Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Jana Grendárová
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B4-2T/13/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423010064
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1423010064.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07.augusta 2023 v Bratislave
r o z h o d o l :
obžalovaná A. Š. G. Z. G. R. E. X. N. Á. : nar. XX.XX.XXXX v Trstenej, trvale bytom
Bratislava, R. Č.. XX
u z n á v a s a z a v i n n ú, že
v bode 1/
v presne nezistenom čase v období rokov 2018 až 2019 vylákala od poškodenej F. K., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. X, Bratislava, sumu vo výške 15 000,-- eur a to pod zámienkou investície,
ktorú mal realizovať konateľ spoločnosti XIMEA, s.r.o., Max Larin, s deklarovaným výnosom spolu vo
výške80000,--eur,ktorýsiobžalovanáapoškodenámalirozdeliťnapolovicuapoškodenávnezistenom
čase osobne odovzdala obžalovanej sumu vo výške 15.000,- Eur, no k žiadnej investícii ani k vráteniu
peňažných prostriedkov nedošlo, čím obžalovaná uviedla poškodenú do omylu ohľadom existencie a
realizácie investície a spôsobila jej škodu vo výške 15 000,-- eur,
v bode 2/
v presne nezistenom čase v roku 2019 vylákala od poškodenej F. K., rod. A., nar. X.XX.XXXX,
bytom Z. č. 2, Bratislava, sumy vo výške 550,-- eur a 950,-- eur a to pod zámienkou, že
pre ňu výhodne zakúpi mixér a televízor v predajni Nay, nakoľko podľa jej tvrdenia tam mal pracovať jej
bratranec a mal pre poškodenú vybaviť výhodnejšiu cenu nákupu, pričom následne poškodená osobne
odovzdala obžalovanej sumy v uvedenej výške, no k realizácii nákupu ani k vráteniu peňažných
nedošlo, čím obžalovaná uviedla poškodenú do omylu ohľadom uskutočnenia nákupu a spôsobila jej
tak škodu vo výške 1 500,-- eur,
v bode 3/
v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl, jún a august 2019 vylákala od poškodenej F. K., rod.
A., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. č. 2, Bratislava, sumu spolu vo výške 1 200,-- eur a, to pod zámienkou
vrátenia požičaných peňažných prostriedkov jej bratovi, pričom poškodená jej tieto peňažné prostriedky
odovzdala, no k vyplateniu pôžičky od brata ani k vráteniu ohľadom zámienky získania peňažných
prostriedkov, a spôsobila jej tak škodu vo výške 1 200,-- eur,
v bode 4/
v presne nezistenom čase v roku 2019 vylákala od poškodeného S. A., nar. XX.X.XXXX,
zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom Malacky, ul. F. Z. XXXX/X sumu vo výške 4 830,-- eur pod
zámienkou, že mu zabezpečí nákup spotrebičov do jeho domácnosti, nakoľko má bratranca v predajni
NAY a vie tak zabezpečiť výhodnejšiu cenu, načo jej poškodený vo viacerých platbách tieto peňažné
prostriedky požičal, no nedošlo k dodaniu dohodnutého tovaru ani k vráteniu peňažných prostriedkov,čímobžalovanáuviedlapoškodenéhodoomyluohľadomuskutočnenianákupuaspôsobilamutakškodu
vo výške 4 830,-- eur,
čím obžalovaná spôsobila celkovú škodu vo výške 22 530,-- eur.
T e d a
na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tým väčšiu škodu
a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku
č í m s p á c h a l a
v bode 1/, 2/, 3/, 4/
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa jej podmienečne odkladá
a súčasne sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním s určením v skúšobnej dobe v trvaní 4
(štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá obmedzenie spočívajúca v zákaze
hrania na hracích automatoch.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
-3- B4-2T/13/2023
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá nahradiť poškodenej F. K., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX v Bratislave trvale bytom Bratislava, Z. č. 5967/2 škodu vo výške 22 530,-- eur
(dvadsaťdvatisíc päťstotridsať eur).
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej F. K.,
prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj
v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Na nariadené hlavné pojednávanie sa neustanovila obžalovaná, ktorá súdu doručila ospravedlnenie a
žiadosťoodročeniehlavnéhopojednávaniazdôvodu,žeinapriekjejsnahesanejnepodarilozabezpečiť
právne zastupovanie - obhajobu do predmetného konania a to z dôvodu viacerých čerpaní dovoleniek.
