Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/1232/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124314601
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124314601.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Petrom Troščákom, advokátom, AK Prešov, Hlavná č.
50, IČO: 50 003 500, 2/ mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v zast. matkou: A. B., nar:
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 3/ mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky,
v zast. matkou: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpení: JUDr.

Peter Troščák, advokát, so sídlo AK Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, proti povinnému: D. D.
B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX F., o vymoženie zameškaného výživného vo výške
6.350,- Eur a bežného výživného vo výške 1.500,- Eur mesačne a trov exekúcie, vedenom súdnym
exekútorom: Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom Exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 42 344 387, pod sp. zn. 409EX 752/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025; o sťažnosti oprávnených

proti I. III., IV., V. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1232/2024 zo dňa
14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025 vydané
vyšším súdnym úradníkom m e n í takto:

- Súd exekúciu v časti vymoženia dlžného výživného v sume 1.400 eur a trov exekúcie oprávneného
v sume 185,40 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .

- V prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

- Oprávneným 1/ - 3/ p r i z n á v a proti povinnému nárok na náhradu trov konania z titulu podaného

návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 124,11 eur.

II. Vo zvyšnej časti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025 z a m i e t a .

III. Sťažnosť oprávnených 1/ - 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025 z a m i e t a .

IV. Oprávneným 1/ – 3/ p r i z n á v a proti povinnému nárok na náhradu trov konania z titulu podanej
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1232/2024 zo dňa
14.01.2025 v sume 127,98 eur.

V. Povinnému proti oprávneným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov konania z titulu podanej sťažnosti
oprávnených proti I., III., IV.,a V. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025 n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení 1/ - 3/ v tom čase všetci zastúpení matkou sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdu cestou splnomocneného právneho zástupcu dňa 04.06.2024 domáhali od povinného vymoženia

zameškaného výživného vo výške 6.350,- Eur a bežného výživného vo výške 1.500,- Eur mesačne, a to
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 27P/167/2019 zo dňa 20.09.2023 (ďalej ako „exekučný titul“), potvrdeného rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/3/2024 zo dňa 07.03.2024. Zároveň sa domáhali náhrady trov exekúcie.
Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima
vydaním poverenia pod sp. zn. 38Ek/1232/2024, ktorý ju vedie pod sp. zn. 409EX 752/24.

2. Uznesením sp. zn. 38Ek/1232/2024 zo dňa 14.01.2025 súd I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výše 725 eur zastavil; II. výrokom
v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol; III. výrokom exekúciu v časti trov
právneho zastúpenia oprávnených vo výške 71,70 eur zastavil, priznal oprávnenému nárok na náhradu

trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške
189,47 eur; V. výrokom v prevyšujúcej časti návrh oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia
v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zamietol a VI. výrokom súd povinnému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
odôvodnil tým, že exekučným titulom bola uložená povinnému nasledovná povinnosť: „otec je p o v

i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 600 Eur mesačne, mal. Jonáša sumou 500 Eur mesačne
a mal. D. sumou 400 Eur mesačne, z toho sumu 500 Eur mesačne pre mal. A., sumu 400 Eur pre mal.
D. a sumu 300 Eur mesačne pre mal. Jerguša bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v
mesiaci vopred a sumu 100 Eur mesačne pre mal. A., sumu 100 Eur mesačne pre mal. D. a sumu 100
Eur mesačne pre mal. D. bude poukazovať na účty mal. detí vedených v G. G., H., pre A. č.ú. IBAN G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pre D. č.ú. IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a pre D. č.ú. IBAN
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane
do budúcna“. Teda mesačné výživné predstavuje sumu 1.200,- Eur z titulu bežného výživného + 300,-
Eur z titulu výživného na tvorbu úspor. Z predloženého výpisu z účtu povinného vedeného v ČSOB súd
zistil, že v zmysle exekučného titulu do posudzovaného obdobia spadajú tieto platby: - 12.12.2023 suma

