Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304963
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6120304963.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX W. Bystrica, o zaplatenie 7 725,69 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

13Csp/49/2020 zo dňa 27. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/49/2020 zo dňa 27. septembra 2022 z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5223,42 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7876,78 Eur od 04.04.2020 do 20.04.2020, zo

sumy 7726,78 Eur od 21.04.2020 do 05.05.2020, zo sumy 7725,69 Eur od 06.05.2020 do 18.05.2020, zo
sumy 7575,69 Eur od 19.05.2020 do 05.06.2020, zo sumy 7575,59 Eur od 06.06.2020 do 18.06.2020, zo
sumy 7425,59 Eur od 19.06.2020 do 20.07.2020, zo sumy 7275,59 Eur od 21.07.2020 do 04.08.2020, zo
sumy 7275,51 Eur od 05.08.2020 do 17.08.2020, zo sumy 7125,51 Eur od 18.08.2020 do 04.09.2020, zo
sumy 7125,41 Eur od 05.09.2020 do 18.09.2020, zo sumy 6975,41 Eur od 19.09.2020 do 02.10.2020,
zo sumy 6975,32 Eur od 03.10.2020 do 16.10.2020, zo sumy 6825,32 Eur od 17.10.2020 do 03.11.2020,

zo sumy 6825,22 Eur od 04.11.2020 do 18.11.2020, zo sumy 6675,22 Eur od 19.11.2020 do 03.12.2020,
zo sumy 6675,12 Eur od 04.12.2020 do 17.12.2020, zo sumy 6525,12 Eur od 18.12.2020 do 05.01.2021,
zo sumy 6525,03 Eur od 06.01.2021 do 12.01.2021, zo sumy 6375,03 Eur od 13.01.2021 do 02.02.2021,
zo sumy 6374,95 Eur od 03.02.2021 do 02.03.2021, zo sumy 6374,85 Eur od 03.03.2021 do 18.03.2021,
zo sumy 6224,85 Eur od 19.03.2021 do 06.04.2021, zo sumy 6224,75 Eur od 07.04.2021 do 15.04.2021,
zo sumy 6074,75 Eur od 16.04.2021 do 04.05.2021, zo sumy 6074,67 Eur od 05.05.2021 do 17.05.2021,

zo sumy 5924,67 Eur od 18.05.2021 do 01.06.2021, zo sumy 5924,57 Eur od 02.06.2021 do 14.06.2021,
zo sumy 5774,57 Eur od 15.06.2021 do 13.07.2021, zo sumy 5773,97 Eur od 14.07.2021 do 14.07.2021,
zo sumy 5623,97 Eur od 15.07.2021 do 05.08.2021, zo sumy 5623,89 Eur od 06.08.2021 do 13.08.2021,
zo sumy 5473,89 Eur od 14.08.2021 do 07.09.2021, zo sumy 5473,79 Eur od 08.09.2021 do 20.09.2021,
zo sumy 5423,79 Eur od 21.09.2021 do 05.10.2021, zo sumy 5423,69 Eur od 06.10.2021 do 21.10.2021,
zo sumy 5373,69 Eur od 22.10.2021 do 03.11.2021, zo sumy 5373,61 Eur od 04.11.2021 do 22.11.2021,

zo sumy 5323,61 Eur od 23.11.2021 do 03.12.2021, zo sumy 5323,51 Eur od 04.12.2021 do 20.12.2021,
zo sumy 5273,51 Eur od 21.12.2021 do 04.01.2022, zo sumy 5273,42 Eur od 05.01.2022 do 12.01.2022,
zo sumy 5223,42 Eur od 13.01.2022 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,--
Eur splatných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo
splátok riadne a včas. Druhou výrokovou vetou okresný súd konanie vo zvyšnej časti zastavil a treťou

výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 18.05.2020 na Okresný súd Banská
Bystrica, pracovisko pre upomínacie konanie, pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
7.725,69 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.876,78 Eur od 04.04.2020 do

20.04.2020, zo sumy 7.726,78 Eur od 21.04.2020 do 05.05.2020, zo sumy 7.725,69 Eur od 06.05.2020
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.10.2015 uzatvoril jeho právny
predchodca Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123 (zlúčený so žalobcom od 01.08.2017) so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 626431 (ďalej „zmluva“), na základe ktorej mu poskytol
peňažné prostriedky vo výške 16.400,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať

v pravidelných mesačných anuitných splátkach. Celý úver aj s príslušenstvom sa zaviazal splatiť do
20.06.2021. V zmysle čl. 9 bod 6 zmluvy sa vzájomné práva a povinnosti výslovne neupravené v
zmluve riadia Obchodnými podmienkami (ďalej „OP“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej
„VOP“). Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej zákon č. 129/2010 Z. z.) upravuje zmluva v čl. 2, pričom počet a termíny splátok istiny aj

úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj
o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Bonita žalovaného bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
(údaje zo Spoločného registra bankových informácií, z Nebankového registra klientskych informácií,
report zo Sociálnej poisťovne, kreditné a debetné obraty na bežnom účte žalovaného). Po vyčerpaní

poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas) a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru dňa 03.04.2020 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v súlade s čl. 4 bod 3 a 5 zmluvy, a to po zaslaní upozornenia na možnosť zosplatnenia
druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 06.11.2019. Dlžná istina ku dňu predčasného

zosplatnenia (03.04.2020) predstavovala 7.876,78 Eur (poskytnutý úver 16.400,- Eur mínus splátky
istiny 8. 523,22 Eur). Žalovaný po zosplatnení úveru uskutočnil úhrady dňa 20.04.2020 vo výške 150
Eur a dňa 05.05.2020 vo výške 1,09 Eur, o ktoré bol znížený dlh na istine na 7.725,69 Eur. Žalobca
sa tak domáha zaplatenia dlžnej istiny vrátane zákonného úroku z omeškania po zosplatnení úveru do
zaplatenia po zohľadnení úhrad žalovaného.

3. Okresný súd uviedol, že vo veci vydal Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko pre upomínacie
konanie, dňa 10.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 22Up/1021/2020, voči ktorému žalovaný podal v
zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, platobný
rozkaz sa zrušil v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. a vec bola postúpená súdu prvej inštancie

ako súdu príslušnému v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.

4. V podanom odpore žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca už podal v minulosti
na upomínací súd totožnú žalobu s odvolaním sa na totožnú úverovú zmluvu a žiadal od žalovaného
zaplatenie sumy 9.755,17 Eur, pričom nepredložil žiadne dôkazy o vzájomných plneniach a aj preto bola

predchádzajúca žaloba zamietnutá. Žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi, neuviedol
odkontrolovateľný výpočet a postup nárokovanej čiastky 7.725,69 Eur, neosvedčil rozsah úhrad
žalovaného. Žalobca v žalobe upresnil sumu finančných plnení žalovaného na istinu len 8.523,22 Eur
plus 151,09 Eur po zosplatnení, pričom podľa prehľadu splácania predloženého žalobcom bola výška
plnení v čiastke 11.502,29 Eur plus po zosplatnení 151,09 Eur, čo sa rovná 11.653,38 Eur. Vzniesol tiež

námietku premlčania. Žalovaný žiadal vyriešiť otázku, či zmluva má neprijateľné podmienky a teda akú
sumu je, resp. bol povinný za poskytnutý úver žalobcovi uhradiť. Žalovaný ďalej namietal, že v zmluve
sa veriteľ v rozpore s právnym poriadkom odvoláva na Obchodný zákonník, pričom je vylúčené, aby
na spotrebiteľské záväzky aplikoval režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva.
Tiež poukázal na chýbajúce: a/ obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami, b/ doručenku o

zaslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému, c/ splnomocnenie veriteľa na
podpis zmluvy splnomocnencom, zástupcom alebo zamestnancom veriteľa (zmluvu podpísal niekto, kto
sa nepreukázal splnomocnením). Namietal, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného splácať úver, preto nemohol žiadať jeho predčasné zosplatnenie (§ 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z.). V závere odporu, označenom ako “vzájomná žaloba“ navrhol, že ak bude zaviazaný

na zaplatenie určitej dlžnej čiastky, bude túto uhrádzať žalobcovi v splátkach po 50,-- Eur mesačne.
Žalovaný doplnil odpor voči platobnému rozkazu podaním doručeným súdu dňa 17.07.2020, v ktorom
zopakoval predošlé námietky.5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že upomínacie
konanie o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu na sumu 9.755,17 Eur s príslušenstvom
bolo zastavené, nakoľko žalobca nenavrhol v stanovenej lehote pokračovanie v konaní na príslušnom

súde. Predložil dokumenty - Prehľad splácania do predčasného zosplatnenia a Prehľad splácania po
predčasnom zosplatnení, z ktorých vyplývajú jednotlivé úhrady žalovaného a ich započítanie na úrok a
istinu. Žalovaný do predčasného zosplatnenia úveru uhradil žalobcovi 11.502,29 Eur, z ktorej časť vo
výške 2.667,47 Eur bola uhradená na úroky a časť vo výške 8.523,22 Eur na istinu. Po predčasnom
zosplatnení uhradil žalovaný sumu 151,09 Eur, ktorá bola započítaná na istinu. Spolu tak žalovaný

uhradil na istinu 8.674,31 Eur, preto dlžná istina úveru predstavuje 7.725,69 Eur. Za účelom preukázania
poskytnutej výšky úveru žalobca predložil výpis z účtu žalovaného ku dňu 30.10.2015. Zároveň žalobca
predložil doručenky k upozorneniu na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a k výzve na predčasné
splatenie úveru (č.l. 97, 98), z ktorých je zrejmé, že žalovaný obe písomnosti prevzal. Napokon žalobca
doložil aj doklady k overeniu bonity žalovaného. Vzájomnú žalobu žiadal zamietnuť.

