Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011079
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124011079.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, dňa
01.októbra 2024 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 215
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku v trestnej veci vedenej proti

obvinenému C.. N. E. : nar. XX.XX.XXXX v Q., trvalý
pobyt Bratislava, R. č. XXXX/XX

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenie úlohy verejným činiteľom podľa §

327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

vo funkcii predsedu Okresného súdu Bratislava V, v presne nezistenej dobe na prelome mesiacov apríla
a mája roku 2017 v Bratislave v priestoroch Okresného súdu Bratislava V, v rámci prerozdeľovania
zmenkových spisov novoprijatej sudkyni Okresného súdu Bratislava V G.. Q. G. do oddelenia

4CbZm, zabezpečil prostredníctvom príslušnej dozorovej úradníčky prerozdelenie spisov tak, že z
oddelení 1CbZm, 2CbZm a 3CbZm boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora
a to nasledovne: z oddelenia 1CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 493 spisov, z ktorých 253
spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 51,32% pomerom %, z oddelenia
2CbZm zo 739 spisov bolo vybraných 135 spisov (medzi nimi aj zmenkové spisy 2CbZm/59/2016,
2CbZm/60/2016 a 2CbZm/61/2016), z ktorých 67 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda

percentuálne 49,63% pomerom z. oddelenia 3CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 318 spisov,
z ktorých 273 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 85,85% pomerom
blízkemu 1, čím nezákonným postupom zabezpečil, že zmenkový spis 2CbZm/59/2016 bol pridelený
G.. Q. G. do oddelenia 4CbZm, čím postupoval v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.
z., ktorý okrem iného ustanovuje, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom
práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR tak, aby bola
vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a tým, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci
jednotlivých oddelení CbZm a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania, konal tak, že došlo
k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému
sudcovi

z a s t a v u j e

trestné stíhanie, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
-2- 42T/20/2024 o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.marca 2024 podal prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky Bratislava pod sp.zn. VII/3 Gv 106/23/1000 podľa § 234 ods. 1 Trestného

poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na obvineného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenie
úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) , ktorý mal spáchať
tak, že

vo funkcii predsedu Okresného súdu Bratislava V, v presne nezistenej dobe na prelome mesiacov apríla
a mája roku 2017 v Bratislave v priestoroch Okresného súdu Bratislava V, v rámci prerozdeľovania

zmenkových spisov novoprijatej sudkyni Okresného súdu Bratislava V G.. Q. G. do oddelenia
4CbZm, zabezpečil prostredníctvom príslušnej dozorovej úradníčky prerozdelenie spisov tak, že z
oddelení 1CbZm, 2CbZm a 3CbZm boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora
a to nasledovne: z oddelenia 1CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 493 spisov, z ktorých 253
spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 51,32% pomerom %, z oddelenia

2CbZm zo 739 spisov bolo vybraných 135 spisov (medzi nimi aj zmenkové spisy 2CbZm/59/2016,
2CbZm/60/2016 a 2CbZm/61/2016), z ktorých 67 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda
percentuálne 49,63% pomerom z. oddelenia 3CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 318 spisov,
z ktorých 273 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 85,85% pomerom
blízkemu 1, čím nezákonným postupom zabezpečil, že zmenkový spis 2CbZm/59/2016 bol pridelený

G.. Q. G. do oddelenia 4CbZm, čím postupoval v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.
z., ktorý okrem iného ustanovuje, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom
práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR tak, aby bola
vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a tým, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci

jednotlivých oddelení CbZm a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania, konal tak, že došlo
k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému
sudcovi.

Podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) obžalobu podanú na súde pre prečin alebo zločin s

výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnejsadzbynajmenejdvanásťrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahuspisutrestné
stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie,

ak skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci inému orgánu.

Podľa § 2 ods. 6, veta prvá Tr. por. ak tento zákon neustanoví inak, orgány činné v trestnom konaní a
súdy konajú z úradnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

-3- 42T/20/2024

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonávať súdne pojednávanie, je podanie
obžaloby prokurátorom (§ 2 ods. 15 Tr. por.). V zmysle
§ 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.Posúdenie tejto otázky závisí tiež od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne
rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom
a či boli dodržané všetky procesné práva obvineného, predovšetkým právo na obhajobu (ale tiež zásada

rovnosti strán, právo na spravodlivý proces a pod.). Orgány činné v trestnom konaní sú pred podaním
obžaloby povinné postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich spravodlivé
rozhodnutie vo veci. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Orgán činný v trestnom konaní si pritom sám určuje mieru
dokazovania, ktorú musí v rámci trestného konania dodržať, aby bola požiadavka náležitého zistenia
skutkového stavu veci splnená.

Prokurátor podľa § 2 ods. 10 Tr.por. je povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom

procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby podľa § 234 ods. 1
Tr.por.

V prípade podania obžaloby a postavenia obvineného pred súd, musí byť trestná činnosť obvinenej
osoby dostatočným spôsobom preukázaná. Nebude postačovať podozrenie z trestnej činnosti na

základe tých istých dôkazov, resp. tých istých skutočností, ktoré viedli prokurátora ku vydaniu uznesenia
o vznesení obvinenia, ale musí ísť o podozrenie z trestnej činnosti, ktoré je podložené aj ďalšími
konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi vinu obvineného a zároveň musí byť obhajoba obvineného
prokurátorom dostatočným spôsobom vyvrátená. V prípade podania obžaloby ide totiž o vyšší stupeň
podozrenia, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa skutočne stal, má znaky konkrétneho trestného

činu a existuje dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený. Dochádza k vyššiemu stupňu
pravdepodobnosti, že postavením pred súd bude obvinená osoba aj odsúdená.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne
objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:

skutok sa stal,
skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený,
a nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§22,
§ 23 Tr. zák.).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného
-4- 42T/20/2024

pred súd. V rámci vyhodnocovania splnenia týchto podmienok je potom nevyhnutné už v prípravnom
konaní objasňovať, či skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ak v prípravnom
konaní tieto okolnosti nie sú náležite zistené a dôkazne podložené, prokurátor nemôže udržateľne
argumentovať, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Nevyhnutne už v prípravnom konaní je objasňovať všetky skutočnosti znakov skutkovej podstaty

trestného činu. Ak v prípravnom konaní tieto okolnosti nie sú náležite zistené a dôkazne podložené
o tieto skutočnosti nemôže prokurátor udržateľne argumentovať, že výsledky vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by

už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.
I práve z predmetného dôvodu, že tomu tak nemusí vždy byť slúžia už v prípravnom konaní ustanovenia,
ktoré umožňujú i prokurátorovi (nielen policajtovi) postupovať v súlade s ustanoveniami § 214 Tr.por. a
nasl. (piaty oddiel druhej časti druhej hlavy Trestného poriadku).

Vo vzťahu k obvinenému bolo prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívanie
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.s poukazom na § 140 písm. a/ Tr.zák. dňa 09.marca 2020. Predmetné uznesenie bolo obvinenému
doručené dňa 11.marca 2020.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.k. PL.ÚS 4/2020-170, zo dňa 12.marca 2020
(č.l. 206-212) - Ústavný súd Slovenskej republiky nedal súhlas na vzatie obvineného do väzby.

Dňa 20.septembra 2023 bol obvinený upovedomený, že skutok, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie -
v ďalšom konaní bude posudzovaný ako prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a/ Tr.zák.

Dňa 16.októbra 2023 došlo vo vzťahu k obvinenému k opätovnej prekvalifikácii skutku a to pre prečin
marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.

Dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní:

Obvinený C.. N. E. v rámci svojho výsluchu vypovedal, že o predmetnom skutku sa dozvedel dňa
11.marca 2020, keď bol zadržaný.