725,- Eur - „výživné“ - 28.12.2023 suma 140,- Eur - „D. lyžiarsky podľa požiadavky matky“ - 12.01.2024
suma 725,- Eur - „výživné deti 3x“ - 07.02.2024 suma 725,- Eur - „výživné deti 3x“ - 14.03.2024 suma
1.500,- Eur - „spätné výživné rozsudok prvá splátka“ - 14.03.2024 suma 725,- Eur - „výživné 3x deti,
rozsudok z 12.03.2024“ - 14.03.2024 suma 225,- Eur - „výživné 3x deti, rozsudok z 12.03.2024 doplatok“
- 22.03.2024 suma 1.500,- Eur - „spätné výživné rozsudok druhá splátka“ - 05.04.2024 suma 950,- Eur

- „výživné 3x deti, rozsudok z 12.03.2024“ - 05.04.2024 suma 1.500,- Eur - „spätné výživné rozsudok
tretia splátka“ - 20.05.2024 suma 1.200,- Eur - 04.06.2024 suma 1.500,- Eur - „spätné výživné rozsudok
štvrtá splátka“. Z uvedených úhrad povinní (správne má byť oprávnení poznámka sťažnostného súdu)
v návrhu na vykonanie exekúcie prihliadli na úhrady v sume 1.200,- Eur + 725,- Eur + 725,- Eur, teda
na zameškané výživné započítali celkom sumu 2.650,- Eur. K vyššie uvedeným platbám súd uviedol,

že povinný poznámke k platbám špecifikoval na aký účel, resp. aké určenie jednotlivé platby majú, súd
z nich vylúčil úhradu vo výške 140,- Eur predstavujúcu príspevok na lyžiarsky kurz pre mal. D., ďalej
úhrady s poznámkou „výživné 3x deti, rozsudok z 12.03.2024“ vo výške 725,- Eur, 225,- Eur a 950,- Eur,
nakoľko je zrejmé, že tieto platby neboli určené na výživné v zmysle exekučného titulu, na podklade
ktorého je vedená táto exekúcia. Okrem uvedeného z návrhu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že

na vymoženie výživného prebieha aj exekúcia sp. zn. 409EX 683/2024 na tunajšom súde vedená pod
sp. zn. 69Ek/1355/2024, súd sa oboznámil aj s obsahom tohto súdneho spisu. V danej veci zistil, že
v konaní pod sp. zn. 69Ek/1355/2024 si oprávnený uplatnili zameškané výživné z exekučného titulu -
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024, konkrétne z jeho II. výroku,
ktorý znie: „dlžné výživné za obdobie od 20.8.2019 do 29.2.2024 pre mal. A. vo výške 8 468,34 Eur,

mal. D. vo výške 3 759,70 Eur a mal. D. vo výške 2 339,54 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote
30 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku“. Z návrhu na vykonanie exekúcie podaného v konaní pod
sp. zn. 69Ek/1355/2024 ako aj z poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnení na sumu
požadovaného dlžného výživného započítali sumu 6.000,- Eur (4 splátky po 1.500,- Eur), ktoré sú v
pohyboch na účte povinného označené „spätné výživné rozsudok prvá - štvrtá splátka“. Z uvedeného

dôvodu, nakoľko tieto úhrady boli zohľadnené oprávnenými v návrhu na vykonanie exekúcie v konanípod sp. zn. 69Ek/1355/2024 tak, že o sumu 6.000,- Eur bol požadovaný nárok pozostávajúci z dlžného
výživnéhoponížený,niejemožnénatietoúhradyprihliadnuťduplicitneajvtomtoposudzovanomkonaní.
Z vyššie uvedených úhrad povinného zrealizovaných v posudzovanom období zostáva medzi povinným

a oprávnenými sporná úhrada zo dňa 12.12.2023 v sume 725,- Eur s poznámkou „výživné“. Súd bol
toho názoru, že nakoľko táto úhrada jednoznačne spadá do obdobia od 21.11.2023 do 04.06.2024
posudzovaného v tomto exekučnom konaní, je potrebné aj túto úhradu zohľadniť v sume požadovaného
zameškanéhovýživného,atedajuponížiťo725,-Eur.Pretopodľanázorusúduoprávneníbolipripodaní
návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení požadovať od povinného zameškané výživné z predmetného

