Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218735
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823218735.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: A. B. C., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária
OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652 proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866, v konaní o určenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2500,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy v
lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 19.07.2023 domáha určenia nemajetkovej ujmy
v sume 3 272,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2 619,87 Eur od
05.03.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je príslušníkom hasičského
a záchranného zboru a vykonáva službu v služobnom pomere podľa zák.č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom

a záchrannom zbore (ďalej v texte ako ,,HaZZ“), pracuje v hodnosti nrtm. vo funkcii hasič - záchranár
Hasičskej stanice so sídlom v G. oddelenie prevádzkovo-technické Okresného riaditeľstva HaZZ
v H. Krajského riaditeľstva HaZZ v I.. V podstate celý svoj profesijný život pracuje v zbore, pri
výkone činnosti pre žalovaného mu vznikla škoda tým, že bol dlhodobo nútený pracovať nad rámec
týždenného pracovného času v dôsledku porušenia práva Európskej únie resp. jej aktu konkrétne
Smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady z 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie
pracovného času. Táto smernica bola žalovaným nesprávne implementovaná resp. v časti nebola

implementovaná vôbec do právneho poriadku SR, týmto postupom žalobcovi vznikla škoda porušením
úniového práva žalovaným ako členským štátom EU spočívajúca v nemajetkovej ujme. Smernica
2003/88/ES z 4.11.2003 a to konkrétne čl. 6 a) - týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi
inými práv. predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami
a b) - priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
Je potrebné uviesť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje súdnou cestou bol opakovane ( najmenej
25krát) predmetom rozhodovania odvolacích súdov SR, kedy odvolacie súdy rozhodli v prospech

žalobcu a teda opakovane konštatovali vznik škody porušením úniového práva a nemajetkovej ujmy
žalobcu. Žalobca predžalobnou výzvou oslovil žalovaného, aby uspokojil nárok mimosúdne, na túto
výzvu žalovaný reagoval tak, že nárok odmietol a odporučil žalobcovi, aby sa obrátil na súd. Pasívne
vecne legitimovaným je Slovenská republika, za ktorú v danej veci koná Ministerstvo vnútra SR.Žalobcom tvrdený skutkový stav v žalobe: žalobca tvrdí , že jeho týždenný pracovný čas je rozvrhnutý
nerovnomerne, keď sa skladá zo 17-hodiných pracovných zmien ( ako výkon služby), po ktorých
nasleduje 7-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, celkovo tak v rámci jednej pracovnej zmeny

strávi na pracovisku minimálne 24 hodín. Jeho výkon je rozdelený na a) aktívnu služobnú pohotovosť
(práca nadčas) a b) neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a to dlhoročne a teda aj dlhšie, ako je ním
žalované obdobie. Žalobca ďalej uvádza, že jeho služobné pohotovosti sú určované na čas nočných
hodín a ak počas služobnej pohotovosti dôjde k vyhláseniu poplachu a je vyslaný na zásah, mení sa
služobná pohotovosť na prácu nadčas ( aktívna časť služobnej pohotovosti). Na stanici, kde žalobca

pracuje, sa striedajú 3 zmeny a každý tretí deň on v rámci svojej zmeny odslúži 24 hodín a následne
má 2 dni voľno. Ide o nerovnomerne rozvrhnutie pracovného času a mesačne každá zmena takto
odslúži 10 pracovných zmien, a každý 3. mesiac je to až 11 pracovných zmien. V službe žalobca strávi
bežne 240-264 hodín mesačne, v tom ale nie sú zahrnuté hodiny nadčasov , pri 7 hodinách pracovnej
pohotovosti x 10 zmien za mesiac ide o minimálne 70 hodín pracovnej pohotovosti, čo ročne znamená
aj 840 hodín pracovnej pohotovosti. Za žalované obdobie t.j. od 04/2021 do 03/2023 podľa priloženej

tabuľky odpracoval 1293,71 hodín nadčasov, pričom z toho existuje aktívna časť pracovnej pohotovosti
a pracovná pohotovosť. Keď má pracovnú pohotovosť, musí sa zdržiavať na pracovisku, nemôže sa
vzdialiť, musí byť pripravený na zásad, výjazd sa musí vykonať do 1 minúty od vyhlásenia, aj neaktívnu
časť pracovnej pohotovosti je povinný tráviť na pracovisku, pričom táto neaktívna časť pracovnej
pohotovosti sa nezapočítava do Fondu pracovného času, čo znamená, že v jednom mesiaci (napriek

tomu že odpracuje napr. 230 hodín) do fondu sa mu započíta len 160 hodín. Žalobca tvrdí, že jeho
týždenný pracovný čas značne presahuje 40-hodinový služobný čas a aj maximálne prípustný týždenný
pracovný čas v dĺžke 48 hodín. Podstata nemajetkovej ujmy spočíta v porušovaní jeho osobnostných
práv spočívajúcich v ochrane zdravia, psychickej a telesnej integrity, nedostatku primeranej doby na
odpočinok, v porušovaní práva na súkromie a rodinný život. Služobná pohotovosť mu je platená vo výške

15% zo sumy príslušnej časti služobného platu, pri nariadenej služobnej povinnosti 50% služobného
platu. Za primeranú náhradu žalobca považuje rozdiel medzi peňažnou náhradou ( podľa § 122 ods.
1 zák. o Ha ZZ t.j. 15% alebo 30% počas pracovnej pohotovosti, v prípade jej odpracovania 50%
z hodinovej odmeny za príslušný kal. mesiac) a peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 2 písm. a) zák.
o HaZZ. Nemajetkovú ujmu žalobca určuje súčinom odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti podľa

§ 92 ods. 1 Zák. o HaZZ za príslušný kal. mesiac a sumy zodpovedajúcej 15% peňažnej náhrady
z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kal. mesiac. Ide o rozdiel medzi 35%-nou náhradou
a 50%-nou náhradou odmeny, čo v prípade neaktívnej časti služobnej pohotovosti predstavuje za
žalované obdobie sumu 3196,36 Eur. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca určuje
nemajetkovú ujmu v čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného

pokoja a sumy 30% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kal. mesiac, ide
o rozdiel medzi 20%-nou náhradou a 50%-nou náhradou odmeny, čo v prípade aktívnej časti služobnej
pohotovosti je suma 76,37 Eur za žalované obdobie. Z výpočtu vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok
vo výške 3272,73 Eur, pričom takáto výška odškodnenia podľa neho spĺňa odškodňovaciu úlohu a je
v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorú žalobca uvádza. Na úhradu sumy 2619,87

žalobca žalovaného vyzval dňa 31.01.2023, ktorý mu odmietol uvedenú sumu zaplatiť s odôvodnením,
aby sa žalobca obrátil na súd, žalobca žiada aj príslušenstvo a to úrok z omeškania vo výške 7,5 %
ročne zo sumy 2619,87 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v predžalobnej výzve,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.02.2023 a lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula
po 30 dňoch, t.j od 05.03.2023. Žalobca si uplatňuje aj trovy konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na č.l. 148, podaním z 31.08.2023, doručeným do sporu dňa 31.08.2023.
Žalovaný namieta tvrdenie žalobcu, že vo všetkých žalovaných sporoch bolo rozhodnuté v prospech
žalobcu, ďalej namieta neprimeranú výšku požadovanej škody, priemerná výška doposiaľ priznanej
škody resp. nemajetkovej ujmy v obdobných veciach predstavuje podľa žalovaného cca 1000 až 2500

Eur. Ak si žalobca uplatňuje škodu podľa zák.č. 514/2003 Z.z. ako to v žalobe tvrdí, tak žalovaný
namieta nesplnenie podmienok pre uplatnenie škody podľa cit. zákona, pretože podľa § 15 ods. 1
cit. zák. je potrebné predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu, čo je obligatórna náležitosť
podania žaloby na súde ( nárok na NŠ spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného). Podľa § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003

Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody resp. uspokojí len jeho časť, až potom
sa poškodený môže domáhať jeho uspokojenia na súde a až potom , čo žiadateľovi bolo písomne
oznámené, že jeho nárok nebude uspokojený a márne uplynula lehota 6 mesiacov od doručenia jeho
žiadosti na náhradu škody. Žalovaný tvrdí, že nárok nebol predbežne prerokovaný a nie sú splnenézákonné predpoklady vymedzené v § 3 zák.č. 514/2003 Z.z.: 1.protiprávny úkon( nesprávny úradný
postup) + 2. škoda + príčinná súvislosť. V prípade žalobcu nebol naplnený prvý predpoklad, lebo všetky
jeho mzdové nároky boli žalobcovi vyplatené, nebol naplnený ani druhý predpoklad – vznik škody

a nebol naplnený ani tretí predpoklad – príčinná súvislosť. Žalobca si nesprávne vykladá pôsobnosť
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie
pracovného času ( ďalej len Smernica) ktorá sa nevzťahuje na príslušníkov HaZZ. Žalovaný tvrdí,
že z čl. 2 Smernice možno vyvodiť záver, že rozsah pôsobnosti smernice sa neuplatňuje na odvetvia
činnosti, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. A vzhľadom na charakter

vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa smernica na služobný pomer
príslušníkov Ha ZZ nevzťahuje v plnom rozsahu a preto jej ustanovenia nemohli byť porušené, ako to
tvrdí žalobca. Štátnu službu príslušníkov HaZZ vykonávajúcich zásahovú činnosť možno jednoznačne
subsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v čl. 2 ods. 2 Smernice,
preto sa Smernica nevzťahuje na príslušníkov HaZZ. Žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie v tomto spore keď tvrdí, že žalobu pre netransponovanie smernice resp. nesprávnu

transpozíciu smernice môže podať len Európska komisia na Súdny dvor EU a fyzická/právnická osoba,
ktorá bola týmto dotknutá a to na vnútroštátny súd členského štátu EU, žalobca však nezažaloval
svojhozamestnávateľaaleštát,vmenektoréhokonáústrednýorgánverejnejsprávy,žalobcamalnaviac
upozorniť svojho zamestnávateľa na to, že mu bola určovaná pohotovosť nad smernicou povolený
limit, čo neurobil a žiadať, aby mu takto určovaná nebola, žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej

vecnej legitimácie a tvrdí, že nie je daná. K transpozícii žalovaný uviedol, že Smernica v zásade
ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času,
žalobca tvrdí, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice do zákona č. 315/2001 Z.z. kedy podľa
žalobcu sa doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného pracovného času hasičov. Ale čl.
2 Smernice bol riadne transponovaný do zák.č. 315/2001 Z.z. ( § 85,86/1 až 3, § 92/1), do kolektívnych

