Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209892
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122209892.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: Mesto

Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., v zast. : G. G.. B. H., Phd., s.r.o., so sídlom Južná
trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra EKN parc. č. 239/33 – orná pôda
o výmere 5.526 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/40,
zapísaného na LV č. XXXX, v časti B, pod poradovým číslom XX z a s t a v u j e .

II. Konanie o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra EKN parc. č. 233 – orná pôda
o výmere 14.545 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 8/96,
zapísaného na LV č. XXX, v časti B, pod poradovým číslom 13 z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.9.2022 domáhal, aby súd určil jeho vlastnícke právo

nasledovnými výrokmi:

I. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 239/16 – orná pôda o výmere
4.909 m2, v k.ú. I., obec I. – I., A. I. K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/40, zapísaného na LV č.
XXXX, v časti B pod por. č. 34,
II. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 239/33 – orná pôda o výmere
5.526 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/40, zapísaného

na LV č. XXXX, v časti B pod por. č. 34,
III. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 239/13 – orná pôda o výmere
2.449 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/72, zapísaného
na LV č. XXXX, v časti B pod por. č. 27,
IV. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 239/12 – orná pôda o výmere
1.262 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/16, zapísaného
na LV č. XXXX, v časti B pod por. č. 15,

V.Súdurčuje,žežalobcajespoluvlastníkompozemkuregistraJ.parc.č.238–ornápôdaovýmere9.351
m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 220/83160, zapísaného
na LV č. XXXX, v časti B pod por. č. 28,VI. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 233 – orná pôda o výmere
14.545 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 8/96, zapísaného
na LV č. XXX, v časti B pod por. č. 13,

VII. Súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra J. parc. č. 219 – orná pôda o výmere
29.573 m2, v k.ú. I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 66/13440,
zapísaného na LV č. XXXX, v časti B pod por. č. 26,
VIII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti:
2.1. Žalovaný je evidovaný ako podielový spoluvlastník vyššie citovaných parciel, ktoré nadobudol do
podielového spoluvlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve 14D 1976/2016 a darovacej zmluvy
V 1722/10;
2.2. časť bývalých pozemkovoknižných parciel bola v minulosti prečíslovaná, t.j.
- parcela 239/a/6 je totožná so súčasne evidovanou J. – I. č. 239/16,

- parcela 239/a/2 je totožná so súčasne evidovanou J. – I. č. 239/12,
- parcela 239/a/3 je totožná so súčasne evidovanou J. – I. č. 239/13,
- parcela 239/c/3 je totožná so súčasne evidovanou J. – I. č. 239/33.
2.3. Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby ÚPAaD č. L..
XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 4.1.1985 (s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985) (ďalej len

„vyvlastňovacie rozhodnutie“) boli citované parcely vyvlastnené v prospech štátu, na základe čoho sa
ich vlastníkom vo vyvlastnených podieloch stal československý štát v zastúpení Zoologickej záhrady
Košice, ktorej bol zriaďovateľom.
2.4. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy prešla

zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalovaného (pozn. sudcu: správne má byť
žalobcu, a to aj v ďalšom texte*).
2.5. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na žalovaného* prešlo vlastnícke právo
k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch ku dňu účinnosti zákona (prechod majetku štátu ex
lege), t.j. k 01.05.1991 nadobudol žalovaný* priamo zo zákona.

2.6. Podľa Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku uzavretého medzi ZOO Košice –
Kavečanyakoodovzdávajúcimažalobcomakopreberajúcimprešližalovanépozemkydňom01.05.1991
do vlastníctva žalobcu, protokol mal deklaratórny charakter.
2.7. Taktiež deklaratórny charakter má záznam vlastníckeho práva, ktoré vzniklo na základe zákona (§
34 katastrálneho zákona), pretože záznam nemá právotvorné účinky.

2.8. Žalobca mal za to, že pozemky boli v minulosti čsl. štátom riadne vysporiadané (vykúpené,
vyvlastnené) pre účely výstavby ZOO.
2.9. K rozhodnutiu alebo predchádzajúcemu správnemu konaniu odkázal na uznesenie ÚS SR č.
I. ÚS 419/2014-34, podľa ktorého v konaniach o určenie vlastníckeho práva nie je v kompetencii
súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní, v tomto

prípade vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a dodnes nebolo zrušené a správny orgán
ustanovil všetkým účastníkom konania, ktoré nemohli samostatne konať alebo ich pobyt nebol známy,
opatrovníka a vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom, ktorých pobyt nebol správnemu orgánu
známy sa rozhodnutie doručovalo v súlade s § 26 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku;.
2.10. Poťažne žalobca odôvodňoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pri splnení zákonom

požadovaných podmienok: a) spôsobilosť subjektu vydržania, ktorým podľa § 21 OZ môže byť aj štát,
b) spôsobilosť predmetu vydržania – čo predmetné pozemky nesporne sú, c) oprávnenosť držby – na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia sa štát mohol domnievať, že sa stal vlastníkom, d) nepretržitosť
dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú dobu – od 01.05.1991, ktorá v zmysle § 122 ods. 2 OZ
uplynula dňa 01.05.2001, ktorým okamihom sa žalobca ako oprávnený držiteľ priamo zo zákona stal

vlastníkom predmetu držby a originárnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo.
2.11. Žalobca sa k pozemkom vždy správal ako vlastník, pretože ZOO Košice tieto užíva, prevádzkuje
na nich chov zvierat, buduje infraštruktúru, a do dnešného dňa zabezpečuje opravy a údržbu na rozdiel
od žalovaného.
2.12. Naliehavý právny záujem žalobca odvodzuje od nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností, pričom len rozhodnutie súdu môže byť podkladom na uskutočnenie zmeny a zápisu jeho
vlastníckeho práva. Naviac žalovaný sa v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp.
zn. 26C/36/2021 domáha zaplatenia sumy za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.10.2022 (č.l. 81), v ktorom poprel tvrdenia žalobcu
v celom rozsahu, ktorú procesnú obranu rozvinul nasledovne:
3.1. Žalobca v žalobe nekonkretizuje, komu mali byť tieto nehnuteľnosti vyvlastnené. Žaloba je

neurčitá, zmätočná, nedostatočne odôvodnená, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval
aké spoluvlastnícke podiely mali byť údajne vyvlastnené, v akých podieloch, ktorým podielovým
spoluvlastníkom.
3.2. Cieľom žaloby o určenie vlastníckeho práva po takmer 40. rokoch je len snaha o oddialenie
povinnosti zaplatiť nájom za užívanie pozemkov žalovaného v areáli M. I.;

3.3. v predmetnom vyvlastňovacom rozhodnutí Odbor výstavby vyvlastňoval v prospech čsl. štátu
v správe ZOO Košice, avšak subjekt – čsl. štát nikdy neexistoval. Oficiálny názov štátu bol
Československá socialistická republika (skratka: ČSSR). Už len z toho dôvodu nemožno na
vyvlastňovacie rozhodnutie prihliadať, je to nulitný právny akt, v súvislosti s čím žalovaný poukázal na
bod 36. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2021, 3 Cdo 263/2018.
3.4. Žalovaný ani jeho právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí.

Nikdy im nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie doručené ani im nebola zaplatená žiadna odplata za
údajne vyvlastnený pozemok. Z uvedeného dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to už vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález č. k. III.ÚS 127/2010 zo dňa 22. 06. 2010, III. ÚS 148/05).
3.5. Súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, súd musí sám posúdiť, či rozhodnutie

je právoplatné a vykonateľné (bod 33. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.
februára 2021, 3 Cdo 263/2018).
3.6. Mŕtvej osobe nebolo možné doručovať. Žalovaný napáda právoplatnosť a vykonateľnosť
predloženého rozhodnutia o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení nebolo prípustné doručovať
verejnou vyhláškou s poukazom na vtedajšiu právnu úpravu § 24 ods. 1, § 26 ods. 1,2, § 16 ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, § 113 ods. 1,2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona), ktorý umožňoval doručenie verejnou vyhláškou
iba upovedomenie o ústnom pojednávaní za podmienok stanovených v spomínanom ustanovení § 113
ods. 2.
3.7. Nedošlo k vyveseniu vyvlastňovacej vyhlášky Obvodného národného výboru, odborom výstavby,

ÚPAaD č. L.. XXXXX/XXXX/XX/XX-XX zo dňa 5.2.1985 na úradnej tabuli Obvodného národného výboru
resp. úradnej tabuli obce Kavečany alebo na inom verejne prístupnom mieste v obci, teda spôsobom v
mieste obvyklým podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku, pretože z tých stoviek vlastníkov by aspoň jeden
podal odvolanie alebo by potom bol podaný návrh na zápis do evidencie nehnuteľností; vyvlastňovacie
rozhodnutieakonanie,ktorémupredchádzalotrpíviacerýmivadami,(rozhodnutieovyvlastnenínemôže

byť právoplatné a vykonateľné), a to:
3.7.1. v čase začatia vyvlastňovacieho konania štátny orgán vychádzal z pozemkovej knihy, ktorá
nebola aktualizovaná už 20 rokov a teda ani nezisťoval vlastníkov pozemkov z aktuálnej evidencie
nehnuteľnosti, ale z pozemkových kníh, do ktorých sa vykonávali zápisy do roku 1964;
3.7.2. ak vo vyvlastňovacom rozhodnutí štátny orgán použil označenie „neznámi dedičia po“, mal

vedomosť o úmrtí konkrétnych osôb, a veľmi jednoducho mohol zistiť, kto je dedičom overením na súde;
3.7.3. ak vo vyvlastňovacom rozhodnutí štátny orgán použil označenie „osoby zdržujúce sa na
neznámom mieste“, nech žalobca preukáže, že sa naozaj vykonalo zisťovanie bydliska týchto osôb.
Všetky osoby aj dedičia sa zdržovali na známych adresách, tak ako boli evidované v registri obyvateľov.
Každý občan musel byť prihlásený na trvalý pobyt. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré z

osôb, ktoré sú uvedené, že sa zdržujú na neznámom mieste, tak už v tom čase boli mŕtve;
3.7.4. ak vo vyvlastňovacom rozhodnutí štátny orgán uvádza „známych vlastníkov“, s týmito nikto
nekomunikoval, nebola im daná ani ponúka na odpredaj podielu, resp. nehnuteľnosti, nebolo im
rozhodnutie doručené do vlastných rúk.
3.8. Pokiaľ príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie konal ako s vyvlastňovaným s

niekým iným ako vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá je predmetom sporu patrilo subjektom
odlišným od vyvlastňovaných, nemohli nastať právne účinky, ktoré zákon s vyvlastňovaním spája. Na
základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na
Československý štát, ani na organizáciu, v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená (rozsudok
NS SR z 29. februára 2016, sp. zn.: 2 M Cdo 4/2014).