Na základe viacerých snáh a návštev advokátskych kancelárií sa jej nakoniec podarilo dohodnúť s
advokátom na jej zastupovaní, ale tento jej dal termín po 15.auguste 2023. Nakoľko ona nemá právnické
vzdelanie a prebiehajúce konanie je významné aj z hľadiska jej ďalšieho života - požiadala o akceptáciu
tohto ospravedlnenia a zároveň o odročenie hlavného pojednávania na koniec augusta, t.j. termín, kedy
bude zabezpečené jej zastupovanie, vrátane času na naštudovanie jej prípadu.
Súd v danom prípade neakceptoval dôvod ospravedlnenia obžalovanej.
Podľa § 36 ods. 4 Tr.por. - primerane za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený (obžalovaná).
O predmetnej skutočnosti mala vedomosť - viď č. l. 127 - od 17.jú- la 2023.Znamenátotak,žezákonprenášazodpovednosťzavčasnosťzvoleniaobhajcunaobvineného(vdanom
prípade obžalovanú).
V tomto smere súd poukazuje podporne na rozhodnutie č. 4/2010 (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR 1/2010) - primerane, z ktorého vyplýva, že zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú a
okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu v žiadnom prípade nevyplýva povinnosť všeobecného
súdu prispôsobovať režim konania a jeho priebeh predstavám a požiadavkám obhajcu obvineného, aj
keby obhajobu prevzal obhajca v sebe kratšej dobe, resp. za situácie, že paralelne vykonáva obhajobu
v inej trestnej veci väčšieho rozsahu. Čas potrebný na prípravu obhajoby, resp. na samotný jej výkon
treba zamerať od súdu k obhajcovi a v žiadnom prípade nie naopak.
Naviac súd poukazuje, že obžalovaná v rámci predmetného ospravedlnenia nepredložila ani žiadny
dôkaz k tomu, že vo veci by ju mal do budúcna zastupovať ňou uvedený obhajca v predmetnom
ospravedlnení ako ani doklad o tom, že z jej strany boli navštevované viaceré advokátske kancelárie
za účelom jej právneho zastúpenia.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne porušenie práv obhajoby, ktorého by sa súd dopustil. V
tomto smere neboli porušené práva obžalovanej v priebehu hlavného pojednávania, ktoré sa vykonávalo
v jej neprítomnosti.
Obžalovaná termín hlavného pojednávania spolu s poučením podľa § 36 ods. 4, ods. 5 Trestného
poriadku (ďalej Tr.por.) - č. l. 126, 127 prevzala dňa 17.júla 2023.
Hlavné pojednávanie bolo nariadené na deň 07.august 2023.
Na margo - vo veci bol vydaný dňa 03.apríla 2023 trestný rozkaz - č. l. 118-120. Predmetný trestný
rozkaz prevzala v tom čase obvinená dňa 13.apríla 2023. Voči predmetnému trestnému rozkazu podala
odpor dňa 19.apríla 2023.
Obžalovaná práve tým, že podala odpor už dňa 19.apríla 2023 - mala dostatok času na prípravu
a zvolenie si obhajcu vo svojej trestnej veci. Taktiež od času 17.júla 2023 kedy aj reálne mala
vedomosť o nariadenom hlavnom pojednávaní do predmetného nariadeného hlavného pojednávania t.j.
do 07.augusta 2023 mohla tak urobiť.
Je vecou obžalovaného (obžalovanej), kedy a koho z osôb oprávnených na poskytovanie právnej
pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec svoje
právo využije. Za túto voľbu nesie zodpovednosť sám obžalovaný (obžalovaná) a preto súd nie
je oprávnený posudzovať „kvalitu“ obhajoby, prípadne nečinnosť obhajcu. Rovnako súdu nevyplýva
povinnosť tak ako to súd vyššie rozviedol režim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám
obžalovaného (obžalovanej) a požiadavkám obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu nesie zodpovednosť
samotnýobžalovaný(obžalovaná). Jevecouprofesionálnejzodpovednostiobhajcu,čiprevezme
prípad obhajoby na poslednú chvíľu - rozhodnutie č. 4/2010 (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 1/2010) - primerane.
