Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 0T/189/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou. PhD. v trestnej veci obžalovaného A.

B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.02.2025 v Čadci

r o z h o d o l :

Obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, XXX XX E., okres C.

u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 19.08.2024 v čase o 10.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky BMW X5, ev. č. F. XXXXX,
čiernej metalízy, po miestnej komunikácii v meste E. G. C. B., odkiaľ následne vozidlom prešiel cez
križovatku na ceste II/487 na ulicu H. v meste E., I. C., kde bol pred pohostinstvom „J. A.“ zastavený
a kontrolovaný hliadkou polície, pričom následnou dychovou skúškou bolo zistené, že vozidlo viedol
pod vplyvom alkoholu a bolo mu prístrojom Alcoquant 6020 plus ev. č. A410072 v čase o 10.55 hod.
namerané 0,77 mg/l alkoholu v dychu (1,60 promile) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 11.13
hod. mu bolo namerané 0,84 mg/l alkoholu v dychu (1,75 promile),

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. p e ň a ž n ý trest vo výmere
400,- (štyristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obvinenému u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca podala dňa 20.08.2024 obžalobu na obvineného A. B. pre
skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení,
že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, prijal.

Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu

obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov a súd na základe
dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli nemal pochybnosť o vine obžalovaného. Na základe
uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní
a vykonaných listinných dôkazov, aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste:
- v odpise z registra trestov (č.l. 23) má obžalovaný 1 záznam pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 300 Eur a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok a 6 mesiacov,
- podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 24) obžalovaný bol 4-krát uznaný vinným z priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
- v evidenčnej karte (č.l. 25) má obžalovaný evidované 4 priestupky na úseku cestnej dopravy.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest, samozrejme, musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní mal súd preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).

Záverotom,činiejenádej,žebypáchateľabolomožnénapraviťtrestomnespojenýmsodňatímslobody,
je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím

je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu
spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej

strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,

ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

Analógia pri aplikácii Trestného zákona je neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Súd je toho názoru, že v prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je možné, aby
súd mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumenu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1

písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bol akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia
analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom
princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade

dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej
dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť a v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený
vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní, v prípade vyhlásenia o vine a jeho
prijatie súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosťvyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku
v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne a navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže

podať len minister spravodlivosti (pozri R 12/2017).
Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, prípadne rovnako právne
rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu, mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého pre obžalovaného

priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú
logiku vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť
mimoriadne zmiernenie trestu.

Súd však dáva do pozornosti obhajoby, že zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri vyhlásení viny
obžalovaným nie je povinnosťou súdu, ale iba možnosťou. Obžalovaný tak nemá automaticky právo na

mimoriadne zníženie trestu, je to možnosť, ktorú ponúka Trestný zákon súdu, treba však pri ukladaní
trestu a možnosti mimoriadneho zníženia trestu prihliadať aj na spôsob spáchania trestného činu. Trest
sa ukladá s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu
páchateľa a jeho pomery.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. peňažný trest vo
výmere400,-€,majúczapreukázané,žeobžalovanýmástálypríjemvovýške900,-€,keďžepracujepre

A. K. E.. Súd má za to, že takýto alternatívny trest v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky je dostatočný tak z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.

Podľa § 57 ods. 3 ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s

uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody v prípade, že výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovil tento vo výmere 3 mesiace. Teda v prípade, že obžalovaný peňažný trest
úmyselne neuhradí, nastáva dôvod pre premenu peňažného trestu na trest nepodmienečný, a to vo

výmere 3 mesiace..

Súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho majetkové pomery, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že
od spáchania predchádzajúceho skutku, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným, uplynulo viac ako 10
rokov, uložil obžalovanému alternatívny – peňažný trest.

Peňažný trest odňatia slobody je chápaný najmä ako trest nahradzujúci odňatie slobody, pretože
tento trest je často spojený s tzv. ,,prizonizáciou“, teda negatívnym vplyvom väzenského prostredia na
odsúdených a na ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení z výkonu trestu. Negatívne ovplyvnenie
je zjavné nielen u odsúdených s dlhodobým trestom, ale aj v prípade krátkodobých trestov, pobyt vo