6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
43CoCsp/35/2021- 162 zo dňa 28.10.2021 zrušil jeho uznesenie č.k. 13Csp/49/2020- 127 zo dňa
30.06.2021 o odmietnutí vzájomnej žaloby žalovaného s odôvodnením, že žalovaný žiaden vzájomný
návrhnevzniesol,lenžiadalvyhodnotiťvšetkyplatby,ktorédoposiaľnaúversplatil,akoplatbyvočiistine.

7. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Sberbank Slovensko,
a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
616431 (ďalej „zmluva“), ktorá sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru veriteľom podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona ako právnickou osobou

poskytujúcou úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi (žalovanému) podľa § 2 písm. a/
citovaného zákona ako fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Zároveň sa vzhľadom na povahu zmluvných strán jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkaavzhľadomnajejpredmet(poskytnutiepeňažnýchprostriedkovdourčitejvýšky
veriteľom v prospech dlžníka na jeho požiadanie oproti záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky) má aj charakter úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

8.Súdprvejinštanciepreskúmanímzmluvyzistil,žemápísomnúformuaobsahujenáležitostivzmysle§
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s výnimkou rozlíšenia splátky na istinu, úroky a poplatky podľa § 9 ods.
2 písm. l/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo však v zmysle uznesenia

NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. 02. 2018 nie je potrebné. Úver teda nie je možné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona.

9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 16.400,- Eur, bez poplatku za jeho poskytnutie, ktorý sa žalovaný zaviazal

splatiť v 68 pravidelných mesačných splátkach po 305,85 Eur splatných do 20. dňa v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2015, poslednej dňa 20.06.2021, t.j. zaviazal sa spolu zaplatiť
20.797,80 Eur. Zmluvné strany sa dohodli na fixnom zmluvnom úroku vo výške 8,59 % ročne a
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne (čl. 2 zmluvy). Okresný súd mal z prehľadu splácania
preukázanú výšku čerpaného úveru, rozsah jeho splatenia, spôsob započítania jednotlivých splátok

žalobcom a porušenie povinnosti žalovaným splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca
ako právny nástupca pôvodného veriteľa z titulu zlúčenia v súlade s § 565 veta prvá Občianskeho
zákonníka v spojení s čl. 4 bod 5 zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka úver predčasne
zosplatnil k 03.04.2020 na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 06.11.2019. Vykonaným
dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalovaný uhradil do zosplatnenia úveru 11.502,29 Eur,

z toho započítaných na istinu 8.523,22 Eur, 2.667,47 Eur na úroky, na poistné 311,60 Eur, v dôsledku
čoho dlh žalovaného na istine ku dňu zosplatnenia úveru (03.04.2020) predstavoval 7.876,78 Eur
(16.400 - úhrady na istinu do zosplatnenia 8.523,22 Eur). Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané,
že následne žalovaný v období od 20.04.2020 do 12.01.2022 uhradil ešte 2.653,36 Eur, započítaných
v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na istinu, v dôsledku čoho sa dlh na istine znížil na

5.223,42 Eur.

10. Súd prvej inštancie k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že k predčasnému
zosplatneniudošlopreneuhradeniesplátkysplatnej20.07.2019,sktoroubolžalovanýkudňuvyhláseniapredčasnej splatnosti napriek výzve zo dňa 06.11.2019 viac ako 3 mesiace v omeškaní, čo vyplýva
z prehľadu splácania. Počiatok plynutia premlčacej doby bol viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá
zosplatnenie celého dlhu vyvolala, preto 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety Občianskeho

zákonníka začala plynúť dňa 20.07.2019 a uplynula by dňa 20.07.2022 (streda). Keďže žalobca podal
žalobu dňa 18.05.2020, stalo sa tak pred uplynutím premlčacej doby.

11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že veriteľ neskúmal s odbornou
starostlivosťou jeho schopnosť splácať úver, preto nemohol žiadať jeho predčasné zosplatnenie s

poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V tomto prípade podľa okresného súdu banka zvážila
údaje zo spoločného registra bankových informácií, z nebankového registra klientskych informácií a zo
Sociálnej poisťovne. Nakoľko žalovaný viaceré úvery splácal (nebol v omeškaní so žiadnou splátkou),
úver mu poskytla a preto povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona (posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver) splnila.

12. Pokiaľ žalovaný poukázal na čl. 3, čl. 5 bod e), f), g) a čl. 7 písm. f), j), k), m) zmluvy, ako na
neprijateľné podmienky, súd prvej inštancie takéto nezistil. Svoj záver odôvodnil tým, že v čl. 3 zmluvy
sú dohodnuté rôzne poplatky, pričom tieto ani neboli žalobcom účtované. V čl. 5 písm. e), f), g) zmluvy je
obsiahnuté vyhlásenie žalovaného o oboznámení sa s OP, s úverom a jeho podmienkami, že žalovaný
nie je podľa zákona o bankách osobou s osobitným vzťahom k Sberbank. Napokon v čl. 7 písm. f),

j), k), m) je záväzok dlžníka zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátky, zaplatiť
dohodnuté úroky, úroky z omeškania, do splatenia pohľadávky banky ak bolo dohodnuté poistenie úveru
nezmeniť banku ako osobu pre plnenie z poistnej zmluvy. Podľa okresného súdu išlo o štandardné
zmluvné podmienky, nie také, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné v zmysle

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

13. Keďže súd zánik dlhu v časti dlžnej istiny nemal preukázaný, okresný súd žalobe v časti dlžnej istiny
vo výške 5.223,42 Eur vyhovel a z dlžnej istiny zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo

dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t.j. zo sumy 7.876,78 Eur (dlžná istina ku
03.04.2020) od 04.04.2020 do zaplatenia, po zohľadnení čiastkových úhrad žalovaným za obdobie od
20.04.2020 do 12.01.2022 spolu vo výške 2.653,36 Eur tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia.

14. S poukazom na § 232 ods. 3, 4 CSP súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach
po 50,-- Eur mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade nezaplatenia
ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas.

15. Podaním zo dňa 04.02.2022 žalobca oznámil, že po podaní žaloby boli uskutočnené ďalšie čiastkové
úhrady spolu vo výške 2.502,27 Eur za obdobie od 18.05.2020 do 12.01.2022 započítané na istinu a
žalobca tak v priebehu konania zotrval na zaplatení sumy 5.223,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny, po zohľadnení čiastkových úhrad žalovaného tak, ako je uvedené
vo výroku I. rozsudku, pričom vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.502,27 Eur s prísl. zobral žalobu späť a

žiadal konanie zastaviť, čomu súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 CSP vyhovel, a konanie v
tejto zvyšnej časti zastavil.

16. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100

%, nakoľko procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie 2.502,27 Eur s príslušenstvom
pripísal žalovanému, ktorý plnil počas konania, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu v tejto časti späť
a vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel, teda úspech žalobcu predstavuje 100 %. Doplnil, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobca aj žalovaný.18. Žalobca v odvolaní namietol, že v súlade s § 232 ods. 3, 4 CSP súd umožnil žalovanému splácať
dlh v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade

nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu v tejto časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ] a súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], keď rozsudok nie je v
tejto časti dostatočne odôvodnený.

19. Žalobca v podanom odvolaní zdôraznil, že ust. § 232 ods. 3 CSP vymedzuje, že lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie, avšak výlučne
v odôvodnených prípadoch. Súd podľa žalobcu preto nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných
skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi v rámci obrany žalovaného. Hľadiskami
pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok,

budú podľa žalobcu najmä osobné a majetkové pomery strán, výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku žalovaným, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, dobu, po ktorú by týmto spôsobom
došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor
veriteľa. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere

faktického popretia právoplatne priznaných práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch
žalobcu (rozsudok NS SR 7Cdo/116/2012 z 18.3.2013). Výška splátky musí byť určená primerane tak,
aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj do práv
samotného žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti.

