Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204797
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7619204797.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany,
IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. a 2/ E. B., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., obaja zastúpení: JUDr. Michal Petrík, advokát, Francisciho

25, Poprad, o zaplatenie 164.368,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Csp/108/2019-299 z 21. júna 2022,

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania
sporových strán a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)

napadnutýmrozsudkomzastavilkonanievčastiozaplateniesumy114.035,19euraavčastiozaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.418,93 eura od 7.8.2019 do zaplatenia, uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 14.791,81 eura, úroky vo výške
16.505,80 eura vyčíslené do 6.8.2019, úroky z omeškania vo výške 19.035,92 eura vyčíslené do
6.8.2019, úroky vo výške 4,49 % ročne zo sumy 121.010,97 eura od 7.8.2019 do 17.3.2020, úroky vo
výške 4,49 % ročne zo sumy 14.791,81 eura od 18.3.2020 do zaplatenia, najneskôr však do 20.6.2033,

úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 137.516,77 eura od 7.8.2019 do 17.3.2020 a úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31.297,61 eura od 18.3.2020 do zaplatenia, zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,48%.
Uplatnená pohľadávka podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe vyplýva zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0523728965 zo dňa 16.4.2008, uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v
hmotnoprávnom postavení dlžníkov (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol

žalovaným peňažné prostriedky v sume 3.900.000,- Sk, t.j. 129.456,28 eura s dohodnutou fixnou
výškou úrokovej sadzby na obdobie 1 roka vo výške 6,00 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere.
Žalovaní sa v zmluve o úvere (čl. I. bod 1.) zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
celkové náklady spojené s úverom, a to v 302 mesačných splátkach po 21.301,00 SKK/ 707,06 eura
splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2008. Konečná splatnosť úveru bola
účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.6.2033. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným bola zabezpečená

záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. územia C., v zmysle uzavretej
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 16.4.2008. Žalovaní
svoj záväzok splácať splátky v dohodnutej výške a v dohodnutých termínoch už od začiatku trvania
zmluvného vzťahu riadne neplnili. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok úveru,
kedyodmesiacajúl2015prestalizmluvnedohodnutésplátkysplácaťúplne,žalobcapísomnýmpodaním
zo dňa 4.8.2016 vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od doručenia výziev, zaplatili celú sumu

omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 4.8.2016 dosiahol výšku 11.372,14 eura s tým, že pokiaľ uvedená
suma v určenej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosticelej pohľadávky a k dražbe založených nehnuteľností. Pretože k zaplateniu omeškaného dlhu zo
strany žalovaných došlo len čiastočne jednou úhradou zo dňa 19.3.2018, žalobca v súlade s uzavretou
zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Produktovými obchodnými podmienkami

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. (účinnými od 1.1.2015), vyhlásil ku
dňu 13.9.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 13.9.2016 vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti oznámil žalovaným.

2. Súd prvej inštancie na ustálený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 273

ods. 1 a 3, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 504 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517
ods. 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 103 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po čiastočnom zastavení konania hodnotil prvoinštančný súd na
námietku žalovaných uplatnený nárok najprv z hľadiska jeho premlčania so záverom o jej nedôvodnosti
vo vzťahu k nároku, ktorý ostal predmetom žaloby, keďže žalobca už v priebehu konania procesne
zareagoval na predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie aj v otázke premlčania jeho
nároku, resp. jeho časti, a vzal žalobu v časti premlčaného príslušenstva (kapitalizovaných úrokov a

úrokov z omeškania splatných pred 12.8.2016 v celkovej sume 7.798,03 eura) späť. Súd prvej inštancie
právne posúdil vzťah strán ako záväzkový z úverovej zmluvy, ktorá nepodlieha režimu zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o bankový úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam,
berúc do úvahy aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Zrekapituloval podmienky, za ktorých bol úver žalovaným poskytnutý. Poukázal na zlú platobnú

disciplínu žalovaných, ktorá viedla k mimoriadnemu zosplatneniu úveru žalobcom, ako aj k realizácii
záložného práva. Vysporiadal sa s námietkou neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, ktorá
spočívala na tvrdení, že takáto možnosť veriteľa nebola medzi stranami dohodnutá, a to poukázaním na
bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a bodov 8.1. a 8.4. Obchodné podmienky D. D., F., pre
poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktoré boli

účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, a zároveň na bod 8.1. Produktových obchodných podmienok
pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, ktoré prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktoré upravovali možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň konštatoval, že žalobca preukázal dodržanie ostatných
zákonných predpokladov a zákonnosť postupu pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia v zmysle §

53 ods. 9 OZ a teda jeho platnosť. Prihliadol na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k ďalšiemu
čiastočnému plneniu v dôsledku výkonu záložného práva, z ktorého bol pre žalobcu dosiahnutý výťažok
v sume 106.219,16 eura, ktorý bol započítaný na úhradu pohľadávky z úveru, čím došlo k zníženiu istiny
úveru (v zmysle zákona najskôr splatných splátok istiny). Pokiaľ ide o úroky z úveru, aplikoval na vec
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, ktoré bolo zverejnené

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2021 s tým, že obmedzil časové trvanie
plynutia úroku z dlžnej istiny najneskôr do 20.6.2033, čo bol medzi stranami dojednaný dátum konečnej
splatnosti úveru. Záverom uviedol, prečo nevykonal ďalšie žalovanými navrhnuté dôkazy. Napokon
rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP pomerným
procesným úspechom žalobcu v spore.

3. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podali žalovaní odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaní v
odvolanínamietalinesprávnosťskutkovýchzáverovanáslednéhoprávnehoposúdeniavecisúdomprvej
inštancie v otázkach výšky ich záväzku po jeho čiastočnom uspokojení z výťažku z predaja zálohu na

dražbe a platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru. Rovnako ako v priebehu konania poukázali na
svoju obranu v konaní, a to podľa nich nízku sumu dosiahnutú vydražením zálohu, pričom súdu prvej
inštancie vytkli, že sa nezaoberal ich argumentáciou poukazujúcou na výšku rozdielu medzi výťažkom
dražby a sumou, ktorá bola poukázaná navrhovateľovi dražby a následne započítaná na ich dlh s tým,
že tento rozdiel (9.880,84 eura) „žalobca v konaní nijako nepreukázal ani nevysvetlil poníženie tejto

sumy a nepreukázal že by mal organizátor dražby na túto sumu zmluvný nárok.“ Svojimi odvolacími
námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalovaní podľa
posúdenia odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu,
vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich

vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s
ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne
odôvodnený a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Vyjadril sa k odvolacej argumentácii žalovaných,
k namietanému nesprávnemu postupu súdu pri posudzovaní zákonnosti dražby nehnuteľností, k údajnej
zmene žaloby v priebehu konania, k dohode na výške pohľadávky s ombudsmankou a k námietke
neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380

ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je naplnený aj vtedy, ak súd nesprávne vyhodnotí

dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; podľa § 191 CSP musí súd hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti a svoje úvahy a závery z vyhodnotenia dôkazov uviesť v súlade
s § 220 ods. 2 CSP v dôvodoch svojho rozhodnutia; k nesprávnym skutkovým zisteniam môže súd
dospieť, ak nesprávne vyhodnotí dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; pojem dokazovanie zahŕňa
navrhovanie dôkazov, ich zadováženie, vykonanie dôkazu, ale aj ich vyhodnotenie; súd môže získať

poznatky z vykonaných dôkazov, prostredníctvom ktorých poznáva skutočnosti, len ak ich vyhodnotí; až
vyhodnotenímdôkazovmôžesúduzavrieť,ktorézoskutkovýchpoznatkovsúrelevantnéprerozhodnutie
vo veci samej a vytvárajú skutkový stav, ktorý je potrebné právne posúdiť; cieľom dokazovania je získať
skutkové poznatky významné pre rozhodnutie vo veci samej; hodnotením dôkazov je činnosť, ktorou
súd prisudzuje jednotlivým dôkazom hodnotu z hľadiska jeho významu, pravdivosti a presvedčivosti.

8. Záver o skutkovom stave veci tak slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti
potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd
nachádza(aplikuje)príslušnúprávnunormu,ktorújepotrebnénadanýskutkovýstavaplikovať.Uvedený
záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok bol v konaní preukázaný,

lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale
nepreukázanímprávnevýznamnýchskutočností.Pretožeskutkováprávnaveta,akosumarizáciaprávne
relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej
súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemalpochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické
so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej)
skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

Súd teda môže pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný
skutkový stav, nie však v situácii, ak má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku,
správnosti skutkových zistení, resp. validite získaných informácií i po zhodnotení v konaní vykonaných
dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom
zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy)

alebo bude podraditeľný pod príslušné pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa
žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo
možné aplikovať príslušnú právnu normu), teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej
norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať
zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal
a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci.

9. So zreteľom na rešpektovanie základnej funkcie dôkazného konania v civilnom spore, ktoré obsahuje
vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu, odvolací súd konštatuje, že
žalovaní v odvolaní opodstatnene namietali, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku nereflektoval
na všetky rozhodné skutkové okolnosti veci týkajúce sa nároku žalobcu na zaplatenie zostatku

nesplatenej časti úveru a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP, na základe
čoho nemožno vyhodnotiť ako správny záver súdu o skutkovom stave veci v tejto časti. Súdu prvej
inštancie je potrebné vytknúť, že sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obrane žalovaných (nehodnotil
ju) vystavanej na tvrdení o nepreukázaní výšky záväzku (dlhu) z úverového vzťahu v nadväznosti na
skutočnosť, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal výšku a dôvodnosť nákladov vynaložených