zmlúv za roky 2019 až 2023, rovnako tak čl. 6 Smernice bol transponovaný do § 86 ods. 1 zák.č.
315/2001. Žalobcovi sa podľa žalovaného nepodarilo preukázať, že by štát neprebral smernicu do
zákona správne. Podľa čl. 16 písm. b) Smernice členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie
čl. 6 referenčné obdobie nepresahujúce 4 mesiace. Pre zhodnotenie oprávnenosti nároku žalobcu
v zmysle čl. 6 písm. b) Smernice je potrebné vypočítať priemerný pracovný čas žalobcu v sledovaných

referenčných obdobiach. Odchýlne možno referenčné obdobie v určitých prípadoch predĺžiť v súlade
s čl. 19 Smernice a s poukazom na § 86 ods. 1 zák.č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníkov môže
byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na Okresnom riaditeľstve
HaZZ v H., hasičská stanica v G. vychádza z organizácie výkonu štátnej služby na 3 zmeny, ktoré sa
striedajú po 24 hodinách služobného dňa ( pre roky 2020 a 2021 bol výkon štátnej služby v trvaní 17

hodín a bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti na pracovisku v trvaní 7 hodín, v rokoch
2022 a 2023 bol výkon štátnej služby v trvaní 16 hodín, na ktorý bezprostredne nadväzovala služobná
pohotovosť na pracovisku v rozsahu 8 hodín, tak, aby nasledovala doba 48 hodín odpočinku. Čo sa
týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na 6 mesiacov,
pričom kolektívne zmluvy a zákon o ZaHH dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času hasičov,

počas ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok.
Žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom. Žalovanému nie
je zrejmé, ako žalobcovi mohla vzniknúť ním uplatnená škoda. Žalobca veľmi nejasným spôsobom
stanovil škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú
mimochodom bol žalobca v zmysle platnej vnútroštátnej legislatívy odmeňovaný. Počas služobnej

pohotovosti žalobca nemusí uskutočňovať žiaden výkon práce z vlastnej iniciatívy ale iba na základe
pokynu svojho zamestnávateľa, čo znamená že nemusí byť bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania
služobnej pohotovosti. Napriek tomu zamestnávateľ žalobcovi vypláca dohodnutú odmenu za tento čas.
Žalobca tiež neprejavil snahu s cieľom odvrátiť, obmedziť alebo upustiť od protiprávneho zásahu do
jeho súkromného života, neoznámil nadriadenému resp. vedúcemu služobného úradu , že odmieta

vykonávať služobnú pohotovosť , ktorú pociťuje ako ujmu. Žalovaný má za to, že zadosťučinenie podľa
§ 13 ods. 1 OZ je postačujúce, vzhľadom na neexistenciu preukázanej ujmy u žalobcu. Žalobca mal
možnosť sa pred nástupom na vykonávanie štátnej služby v HaZZ oboznámiť so všetkými podmienkami
výkonu služby , vopred vedel o platových podmienkach aj o služobnej pohotovosti a služobnom čase
s nerovnomerným rozvrhnutím služobného času a akceptoval ich bez výhrad zložením služobnej

prísahy. Žalobca neuvádza konkrétne skutočnosti, čím a aká škoda mu bola spôsobená. K spôsobu
a výpočtu výšky náhrady škody žalobcom žalovaný udáva, že má za to, že podľa spôsobu výpočtu
náhradyškodymážalovanýzato,žežalobcomuplatnenýnárokjenárokommzdovým.Priloženútabuľku
nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval výšku nemajetkovej ujmy. Žalobca neodvodzujesvoj nárok z porušenia Smernice ale podľa jeho nedostatočného ohodnotenia služobnej pohotovosti.
Nemajetková ujmy mohla vzniknúť až konkrétnym porušením ust. Smernice a len v rozsahu tohto
porušenia. Žalobca si uplatnil mzdový nárok. Žaloba je nekonkrétna a zmätočná, nie je z nej jasné,

čoho sa žalobca podanou žalobou domáha, žaloba je nekonkrétna, pričom skutkové tvrdenia nemožno
nahradiť odkazom na predlžený dôkaz ( tabuľka), žaloba je absolútne zmätočná. Podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal zásah do súkromného, rodinného života, či neoprávnený
zásah, ktorý by sa odrazil napr. v medziľudských vzťahoch, nepriaznivom zdravotnom stave a to
v príčinnej súvislosti s výkonom povolania. Žalobca nepreukázal existenciu závažnej ujmy, pričom

dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobcom uplatnený nárok a metóda jeho výpočtu je neopodstatnená.
K úroku z omeškania žalovaný namietal, že ide o rozporný nárok z dôvodu, že v prípade nemajetkovej
ujmy vzniká povinnosť túto uhradiť až dňom právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný vzniesol aj
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza, kedy mal za to, že ak žalobca namieta
nesprávnu transpozíciu a aplikáciu Smernice, túto má vykonať ústredný orgán štátnej správy, pričom
transpozícia smernice patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR miestne príslušným súdom je okresný

súd, v ktorého obvode má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu namietanej
smernice svoje sídlo, preto žalovaný navrhuje, aby vec bola postúpená na Mestský súd Bratislava IV,
ktorému zároveň žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

3. V Replike z 20.11.2023 na č.l. 190 žalobca uviedol, že pravdou je, že vo všetkých podobných

prípadoch súdy rozhodli v prospech príslušníkov HaZZ a v každom prípade vyhoveli otázke finančnej
kompenzácie , aj keď nie úplne, rozhodli rozdielne. Ak žalovaný vo vyjadrení tvrdí o ustálenej výške
ujmy od 1000 do 2500 Eur, tak napriek tomu nevyriešil tento nárok mimosúdne. Argument žalovaného
o nedostatku v absencii predbežného prerokovania nároku, nie je podľa žalobcu správny, pretože
súdy túto otázku rozhodujú ustálené. Žalobca má za to, že argumentácia žalovaného je preto účelová,

s cieľom vyhnúť sa uznaniu nároku a jeho kompenzácii. K tvrdeniu, že smernica bola správne prevzatá
do právneho poriadku SR žalobca uviedol, že opakovane o tom už rozhodli odvolacie súdy a bolo tak
už judikované, že predmetná smernica bola nesprávne implementovaná do právneho poriadku SR a že
došlo k jej nesprávnemu výkladu. Ak žalovaný tvrdí, že nevznikol žalobcovi nárok na náhradu škody,
keď žalobca neprekročil určený maximálny týždenný čas a bol mu riadne poukazovaný príjem , ide

z jeho strany o nesprávne, účelová tvrdenia s cieľom vyhnúť sa plniť zo zákonnej povinnosti. Žalovaný
je zodpovedný, že žalobca prekračuje v Smernici určený maximálny týždenný pracovný čas. Tvrdenie
žalovaného, že v mieste pracoviska má žalovaný vytvorený priestor na odpočinok, oddych a spánok
neobstojí, pretože žalobca na pracovisku musí byť pripravený kedykoľvek nastúpiť do aktívnej časti
služobnej pohotovosti. A ak žalobca v neaktívnej časti pracovnej pohotovosti musí byť na pracovisku

sústavne a neodkladne pripravený vykonávať aktívnu časť pracovnej pohotovosti, je vyjadrenie, že
nemusí byť bdelý, zarážajúce. K nároku na úrok z omeškania odkázal na už ustálenú judikatúru.
S námietkou miestnej nepríslušnosti nesúhlasil.

4. V Duplike z 06.12.2023 na č.l. 199 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe,

s ktorou nesúhlasí. Má za to, že sa v dostatočnej miere vyjadril ku všetkým relevantným skutkovým aj
právnym tvrdeniam protistrany, argumentujúc neexistenciou závažnej ujmy v morálnej sfére žalobcu ako
nevyhnutnej kategórie determinujúcej danosť nároku na náhradu škody a to v priamej a bezprostrednej
príčinnej súvislosti s porušením Smernice vo vzťahu k osobe žalobcu, žalovaný sporoval všetky
skutočnosti, ktoré žalobca uvádza, či už v žalobe alebo v replike. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach konkrétneho prípadu existencia
závažnej ujmy, ktorú treba riadne a konkrétne preukázať, k čomu dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý
musí preukázať na konkrétnych skutkových okolnostiach , že zásah nielen že mohol, ale aj skutočne
vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére či inom
prostredí. Žalobca toto nepreukázal, pretože žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu zamietol a priznal

žalovanému náhradu trov konania.

5. O nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci na námietku žalovaného o miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
21.02.2024, č.k. 6NcC/33/2023 – 207 tak, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením

veci je dôvodný a na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Prievidza s odôvodnením,
že uplatnený nárok žalobcu spočíva v škode resp. nemajetkovej ujme, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia jeho úniového práva na 48-hodinový týždenný pracovný čas v dôsledku nesprávneho
prebratia smernice EÚ č. 2003/88/ES Slovenskou republikou – Ministerstvom vnútra SR, jehozamestnávateľom. Za skutočnosť, zakladajúcu žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody ( ujmy)
treba považovať vznik škody ( ujmy), ako reálny dôsledok namietanej správnosti implementácie
smernice Slovenskou republikovou a nie nesprávnu implementáciu a aplikáciu tejto smernice, pretože

samotným neimplementovaním smernice do slovenského právneho poriadku ešte ujma nevznikla, až
v dôsledku vzniku škody možno uvažovať o existencii nároku na náhradu škody. Miestom vzniku škody
( ujmy) sa nerozumie miesto, na ktorom bola porušená určitá právna povinnosť, ale miesto, kde nastal
škodový následok jej porušenia. Preto ak žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávnej
implementácie smernice v otázke jeho týždenného pracovného času, je zrejmé, že táto mohla vzniknúť

aškodlivýnásledokmoholnastaťjedinepočasvýkonujehostálejštátnejslužby,tedavmiestejejvýkonu,
ktoré sa nachádza v obvode Okresného súdu Prievidza, ktorý je tak miestne príslušný na konanie.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30.10.2024 v prítomnosti oboch sporových strán, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi zástupcov strán sporu a oboznámením s listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:

Č.l. 1 žaloba
Č.l.9 tabuľka
Č.l. 11 rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľa HaZZ v I.
Č.l.12 oznámenie o sume a zložení platu
Č.l. 13 výplatné pásky za žalované obdobie

Č.l.17 pokus o zmier
Č.l. 19 stanovisko Ministerstva vnútra SR k pokusu o zmier
Č.l. 20 Smernica EP a rady 2003/88/ES z 4.11.2003
Č.l.26 rozsudok Súdneho dvora C-118/08
Č.l. 35 rozsudok Súdneho dvora C-14/04

Č.l.62 rozsudok Súdneho dvora 106/77
Č.l. 64 rozsudok Súdneho dvora C-397/01 a C-403/01
Č.l.87 rozsudok súdneho dvora C-243/09
Č.l.92 rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoPr/3/2019
Č.l. 98 rozsudok súdneho dvora C-518/15

Č.l.104 rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/6/2020
Č.l.109 rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/4/2020
Č.l. 122 rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/163/2021
Č.l.142 žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe
Č.l.148 vyjadrenie sa žalovaného k žalobe z 31.08.2023

Č.l.163 rozsudok Súdneho dvora C-107/19
Č.l.167 uznesenie Súdneho dvora C-437/05
Č.l. 171 Rozsudok Súdneho dvora C-344/19
Č.l.181 postúpenie veci na Mestský súd Bratislava IV
Č.l.190 replika z 20.11.2023

Č.l.200 duplika z 06.12.2023
Č.l. 204 nesúhlas Mestského súdu BA IV s postúpením
Č.l.207 Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21.02.2024 a ostatným obsahom spisu.