Primerane tomu zodpovedá i okolnosť, že súd nie je viazaný na zmenu už nariadeného hlavného
pojednávania - teda nariadeného úkonu z dôvodu zvolenia si obhajcu - aby hlavné pojednávanie
odročoval. Nie je tak dôvod na odročenie hlavného pojednávania za účelom oboznámenia obhajcu s
prejednávanou vecou.
Na margo s poukazom i na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky - obžalovaná je osobou,
ktorá ako vyplynulo z odpisu registra trestov, ako i z pripojeného spisu (Okresný súd Malacky, sp.zn.
3T/58/2019) má už skúsenosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako i súdom. Muselo jej byť
preto jasné, že pokiaľ chce súdu oznámiť čokoľvek na svoju obhajobu, čo ešte prípadne neuviedla,
je nevyhnutné, aby sa na hlavné pojednávanie dostavila. Argumenty, ktoré uviedla v ospravedlnení z
neprítomnostihlavnéhopojednávania(súdichvyššierozviedol)nemoholakceptovať.Muselasibyťpreto
vedomá toho, že za splnenia podmienok zákonných (o ktorých mala vedomosť viď č. l. 127) podmienok,
môže súd konať i v jej neprítomnosti.Vo veci bola splnená i podmienka, že i bez prítomnosti obžalovanej možno spoľahlivo rozhodnúť a účel
trestného konania tak dosiahnuť.
-
Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná bola kamarátkou poškodenej. Na základe výpovede
poškodenej bolo preukázané, že táto bola obžalovanou oslovená v roku 2018 - že má pre ňu ponuku
na investíciu, resp. na zhodnotenie jej peňazí a to spôsobom, že majiteľom firmy, v ktorom v tom čase
pracovala obžalovaná zhodnotí investovaním peňažné prostriedky. Podľa výpovede poškodenej malo
ísť o zámienku investície, ktorú mal realizovať konateľ spoločnosti s deklarovaným výnosom spolu vo
výške 80 000,-- eura toto si obžalovaná a poškodená mali rozdeliť na polovicu. Detaily predmetnej
investície jej nechcela povedať kvôli tomu, že s tým nebol spájaný jej nadriadený, cez ktorého to malo
ísť. Mala len vedomosť, že predmetný výnos by mal byť v mesiaci apríl 2019. Preto za predmetným
účelom poškodená odovzdala obžalovanej čiastku 15 000,-- eur a obžalovaná mala dať 10 000,- eur.
Predmetná čiastka zo strany poškodenej bola obžalovanej odovzdaná - osobne v hotovosti. V mesiaci
apríl 2019 jej obžalovaná v súvislosti s predmetným výnosom vypovedala, že zatiaľ ešte výnos nie je
a nemá o tom informácie. Neskôr jej povedala, že predmetná investícia nebola zrealizovaná, že si ju
vymyslela a že jej nedá žiadne peniaze - toto však časovo uviesť nevedela - kedy k tomuto malo dôjsť.
Peniaze vo výške 15 000,-- eur neboli jej vrátené.
I napriek predmetnej okolnosti, že poškodenej peniaze neboli vrátené tak ako bola medzi nimi dohoda -
že predmetný výnos bude už v mesiaci apríl 2019 - obžalovaná opätovne vylákala od poškodenej čiastku
550,-- eur a 950,-- eur a to v roku 2019. Časové obdobie poškodená uviesť nevedela - vypovedala, že
predmetnú čiastku obžalovaná od nej vylákala pod zámienkou - zakúpenia mixéra a televízora v predajni
NAY. Predmetná kúpa mala byť výhodná z dôvodu, že v predajni mal pracovať bratranec obžalovanej
a tento mal pre poškodenú vybaviť výhodnejšiu cenu nákupu. Za predmetným účelom poškodená teda
odovzdala poškodenej predmetnú čiastku. Ku realizácii nákupu však nedošlo, resp. tovar poškodená
neobdržala od obžalovanej a tiež ani predmetný tovar. Tiež jej nevrátila obžalovaná ani peniaze. Dôvod
pre ktorý jej obžalovaná navrhla predmetnú výhodnejšiu kúpu bol ten, že mala vedomosť o tom, že
poškodená sa v predmetnom období sťahovala do nového bytu a preto mala záujem o kúpu i nových
elektrospotrebičov.