3.9. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu vydržaním nedošlo, pretože štát, ktorého orgán
vyvlastňovacie rozhodnutie vydal nesie zodpovednosť za to, že toto rozhodnutie ako aj procesný
postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia trpelo vadami spôsobujúce jeho nulitnosť a nezákonnosť
(vyvlastnenie voči mŕtvym osobám, neúčinné zastúpenie vo vyvlastňovacom konaní, a teda nedoručenievyvlastňovacieho rozhodnutia). Preto socialistická organizácia, ktorá bola zástupcom československého
štátu ako vyvlastniteľa bola v danom období súčasťou štátu, nemohla na základe nezákonného
vyvlastňovacieho rozhodnutia nadobudnúť subjektívny dojem, z ktorého by bolo možné konštatovať

jej dobromyseľnosť pri užívaní a držbe vyvlastneného majetku. Pokiaľ príslušný orgán štátnej správy
vykonávajúcivyvlastnenie,totovyvlastnenievykonalakonalsniekýminýmakosvlastníkomavlastnícke
právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia, patrilo subjektu, ktorý bol odlišný od vyvlastňovaných,
nemohli nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája. Na základe neúčinného
vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na organizáciu, v

prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo
nebol dobromyseľný.
3.10. Žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemky patria, keďže z verejného registra od roku
1991 vedel, že nie je zapísané vlastnícke právo v jeho prospech v katastri nehnuteľnosti a ako vlastník
nebol zapísaný ani v ROEP. Ani SR nikdy nebola zapísaná ako vlastník predmetných pozemkov.
Zároveň Zoologická záhrada Košice platila vlastníkom pozemkov v areáli Zoo nájomné za užívanie

ich pozemkov a dokonca po roku 1993 začala od niektorých vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke
podiely, pričom žalovaný poukázal na list žalobcu zo dňa 30.04.2010 ,,Majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“, v ktorom ani samotný žalobca v tom období neuvádzal
žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie, ale že bola schválená kúpa pozemkov v k. ú. I.. Dal do pozornosti aj
odpoveďarchívumestaKošiceroku2016,ževarchívesažiadnerozhodnutieovyvlastnenínenachádza,

ako aj obsah zápisnice zo dňa 2.2.2022 vo veci sp. zn.: 29C/79/2020, kde zástupkyňa žalobcu uviedla,
že len pred nedávno sa našli vyvlastňovacie rozhodnutia v inej krabici.
3.11. Vyvlastňovacie rozhodnutie predložené žalobcom nie je spôsobilým titulom k vydržaniu
predmetných nehnuteľnosti.

4. Žalobca podaním zo dňa 20.11.2024 (č.l. 240) prezentovaným na pojednávaní dňa 21.11.2024 svoje
tvrdenia zo žaloby doplnil nasledovne:
4.1. Pri nahliadnutí do dedičských spisov vo veci 19D/11/2005 a 14D/197/2016 po nebohom G. N. (nar.
r. 1860) zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/128/2004-20 zo dňa 8.12.2004
bol G. N. vyhlásený za mŕtveho, pričom za deň jeho úmrtia sa považuje deň 31.5.1926, čo znamená,

že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol G. N. z dôvodu neexistencie záznamu o jeho úmrtí
považovaný za osobu nachádzajúcu sa na neznámom mieste a teda príslušný správny orgán nemohol
mať vedomosť o úmrtí G. N. a správne mu rozhodnutím zo dňa 10.11.1984 ustanovil opatrovníka.
4.2. K parcele E-KN č. 239/16:
4.2.1. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je právny predchodca žalovaného G. N. uvedený na str. 30 ako

vlastník parcely XXX/X/X v podiele o veľkosti 1/2 (24/48) zdržujúci sa na neznámom mieste (osoby
uvedené od str. 17 rozhodnutia), pretože správny orgán nepoznal miesto pobytu toho času už mŕtveho
G. N. a nemal informáciu o jeho úmrtí, keďže dotyčný bol vyhlásený za mŕtveho až 8.12.2004 k dátumu
31.5.1926. Správny orgán v čase vyvlastnenia nepoznal ani dátum narodenia G. N., ktorý sa uvádza až
vrozsudkuovyhlásenízamŕtveho,ajtolenrokom,niepresnýmdátumom,takžezdostupnýchinformácií

nebolo možné zistiť vek dotyčného v čase vyvlastnenia resp. vyvodiť záver, že je nebohý.
4.2.2. Parcela XXX/X/X pôvodne evidovaná v PKV č. XXX v podiele 24/48 pod B2 na G. N. bola preto
riadne vyvlastnená a následne prešla do majetku mesta Košice. V súčasnosti je predmetná parcela
evidovaná na LV č. XXXX (v čase podania žaloby LV č. XXXX) ako parcela E-KN č. 239/16 v k.ú. I. pod
B34, kde je titulom osvedčenia o dedičstve č. 14D/197/2016 ako vlastník uvedený žalovaný. Z dôvodu

zmeny LV žalobcu navrhol zmenu žaloby.
4.3. K parcele E-KN č. 239/12:
4.3.1. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je právny predchodca žalovaného G. N. uvedený na str. 30 ako
vlastník parcely XXX/X/X v podiele o veľkosti 1/2 zdržujúci sa na neznámom mieste (osoby uvedené od
str. 17 rozhodnutia), pretože správny orgán nepoznal miesto pobytu toho času už mŕtveho G. N. a nemal

informáciu o jeho úmrtí, keďže dotyčný bol vyhlásený za mŕtveho až 8.12.2004 k dátumu 31.5.1926.
Správny orgán v čase vyvlastnenia nepoznal ani dátum narodenia G. N., ktorý sa uvádza až v rozsudku
o vyhlásení za mŕtveho, aj to len rokom, nie presným dátumom, takže z dostupných informácií nebolo
možné zistiť vek dotyčného v čase vyvlastnenia resp. vyvodiť záver, že je nebohý.
4.3.2. Parcela XXX/X/X pôvodne evidovaná v PKV č. XXX v podiele 1/4 pod B3 a 1/4 pod B6 na G. N.

bola preto riadne vyvlastnená a následne prešla do majetku mesta Košice. V súčasnosti je predmetná
parcela evidovaná na LV č. XXXX ako parcela J. č. 239/12 v k.ú. I. pod B33, kde je titulom darovacej
zmluvy zo dňa 24.02.2010 ako vlastník uvedený žalovaný. Predmetom uvedenej darovacej zmluvy bolo
viacero parciel, avšak parcela J. č. 239/12 medzi darovanými parcelami uvedená nie je, na rozdiel odrozhodnutia v dedičskej veci 24D/620/2016 zo dňa 05.04.2017 po O. B. P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, podľa ktorého parcelu v celosti nadobudol žalovaný. Právnym predchodcom O. B. P. B.
je vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve č. 19D/11/2005 G. N., pradedo žalovaného, voči ktorému bolo

vedené vyvlastňovacie rozhodnutie ako voči osobe zdržujúcej sa na neznámom mieste.
4.4. K parcele E-KN č. 239/12:
4.4.1. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je právny predchodca žalovaného G. N. uvedený na str. 35 ako
známy vlastník parcely XXX/X/X v podiele o veľkosti 1/9 (osoby uvedené od str. 33 rozhodnutia), čo je
evidentne následkom nedopatrenia pri vyhotovovaní vyvlastňovacieho rozhodnutia, keďže dotyčný bol

v čase vyvlastnenia mŕtvy a správny orgán nepoznal miesto pobytu toho času už mŕtveho G. N. a nemal
informáciu o jeho úmrtí, keďže dotyčný bol vyhlásený za mŕtveho až 8.12.2004 k dátumu 31.5.1926.
Správny orgán v čase vyvlastnenia nepoznal ani dátum narodenia G. N., ktorý sa uvádza až v rozsudku
o vyhlásení za mŕtveho, aj to len rokom, nie presným dátumom, takže z dostupných informácií nebolo
možné zistiť vek dotyčného v čase vyvlastnenia resp. vyvodiť záver, že je nebohý, preto mu správny
orgán ustanovil opatrovníka.

4.4.2. Parcela 239/a/3 pôvodne evidovaná v PKV č. XXX v podiele 1/9 pod B10 na G. N. bola preto
riadne vyvlastnená a následne prešla do majetku mesta Košice. V súčasnosti je predmetná parcela
evidovaná na LV č. XXXX ako parcela E-KN č. 239/13 v k.ú. I. pod B27, kde je titulom darovacej zmluvy
zo dňa 24.02.2010 ako vlastník uvedený žalovaný. Uvedenou darovacou zmluvou žalovaný nadobudol
parcelu E-KN č. 239/13 v podiele o veľkosti 1/72 od O. B. P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

Právnym predchodcom O. B. P. B. je vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve č. 19D/11/2005 G. N.,
pradedo žalovaného, voči ktorému bolo vedené vyvlastňovacie rozhodnutie.
4.5. K parcele E-KN č. 219 a 238:
4.5.1. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je právny predchodca žalovaného G. N. uvedený na str. 24 ako
vlastník parcely 219 v podiele o veľkosti 66/6720 zdržujúci sa na neznámom mieste (osoby uvedené od

str. 17 rozhodnutia), pretože správny orgán nepoznal miesto pobytu toho času už mŕtveho G. N. a nemal
informáciu o jeho úmrtí, keďže dotyčný bol vyhlásený za mŕtveho až 8.12.2004 k dátumu 31.5.1926.
Správny orgán v čase vyvlastnenia nepoznal ani dátum narodenia G. N., ktorý sa uvádza až v rozsudku
o vyhlásení za mŕtveho, aj to len rokom, nie presným dátumom, takže z dostupných informácií nebolo
možné zistiť vek dotyčného v čase vyvlastnenia resp. vyvodiť záver, že je nebohý.