7.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

8. Z rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v I. zo dňa 17.10.2022
súd zistil, že žalobca bol preradený trvale na funkciu hasič záchranár Hasičskej stanice so sídlom v G.,
oddelenia prevádzkovo-technického Okresného riaditeľstva HaZZ v H. Krajského riaditeľstva HaZZ v I..

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v zbore pracuje od roku 2021, táto práca je jeho vysnívaným
povolaním, už od útleho veku chcel byť hasičom. Všetku svoju prípravu na vzdelávanie tomu prispôsobil,
má ukončené vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole H. B. J. so zameraním na hasičskú záchrannú
službu, študoval 5 rokov. Pôsobí aj v dobrovoľnom hasičskom zbore Obce F.. Už počas vysokoškolského
štúdia si dával žiadosti o prijatie do HaZZ. Všetko tomu podriadil. Aktuálne pracuje v nastavenom

režime 1-2-1-2 ( 1x 24-hodinová služba, 2 dni voľno, 1x24-hodnová služba, 2 dni voľno) od roku 2021,
pracuje v režime 16 hodín pracovného času a 8 hodín služobnej pohotovosti. A po takto odpracovanej
24-hodinovejpracovnejzmenemá48hodínvoľno.Pracovnázmenamuzačínao7:00hod.ránoatrvádo
7:00hodinynasledujúcehodňa,kedyod22:00hod.do6.00hod.ječasomslužobnejpohotovosti,od6:00hod. do 7.00 hod. odovzdávajú službu nastupujúcej ďalšej zmene. Počas služobnej pohotovosti v noci
musí byť fyzicky prítomný na pracovisku, toto nemôže opustiť, musí byť pripravený na zásah, ktorý sa po
nahlásení musí zrealizovať do 1 minúty od odznenia zvukového signálu k zásahu. Tento čas služobnej

pohotovosti nepovažuje za odpočinok z dôvodu, že na stanici v G. nemajú samostatnú miestnosť na
dispečing, oddychové lôžko spolu s ďalšími 3 kolegami má v tejto istej miestnosti, pričom vysielačka
je stále pustená, nedá sa ani stíšiť a počujú tak celý čas komunikáciu všetkých staníc HaZZ v rámci
I. kraja. Zároveň je neustále v strehu, či nebude zásah, priestory pre spánok na pracovisku vytvorené
síce má, ale nemyslí si, že počas pohotovosti sa dá hovoriť o spánku, pretože musí byť stále pripravený

na možný zásah. Nespí. V dôsledku toho, že 24-hodinové zmeny má každý tretí deň v mesiaci, čo sa
opakuje od roku 2021, nebol prítomný doma pri výchove 1,5 ročného syna, často kvôli službe museli ak
rodina odmietnuť účasť na rodinných oslavách. Manželka mu vyčíta, že nie je doma, a keď doma je, prvé,
čo musí urobiť po návrate zo služby je, že sa ide vyspať. Vznikajú preto s manželkou časté nezhody,
naposledy teraz, keď jej oznámil, že na Štedrý deň bude slúžiť, a tiež, keď v dôsledku odchodu 2 kolegov
zozborumuselzrušiťvlastnevšetkudovolenkudokoncatohtoroka,pretožeichjepodstav.Chcelbyviac

pomáhať manželke, s ktorou čakajú druhé dieťa. Manželka je na rizikovom tehotenstve, je z východu,
pochádzaodK.anikohotuzosvojejrodiny,ktobyjejpomoholsmaloletýmsynom,nemá.Chcelahlavne
mal by tráviť s rodinou viac času, žiaľ musí byť aj počas 48-hodinového odpočinku, ktorý nasleduje po
24-hodinovej služobnej zmene k dispozícii, kedy môže by do služby telefonicky odvolaný (zvolaný),
k čomu aj reálne dochádza. Ďalej súdu uviedol, že v minulosti veľmi rád športoval, behával, bicykloval,

čo mu teraz nie je umožnené, maximálne v službe cvičí, aby splnil každoročne výkonnostné testy. Nemá
čas ani na svoje koníčky, ani na priateľov, s ktorými kontakt obmedzil, pretože ak mal a má voľný čas,
trávi ho so svojou rodinou. On priamo sa u nadriadeného na nevyhovujúce rozvrhnutie služobného
času nesťažoval, rozoberali to ale s kolegami na stanici aj s veliteľom stanice, ale nič sa vraj v tomto
smere robiť nedá, lebo takto je to nastavené. Preto sa rozhodli s kolegami pre podanie tejto žaloby. Je

ale pravdou aj to, že keby služobná pohotovosť bola ohodnotená pracovnou odmenou tak, ako zvyšný
pracovný čas 16-tich hodín, žalobu by nepodal, pretože z platu hasiča sa vyžiť nedá, a za tejto situácie,
kedy je jeho manželka na rizikovom tehotenstve, čakajú druhé dieťa a splácajú dve hypotéky, musí si
privyrábať ako školiteľ v BOZPO. Zdravotne je v poriadku, ale cíti sa neoddýchnutý, a má za to, že aj
psychicky na neho tie zážitky zo zásahov niekedy dosť doliehajú. Spracováva to aj doma. Z odpočinku

48-hodinového bol opakovane odvolaný aj pre školenia, ktoré musel v práci absolvovať, tieto školenia
sú väčšinou v dňoch jeho voľna ( 48 hodín ). Myslí si, že riešením tejto situácie neúmerného pracovného
zaťaženia by bolo prijať ešte jednu ( štvrtú) zmenu na ich stanicu. Ak nesplní počet pracovných hodín
v rámci referenčného obdobia, musí si chýbajúce hodiny, napriek tomu, že má odslúžených viac ako
200 hodín mesačne, odpracovať, aby naplnil počet hodín referenčného obdobia. Keď to prepočítal na tie

odpracované hodiny a plat, ktorý mu je vyplácaný, tak upratovačka má ten plat lepší. Negatívne dôsledky
neoprávneného zaťaženia v práci pociťuje najmä v tom, že nemá čas na rodinu, na priateľov, ani záľuby.

10.Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva po právnej stránke na všetkých svojich
písomných podaniach. Po skutkovej stránke sa pridržiava výpovede žalobcu pred súdom. Žiadal, aby

súd rozhodol podľa svojej úvahy o výške finančného odškodnenia, trval aj na úroku z omeškania. Žiadal
žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi trovy konania.

11.Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že zotrval na všetkých svojich písomných podaniach.
Mal za to, že žalobcovi sa ani svojou výpoveďou na pojednávaní nepodarilo preukázať ujmu, ale

najmä príčinnú súvislosť medzi pociťovanou ujmou a stavom, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje.
Pri preukazovaní samotnej nemajetkovej ujmy je potrebné dokázať, že konkrétne tieto presahy
odpracovaných hodín (nad 48 hodín) mali negatívny dopad na žalobcovu osobnostnú sféru, teda do
rodinných väzieb, zdravotného stavu alebo medziľudských vzťahov a táto príčinná súvislosť nebola
dokázaná. Z výsluchu žalobcu napokon tiež vyplynulo, že by žalobu nepodal, ak by mal služobnú

pohotovosť ohodnotenú vyššou sumou, teda ako klasický služobný čas, preto má žalovaný za to, že
si žalobca touto žalobou iba maskuje svoje mzdové nároky. K úroku z omeškania, ktorý si uplatňuje
žalobca, žalovaný uvádza, že v prípade nemajetkovej ujmy vzniká povinnosť uhradiť úrok z omeškania
až dňom právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, teda povinný sa môže dostať do omeškania
až v prípade nesplnenia súdom uloženej povinnosti. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a priznať

žalovaného nárok na trovy konania v rozsahu 100%. Avšak v prípade, ak by súd žalobcovmu nároku
aspoň sčasti vyhovel, pre tento prípad žalovaný požiadal súd o stanovenie dlhšej tarifnej lehoty na
plnenie 15 dní, nakoľko kratšia lehota je v podmienkach žalovaného nesplniteľná.12. Z predložených výpisov z dochádzkového systému a výplatných pások žalobcu za žalované
obdobie vyplýva, že 24-hodinová pracovná zmena žalobcu sa v jednotlivých mesiacoch zažalovaného
obdobia skladala z riadneho pracovného času a z pracovnej pohotovosti, pričom v mesiaci 04/2021

mu bolo z reálne odpracovaných hodín 254,52 do fondu pracovného času započítaných 187 hodín,
nezapočítaných bolo 67,52 hodín, 05/2021 odpracovaných 266,00 z toho započítaných 189 hodín,
nezapočítaných 77 hodín, 06/2021 odpracovaných 191, z toho započítaných 142 hodín, nezapočítaných
49 hodín, 07/2021 odpracovaných 262,50 z toho započítaných 185,50 hodín, nezapočítaných 77 hodín,
08/2021odpracovaných246,39ztohozapočítaných185,50hodín,nezapočítaných60,89hodín09/2021

odpracovaných 153,80 z toho započítaných 153,80 hodín, nezapočítaných 0, 10/2021 odpracovaných
219,10 z toho započítaných 184,10 hodín, nezapočítaných 35 hodín, 11/2021 odpracovaných 222,38
z toho započítaných 161 hodín, nezapočítaných 61,38 hodín, 12/2021 odpracovaných 196,30 z
toho započítaných 147,30 hodín, nezapočítaných 49 hodín, 1/2022 odpracovaných 257 z toho
započítaných 185 hodín, nezapočítaných 72 hodín, 02/2022 odpracovaných 192 z toho započítaných
144 hodín, nezapočítaných 48 hodín, 03/2022 odpracovaných 231,40 z toho započítaných 160

hodín, nezapočítaných 71,40 hodín, 04/2022 odpracovaných 208 z toho započítaných 160 hodín,
nezapočítaných 48 hodín, 05/2022 odpracovaných 232 z toho započítaných 168 hodín, nezapočítaných
64 hodín, 06/2022 odpracovaných 229,83 z toho započítaných 166,50 hodín, nezapočítaných 63,33
hodín, 07/2022 odpracovaných 175,55 z toho započítaných 153 hodín, nezapočítaných 22,55 hodín,
08/2022 odpracovaných 239,50 z toho započítaných 223,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín,

09/2022 odpracovaných 226,47 z toho započítaných 180,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín,
10/2022 odpracovaných 194 z toho započítaných 138 hodín, nezapočítaných 56 hodín, 11/2022
odpracovaných 214,67 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 54,67 hodín, 12/2022
odpracovaných 232 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 72 hodín, 1/2023 odpracovaných
240 z toho započítaných 176 hodín, nezapočítaných 64 hodín, 2/2023 odpracovaných 207 z toho

započítaných 144 hodín, nezapočítaných 63 hodín a 03/2023 odpracovaných 208 z toho započítaných
152 hodín, nezapočítaných 56 hodín.