Mal za to, že zrejme motívom svedka C.. R. E. bola skutočnosť, že voči jeho osobe - on ako predseda

súdu podal návrh na disciplinárne konanie za nenapísané rozhodnutia v lehote stanovenej Civilným
sporovým poriadkom. Druhý návrh na disciplinárne konanie voči osobe C.. R. E. podala Sudcovská rada
Okresného súdu Bratislava V a to z rovnakých dôvodov. Predmetná osoba preto s ním nemala dobrý
vzťah a preto jeho výpoveď považoval za tendenčnú a pomstu na jeho osobu.

-5- 42T/20/2024

Pokiaľ išlo o spôsob prerozdeľovania spisov v súvislosti s nástupom G.. ZuQ.any G. - tento bol preverený
i Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a to z hľadiska technického, ako i z hľadiska

zákonnosti postupu.

Podľa výpovede obvineného dôvodom prerozdeľovania spisov z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm
a 3 CbZm - bolo nerovnomerné zaťaženie jednotlivých sudcov, ktorí vybavovali predmetnú zmenkovú
agendu, o čom bol urobený zápis, ktorý bol súčasťou spisu, ktorý viedlo Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. V zoznamoch mali byť uvedené veci vybrané týmito sudcami, aby mohli byť
následne prerozdelené - išlo o sudcov - C.. H. Z., G.. G. T., D.. a C.. G. E.. (sudkyňa C..
T. zomrela). Prízvukoval, aby zo strany sudcov bol vybratý väčší počet spisov, takým spôsobom, aby v
oddelení zostali tie spisy, ktoré sú už rozpojednané a pred rozhodnutím, a z tej zostávajúcej
časti, aby dali na prerozdelenie minimálne polovicu. Do predmetných zoznamov nemali byť zahrnuté

spisy, ktoré boli tesne pred rozhodnutím, veci rozpojednávané a veci na termíne. Predmetné spisy mali
vyberať sudcovia podľa vyššie uvedených kritérií. On ako predseda súdu z titulu práve svojej funkcie do
predmetného nezasahoval pretože nepoznal obsah jednotlivých spisov. Odmietol, že predmetný výber
vykonával on.

Zdôraznil, že v danom prípade išlo o prerozdelenie spisov, ktoré už predtým boli pridelené konkrétnym
sudcom, teda išlo o postup podľa § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.,z. o súdoch a prísediacich za splnení
podmienok zmeny v obsadení súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.
Ďalšia zásada, ktorá bola splnená bola tá, že muselo ísť o náhodný výber, čiže museli sa deliť spisy
minimálne medzi dvoch sudcov (v danom prípade išlo o troch sudcov) a pokiaľ išlo o samotné technické

prerozdelenie, tak toto bolo realizované prostredníctvom technika Krajského súdu Bratislava a dozornej
úradníčky.
Mal za to, že samotný zákon nerieši samotnú techniku zhromažďovania spisov určených na
prerozdelenie, preto sa zvolila cesta stretnutia so sudcami, kde sa riešila táto otázka tak, ako som to
vypovedal vyššie.

Tiež bola riešená i ďalšia zásadná vec, a to je približné rovnomerné zaťaženie sudcov, pričom konkrétne
pomery boli uvedené v záveroch i kontrolného orgánu, teda Ministerstva spravodlivosti.V celom rozsahu tvrdil, že nebolo pravdivé tvrdenie, že on ako predseda súdu mal zabezpečiť cielený
výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZM a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania,
došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom.

K dôkazom, ktoré uvádzal ako svedok C.. G. E., že on ako predseda súdu vybral 70 spisov - nebola
pravdivá - v tom smere poukázal na výpoveď svedkyne C.. H. Z., ktorá potvrdila, že spisy na
prerozdelenie vyberali samotní sudcovia.

K osobe svedka C.. G. E., že ho mal ponižovať a že vo vzťahu k jeho osobe vykonával na neho formu
bossingu - jednoznačne odmietol. Vypovedal, že on len vyžadoval plnenie pracovných povinností.

-6- 42T/20/2024

Ako dôkaz predložil zápisnicu zo zasadnutia pléna sudcov Okresného súdu Bratislava V, ktorá sa
jednomyseľne uzniesla na porušení pracovných povinností JUDr. G. E. na základe čoho bol podaný
návrh na disciplinárne konanie voči jeho osobe.

Svedok C.. H. E. vypovedal, že nebol sudcom Okresného súdu Bratislava V a čo sa týkalo prideľovania

spisov k tomuto sa vyjadriť nevedel.

Svedok G.. F. L. vypovedal, že osobu obvineného osobne nepoznal, mal vedomosť o tom, že bol
dlhoročný predseda Okresného súdu Bratislava V. Nikdy s ním neprišiel pracovne do kontaktu. Vo veci
bola z jeho strany podaná sťažnosť na zmenu rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V po príchode

C.. G. E. na súde, kde bol z ich strany namietaný pomer 8:1:1 - že tento nie je náhodným výberom (teda
nie v tomto konaní).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť vyhodnotilo ako nedôvodnú, keďže bola
možnosť výberu z viacerých sudcov. O akejkoľvek inej aktivite obvineného nemal vedomosť.

Súd v predmetnej veci vo vzťahu k svedkovi C.. G. E. vychádzal z výpovede, ktorá bola vykonaná dňa
18.augusta 2020 (výpoveď zo dňa 10.februára 2020 - bola neprocesná, pretože v tomto čase vo vzťahu
k obvinenému nebolo ešte vznesené obvinenie).

Svedok C.. G. E. vypovedal, že podľa jeho názoru prideľovanie spisov bolo dubiózne - v tom smere,

že rozvrh práce neobsahoval pomer akým sa prideľovali spisy. Mal za to, že v dvoch oddeleniach boli
spisy vyberané, ktoré boli komplikované, mimoriadne komplikované, zložité s právnymi vadami a z jeho
oddelenia boli spisy vybraté intervalom tak, aby aspoň jedna zmenková vec skončila v oddelení u novo
prichádzajúcej sudkyni G.. Q. G.. On žiadny zoznam spisov nepripravoval pretože podľa jeho názoru
je to v kompetencii predsedu súdu.

Na rozdiel od svedkyne C.. H. Z. vypovedal, že on si nepamätal, že by bola porada ohľadom
prerozdelenia spisov, predmetnú skutočnosť však nevylúčil, ani nepoprel, resp. si nespomínal.
Vypovedal, že v čase kedy sa prideľovali spisy sa nachádzal buď v zahraničí alebo čerpal dovolenku v
súvislosti s narodením jeho syna. On žiadny zoznam nevytváral.

Zároveň však vypovedal, že pred príchodom sudkyne G.. Q. G. bolo známe, aké oddelenie dostane
predmetná sudkyňa - teda zmenkové oddelenie.

Naotázku,čisanejakejosobevsúvislostisprerozdelenímspisovvyjadril,žesachcezbaviťkonkrétnych

spisov vo svojom oddelení vypovedal - že túžbou každého sudcu, ktorý má mediálne známe kazy, je
proste sa zbaviť takýchto káuz.

Na otázku či v čase keď bol na súde ako sudca došlo k stretnutiu štyroch osôb - obvineného, svedkyne
C.. H. Z., G.. G. T. D.. a svedka - potvrdil kladne - ale zároveň vypovedal, že nespomína ako kde a

kedy, v ktorom období - bolo to v čase keď ešte žila sudkyňa G.. G. T., D.. Dňa 04.mája 2017 bol na
dovolenke na Rhodose.
-7- 42T/20/2024Preto mu bola položená otázka: Kto bol v čase prerozdeľovania spisov, keď ste Vy boli na Rhodose,
človekom, ktorý mal prístup k vašim spisom?
Svedok vypovedal - dvojička -v tom čase C.. H. Z. alebo C.. T., opätovne

vypovedal, že netušil, kto vytvoril zoznam.

Svedkyňa A. I. vypovedala, že na predmetnom súde pracovala ako dozorná úradníčka Okresného súdu
Bratislava V. Pod jej pracovnú náplň spadala i kontrola všetkých oddelení na súde.
V súvislosti s prerozdeľovaním spisov vychádzala vždy zo zmeny rozvrhu práce, kde je stanovený

pomer prideľovania spisov určeným sudcov do určených oddelení - teda spisy nevybavené, obživnuté
a podobne, teda spisy, ktoré boli aktívne.
Zoznam spisov dostala od súdnych tajomníčok a to v predmetnej veci to bolo od K. G.
a N. R.. Išlo o zoznamy z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3CbZm.
Sudkyňa G.. Q. G. nastúpila na predmetný súd dňa 01.mája 2017. Z predmetného dôvodu
bolo vytvorené oddelenie 4 CbZm.