4.5.2. Parcela 219 pôvodne evidovaná v PKV č. XX v podiele 66/6720 pod B35 na G. N. bola preto
riadne vyvlastnená a následne prešla do majetku mesta Košice. V súčasnosti je predmetná parcela
evidovaná na LV č. XXXX ako parcela E-KN č. 219 v k.ú. I. pod B26, kde je titulom darovacej zmluvy
zo dňa 24.02.2010 ako vlastník uvedený žalovaný. Uvedenou darovacou zmluvou žalovaný nadobudol
parcelu E-KN č. 219 v podiele o veľkosti 66/6720 od O. B. P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

Právnym predchodcom O. B. P. B. je vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve č. 19D/11/2005 G. N.,
pradedo žalovaného, voči ktorému bolo vedené vyvlastňovacie rozhodnutie.
4.5.3.Vychádzajúczvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvk.ú.I.zodňa23.03.2017,kdejepodB5uvedená
O. B. P. B., ako právna predchodkyňa žalovaného (matka), ktorá bola na predmetnom liste vlastníctva
zapísaná titulom osvedčenia o dedičstve 14d/11/2005, ktorým žalobca nedisponuje a navrhuje ho

vykonať ako dôkaz v konaní, je nepochybné, že právnym predchodcom žalovaného vo vzťahu k parcele
219 je taktiež G. N..
4.5.4. Uvedeným osvedčením o dedičstve nadobudla O. B. P. B. taktiež parcelu č. 238 pôvodne
evidovanú na PKV č. XX, v súčasnosti vedenú ako parcela E-KN č. 238 na LV č. XXXX v k.ú. I..
4.6. V nadväznosti na uvedené a vykonané dokazovanie žalobca zobral žalobu späť v rozsahu určenia,

že:
- žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra EKN parc. č. 239/33 – orná pôda o výmere 5.526 m2,
v k.ú. I., obec I. – I., A. I. K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/40, zapísaného na LV č. XXXX, v časti
B, pod poradovým číslom 34,
- žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra EKN parc. č. 233 – orná pôda o výmere 14.545 m2, v k.ú.

I., obec I. – I., okres Košice I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 8/96, zapísaného na LV č. XXX, v časti
B, pod poradovým číslom 13.

5. Žalovaný na uvedené reagoval podaním zo dňa 4.12.2024, kde uviedol, že:
5.1. Vyhlásenie G. N. za mŕtveho na základe rozsudku sp. zn. 21P/128/2024 zo dňa 08.12.2004 s

určenýmdňomúmrtiaXX.XX.XXXXničnemenínatom,žeG.N.bolvčasevyvlastňovaciehorozhodnutia
mŕtvy, nemal právnu subjektivitu, správny orgán s touto osobou konať nemohol, nakoľko zomrel ešte v
roku 1926. Keďže sa G. N. narodil v roku 1860, tak v čase údajného vyvlastňovania by mal 124 rokov,čo je nemysliteľné, a už len z toho dôvodu správny orgán musel mal jasné pochybnosti o tom, že táto
osoba nebude na žive, že zomrela.
5.2. Ďalej žalovaný konštatoval, že G. N. sa nachádza vo vyvlastňovacom rozhodnutí na str. 27, 30

ako ,,vlastník zdržujúci sa na neznámom mieste“ a zároveň na str. 33, 34 a 35 ako ,,žijúci vlastník“, na
základe čoho je jasné, že správny orgán riadne nezisťoval o koho ide, nakoľko s tou istou osobou, ktorá
bola v roku 1984 mŕtva, konal aj ako s osobou zdržujúcou sa na neznámom mieste aj s osobou žijúcou.
Vyvlastnenie je neúčinné, nakoľko G. N. bol v tom čase mŕtvy, nezdržiaval sa na neznámom mieste,
správny orgán s ním nemohol konať a nemohol mu byť ani ustanovený opatrovník, pretože v tom čase

nemal právnu subjektivitu.
5.3. K otázke preskúmavania správnych aktov všeobecnými súdmi žalovaný poukázal na závery vyšších
súdnych inštancií:
5.3.1. „Ak sa nekonalo so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení,
toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právnom slova
zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti. Inými slovami povedané, vlastník nemohol stratiť vlastníctvo

k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol.“ (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1 Cdo 3/2003),
5.3.2. „Všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon)
mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné),
teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia

ich správnosti. .... hľadí sa na ne ako na akty neexistujúce. Mimo povinnosť skúmať, či predpokladaný
správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci
príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť
a či je vykonateľný.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 157/2007),
5.3.3. „Nulita rozhodnutia nie je iba dôsledkom toho, že akt vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ale

môže byť aj dôsledkom iných obzvlášť závažných vád, ako: nedostatku právneho základu, najťažších
vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie
skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia,
požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne. ...
Správne rozhodnutie odporcu je ničotným (nulitným) z dôvodu, že odporca vydal rozhodnutie proti

zomrelým osobám a tým rozhodol o právach a povinnostiach zomrelej osoby, ktorá nemala v čase
vydania rozhodnutia odporcu procesnú subjektivitu.“ (rozhodnutie NS SR č. k. 8Sžr 52/2016),
5.3.4. „Pokiaľ príslušný orgán konal ako s vyvlastňovaným s niekým iným ako vlastníkom a vlastnícke
právo k veci, ktorá je predmetom sporu patrilo subjektom odlišným od vyvlastňovaných, nemohli nastať
právne účinky, ktoré zákon s vyvlastňovaním spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania

a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na československý štát.“ (rozhodnutie NS SR č.
k. 2 MCdo 4/2014),
5.3.5. „Právne účinky, ktoré zákon s vyvlastnením spája, nemôže privodiť vyvlastňovacie konanie, ktoré
prebehlo v rozpore so zákonom; teda že v prípade protizákonného vyvlastňovacieho konania alebo
rozhodnutia nemožno týmto priznať potrebné právne účinky len s poukazom na nevyužitie opravných

prostriedkov.“ (rozhodnutie NS SR č. k. 3 Cdo 263/2018),
5.3.6. „Súd je oprávnený posúdiť, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri
posúdení tejto otázky nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti
údajov vyznačených v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou“ (uznesenie Veľkého senátu NS SR
č. k. 1 V Cdo/6/2019).

5.4. V rozhodnutí o ustanovení opatrovníka vo vzťahu k tam označeným zomrelým pozemkovo-
knižným vlastníkom (nielen vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných, pozn.) úplne absentuje
uvedenie dňa (dátumu) ich úmrtia, teda nie je zrejmé, komu bol ustanovený opatrovník, pričom z jeho
odôvodnenia vôbec nevyplýva, na základe akého dokazovania, resp. akých dôkazov (podkladov) mal
správny orgán ich úmrtie za preukázané a či vôbec K. G. H. s ustanovením svojej osoby za opatrovníčku

vyjadrila svoj súhlas. Zároveň v tomto rozhodnutí úplne absentuje nosné (ťažiskové) odôvodnenie,
a preto je nulitným správnym aktom, teda takým, ktoré nebolo spôsobilé vyvolať ním zamýšľané právne
účinky. I za predpokladu, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nie je nulitným správnym aktom,
pre jeho nedoručenie ním dotknutým účastníkom vyvlastňovacieho konania nemohlo nenadobudnúť
právoplatnosť a tým vyvolať ním sledované právne účinky. Už len nulita rozhodnutia o ustanovení

opatrovníka má bez ďalšieho za následok aj nulitu vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Zastavenie konania:6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže
vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu v časti o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom
pozemku registra EKN parc. č. 239/33 – orná pôda o výmere 5.526 m2, v k.ú. I., obec I. – I., A. I. K.,
vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/40, zapísaného na LV č. XXXX, v časti B, pod poradovým číslom

34 a že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra EKN parc. č. 233 – orná pôda o výmere 14.545
m2, v k.ú. I., obec I. – I., A. I. K., vo výške spoluvlastníckeho podielu 8/96, zapísaného na LV č. XXX,
v časti B, pod poradovým číslom 13 zobral späť, súd v zmysle § 144 CSP konanie o tejto časti nároku
žalobcu so súhlasom žalovaného zastavil (výrok I. a II.).