exekučného titulu vo výške 5.625,- Eur. Okrem výpisu z účtu v banke povinný predložil celkom 4
potvrdenia o hotovostnom vklade s poznámkou „výživné“, a to zo dňa 21.08.2024 na sumu 2.000,- Eur,
zo dňa 04.09.2024 na sumu 1.500,- Eur, zo dňa 20.09.2024 na sumu 1.200,- Eur a zo dňa 18.11.2024
na sumu 1.200,- Eur. K týmto platbám súd uviedol, že na ne nie je možné prihliadnuť, nakoľko uvedené
platby predstavujú skutočnosti, ktoré nastali až po podaní návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie
a na tieto úhrady sa hľadí, akoby boli vymožené v exekučnom konaní a súdny exekútor ich eviduje

na účet oprávnených. K tvrdeniam povinného ohľadom duplicitne upravenej vyživovacej povinnosti súd
uviedol,žetátonámietkasažiadnymspôsobomnedotýkaposudzovanéhoexekučnéhokonania,pretože
povinným namietaný nedostatok sa týka rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo
dňa 12.03.2024, ktorý v tomto konaní nie je exekučným titulom. Exekučný titul, ktorý je podkladom
vedenia posudzovanej exekúcie, nijakou takouto vadou nie len že netrpí, ale ani dlžné (zročné) výživné

oprávneným nepriznáva. Zároveň sa súd stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu oprávnených, že
povinným namietaný nedostatok predstavuje odvolací dôvod, ktorý povinnému prináležalo uplatniť v
základnom konaní v rámci opravného prostriedku a domáhať sa tak nápravy v odvolacom konaní.
Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou povinného vzťahujúcou sa na výživné na tvorbu úspor
pre oprávnených. Exekučný titul vo výroku III. presne konkretizuje povinnosť platenia výživného na

tvorbu úspor, a to uvedením čísiel účtov jednotlivých oprávnených, sumou ako aj okamihom vzniku tejto
povinnosti. Argumentácia povinného v tomto smere nemá žiadny nie len právny, ale ani logický základ,
pretože z výroku III. exekučného titulu nie je možné nijakým spôsobom vyvodiť, že povinný je zaviazaný
plniťvýživnénatvorbuúsporoprávnenýchkrukámmatkytak,akotopovinnýdeklarujevosvojomnávrhu
na zastavenie exekúcie. V zmysle uvedeného je práve povinný tým, ktorý má preukázať plnenie svojej

vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor a nie túto povinnosť preniesť na zákonnú zástupkyňu, ku rukám
ktorej je povinný plniť v zmysle exekučného titulu len bežné výživné. Uvedený stav má za následok,
že všetky úhrady realizované k rukám matky oprávnených sa považujú za platby na bežné výživné a
povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor zostáva nesplnená. Rovnako povinný nesprávne vyhodnotil, že
oprávnení, resp. ich matka sú povinní preukazovať, či na účty oprávnených zriadené za účelom tvorby

úspor sú poukazované nejaké finančné prostriedky. Na túto povinnosť bol zaviazaný povinný a on je
aj povinný preukázať, či súdom uloženú povinnosť plní. K námietke povinného ohľadom nezákonnosti
vedenia exekúcie v dôsledku vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu „až“
dňa 24.04.2024 súd uviedol, že vzhľadom na charakter vymáhanej pohľadávky je táto námietka právne
irelevantná. Rozhodnutia, ktoré zaväzujú rodiča k vyživovacej povinnosti sú tzv. predbežne vykonateľné,

tzn. že bez ohľadu na to, či bolo voči takému rozhodnutiu podané odvolanie, v časti výživného je
rozhodnutie vykonateľné a osoba zaviazaná k vyživovacej povinnosti je povinná uhrádzať výživné tak,
ako bolo súdom v základnom konaní stanovené, pokiaľ nedošlo k situácii, že by bol exekučný titul
zrušený, alebo výrok o výživnom zmenený. Posudzovanie zákonnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola
povinnému uložená vyživovacia povinnosť, však exekučnému súdu neprislúcha. Pokiaľ je exekučný