Z predmetných preto troch oddelení boli veci prerozdelené do oddelenia 4 CbZm. V predmetnej
veci tak bola vykonaná zmena rozvrhu práce č. 13 k rozvrhu práce na rok 2017, ktorý bol vedený v Spr.
3685/2016. Predmetná zmena mala účinnosť 03.májom 2017.
Úlohou jej ako dozornej úradníčky bolo oznámiť pracovníkovi IT - Krajského súdu Bratislava - (svedkovi
L. T.) - ktorý nastavil pomer prideľovania spisov na základe predmetnej zmeny v rozvrhu práce. Následne

ona mohla jednotlivé spisy preklikávať po oddelenia a predmetné spisy sa náhodne prideľovali do
jednotlivých oddelení. Predmetné nie je možné ovplyvniť, pretože ide o nastavenie počítačom.
Oddelenie 1 CbZM - do generátora bolo vložených 488 spisov a pridelených G.. Q.
G. bolo 255 spisov,
oddelenie 2 CbZM - do generátora bolo vložených 135 spisov a pridelených G.. Q. G.

bolo 67 spisov,
oddelenie 3 CbZM - do generátora bolo vložených 317 spisov a pridelených G..
Q. G. bolo 276 spisov.
Predmetné oddelenie 4 CbZm malo tak 598 spisov.

C.. H. Z. (oddelenie 1 CbZm) - zostalo 568 spisov
C.. G. E. (oddelenie 2 CbZm) - zostalo 588 spisov
G.. G. T., PhD. (oddelenie 3 CbZm) - zostalo 568 spisov.

Týmto boli predmetné oddelenia vyrovnané - do počtu nevybavených vecí.

Pred predmetnou zmenou v rozvrhu práce č. 13 - malo vedenie súdu sedenie so sudcami, ktorých sa
predmetná zmena týkala - o predmetnej skutočnosti bola vypracovaná zápisnica.

Spôsob prerozdeľovania spisov z jednotlivých oddelení v prípade príchodu nového sudcu, resp. sudkyne

na súd bol taký - že v zásade do zoznamu, ktorý slúži na prerozdelenie z jednotlivých oddelení
sa nevkladajú spisy, ktoré sú buď rozpojednávané, alebo sú rozhodnuté, alebo je tam porozsudková
agenda.
Zoznam spisov, resp. ich čísel, dostala od súdnych tajomníčok, ona nesledovala, o aké konkrétne spisy
išlo.

-8- 42T/20/2024

Svedkyňa N. R. vypovedala, že na predmetnom súde v žalovanom období pracovala ako súdna
tajomníčka v oddelení zmeniek. Ona pracovala pre sudkyňu G.. G. T., D.. a teda oddelenia 3 CbZm a
pre C.. G. E. - oddelenie 2 CbZm.

Mala za to, že sudcovia si vytvorili nejaký zoznam a podľa toho sa následne prerozdelili spisy. Od nej
ako i kolegýň - súdnych tajomníčok bolo potrebné oznámiť počet vecí - koľko bolo rozhodnutých vecí,
koľko bolo nevybavených veci, prípadne koľko vecí bolo vytýčených na pojednávanie. Tieto ukazovatele
boli potrebné pre prerozdelenie vecí. Ona nemala vedomosť o tom, na základe, čoho sudca vyberal

spisy na prerozdelenie. Mala však vedomosť o tom, že sa urobil zoznam a na základe zoznamu sa
prerozdeľovali spisy.Svedkyňa K. G. vypovedala, že v žalovanom období pracovala ako tajomníčka na oddelení zmeniek
predmetného súdu. V čase keď sa v roku 2016 stal sudcom Okresného súdu - C.. G. E. sa tiež
prerozdeľovali spisy a to v tom čase z dvoch oddelení - 1 CbZM JUDr. H. Z. a 3 CbZm G.. G. T., D..

Jemu bolo vytvorené oddelenie 2 CbZm.

Všeobecne vo veci sa musí vytvoriť zoznam spisov, ktoré podľa jej vyjadrenia si urobili sami sudcovia a
ona ako tajomníčka súdu spoločne s kolegyňou odbdržali potvrdenia o prerozdelení spisov - dátum
a meno sudcu, ktorému spis bol pridelený. V danom prípade išlo o tri oddelenia - 1 CbZm, 2CbZm a

3CbZm do oddelenia 4 CbZm. Potvrdila počty pridelených spisov z jednotlivých oddelení do oddelenia
4 CbZM - ako vypovedala svedkyňa N. R..

Vypovedala naviac, že do prerozdelenia technického sa zasiahnuť nedá a nikdy podľa nej do nej
nezasahovalaniobvinený.Zacelújejérupôsobnostinikdyobvinenýakopredsedasúdujunekontaktoval
v súvislosti s prerozdelením spisov, resp. nikdy nič nechcel.

Mala za to, že mala vedomosť o tom, že na porade (ktorú vo svojej výpovedi svedok C.. G. E. spochybnil)
bol C.. G. E. a pokiaľ nesúhlasil s nejakým rozdelením, ak sa na niečom dohodli mal to riešiť
vtedy. Ja som o tomto nejakom zlom prerozdelení počula až teraz, keď vypukla táto aféra so sudcami,
on mi predtým nič nepovedal, že by sa spisy zle prerozdelili. On pokiaľ viem namietal, že sa rozdelili od

neho iba spisy pod značkou 2 CbZm. Ja osobne si myslím, že je to správne, pretože tie ostatné značky
mu boli prerozdelené k nemu od ostatných sudcov a mne sa zdá, že by sa prerozdelilo už prerozdelené
a mohlo by sa to dostať k sudcovi, od ktorému to už bolo raz prerozdelené.

Svedok L. T. vypovedal, že i v žalovanom období pracoval ako IT pracovník na Krajskom súde Bratislava

a mal na starosti súdny manažment, ktorý slúži na vedenie spisu v elektronickej podobe. Jeho súčasťou
je i zmena zákonného sudcu prostredníctvom výnimky predsedu súdu.

Predseda súdu vydá príslušné opatrenie - v ktorom je uvedené k určitému dátumu - že sa vytvára súdne
oddelenie. Následne je tam napísané obsadenie senátu - (napr. vytvára sa oddelenie 4 CbZm - meno

sudkyne a pridáva sa pomerové číslo nápadu, ktoré určuje, akým pomerom do jednotlivého oddelenia
napadne spis). Pre neho ako pracovníka ide o bežnú tech-

-9- 42T/20/2024

nickú záležitosť, preto si podrobnosti vo vzťahu ku predmetnej veci nepamätal. V jeho pôsobnosti je
osem súdov.

Vypovedal však, že bol oslovený dozornou úradníčkou Okresného súdu Bratislava V s tým, že sa mali
rozdeľovať spisy podľa opatrenia a táto si vyžiadala jeho prítomnosť, čo i vykonal.

Modul prideľovania spisov funguje spôsobom - v hornej časti sú všetky senáty daného súdu a keď sa
označí príslušný senát - v spodnej časti sú chronologicky zoradené všetky živé spisy od najstaršieho po
najnovší - ide o tzv. živé spisy. Následne dozorný úradník prostredníctvom zoznamu označí - zaklikne
spisy, ktoré sú v prílohe opatrenia - zvolí sa výber sudcov, medzi ktorých sa spisy budú deliť a určí sa

pomerové číslo, podľa ktorého sa budú deliť medzi nich. Následne sa odklikne samotné generovanie -
kde sa do poznámky označí na základe čoho ide o delenie (číslo dodatku rozvrhu práce, prípadne sa
napíše senát, ktorého sa to týka). Následne sa klikne generovanie - začne fungovať náhodný generátor,
ktorý podľa pomerov spisy prerozdelí a v tlačiarni sa tlačia potvrdenia o tom - spisová značka spisu sa
nemení, mení sa len zákonný sudca.