v súvislosti s výkonom záložného práva, o ktorú nezanedbateľnú sumu bola znížená suma výťažku
dražby započítaná na dlh žalovaných. Z pohľadu tejto odvolacej argumentácie žalovaných, títo vniesli
pochybnosti o skutkových okolnostiach zistených súdom prvej inštancie výlučne na podklade tvrdení
a dôkazov predložených žalobcom, čím spochybnili samotný záver súdu o skutkovom stave veci.
Ak teda súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy predložené

stranami sporu, skutkový stav nemohol zistiť správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP je opodstatnený. Z uvedeného dôvodu nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať
o správnosti skutkového nálezu ohľadne výšky dlhu žalovaných. Neobstojí teda ani právny záver súdu
prvejinštancieodôvodnostinárokužalobcuprávevtakejtovýške,ktoréhoúvahysúprenevysporiadanie
sa s protiargumentáciou žalovaných neúplné a predčasné.

10. V procesných súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalovaní argumentáciu spochybňujúcu výšku
nákladov dražby, jasne a zrozumiteľne (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Ruiz Torija vs. Španielsko)
predniesli v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (v podaní doručenom súdu prvej inštancie
dňa 17.6.2021 na č.l. 217). Z hľadiska skutkového túto argumentáciu odvolateľov bezpochyby nemožno

považovať za nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci, keďže pri spôsobe právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie je preukázanie oprávnenosti a výšky nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom
záložného práva rozhodujúce pre ustálenie rozsahu ich úverového záväzku a skrz toho aj dôvodnosti
výšky uplatneného nároku. Ako sporná mala byť okolnosť výšky týchto dražobných nákladov objektom
dokazovania, pričom nakoľko jej objektivizácia bola na prospech žalobcu (odvíjal od nej uplatnený nárok

ako rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými peniazmi), je aj bez hlbšej analýzy zrejmé, že v konaní
dôkazne zaťažovala práve jeho.

11. V rozpore s tým súd prvej inštancie predmetnej okolnosti v konaní pred súdom prvej inštancie
nevenoval ani skutkovú a ani dostatočnú argumentačnú pozornosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd

dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP, keďže z ich pohľadu je rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) ako aj súvisiacom
výroku o trovách konania nesprávny a neúplný po skutkovej a právnej stránke. Keďže náprava tohto
pochybenia presahovala rámec odvolacieho konania, odvolací súd procesným postupom podľa ust. §
389 ods. 1 písm. c) CSP pristúpil k zrušeniu rozsudku v tejto časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie, aby ju znovu prejednal a opätovne o nej rozhodol. V ďalšom konaní bude povinnosťou
prvoinštančného súdu odstrániť vytknuté nedostatky, návrh posúdiť podľa relevantného hmotného
práva a v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
prioritne posúdiť dôvodnosť obrany žalovaných, zhodnotiť stranami navrhnuté dôkazy a zohľadniť všetkyrelevantné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré majú význam pre zákonné a spravodlivé
rozhodnutie o predmetnom návrhu. Súd prvej inštancie pri tomto posúdení bude starostlivo prihliadať
na skutkové tvrdenia a relevantnú argumentáciu sporových strán a všetko, čo vyšlo za konania najavo

a po vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci opätovne rozhodne (§ 391 ods. 1 CSP), pričom nové
rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadalo so všetkými skutkovo
a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní.

12. K procesnému postupu a k spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní odvolací súd

upriamuje pozornosť na potrebu v záujme spravodlivého usporiadania pomerov strán venovať v
ďalšom konaní zvýšenú pozornosť spôsobu posudzovania spotrebiteľského aspektu prípadu tak,
aby sa žalovanému v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného
rešpektovania poctivo nadobudnutých práv žalobcu. Pri posudzovaní veci z hľadiska spotrebiteľskej
ochrany je potrebné mať na zreteli tiež, že ani procesné ohľady, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom
konanídostáva(§290anasl.CSP)neznamenajúúplnévylúčeniezákladnýchatribútovkontradiktórneho

konania. Treba mať tiež na pamäti, a to odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zvlášť
zdôrazniť, že procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského
hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými
obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Aj v spotrebiteľských sporoch musí rozhodnutie súdu
smerovať k spravodlivému a vyváženému usporiadaniu pomerov strán tak, aby sa spotrebiteľovi v

okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného rešpektovania poctivo
nadobudnutých práv dodávateľa. Odvolací súd v tejto spojitosti pripomína, že Súdny dvor Európskej
únie (ESD) vo svojom rozhodnutí Home Credit Slovakia, a.s. vs. G. naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa
musí mať rozumnú mieru. Medzi iným vyložil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej tiež len „smernica“) tak, že článok 23 smernice

sa má interpretovať v tom zmysle, že zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov
a poplatkov len ak neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že aj Ústavný súd SR je vo svojej judikatúre kritický k
neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Medzi inými vo svojom náleze sp. zn. Pl. ÚS 11/2016 zo 7. februára

2018 ústavný súd (tiež) konštatoval, že v sporovom konaní je pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov
len v prospech jednej strany, neprirodzená.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).