20. Podľa odvolacích tvrdení žalobcu súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v
pravidelných mesačných splátkach po 50,-- Eur, bez preukázania majetkových pomerov žalovaného,
keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere nevyplýva žiadne zistenie. Priznaním
splátok vo výške 50,-- Eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude iba istinu splácať viac než 8,5 roka,
čím sa lehota na plnenie predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania, ktorý

má smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Na základe porušenia úverovej zmluvy bol tak žalovaný
zo strany súdu „odmenený“ tým, že mu bola priznaná opätovná možnosť splácania úveru dokonca v
nepomerne nižších splátkach, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve (splátka podľa zmluvy bola 305,85
Eur). Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach
je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania

v občianskoprávnych vzťahoch zakotvenú v ustanovení § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výkon
práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je podľa žalobcu v súlade so spravodlivou
ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Prvoinštančný súd podľa žalobcu
svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto jeho rozhodnutie v tejto časti
nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Na podporu
svojej argumentácie žalobca citoval viaceré rozhodnutia krajských súdov.

21. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť dlh v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby súd žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku.

22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd síce pozitívne identifikoval spotrebiteľský
charakter sporu, ale nepresne vyčíslil povinnosť zaplatiť žalobcovi až 5.223,42 Eur. Poistenie schopnosti

splácať úver je podľa žalovaného neprijateľná zmluvná podmienka a za neprijateľné zmluvné podmienky
jepotrebnépovažovaťajvšetkypoplatkysúvisiacesposkytnutímúveruajehosprávou,ktorésúzáväzne
popísané v sadzobníku. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú ustanovenia v zmluve uvedené v čl.
3 - poplatky, vyhlásenia podľa čl. 5 bod e), f), g), záväzok podľa čl. 7 - práva a povinnosti dlžníka bod
f), j), k), m), bod. 2. a článok 9 - záverečné ustanovenia.

23. Zároveň žalovaný v podanom odvolaní žiadal, aby mu veriteľ poskytol vyčíslenie aktuálnej výšky
dlhu, vyčíslenie náhrady trov konania a o písomné oznámenie čísla účtu a variabilný symbol k úhrade
zostatku dlhu v súlade s rozhodnutím súdu. Uviedol, že je záujem o splatenie veriteľom poskytnutéhoúveru, avšak v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä
tými o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich, ale aj inými spotrebiteľa
chrániacimi ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS. Doplnil, že predpokladaná výška žalobcom

poskytnutej istiny je 16.400,- Eur, prípadne menej, pretože žalobca súdu predložil nekompletnú zmluvu
a nepredložil výpis z bankových účtov, pri rešpektovaní existencie neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluve veriteľa by mal žalovaný, ak je pravda, že uhradil žalobcovi doposiaľ sumu 14.155,65 Eur,
vrátiť žalobcovi 2.244,35 Eur, žalobca tak podľa žalovaného „klame“ návrhom na zaplatenie 7.725,69
Eur. Finančné nároky žalobcu žalovaný považuje za bezdôvodné obohacovanie sa v jeho neprospech.

Podľa žalovaného žalobca neuviedol presnú čiastku, ktorú žalovaný uhradil prvotnému veriteľovi.

24. Podľa odvolacích tvrdení žalovaného bolo preverovanie jeho bonity jasne zanedbané a preto sa
ohradzuje voči stanovisku súdu, že bola zákonne posudzovaná jeho schopnosť splácať úver (bod.
43 rozhodnutia). Poukázal na ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktoré zaväzujú veriteľa preveriť s

odbornou starostlivosťou úverovú bonitu dlžníka. Dôkazy o overovaní schopnosti žalovaného splácať
úver považuje žalovaný za nedostatočné a slabé a zároveň poukázal na to, že veriteľ je povinný
preukázať správne splnenie svojich predzmluvných povinností a preto si musí byť vedomý nevyhnutnosti
zbierania a uchovania dôkazov o ich splnení.

25. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že sa v prvom rade odvoláva voči „rozhodnutiu“
III. o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% z dôvodu, že vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. 365 ods. 1 písm. h) CSP] a že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f)
CSP]. Namietal, že trovy konania sú pre neho neprijateľné, doslova likvidačné, keď na takúto finančnú

čiastku musí spravidla sporiť niekoľko mesiacov. Z pôvodne žalobcom nárokovaných 7.725,69 Eur
prijal prvostupňový súd rozhodnutie zaplatiť žalobcovi 5.223,42 Eur, čo predstavuje matematický podiel
67,61% z pôvodne nárokovanej finančnej čiastky. Žiadal, aby bolo o trovách konania rozhodnuté s
využitím § 257 CSP, kedy jednou zo skupín, kedy prichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy,
sú prípady spotrebiteľských sporov, v ktorých vystupuje do popredia sociálny aspekt. V prípade

spotrebiteľských sporov súd zohľadňuje osobné, majetkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj
strán v konaní a iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane
alebo o nepriznaní čiastočnom s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Žalovaný uviedol, že odmieta platiť akékoľvek trovy konania protistrane.

26. Žalovaný ďalej navrhol, aby súd z úradnej moci podrobil súdnej kontrole zmluvnú dokumentáciu,
vyžiadal si od žalobcu všetky dôkazy o tom, aké informácie mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri
zisťovaní a overovaní schopnosti splácať úver prvotným veriteľom, aby trval na dôkaznom preukázaní

vykonaných vzájomných plnení aj nevykonaných úhrad, aby uznesením uložil žalobcovi povinnosť
predložiť podpísanú zmluvnú dokumentáciu a vyčíslenie vzájomných plnení výpismi z bankového účtu
veriteľa a aby vykonal dôkaz výsluchom dodávateľa na osvedčenie preukázania vzájomných plnení,
určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku
rozhodnutia.

27. Vo vzťahu k splátkam žiadal žalovaný možnosť splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach
po 50,-- Eur mesačne k 25. dňu v mesiaci počnúc splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, až do celkového zaplatenia po následkom
straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

28. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej
časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie.

29. Žalovaný sa osobitným podaním vyjadril k odvolaniu žalobcu, v ktorom v podstatnej miere zopakoval

argumentáciu v ním podanom odvolaní. Ďalej uviedol, že samotní právnici žalobcu by mali vedieť, že
skôr, ako podali v tejto spornej veci žalobu, tak podali totožnú žalobu s odvolaním sa na totožnú úverovú
zmluvu, ktorou požadovali zaplatenie 9.755,17 Eur, pričom ani vtedy nepredložili súdu žiadne dôkazy
o vzájomných plneniach a aj preto bola predchádzajúca žaloba zamietnutá súdom. Ďalej uviedol, žeodvolacie dôvody žalobcu považuje za neprijateľné a nedôstojné. Žalovaný súd aj právnikov žalobcu
informoval o tom, že je dôchodca, onkologický pacient s vysokým krvným tlakom a so špeciálnou
onkologickou stravou s pracovnou neschopnosťou od júna 2020 a ak si to súd bude želať, tak predloží

presvedčivé dôkazy o jeho onkologickej diagnóze a o jeho finančných pomeroch. Žalovaný doplnil, že
platí priebežne aj bez povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím mesačne po 50,-- Eur.

30.Žalobcavpodanízodňa30.01.2023,ktoréboloodvolacoureplikouazároveňvyjadrenímkodvolaniu
žalovaného, uviedol, že žalobca sa pôvodne návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným

Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.3.2019 domáhal zaplatenia 9.755,17 Eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, pričom uvedené konanie bolo vedené pod sp. zn. 21Up/291/2019 a bolo
právoplatne ukončené. Konanie bolo zastavené zo zákona podľa §14 ods. 2 zák. č. 307/2016 Z.z., a teda
nedošlo k zamietnutiu žaloby súdom, ako sa mylne domnieva žalovaný. Uvedené však nie je prekážkou
na opätovné uplatnenie nároku žalobcu.

31. Ďalej žalobca doplnil, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 16.400,- Eur,
tak ako je uvedené v zmluve v čl. 2. O uvedenej skutočnosti žalobca v priebehu konania predložil dôkaz -
VýpiszosobnéhoúčtužalovanéhoIBANXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,keďžepodľačl.2zmluvybol
dojednaný medzi zmluvnými stranami spôsob čerpania úveru - jednorazovo, bezhotovostne v prospech
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX). Z predmetného výpisu z účtu

žalovaného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 16.400,- Eur
dňa 30.10.2015 (transakcia zo dňa 30.10.2015 vo výške 16.400 Eur).