Podrobnosti vo veci si nepamätal lebo pre neho išlo o úplnú formalitu - on mal na starosti technickú
stránku.
Vo všeobecnosti spisy musia byť označené, musia sa označovať po jednom.

Nemal vedomosť, o tom, že by obvinený ako predseda súdu ovplyvňoval alebo usmerňoval dozornú

úradníčku v snahe účelovo prerozdeliť spisy. Nebol tiež svedkom toho, že by dozorná úradníčka
manipulatívne prerozdeľovala predmetné spisy. Tiež nemal vedomosť o tom, že by dozorná úradníčka
cielene a účelovo vyberala a vkladala spisy do generátora, tak aby zmanipulovala prerozdelenie spisov.Svedok G.. F. L. vypovedal, že počas žalovaného obdobia pôsobil ako vyšší súdny úradník na Okresnom
súde Bratislava V na zmenkovom oddelení a mal pridelené oddelenie 4 Zm a 5 Zm - išlo o obdobu
registrov RO - teda vydávala sa zmenkové platobné rozkazy.

Čo sa týkalo prerozdeľovania spisov pri nástupe sudkyne G.. Q. G. na súd toto bolo v mesiaci máj 2017
k predmetnému sa koncom apríla pripravovali na prerozdelenie veci a to na prerozdelenie spisov zo
súdnych oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3 CbZm. On pripravoval, resp. pomáhal sudkyni
vytvoriť zoznam na prerozdelenie z oddelenia 3 CbZm. V praxi to znamenalo, že
z aplikácie súdny manažment exportoval údaje do excelovskej tabuľky a odovzdal ich svojej sudkyni -

G.. G. T., D.. Ona vyčiarkla - čo mal dať ako vyšší súdny úradník na verejné vyhlásenie rozsudku - to
vyčiarkla. Pri sebe mali spisy, ktoré boli pripravené na pojednávanie, veci, ktoré sa mali ukončiť a veci,
ktoré mali byť v predmetnom zozname - predmetný zoznam jej odovzdal mailom.

Svedkyňa C.. H. Z. vypovedala, že od roku 2005 na Okresnom súde Bratislava V vykonávala zmenkovú
agendu. Pôvodne predmetnú agendu vykonávali dve sudkyne, keďže po roku 2013 nápad v oddeleniach

začal rapídne narastať - keď nastúpil ako sudca C.. G. E. prvýkrát sa prerozdeľovala predmetná agenda.

-10- 42T/20/2024

Pred tým ako mala nastúpiť na súd ako sudkyňa G.. Q. G. - obvinený ako predseda súdu si ich predvolal
- všetkých troch sudcov (C.. H. Z., C.. T. a C.. G. E.) - ktorí vykonávali zmenkovú agendu - kde sa
dohodli na porade - aby si každý zo sudcov urobil databázu spisov, ktoré sa pôjdu prerozdeliť. Žiadal
nás, aby sme do databázy zaradili najmenej dvojnásobok toho počtu spisov kvôli náhodnému výberu.
Takto to bolo realizované, každý z nás samostatne si určil databázu. Nemala vedomosť o tom, že by C..

E. (obvinený) do výberu spisov zasahoval.

Predmetnáporadabolavapríli/máji2017.Zpredmetnejporadybolvykonanýzáznam.Vtedyimpovedal,
že necháva na každého z nás, v akom rozsahu budú spisy do výberu zaradené, aby tam neboli
právoplatné, rozpojednávané, pripravené na rozhodnutie. V podstate išlo o takú praktickú stránku, aby

sa skutočne dosiahlo to zníženie zaťaženia sudcov.
Žiadna z osôb na porade nemala námietky k dohodnutému postupu.

Pokiaľ išlo o predmetnú svedkyňu - táto vo vzťahu ku svojim prideleným spisom vypovedala - že ona
vychádzala z toho, že najväčšie množstvo spisov, o ktorých som vedela, že ich nedokáže spracovať,

boli od roku 2015 a novšie. Preto vyberala z týchto spisov - a to aj také kde nerozhodovala meritórne
alebo ich neprejednávala na pojednávaní. Zároveň kolegom oznámila, aký spôsob kľúču výberu spisov
použila.PredmetnýzoznamspisovvypracovalazasvojeoddelenieonaaodovzdalahotajomníčkeK.G..

K osobe obvineného vypovedala, že bol to bývalý predseda súdu, kde pôsobila ona 26

rokov pod jeho vedením. Ako šéfovi mu dôverovala, ctila si ho, vážila si ho.

Súd vo veci poukazuje na zápisnicu z pracovnej porady sudcov Okresného súdu Bratislava V, zo dňa
21.marca 2017 - v ktorej bolo okrem iného konštatované vo vzťahu ku sudkyni G.. Q. G. - ktorá mala
nastúpiť na predmetný súd a aj nastúpila dňa 01.mája 2017 - že bolo rozhodnuté, že bude táto vybavovať

agendu CbZm a spisy jej budú pridelené prerozdelením od sudcov vybavujúcich agendu CbZm tak, aby
bol v jednotlivých oddeleniach CbZm približne rovnaký stav.
Z predmetnej zápisnice nevyplynulo, že by boli námietky.

Z predmetných vyššie rozvedených dôkazov - t.j. výsluchy svedkov v kontexte s výpoveďou obvineného

bolo preukázané (a predmetné bolo konštatované i v rámci previerky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky) - ktorý jednoznačne objasnili kľúč ohľadom prerozdelenia spisov.

Preukázané bolo, že pred príchodom novej sudkyne G.. Q. G. bola porada - obvineného so sudcami,
ktorí vybavovali zmenkovú agendu - kde bolo dané, ako sa budú jednotlivé spisy prerozdeľovať. Zároveň

ako vyplynulo z predmetného kľúča - ktorý bol vyššie uvedený - zároveň došlo k prerozdeľovaniu spisov
so zameraním sa na približne rovnaké zaťaženie každého sudcu.
Výpoveď svedkyne A. I.Š. a predmetné prerozdelenie spisov bolo rovnomerné - (G.. Q. G. - 598 spisov,
C.. H. Z. - 568 spisov, G.. T. - 568 spisov C.. G. E. - 588 spisov).Predmetné oddelenia 1 CbZm, 2 CbZm, 3CbZm, 4CbZm - boli tak vyrovnané do počtu vecí
nevybaveným.
-11- 42T/20/2024

Svedkovia - C.. H. Z., obvinený, dozorné úradníčky, súdne tajomníčky, vyšší súdny úradník ako i
pracovník IT Krajského súdu Bratislava - jednoznačne vypovedali, že osoba obvineného ako v tom čase
predsedu Okresného súdu Bratislava V do predmetného prerozdeľovania spisov nezasahovala žiadnym
spôsobom - a teda nezabezpečoval ako bolo uvedené v obžalobnom návrhu, že by prostredníctvom

dozornej úradníčky bolo vykonané prerozdelenie spisov cielene a účelovo a takto, že boli vybraté do
predmetného generátora a aby ich následne dostalo oddelenie 4 CbZm - G.. Q. G. a
teda, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZm a konal tak, že došlo k
nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému
sudcovi.

Na to, aby v tejto trestnej veci bola podaná obžaloba, podľa názoru súdu nie je spoľahlivo zistený záver,
že skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Naopak, na základe
výsledkov skráteného vyšetrovania dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol žalovaný prokurátorom nie
je trestným činom a ani priestupkom (a ani správnym deliktom, resp. disciplinárnym previnením), preto
nie je daný ani dôvod na postúpenie veci, a trestné stíhanie týmto uznesením zastavil.

Súd mal za to, že nebola naplnená ako objektívna stránka trestného činu tak ani subjektívna stránka
žalovaného predmetného trestného činu v žiadnej forme - teda ani vedomej nedbanlivosti, ale ani
nevedomejnedbanlivosti -prečinumareniavýkonuverejnýmčiniteľompodľa§327ods.1,ods.2Tr.zák.

Podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí
alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný
následok naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom.
Podľa tohto ustanovenia sa stíhajú len závažné porušenia povinností verejného činiteľa zavinené z
nedbanlivosti, ktoré majú za následok či už zmarenie alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej

povinnosti.

Podľa § 128 ods. 1 Tr.zák. je verejným činiteľom na účely tohto zákona aj sudca. Pre trestnú
zodpovednosťaochranuverejnéhočiniteľasapodľajednotlivýchustanovenítohtozákonavyžaduje,aby
trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou,

ak tento zákon neustanovuje inak.
Konania sa musí verejný činiteľ dopustiť pri výkone právomoci, ktorej rozsah treba zistiť pri skúmaní, či
sú splnené zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov. Stíhajú sa

len závažné porušenia povinnosti verejného činiteľa zavinené z nedbanlivosti, ktoré majú za následok či
už zmarenie alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej povinnosti. Ide tak o ochranu riadneho, ničím
nerušeného výkonu právomoci verejných činiteľov, ako aj výkonu práv a povinností fyzických osôb pred
útokmi zvnútra, teda pred protiprávnym nedbanlivostným konaním (nekonaním) samotných verejných
činiteľov.

Objektívna stránka spočíva v konaní verejného činiteľa, ktorý výkone svojej právomoci z nedbanlivosti
(pojem nedbanlivosť je však súčasťou subjektívnej stránky trestného činu) zmarí alebo podstatne sťaží
splnenie dôležitej povinnosti.
-12- 42T/20/2024

Dôležitosť úlohy treba posudzovať podľa závažnosti a významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne
ďalších okolností, ktoré majú za následok zmarenie alebo sťaženie splnenia dôležitej úlohy.
Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom
nepostačuje len potenciálny predpoklad o možnosti zmarenia či podstatného sťaženia splnenia dôležitej
úlohy.

Zmarením splnenia dôležitej úlohy (ako to žaloval prokurátor) sa rozumie znemožnenie splnenia úlohy
úplne alebo v podstatnej miere alebo nemožnosť jej splnenia načas.Podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy spočíva v tom, že páchateľ svojou nedbanlivosťou
zásadným spôsobom sťaží splnenie dôležitej úlohy.
Na rozdiel od zmarenia je teda úloha síce splnená ale za cenu vynaloženia významne vyššieho úsilia,

dlhšieho času a vyšších nákladov, ako by to bolo v prípade, ak by si verejný činiteľ plnil výkon právomoci
pri splnení dôležitej úlohy zodpovedným prístupom.

Zákon v tomto prípade chráni iba dôležité úlohy, dôležitosť úlohy sa posudzuje z jej konkrétneho
charakteru.

Pokiaľ ide o kvalifikačný znak - s prihliadnutím na odsek 2 - predmetného trestného činu (ako to žaloval
prokurátor) - obzvlášť závažný následok tento sa prejavuje v závažnej poruche, pokiaľ by mal iba
charakter ohrozenia, musí ísť ešte o výraznejšie hrozenie.

Čo patrí k dôležitým úlohám verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci zákonodarca konkrétne

nedefinoval.

Subjektom takéhoto trestného činu môže byť len špeciálny subjekt, ktorým je verejný činiteľ.
Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení Trestného zákona
vyžaduje, aby trestný čin bo spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Po subjektívnej stránke pri predmetnom žalovanom trestnom čine ide o nedbanlivostné zavinenie, ak
verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci vedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť
alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmarenie
alebo podstatné sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí.

Subjektívna stránka je tak založená na nedbanlivostnom zavinení zmarenia alebo podstatného sťaženia
splnenia dôležitej úlohy v rámci výkonu právomoci verejného činiteľa.

Nedbanlivostné zavinenie môže mať charakter vedomej nedbanlivosti (culpa lata), ak verejný činiteľ pri

výkone svojej právomoci vedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne
sťažiť splnenie dôležitej úlohy a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmarenie alebo podstatné
sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí.
Nedbanlivostné zavinenie však môže spočívať aj v nevedomej nedbanlivosti, ak verejný činiteľ nevedel,
že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstat-

-13- 42T/20/2024

ne sťažiť splnenie dôležitej úlohy, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol.

Najvyšší súd nielen Slovenskej republiky, ale i Českej republiky pripomína, že pri nedbanlivosti je treba,
aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť.

Podstatné v tejto veci bolo posúdiť, či konaním obvineného došlo k zmareniu splneniu dôležitej úlohy a
či takýmto konaním spôsobil obzvlášť závažný následok - pretože tomu mu bolo kladené za vinu.

Pre danú vec je tak podstatné, či obvinený pri výkone svojej právomoci porušil svoje povinnosti tak
závažným spôsobom, ktorý by naplňoval skutkovú podstatu trestného činu - prečinu marenia úlohy
verejným činiteľom z nedbanlivosti.

Z dokazovania vo vzťahu k obvinenému nevyplýva záver, že by obvinený pri svojej činnosti postupoval
nedbalo bez riadneho zistenia skutkového stavu, ako je mu to kladené za vinu - pretože jeho postup
nemožno označiť za svojvoľný, či excesívny.

Rozhodné pre predmetnú vec je to, že konanie, ktoré bolo kladené za vinu obvinenému nepredstavovalo

marenie dôležitej úlohy - pretože nebola preukázaná objektívna stránka trestného činu marenia úlohy
verejným činiteľom a tým jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu.Uvedeným postupom orgánu činného v trestnom konaní vo vzťahu k obvinenému bola porušená zásada
nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege - ktorá má odraz v Listine základných slobôd a vyjadruje
princíp zákonnosti, právnej istoty, zákazu ľubovôle a rovnosti pred zákonom v oblasti trestného práva..

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zákonnú úpravu, ktorou sa obvinený bol povinný riadiť.

Podľa obžaloby prokurátora obvinený v pozícii v tom čase predsedu Okresného súdu Bratislava V ako
verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmaril splnenie dôležitej úlohy

- to znamená, že pri prerozdelení veci v registri CbZm (z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm, 3CbZm)
boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora a to medzi jednotlivé oddelenia
- nezabezpečil náhodný výber tak, aby bola vec pridelená zákonnému sudcovi
- konaním spôsobil obzvlášť závažný následok, ktorý spočíval v tom, že došlo k nezákonnému
odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom
- a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi - rozhodnuté tak bolo vo veci iným zákonným

sudcom.

Podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.
757/2004 Z.z.)

-14- 42T/20/2024

-zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so
zákonomasrozvrhomprácenakonaniearozhodovanieoprerokúvanejveci.Aksúdrozhodujevsenáte,

zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4 (§ 3 ods. 3),
-podľa § 3 ods. 4 zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s
rozvrhom práce,
-predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce (§

49 písm. a/),
-podľa § 50 ods. 1 sa na účely tohto zákona rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorý
sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Vydanie rozvrhu práce na tom-ktorom súde sa realizuje, tak ako mnohé iné akty riadenia predsedov

súdov, vo forme opatrenia vydaného podľa konkrétnych zákonných ustanovení, pričom vydaný rozvrh
práce musí byť súčasne aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, v posudzovanom prípade
predovšetkým zákona o súdoch.

Zákon č. 757/2004 Z.z. nevylučuje prípady vykonania zmien v rozvrhu práce vydanom na príslušný

kalendárny rok, avšak súčasne upravuje právny rámec tohto postupu.

Rozvrh práce podľa právnych názorov ústavného súdu má kľúčový význam pre uplatnenie práva na
zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý sa podľa rozvrhu práce má
stať sudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom práce

ustanoveným pre kalendárny rok.