titul právoplatný a vykonateľný, nebol zrušený, resp. o zrušení vyživovacej povinnosti povinného a
ani o prípadnom odklade vykonateľnosti súd nerozhodol, je exekučný titul spôsobilým na to, aby na
jeho základe bola voči povinnému vedená exekúcia. Súd ďalej zastal názor, že povinným preukázanú
úhradu zo dňa 12.12.2023 v sume 725,- Eur s poznámkou „výživné“ je potrebné započítať na sumu
zameškaného výživného, nakoľko podľa dátumu úhrady sa jedná o prvú (aj keď čiastočnú) platbu

výživného v zmysle exekučného titulu (splatnú 15.12.2023). Túto skutočnosť uvedenú povinným súd
považuje za preukázanú, keďže povinný súdu predložil dôkaz- výpis z účtu v ČSOB preukazujúci jeho
tvrdenie o zrealizovaní úhrady dňa 12.12.2023 v sume 725,- Eur s poznámkou „výživné“. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že povinný súdu nepreukázal riadne plnenie si
vyživovacej povinnosti voči oprávneným spôsobom, akým mu to bolo uložené predmetným exekučným

titulom, a to tak vo vzťahu k bežnému výživnému, ako aj vo vzťahu k výživnému na tvorbu úspor.
Po preskúmaní tvrdení a dôkazov povinného, ako aj vyjadrenia právneho zástupcu oprávnených súd
dospel k záveru, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov, ktorý odôvodňuje zastavenie exekúcie
súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetom tejto exekúcie je pohľadávka navýživnom, ktorá je tzv. prednostnou pohľadávkou, čo znamená, že jej uspokojenie má prednosť pred
inými potrebami, príp. inými záväzkami povinného. Povinný súdu v návrhu na zastavenie exekúcie
deklaroval, že plní svoju vyživovaciu povinnosť len čiastočne. Tým má súd na mysli plnenie bežného

výživného (aj to nepravidelne a v rôznych výškach). Výživné na tvorbu úspor povinný v súlade s
exekučným titulom neplatí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie čiastočné úhrady povinného neboli zohľadnené úplne, resp. všetky. Nakoľko sa povinnému
exekučným titulom uložila určitá povinnosť, jej plnenie má byť prioritne v záujme povinného, teda
aby si súdom uloženú povinnosť riadne plnil. Argumentácia povinného ohľadom čiastočného plnenia

vyživovacej povinnosti pred exekučným súdom neobstojí. V súvislosti s bežným výživným súd dal do
pozornostipovinnému,žezariadneplnenievyživovacejpovinnostisapovažujeúhradavýživnéhojednak
včas, ale aj v súdom určenej výške. Ohľadom výživného na tvorbu úspor povinný nepreukázal žiadne
plnenia. Nakoľko povinný nad rámec úhrad započítaných oprávnenými pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie preukázal plnenie svojej vyživovacej povinnosti v časti 725,- Eur na účet matky oprávnených,
pričom so zvyškom plnenia svojej vyživovacej povinnosti je v omeškaní, je nepochybné, že si svoju

vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, ako mu ukladá predmetný exekučný titul. Preto vyššie
uvedené skutočnosti zistené v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
súd vyhodnotil ako dôvodné len vo vzťahu k časti zameškaného výživného vo výške 725,- Eur.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že súd na jednej strane uvádzal, že povinný musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti
alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, na strane druhej súd uviedol, že exekučný súd
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh
na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom

bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Uvažovanie súdu si navzájom odporuje, keď samotný
Exekučný poriadok v ust. § 61k ods. 1 písm. a) uvádza, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, no
následne exekučný súd bez akejkoľvek opory v zákone konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie sa
posudzuje len v čase začatia exekučného konania, že ak aj medzičasom došlo k zániku vymáhaného