13.Súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov a Smernice:

14.Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
(oznámenie č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

15.Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) každý má právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

16.Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

17.Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na
spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä c) ochranu bezpečnosti
a zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci.

18.Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe

zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

19.Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej
ako,,ZákonoHaZZ“)vosvojichustanoveniachupravujeo.i.podmienkyvýkonuštátnejslužby,doktorých

spadajú kategórie: týždenný služobný čas, nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, prestávky v
štátnej službe, nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami, dĺžka nepretržitého odpočinku v
týždni, dni služobného pokoja, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov
a dovolenka.

20.Podľa ust. § 85 ods. 1, ods. 2 Zákona o HaZZ (1) Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom
príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. (2) Služobný čas príslušníka je
40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej
zmluve vyššieho stupňa.21.Podľa ust. § 86 ods. 1 ods. 2 Zákona o HaZZ (1) Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý
nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich

mesiacov. (2) Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých
služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne
nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v
služobnom dni.

22.Podľaust.§91ods.1,ods.3ZákonaoHaZZ(1)Štátnouslužbounadčasještátnaslužbavykonávaná
nad rámec určeného služobného času. (3) V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu
službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

23.Podľa ust. § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ, služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť
v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie

štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.

24.Podľa § 92 ods. 4 Zákona o HaZZ, pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej
služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

25.Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. h) Zákona o HaZZ, ako výkon štátnej služby sa posudzuje čas
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.

26.Podľa § 103 ods. 1 Zákona o HaZZ, príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom
patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c) príplatok za

zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat za štátnu službu nadčas, g) príplatok
za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s
ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému platu podľa § 209e.

27.Podľa § 103 ods. 2 Zákona o HaZZ, služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku

1 písm. a) až e) a g).

28.Podľa § 103 ods. 5 Zákona o HaZZ, príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto
zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a
za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

29.Podľa § 116 ods. 1 a 2 Zákona o HaZZ, ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za
každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas
zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %. (2) príplatok za
vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na

poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od
skončenia tejto služby.

30.V Prílohe č. 4 bod 6 Zákona o HaZZ sa uvádza, že do jeho znenia bola pridaná Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2002 o niektorých aspektoch organizácie pracovného

času.

31.Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času ( ďalej v texte ako ,,Smernica“), všetci pracovníci by mali mať primeranú
dobu odpočinku. Pojem „odpočinok“ sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich

častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku
a primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného
pracovného času

32.Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a

ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.33.Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného
odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný
pracovný čas.

34.Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a
súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a
19tejto smernice.

35.Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice na účely tejto smernice platia tieto definície: „pracovný čas“ je akýkoľvek
čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo
povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

36.Podľa čl. 2 ods. 2 Smernice na účely tejto smernice platia tieto definície: „čas odpočinku“ je akýkoľvek
čas, ktorý nie je pracovným časom.

37.Podľa čl. 2 ods. 3 Smernice na účely tejto smernice platia tieto definície: „nočný čas“ je akýkoľvek
čas, ale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom
prípade musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.

38.Podľa čl. 2 ods. 5 Smernice práca na zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného
času na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa
určitého rozvrhnutia, vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo
prerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v
rôznom čase.

39.Podľačl.6písm.a),b)Smernicečlenskéštátyprijmúopatrenianevyhnutnénazabezpečenietoho,že
v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: týždenný pracovný čas bude obmedzený
zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo
dohodami medzi sociálnymi partnermi, priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane

nadčasov neprekročí 48 hodín.

40.Podľa čl. 16 Smernice členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas
odpočinku)referenčnéobdobienepresahujúce14dní;b)preuplatňovaniečlánku6(maximálnytýždenný
pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky

priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte
priemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po
konzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými
medzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny 24-hodinový čas
týždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je

zahrnutý do výpočtu priemeru.

41.Podľa čl. 17 ods. 1 Smernice pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany
bezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania čl. 3 až 6, 8 a 16,keď
vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a / alebo nie

je vopred určené alebo si ho môžu určiť samí pracovníci a najmä v prípade: a) vrcholových riadiacich
pracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania, b) rodinných pracovníkov alebo
c) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.

42.Podľačl.17ods.5Smernicevsúladesodsekom2tohtočlánkusamôžeodchýliťodčlánku6ačlánku

16 písm. b) v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s ustanovenými v druhom a sedemnástom
pododseku tohto odseku.

43.Podľa§11písm.c)zákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústrednejštátnej
správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre Policajný zbor

a Hasičský a záchranný zbor.44.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej ,,OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

45.Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
primerané zadosťučinenie.

46.Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

47.Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

48.Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.
49.Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je hasičom vo funkcii hasič záchranár Hasičskej stanice

so sídlom v H., oddelenia prevádzkovo-technického Okresného riaditeľstva Ha ZZ v H.. Rozhodnutím
riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v I. zo dňa 17.10.2022 bol dňom
06.10.2022 preradený na túto funkciu. Takisto nebolo sporné to, že služobný (pracovný) čas príslušníka
HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne a to podľa § 86 zákona o HaZZ a to tým spôsobom, že týždenný
pracovný čas sa skladá zo 16 hodín pracovných zmien (výkon služby), po ktorých nasleduje určená

8 hodinová služobná pohotovosť, spojená s nevyhnutnou fyzickou prítomnosťou príslušníka HaZZ na
pracovisku. Žalobca do práce chodí každý tretí deň, nastupuje ráno o 7:00 hod., končí o 7:00 hod.
nasledujúci pracovný deň s tým, že služobná pohotovosť mu nastupuje od 22:00 hod. do 6:00 hod.
nasledujúceho dňa, od roku 2021 pracuje v nastavenom režime 1-2-1-2, teda 1x24hodinová služba, po
ktorej nasleduje 48-hodinový odpočinok, potom znova 1x24hodinová služba, za ktorou nasleduje opäť

48-hodinový odpočinok, pričom sa doposiaľ menil len pomer pracovného času a služobnej pohotovosti,
ktorý môže byť v pomere 16 hodín pracovného času a 8 hodín služobnej pohotovosti ( tento režim má
jeho stanica), prípade v režime 17 hodín pracovného času a 7 hodín služobnej pohotovosti. Pracovná
zmena mu začína každý tretí deň vždy o 7:00 hod. ráno a trvá do 7:00 hodiny nasledujúceho dňa, kedy
od 22:00 hod. do 6.00 hod. je časom služobnej pohotovosti, od 6:00 hod. do 7.00 hod. odovzdávajú

službu nastupujúcej ďalšej zmene. Žalobca tvrdil, že riešením z tejto situácie neúmerného pracovného
zaťaženia by bolo prijať ešte jednu ( štvrtú) zmenu na jeho stanicu. Tvrdil, že ak nesplní počet
pracovných hodín v rámci referenčného obdobia ( spravidla 6 mesiacov), musí si chýbajúce hodiny
(aj napriek tomu, že má odslúžených mesačne cez 200 hodín), odpracovať, aby naplnil počet hodín
referenčného obdobia. Tieto skutkové tvrdenia, ktoré žalobca uviedol na pojednávaní, žalovaný účinne

nepoprel. Rovnako účinne nepoprel ani tvrdenia žalobcu, že negatívne dôsledky neoprávneného
zaťaženia v práci sú tie, že nemá čas na rodinu, na priateľov, ani záľuby. Podľa § 151 ods. 1 a 2
CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Porušenie povinnosti

tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (odsek 1), alebo vo forme neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (odsek 2). Na odvrátenie fikcie nespornosti
skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, kedy strana uvedie vlastné tvrdenia
o skutkových okolnostiach k čomu v danom prípade vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu zo strany

žalovaného nedošlo.

50.Medzi stranami bolo sporné, či je Okresný súd Prievidza miestne príslušný pre daný spor, či má
žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu, či sú a majú byť splnené podmienky podľa zák.č. 514/2003 Z.z.,
či sa predmetná Smernica č. 2003/88/ES vzťahuje na príslušníkov HaZZ zboru, či táto smernica bola

riadne transponovaná do právneho poriadku SR, či žalovaný prekročil smernicou určený maximálny
týždenný služobný čas, resp. či u žalobcu došlo k porušeniu úniového práva žalovaným v dôsledku
nesprávneho prebratia Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, konkrétne či sa do
zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore premietli ustanovenia čl. 6 písm. b/ Smernice2003/88/ES o 48 hodinovom týždennom pracovnom čase pre hasičov, či sa do rozsahu pracovného
času má zaradiť u príslušníka HaZZ aj stav pracovnej pohotovosti, či ide o mzdový nárok, či je žaloba
dostatočne konkrétna, či žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, aká škoda mu bola spôsobená, či

preukázal existenciu závažnej ujmy, či preukázal zásah do súkromného, rodinného života, príp. odraz
v nepriaznivom zdravotnom stave v príčinnej súvislosti s výkonom povolania, spornou bola aj výška
žiadanej nemajetkovej ujmy.
51.V ďalšom texte odôvodnenia sa súd vysporiada s námietkami žalovaného z jeho procesnej obrany.
52.Námietka nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza: K námietke žalovaného o nepríslušnosti

Okresného súdu Prievidza na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu súd poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2024, č.k. 6NcC/33/2023 – 207 v tejto veci,
ktorým krajský súd vyslovil, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci je dôvodný
a na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Prievidza s odôvodnením, že uplatnený nárok
žalobcu spočíva v škode resp. nemajetkovej ujme, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia jeho úniového
práva na 48-hodinový týždenný pracovný čas v dôsledku nesprávneho prebratia smernice EÚ č.