väzení je totiž vo väčšine prípadov spojený so stratou zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za
svoje chápanie a za svoju budúcnosť.Nie je na mieste konštatovanie, že len nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí individuálnu
prevenciu a odradí páchateľa od páchania ďalšej trestnej činnosti. Zákonodarca zaradením
alternatívnych trestov sledoval možnosť nápravy páchateľov aj iným spôsobom ako odňatím slobody.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin
alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,odsúdený,uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku
2.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. zák.,
tak v tomto ustanovení zákonodarca zaviedol fakticky asperačnú zásadu, keďže ukladá súdu povinnosť
uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá je v prípade trestu zákazu činnosti
1 až 10 rokov, a teda súd musí povinne (obligatórne) uložiť trest zákazu činnosti v minimálnej výške 5
rokov a 6 mesiacov.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Keďže trestný zákon obligatórne prikazuje pri opakovanom – druhom spáchaní trestného činu ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa§289Tr.zák.uloženietrestuzákazučinnostivhornejpolovicitrestnej
sadzby, súd nemal inú možnosť, ako takýto trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uložiť, a to vo
výmere 5 rokov a 6 mesiacov, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.

Ak súd odsudzuje obžalovaného za trestný čin taxatívne uvedený v § 61 ods. 6 Trestného zákona, slová
"uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku2"(tohtoustanovenia)
znamenajú podľa teleologického, jazykovo-gramatického a logického výkladu - imperatív prikazujúci
súdu túto povinnosť, teda jednak uložiť páchateľovi trest zákazu činnosti a jednak uložiť mu tento trest
v hornej polovici trestnej sadzby, t.j. vo výmere viac ako 5 rokov (až na 10 rokov).

Vo vzťahu ku ustanoveniam § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je potrebné zdôrazniť, že v predmetnom
ustanovení je zakotvené moderačné oprávnenie súdu vo vzťahu k výške ukladaného trestu, čo ostatne
vyplýva aj z formulácie predmetných ustanovení („možno páchateľovi uložiť“ resp. „súd môže znížiť“).
Z uvedeného teda možno rozumne dôvodiť, že pokiaľ by aj boli splnené podmienky pre mimoriadne

zníženie trestu, je len oprávnením, nie však povinnosťou, vo veci konajúceho a rozhodujúceho súdu, či
mimoriadne zníženie trestu v konkrétnom prípade, so zreteľom na jeho všetky okolnosti, uplatní alebo
nie. Z uvedeného ďalej logicky plynie, že predmetné úvahy platia aj vo vzťahu k otázke, v akom rozsahu
vo veci konajúci súd toto moderačné oprávnenie vo vzťahu k výške ukladaného trestu uplatní.

Uvedené závery vychádzajúce priamo zo zákonnej dikcie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. explicizovala
aj rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu, a to okrem iného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 22. novembra 2012, sp. zn. 5 Tdo 72/2012, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 51/2014, kde najvyšší súd rezultuje, že
"hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu sa svojou povahou a významom

primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1,
ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného
a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale
kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť "pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia,"
zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o

treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z
hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr.
por. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr.
por.jetaký,žeprvýznichjevšeobecnýmhmotnoprávnymdôvodomadruhýšpeciálnymhmotnoprávnymdôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o
treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu
o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho

dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr.
por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho
uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených
ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo
trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod."

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je
vinný zo skutku uvedeného v podanej obžalobe, súd môže pri ukladaní trestu obžalovanému použiť
ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., znížiť obžalovanému spodnú hranicu a uložiť obžalovanému trest
zákazu činnosti pod dolnú hranicu, ktorá v prípade obžalovaného predstavuje 5 rokov a 6 mesiacov,

avšak v danom prípade súd neaplikoval ustanovenia o mimoriadnom znižovaní trestu odňatia slobody
i podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Súd v tejto súvislosti uvádza, že na strane obžalovaného neboli zistené
také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Samotné vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, nezakladá povinnosť súdu
aplikovať toto moderačné ustanovenie. Súd nemôže v danom prípade odôvodniť mimoriadne zníženie

trestu potrebou vodičského oprávnenia k výkonu povolania, na ktoré poukazoval obžalovaný. V čase
spáchania trestného činu mal obžalovaný takmer 31 rokov a už jedenkrát bol za rovnaký trestný čin
odsúdený. Motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu počas letných prázdnin v čase 10.50 hod.,kedy
sa môžu na miestnych komunikáciách nachádzať deti. Obžalovaný vzhľadom na svoj vek a vzdelanie,
podľa názoru súdu, mal a mohol vedieť, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu môže

mať aj nenapraviteľné následky.
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2).

Príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak toto

porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.