nároku napríklad jeho splnením, má sa za to, že takéto splnenie nie je dôvodom na zastavenie exekúcie,
nakoľko ide o plnenie v rámci exekučného konania. Oprávneným v rámci plnenia vyživovacej povinnosti
zaexekučnevymáhanéobdobieuhradilvýživnéspoluvovýškepresahujúcejcelkovúsumuvymáhaného
výživného, v čoho dôsledku preukázal dôvod neprípustnosti exekúcie, ktorý tkvie v zániku vymáhaného
nároku jeho splnením. On je povinným rodičom, platiteľ výživného a teda len on môže jednoznačne

určiť, ktorú platbu výživného vykonal za akým účelom. Nie je na mieste, aby exekučný súd v rozpore
s jeho podrobnou špecifikáciou jednotlivých platieb výživného vykladal jednotlivé platby výživného inak
ako boli myslené bez akejkoľvek opory v zákone v zjavný prospech oprávnených.

4. I. A. dňa 15.11.2024 dovŕšila plnoletosť. Má za to, že dovŕšením plnoletosti na strane A. došlo

k zániku plnej moci, ktorú právnemu zástupcovi na zastupovanie v uvedenom konaní udelila matka A.
v čase, keď bola A. maloletá a právny zástupca nedoložil súdu plnú moc, ktorou by ho na pokračovanie
v zastupovaní v uvedenom konaní poverila už plnoletá A.. Dovŕšením plnoletosti sa vynára otázka, či A.
s pokračovaním v exekučnom konaní voči jeho osobe súhlasí, ba dokonca či o danom konaní vôbec vie,
nakoľko z obsahu ich vzájomných rozhovorov jednoznačne vyplýva, že tomu tak nie je. Povinný má za

to, že bolo povinnosťou súdneho exekútora vyzvať A. na zahájenie stanoviska, či na jej matkou podanom
návrhu na vykonanie exekúcie voči nemu ako povinnému trvá a zároveň vyzvať právneho zástupcu na
doloženie plnej moci udelenej na zastupovanie v konaní už plnoletou A.. Nakoľko si uvedené povinnosti
súdny exekútor nesplnil, tieto pochybenia nesanoval ani exekučný súd, došlo na strane povinného k
vzniku stavu právnej neistoty, nakoľko je voči nemu vedené exekučné konanie aj oprávnenou A., ktorá

však o exekučnom konaní nemá absolútne žiadnu vedomosť, a teda na pokračovanie v tomto konaní vo
vzťahu k svojej osobe ako oprávnenej logicky ani nemohla udeliť výslovný súhlas. Navyše dňa 6.12.2024
uzavrel s plnoletou dcérou A. dohodu medzi povinným rodičom a plnoletým dieťaťom na vyživovacej
povinnosti, kde sa jednoznačným spôsobom dohodli na plnení komplexnej vyživovacej povinnosti pre
plnoletú dcéru, ktorú bude platiť vždy do 20 dňa v mesiaci vopred vo výške 400 eur. Uvedená dohoda

je v zjavnom rozpore s exekučne vymáhaným výživným, v ďalšom spôsobuje jeho hrubú nezákonnosť.
Aj uvedené preukazuje, že A. o exekučnom konaní nevie a nedáva teda logicky ani žiaden súhlas na
pokračovanie v ňom. Z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva, že A. sa nestotožňuje ani s exekučným
titulom, ani s výškou výživného určeného súdom, ani s exekučným vymáhaním výživného voči jehoosobe, ale ich vzťahy sú založené na vzájomnej dôvere. Aj predstava o spôsobe a výške plnenia
vyživovacej povinnosti ako otca na jej výživu je diametrálne odlišná ako je predstava matky, matkou
zvoleného právneho zástupcu ako aj súdu.