Skutkový stav:

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a zistil nasledovný
skutkový stav:

10. K parcele E-KN č. 239/16 o výmere 4.909 m2 druh pozemku – orná pôda:
10.1. Z PKV XXX k.ú. I. zo dňa 23.8.1984 (č.l. 70) súd zistil, že G. N. bol podielovým spoluvlastníkom

parcely XXX/X/X o výmere 1.362 štorcových siah (Roľa pod Borki) v podiele 24/48 titulom skutočnej
držby /1.8.1897 čd. 4299/.
10.2. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-
XX zo dňa 10.11.1984 (č.l. 39) súd zistil, že G. N. (bez bližšieho určenia dátumom narodenia) ako
účastníkovi konania zdržujúcom sa na neznámom mieste pod por. č. 87/ vo veci obhajovania jeho

práva pri vyvlastňovacom konaní bol ustanovený opatrovník v osobe K. G. H., bytom I. XX, I., ktoré
rozhodnutie malo byť doručované verejnou vyhláškou a podľa rukou písanej poznámky na poslednej
strane rozhodnutia malo byť vyvesené dňa 10.11.1984 a zvesené dňa 26.11.1984.
10.3. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-XX
zo dňa 4.1.1985 (č.l. 20) súd zistil, že na str. 30 parcela 239/a/6 zapísaná v PKV XXX bola vo výmere

2224 m2 vyvlastnená G. N. ako vlastníkovi zdržujúcemu sa na neznámom mieste /viď zápis od str. 17
rozhodnutia/ v jeho podiele 24/48 (č.l. 34rub) a to v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová
2 /ďalej len vyvlastniteľ/.
10.4. Z Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí zo dňa 13.8.1993 (č.l. 67) súd zistil, že parcela 239/a/6 bola odovzdávajúcim Zoologická

záhrada Košice – Kavečany odovzdaná žalovanému ako preberajúcim.
10.5. Z Osvedčenia o dedičstve 14D 197/2016 Dnot 93/2016 zo dňa 24.4.2018 (č.l. 170) súd zistil,
že parcela 239/16 bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi G. N., nar. XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a v zmysle dohody dedičov ju nadobudol žalovaný ako pravnuk poručiteľa v 3/20-inách
v pomere k dedičstvu bez nároku tam uvedených ustupujúcich dedičov na vyplatenie hodnoty ich

zákonného dedičského podielu.
10.6. Z oznámenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 24.5.2021 (č.l. 6) súd zistil,
že parcela 239/16 zapísaná na LV č. XXXX je totožná s pozemkovoknižnou parcelou č. XXX/X/X, číslo
PKV 163.
10.7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 26.9.2022 (č.l. 56)

súdzistil,žežalovanýjezapísanýakopodielovýspoluvlastníkparcely239/16vpodiele3/40,kedytitulom
nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 14D 197/2016 Dnot 93/2016, Z-5346/2018 v.z. 310/2018.

11. K parcele E-KN č. 239/12 o výmere 1.262 m2 druh pozemku – orná pôda:
11.1. Z PKV XXX k.ú. I. zo dňa 23.8.1984 (č.l. 71) súd zistil, že G. N. s manželkou O. P. H. boli zapísaní

ako podieloví spoluvlastníci parcely XXX/X/X o výmere 340 štorcových siah (Roľa pod Borki) v podiele
1/4 titulom kúpy /27.1.1899 čd. 665/.
11.2. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-
XX zo dňa 10.11.1984 (č.l. 39) súd zistil, že G. N. (bez bližšieho určenia dátumom narodenia) ako
účastníkovi konania zdržujúcom sa na neznámom mieste pod por. č. 87/ vo veci obhajovania jeho

práva pri vyvlastňovacom konaní bol ustanovený opatrovník v osobe K. G. H., bytom I. XX, I., ktoré
rozhodnutie malo byť doručované verejnou vyhláškou a podľa rukou písanej poznámky na poslednej
strane rozhodnutia malo byť vyvesené dňa 10.11.1984 a zvesené dňa 26.11.1984.11.3. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-XX
zo dňa 4.1.1985 (č.l. 20) súd zistil, že na str. 30 parcela XXX/X/X zapísaná v PKV XXX bola vo výmere
280,75 m2 vyvlastnená G. N. ako vlastníkovi zdržujúcemu sa na neznámom mieste /viď zápis od str.

17 rozhodnutia/ v jeho podiele 1/4 (č.l. 34rub) a to v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová
2 /ďalej len vyvlastniteľ/.
11.4. Z Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí zo dňa 13.8.1993 (č.l. 67) súd zistil, že parcela XXX/X/X bola odovzdávajúcim Zoologická
záhrada Košice – Kavečany odovzdaná žalovanému ako preberajúcim.

11.5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 26.9.2022 (č.l.
43) súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vyššie citovanej parcely v podiele 1/16, kedy
titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva V 1722/10, Pol. L./XX, vl.č.165.
11.6. Z Darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2010 (č.l. 166) súd zistil, že O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako darca
bezodplatne previedla vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam - pozemkom a domu v k.ú. I. na
žalovaného ako obdarovaného, avšak parcela 239/12 nie je uvedená v predmete zmluvy.

11.7. Z Osvedčenia o dedičstve 19D/11/2005 Dnot 65/2005 zo dňa 25.6.2009 (č.l. 246) súd zistil, že
parcela 239/12 bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi G. N., nar. XXXX, zomr. XX.X.XXXX
a v zmysle dohody dedičov ju nadobudla O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako vnučka poručiteľa v podiele
1/8-iny v pomere k prejednávanému dedičstvu.
11.8. Z Osvedčenia o dedičstve 24D 620/2016 Dnot 230/2016 zo dňa 5.4.2017 (č.l. 176) súd zistil, že

parcela 239/12 bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľke O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a v zmysle dohody dedičov ju nadobudol žalovaný v celosti v pomere k dedičstvu bez
výplatnej povinnosti ustupujúcim dedičom.
11.9. Z oznámenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 24.5.2021 (č.l. 6) súd zistil,
že parcela 239/12 zapísaná na LV č. XXXX je totožná s pozemkovoknižnou parcelou č. 239/a/2, číslo

PKV XXX.

12. K parcele E-KN č. 239/13 o výmere 1.262 m2 druh pozemku – orná pôda:
12.1. Z PKV XXX k.ú. I. zo dňa 8.7.1982 (č.l. 10) súd zistil, že G. N. bol zapísaný ako podielový
spoluvlastník parcely XXX/X/X o výmere 681 štorcových siah (Roľa pod Borky) v podiele 1/9 titulom

dedenia /4.11.1920 čd. 3151/.
12.2. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo výst./9860/2617/84-
Go zo dňa 10.11.1984 (č.l. 39) súd zistil, že G. N. (bez bližšieho určenia dátumom narodenia) ako
účastníkovi konania zdržujúcom sa na neznámom mieste pod por. č. 87/ vo veci obhajovania jeho
práva pri vyvlastňovacom konaní bol ustanovený opatrovník v osobe K. G. H., bytom I. XX, I., ktoré

rozhodnutie malo byť doručované verejnou vyhláškou a podľa rukou písanej poznámky na poslednej
strane rozhodnutia malo byť vyvesené dňa 10.11.1984 a zvesené dňa 26.11.1984.
12.3. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo výst./9860/2617/84-
Go zo dňa 4.1.1985 (č.l. 20) súd zistil, že na str. 35 parcela XXX/X/X zapísaná v PKV XXX bola vo
výmere 249,88 m2 vyvlastnená G. N., Kavečany 50 ako známemu vlastníkovi /viď zápis od str. 33

rozhodnutia/ v jeho podiele 1/9 (č.l. 37) a to v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 /
ďalej len vyvlastniteľ/.
12.4. Z Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí zo dňa 13.8.1993 (č.l. 67) súd zistil, že parcela 239/a/3 bola odovzdávajúcim Zoologická
záhrada Košice – Kavečany odovzdaná žalovanému ako preberajúcim.

12.5. Z Osvedčenia o dedičstve 19D/11/2005 Dnot 65/2005 zo dňa 25.6.2009 (č.l. 246) súd zistil, že
parcela 239/13 bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi G. N., nar. XXXX, zomr. XX.X.XXXX
a v zmysle dohody dedičov ju nadobudla O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako vnučka poručiteľa v podiele
1/8-iny v pomere k prejednávanému dedičstvu.
12.6. Z Darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2010 (č.l. 166) súd zistil, že O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako

darca bezodplatne previedla vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam - pozemkom a domu v k.ú. I.
na žalovaného ako obdarovaného, medzi nimi aj parcelu 239/13 o výmere 2449 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/72, zapísanej na LV č. XXXX.
12.7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 21.10.2024 (č.l.
243) súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely 239/13 v podiele 1/72, kedy

titulom nadobudnutia je Rozhodnutie o povolení vkladu Darovacej zmluvy L./XXXX zo dňa 23.2.2010
– 65/2010.12.8. Z oznámenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 24.5.2021 (č.l. 6) súd zistil,
že parcela 239/13 zapísaná na LV č. XXXX je totožná s pozemkovoknižnou parcelou č. 239/a/3, číslo
PKV XXX.

13. K parcele E-KN č. 219 o výmere 10.250 m2 druh pozemku – orná pôda:
13.1. Z PKV 22 k.ú. I. zo dňa ..../nečitateľné/.1984 (č.l. 73) súd zistil, že G. N. bol zapísaný ako podielový
spoluvlastník parcely 219 o výmere 1 kj 1250 štorcových siah (Roľa Banisko) v podiele 66/6720 pod B35
titulom dedenia /9.2.1904 čd. 559/. Zároveň v danej PKV bol zapísaný ako podielový spoluvlastník aj H.