2003/88/ES Slovenskou republikou – Ministerstvom vnútra SR, jeho zamestnávateľom. Za skutočnosť,
zakladajúcu žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody (ujmy) treba považovať vznik škody ( ujmy),
ako reálny dôsledok namietanej správnosti implementácie smernice Slovenskou republikovou a nie
nesprávnu implementáciu a aplikáciu tejto smernice, pretože samotným neimplementovaním smernice
do slovenského právneho poriadku ešte ujma nevznikla, až v dôsledku vzniku škody možno uvažovať

o existencii nároku na náhradu škody. Miestom vzniku škody ( ujmy) sa nerozumie miesto, na ktorom
bola porušená určitá právna povinnosť, ale miesto, kde nastal škodový následok jej porušenia. Preto
ak žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávnej implementácie smernice v otázke jeho
týždenného pracovného času, je zrejmé, že táto mohla vzniknúť a škodlivý následok mohol nastať jedine
počasvýkonujehostálejštátnejslužby,tedavmiestejejvýkonu,ktorésanachádzavobvodeOkresného

súdu Prievidza, ktorý je tak miestne príslušný na konanie.
53. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie: Žalovaným je štát – Slovenská republika, za ktorú
v zmysle § 135 ods.1 CSP koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“), a to s
poukazom na § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy. Za žalovaný štát v tomto spore koná MV SR ako orgán, do pôsobnosti ktorého spadá

aj Hasičský a záchranný zbor, pričom MV SR bolo tiež aj garantom právnej úpravy vykonanej zákonom
č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Tiež s odkazom na judikatúru Súdneho dvora
absolútna objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením úniového práva je daná bez
ohľadu na to, ktorý verejný orgán sa porušenia úniového práva dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal
povinnosť škodu podľa vnútroštátnych noriem nahradiť. Žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu v tomto

spore.
54.Námietka, že nie sú splnené podmienky § 15 a § 16 zák.č. 514/2003 Z.z.: tu nemožno prisvedčiť
argumentácii žalovaného v rámci procesnej obrany poukazom na nesplnenie zákonných podmienok
podľa § 15 a 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, kedy žalobca v danom prípade v písomnej žalobe tento zákon ani

neuvádza. Pokiaľ však ide o právne posúdenie žalovaného nároku, má súd za to, že touto žalobou
uplatnený nárok je pri absencii vnútroštátnej právnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia
práva Európskej únie potrebné posudzovať analogicky podľa ustanovení právneho poriadku Slovenskej
republiky, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú ustanovenia
§ 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, upravujúce nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada sa poskytuje aj v

peniazoch. Samotný právny základ žalovaného nároku však stále spočíva resp. má svoj titul v nároku
na náhradu škody z porušenia práva Európskej únie, pričom ustanovenia § 11 - 13 OZ sa tu používajú
„len“ analogicky z dôvodu absencie právnej úpravy nároku na náhradu škody vzniknutej jednotlivcovi
porušením úniového práva zo strany štátu.
55.Námietka, že Smernica sa na príslušníka HaZZ nevzťahuje: Smernica v kapitole 5 čl. 17 upravuje

odchýlky a výnimky, ktoré môžu členské štáty uplatniť vzhľadom na osobitnú povahu príslušných
činnosti, avšak pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia
pracovníkov. Podľa kapitoly 5 čl. 17 sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a
16, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria, alebo
nie je vopred určené, alebo si ho vopred môžu určiť sami pracovníci. Podľa ods. 5 článku 17 Smernice sa

možno odchýliť od článku 6 v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s uvedenými ustanoveniami
Smernice. Súd má za to, že štátna služba žalobcu nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by v rámci plnenia
úloh zboru podľa zákona o HaZZ mali zakladať výnimku z pôsobnosti Smernice podľa článku 17. Nie
je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej úniek zákonu č. 315/2001 Z. z. o HaZZ je uvedená aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/
ES zo dňa 04. 11.2002. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-397/01 Pfeiffer (bod 53,
55), v ktorom SD EÚ ustálil že Smernica 2003/88/ES sa vzťahuje aj na hasičov, ak ide o výkon služby v

obvyklých podmienkach. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná
činnosť žalobcu patrí do pôsobnosti Smernice 2003/88/ES.

56.Námietka,žeSmernicabolariadnetransponovanádoprávnehoporiadkuSR:Zvyššiecit.ustanovení
Zákona o HaZZ nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná

za súčasť služobného času. Čas služobnej pohotovosti, pokiaľ nedochádza k služobným výjazdom,
sa do služobného času nezapočítava, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Služobnú pohotovosť
zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby. Z § 86 zákona o HaZZ pri nerovnomernom
rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje medzi dĺžkou vykonávania štátnej služby a na
ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste vykonávania štátnej služby. Rozlíšenie je zreteľné
aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu služobnej pohotovosti v § 103 zákona, keď za výkon

služobnej pohotovosti patrí mimo služobného príjmu osobitný mzdový nárok vo forme peňažnej náhrady
za služobnú pohotovosť v štátnej službe, ktorá sa určuje ako percento z časti služobného príjmu. Podľa
Smernice 2003/88/ES je však pracovný čas aj čas pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas
ktorej je pracovník fyzicky prítomný na pracovisku. Zákon o HaZZ tak umožňuje zamestnávateľovi
nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času a rozvrhnúť žalobcovi služobný

pracovný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm. b) Smernice. Z
čoho jednoznačne vyplýva záver, že smernica nebola do právneho poriadku SR riadne transponovaná.

57.Námietka, že žalovaný neprekročil smernicou určený maximálny týždenný služobný čas, podľa
ustanovenia čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES o 48-hodinovom týždennom pracovnom čase pre

hasičov: Žalovaný tvrdí, že pre zhodnotenie oprávnenosti nároku žalobcu v zmysle čl. 6 písm. b)
Smernicejepotrebnévypočítaťpriemernýpracovnýčasžalobcuvsledovanýchreferenčnýchobdobiach.
Odchýlne možno referenčné obdobie v určitých prípadoch predĺžiť v súlade s čl. 19 Smernice
a s poukazom na § 86 ods. 1 zák.č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý
nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich

mesiacov. Žalovaný tvrdí, že žalobca tak podľa žalovaného neprekročil smernicou určený maximálny
týždenného služobného času ani v jednom sledovanom období. Z výplatných pások vyplýva, že mu bol
riadne a včas poukázaný služobný príjem za výkon štátnej služby.
58.Z predložených výpisov z dochádzkového systému vyplýva, že 24-hodinová pracovná zmena
žalobcu sa v jednotlivých mesiacoch zažalovaného obdobia skladala z riadneho pracovného času

a z pracovnej pohotovosti, pričom v mesiaci 04/2021 mu bolo z reálne odpracovaných hodín
254,52 do fondu pracovného času započítaných 187 hodín, nezapočítaných bolo 67,52 hodín,
05/2021 odpracovaných 266,00 z toho započítaných 189 hodín, nezapočítaných 77 hodín, 06/2021
odpracovaných 191, z toho započítaných 142 hodín, nezapočítaných 49 hodín, 07/2021 odpracovaných
262,50 z toho započítaných 185,50 hodín, nezapočítaných 77 hodín, 08/2021 odpracovaných 246,39

z toho započítaných 185,50 hodín, nezapočítaných 60,89 hodín 09/2021 odpracovaných 153,80 z toho
započítaných 153,80 hodín, nezapočítaných 0, 10/2021 odpracovaných 219,10 z toho započítaných
184,10 hodín, nezapočítaných 35 hodín, 11/2021 odpracovaných 222,38 z toho započítaných 161
hodín, nezapočítaných 61,38 hodín, 12/2021 odpracovaných 196,30 z toho započítaných 147,30 hodín,
nezapočítaných 49 hodín, 1/2022 odpracovaných 257 z toho započítaných 185 hodín, nezapočítaných

72 hodín, 02/2022 odpracovaných 192 z toho započítaných 144 hodín, nezapočítaných 48 hodín,
03/2022 odpracovaných 231,40 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 71,40 hodín, 04/2022
odpracovaných 208 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 48 hodín, 05/2022 odpracovaných
232 z toho započítaných 168 hodín, nezapočítaných 64 hodín, 06/2022 odpracovaných 229,83
z toho započítaných 166,50 hodín, nezapočítaných 63,33 hodín, 07/2022 odpracovaných 175,55

z toho započítaných 153 hodín, nezapočítaných 22,55 hodín, 08/2022 odpracovaných 239,50 z
toho započítaných 223,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín, 09/2022 odpracovaných 226,47 z
toho započítaných 180,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín, 10/2022 odpracovaných 194 z toho
započítaných 138 hodín, nezapočítaných 56 hodín, 11/2022 odpracovaných 214,67 z toho započítaných
160 hodín, nezapočítaných 54,67 hodín, 12/2022 odpracovaných 232 z toho započítaných 160 hodín,

nezapočítaných 72 hodín, 1/2023 odpracovaných 240 z toho započítaných 176 hodín, nezapočítaných
64 hodín, 2/2023 odpracovaných 207 z toho započítaných 144 hodín, nezapočítaných 63 hodín a
03/2023 odpracovaných 208 z toho započítaných 152 hodín, nezapočítaných 56 hodín, čo je evidentné
prekročenie maximálneho limitu úniovým právom stanového 48-hodinového týždenného pracovnéhočasu v nadpolovičnej väčšine mesiacov. Aj z výsluchu žalobcu vyplynulo, že zamestnávateľ žalobcovi
nezapočítal do fondu pracovného času všetky reálne odpracované hodiny pracovného času vrátane
pracovnej pohotovosti strávenej žalobcom na pracovisku.

59.Vobdobíod04/2021do12/2021fondpracovnéhočasuaslužobnápohotovosťpredstavovali 275dní
pri plánovanej 24-hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období mal žalobca odpracovať 91,66
zmien ( 275 : 3), čo predstavuje celkovo 2199, 99 hodín odpracovaných za uvedené obdobie ( 91,66
zmien x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za uvedené obdobie predstavuje 39,28 ( 275 dní : 7 dní),

potom pri počte odpracovaných hodín 2199,99 a priemernom počte týždňov 39,28, priemerný týždenný
pracovných čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v
priemere 56,01 hodín ( 2199,99 :39,28), čo presahuje 48-hodinový týždenný pracovný čas o 8,01 hodiny.
V období od 01/2022 do 12/2022 fond pracovného času a služobná pohotovosť predstavovali 365 dní
pri plánovanej 24-hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období mal žalobca odpracovať 121,66
zmien ( 365 : 3), čo predstavuje celkovo 2920 hodín odpracovaných za uvedené obdobie ( 121,66 zmien

x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za uvedené obdobie predstavuje 52,14 ( 365 dní : 7 dní), potom pri
počte odpracovaných hodín 2920 a priemernom počte týždňov 52,14, priemerný týždenný pracovných
čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56
hodín ( 2920 : 52,14), čo presahuje 48-hodinový týždenný pracovný čas o 8 hodín.
V období od 01/2023 do 03/2023 fond pracovného času a služobná pohotovosť predstavovali 90 dní

pri plánovanej 24-hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období mal žalobca odpracovať 30
zmien ( 90 : 3), čo predstavuje celkovo 720 hodín odpracovaných za uvedené obdobie ( 30 zmien x
24 hodín). Priemerný počet týždňov za uvedené obdobie predstavuje 12,85 ( 90 dní : 7 dní), potom pri
počte odpracovaných hodín 720 a priemernom počte týždňov 12,85, priemerný týždenný pracovných
čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere

56,03 hodín ( 720 : 12,85), čo presahuje 48-hodinový týždenný pracovný čas o 8,03 hodín.