5. Z uvedených dôvodov žiada opätovné a dôkladné preskúmanie zákonnosti uvedeného exekučného
konania vrátane dôvodov na jeho zastavenie, ktoré špecifikoval už v návrhu na zastavenie konania,
nakoľko má za to, že doposiaľ exekučný súd nepostupoval správne, keď v rozpore s ustanovením §
60 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku preskúmaval zákonnosť vedenia exekúcie ním prezentované

dôvody na zastavenie exekúcií a jednotlivé platby výživného len ku dňu začatia exekučného konania a v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, bez akejkoľvek opory v zákone hodnotil jednotlivé ním
špecifikované platby výživného inak, ako boli určené a ako súdnemu exekútorovi, tak aj súdu dôkladne
objasnené. Exekučný súd nepostupoval zákone ani v otázke vysporiadania sa s dovŕšením plnoletosti
oprávnenej A. a konzekvenciami s tým spätými.

6. Proti napadnutému uzneseniu čo do výroku I., III., IV. a V. podali sťažnosť aj oprávnení. Podľa
názoruoprávnenýchsuma725eurbolazapočítanáazohľadnenáužvrozsudkuOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024, ktorým bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom za obdobie do
rozvodu. Oprávnení nepopierajú, že povinný uhradil dňa 12.12.2023 na ich výživu sumu 725 eur, avšak
táto suma bola započítaná a zohľadnená v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo

dňa 12.03.2024, ktorým bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom za obdobie do rozvodu. Dlžné výživné
z titulu rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024 je na Okresnom
súde Banská Bystrica vedené samostatné exekučné konanie pod sp. zn 69Ek/1355/2024. S poukazom
na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/57/2024 zo dňa 14.11.2024, je zrejmé, že úhrada

povinného zo dňa 12.12.2023 v sume 725 eur bola započítaná na dlžné výživné. V prípade, ak by
napadnuté uznesenie ostalo tak, ako znie jeho výroková časť, potom by došlo k tomu, že by platba
povinného zo dňa 12.12.2023 bola duplicitne započítaná na dva rôzne rozsudky a v dvoch samostatných
exekučných konaniach, v dôsledku čoho by oprávneným vznikla škoda v sume 725 eur.

7. Oprávnení sa taktiež vyjadrili k podanej sťažnosti povinného, naviac právny zástupca oprávnených
doložil do súdneho spisu plnú moc na zastupovanie A. B.. Oprávnení dali do pozornosti súdu, že
existujú 2 exekučné tituly a vedú sa 2 exekučné konania proti povinnému, pričom v tomto exekučnom
konaní sa vymáha nárok na tzv. bežné výživné na podklade právneho titulu - rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 23CoP/3/2024 zo dňa 7. 3. 2024. Prehľad platieb predložený povinným potvrdzuje to, že povinný
uhrádzal finančné prostriedky na tieto dva exekučné tituly, pričom platby, ktoré sú ním (v jednotlivých
platbách) označené ako „spätné výživné“, sú platby určené na plnenie dlžného výživného v zmysle
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024. Povinný totiž uhradil
uvedené finančné prostriedky na 2 právne tituly, a to takto:

- dňa 14. 3. 2024 sumu 1 500 € (dlžné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024),
- dňa 14. 3. 2024 sumu 725 € a 225 € (bežné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023),
- dňa 22. 3. 2024 sumu 1 500 € (dlžné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024),
- dňa 5. 4. 2024 sumu 1 500 € (dlžné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024),
- dňa 5. 4. 2024 sumu 950 € (bežné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023),

- dňa 20. 5. 2024 sumu 1 200 € (bežné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023)
- dňa 4. 6. 2024 sumu 1 500 € (dlžné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024),
- dňa 21. 6. 2024 sumu 1 200 € (bežné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023),
- dňa 19. 7. 2024 sumu 850 € a 350 € (bežné výživné na právny titul - rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 27P/167/2019 zo dňa 20. 9. 2023).8. Je zrejmé, že suma 1 500 € (zaplatená 4-krát), teda suma celkovo 6 000 € je uhradená na exekučný
titul, a to rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024.