B. pod B37 v podiele 66/6720 a pod B39 v podiele 66/6720.
13.2. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-
XX M. dňa 10.11.1984 (č.l. 39) súd zistil, že G. N. (bez bližšieho určenia dátumom narodenia) ako
účastníkovi konania zdržujúcom sa na neznámom mieste pod por. č. 87/ vo veci obhajovania jeho
práva pri vyvlastňovacom konaní bol ustanovený opatrovník v osobe K. G. H., bytom I. XX, I., ktoré
rozhodnutie malo byť doručované verejnou vyhláškou a podľa rukou písanej poznámky na poslednej

strane rozhodnutia malo byť vyvesené dňa 10.11.1984 a zvesené dňa 26.11.1984.
13.3. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-
XX zo dňa 4.1.1985 (č.l. 20) súd zistil, že na str. 24 parcela 219 zapísaná v PKV XX bola vo výmere
66,35 m2 vyvlastnená G. N. ako vlastníkovi zdržujúcemu sa na neznámom mieste /viď zápis od str. 17
rozhodnutia/ v jeho podiele 66/6720 (č.l. 31rub) a to v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová

2 /ďalej len vyvlastniteľ/.
13.4. Z Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí zo dňa 13.8.1993 (č.l. 67) súd zistil, že parcela 219 bola odovzdávajúcim Zoologická
záhrada Košice – Kavečany odovzdaná žalovanému ako preberajúcim.
13.5. Z Darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2010 (č.l. 166) súd zistil, že O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako

darca bezodplatne previedla vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam - pozemkom a domu v k.ú. I.
na žalovaného ako obdarovaného, medzi nimi aj parcelu 219 o výmere 10.250 m2 v spoluvlastníckom
podiele 66/6720, zapísanej na LV č. XXXX.
13.6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 21.10.2024 (č.l.
51) súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely 219 v podiele 66/6720, kedy

titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva V-1722/2010, Pol. L./XX,vl.č.22.
13.7. Z pripojeného spisu pôvodne Okresného súdu Košice I sp. zn. 14D/11/2005 súd zistil, že na
základe návrhu O. B. P. B. (č.l. 425) bol prejednaný novoobjavený majetok po nebohom H. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (úmrtný list na č.l.427).
13.8. Z Osvedčenia o dedičstve 14D/11/2005 Dnot 74/2005 zo dňa 6.3.2007 (č.l. 459) súd zistil, že

parcela 219 bola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi H. B. a v zmysle dohody dedičov ju
nadobudla O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako dcéra poručiteľa v podiele 1/2-ice v pomere k dedičstvu a G.
B., nar. XX.X.XXXX, G. B., nar. XX.X.XXXX po 1/2-ine v pomere k dedičstvu.
13.9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 25.11.2003 (č.l.
430) súd zistil, že žalovaný je pod B4 zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely 219 o výmere 10.250

m2 – orná pôda v podiele 66/6720 a zároveň pod B5, B6 je zapísaný ako podielový spoluvlastník aj H.
B. u každého zápisu v podiele 66/6720.

14. K parcele E-KN č. 238 o výmere 9.351 m2 druh pozemku – orná pôda:
14.1. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo výst./9860/2617/84-Go

zo dňa 4.1.1985 (č.l. 20) súd zistil, že parcela 238 zapísaná v PKV XX bola síce vyvlastnená, ale nie G.
N., ale iným podielovým spoluvlastníkom ako napr. O. O., H. K., A. N., H. B., atď., tiež v prospech čsl.
štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 /ďalej len vyvlastniteľ/.
14.2. Z Darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2010 (č.l. 166) súd zistil, že O. B. P. B., nar. XX.X.XXXX ako
darca bezodplatne previedla vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam - pozemkom a domu v k.ú.

I. na žalovaného ako obdarovaného, medzi nimi aj parcelu 238 o výmere 9.351 m2 v spoluvlastníckom
podiele 220/83160, zapísanej na LV č. XXXX.
14.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. K., A. I., katastrálne územie I. zo dňa 26.9.2022 (č.l. 48)
súd zistil, že žalovaný je pod B28 zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely 238 o výmere 9.351 m2 –
orná pôda v podiele 220/83160, kedy titulom nadobudnutia je Rozhodnutie o povolení vkladu Darovacej

zmluvy L./XXXX zo dňa 23.2.2010 – 65/2010.15. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P/128/2004-20 zo dňa 8.12.2004 (č.l. 483) bol G.
N., naposledy bytom I. – I. vyhlásený za mŕtveho, pričom za deň úmrtia sa považuje deň 31.5.1926.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2004.

16. Listom zo dňa 30.4.2010 (č.l. 112) žalobca na žiadosť H. Q. a A. B. o majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov v areáli ZOO Košice odpovedal, že ich spoluvlastnícke podiely k parc. I. R. XXX O. XXX
nespadajú do okruhu parciel KN-E č. 232, 233, 318 a 334, k.ú. I., u ktorých sa začalo s majetkovo
právnym vysporiadaním, ktoré sa bude realizovať postupne v nasledujúcich rokoch podľa finančných

možností mesta Košice.

17. Listom zo dňa 5.12.2016 (č.l. 113ň Archív mesta Košice oznámil pánovi Q. K., že žiadané
vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Košice I., odborom výstavby, ÚPaA
č. L.. XXXXX/XXXX/XX/XX-XX zo dňa 5.2.1985 sa v Archíve mesta Košice vo fonde ObNV Košice I
nenachádza.

18. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.22.2022 č.l. 126) vo veci vedenej pôvodne Okresným súdom
Košice II pod sp. zn. 29C/79/2020 zástupkyňa mesta Košice uviedla, že „len prednedávnom sa v archíve
našli vyvlastňovacie rozhodnutia v celkom inej krabici, pri celkom inej kauze zhodou náhod“.

Aplikované zákonné ustanovenia:

19.1. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19.2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú.
19.3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia

štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných
výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného
predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
19.4. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo

hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla
zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie
svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody 8) alebo ak tak ustanoví

osobitný predpis.
19.5. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej
Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom
za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a

individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem
časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.
19.6. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov
1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
19.7. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, o prechode vlastníctva vecí,

postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie.
19.8. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci

najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.19.9. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

19.10.Podľa§39Občianskehozákonníka,neplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19.11. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
19.12. Podľa § 131 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.6.1988), vyvlastniť vec, ktorá je v

osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu.
To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.
19.13. Podľa § 132a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), kto s vecou zaobchádza
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
19.14. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná

vecprevádzanazákladezmluvy,nadobúdasavlastníctvoúčinnosťouzmluvy;najejúčinnosťjepotrebná
registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
19.15. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.
1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

19.16. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
19.17. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

19.18. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Naliehavý právny záujem:

20.1. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou takéhoto typu sa žalobca
môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, ktorý by mal spočívať v tom, že právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia je
ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno

odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu
na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí
nutne existovať v čase vyhlásenia rozsudku.
20.2. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na

určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu) (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5 Ccdo 31/2011).
20.3. Základnou podmienkou úspechu žalôb na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je
preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, prípadne aj vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/138/2020).

20.4. Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj
v čase rozhodovania súdu na príslušných listoch vlastníctva je ako podielový spoluvlastník spornýchnehnuteľností vedený práve žalovaný a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu
vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.

Skutkový stav:

21. Pri posúdení oprávnenosti nároku žalobcu sa súd v prvom rade musel predbežne zaoberať otázkou
právneho nástupníctva, t.j. či žalovaný je vo vzťahu ku všetkým žalovaným nehnuteľnostiam právnym
nástupcom poručiteľa G. N., nar. XXXX, zomr. XX.X.XXXX a z vykonaného dokazovania súd konštatuje,

že:
21.1. vo vzťahu k parcele 239/16 svedčí právne nástupníctvo žalovanému titulom Osvedčenia
o dedičstve 14D 197/2016 Dnot 93/2016 zo dňa 24.4.2018 po poručiteľovi G. N.,
21.2. vo vzťahu k parcele 239/12 svedčí právne nástupníctvo žalovanému titulom Osvedčenia
o dedičstve 19D/11/2005 Dnot 65/2005 zo dňa 25.6.2009 po poručiteľovi G. N., kedy parcelu nadobudla
O. B. P. B., a následne titulom Osvedčenia o dedičstve 24D 620/2016 Dnot 230/2016 zo dňa 5.4.2017 po

poručiteľkeO.B.P.B.,zčohovyplýva,žezápistitulunadobudnutianapríslušnomLVč.XXXX(darovacia
zmluva) nie je správny, avšak uvedené je bez právnej relevancie na súdom prijatý vyššie uvedený záver,
21.3. vo vzťahu k parcele 239/13 svedčí právne nástupníctvo žalovanému titulom Osvedčenia
o dedičstve 19D/11/2005 Dnot 65/2005 zo dňa 25.6.2009 po poručiteľovi G. N., kedy parcelu nadobudla
O. B. P. B., a následne titulom Darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2010, ktorou O. B. P. B. vlastnícke právo

k parcele bezodplatne previedla na žalovaného,
21.4. vo vzťahu k parcele 219 je však nutné konštatovať, že žalovaný danú parcelu nenadobudol
skrze právneho nástupníctva po poručiteľovi G. N., nakoľko v konaní nebolo predložené dedičské
rozhodnutie po poručiteľovi G. N., v ktorom by bola daná parcela prejednaná a ktorú by nadobudol
žalovaný resp. jeho právna predchodkyňa O. B. P. B.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

daná parcela bola síce prejednaná, ale v dedičskom konaní 14D/11/2005 po poručiteľovi H. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX /konkrétne príslušný podiel H. B. 2 x 66/6720/ a v zmysle Osvedčenia
o dedičstve 14D/11/2005 Dnot 74/2005 zo dňa 6.3.2007 ju nadobudla (aj) O. B. P. B. v podiele 1/2-ice
v pomere k dedičstvu, ktorá ju následne Darovacou zmluvou zo dňa 24.2.2010 darovala žalovanému, čo
jednoznačne znamená, že ak spoluvlastnícky podiel k parcele 219 bol prevedený na žalovaného a takto

je zapísaný na LV č. XXXX, ide o spoluvlastnícky podiel H. B., nie G. N.,
21.5. vo vzťahu k parcele 238 je tiež nutné konštatovať, že žalovaný danú parcelu nenadobudol skrze
právneho nástupníctva po poručiteľovi G. N., nakoľko v konaní nebolo predložené dedičské rozhodnutie
poporučiteľoviG.N.,vktorombyboladanáparcelaprejednanáaktorúbynadobudolžalovanýresp.jeho
právna predchodkyňa O. B. P. B.. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že daná parcela /konkrétne

príslušný podiel 220/83160/ bola Darovacou zmluvou zo dňa 24.2.2010 darovaná žalovanému, avšak
nebolo preukázané právne nástupníctvo žalovaného. K uvedenému je podstatným zistenie súdu, že vo
vyvlastňovacom rozhodnutí Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/
XX-XX zo dňa 4.1.1985, citovaná parcela /resp. príslušné podiely k nej/ dokonca nebola vyvlastnená
G. N., ale iným osobám.