32. Žalobca zdôraznil, že predložil súdu dokumenty - Prehľady splácania úveru, z ktorých jednoznačne
vyplývajú jednotlivé úhrady žalovaného a ich započítanie na úrok, na istinu a na poistné. Žalovaný do

predčasnéhozosplatneniauhradilžalobcovicelkovúsumu11.502,29Eur,zktorejčasťvovýške2.667,47
Eur bola započítaná na úrok, časť vo výške 8.523,22 Eur na istinu a časť vo výške 311,60 Eur na
poistné. Po predčasnom zosplatnení úveru do dňa podania žaloby uhradil žalovaný sumu 151,09 Eur,
ktorá bola započítaná na istinu. Takto žalovaný zaplatil na istinu do dňa podania žaloby spolu sumu vo
výške 8.674,31 Eur (8.523,22 + 151,09 = 8.674,31). Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 16.400

Eur, po odpočítaní úhrad započítaných na istinu úveru vo výške 8.674,31 Eur predstavovala dlžná suma
istiny ku dňu podania žaloby 7.725,69 Eur (16.400 - 8.671,31 = 7.725,69 Eur). Žalobcom predložené
prehľady splácania, ktoré tvorili prílohu žaloby, zohľadňovali všetky úhrady realizované žalovaným, a
teda aj úhrady resp. splátky úveru, ktoré žalovaný plnil právnemu predchodcovi žalobcu. Išlo o úhrady
(splátky) za obdobie od 20.11.2015 až do 05.05.2020 (do dňa podania žaloby). Prvá splátka úveru

bola splatná dňa 20.11.2015 (podľa čl. 2 zmluvy), z prehľadu splácania úveru, ktorý žalobca predložil
ako prílohu žaloby, je zrejmé, že táto splátka (úhrada) bola zohľadnená a žalobcom uvedená. Žalobca
podaním zo dňa 04.02.2022 zobral žalobu čiastočne späť, keďže žalovaný po podaní žaloby uskutočnil
ďalšie čiastkové úhrady spolu vo výške 2.502,27 Eur za obdobie od 18.5.2020 do 12.1.2022, ktoré boli
započítané na istinu dlhu, preto dlžná istina ku dňu 4.2.2022 bola vo výške 5.223,42 Eur (7.725,69 -

2.502,27 = 5.223,42 Eur).

33. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný vo svojich podaniach spochybňuje predložené dôkazy zo
strany žalobcu, hoci on sám nepredložil žiadny dôkaz o realizovaní čo i len jednej úhrady. Prehľady
splácania úveru predložené žalobcom boli generované z bankového systému žalobcu. Žalovaný tiež

opomína skutočnosť, že splátka úveru bola anuitná splátka, ktorá bola zložená zo splátky istiny a splátky
úroku (bod 6.2. OP).

34. Žalobca ďalej vysvetlil, že podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov má spotrebiteľ nárok na bezplatné poskytnutie výpisu vo forme

amortizačnej tabuľky počas trvania zmluvy. Zákon neustanovuje banke povinnosť predkladať klientovi
dokument, ktorý by mal charakter výpisu z úverového účtu. Národná banka Slovenska vo svojom
stanovisku NBS1-000-023-304 zo dňa 07.05.2018 konštatovala, že aktuálne platná a účinná právna
úprava nepozná výpis zo spotrebiteľského úveru, tak ako je tomu v prípade výpisu z bežného účtu.
Výpis z účtu k spotrebiteľským úverom zákon ustanovuje len pri spotrebiteľských úveroch formou

povoleného prečerpania. Z uvedeného vyplýva, že zákon neustanovuje veriteľovi v prípade iného typu
spotrebiteľského úveru povinnosť predkladať spotrebiteľovi dokument, ktorý by mal charakter výpisu z
úverového účtu.35. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v čl. 3 zmluvy, čl. 5
zmluvy, čl. 7 zmluvy a čl. 9 zmluvy, žalobca uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie vôbec neodôvodnil.
Len všeobecné konštatovanie žalovaného, bez skutkového vymedzenia toho, akého konkrétneho

porušenia sa žalobca dopustil, nie je spôsobilé riadneho odvolacieho prieskumu. Žalovaný neuviedol ani
jeden dôvod, ktorý by zakladal vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa žalobcu zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ustanovenia čl. 5 písm. e, f, g a čl. 9 bod 6. zmluvy neboli
dojednané v neprospech spotrebiteľa a predovšetkým klienta upozorňujú na tie informácie, ktoré mal
dostať pred podpisom zmluvy. Obsahom čl. 5 zmluvy sú len vyhlásenia klienta o určitých skutočnostiach.

Vyhlásenia žalovaného v zmluve nie je možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko
takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by bol súčasťou právneho poriadku
SR a ani v žiadnom právnom predpise EÚ vrátane európskej judikatúry. Keďže toto ustanovenie nie je
podmienkou zmluvného vzťahu, nemôže byť toto ustanovenie ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol riadne v intenciách príslušných predpisov informovaný a boli mu
poskytnutévšetkypotrebnéinformáciekvznikuúveruamalplnúmožnosťoboznámiťsaajsosúvisiacimi

dokumentmi. Poplatky, ktoré boli individuálne dojednané v čl. 3 zmluvy, si žalobca voči žalovanému
neuplatnil.

36. Žalobca ďalej citoval ust. § 7 ods. 1, § 7 ods. 16 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že
spoločný register bankových informácií (SRBI) predstavuje databázu údajov, resp. informačný systém

vytvorený na základe informácií, ktoré poskytujú banky spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o,
akoprevádzkovateľoviSRBIvsúlades§92azák.č.483/2001Z.z.zaúčelomuzatváraniaavykonávania
obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov.
Databáza registra obsahuje pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých
klientom účastníckych bánk vrátane ich histórie. Od roku 2015 je plne platná výmena informácií medzi

Spoločným registrom bankových informácií (SRBI) a Nebankovým registrom klientskych informácií
(NRKI). Právny predchodca žalobcu uskutočnil dňa 27.10.2015 dopyt do SRBI/NRKI a preveril si tým
záväzky žalovaného ako žiadateľa o úver a ich splácanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaný nebol ku
dňu poskytovania úveru, ktorý je predmetom tohto konania, v omeškaní, nemal žiadne omeškané dlžné
splátky iných úverov a dodržiaval riadne svoju platobnú disciplínu. Z predmetnej listiny teda jednoznačne

vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú
povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže
právny predchodca žalobcu získal údaje z príslušnej databázy (SRBI/NRKI) a tiež informácie z reportu
zo Soc. poisťovne, nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1. Dopyt do Sociálnej
poisťovne právny predchodca žalobcu realizoval dňa 27.10.2015, čím si preveril zamestnanosť a príjmy

žalovaného. Report bol vytvorený v súlade s ust. § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje (na žiadosť banky a za úhradu) informácie súvisiace
s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok. Súbor otázok stanovuje vyhláška Ministerstva
financií (č. 11/2018 Z.z.), ktorou sa stanovuje súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa. Žalobca
si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom

jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoCsp/14/2022 zo dňa 25.05.2022.

37. Žalobca vo svojom vyjadrení pripomenul aj to, že si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov, ktoré boli odôvodnene a účelne vynaložené

žalobcom a vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva žalobcu. Žalobca si neuplatnil nárok na
úkony právnej služby, ako nesprávne uvádza žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení/odvolaní neberie
do úvahy to, že došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu, že žalovaný počas konania realizoval
čiastočnéúhradydlhu,nazákladečohožalobcazobralžalobučiastočnespäť,atedaprocesnézavinenie
na zastavení konania v časti o zaplatenie 2.502,27 Eur s prísl. bolo na strane žalovaného.

38. K lehote splatnosti žalobca zotrval na ním podanom odvolaní a v celom rozsahu naň odkázal.

39. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaným ako
vecne správne potvrdil a v časti lehoty splatnosti ho zmenil a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť

žalobcovi dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

40.Žalovanýdoručilsúdudňa21.02.2023ďalšiepodanie,vktoromzopakovalargumentáciuprednesenú
v jeho skorších písomných vyjadreniach v rámci odvolacieho konania. Navrhol, aby súd zrušilrozhodnutie súdu prvého stupňa v žalovaným napadnutej časti úhrady trov konania v rozsahu 100 % a
vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie.

41. Žalovaný sa k replike žalobcu a vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa
22.03.2023, ktorého obsahom je zopakovanie predchádzajúcej argumentácie žalovaného.

42. Žalobca sa podaním zo dňa 27.03.2023 vyjadril k podaniam žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný
vo svojich vyjadreniach opakovane poukazuje na skutočnosti, ku ktorým žalobca už viackrát zaujal

svoje stanovisko, v ktorom sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného
a na tomto stanovisku žalobca naďalej zotrváva. Žalobca zároveň zdôraznil, že do výroku I. rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/49/2020 zo dňa 27.9.2022 v časti, v ktorej súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 5.223,42 Eur spolu s úrokom z omeškania, nebolo podané žiadnou
zo strán odvolanie, na základe čoho rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Aj vzhľadom na
uvedené, akékoľvek tvrdenia žalovaného ohľadom súdom priznanej dlžnej sumy sú v tomto štádiu

konania nenáležité, bez akéhokoľvek právneho významu a preto nemôžu obstáť. Pokiaľ ide o rozsah
trovkonaniapriznanýchžalobcovivýrokomIII.rozsudku,žalobcasavcelomrozsahustotožnilsdôvodmi
uvedenýmivods.48.súdnehorozhodnutia,naktorézároveňpoukázal.Žalobcaakoplneúspešnástrana
v konaní má nepochybne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom
v konaní nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

aplikáciu ust. § 257 CSP. Na uvedenom nemení nič ani to, že na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ
a že sa jedná o spotrebiteľský spor. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu aj
žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania žalobcu aj žalovaného
majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP), viazaný ich rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu aj žalovaného je dôvodné.

44. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie voči I. výroku napadnutého

rozhodnutia v časti, v ktorej súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 5.223,42 Eur s
príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach po 50,-- Eur splatných vždy do 25. dňa
kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod
následkom splatnosti celého plnenia v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok riadne a včas.

45. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
súčasne stanovuje aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej
inštancie preskúmať. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal okresnému súdu nedostatok odôvodnenia
priznania dlhšej lehoty na plnenie.

46. Z obsahu napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že tento postup súd prvej inštancie odôvodnil
výlučne poukazom na § 232 ods. 3, 4 CSP.

47. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

48. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

49.Podľa220ods.2CSP,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

50. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

51. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

52.Vustanovení§232ods.3CSPjeurčenávšeobecnálehotanaplnenie.Vprípadepovinnostiuloženej

súdom je strana zaviazaná na plnenie povinná ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť na plnenie dlhšiu lehotu.

53. Určenie povinnosti plniť súdom priznaný nárok v splátkach predstavuje spôsob vyjadrenia dlhšej
lehoty na plnenie a zákon s touto možnosťou výslovne počíta v ustanovení § 232 ods. 4 CSP. Ako už
bolo uvedené, súd môže strane ako subjektu povinnosti uložiť povinnosť splniť judikované plnenie v

splátkach,tedaurčiťdlhšiulehotunaplnenie,lenvýnimočneavodôvodnenýchprípadoch,t.j.nazáklade
zistení potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho ktorého konkrétneho prípadu. Súd preto
síce môže určiť dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti alebo môže určiť, že peňažné plnenie môže povinný
subjekt uhradiť v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určí súd, pri využití takéhoto postupu by mal však
mať súd na zreteli, že sa jedná o výnimočný postup a pre jeho uplatnenie by mali svedčiť konkrétne

okolnosti prípadu a racionálne dôvody zohľadňujúce najmä povahu prejednávanej veci, priznaný nárok
a osobné (zdravotné, majetkové) pomery účastníkov.

54. Súd musí vzhľadom na zistené skutočnosti a konkrétne okolnosti zvážiť, či využitie tejto možnosti
nezaloží nespravodlivú nerovnováhu medzi záujmami sporových strán, keďže je všeobecne žiadúce,

aby pomery medzi stranami boli vysporiadané v čo najkratšej lehote, ktorý postulát sa odráža najmä v
znení § 232 ods. 3 CSP, ktorý normuje všeobecnú trojdňovú lehotu na splnenie judikovanej povinnosti.
Oproti tomu potom lehota na plnenie v rozsahu niekoľkých rokov, ako je tomu v tomto prípade, bude
preto skôr výnimočná a jej opodstatnenosť musí byť odôvodnená celkom výnimočnými okolnosťami.
Takéto rozhodnutie preto musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností vzhľadom na

povahu prerokovávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov.

55. Pri rozhodovaní o tom, v akej lehote uloží súd splniť povinnosť, resp. povolí peňažnú povinnosť
splniť v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP, je súd povinný uviesť dôvody, ktoré ho viedli k povoleniu
plnenia v splátkach v konkrétnej výške, v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odôvodnenie určenia dlhšej

lehoty na plnenie povinnému subjektu musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností a
ich vyhodnotením na základe sudcovskej úvahy, ktoré musia tvoriť presvedčivý základ pre záver súdu,
že peňažné plnenie je potrebné v danom prípade uskutočniť v splátkach v konkrétnej výške.

56. Pokiaľ ide o tú časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou okresný súd odôvodnil

uloženie povinnosti zaplatiť sumu 5.223,42,- Eur s príslušenstvom v splátkach vo výške 50,-- Eur
mesačne, z obsahu spisu vyplýva, že za účelom odôvodnenia tohto postupu súd prvej inštancie len
odkázal na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP.

57. Z takéhoto odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, z akého konkrétneho dôvodu

považoval súd prvej inštancie v posudzovanom prípade za potrebné určiť žalovanému dlhšiu lehotu na
plnenie, a preto odvolací súd musel prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie nemožno
považovať za riadne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie by v tejto časti
zodpovedalo zákonu (§ 220 ods. 2 CSP) iba v prípade, ak by bolo založené na konkrétnych okolnostiach
prerokúvaného prípadu spoľahlivo zistených dokazovaním (§ 215 ods. 1, ods. 2 CSP). Iba všeobecný

odkaz okresného súdu na príslušnú procesnú úpravu § 232 CSP pri určovaní dlhšej lehoty na plnenie
nie je postačujúce.

58. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom
chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva treba

považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právezvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

59. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neumožňovalo žalobcovi vznesenie konkrétnej
argumentácie v rámci využitia odvolania ako riadneho opravného prostriedku a ani odvolací súd ho
nemohol podrobiť prieskumu z hľadiska jeho správnosti, keďže neobsahuje relevantné argumenty na
podklade konkrétnych skutkových zistení.

60. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, preto odvolanie žalobcu odvolací súd posúdil ako dôvodné pre naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa 365 ods. 1 písm. b) CSP.

61. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd predovšetkým uvádza, že ho posudzoval podľa

jeho obsahu v zmysle § 124 CSP. V tomto ustanovení je obsiahnuté dôležité interpretačné pravidlo,
ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby.
Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu, nemôže súd určitému
úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej
argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.10.2010 sp. zn. 3Cdo/128/2010). Uvedené platí
aj pre posúdenie otázky, proti ktorému výroku odvolanie smeruje. Rozhodujúcim je obsah podania,
ktorým sa rozhodnutie súdu napáda. Kritériom pre posúdenie rozsahu odvolania v prípade viacerých
súdnych výrokov nie je to, či odvolateľ výslovne uvádza, že napáda niektorý výrok, ale zhodnotenie, či
prípadným vyhovením odvolaniu z dôvodov uplatnených odvolateľom, by bol alebo nebol dotknutý aj

(konkrétny)výroknapadnutéhorozhodnutia(obdobneuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 25.01.2012 sp. zn. 6Cdo/208/2011). Aj žiadosť samotného žalovaného v podanom odvolaní, aby
súd jeho úkon posúdil podľa jeho obsahu v zmysle § 124 CSP, napovedá, že formulácia odvolania zo
strany spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore nie je pre neho jednoduchou úlohou, a preto bolo potom
na zhodnotení odvolacieho súdu, aby aproboval jeho procesný úkon v podobe odvolania podľa jeho

obsahového vyjadrenia s osobitným dôrazom na skutočnosť, v čom žalovaný v podanom opravnom
prostriedku nachádza nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

62. Aj keď potom žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že sa predovšetkým odvoláva voči III. výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, z obsahu ním podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný napáda

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa nielen výroku o trovách konania, ale
žalovaný v podanom odvolaní vyjadruje nesúhlas s určením sumy dlhu zo strany prvostupňového súdu
z dôvodu, že úver mal byť podľa jeho presvedčenia zo strany okresného súdu posúdený ako bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu existencie žalovaným uvedených neprijateľných zmluvných podmienok v
úverovej zmluve, ako aj z dôvodu nedostatočného preukázania vzájomných plnení zmluvných strán

úverovej zmluvy. Žalovaný namietal aj to, že žalobca nemal právo požadovať jednorazové vrátenie
úverových prostriedkov, pretože predložené listinné dôkazy žalobcu nepreukazujú, že žalobca resp.
jeho právny predchodca s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť žalovaného splácať úver.
Žalovaný tak podaným opravným prostriedkom výslovne napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo
vzťahu k jeho prvému výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.223,42 Eur s príslušenstvom, keď z celkového obsahového vymedzenia odvolania je nepochybné, že
žalovaný nesúhlasí ako s uloženou povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanému súdom ustálenú istinu
s príslušenstvom, tak aj s výrokom, ktorým mu súd v napadnutom rozhodnutí uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

63. Odvolací súd na podklade obsahu žalovaným podaného odvolania preto dospel k záveru, že
žalovaný podaným odvolaním napadol I. a III. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že II. výrok o čiastočnom zastavení konania nebol odvolaním strán spochybnený.

64. Žalovaný v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nepresne vyčíslil jeho povinnosť

zaplatiť žalobcovi až 5.223,42 Eur, keď nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný
považuje za neprijateľné zmluvné podmienky ustanovenia v čl. 3 - Poplatky, vyhlásenia podľa čl. 5 bod
e), f), g), záväzok podľa čl. 7 - Práva a povinnosti dlžníka bod f), j), k), m), bod. 2, článok 9 - Záverečnéustanovenia bod 6. Túto obranu proti uplatnenému nároku žalobcu žalovaný podľa obsahu spisu uplatnil
už v podanom odpore proti platobnému rozkazu.