60.Námietka žalovaného, že z judikatúry Súdneho dvora EU vyplýva, že na uplatnenie si nároku na
náhradu škody musia byť kumulatívne splnené podmienky: 1.cieľom porušenej právnej normy je priznať
jednotlivcom práva, 2.porušenie práva je dostatočné závažné, 3. medzi týmto porušením a škodou

spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť, pričom žalobca neuvádza konkrétne
skutočnosti k splneniu týchto podmienok: Podľa judikatúry Súdneho dvora (vec Francovich, spoločné
veci C-6/90 a C-9/90) má jednotlivec nárok na náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava
právne predpisy Únie. Pokiaľ ide o netransponovanú smernicu alebo nedostatočne transponovanú
smernicu, takéto odvolanie(na ustanovenie smernice) je možné, ak: (I.) cieľom smernice je priznať

práva jednotlivcom, (II.)obsah práv je možné určiť na základe ustanovení smernice a (III.) existuje
kauzálne prepojenie medzi nesplnením povinnosti transponovať smernicu a škodou spôsobenou
poškodenej strane. Pri dokazovaní zodpovednosti členského štátu pochybenie z jeho strany nemusí byť
preukázateľné. Je ďalej potrebné uviesť, že Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b/ Smernice
2003/88/ES má priamy účinok. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že v predmetnej veci

nepochybne existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením povinnosti riadne transponovať smernicu
aškodouspôsobenoužalobcovi.Jezrejmé,žeexistujepriamapríčinnásúvislosťmedziporušenímpráva
Únie (čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES) a vzniknutou škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty
času odpočinku, na ktorý mal nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. 6 písm.
b/ Smernice 2003/88/ES, dodržaný.

61.Námietka, že v prípade príslušníka HaZZ do rozsahu jeho pracovného času nemožno zaradiť aj stav
pracovnej pohotovosti: Súdny dvor EÚ (ESD)vo svojom rozsudku C-429/09 z 25. 11. 2010/Fuß uviedol,
že pracovný čas, zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pracovnej služby, počas ktorých je dotknutý
pracovník fyzicky prítomný na pracovisku je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2002/88/

ES (bod 55 rozsudku ESD C-429/09 z 25. 11. 2010). Vo veci C-427/05 J.Vorel týkajúcej sa pracovnej
pohotovosti lekárov na pracovisku Súdny dvor taktiež uviedol, že pracovná pohotovosť, ktorú pracovník
vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za
„pracovný čas“ v zmysle Smernice 93/104/ES nezávisle od toho, akú prácu dotknutá osoba skutočne
vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti. Vo veci, týkajúcej sa pracovného posúdenia režimu

pohotovosti lekárskych záchranárov ESD C-397/01 Pheiffer uviedol, že časy pracovnej pohotovosti
na pracovisku treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného
pracovného času. Podľa ESD je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie, či sú naplnené charakteristické
znaky pojmu pracovný čas v pohotovostnej službe, ktorú pracovník vykonáva na svojom pracoviskuskutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť k dispozícii,
aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané služby. Súdny dvor tiež rozhodol, že článok
6 písm. b) Smernice2003/88 má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo

uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Na základe uvedeného má súd za to, že odpracované
hodiny pracovnej pohotovosti zo strany žalobcu ako hasiča, ktorý je počas tejto pracovnej pohotovosti
prítomný na pracovisku a k plnej dispozícii svojho zamestnávateľa, aby v prípade potreby vedel okamžite
poskytnúť primerané služby treba zahrnúť do pojmu pracovný čas, čiže odpracované hodiny pracovného
času žalobcu vrátane odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti žalobcu ako hasiča nemôžu spolu

prekročiť Smernicou 2003/88/ES stanovený limit maximálneho 48-hodinového týždenného pracovného
času. Na základe uvedeného potom nezapočítavaním služobnej pohotovosti do fondu pracovného času
dochádza zjavne k rozporu vnútroštátnej právnej úpravy Zákona o HaZZ s článkom 2 ods. 1 Smernice,
nakoľko služobná pohotovosť nie je považovaná za pracovný čas a odpracované hodiny služobnej
pohotovosti nie sú hasičom započítavané do pracovného času.
62.Námietka, že ide o mzdový nárok: Výpočet uvádzaný žalobcom je potrebné posudzovať z pohľadu,

či suma, ku ktorej žalobca na základe tohto výpočtu dospel, je primeranou peňažnou satisfakciou
za neoprávnený zásah do osobnosti jednotlivca. Skutočnosť, že žalobca založil odôvodnenie ním
žiadanej výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy na danom spôsobe výpočtu, ktorý si sám stanovil,
neznamená,žesiuplatnilmzdovýnárok,hocisvojvýpočetodvodzovalzkonkrétnychustanovenízákona
č. 315/2001 Z. z.. Vykonaným dokazovaním nebolo pochýb o tom, že žaloba o zaplatenie sumy 6855,16

Eur s príslušenstvom je podaná titulom náhrady škody za porušenie práva EÚ Slovenskou republikou
z dôvodu nesprávneho prebratia Smernice do slovenského právneho poriadku, žalobca pritom priamo
v žalobe tvrdil, že do Zákona o HaZZ sa v dôsledku nesprávneho prebratia smernice nepremietlo
ustanovenie jej čl. 6 písm. b) o 48-hodinovej týždennej pracovnej dobe, čím došlo k porušeniu úniového
právažalobcu.Žalobcasiuplatňujenáhradunemajetkovejujmy,ktorúvdôsledkutohoutrpel.Nedomáha

sa mzdového nároku. Súd záverom k tejto námietke dodáva, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou,
uvádzanou žalobcom v odôvodnení písomnej žaloby, práve naopak, právne posúdenie je vecou súdu
a je na ňom, aby uplatnený nárok subsumoval pod konkrétnu právnu normu.
63.Námietka, že žaloba je nekonkrétna a zmätočná, žalobca podľa žalovaného neuviedol, v čom údajný
neoprávnený zásah spočíva: Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Je nepochybné, že pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby, pričom ide o také údaje, ktoré
sú nevyhnuté na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Predovšetkým je
dôležité, aby údaje poskytovali jednoznačne individualizáciu nároku uplatneného žalobou, teda je nutné

vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že opísaním
rozhodujúcich skutočností žalobca dostatočne vymedzili predmet tohto konania a následne postupoval
podľa CSP, kedy vypočutím žalobcu na návrh jeho zástupcu zistil, v čom neoprávnený zásah spočíval.
64.Námietka, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aká škoda mu bola spôsobená ani nepreukázal
existenciu závažnej ujmy, nepreukázal zásah do súkromného, rodinného života, príp. odraz

v nepriaznivom zdravotnom stave v príčinnej súvislosti s výkonom povolania, nárok nepreukázal: Zo
žaloby a následného ústneho prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní ako aj z výsluchu žalobcu je
zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) z dôvodu, že u žalobcu došlo v
príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovaného k vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku
zásahu do jeho práva z dôvodu, že účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času bolo

podľa odôvodnenia smernice zabezpečenie potreby odpočinku, aby pracovník (žalobca) v dôsledku
vyčerpania, alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani spolupracovníkom,
alebo iným osobám a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie a súčasne zásahu do práva
žalobcu na súkromie a rodinný život (článok 19 ods. 2 Ústavy SR), pretože reálne musel odpracovať
viac, ako bol povinný v zmysle Smernice a musel tráviť čas v práci, prichádzal o čas, ktorý mohol venovať

rodine, najmä jeho 1,5-ročnému synovi a manželke, záľubám ( najmä športu), resp. iných aktivitám,
ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením. Súd má za to, že žalobca preukázal závažný zásah do
jeho súkromného aj rodinného života v súvislosti s výkonom svojho povolania, keď nemohol tráviť čas
s rodinou, najmä maloletým synom ( 1,5-ročným), s manželkou ( t.č. v rizikovom tehotenstve), zasahuje
mu to do súkromia aj tým, že sa musí kontrolovať prakticky neustále a teda aj počas nariadeného

odpočinku z dôvodu, aby bol prakticky neustále pripravený dostaviť sa na zvolanie v prípade potreby
na pracovisko. Z 24-hodinovej zmeny, na ktorú nastupuje každý tretí deň v mesiaci chodí unavený,
nevyspatý a často aj psychicky vyčerpaný, najmä v prípade ťažkého zásahu ( napr. vážna dopravná
nehoda).65.Námietka k výške škody ako neprimeranej a nedôvodnej: Rozhodovacia činnosť súdov ( prvej aj
druhej inštancie) je v jednotlivých prípadoch, čo do vyčíslenia nemajetkovej ujmy rôzna. Sú rozhodnutia,
ktoré sa stotožňujú s výškou nemajetkovej ujmy odvodenej od počtu hodín pracovnej pohotovosti, ktorá

nie je započítaná do pracovného času, ako aj rozhodnutia, ktoré vychádzajú zo skutočnosti, koľko hodín
pracovnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzovala na pracovný čas hasiča, bola v rozhodnom
období nad rozsah 48 hodín. Niektoré súdy výšku nemajetkovej ujmy priznávajú len na základe voľnej
úvahy, neberúc do úvahy ani počet opracovaných hodín pracovnej pohotovosti, ktorý sa nezapočítava
do pracovného času hasiča, resp. ktorý presahuje hranicu 48 hodín pracovného času v týždni.