22. G. N. bol vyhlásený za mŕtveho rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/128/2004 zo dňa
8.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2004.
23. Z korešpondencie mesta Košice s vlastníkmi / spoluvlastníkmi pozemkov v areáli ZOO Košice je
zrejmé, že mesto Košice mienilo vysporiadať dané parcely s vlastníkmi podľa finančných možností
mesta.

Právne posúdenie:

24. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení súd prijal záver, že vo vzťahu k parcele 219 nie je
žaloba žalobcu dôvodná, pretože vlastnícke právo žalovaného nie je odvodené od vlastníckeho práva

poručiteľa G. N. a vo vzťahu k parcele 238 nie je žaloba žalobu dôvodná, pretože nebola vyvlastnená
G. N., ale iným osobám, ktoré zistenia súdu nezodpovedajú skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedené
v žalobnom návrhu.

25.1. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu).
V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu priporušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto
skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri
rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň

povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom – ide o oprávnenie
a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto
prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia t.j. pravdivo a úplne.
25.2. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je a) návrh, ktorým

sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena), c)
podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
25.3. V prípade zmeny žaloby podľa písm. c) žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú
rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. To znamená, že svoj nárok
žalobca odvodzuje od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe. Ak ide o skutkové tvrdenia, ktoré
znamenajú podstatnú zmenu, je na mieste, aby to súd posúdil ako zmenu žaloby a tejto rozhodol na

základe návrhu žalobcu ako pána sporu (dominus litis) v súlade so zásadou dispozície.
25.4. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké
plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe
(rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, sp. zn. 1M Obdo V 21/2013, NS ČR 21 Cdo 2502/2000).
25.5. Súd nepreskúmaval oprávnenosť žaloby s poukazom na vyvlastnenie iným osobám resp. vo

vzťahu k právnemu nástupníctvu po iných osobách než prvotne v žalobe označeného G. N., nakoľko by
išlo nárok založený na iných, nových skutkových tvrdeniach, pričom dané zmenené resp. poupravené
tvrdenia neboli prednesené vo forme žiadneho procesného návrhu žalobcu (návrhu na pripustenie
zmeny žaloby), o ktorom by súd musel rozhodovať. Súd nemohol danú úpravu resp. zmenu skutkových
tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície so žalobou,

ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis.

26. V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k zvyšným trom parcelám – parcela 239/16, 239/12,
239/13 žalovaný je právnym nástupcom po G. N., nar. XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Uvedené parcely boli
vyvlastnené G. N. v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného Obvodným národným výborom,

odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/XXXX/XX-XX zo dňa 4.1.1985 a to v prospech čsl. štátu v správe
ZOO Košice, Alejová 2 /ďalej len vyvlastniteľ/.

27. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ G. N. bol v čase vyvlastnenia mŕtvy, ktorá skutočnosť je
zrejmá z vyššie citovaných dedičských rozhodnutí ako aj z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.

21P/128/2004 zo dňa 8.12.2004. Po vyvlastnení štátom došlo v zmysle zákona č. 138/91 Zb. k prevodu
citovaných parciel z čsl. štátu v zastúpení ZOO Košice s účinnosťou ku dňu 1.5.1991, kedy citované
parcely boli uvedené aj v Protokole o odovzdaní nehnuteľností čsl. štátom preberajúcemu subjektu –
žalobcovi.

Vyvlastnenie

28. Základnou argumentačnou líniou žalobcu bolo jeho tvrdenie o vyvlastnení dotknutých parciel čsl.
štátom, čo žalovaný popieral z viacerých dôvodov a to, že:
28.1. oficiálny názov čsl. štátu bol Československá socialistická republika (skratka: ČSSR), a preto na

vyvlastňovacie rozhodnutie nemožno prihliadať, je to nulitným právnym aktom,
28.2. vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože nebolo právnym
predchodcom žalovaného nikdy doručené, nebola im zaplatená žiadna odplata, mŕtvej osobe nebolo
možné doručovať, toto rozhodnutie nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou, pričom nedošlo k
vyveseniu vyvlastňovacej vyhlášky zo dňa 5.2.1985 na úradnej tabuli Obvodného národného výboru

resp. úradnej tabuli obce Kavečany alebo na inom verejne prístupnom mieste v obci, teda spôsobom v
mieste obvyklým, t.j. nenastali právne účinky vyvlastňovacieho rozhodnutia, a následne vlastnícke právo
neprešlo na žalobcu,
28.3. v čase začatia vyvlastňovacieho konania štátny orgán nezisťoval vlastníkov pozemkov, či boli
žijúci, mŕtvi, zdržujúci sa na neznámom mieste, s žijúcim vlastníkmi nikto nekomunikoval, rozhodnutie

im nebolo doručené do vlastných rúk,
28.4. k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu nedošlo ani vydržaním, pretože vyvlastňovacie
rozhodnutie nie je spôsobilým titulom k vydržaniu predmetných nehnuteľnosti, ďalej štát nemohol byť na
základe nezákonného vyvlastňovacieho rozhodnutia dobromyseľný pri užívaní a držbe vyvlastnenéhomajetku, naviac ak vlastnícke právo štátu nevyplývalo z údajov katastra nehnuteľností, pričom ZOO
Košice dokonca platila vlastníkom pozemkov v areáli ZOO nájomné za užívanie ich pozemkov a po roku
1993 začala od niektorých vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke podiely.

29. V prvom rade súd opakovane uvádza, že vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného
k parcele 219 nie je odvodené od vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného G. N. a parcela
238 v žalovanom podiele nebola vyvlastnená právnemu predchodcovi žalovaného G. N., ale iným
osobám (viď bod 24.).

30. Ničotný správny akt sa považuje akt vydaný absolútne nepríslušným orgánom, ktorý v rámci
svojho zákonného vymedzenia nebol oprávnený o určitej veci rozhodnúť ako aj, či je právoplatný alebo
vykonateľný. Žiadne iné prípadné vady vyvlastňovacieho konania nemajú vplyv na záväznosť tohto
rozhodnutia pre súdy v tomto konaní.

31. Záver prijatý v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/24/2007: Nulitné sú také rozhodnutia,
ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán
absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty.
Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva.
Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t.j. také

vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia
ich správnosti.“

32. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným

aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia
jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením) (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 123/2003). Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je
správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu,

sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný
(R 220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov), t.j. či bol riadne doručený. Súd nie je
viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, súd musí sám posúdiť, či rozhodnutie je právoplatné
a vykonateľné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2021, 3 Cdo
263/2018).

33. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 419/2014 zo dňa 13.8.2014
citujem: V zmysle teórie práva sa za nulitný (ničotný) správny akt (paakt) považuje správny akt vydaný
absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého v tomto dôsledku nevznikajú a ani nemôžu
vznikať žiadne právne účinky, t. j. hľadí sa na neho, ako keby neexistoval. V tomto type konania

(myslí sa pred všeobecným súdom) ani podľa názoru ústavného súdu nebolo v kompetencii či už
konajúceho okresného súdu alebo krajského súdu preskúmavať zákonnosť rozhodnutia vydaného
správnym orgánom. Súd mohol konfiškačný výmer preskúmavať len z hľadiska existencie právomoci
správneho orgánu na jeho vydanie v súlade s v tej dobe účinnými právnymi predpismi, nie však jeho
zákonnosť, pretože v danom prípade nešlo o žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia

(nešlo o správne súdnictvo).

34. Nulita rozhodnutia však nie je iba dôsledkom toho, že akt vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc,
alemôžebyťajdôsledkominýchobzvlášťzávažnýchvád,ako:nedostatkuprávnehozákladu,najťažších
vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie

skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia,
požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne (viď
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/52/2016, porovnaj i rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/263/2018 a závery vyslovené v konaní sp. zn. 3Cdo/96/1998).

35. Porovnaním dátumu úmrtia právneho predchodcu žalovaného G. N., 31.5.1926 a dátumu
vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia 4.1.1985 súd zistil, že v čase vydania uvedeného rozhodnutia
o vyvlastnení bol tento právny predchodca žalovaného mŕtvy a teda daný právny úkon bol urobený
voči nemu ako voči osobe mŕtvej. V čase vydania tohto rozhodnutia boli vlastníkmi daných parciel jehoprávni nástupcovia, s ktorými štátny orgán pri vyvlastňovaní nejednal a nepojal ich do predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia, potom uvedené rozhodnutie o vyvlastnení nemohlo byť voči nemu
právne účinné. Ak právni nástupcovia G. N., ktorí boli v tom čase vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti

zapísanej v pôvodných PKV k.ú. I., neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovacie konanie
nemohlo mať dopad na zmenu vlastníckeho režimu k sporným nehnuteľnostiam. Takto nemohlo dôjsť k
právoplatnému vyvlastneniu a to aj napriek tomu, že by na vyvlastňovacom rozhodnutí bola vyznačená
právoplatnosť. Avšak napriek tomu štát v roku 1991 s týmto pozemkom nakladal ako vlastník, nakoľko
ho previedol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. na Mesto Košice s účinnosťou ku dňu 1.5.1991.

36. V rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Cdo/96/1998 najvyšší súd konštatoval stav zmätočnosti
vyvlastňovacieho konania pre jeho vykonanie s už nežijúcimi vlastníkmi - nedostatok nástupu účinkov
sa usudzoval zo stavu uskutočnenia správnym orgánom konania s už nežijúcimi vlastníkmi pozemkov,
ktorým preto ani nemohol byť ustanovený opatrovník.