Pojem„zákonnýsudca“kladieurčitéproblémyaboliprotinemunámietkyužpritvorbeListinyzákladných
práv a slobôd, z ktorej ho prevzala ústava, a to jednak preto, že je pojmovo vylúčené, aby zákon, norma
všeobecnej povahy, mohol určiť jednotlivého konkrétneho sudca, ktorý má konkrétnu vec rozhodnúť,

jednak preto, že je to norma samozrejmá, a preto zbytočná. O ponechaní tohto princípu rozhodli
historické zretele. Bol namierený proti tzv. kabinetnej justícii a proti možnosti zmanipulovania justície
prideľovaním určitých vecí určitým sudcom. Tvorcovia listiny predpokladali, že rokovací poriadok súdu
a predovšetkým rozvrh práce súdu určujú na dlhší čas každému sudcovi obsah jeho práce a nebude
možné, aby veci prideľoval sudcovi predseda súdu podľa hľadísk, ktoré si sám zvolí.

Podľa dôvodovej správy k listine teda v konečnom dôsledku nie zákon, ale rozvrh práce, vnútorná norma
súdu určuje, ktorý konkrétny sudca bude vec rozhodovať (Repík, B. Ľudské práva v súdnom konaní,
Bratislava: MANZ 1999, s. 99).I keď vo všeobecnosti ide o striktné znenie - princíp zákonného sudcu ani podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky (Českej republiky) nehovorí, že ide o právo absolútne (neomezitelné).

Pre uplatnenie výnimky zo striktného dodržania práva na zákonného sudcu však musí existovať
odôvodnený preskúmateľný a z hľadiska ústavou chránených hodnôt relevantný dôvod, ktorý musí
obstáť v tzv. teste proporcionality a rešpektovať rovnako zákonné požiadavky na rozvrh práce - napr. v
prípade, že došlo ku zriadeniu nového súdneho oddele-

-15- 42T/20/2024

nia - ako to bolo v danej veci a preto bolo aplikované ustanovenie § 51 ods. 4 písm. b/, písm. c/ vyššie
citovaného zákona.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy a článku 38 ods. 1 Listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií
nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou
pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a
sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú práve obsahom rozvrhov

práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom, tak aby bola zachovaná zásada
stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (z rôznych dôvodov pre rozličné účely) výber
sudcov „ad hoc“.
Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu
súdnictva a postavenie sudcov.

Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami
obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Podľa zákona č. 757/2004 Z.z. okrem iného konštatuje:

-rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených
vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd (§ 50 ods. 2 písm. a/).

-Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s
rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom,
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 51 ods. 1).
-Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a/ dlhodobej šesť týždňov presahujúce neprítomnosti zákonného sudcu, ktoré bola vec pridelená,

b/ zmeny v obsadení súdu sudcami,
c/ výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, a
d/ ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený (§
51 ods. 4).

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu, tak aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu
práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomerného zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov (§ 52
ods. 1)

Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním

a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v
sudcovskej rade (§ 52 ods. 7)

I Ústavný súd (ako je vyššie konštatované) tak nevylučuje, že vo veciach už pridelených na prerokovanie
a rozhodnutie môže dochádzať.

-16- 42T/20/2024Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, musí sa udiať jedine v súlade so
zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, zo dňa 31.augusta 2017).

Spôsob a podmienky vykonania zmien (§ 50 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona a sudcoch) musí obsahovať
rozvrh práce.

V posudzovanej veci má význam iba skúmanie, či bola predmetným súdom rešpektovaná zásada

prideľovania vecí jednotlivým sudcom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2017
a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Tu je potrebné uviesť, že v danej veci došlo ku prerozdeleniu spisov - teda výmena sudcov, ktorým
vec „pôvodne napadla“. Dôvodom takejto výmeny sudcov bola skutočnosť, vzniku nového oddelenia
- v predmetnej zmenkovej agende (pôvodne tri senáty, následne boli štyri senáty) - a tak zo strany

obvineného - v tom čase predsedu súdu - bolo potrebné zabezpečiť plynulý chod všetkých oddelení -
už štyroch a to práve - že došlo k zmene v obsadení súdu novou sudkyňou a rovnomerným zaťažením
jednotlivých sudcov - ktorí budú vykonávať predmetnú zmenkovú agendu - teda nie traja sudcovia, ale
štyria sudcovia. Práve z predmetného dôvodu bol vykonané opatrenie k rozvrhu práce. Išlo tak o situáciu
podľa § 51 ods. 4 písm. b/, písm. c/ zákona č. 757/2004 Z.z. a nie § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.

Predmetné prerozdelenie spisov na Okresnom súde Bratislava V nastalo z dôvodu, že na súd nastúpila
nová sudkyňa G.. Q. G., ktorá bola pridelené na konanie v zmenkových veciach a preto bol zmenený
rozvrh práce č. 13 na rok 2017 pod sp.zn. 3685/2016 - č. l. 231-232.

Z predmetného opatrenia zmeny rozvrhu práce č. 13 na rok 2017 riadne vyplynul dôvod uvedených
zmien v rozvrhu práce vyplývajúci z 50 ods. 2 písm. d/ a e/ zákona č. 757/2004
Z.z. , ktorými došlo k nahradeniu zákonných sudov iným sudcom (ktorý sa stal sudcom pre Okresný
súd Bratislava V). Vydaním predmetného opatrenia došlo tak k zmene obsadenia na prerokovanie a
rozhodnutie jednotlivých vecí pridelených jej do oddelenia 4 CbZm. V danom prípade podľa

názoru súdu konala tak sudkyňa, ktorá zodpovedala požiadavkam kladeným zákonom na zákonného
sudcu. K zmene obsadenia sudcu došlo zo zákonom predpokladaných dôvodov.

Namietané opatrenie predsedu súdu (obvineného) bolo vydané v súlade s platným rozvrhom práce
Okresného súdu Bratislava V. K zmene v zložení senátu došlo na základe právnej úpravy regulujúcej

organizáciu práce súdu, predmetný postup bol zákonný a teda súladný aj s ústavou.

Podľa § 22 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov je na
konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich
sa zmenkových protestov príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu Bratislava.

Ako bolo dokazovaním - výsluchom svedkyne C.. H. Z. preukázané, v roku 2016 (16.máj 2016) nastúpil
na predmetný súd C.. G. E. a vtedy na
-17- 42T/20/2024

vyrovnanie zaťaženosti tomuto sudcovi boli náhodným výberom z oddelení 1 CbZm a 3
CbZm (sudkyňa G.. G. T., D..) pridelené spisy, zistili, že časť z takto predmetných vecí už predmetnými
sudkyňami predtým rozhodnutá alebo boli rozpojednávané a pripravené na rozhodnutie, resp. aj
právoplatne ukončené. Takéto prerozdelenie podľa ich názoru nebolo spravodlivé a nespĺňalo účel tým
sledovaný, t.j. odstrániť ich nadmernú preťaženosť (v tom čase ako predmetná svedkyňa vypovedala

mala v oddelení cca 1 600 - 1 800) spisov.

Práve, aby sa predmetnej situáciu predišlo - obe sudkyne - svedkyne C.. H. Z. a G..G. T. D.. - pred
nástupom sudkyne G.. Q. G. požiadali obvineného - ako predsedu súdu, aby boli prijaté pravidlá, ktoré
by zabránili zopakovaniu takejto situácie.

Všetci traja sudcovia - svedkovia C.. H. Z., G.. G. T., D.. a C.. G. E. spoločne s obvineným ako predsedom
súdu mali poradu - na ktorej boli dohodnuté pravidlá postupu pri prerozdeľovaní spisov pre nastupujúcu
sudkyňu G.. Q. G..Už predmetným bolo tak vylúčené, že obvinený spisy z predmetných troch oddelení cielene a účelovo
vybraldopredmetnéhogenerátora.Predmetnýkľúčbolriadnestanovenýprávepredmetnýmidotknutými

sudcami, ktorých sa predmetné prerozdelenie spisov týkalo.

O predmetnom svedčila zápisnica z pracovnej porady sudcov Okresného súdu Bratislava V, zo dňa
21.marca 2017. Na predmetnej porade musel byť osobne prítomný i svedok C.. G. E. - s
prihliadnutím na skutočnosť, že v predmetný deň nečerpal dovolenku (viď č. l. 2612).