65. Odvolací súd pri posúdení odvolania žalovaného vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie.

66. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29. 10. 2015 spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. IČO: 17 321 123
ako veriteľ a súčasne univerzálny právny predchodca žalobcu a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. 626431 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 16.400,- Eur, ktorý mal žalovaný hradiť v 68 mesačných splátkach v sume 305,85 Eur,
prvá splátka splatná dňa 20. novembra 2015, termín konečnej splatnosti dňa 20. júna 2021, celkové
náklady spojené s úverom 20.797,80 Eur. Žalovaný uhradil do zosplatnenia úveru 11 502,29 Eur, z toho
na istinu 8.523,22 Eur, na úroky 2.667,47 Eur, na poistné 311,60 Eur, v dôsledku čoho dlh žalovaného na
istine ku dňu zosplatnenia úveru (03.04.2020) predstavoval 7.876,78 Eur. Po zosplatnení úveru žalovaný

uhradil dňa 20. 04. 2020 sumu 150 Eur a dňa 05. 05. 2020 sumu 1,09 Eur započítaných na istinu, čím
sa suma dlhu žalovaného na istine znížila na sumu 7.725,69 Eur, ktorú si žalovaný pôvodne uplatnil na
začiatku konania. Následne žalovaný v období od 20. 04. 2020 do 12. 01. 2022 uhradil ešte 2 653,36
Eur, započítaných v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na istinu, v dôsledku čoho sa dlh
žalovaného na istine znížil na 5.223,42 Eur a po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu predmetom konania

zostala suma 5.223,42 Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v
prvejvýrokovejvetepriznalžalobcovisumužalovanejistiny5.223,42Eurpredstavujúcejnesplatenúčasť
istiny úveru spolu so zákonným úrokom z omeškania, nepriznal žalobcovi žiadne plnenie predstavujúce
poplatok podľa čl. 3 zmluvy, a ani žiadne iné plnenie podľa článkov zmluvy, ktoré žalovaný v podanom
odvolaní označil za neprijateľné zmluvné podmienky.

67. Súd prvej inštancie vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že čl. 3 zmluvy obsahujúci poplatky
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že aj keď
v čl. 3 zmluvy sú dohodnuté rôzne poplatky, tieto neboli žalobcom žalovanému účtované. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd nezistil ani to, že by žalovaným uvádzané čl. 5 bod

e), f), g) a čl. 7 písm. f), j), k), m) zmluvy predstavovali neprijateľné podmienky. Svoj záver odôvodnil
tým, že v čl. 5 písm. e), f), g) zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie žalovaného o oboznámení sa s OP, s
úverom a jeho podmienkami, že žalovaný nie je podľa zákona o bankách osobou s osobitným vzťahom
k Sberbank. Napokon v čl. 7 písm. f), j), k), m) je záväzok dlžníka zabezpečiť dostatok peňažných
prostriedkov na úhradu splátky, zaplatiť dohodnuté úroky, úroky z omeškania, do splatenia pohľadávky

banky a ak bolo dohodnuté poistenie úveru, nezmeniť banku ako osobu pre plnenie z poistnej zmluvy.
Podľa okresného súdu toto sú štandardné zmluvné podmienky, nie také, ktoré by spôsobili značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ktoré by bolo
možné považovať za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

68. Pre odvolací súd bolo významné zistenie, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému
nedomáhal zaplatenia žiadneho poplatku z uzatvorenej zmluvy a ani žiadneho plnenia, ktoré by
vyplývalo z ustanovení zmluvy, ktoré žalovaný označil ako neprijateľné zmluvné podmienky, keď
uplatnený nárok žalobcu pozostával z nezaplatenej istiny úveru a úrokov z omeškania. Podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka síce platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné a na ich podklade potom nie je možné priznať akékoľvek plnenie, v danom prípade však
žalobcavtomtosúdnomkonaníanipriznanieakéhokoľvekpoplatkučiplneniaokremistinyúveruaúroku
z omeškania nežiadal. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania nevysvetlil, aký konkrétny dopad má
toto jeho tvrdenie o neprijateľnosti ním uvedených zmluvných podmienok na správnosť napadnutého
rozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovinezaplatenú

istinu úveru spolu s úrokom z omeškania.

69. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil túto procesnú
obranu žalovaného ako nedôvodnú vysvetliac žalovanému, že sa jedná o štandardné zmluvné
podmienky, ktoré nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, z akých dôvodov tieto závery
súdu prvej inštancie nepovažuje za správne. V podanom odvolaní žalovaný len zopakoval svojuargumentáciu, ktorú uviedol aj pred súdom prvého stupňa a s ktorou sa následne okresný súd aj
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

70. Žalovaný tak v podanom odvolaní nevymedzil, prečo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa v tejto časti nemôže obstáť a ani aký význam namietanej skutočnosti o existencii neprijateľných
podmienok v jednotlivých zmluvných ustanoveniach pripisuje vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu,
resp. vo vzťahu k napadnutému výroku I. a III. preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie.

71. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom
odvolaní, prípadne ktoré doplní podľa § 365 ods. 3 CSP do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími
dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia

súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní uplatnené, s výnimkou vád, ktoré sa
týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd z vlastnej iniciatívy
nezisťuje. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j.
uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.

72. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia, pre ktoré by bolo možné považovať
závery súdu prvého stupňa týkajúce sa žalovaným namietaných zmluvných podmienok za nesprávne,
jeho odvolanie je v tejto časti obsahovo totožné s podaniami, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého
rozhodnutia, pričom žalovaný v odvolaní namietané skutočnosti nepodporil žiadnou argumentáciu, ktorá

bypriamoreagovalanaodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Preodvolacísúdvšakniesúvšeobecné
odvolacie tvrdenia nijako významné, pretože takto formulované odvolanie neumožňuje odvolaciemu
súdu preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia či postupu konajúceho súdu, keďže mu nie je
známe stanovisko odvolateľa, z akých konkrétnych dôvodov ho nepovažuje za správne. Žalovaný
odvolaciuargumentáciuneuviedoltak,abyumožnilodvolaciemusúdunapodkladetvrdenýchodvolacích

dôvodov preskúmať v konkrétnej rovine (na základe konkrétnych námietok) správnosť odvolaním
napadnutého rozhodnutia. Pre úspech odvolateľa v odvolacom konaní je však nevyhnutné, aby svoje
odvolanie formuloval tak, že v konkrétnej rovine spochybní napadnuté rozhodnutie, teda uvedie, z akých
dôvodov takéto rozhodnutie obstáť nemôže, čo však žalovaný v podanom odvolaní neučinil a znemožnil
tak odvolaciemu súdu prieskum prijatých záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu žalovaným

vymedzených ustanovení zmluvy ako neprijateľných zmluvných podmienok a ani bližšie neuviedol,
aký vplyv (relevanciu) malo ním tvrdené pochybenie súdu prvého stupňa na správnosť ním prijatého
rozhodnutia.

73. Vedený týmito úvahami odvolací súd nemohol v tejto časti posúdil odvolanie žalovaného ako

dôvodné.

74. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňoval aj výsledky dokazovania vo vzťahu k sume
poskytnutého úveru, keď reálnu výšku poskytnutého úveru v sume 16.400,- Eur považoval za
nepreukázanú z dôvodu, že text zmluvy nie je kompletný a žalobca nepreukázal poskytnutie tejto sumy

výpismi z účtov. Žalovaný rozporoval aj sumu ním uhradených plnení a podľa jeho presvedčenia chýba
dôkaz žalobcu o vzájomných plneniach a podľa presvedčenia žalovaného žalobca nezohľadnil úhrady,
ktoré žalovaný vykonal v prospech jeho právneho predchodcu. Podľa odvolacích tvrdení žalovaného
tento má zaplatiť žalobcovi sumu 2.244,35 Eur (ak nie menej) vypočítanú ako rozdiel sumy poskytnutej
istiny 16.400,- Eur a vykonaných úhrad 14.155,65 Eur, ak by bola zo strany žalobcu preukázaná ich

výška.

75. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za zistené, že právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 16.400,- Eur, tak ako je uvedené v zmluve v čl. 2 zmluvy, keď o
uvedenej skutočnosti žalobca v priebehu konania predložil dôkaz - Výpis z osobného účtu žalovaného

IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, keďže podľa čl. 2 zmluvy bol dojednaný medzi zmluvnými
stranami spôsob čerpania úveru - jednorazovo, bezhotovostne v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
(IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX). Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 16.400 Eur dňa 30.10.2015 (transakcia zodňa 30.10.2015 vo výške 16.400 Eur). Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom z prehľadov
splácania úveru vyplýva, že žalovaný do predčasného zosplatnenia uhradil žalobcovi celkovú sumu
11.502,29 Eur, z ktorej časť vo výške 2.667,47 Eur bola započítaná na úrok, časť vo výške 8.523,22

Eur na istinu a časť vo výške 311,60 Eur na poistné. Podľa zistení okresného súdu išlo o úhrady
(splátky) za obdobie od 20.11.2015 až do 05.05.2020 (do dňa podania žaloby), teda zo strany žalobcu
boli zohľadnené aj úhrady, ktoré žalovaný vykonal v prospech právneho predchodcu žalobcu, keďže
prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.11.2015 (čl. 2 zmluvy). Po predčasnom zosplatnení úveru do
dňa podania žaloby uhradil žalovaný sumu 151,09 Eur, ktorá bola započítaná na istinu. Žalovanému

bol poskytnutý úver vo výške 16.400 Eur, po odpočítaní úhrad započítaných na istinu úveru vo výške
8.674,31 Eur predstavovala dlžná suma istiny ku dňu podania žaloby 7.725,69 Eur. Žalovaný po podaní
žaloby uskutočnil ďalšie čiastkové úhrady spolu vo výške 2.502,27 Eur za obdobie od 18.5.2020 do
12.1.2022, ktoré boli započítané na istinu dlhu, ktorá sa znížila na sumu 5.223,42 Eur (7.725,69 -
2.502,27 = 5.223,42 Eur).

76. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uviedol konkrétne skutkové tvrdenia o výške poskytnutého
úveru a žalovaným poskytnutých úhrad a rovnako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
konkrétneho skutkového stavu tak, ako ho odvolací súd uviedol v predchádzajúcom odseku, zisteného
na podklade konkrétnych dôkazných prostriedkov, teda akú sumu žalovaný ako úverový dlžník od
právnehopredchodcužalobcuobdržalaakúsumudoposiaľuhradil.Súdprvejinštanciezároveňlogickou

argumentáciou vyvrátil aj obranu žalovaného, že neboli zohľadnené jeho úhrady vykonané v prospech
právneho predchodcu žalobcu, keďže žalobca zohľadnil už prvú splátku žalovaného, ktorú bol podľa
úverovej zmluvy povinný uhradiť práve pôvodnému veriteľovi Sberbank Slovensko, a.s.. Žalovaný v
priebehu konania a ani v odvolacej argumentácii neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o tom, v akej
výške mu boli poskytnuté úverové prostriedky, keď ale ako príjemca peňažných prostriedkov musel mať

vedomosť o tom, v akej výške mu bol zo strany právneho predchodcu žalobcu úver poskytnutý. Žalovaný
neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o tom, v čom nachádza rozpor medzi skutkovým stavom
zisteným súdom a skutočným stavom vykonaných úhrad z jeho strany.

77. V konkrétnej rovine žalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalovaný nepreukázal poskytnutie

istiny výpisom z účtu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že podkladom pre záver súdu o výške poskytnutého
úveru bol práve výpis z úverového účtu žalovaného identifikovaného vo forme IBAN. Žalovaný však v
podanom odvolaní na túto skutočnosť nijak nereflektoval a ani neuviedol, z akého dôvodu vyhodnotenie
vykonaných dôkazov v rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za nesprávne.

78. Žalovaný neuviedol ani to, aké úhrady (napríklad oproti tým, ktoré tvrdil žalobca) vykonal za účelom
splnenia svojho záväzku.

79. Odvolací súd zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia a zároveň dôkazné bremeno ohľadom právnej
skutočnosti zániku dlhu v konkrétnej výške zásadne leží na dlžníkovi, teda na žalovanom, nie na

žalobcovi. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a prípadne preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.
Z toho vyplýva, že v spore netvrdí a nedokazuje iba žalobca. Ďalej je potrebné pripomenúť, že od
nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, keďže

preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. Typickým príkladom negatívneho
skutkového tvrdenia žalobcu je, že žalovaný ako úverový dlžník nezaplatil žalovanú sumu. Nezaplatenie
sumy zo strany veriteľa nie je možné dokázať, preto je procesnou povinnosťou dlžníka tvrdiť a zároveň
preukázať, že svoj dlh v konkrétnej výške splnil.

80. Podané odvolanie žalovaného preto vychádza z nesprávneho predpokladu, že v civilnom sporovom
konaní, v ktorom vystupuje ako spotrebiteľ, teda ako slabšia strana prebiehajúceho sporu, nemá
žiadne procesné povinnosti a pre úspech v spore mu stačí len spochybňovať tvrdenia žalobcu a ním
predložené dôkazy o výške poskytnutého úveru a žalovaným vykonaných úhrad. Z ustanovenia § 150
ods. 1 CSP však bezvýnimočne vyplýva povinnosť strán sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorá povinnosť sa odvíja od hmotného práva a
bolo potom povinnosťou žalovaného úplne a pravdivo uviesť skutočnosti týkajúce sa jeho zmluvných
povinností vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru, pričom žalovaný v celom priebehu konania ani v
odvolacom konaní také skutkové tvrdenia nepredniesol. Odvolací súd potom zdôrazňuje, že pri úpravespotrebiteľských sporov Civilný sporový poriadok síce v ustanovení § 295 umožňuje súdu vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, avšak v žiadnom
ustanovení neupravuje možnosť súdu vyhľadať si podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu

za stranu v postavení spotrebiteľa, teda akú sumu peňažných prostriedkov žalovaný v skutočnosti do
žalobcu obdržal a akú sumu na svoj dlh už uhradil.

81. Žalovaný tak síce aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ako aj pred odvolacím súdom
všeobecne spochybňoval tvrdenia žalobcu o výške poskytnutého úveru ako aj o výške ním vykonaných

úhrad, avšak tieto tvrdenia žalovaný uvádzal bez nadväznosti a relevancie na konkrétny vzťah medzi
ním a žalobcom resp. jeho právnym predchodcom, bez nadväznosti a relevancie na skutkové tvrdenia
a dôkazy uplatnené žalobcom v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a bez nadväznosti a
relevancie na následné skutkové zistenia a právne závery okresného súdu. Pokiaľ žalovaný mienil
účinne namietať a poprieť výšku poskytnutého úveru a výšku ním vykonaných úhrad, mal uviesť, akú
sumu úveru obdržal od právneho predchodcu žalobcu a akú sumu uhradil právnemu predchodcovi

žalobcu a následne žalobcovi. Žalovaný však ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani
v podanom odvolaní takéto tvrdenia neuviedol. Pokiaľ potom žalovaný namietal pravdivosť žalobcom
prednesených tvrdení a ním predložených dôkazných prostriedkov o vzájomných plneniach, avšak sám
neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy o ich výške, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie súdu prvého stupňa, ak z takýchto tvrdení a dôkazov žalobcu vychádzal pri zistení

skutkového stavu o vzájomných plneniach strán sporu, ktorý žalovaný v odvolaní opätovne spochybnil
len všeobecným spôsobom.

82. Odvolací súd, ktorý bol viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi v odvolaní žalobcu, preto nezistil
na podklade podaného odvolania žiadne vady pri zisťovaní skutkového stavu zo strany súdu prvej

inštancie vo vzťahu k výške poskytnutých úverových prostriedkov a ani k rozsahu vykonaných úhrad
zo strany žalovaného pred ako aj po zosplatnení úveru a preto nezistil existenciu žalovaným tvrdeného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

83. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil ani so závermi súdu prvej inštancie, že bola zákonne

posudzovanájehoschopnosťsplácaťúverpoukazujúcnapovinnosťveriteľav§7ods.1zák.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008,
ktoré zaväzujú veriteľa preveriť s odbornou starostlivosťou úverovú bonitu dlžníka splácať úver a v tomto
smere žalobcom predložené listiny žalovaný považoval za nedostatočné a slabé.

84. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

85. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

86. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

87.Podľačl.8ods.1SMERNICEEURÓPSKEHOPARLAMENTUARADY2008/48/ESz23.apríla2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočnýchinformácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť

zachovať.

88. Súdny dvor v prijatom rozsudku zo dňa 27. marca 2014 vo veci C-565/12 v konaní LCL Le Crédit
Lyonnais SA proti Fesihovi Kalhanovi, uviedol, že z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vykladaného
so zreteľom na jej odôvodnenie vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže zahŕňať nahliadnutie do príslušných databáz.
V tomto kontexte sa v odôvodnení tejto smernice uvádza, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto
správaniuastanovilipotrebnéopatrenianasankcionovanieveriteľov,ktorísatakéhosprávaniadopustia.
Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu dlžníka má chrániť spotrebiteľov pred

rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, čím prispieva k dosiahnutiu cieľa smernice
2008/48, ktorý spočíva v úplnej harmonizácii v niekoľkých kľúčových oblastiach spotrebiteľských úverov,
ktorá sa považuje za potrebnú na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Únii zabezpečila vysoká a
rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa uľahčil vznik riadne fungujúceho vnútorného trhu
so spotrebiteľskými úvermi. Vzhľadom na taký cieľ, ktorý má zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov

pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by
viesť k ich platobnej neschopnosti, článok 23 smernice 2008/48 stanovuje, že režim sankcií, ktoré sa
uplatnia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení v oblasti overenia úverovej bonity dlžníka pred
uzavretím zmluvy, prijatých podľa článku 8 tejto smernice sa definuje takým spôsobom, aby sankcie boli
účinné, primerané a odrádzajúce, a že členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili

ich vykonávanie. V týchto medziach ostáva výber uvedeného režimu sankcií v právomoci členských
štátov.