37. Opatrovníka totiž možno ustanoviť len účastníkovi, ktorý nepochybne existuje (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žije), ale jeho ustanovenie nemôže prichádzať do úvahy u osoby, ktorá už neexistuje
a nie je zrejmé, kto je jej právnym nástupcom. Mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva a
povinnosti, pričom nedostatok takejto spôsobilosti znamená aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania. Keďže táto skutočnosť tu bola už v čase začatia (vyvlastňovacieho) konania, vadu spočívajúcu

v konaní s takýmto neexistujúcim subjektom nemožno napraviť žiadnym spôsobom, ani ustanovením
opatrovníka.

38. Pokiaľ obvodný národný výbor vo vyvlastňovacom konaní konal s osobou, ktorá v tom čase
nemala právnu subjektivitu, nemohla byť účastníkom konania, pričom mu nebolo možné ani ustanoviť

opatrovníka, správny orgán vydal rozhodnutie proti zomrelej osobe, a tým rozhodol o právach a
povinnostiach zomrelej osoby, ktorá nemala v čase vydania rozhodnutia procesnú subjektivitu. Z
uvedeného dôvodu nielenže nemohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť, a to ani na základe
doručenia ustanovenému opatrovníkovi, ale došlo k vade, ktorá je tak závažná, že vyvlastňovacie
rozhodnutie je potrebné považovať za nulitný akt a nemohlo nadobudnúť účinky.

39. Je zrejmé, že čsl. štát aj napriek neúčinnému vyvlastneniu predmetné pozemky užíval a nakladal
s nimi ako vlastník, kedy následne dokonca došlo k prevodu pozemkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
na žalobcu. Súd na tento dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadal a to aj bez
návrhu (z úradnej povinnosti ex officio). Súd pri posudzovaní komu svedčí vlastnícke právo vychádzal zo

základnej rímskej zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“, čo sa dá vyjadriť
aj slovami ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“. V zmysle tejto zásady platne nemôže nadobudnúť
vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.
Uvedené znamená, že čsl. štát sa nikdy nestal vlastníkom uvedených parciel, pretože nadobúdací titul

– vyvlastňovacie rozhodnutie – nebolo právne účinné, keďže vyvlastnenie bolo uskutočnené voči mŕtvej
osobe.

Doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a zastúpenie vo vyvlastňovacom konaní

40.Súdsasícestotožnilsargumentácioužalobcu,ževšeobecnésúdynemajúoprávnenie preskúmavať
zákonnosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom, avšak súd toto vyvlastňovacie rozhodnutie
z hľadiska obsahovej správnosti nepreskúmaval, iba či bolo vydané príslušným orgánom, čo Obvodný
národný výbor v tom čase bol a či bolo riadne doručené.

41. V konaní žalovaný učinil spornou otázku doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalobca
produkoval dôkaz, že pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia bol G. N. ako osobe zdržujúcej sa
na neznámom mieste ustanovený opatrovník Ing. Jarmila Michalíková. Porovnaním dátumu uvedeného
rozhodnutia o ustanovení opatrovníka s dátumom úmrtia G. N. je tiež zrejmé, že opatrovník bol
ustanovený osobe v tom čase mŕtvej a teda nešlo o osobu zdržiavajúcu sa na neznámom mieste.

Ustanovenie opatrovníka mŕtvym osobám takto nemohlo byť účinné, t.j. nenadobudlo právne účinky.
Ak sa nekonalo so skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto
rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právnom slovazmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti. Inými slovami povedané, vlastník nemohol stratiť vlastníctvo k
veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol.

42. Skutočnosť, že G. N. nebol osobou zdržujúcou sa na neznámom mieste, vyplýva z dátumu jeho
úmrtia, pričom neušlo pozornosti súdu ani to, že G. N. je v predmetnom vyvlastňovacom rozhodnutí
označený bez uvedenia bydliska ako osoba zdržujúca sa na neznámom mieste (vo vzťahu k parcele
XXX/X/X=239/16nastr.30,vovzťahukparcele239/a/2=239/12nastr.30),alezároveňvyvlastňovacie
rozhodnutie obsahuje vyvlastnenie pozemkov voči G. N. ako známemu vlastníkovi s miestom bydliska

Kavečany 50 (vo vzťahu k parcele XXX/X/X = 239/13 na str. 50) a v neposlednom rade aj voči G. N. ako
známemu vlastníkovi s miestom bydliska Kavečany 202 (vo vzťahu k parcele 197 z PKV XXX na str. 33,
ktorej určenie vlastníckeho práva však nie je predmetom tohto konania). Z uvedeného je evidentné, že
správny orgán sa pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia nesústredil na zistenie, či G. N. je živý,
mŕtvy, či jeho bydlisko známe / neznáme, či je to adresa I. XX O. I. XXX. Bez uvedenia odlišovacieho
znaku dátumom narodenia nie je totiž zrejmé, prečo je G. N. označovaný ako osoba zdržujúca sa na

neznámom mieste aj ako známy vlastník.

43. Pokiaľ žalobca v konaní argumentoval, že v čase vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohla byť
správnemu orgánu štátu ako právnemu predchodcovi žalobcu známa informácia o úmrtí G. N., nakoľko
tento bol vyhlásený za mŕtveho až v roku 2004, a preto mu správne bol ustanovený opatrovník, uvedené

je vzhľadom na nepochybnú okolnosť nulovej snahy štátneho orgánu zisťovať potrebné skutočnosti
k vydaniu vyvlastňovacieho rozhodnutia, bez právneho významu. Je potrebné zdôrazniť, že správny
orgán pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia nevynaložil žiadne, ani minimálne kroky na zistenie
potrebných údajov napr. dopytom u starostu obce, u obyvateľov obce, ktorí ako ľudia na dedine presne
vedia, kto vlastní pozemky, aké pozemky, kde umiestnené, či je táto osoba ešte živá, prípadne kto

pozemky zdedil, resp. správny orgán mohol uvedené ľahko vyhľadať aj nahliadnutím do evidencie
dedičských rozhodnutí, čo však očividne neučinil, čím zaťažil predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie
takou vadou, ktorú nezhojilo ani ustanovenie opatrovníka a spôsobilo nielen neúčinnosť, ale až nulitu
správneho aktu – rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby ÚPaA číslo L../XXXX/
XXXX/XX-XX zo dňa 4.1.1985.

44. I keď vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené ustanovenému opatrovníkovi, tento bol ustanovený
osobe bez právnej subjektivity a vzhľadom na to ani nikdy nemohli nastať právne účinky tohto
rozhodnutia, pretože nenadobudlo právoplatnosť. Aj z tohto pohľadu je potrebné nahliadať na
vyvlastňovacie rozhodnutie nadväzujúce na rozhodnutie o ustanovení opatrovníka ako na nulitný akt.

Na základe uvedeného súd nepovažuje za právne relevantné, či vyvlastňovacie rozhodnutie bolo
alebo nebolo doručované do vlastných rúk resp. verejnou vyhláškou, pretože ani jedným z uvedených
spôsobov nemožno doručovať osobám mŕtvym, na ktorom závere nič nemení okolnosť vyhlásenia G.
N. za mŕtveho až rozhodnutím súdu v roku 2004.

45.Dedičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa,pretokzmenevlastníkadochádzadňomsmrtipôvodného
vlastníka.Keďžesprávnyorgánopomenulsvojupovinnosťspoľahlivozistiťokruhprávnychnástupcovpo
pôvodnomvlastníkoviG.N.apribraťichdovyvlastňovaciehokonania,nekonalsvlastníkmipredmetných
nehnuteľností - právnymi nástupcami po pôvodnom vlastníkovi, ktorí jediní prichádzali do úvahy ako
účastnícivyvlastňovaciehokonaniaaktorídedičstvonadobudliokamihomsmrtiporučiteľa.Vprípade,ak

nehnuteľnosť neprešla na štát platne, nedošlo k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Takýto
záver vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, ktorý je prezentovaný Najvyšším
súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/68/2019 zo dňa 30. októbra 2019.

46. Zohľadňujúc vyššie citovanú právnu teóriu aplikovanú na prejednávaný spor je následne potrebné

vysloviť právny záver, že aj po vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia ostalo zachované vlastnícke právo
dedičov zomrelého pôvodného vlastníka G. N..

47. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010
tento poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse

habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť
vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.48. V kontexte vyššie uvedeného súd uzatvára, že ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti – sporným parcelám k.ú. I., ktoré sú predmetom tohto konania, nemohlo dôjsť ani
k platnému následnému prevodu na žalobcu a to ani s poukazom na zákon č. 138/1991 Z.z. o majetku

obcí.

Označenie štátu vo vyvlastňovacom rozhodnutí

49. V neposlednom rade sa súd zaoberal i procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa vady

vyvlastňovacieho rozhodnutia v označení subjektu, v prospech ktorého boli nehnuteľnosti vyvlastnené,
t.j. označenie štátu, kedy uviedol, že v tom čase neexistoval subjekt s názvom čsl.štát, ale podľa Ústavy
z roku 1960 názov štátu bol ČSSR. Poukázali na Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/263/2018 zo dňa
25.2.2021. Súd sa s touto argumentáciou žalovaných nestotožnil a mal za to, že uvedené rozhodnutie
vychádza z úplne iného skutkového základu neaplikovateľného na tento prípad, pretože v predmetnom
konaní išlo o kúpnu resp. hospodársku zmluvu medzi štátom jednou zmluvnou stranou označenou

ako Čs. štát Národný výbor mesta Košíc (ako odovzdávajúca organizácia) a druhou zmluvnou stranou
označenou ako Čs. štát - vysoká škola veterinárska v Košiciach (ako preberajúca organizácia), akoby
tento majetok uvádzaný v zmluve mal štát odovzdávať sám sebe, kedy za odovzdávajúcu i preberajúcu
organizáciu bol v zmluve označený právne nemožný kríženec štátu a jedného z jeho orgánov, resp. štátu
a jednej z ním zriadených vysokých škôl. Naviac súd opätovne musí poukázať na to, že ako všeobecný

súd nemá oprávnenie preskúmavať obsahovú stránku správneho aktu, t.j. ani prípadné chyby v písaní
spočívajúce v nesprávnom označení vyvlastniteľa.