Zároveň v roku 2019 a to v časovom období - v mesiacoch apríl, jún a august 2019 vylákala od
poškodenej obžalovaná celkovú čiastku vo výške 1 200,-- eur. Dôvodom, resp.
zámienkou podľa výpovede obžalovanej malo byť - že obžalovaná dlhovala peniaze svojmu bratovi
- tento splácal hypotéku, preto mu podľa výpovede poškodenej obžalovaná chcela vrátiť. Opätovne
poškodenej povedala, že tieto peniaze jej vráti - ale peniaze nevrátila. K predmetnému poškodená
doložila pohyby na účte - kde v štyroch splátkach bola uhradená na meno R. C. čiastka celková vo výške
1 200,-- eur (31.august 2019 - 300,-- eur, 01.august 2019 - 300,-- eur, 01.jún 2019 - 300,-- eur, 02.apríl
2019 - 300,-- eur).
Obžalovaná keďže bola kamarátka poškodenej - poznala i rodičov poškodenej a za takýmto účelom
vylákala od otca poškodenej v roku 2019 finančnú čiastku vo výške 4 830,-- eur a to
pod rovnakou zámienkou ako vo vzťahu k poškodenej - že mu zabezpečí nákup spotrebičov do jeho
domácnosti nakoľko má bratranca v predajni NAY a teda predmetná kúpa by bola výhodná - pretože
tento by vedel vybaviť výhodnejšiu cenu nákupu. Poškodený s týmto súhlasil vo viacerých platbách jej
odovzdal celkovú čiastku vo výške 4 830,-- eur. Peniaze a ani tovar však poškodený neobdržal.
Pokiaľ išlo o samotnú poškodenú táto i na hlavnom pojednávaní vypovedala, že peniaze zo strany
poškodenej jej vrátené neboli a ani tovar, ktorý jej za to sľúbila. Poškodená sa snažila predmetnú vec
riešiť s obžalovanou a to spôsobom - že sa dohodli na vrátení peňazí - časové obdobie už vzhľadom
na odstup času uviesť nevedela. Následne bola komunikácia obžalovanej prostredníctvom SMS správy
- že za poškodenou spoločne so svo-
jím manželom nepríde - že si všetky veci, na ktoré som jej dala (poškodená) peniaze vymyslela a že
nedostanem naspäť žiadne peniaze, lebo ona žiadne peniaze už nemá.
Ako súd vo veci konštatoval, obžalovaná sa na hlavné pojednávanie neustanovila. Súd preto oboznámil
jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 20.septembra 2020 - kde obžalovaná potvrdila spáchanie
jednotlivých skutkov - vypovedala, že skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa stali, spáchalasom ich ja, avšak na ich presný priebeh si nepamätám, neviem presne uviesť, koľko peňazí som
od poškodených vylákala, ale priznávam, že som im dlžná peniaze. V čase spáchania skutkov som
nekonala v plnom vedomí, mala som vážne zdravotné problémy spojené so závislosťou na hracích
automatoch. Bola som natoľko vtiahnutá do závislosti na hraní hracích automatov, že som sa snažila
získať peniaze za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom. Vymýšľala som si všelijaké zámienky pod
ktorými som od poškodených vylákala peniaze, pričom dôvody, ktoré som im uvádzala neboli pravdivé.
Ani jedna z mojich zámienok sa nezakladala na pravde, avšak nevedela som ovládnuť svoju závislosť a
stále som poškodeným klamala a lákala od nich peniaze. V súčasnosti si už uvedomujem svoje zlyhanie
a skutky, ktoré som spáchala ľutujem.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka R.a C.a - brata obžalovanej bolo tiež preukázané, že
obžalovaná - sestra si od neho požičala peniaze. Išlo o čiastku vo výške 290,-- eur. V dobe, keď mu
obžalovaná mala vrátiť peniaze - mu povedala, že peniaze mu pošle na účet poškodená. Toto sa i
stalo. Od poškodenej obdržal na účet 300,-- eur. On nemal vedomosť o tom aká bola dohoda medzi
obžalovanou a poškodenou. Nemal vedomosť o tom, že jeho sestra - obžalovaná mala požičané ešte
nejaké iné peniaze od poškodenej.