89. V zmysle rozhodnutia ESD OPR-Finance s. r. o proti GK z 5. marca 2020 C-679/18 články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve (pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23).

90. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní sa žalobca ako univerzálny právny nástupca veriteľa domáhal
proti žalovanému nárokov po predčasnom zosplatnení úveru zo zmluvy, ktorú súd prvej inštancie posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie vyhodnotil celý
žalobou uplatnený nárok po zohľadnení úhrad žalovaného ako dôvodný, keď dospel k záveru, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako úverového dlžníka
splácať úver.

91. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 7 ods. 1 upravuje povinnosť veriteľa pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru a v ustanovení §
11 ods. 2 ako dôsledok porušenia tejto povinnosti upravuje, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia tejto povinnosti
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V sporovom konaní zásadne platí, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťapreukázaťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesú
záležitosťoužalovaného(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Cdo/2/2016zodňa11.04.2017).

Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že si (jeho právny predchodca) riadne splnil svoju povinnosť
veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.92. Súd prvej inštancie v ods. 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s
názorom žalovaného, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať úver, preto
nemohol žiadať jeho predčasné zosplatnenie s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Pripustil, že v predloženej informácii z dopytu údajov zo Spoločného registra bankových
informácií a Nebankového registra klientskych informácií (č.l. 60) je zlé skóre žalovaného (D) pre
vysoký počet otvorených zmlúv za posledné 3 mesiace. V tomto prípade banka podľa súdu prvej
inštancie zvážila údaje zo spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych
informácií, a zo Sociálnej poisťovne, a nakoľko žalovaný viaceré úvery splácal (nebol v omeškaní so

žiadnou splátkou), úver mu poskytla, teda povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver si podľa súdu prvej inštancie splnila.

93. Odvolací súd pripomína, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s
odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Veriteľ je v zmysle ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej schopnosti dlžníka splácať úver povinný

brať na zreteľ existujúcu situáciu dlžníka. Dôraz je pri tom potrebné klásť na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení všetkých bežných
nevyhnutných výdavkov zostane suma na splácanie úveru, keďže cieľom zákonodarcu je aj v súlade
so znením citovanej smernice efektívne zabrániť tomu, aby dochádzalo k predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nedokážu splácať svoje záväzky. Zákonodarca síce v predzmluvnej fáze aj spotrebiteľovi ukladá

povinnosti, konkrétne podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy a rovnako táto zákonná povinnosť spotrebiteľa
nezbavuje veriteľa ani povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, a to na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Je pri tom povinnosťou veriteľa takéto
informácie nielen získať, ale aj ich vyhodnotiť.

94. Súd prvej inštancie síce konštatoval, aké listiny žalobca v konaní predložil, avšak ktorým konkrétnym

dôkazom mal žalobca preukázať tvrdenie, že skutočne úverovú bonitu žalovaného zo všetkých vyššie
rozvedených aspektov posudzoval, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé nie je. Ako bolo
už zo strany odvolacieho súdu uvedené, schopnosť veriteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať
ako situáciu, keď zostane spotrebiteľovi v jeho rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
splácať splátku v dohodnutej výške. Z tvrdenia žalobcu, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, vyplýva,

že schopnosť žalovaného splácať (ďalší) úver žalobca vyvodil zo skutočnosti, že splácal aj iné úvery,
teda z jeho predchádzajúcej úverovej disciplíny, čo však nezodpovedá posudzovaniu bonity žiadateľa
o úver z aspektov predpokladaných v cit. ustanoveniach Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď na
podklade tejto skutočnosti nie je možné vytvoriť si obraz o reálnej majetkovej situácii žalovaného za
účelom posúdenia jeho platobnej schopnosti splácať úver.

95. Keďže zákonodarca už v predzmluvnej fáze ukladá veriteľovi povinnosť skúmať bonitu žiadateľa o
úver, zákonným dôsledkom porušenia ktorej je, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia zákonným dôsledkom je,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalobca sa domáhal nárokov po predčasnom

zosplatnení, a teda domáhal sa všetkých splátok úveru, ktoré splátky úveru pozostávali nielen z istiny
úveru, ale aj z úroku a žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nesplnenie povinnosti veriteľa posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver opakovanie namietal,
odvolací súd je toho názoru, že šlo o argument, ktorý bol pre posúdenie veci dôležitý. Skutkové
a právne vyhodnotenie otázky, či veriteľ v predzmluvnej fáze konal s odbornou starostlivosťou má

dosah nielen na výšku povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa, ale aj na lehotu na plnenie, t.j. či
žalovaný je povinný celú sumu splatiť jednorazovo a či je povinný platiť aj úrok z úveru. Bolo preto
povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s touto otázkou a v súlade s právom na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia svoje závery v napadnutom rozhodnutí aj presvedčivo odôvodniť.
Túto povinnosť si však okresný súd nesplnil, keď logickým a presvedčivým spôsobom v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia nevysvetlil svoj záver o splnení povinnosti žalobcu (jeho právneho
predchodcu) s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.96. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi ako aj žalovanému, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom, keďže súd prvej inštancie sa v konaní a následne v odôvodnení
rozhodnutia náležite nevysporiadal s otázkami, ktoré boli pre posúdenie veci rozhodujúce. Súčasne
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým z isteniam,
resp. vychádzal zo skutkových zistení, ktoré v konaní neboli podporené dôkaznými prostriedkami a
v konečnom dôsledku rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z predčasného, t.j. nesprávneho

právneho posúdenia veci, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

97. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia žalobcu a z
toho vyplývajúceho rozsahu unesenia dôkazného bremena žalobcu vyhodnotí, či veriteľ pred

uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 616431 zo dňa 29.10.2015 v zmysle § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie pritom bude mať na zreteli, že povinnosťou spotrebiteľa
poskytnúť veriteľovi podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nie je dotknutá povinnosť

veriteľa brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, príjem, výdavky a rodinný stav
spotrebiteľa či iné údaje dokresľujúce celkovú finančnú situáciu žalovaného (§ 7 ods. 2, § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch).

98. Ak žalobca relevantným dôkazom nepreukáže, že veriteľ s odbornou starostlivosťou úverovú
bonitu žalovaného posúdil, v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch
právnym dôsledkom porušenia povinnosti veriteľa bude, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od
žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, t.j. nebol oprávnený pre nesplnenie niektorej
splátky žiadať zaplatenie celého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o

spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
preto žalobca preukazuje, že pri posúdení úverovej bonity žalovaného si zabezpečil takéto údaje a
že na tieto údaje aj prihliadal na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver. V opačnom prípade v zmysle § 11 ods. 2 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch
právnym dôsledkom hrubého porušenia povinnosti veriteľa bude, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie súčasne v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch právne vyhodnotí výšku peňažnej povinnosti (záväzku) žalovaného, ako aj čas
plnenia záväzku.

99. Ak žalobca preukáže, že úverovú bonitu žalovaného veriteľ s odbornou starostlivosťou posúdil, súd
prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní v tomto smere jasne a výstižne vysporiada s obranou
žalovaného a v prípade, ak uloží žalovanému povinnosť zaplatiť konkrétne plnenie a prípade určí na
plnenie lehotu dlhšiu alebo stanoví plnenie v splátkach, musí byť takéto rozhodnutie podložené zistením

všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo odôvodňujú takýto záver súdu vzhľadom na povahu
prerokovávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov, pričom dôvody, ktoré ho viedli k
určeniu príslušnej dĺžky lehoty na plnenie, resp. k povoleniu plnenia v splátkach v konkrétnej výške,
uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

100. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že aj poistenie schopnosti splácať úver, ktoré bolo z podnetu
veriteľa, považuje za nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z obsahu spisu
súd zistil, že žalovaný túto obranu proti žalobe v konaní na prvom stupni nevzniesol a odôvodnenie
napadnutéhorozhodnutiasapretotejtoargumentáciežalovanéhonedotýka.Zuvedenýchdôvodovbude
úlohou súdu prvej inštancie sa v ďalšom priebehu konania vysporiadať aj s touto procesnou obranou

žalovaného (§ 296 CSP) ako aj so vznesenými dôkaznými návrhmi zo strany žalovaného.101. Súd prvej inštancie bude dbať, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a spĺňalo všeobecné
požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak, ako to upravuje ustanovenie § 220 ods. 2
CSP.

102. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

103. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov.

104. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).