66.Súd poukazuje na niektoré rozhodnutia súdov v obdobných veciach a to napr. rozhodnutie:
-OkresnéhosúduPrievidzasp.zn.8C/73/2023z4.4.2024uplatnenýnárokvovýške2602,54Eur,súdom
priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/82/2023 z 11.4.2024 uplatnený nárok vo výške 7812,20 Eur,
súdom priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Lučenec sp. zn. 30C/8/2023 z 13.03.2024, uplatnený nárok vo výške 7253,94 Eur,

súdom priznaný nárok 7253,94 Eur ( rozhodnutie bolo potvrdené súdom II. inštancie);
-Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19C/1/2023 z 6.9.2023, uplatnený nárok vo výške 5493,55 Eur, súdom
priznaný nárok 5493,55 Eur ( rozhodnutie bolo potvrdené súdom II. inštancie);
-Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/15/2021 z 4.4.2022, uplatnený nárok vo výške 3879,45 Eur, súdom
priznaný nárok 3879,45 Eur;

-Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/22/2022 z 26.10.2022 uplatnený nárok vo výške 5000,-
Eur, súdom priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/17/2023 z 4.7.2023 uplatnený nárok vo výške 4000,-
Eur, súdom priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/12/2021 z 16.6.2021 uplatnený nárok vo výške 5000,-

Eur, súdom priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/38/2022 z 27.4.2023 uplatnený nárok vo výške 6404,56
Eur, súdom priznaný nárok 6404,56 Eur;
-Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/60/2022 z 6.6.2023 uplatnený nárok vo výške 5000,- Eur,
súdom priznaný nárok 2500,- Eur;

-Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/37/2023 z 26.1.2024 uplatnený nárok vo výške 10 000,- Eur,
súdom priznaný nárok 2000,- Eur;
-Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/38/2023 z 26.1.2024 uplatnený nárok vo výške 10 000,- Eur,
súdom priznaný nárok 2000,- Eur;

67.Žalobca tvrdí, že za žalované obdobie t.j. od 04/2021 do 03/2023 podľa priloženej tabuľky odpracoval
1293,71 hodín nadčasov, pričom z toho existuje aktívna časť pracovnej pohotovosti a pracovná
pohotovosť. Za primeranú náhradu žalobca považuje rozdiel medzi peňažnou náhradou ( podľa § 122
ods. 1 zák. o Ha ZZ t.j. 15% alebo 30% počas pracovnej pohotovosti, v prípade jej odpracovania
50% z hodinovej odmeny za príslušný kal. mesiac) a peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 2 písm. a)

zák. o HaZZ. Nemajetkovú ujmu žalobca určuje súčinom odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti
podľa § 92 ods. 1 Zák. o HaZZ za príslušný kal. mesiac a sumy zodpovedajúcej 15% peňažnej náhrady
z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kal. mesiac. Ide o rozdiel medzi 35% - nou náhradou
a 50% - nou náhradou odmeny, čo v prípade neaktívnej časti služobnej pohotovosti predstavuje za
žalované obdobie sumu 3196,36 Eur. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca určuje

nemajetkovú ujmu v čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného
pokoja a sumy 30% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kal. mesiac, ide
o rozdiel medzi 20%-nou náhradou a 50%-nou náhradou odmeny, čo v prípade aktívnej časti služobnej
pohotovosti je suma 76,37 Eur za žalované obdobie. Z výpočtu vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok
vo výške 3272,73 Eur, pričom takáto výška odškodnenia podľa neho spĺňa odškodňovaciu úlohu a je

v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorú žalobca uvádza. Súd má za to, že výpočet
uvádzaný žalobcom je potrebné posudzovať z pohľadu, či suma, ku ktorej žalobca na základe tohto
výpočtu dospel, je primeranou peňažnou satisfakciou za neoprávnený zásah do osobnosti jednotlivca.

68.Žalovaný poukázal na to, že určenie prípadnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy je na zvážení súdu,

avšak žalovaný má za to, že suma, ktorú žiada žalobca, je zjavne neprimeraná. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe namietal, že žalobcom predložená tabuľka výpočtu je zavádzajúca, obsahuje nepravdivé a
neúplné údaje, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou, nakoľko žalobcom predložená tabuľka započítava
do svojho prepočtu fond pracovného času do odpracovaných hodín a teda do pracovného času, čoznamená, že v zmysle smernice sem započítava žalobca aj čas odpočinku podľa čl. 2 ods. 2 Smernice,
dni oddychu pritom nemožno započítavať do odpracovaných hodín. Žalobcom k žalobe priložené výpisy
z dochádzkového systému ( tabuľka) nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval výšku ujmy

žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neuviedol súdu vlastné tvrdenia o tom, aký dôkaz by
bol podľa neho teda spôsobilý preukazovať výšku ujmy žalobcu, preto súd popretie tvrdení žalobcu,
vyplývajúcich z predloženého dôkazu - výpisov z dochádzkového systému považoval s poukazom na
ust. § 151 ods. 2 CSP za právne neúčinné.

69.Súd pri úvahách o tom, či je v danom prípade namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch prihliada aj na iné kritéria, ako sú kritéria uvedené v § 13 ods. 2 OZ. Priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch zákon ponecháva na voľnej úvahe súdu, ktorý však musí hodnotiť tak jednotlivé
okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Určiť konkrétne pravidlá hodnotenia je takmer
nemožné vzhľadom na rozdielnosť každého konkrétneho prípadu a vzhľadom na povahu osobnostného
práva, ochrany ktorého sa fyzická osoba domáha ( z Uznesenia NS SR z 30. 4. 2008, sp.zn. 5 Cdo

126/2007).

70.Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do
súkromného a rodinného života fyzickej osoby a nemôže na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné
obohacovanie a na druhej strane nemôže mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie

nemajetkovej ujmy zaviazaný (Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25.9 2013, sp.zn. 25 Co 18/2013).

71.Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciu činnosť a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach
rovnako, a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a

výškou priznanej náhrady. Ústavný súd skonštatoval, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí
vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však táto úvaha neznamená priestor
na svojvôľu, či arbitrárnosť. Príslušný súd musí uskutočniť dokazovanie a následne na základe z neho
vyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či táto ujma vznikla a ako bola závažná. Jej vznik pritom
musí tvrdiť a doložiť žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno. Príslušné závery súdu musia byť riadne

odôvodnené a musia spočívať na logických a legitímnych faktoch ( nález Ústavného súdu III. ÚS
288/2017 z 05.12.2017).

72. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté
s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Právo na náhradu škody patrí tak fyzickej, ako aj právnickej

osobe a nemá povahu absolútnu, ale len povahu relatívnu a majetkovú. Zásadný rozdiel je aj medzi
odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v
tom, že pri určení nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol
zásah vyvolať a nemožno zistiť presne skutočnú ujmu, ktorú však v prípade náhrady škody treba presne
uviesť a preukázať (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2011, sp.zn. 4Cdo 168/2009). Určenie

výšky náhrady nemajetkovej ujmy je zo zákona na voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť odôvodnená
a musí mať základ v zistenom skutkovom stave. Nevyhnutné je zohľadniť aj samotný účel náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochrane osobnosti
sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné
exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo

všeobecnom slova zmysle ani odškodniť nedá a je možné za ňu poskytnúť len satisfakciu (Rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 2. 10. 2013, sp.zn. 9 Co 330/2012).

73.Z predložených výpisov z dochádzkového systému, výplatných pások žalobcu za žalované
obdobie a z výsluchu žalobcu vyplýva, že 24-hodinová pracovná zmena žalobcu sa v jednotlivých

mesiacoch zažalovaného obdobia skladala z riadneho pracovného času a z pracovnej pohotovosti,
pričom v mesiaci 04/2021 mu bolo z reálne odpracovaných hodín 254,52 do fondu pracovného
času započítaných 187 hodín, nezapočítaných bolo 67,52 hodín, 05/2021 odpracovaných 266,00
z toho započítaných 189 hodín, nezapočítaných 77 hodín, 06/2021 odpracovaných 191, z toho
započítaných 142 hodín, nezapočítaných 49 hodín, 07/2021 odpracovaných 262,50 z toho započítaných

185,50 hodín, nezapočítaných 77 hodín, 08/2021 odpracovaných 246,39 z toho započítaných
185,50 hodín, nezapočítaných 60,89 hodín 09/2021 odpracovaných 153,80 z toho započítaných
153,80 hodín, nezapočítaných 0, 10/2021 odpracovaných 219,10 z toho započítaných 184,10
hodín, nezapočítaných 35 hodín, 11/2021 odpracovaných 222,38 z toho započítaných 161 hodín,nezapočítaných 61,38 hodín, 12/2021 odpracovaných 196,30 z toho započítaných 147,30 hodín,
nezapočítaných 49 hodín, 1/2022 odpracovaných 257 z toho započítaných 185 hodín, nezapočítaných
72 hodín, 02/2022 odpracovaných 192 z toho započítaných 144 hodín, nezapočítaných 48 hodín,

03/2022 odpracovaných 231,40 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 71,40 hodín, 04/2022
odpracovaných 208 z toho započítaných 160 hodín, nezapočítaných 48 hodín, 05/2022 odpracovaných
232 z toho započítaných 168 hodín, nezapočítaných 64 hodín, 06/2022 odpracovaných 229,83
z toho započítaných 166,50 hodín, nezapočítaných 63,33 hodín, 07/2022 odpracovaných 175,55
z toho započítaných 153 hodín, nezapočítaných 22,55 hodín, 08/2022 odpracovaných 239,50 z

toho započítaných 223,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín, 09/2022 odpracovaných 226,47 z
toho započítaných 180,50 hodín, nezapočítaných 45,97 hodín, 10/2022 odpracovaných 194 z toho
započítaných 138 hodín, nezapočítaných 56 hodín, 11/2022 odpracovaných 214,67 z toho započítaných
160 hodín, nezapočítaných 54,67 hodín, 12/2022 odpracovaných 232 z toho započítaných 160 hodín,
nezapočítaných 72 hodín, 1/2023 odpracovaných 240 z toho započítaných 176 hodín, nezapočítaných
64 hodín, 2/2023 odpracovaných 207 z toho započítaných 144 hodín, nezapočítaných 63 hodín a

03/2023 odpracovaných 208 z toho započítaných 152 hodín, nezapočítaných 56 hodín, celkom v rámci
služobnej pohotovosti odpracoval 1293,71 hodín, čo v prepočte k priznanej výške náhrady nemajetkovej
ujmy 2500,- Eur predstavuje sumu 1,93 Eur náhrady spôsobenej ujmy na takto odslúženú hodinu
služobnejpohotovosti.Súdompriznanúvýškunároku,ktoráfaktickypredstavujesumu1,93Eurzakaždú
hodinu porušovania základných práv, možno z hľadiska elementárnej spravodlivosti skutočne považovať

za minimálnu mieru odškodnenia ujmy, ktorá bola žalobcovi spôsobená.