Pokiaľ išlo o zdravotný stav, o ktorom vypovedala obžalovaná - že v žalovanom období nebola ona
pri plnom vedomí z dôvodu, že bola závislá na hracích automatoch - k predmetnému bol vypracovaný
znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia. Znalec
vo vypracovanom znaleckom posudku na základe vyšetrenia obžalovanej konštatoval, že obžalovaná v
čase spáchania skutku trpela duševnou poruchou a to patologickým hráčstvom (ovládanie schopnosti v
čase spáchania skutku znížené, nie však podstatne, či forenzne význame. Rozpoznávacie schopnosti
boli plne zachované), z dlhodobého hľadiska trpela emočne nestabilnou poruchou osobnosti. V čase
vyšetrenia u znalca táto mala psychický stav stabilizovaný, hrania sa zdržovala a snažila sa svoju
osobnú situáciu riešiť adekvátnymi prostriedkami. Naviac absolvovala ambulantné liečenie jej nelátkovej
závislosti v špecializovanom zariadení.
Práve s prihliadnutím nielen na výpoveď poškodenej - ale i výpoveď samotnej obžalovanej v kontexte
s výpoveďou svedka - brata obžalovanej - pokiaľ išlo o predmetné peniaze - finančné čiastky tak
ako vypovedala poškodená a obžalovaná predmetnú skutočnosť nerozporovala predmetné peniaze a
tieto boli dané osobne zo strany poškodenej obžalovanej a to na viaceré čiastky. Celkove na základe
výpovede poškodenej bolo preukázané - že za časové obdobie od obdobia roku 2018 do roka 2019
(vrátane) bola celková čiastka vo výške 22 530,-- eur.
Súd vo veci poukazuje na doklady, ktoré boli predložené zo strany poškodenej:
Nižšie rozvedené pohyby - sú vo vzťahu k bratovi obžalovanej - č. l. 14
-pohyby na účte - 31.august 2019 - 300,-- eur - odoslaná platba - C. R.
- pohyby na účte - 1.august 2019 - 300,-- eur - odoslaná platba - C. R.
- pohyby na účte - 1.jún 2019 - 300,-- eur - odoslaná platba - C. R.
- pohyby na účte - 2.apríl 2019 - 300,-- eur - odoslaná platba - C. R.
V tomto smere súd poukazuje i na predmetnú SMS správu - o ktorej vypovedala poškodená - kde
obžalovaná poškodenej potvrdila - že ju klamala - a že žiadne peniaze neprídu ani za kuchyňu a ani
za bratranca (č. l. 12).
Vo veci bola zabezpečená i komunikácia cez WhatsApp - medzi obžalovanou a otcom poškodenej - z
ktorejvyplýva-žeotecpoškodenejpožičalobžalovanejpeniaze-urgencianavrátenie500,--eura580,--
eur ako i čiastky 3 750,-- eur, ktorá bola obžalovanej daná za účelom nákupu spotrebičov - č. l. 16-21.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto
dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.K právnej kvalifikácii:
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím protiprávnym konaním naplnila
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.zák. - pretože protiprávnym
konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodených do omylu a spôsobila
tak - väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Tr.zák.) a naviac skutok pod bodom 4/ dokonala na chránenej osobe
(§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr.zák.).
Poškodená v domnení, že obžalovaná bola jej kamarátka mala ku nej dôveru od nej vylákala celkovú
čiastku vo výške 22 350,-- eur. Obžalovaná oklamala obdobným spôsobom i otca poškodenej. Konala
tak sofistikovane - pretože „stavila“ na dôveru poškodenej, s ktorou boli kamarátky.
Súd nemal dôvod v predmetnej veci neveriť výpovedi poškodenej - že predmetné finančné prostriedky
obžalovanej odovzdala - pretože ako sama nielen poškodená, ale i obžalovaná vypovedala predmetné
čiastky, ktoré boli obžalovanej zo strany poškodenej dané boli potvrdené i samotnou výpoveďou
obžalovanou a táto predmetné nerozporovala.
V tomto smere súd poukazuje i na samotnú výpoveď obžalovanej, ktorá tiež v rámci svojho výsluchu
vypovedala, že peniaze od poškodenej vylákala na rôzne účely - vymýšľala si všelijaké zámienky,
dôvody, ktoré neboli pravdivé. Takto získané finančné prostriedky použila na svoje vlastné potreby a to
na hry na hracích automatoch.
Objektom žalovaného trestného činu je predovšetkým vlastníctvo alebo práva súvisiace s držbou veci.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu.
Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo nejakej inej osoby, či už
rozšírením majetku, alebo ušetrením nákladov, ktoré by ináč boli z majetku páchateľa alebo inej osoby
vynaložené. Ide tu o neoprávnené obohatenie. V danom prípade išlo o vyššie uvedenú finančnú čiastku
(ktorá bola získavaná postupným spôsobom).
Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci - tak tomu bolo i v tomto prípade - obžalovaná - jednak predstierala - zámienka investície
zhodnotenia výnosu, výhodné nakúpenie elektrických spotrebičov, vrátenie finančných prostriedkov pre
brata obžalovanej. Obžalovaná ako to i sama vypovedala vedela od prvej chvíle, že takto získané
finančné prostriedky použije pre svoj vlastný účel a prospech. Konala tak jednoznačne s úmyslom seba
obohatiť na úkor poškodenej. Poškodenú tak uviedla do omylu.
Zároveň svojím protiprávnym konaním spôsobila väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Tr.zák.). a vo vzťahu k
poškodenému - otcovi poškodenej - išlo o osobu vo vyššom veku - v čase spáchania skutku bol vo veku
65 rokov (§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr.zák.).
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu zákon vyžaduje, aby všetky znaky objektívnej stránky
uvedené vyššie boli pokryté úmyslom páchateľa, pričom zákon rozlišuje priamy a nepriamy úmysel.
Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chce spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a nepriamom úmysle vtedy, ak vie, že svojim konaním
môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, je s tým uzrozumený.
Konanie obžalovanej súd vyhodnotil ako úmyselné podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. obžalovaná konala ako
trestne zodpovedný subjekt.
Obžalovaná od prvej chvíle vedela, že predmetné finančné prostriedky poškodenej nevráti - konala
jednoznačne s úmyslom seba obohatiť na úkor poškodenej. Predmetné peniaze použila na svoj vlastný
účel - peniaze vložila do hracích automatov.Podvodné konanie páchateľa môže spočívať tiež v predstieraní takých skutočností, ktoré nie sú súladné
so skutočnosťou, alebo v zatajení skutočného stavu veci, ak sú tieto okolnosti rozhodné pre konanie
poškodeného.
K druhu trestu a výroku o treste:
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery.
Spôsob spáchania žalovaného trestného činu bol závažný. Tým, že poškodenú uviedla do omylu, ktorá
jej dôverovala (poznali sa niekoľko rokov, boli kamarátky) táto nemala dôvod neveriť obžalovanej a
preto jej odovzdala predmetné finančné prostriedky. Obžalovaná však mala záujem získať finančné
prostriedky vo svoj prospech. Poškodenú mala záujem uviesť do omylu a seba obohatiť. Motívom a
i pohnútkou bolo získanie finančných prostriedkov, aby tieto mohla dať do hracích automatov. Sama
obžalovaná vypovedala kde finančné prostriedky použila.
Naviac vo vzťahu k obžalovanej súd poukazuje na odpis registra trestov - a v tejto súvislosti skutočnosť,
že obžalovaná za podvodné konania - bola v minulosti už uznaná vinnou a odsúdenou (Okresný súd
Malacky, sp.zn. 3T/58/2019, rozsudok zo dňa 19.júna 2019, právoplatný dňa 19.júna 2019, uznesenie
o osvedčení zo dňa 08.septembra 2022).
Práve s prihliadnutím i na časové obdobie - 2018 - 2019 - znamená, že u obžalovanej nešlo o nejaké
náhodilé, ojedinelé protiprávne konanie v získaní finančných prostriedkov - ale o sofistikovaný prejav
správania - keď zneužila na svoj účel kamarátku. Sofistikovanosť súd videl i v tom, že keďže poškodená
si zariaďovala byt a samotná obžalovaná mala o tejto skutočnosti vedomosť - ponúkla sa jej, že jej
zabezpečí elektroniku za výhodnejšiu cenu nákupu. Poškodená za predmetným nevidela žiadny nekalý
úmysel zo strany obžalovanej.
Znamenalo to tak, i vo vzťahu k tejto trestnej veci - že motívom a teda pohnútkou konania obžalovanej
bolo získanie finančných prostriedkov od poškodených na vlastný účel.
Vo vzťahu k obžalovanej súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - podľa § 36,
§ 37 Tr. zák.