Vydržanie

50. Vzhľadom na podpornú argumentáciu žalobcu, že v prípade neplatného/neúčinného vyvlastnenia
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržal, kedy titulom na vstup do držby by bol zákon č. 138/1991
Zb., súd skúmal splnenie všetkých zákonných podmienok vydržania nehnuteľnosti žalobcom.

51. Súd považuje za potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, že možnosť nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom
č. 131/1992 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie
bolo obmedzené na občanov, keďže vlastníctvo nemohol k akémukoľvek predmetu vydržaním
nadobudnúť štát ani organizácia) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo
možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Jedinú výnimku tvorili pozemky, ku ktorým by sa

mohlo zriadiť právo osobného užívania, ktoré vydržal v prospech štátu občan, pokiaľ ich mal po dobu 10
rokov nepretržite v držbe a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

52. Vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o nescudziteľné právo v
socialistickom vlastníctve, pričom orná pôda nebola predmetom spôsobilým vydržania, teda je nutné

skonštatovať, že vydržacia doba v tomto prípade ani nezačala plynúť. Vydržanie vlastníckeho práva
ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej či inej pôde), a to aj štátom, resp. právnickou osobou,
umožnila až novela Občianskeho zákonníka, zák. č. 509/1991 Zb., účinná od 1. januára 1992. Aj
podľa tejto novely sú podmienkami vydržania 1. oprávnená držba, 2. uplynutie vydržacej lehoty – pri
nehnuteľnostiach 10 rokov a 3. spôsobilý predmet vydržania, ktoré tiež musia byť splnené súčasne.

Oprávnená osoba si mohla započítať do vydržacej lehoty aj čas, po ktorý mal pozemok v nepretržitej
držbe jej právny predchodca aj pred účinnosťou tejto novely, avšak to sa týkalo iba pozemkov, ktoré
boli predmetom spôsobilým na vydržanie aj pred 1. januárom 1992. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten,
kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., teda okrem
iného, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala
aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa
(nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou

osobou.

53. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inejskutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady nadobúdacieho
titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem
spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania
sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.

54. V zmysle ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je
ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

55. V konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania.
Uvedenú skutočnosť strany sporu nerozporovali a preto súd z uvedeného vychádzal.

56. Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. protiprávne) umožnil,
aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba
je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať (rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo 107/2008 z 24.3.2010 a rozsudok NS ČR z 19. mája 2004 sp. zn. 22 Cdo 469/2004). Aj

napriek tomu, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nemožno považovať za rozhodnutia
dovolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, v prípade, ak tieto rozhodnutia riešia v zásade
totožnú (resp. analogická) právnu otázku ako je riešená v tomto spore a vychádzali z totožnej právnej
úpravy,zasituácie,keď slovenskésúdneautoritybydoposiaľuvedenúotázkuneriešili,nebolobymožné
ignorovať ich „neformálnu judikatúrnu relevanciu“, čo znamená, že súd by síce nebol právnym názorom

v nich obsiahnutým žiadnym spôsobom viazaný, ale v prípade ak sa s týmto názorom stotožní môže na
takéto rozhodnutia podporne poukázať.

57. Vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1985 bolo vydané štátnym orgánom, pričom malo spôsobiť
zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to v prospech štátu. Štát, ktorého orgán rozhodnutie

vydal a účelom ktorého mala byť zmena vlastníckeho práva v prospech štátu nesie zodpovednosť
za to, že toto rozhodnutie ako aj procesný postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia trpelo vadami,
ktoré spôsobili jeho nulitnosť a nezákonnosť (vyvlastnenie voči mŕtvym osobám, neúčinné zastúpenie
vo vyvlastňovacom konaní, a teda nedoručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia). Preto socialistická
organizácia – ZOO Košice, ktorá bola zástupcom československého štátu ako vyvlastniteľa bola

v danom období súčasťou štátu, nemohla na základe nezákonného vyvlastňovacieho rozhodnutia
nadobudnúť subjektívny dojem, z ktorého by bolo možné konštatovať jej dobromyseľnosť pri užívaní
a držbe vyvlastneného majetku. Bolo preto nepochybné, že pokiaľ príslušný orgán štátnej správy
vykonávajúcivyvlastnenie,totovyvlastnenievykonalakonalsniekýminýmakosvlastníkomavlastnícke
právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia, patrilo subjektu, ktorý bol odlišný od vyvlastňovaných,

nemohli nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája. Na základe neúčinného
vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na organizáciu, v
prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo
nebol dobromyseľný.

58. Keďže sám štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, z uvedeného
dôvodu súd toto (nulitné) vyvlastňovacie rozhodnutie nepovažoval za platný a právne akceptovateľný
titul vstupu do držby žalobcu, ktorý by si započítal aj držbu svojho právneho predchodcu (Čsl. štátu).

59.Súdposudzovaldobromyseľnosťžalobcuamuselvyriešiťotázkukolíziedvochprávatovlastníckeho

práva predchádzajúceho vlastníka – G. N., kedy žalovaný je jeho právnym nástupcom (vo vzťahu
kparcele239/16,239/12,239/13)aprávažalobcu,ktorývšakvzhľadomnavyššieuvedenéodôvodnenie
môže vystupovať iba v pozícii dobromyseľného držiteľa.60. Problematikou vzájomnej kolízie dvoch ústavných hodnôt - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom
štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium

transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má sa
zaoberal Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015, ktorí hovorí, že „ak nemožno zachovať maximum z
obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože

tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní“. Obdobnou problematikou
sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr.
III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul
svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom „o originárnom spôsobe nadobudnutia
vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť

ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci
aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy
povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už

zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu“.
Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo
podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie
celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení).

Dobrá viera / dobromyseľnosť:

61. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo
vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa

držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom
patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere (rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo 12/2010).

62. Nie v každom prípade možno úplne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto

pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že
dôkaz o stave mysle držiteľa sa utvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného
dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné
bremeno preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Dobromyseľnosť je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický
stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 149/2007).

63. Súd si dovoľuje poznamenať, že vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne,
pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, ale v prípade ak nadobudnutie vlastníckeho
práva na základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu) je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú

vieru posudzovať ešte prísnejšie.

64. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od žalobcu požadovať, je potrebné zahrnúť požiadavku
aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti
k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo. Pre nadobudnutie takéhoto

presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, či štát bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č.
138/1991 Zb. vlastníkom sporných nehnuteľností, t.j. či disponoval platným nadobúdacím vlastníckym
titulom k týmto nehnuteľnostiam a zároveň či boli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným
zákonom.65. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ku dňu účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. dochádza „k prechodu z majetku Slovenskej republiky (majetku štátu, ku ktorému

mali právo hospodárenia národné výbory a organizácie v ich pôsobnosti do vlastníctva obcí)“, t.j. k
prechodu vlastníckeho práva do vlastníctva obcí dochádzalo iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol ku dňu
účinnosti zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky. V danom prípade však vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí vlastnícke právo Slovenskej
republiky nevyplývalo ani zo zápisu v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom je možné očakávať od

žalobcu zvýšenú opatrnosť (ak nie povinnosť) pri posudzovaní možnosti prevodu vlastníctva zo štátu.

66. V kontexte citovaného súd dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí žiaden nadobúdací titul (ani
domnelý) a zároveň na strane žalobcu nebolo možné konštatovať objektívny stav dobromyseľnosti. V
zmysle § 14 zák. č. 138/1991 Zb. sa totiž predpokladalo spísanie protokolov o prechode vlastníctva
a o prechode práva hospodárenia, avšak citované protokoly len deklarovali už existujúci stav, a teda

nekonštituovali nový právny stav, len potvrdzovali existujúcu skutočnosť vlastníctva a to spätne odo
dňa jej vzniku (ex tunc). Žalobca však v tomto konkrétnom prípade pri bežnej opatrnosti nemohol
nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol vlastníkom
nehnuteľností a že disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom k sporným nehnuteľnostiam,
nemohol teda nadobudnúť presvedčenie, že na neho prešlo ex lege vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, resp. mohol mať aspoň pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva. Žalobca pri
vstupe do držby nepostupoval s náležitou opatrnosťou a od prevzatia majetku nepodal v zákonom
stanovenej lehote návrh na zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech ohľadom sporného pozemku. V
podstate takto neučinil ani doposiaľ. Rovnako nebolo možné ponechať bez povšimnutia tú skutočnosť,
že žalobca si musel byť vedomý nezrovnalostí v súvislosti s pozemkami v k.ú. I., na ktorých stojí

ZOO Košice, nakoľko samotné Mesto Košice uzatváralo s niektorými vlastníkmi resp. podielovými
spoluvlastníkmi týchto pozemkov nájomné vzťahy resp. na žiadosť o vyporiadanie týchto pozemkov
vlastníkom/ spoluvlastníkom pozemkov dokonca odpovedalo, že predmetné pozemky bude postupne
odkupovať v budúcnosti.

67. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, je zrejmé žalobca nemohol nadobudnúť predmetné pozemky,
ktoré sú predmetom konania vydržaním, keďže na strane žalobcu absentuje riadny nadobúdací titul
a ako dobrá viera žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti mu právom patria.

Záver:

68. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
právne vec uzavrel tak, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

71. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256
ods. 1 CSP a konštatoval, že vo vzťahu k výrokom I. a II. žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
keďžežalobuvtomtorozsahuzobralspäťbezrelevantnéhodôvoduavovzťahukvýrokuIII.bolžalovaný
plne úspešný, keďže žaloba v prevyšujúcej časti bola pre jej nedôvodnosť zamietnutá. Preto súd priznalžalovanému voči žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

74. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

75. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba

použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

76. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len

s veľkými ťažkosťami.

77. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom, či
majetkovom postavení žalobcu a ani v predmete sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).