74.K tvrdeniu žalovaného, že žalobca pri vzniku služobného pomeru zakceptoval všetky podmienky,
ktoré sa vzťahujú na výkon štátnej služby príslušníka HaZZ v zmysle zák.č. 315/2001Z.z., bol
riadne oboznámený so všetkými internými predpismi a Kolektívnou zmluvou a mal na skutočnosť, že

zamestnávateľ mu určoval pohotovosť nad Smernicou povolený limit upozorniť svojho zamestnávateľa
a žiadať, aby mu táto nebol určovaná súd uvádza, že nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že diskutoval
minimálne so svojim veliteľom o náprave. Naviac ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ takúto
požiadavku ani nepredpokladá. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-429/09, Fuß ( hasič) dospel k
záveru, že nemožno považovať za primerané žiadať od takého pracovníka, aby na účely uplatnenia

nároku na získanie náhrady škody najprv podával žiadosť zamestnávateľovi, ktorá požiadavka by bola
v rozpore so zásadou efektivity (body 76 až 87 rozsudku SD EÚ vo veci C- 429/09 Fuß). Z uvedených
dôvodov nemožno preto v (ne)konaní žalobcu nachádzať žiadny podiel zodpovednosti na vzniku ujmy
spôsobenej mu žalovaným pri implementácii noriem práva Únie. Nachádzanie akejkoľvek možnosti
zavinenia na strane zamestnanca, ktorý pred uplatnením nároku na súde nepožiadal zamestnávateľa

o "dodržiavanie noriem úniového práva", by bolo len prenášaním zodpovednosti členských štátov za
dodržiavanie práva Únie na jednotlivcov a umožňovalo by v prípade nesplnenia tejto podmienky vyňať
ich nároky z uplatňovania v konaní pred súdom, čo odporuje zásadám úniového práva (bod 83rozsudku
SD EÚ vo veci C- 429/09 Fuß).

75.Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že uplatnený nárok
žalobcu na náhradu škody je, čo o základu, plne dôvodný. Keďže súd mal za preukázané, že žalobca je
v stálej štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby, spadajúcej do verejného sektora, nepochybne
odpracoval v rozhodujúcom období 04/2021-03/2023, priemerný týždenný pracovný čas, ktorý zjavne
presahuje priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Súd

teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky, za splnenia ktorých majú jednotlivci právo na náhradu,
t.j., že cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne
závažné a medzi týmto porušení a škodou, spôsobenou poškodením jednotlivcom existuje priama
príčinná súvislosť. Článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES predstavuje právnu normu Únie, ktorá
jednotlivcom priznáva práva a teda prvá podmienka, týkajúca sa existencie práva na náhradu škody

vo veci samej je splnená. Porušením práva Únie je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti. Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že pracovný
čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe počas ktorých jednotlivec je fyzicky
prítomný na pracovisku je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Smernice 2003/88 Je zrejmé, že
existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie (čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES) a

vzniknutou škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý mal nárok, ak by
bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES, dodržaný.76.Dokazovaním bolo preukázané, že služobný čas hasičov a teda aj žalobcu je rozvrhnutý na 24-
hodinové pracovné zmeny, ktoré sú formálne rozdelené na výkon služby a služobnú pohotovosť, kedy
služobná pohotovosť nie je započítavaná do fondu pracovného času. Čo sa formálne javí, že jeho

služobný (pracovný) čas nepresahuje 48 hodín týždenne. Dôvodom je, že vnútroštátna právna úprava
zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore do služobného (pracovného) času hasiča
nezarátava čas služobnej pohotovosti. Nezapočítavanie služobnej pohotovosti do fondu pracovného
času sa potom nevyhnutne premieta do skutočnosti, že formálne síce odpracuje priemerne menej
než 48 hodín týždenne, avšak v skutočnosti jeho priemerný týždenný pracovný čas úplne pravidelne

presahuje maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) Smernice.
Uvedeným dlhodobo zaužívaným mechanizmom potom dochádza k rozporu vnútroštátnej právnej
úpravyZákonaoHaZZsčlánkom2ods.1Smernice,nakoľkoslužobnápohotovosťniejepovažovanáza
pracovný čas a odpracované hodiny služobnej pohotovosti nie sú hasičom započítavané do pracovného
času. Je nepochybné, že ak žalovaný nie je schopný zabezpečiť 48 hodinový priemerný týždenný
pracovný čas v rámci stanoveného referenčného obdobia, dostáva sa do rozporu s požiadavkou čl.

6 písm. b) Smernice. Porušenie uvedených ustanovení tak zakladá zodpovednosť žalovaného za
škodu spôsobenú porušením úniového práva žalobcu. Podľa judikatúry ESD týkajúcej sa priamo škôd
vznikajúcich hasičom pre nerešpektovanie 48 hodinovej pracovnej doby podľa Smernice, treba pod
škodou rozumieť škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal nárok,
ak by bol max. týždenný pracovný čas upravený smernicou rešpektovaný. Nerešpektovaním smernice

vzniklažalobcoviujma.Pokiaľideoprávneposúdeniežalovanéhonároku,žalobouuplatnenýnárokjepri
absencii explicitnej vnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva Únie jednotlivcovi
potrebnéposudzovaťanalogickypodľa§11-§13Občianskehozákonníka,upravujúcenemajetkovúujmu,
ktorej náhrada sa poskytuje aj v peniazoch;

77.Žalobca svoj nárok na náhradu škody spája s odňatím práva na odpočinok, so zásahom do
voľného času tráveného s rodinou, preto súd posudzoval tento nárok ako nemajetkovú ujmu. Peňažné
zadosťučinenie súd žalobcovi priznal, pretože mal za to, že v tomto konkrétnom prípade nie je morálne
zadosťučinenie postačujúce a bolo preukázané, že neoprávneným zásahom skutočne došlo k zásahu
do jeho práv v značnej intenzite. Z textu Smernice č. 2003/88/ES vyplýva, že v záujme zamedzenia

výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania bolo jej cieľom zaviesť alebo zlepšiť preventívne
opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistiť vyšší stupeň ich ochrany,
ktorý cieľ sa nemal podriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu
odpočinku, pričom pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. dňoch, hodinách, resp.
ich častiach, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia

práce nespôsobia úraz ani sebe, ani spolupracovníkom alebo iným osobám, a že si ani krátkodobo
ani dlhodobo nepoškodia zdravie. Niet pochýb o tom, že počas pracovnej pohotovosti žalobcu na
pracovisku tento nemôže voľne disponovať so svojim časom, nemôže pracovisko opustiť, venovať sa
sebe, rodine, oddychovať, regenerovať svoje sily, t.j. nemôže využívať tento čas pre seba a tým reálne
napĺňať úniovým právom priznané právo na odpočinok, zotavenie a nutnú regeneráciu, teda právo na

odpočinok bolo u žalobcu permanentne niekoľko rokov ( od roku 2021) porušované, napriek tomu,
že plní v spoločnosti veľmi zodpovedné úlohy, ktoré neraz vyžadujú aj nasadenie vlastného života.
Žalobca je príslušníkom HaZZ, vykonáva náročnú prácu tak po stránke fyzickej aj psychickej a jeho
práca, ako vyškoleného, v danom odbore vysokoškolsky vzdelaného a napriek svojmu veku už tak
odborne zdatného príslušníka zboru je pre celú spoločnosť nepochybne prínosom. Dokazovaním bol

preukázaný zásah do osobnosti žalobcu, spôsobený tým, že v rozhodnom období pracoval priemerne
viac ako 48 hodín týždenne (a súčasne viac ako 40 hodín týždenne podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001
Z.z.), keďže v rozpore s čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES mu odpracované hodiny určenej služobnej
pohotovosti neboli započítané do odpracovaného času, pretože žalovaný nedostatočne transponovanú
Smernicu do relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy. V dôsledku porušovania práva EÚ na strane

žalobcu nebol vytváraný dostatočný priestor na jeho odpočinok, oddych, záľuby, možnosť byť svojej
manželke nápomocný pri výchove maloletého syna, kedy manželka pochádza zo K. a v mieste ich
terajšieho bydliska nemala v blízkosti svojich príbuzných, mal tiež obmedzenú možnosť udržiavať,
rozvíjať priateľské, resp. rodinné vzťahy a venovať sa svojím záľubám najmä športu, ktorému sa
venoval odmalička v záujme zlepšenia kvality života a zdravia. K takýmto zásahom pritom dochádzalo

u žalobcu dlhodobo ( od nástupu do zboru) a z výpovede žalobcu vyplýva, že aj naďalej dochádza.
Vprejednávanomprípadesasícenejednáovedúcehozamestnanca,aleozaradeniežalobcuakohasiča
záchranára, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie hasičského zamerania s titulom A. a snaží sa
naďalej kariérne napredovať, má absolvované aj početné odborné školenia a kurzy. Za negatívny zásahdo súkromia, práva na zdravie a na odpočinok je tak satisfakčnou suma priznanej nemajetkovej ujmy
2500,- Eur ( bližšie odôvodnenie priznaného nároku aj v bode 73). Súd po zohľadnení všetkých okolností
súdeného prípadu, vzhľadom na závažnosť následku a rozhodovaciu prax súdov takto priznanú výšku

nemajetkovej ujmy považoval za primeranú a spôsobilú zabezpečiť účinné zmiernenie vzniknutej
nemajetkovej ujmy. V prevyšujúcej časti nároku vrátane príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo k takému narušeniu medziľudských vzťahov, rodinného
života, resp. jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo
vyššom resp. ním žiadanom rozsahu.

78.Čo sa týka úrokov z omeškania súd tieto žalovanému nepriznal. V prípade nemajetkovej ujmy vzniká
povinnosť túto uhradiť až dňom právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, a teda povinný sa môže
dostať do omeškania až v prípade nesplnenia súdom uloženej povinnosti (rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/185/2011). Z uvedených dôvodov súd žalobcovi úrok z omeškania ako nedôvodný nepriznal a
žalobu v časti uplatneného príslušenstva zamietol.

79.Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu ( nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Súd preto nepovažoval

za potrebné zaoberať sa tvrdeniami strán sporu, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie súdu o žalobe.

80.Podľa § 232 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ,,CSP“ ) lehota na plnenie je
tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Na

základe uvedeného ust. súd žalovaným 1/ a 2/ určil lehotu na plnenie v rozsahu 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a to na základe súhlasného vyjadrenia sporových strán k dĺžke lehoty na plnenie.
81.O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods.1
CSP, podľa zásady pomeru úspechu vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V takomto prípade nepôjde o procesne neúspešného

žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Keďže v danom prípade
je úspech žalobcu závislý iba od úvahy súdu, súd považoval žalobcu vo veci za v plnom rozsahu, t.j.
rozsahu 100 % úspešného, avšak iba z prisúdenej sumy, t.j. sumy 2500,- Eur. Preto súd rozhodol tak, že
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

82.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.