriedkov na účtoch v peňažnom ústave.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Podľa § 379 písm. c/ CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého
rozhodnutia v prospech odvolateľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vychádzajúc pritom zo zákonnej zásady
viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania sa pri prejednaní tohto odvolania odvolací

súd zaoberal len žalovaným udávanými odvolacími dôvodmi.

12. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné
zistiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď hodnotu stavby - domovej nehnuteľnosti určil
sumou 46.330,94 eura, odvolací súd udáva, že aj keď z napadnutého rozhodnutia síce explicitne
nevyplýva, prečo hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 46.330,94 eura, napriek tomu, že bola

znaleckým posudkom ohodnotená na sumu 49.700 eur, táto skutočnosť je jednoznačná z obsahu
spisu a predovšetkým z obsahu zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa
17. 07. 2023, ktorého pojednávania sa zúčastnil tak žalovaný, ako i jeho vtedajší právny zástupca,
pričom z jeho priebehu zachyteného v zápisnici je zrejmé, že sporové strany sa zhodli na tom, že
hodnota nehnuteľnosti predstavuje práve sumu 46.330,94 eura, vzhľadom na to, že od všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti bola odpočítaná hodnota studne a žumpy, ktoré nie sú súčasťou rodinného
domu a nepatria do BSM. Teda, i keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval len
to, že nesporná je cena domu 46.330,94 eura bez toho, že by uviedol, prečo je táto suma odlišná
od hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, obom stranám sporu táto skutočnosť musela
byť bezpochyby zrejmá a jednoznačná a námietka žalovaného, ktorý sa spolu so svojim právnym

zástupcom priamo zúčastnil pojednávania, na ktorom bola hodnota nehnuteľnosti takto ustálená,
v tom smere, že rozhodnutie je v tomto ohľade zmätočné, je nedôvodná a účelová. Rovnako je
z obsahu spisu úplne nespochybniteľné, že i keď súd prvej inštancie zadal znalcovi stanoviť hodnotu
nehnuteľnosti – rodinného domu so súpisným č. 2263, zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. G., jedná
sa v skutočnosti o nehnuteľnosť, ktorá nie je doposiaľ zapísaná na LV a predstavuje spoločný rodinný

dom manželov a predmetom ohodnotenia, napriek jeho nesprávnej identifikácii (dovtedy nedisponujúc
presnýmiinformáciami,žesajednáoinústavbu),bollenuvedenýrodinnýdom,anie„starý“rodinnýdom,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Takáto odvolacia argumentácia žalovaného, smerujúca
k spochybňovaniu jednoznačných faktov v konaní, navodzuje skôr dojem o nedostatočnej znalosti veci,
resp. len cielenej účelovosti odvolania v tomto ohľade, keď zrejme práve bezspornosť týchto okolností

viedla súd prvej inštancie k tomu, že pre strany sporu nepovažoval za zásadné v napadnutom rozhodnutí
ich bližšie odôvodňovať.

13. Pokiaľžalovanýďalejuvádzal,žepočasceléhokonaniakonštantneudával,žestavba-rodinnýdom
(postavený na parc. č. 2228/113) nepatrí do BSM, nakoľko bola postavená z jeho výlučných finančných

prostriedkov, odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s právnymi závermi prijatými súdom prvej inštancie
a s tým, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako i s tým, že
žalovanýnepreukázaljehoskutkovétvrdenia,žerodinnýdombolpostavenýzjehovýlučnýchfinančných
prostriedkov vo výške 400.000,-Kčs. Pokiaľ sa v zmysle tvrdení žalovaného malo jednať o jeho
výlučné našetrené finančné prostriedky na jeho vkladnej knižke, skutočnosť, že bol v zmysle potvrdenia

banky vlastníkom vkladnej knižky, preukazuje len jeho vlastníctvo tejto vkladnej knižky, a nie aj výšku
našetrených finančných prostriedkov. Dôkazmi, ktoré by výšku našetrených finančných prostriedkov
žalovaného preukazovali, nie sú ani evidenčné listy žalovaného a žalobkyne zo Sociálnej poisťovne,
ktoré môžu poskytnúť obraz o príjmoch strán sporu, a zrejme podľa žalovaného tak i o finančnom
potenciále každého z nich vytvárať úspory, nie však o skutočne vytvorených úsporách. Ani jeden z takto

uvedených listinných dôkazov nedávali súdu spoľahlivý podklad na konštatovanie, že nehnuteľnosť bola
postavená z výlučných prostriedkov žalovaného, tak ako tvrdil, avšak nepreukázal. V tomto ohľade
nebolo povinnosťou súdu, v jednoznačnej skutkovej situácii realizácie výstavby nehnuteľnosti za trvania
manželstva a existencie BSM „hľadať“ zdroj financovania stavby, tak ako namietal žalovaný, že súd
prvej inštancie ani neuviedol, z čoho bola stavba financovaná, jeho povinnosťou bolo vyporiadať sa

s obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM a s dôvodmi tohto tvrdenia, čo súd
prvej inštancie správne urobil.14. Odvolací súd sa rovnako zhoduje so správne prijatým záverom súdu prvej inštancie, a síce,
že žalovaný nepreukázal, že sumu 216.000,- Kčs dostal ako majetkový podiel v naturáliách od PD
Bohatá. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil písomné vyhlásenie sestry žalovaného, v ktorom tieto

skutkové tvrdenia žalovaného podporila, avšak inými navrhovanými dôkazmi zo strany žalovaného sa
ho preukázať nepodarilo. Písomné vyhlásenie sestry žalovaného obsahuje jej strohé vyhlásenie, že PD
Bohatá žalovanému vydalo majetkový podiel v naturáliách v hodnote 216.000,- Kčs. Takéto vyhlásenie
rodinného príslušníka žalovaného, bez existencie ďalších preukazujúcich dôkazov, nepredstavuje
presvedčivý podklad pre podporu tvrdenia žalovaného, na základe ktorého by bolo možné prijať záver,

že toto skutkové tvrdenie žalovaného je preukázané. Tento dôkaz, ktorým sestra žalovaného povedala
len jednu vetu, bez detailov, vysvetlenia, bez uvedenia, ako a kedy dané skutočnosti zistila a pod.,
nemá ani pre odvolací súd preukaznú dôkaznú hodnotu. Za situácie existencie ďalších dôkazov
preukazujúcich tvrdenia žalovaného by toto vyhlásenie v zásade mohlo predstavovať podporný prvok
k takýmto dôkazom, avšak ako samostatný dôkaz na preukázanie tvrdení žalovaného nestačí. Pokiaľ
žalovaný vytýka súdu, že nevenoval pozornosť vyhláseniu P. D., je potrebné uviesť, že i na tento dôkaz je

potrebné nazerať ako na nepreukazujúci tvrdenia žalovaného. V písomnom vyhlásení P. D. potvrdil, že
mávedomosťotom,žedružstvovydaložalovanémumajetkovýpodielvnaturálnomplnení,akoiuviedol,
že žalovaný patril medzi najväčších pestovateľov a predajcov. Z hľadiska preukázania skutkového
tvrdenia, že žalovanému bol vyplatený majetkový podiel v naturáliách v hodnote 216.000,-Kčs, tento
listinný dôkaz tieto skutočnosti nepreukazuje, v tomto ohľade nie je dôkazne relevantný. Skutočnosť,

že menovaný uviedol, že žalovanému bol vydaný majetkový podiel v naturáliách, ešte nepreukazuje,
že sa jednalo o majetkový podiel v konkrétnej hodnote, ako ani uvedené nepreukazuje to, že žalovaný
bol jedným z najväčších predajcov a pestovateľov, v zásade sa jedná o nešpecifikované konštatovanie,
ktoré vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam žalovaného nemá preukaznú hodnotu.

15. Rovnakou optikou, z hľadiska nepreukázania skutkových tvrdení žalovaného treba nazerať i na
nepreukázanie tvrdenia, že vozík domácej výroby v hodnote 200 eur a konštrukcia fóliovníkov 50 m a 30
m, spolu v hodnote 2 000 eur, sú výlučným vlastníctvom žalovaného. Súd prvej inštancie opäť správne
uzavrel, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia, že by tieto položky netvorili masu BSM nepreukázal.
Opakovaný poukaz žalovaného na písomné vyhlásenie P. D. a na to, že menovaný potvrdil, že žalovaný

bol najväčším pestovateľom zeleniny v okolí vo vzťahu k uvedenému nemajú žiadnu preukaznú hodnotu.
Okrem toho, že žalovaný tvrdil, neposkytol na preukázanie týchto jeho tvrdení žiadne dôkazy. Pokiaľ
ďalej žalovaný namietal cenu 800 eur za 1 ks dobytka s tým, že cena 1 ks dobytka nemohla byť viac ako
500 eur, odvolací súd udáva, že v tomto smere postupoval súd prvej inštancie správne, keď vychádzal
z ceny 1 ks dobytka 800 eur, majúc za to, že cenu dobytka žalobkyňa dostatočne preukázala, keď

predložila súdu dôkazy o cene dobytka ponúkaného na predaj formou inzerátov, dokonca s cenou
vyššou ako bola ňou navrhovaná v tejto veci. Žalovaný, ktorý namietol cenu 1 ks dobytka vo
výške 800 eur, okrem toho, že popieral tieto skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré boli substancované,
nepredložil žiadny dôkaz na podporu jeho tvrdení a jeho popretie skutkových tvrdení žalobkyne bolo
neúčinné. Pokiaľ napokon žalovaný v podanom odvolaní namietal, že ako SHR zaobstaral v rámci

podnikania hnuteľné veci, ktoré nemajú byť predmetom konania, pričom podľa jeho názoru súd
prvej inštancie uvedenému nevenoval žiadnu pozornosť, z takto všeobecne formulovanej odvolacej
námietky žalovaného odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo konkrétne žalovaný vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu namieta a táto jeho námietka tak nie je spôsobilá odvolacieho prieskumu. Nedôvodnou je
i námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni,
čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je arbitrárne, nie je výsledkom svojvôle súdu a nie

je nepreskúmateľné.

16. S ohľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia, ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným
uznesením.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).