Vychádzajúc zo spisu - z výsluchu svedkyne H. Z. - mal každý vyčleniť spisy, do „databázy“ vecí
určených na prerozdelenie aby bol zahrnutý počet spisov, ktorý reálne umožní náhodný výber. Do
predmetného náhodného výberu mal byť zaradený dvojnásobok minimálne.

S týmto súhlasili všetci traja sudcovia (svedkovia C.. H. Z., G.. G. T., D.., C.. G. E.) a zároveň predmetní

svedkovia mali oznámiť príslušnej tajomníčke, ktoré spisy majú byť do náhodného výberu zahrnuté.

Zároveňpredmetnásvedkyňa-vsúvislostispredmetnýmitromaspismivovecizmeniekprotiTVMarkíza
uviedla, že bol to práve svedok C.. G. E., ktorý jej uviedol, že do databázy zaradí všetky tri spisy vo veci
zmeniek proti TV Markíza s tým, že bude rád, ak sa aspoň jedného z nich zbaví“.

Opätovne tak bolo preukázané, že obvinený do predmetného vyberania spisov vo vzťahu ku sudcom
nezasahoval žiadnym spôsobom a teda akákoľvek manipulácia so spismi zo strany obvineného bola
vylúčená - lebo boli vyčlenené veci a ktoré boli zaradené do náhodného výberu bolo ponechané len na
rozhodnutie predmetných sudcov podľa vopred stanoveného kľúča (čo je aj logické, pretože predmetní

sudcovia poznali najlepšie svoje oddelenie, mali vedomosť a teda prehľad, ktoré veci ešte neboli
rozhodnuté, neboli pred rozhodnutím, neboli na termíne ....).
-18- 42T/20/2024

Zároveň však bol i nastavený kľúč prerozdelenia vecí - nešlo tak o svojvoľnosť prideľovania vecí do

predmetného náhodného výberu, ktorý bol vykonaný.

Tým pádom opätovne súd konštatuje, že obvinený nezasahoval a ani nemal možnosť ovplyvniť
prideľovanie spisov v zmenkovej agende.

V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď dozornej úradníčky, ako i pracovníka IT - pre Krajský súd
Bratislava - ktorí tiež v rámci svojich výpovedí vypovedali, že oni vychádzali z podkladov, ktoré oni mali
od súdneho tajomníka predmetného oddelenia - a nie teda od obvineného - v tom čase predsedu súdu.

Súd naviac vo veci poukazuje na skutočnosť, že predmetnú zmenu rozvrhu práce č. 13 k rozvrhu na

rok 2017 nenamietal žiadny sudca.

V tomto smere súd poukazuje na záznam previerky zákonnosti pridelenia vecí do súdnych oddelení
na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 31.novembra 2019 - ktoré vykonali pracovníci Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky a to pod číslom spisu: 02738/2019/94 a 79080/2019.

Z predmetného záznamu - previerky vyplynulo, že vyplynul záver, že na základe uvedených skutočností
uvedených v zázname
- spis sp.zn. 2 CbZm/59/2016 bol v aplikácii dňa 04.05.2017 prerozdeľovaný výberom medzi dva senáty
2 CbZm a 4 CbZm v pomere 67-67 s odkazom na dodatok rozvrhu práce č. 13. Prerozdeľovanie v
agende ZbZm bolo uskutočnené v dávkach po 20, 24, 28, 30, 40 a 42 spisov, čo zabezpečilo náhodnosť

prideľovania.
Zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak pri previerke, ktorú vykonalo nezistilo
žiadne pochybenie - č. l. 215-217.

IkeďvtomtokonanísúduneprináležíhodnotiťvzťahsvedkaC..G.E.aobvinenéhovtomčasepredsedu

súdu - musí však na okraj uviesť, že práve obvinený z titulu svojej funkcie ako predsedu súdu si
plnil riadne povinnosti, ktoré mu prináležali a ktoré nie sú „príjemné“ - že svedkovi uložil písomné
napomenutie podľa§117ods.7zákonač.385/2000Z.z.-zdôvoduneplneniasizákonných
povinností sudcu (nevypracovanie písomných rozsudkov, nie teda z dôvodu rozhodovania ako sudcu).Keďže predmetné písomné napomenutie nesplnil predmetný svedok - obvinený ako predseda súdu
bol povinný na neho podať návrh na začatie disciplinárneho konania (13.jún 2019 - v návrhu bolo
konštatovaných 20 súdnych rozhodnutí - pri ktorých si svedok nesplnil svoju zákonnú povinnosť a

nevypracoval rozsudky v lehotách podľa Civilného sporového poriadku) - č. l. 218-230.
Práve predmetná anymozita - mohla byť dôvodom zo strany predmetného svedka C.. G. E. v tomto
konaní - že jeho výpoveďou mal záujem poškodiť osobu obvineného.

S prihliadnutím na predmetný pomer v jednotlivých oddeleniach a množstvo spisov - z predmetných

jednotlivých oddelení - do novovznikajúceho oddelenia - 4 CbZm - súd nezistil, že by tento bol cielený
a že by spisy boli účelovo vybrané a vložené do generátora.

Nazákladepredmetnéhorozvrhupráce-takpredmetnéoddeleniapoprerozdelenímalipribližnýrovnaký
počet spisov - C.. H. Z. - 568 spisov, G.. G.
-19- 42T/20/2024

T., D.. - 568 spisov, C.. G. E. - 588 spisov a G.. Q. G. - 598 spisov.

Pokiaľ išlo o predmetné sporné spisy - 2 CbZm 59/2016, 2 CbZm 60/2016 a
2 CbZm/61/2016 - išlo o spisy, ktoré do predmetného prerozdelenia nedal obvinený - ale svedok C..

R. E.) - predmetnú skutočnosť nemožno pričítať obvinenému - pretože tento nemohol do predmetného
zasiahnuť a ani nemohol - pretože nepoznal (čo mu z titulu funkcie) ani mu to neprináležalo
- aby osobne zisťoval, aké spisy idú do náhodného výberu. Z jeho strany nedošlo k pochybeniu - pretože
práve dohodou medzi ním a dotknutými sudcami bol vytvorený kľúč a tento
mali dodržať jednotliví sudcovia.

Naviac v tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne C.. H. Z., ktorá vypovedala, že svedok C..
G. E. jej uviedol, že do predmetného „výberu“ dá všetky tri spisy proti Markíze.

Vo veci nebolo porušené ani právo na zákonného sudcu odňatím veci pôvodným zákonným sudcom
pridelením týchto vecí novej sudkyni. V danom prípade - ako vyplynulo z predmetného

dokazovania išlo o náhodný výber pomocou technických prostriedkov a technických
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a teda bola
vylúčená aj možnosť ovplyvniť pridelenie vecí zo strany obvineného - ako predsedu Okresného súdu
Bratislava V.
V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď svedkyne A. I. - dozornej úradníčky ako i pracovníka IT -

pre Krajský súd Bratislava - svedka L. T. - ovplyvniť náhodné prideľovanie do jednotlivých senátov nie
je možné, lebo je to tak nastavené.

Opätovne súd uvádza - vychádzajúc z výpovedí dotknutých svedkov - sudcov z
oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3CbZm, ktorých sa predmetné prerozdelenie spisov týkalo - že títo mali kľúč

dopredu daný na prerozdelenie predmetných spisov - z každého pôvodného oddelenia mal byť vybratý
minimálne dvojnásobný počet spisov, ktoré mali byť pridelené do nového oddelenia.

Súdnaviacpoznamenáva-žezpríslušnýchustanovenízákonov,ktorésatýkajútermínu-„prerozdelenie
spisov“ - nie je v žiadnom ustanovení zákona výslovne a doslovne uvedený a zvolený spôsob

prerozdelenia spisov aký má byť.

V tomto smere súd preto poukazuje i na záznam previerky zákonnosti pridelenia veci do súdnych
oddelení na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 31.októbra 2019 - v práve v teraz žalovanej veci,
že pokiaľ išlo o prerozdelenie vecí toto zabezpečilo náhodnosť pridelenia a pochybenia teda zistené

neboli. Predmetnou vykonanou kontrolou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nebolo
zistené porušenie podmienok náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených ministerstvom a nebol preukázaný ani zásah do týchto prostriedkov za účelom
ovplyvnenia pridelenia danej veci.