I keď súd hlavné pojednávanie vykonával v neprítomnosti obžalovanej - súd práve s prihliadnutím na jej
výpoveď z prípravného konania - kde sa ku skutku priznala, jeho spáchanie úprimne oľutovala. Priznala
si svoje zlyhanie (§ 36 písm. l/ Tr.zák.).
Súd priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) vo vzťahu k obžalovanej nezistil.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine je tri roky - desať rokov. Keďže súd
vo veci aplikoval poľahčujúcu okolnosť - predmetná trestná sadzba s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr.zák.
bola preto upravená a to na tri roky - sedem rokov a osem mesiacov.
Súd preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom
probačného dohľadu v trvaní štyri roky.
V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti, jednotlivca a vykonať
najmä generálnu prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v
jeho závažnosti škodných následkov, ktoré konaním spôsobila. Uvedený trest odňatia slobody by mal
obžalovanej zabrániť v páchaní trestnej činnosti.
Výmera uloženého trestu u obžalovanej splní nielen preventívny účel trestu, ale najmä represívny účel.
Tento druh trestu a taká výmera podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou
tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby
viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne
odsúdenie obžalovanej spoločnosťou ( § 34 ods. 1 Tr. zák.).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch - v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti).
Z dôvodu, že súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody s uložením probačného dohľadu zároveň jej
musel uložiť primerané obmedzenia a povinnosti.
Práve predmetným podmienečným odsúdením probačného dohľadu súd výrazným spôsobom prehĺbil
výchovné pôsobenie trestu.
Predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom tak výrazným spôsobom prehĺbi výchovné
pôsobenie trestu u obžalovanej - pretože tento je práve podporený predmetným probačným dohľadom.
Predmetnú kontrolu, pomoc či usmernenie v priebehu skúšobnej doby jej práve poskytne probačný
a mediačný úradník, ktorý bude vykonávať predmetný probačný dohľad nad obžalovanou počas
predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu.
Súd mal za to, že predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom vo vzťahu k obžalovanej
vychádza z predpokladu, že už samo trestné stíhanie páchateľa (obžalovanej) negatívne zhodnotenie
jej osoby a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, obmedzenia a podmienky
týkajúce sa správania odsúdenej i prípadné výchovné pôsobenie toho, kto vykonáva dohľad, môžu mať
samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré má inak len výkon uloženého
trestu.
I keď v rámci znaleckého posudku bolo konštatované, že znalec nenavrhoval uloženie ochranného
liečenia v súvislosti s patologickým hráčstvom - súd predmetnú skutočnosť akceptoval s tým, že keďže
predmetný trestný čin - čo potvrdila i samotná obžalovaná bol z jej strany spáchaný práve z dôvodu jej v
tom čase závislosti na hracích automatoch - uložil jej zároveň obmedzenie spočívajúce v zákaze hrania
na hracích automatoch počas predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu (§ 51 ods. 3 písm. e/
Tr.zák.).
Keďže predmetný zákaz úzko súvisí - aby obžalovaná mala pracovné návyky a aby si finančné
prostriedky zabezpečovala prácou - súd jej uložil i povinnosť spočívajúcu v príkaze sa zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Predmetným trestným činom bolo poškodenej spôsobená škoda, ktorú si táto uplatnila riadne
a včas. Ako vypovedala poškodená do otvorenia hlavného pojednávania obžalovaná poškodenej
neuhradila žiadnu čiastku z predmetnej spôsobenej škody. Naviac samotná obžalovaná v rámci svojho
výsluchu v prípravnom konaní potvrdila, že si od poškodenej požičiavala finančné čiastky za rôznym
účelom. Obžalovaná tiež potvrdila, že poškodenej neuhradila, resp. nevrátila žiadne finančné čiastky.
Nenamietala žiadnym spôsobom výšku uplatňovaného nároku na náhradu škody zo strany poškodenej.
Z predmetného dôvodu súd jej uložil i povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť počas skúšobnej doby
probačného dohľadu predmetnú škodu.
Zároveň predmetné aplikoval aj do ustanovenia § 287 ods. 1 Tr.por. kde obžalovanej bola uložená
povinnosť nahradiť poškodenej predmetnú spôsobenú škodu vo výške 22 530,-- eur. Výška
takto uplatneného nároku na náhradu škody bola dokazovaním preukázaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.