Súdnemalzato,žebyvdanomprípade právespôsobvýberuvecídogenerátorabolnajväčšouslabinou
„náhodného výberu“.-20- 42T/20/2024

Naopak mal za to, že do predmetného generátora išiel dvojnásobný počet spisov - konkrétne určených

- jasne a zrozumiteľne vyplynulo princípy a kritéria, ktorými sa sledovalo dosiahnutie náhodného
prerozdeľovaniavecíakoajprincípyakritériá,ktorýmisaobjasnilavysvetlilpredmetnýodklon(vylúčenie
vecí daných na termín, veci už rozpojednaných pred ich ukončením).

Práve takéto výnimky boli výsledkom interpretácie rozvrhu práce - ustanovené boli exaktne,

transparentne, predvídateľne a boli tak realizované bez vonkajšieho zásahu do rozvrhu práce a teda aj
bez zásahu do tohto systému zo strany štátnej správy - teda predsedu súdu (obvineného).
V predmetnej veci je v spise založený zoznam vecí, ktoré boli vložené do generátora, pomer, akým sa
vyberali, zoznam vecí po prerozdelení.

U obvineného vzhľadom dôkazy, ktoré súdu boli predložené a ktoré následne vyhodnotil nie je dané

zavinenie, a to ani len v nedbanlivostnej forme.
Ako uviedol súd už vyššie, zavinenie sa musí vzťahovať
na všetky znaky trestného činu , a to vrátane znaku „zmaril splnenie dôležitej úlohy“ a znaku „spôsobil
obzvlášť závažný následok“.

Na základe dôkazov získaných v prípravnom konaní je možné ustáliť, že obvinený nechcel svojím
konaním, resp. nekonaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a ani nebol
uzrozumený s tým, že tento záujem chránený Trestným zákonom poruší, resp. ohrozí.

Obvinenému tak určite nemožno pričítať zavinenie z nedbanlivosti a to ani vedomej a ani

nevedomej.

Na podklade dôkazov dospel súd k záveru, že obvinený nespáchal uvedený trestný čin ani z
nedbanlivosti. Naopak, podľa názoru súdu obvinený urobil všetko, čo ako predseda súdu v súlade s
predmetnými zákonnými normami vykonať mal a mohol.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 2 ods. 10 Tr. por., kedy sa orgány činné v trestnom
konaní touto zásadou dôsledne neriadili a neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou, s akou objasňovali
okolnosti svedčiace proti obvinenému, aj okolnosti svedčiace v jej prospech.

Orgány činné v trestnom konaní sa predovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadali s výpoveďami
svedkov, predmetnými listinnými dôkazmi ako i zákonnými normami. V predmetnej veci vychádzali
z výpovede jediného svedka C.. G. E., ktorého výpoveď (procesná) bola zmätočná, vyhýbavá,
tendenčná, zavádzajúca. Na viacero otázok, ktoré mu boli kladené v prípravnom konaní neodpovedal
s odôvodnením, že sa k tomu vyjadrí vo svojom trestnom oznámení. Potvrdil, že vo vzťahu k jeho

osobe sa viedli disciplinárne konania (ktoré pripisoval práve obvinenému), poukázal na svoj nie priaznivý
zdravotný stav - č. l. 1407.

I svedkovia v predmetnej veci (s prihliadnutím na skutočnosť, že právna kvalifikácia sa vo vzťahu k
obvinenému stále menila - pretože dôkazná situácia sa podľa názoru súdu tiež

-21- 42T/20/2024

úplne zoslabovala) - G. L., C.. H. E., G.. F. L. osobu obvineného nepoznali, nikdy v živote neboli s ňou
v osobnom kontakte.

Svedok G. L. naviac vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom mal
zasahovať údajne v jeho prospech pri prerozdelení spisov.

Svedok G.. G. L. vypovedal, že nemal vedomosť o tom, akým spôsobom bola vec pod sp.zn. 2 CbZm

59/2016 prerozdelená. Nemal vedomosť o akejkoľvek inej aktivite obvineného. Osobu obvineného
nepoznal, nikdy s ním neprišiel pracovne do kontaktu.Svedok C.. H. E. vypovedal k osobe obvineného vypovedal, že osobu obvineného nepoznal, nikdy s
ním neprišiel pracovne do kontaktu.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je však súd toho názoru,
že v prípravnom konaní zaobstarané dôkazy i v tomto zadokumentovaní sú dostačujúce pre rozhodnutie
súdu, a preto nepovažoval za potrebné vykonanie kontradiktórneho procesu, keďže možno odôvodnene
očakávať, že by súdne konanie neviedlo k odlišným záverom.

K preukázaniu viny páchateľa (obvineného) musia existovať už v čase podania obžaloby priame, resp.
aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v
ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa (obvineného), ale súčasne vylučuje
možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Súdvdanomprípademalzato,ženejdevovzťahukobvinenémuaniodisciplinárneprevinenie-pretože
dokazovaním vo vzťahu k obvinenému nebola preukázaná ani „svojvôľa“ (pretože predmetný pojem je
neoddeliteľne spojený s vôľovým prvkom, ktorý je možný len pri úmyselnom zavinení zodpovedajúcom
úpravepriamehoúmyslu-§15písm.a/Tr.zák.anepriamehoúmyslu-§15písm.b/Tr.zák. smerujúceho
kporušeniupráva,pričomjepotrebnédokázaťskutkovýpodkladpreprávnyzáveroúmyselnomzavinení

s popísaným smerovaním. Naviac v predmetnej veci bolo obvinenému kladené protiprávne konanie z
nedbanlivosti (primerane Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV. ÚS 271/2023-39, zo
dňa 21.novembra 2023).

Obdobne súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky (sp.zn. III.

ÚS/3296/2021, zo dňa 02.mája 2023) - ktorý sa tiež zaoberal možnosťami vyvodenia trestnoprávnej
zodpovednosti verejných činiteľov za vydanie „vadných rozhodnutí“ a je využiteľný i v právnych
pomeroch Slovenskej republiky a to i pri trestnom čine - prečine marenia úlohy verejným činiteľom podľa
§ 327 Tr.zák.
Z predmetného Nálezu - okrem iného vyplýva - že nie je možné pripustiť, aby fakticky akýkoľvek iný

právny názor (v tomto smere i názor Súdnej rady - o ktorý sa opieral prokurátor - kde súd len na okraj
konštatuje, že tento nemohol mať žiadnu právnu relevanciu, pretože na to, aby bol zisťovaný skutkový
stav veci je príslušný len orgán činný v trestnom konaní - pretože tu predmetné osoby vystupujú v pozícii
obvineného a svedka a patrične k tomu sú aj poučované v súlade s Trestným poriadkom a z ich výpovedí
tak môžu vyplývať i trestnoprávne dôsledky), ktorý by sa v budúcnosti ukázal nesprávnym - zakladal

trestnú zodpovednosť osoby, ktorá ho v určitej dobe urobila a to bez ohľadu na východiská, ktoré ju
-22- 42T/20/2024

k nemu viedli, pretože po nikom vybaveným rozhodovacou právomocou nie je možné vyžadovať
absolútnu neomylnosť, pokiaľ nie je pri chybnom rozhodnutí preukázaný zámer, či neakceptovateľný

nedbalý, excesívny, či svojvoľný prístup. I za prípadné vadné rozhodnutie, bez ďalšieho, teda žiadny
trestnoprávny postih nehrozí, pretože v právnom poriadku je zakotvený systém opravných prostriedkov,
ktoré slúžia práve k tomu, aby boli napravené cestou zákona všetky „vadné rozhodnutia“, nech ide o
civilné, trestné, prípadne správne konanie. Uvedený systém nie je možné nerešpektovať a „hľadať“ iný
spôsob, ako dosiahnuť nápravu právoplatného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť do troch pracovných dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunaj-
šieho súdu.