9. Uvedený rozdiel jasne vymedzili oprávnení vo svojich návrhoch na vykonanie exekúcie a aj exekučný
súd toto zohľadnil pri vydaní poverení pre exekútora, a preto každá jedna platba povinného je započítaná
na ten-ktorý právny titul. Situáciu sa však povinný snaží využiť tak, že v tomto konaní (vedome klamlivo)
tvrdí, že na úhradu bežného výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/167/2019
zodňa20.9.2023zaplatilajto,čobolouhradenénainýprávnytitul,atodlžnévýživnévzmyslerozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12. 3. 2024, vymáhané v druhom exekučnom
konaní (vedenom pod sp. zn. 69Ek/1355/2024).

10. Povinný ešte zámerne urobil ďalší zmätočný krok s tým, že dňa 21. 8. 2024 uhradil sumu 2 000 € a
dňa 4. 9. 2024 uhradil sumu 1 500 €, pričom neuvádza, na aký právny titul urobil tieto úhrady, uvádza
tam iba výživné, v dôsledku čoho sa opätovne bude vo všetkých konaniach domáhať započítania tejto

sumy na každý z právnych titulov.

11. Snahou povinného je vytvoriť neprehľadnosť a naťahovať čas v týchto konaniach. Zo strany
oprávnených je správne vyčíslený a vymáhaný nárok od začatia exekučného konania. Oprávnená A.
B. uviedla, že po dosiahnutí plnoletosti súhlasí s návrhom na vykonanie exekúcie voči povinnému (za

obdobie jej plnoletosti až doteraz) a preto právnemu zástupcovi udelila samostatné splnomocnenie na
zastupovanie v tomto exekučnom konaní, aby bol nárok naďalej exekučne vymáhaný. Oprávnená A. B.
uviedla, že povinný vedome klame exekučný súd a exekučnému súdu predložil dohodu o výživnom zo
dňa 6. 12. 2024, pričom táto dohoda je sfalšovaná a podpis na nej nie je vytvorený oprávnenou A. B.,
ale najskôr samotným povinným. Oprávnená A. B. zvýraznila, že s povinným nikdy neuzatvorila dohodu

o výživnom a dohodu predloženú povinným nikdy nevidela a nepodpísala, jej podpis je sfalšovaný, s
tým, že jej skutočný podpis je úplne iný, pričom jej skutočný podpis sa nachádza na splnomocnení, čím
je možné jednoducho porovnať podpisy. Oprávnení poukázal na trestnosť činu, ktorého sa mal povinný
dopustiť predložením sfalšovanej listiny s tým, že v prípade, ak exekučný súd postupom podľa § 3 ods.
2 Trestného poriadku neoznámi orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu,

že bol spáchaný trestný čin, učiní tak zákonná zástupkyňa A. B..

12. Povinný sa k sťažnosti oprávnených na výzvu súdu písomne nevyjadril.

13. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je

prípustná.

16. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

18. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v

prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

20. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.21. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

22. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie,
ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným
osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil
zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil,

že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.

23. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods.
1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe
nasledujúcich mesiacov.

24. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas
(§ 242 CSP), oprávnenou osobou – účastníkmi konania, v ktorých neprospech boli jednotlivé výroky
uznesenia vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1
a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosti majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243

CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažností a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že z hľadiska celkového výsledku konania
o návrhu povinného na zastavenie konania je sťažnosť povinného čiastočne dôvodná a sťažnosť
oprávnených nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov:

25. V prvom rade súd k argumentácii povinného o rozporuplnom tvrdení súdu v napadnutom uznesení,
keď súd argumentoval, že povinný musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná v kontexte vyjadrenia súdu, že exekučný súd v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie

sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, udáva nasledovné: Pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie súd vychádza z predloženého exekučného titulu, ako aj návrhu oprávnených na vykonanie
exekúcie, pričom nárok oprávnených posudzuje v kontexte vydaného exekučného titulu, t.j. či sa
nárok oprávnených v čase začatia exekučného konania javí ako oprávnený. Pokiaľ chce povinný
zabrániť vedeniu exekúcie a teda využije zákonnú možnosť v zmysle ustanovenia § 61k podať návrh na

zastavenie exekúcie argumentujúc skutočnosťou, že dlh na výživnom nemá (výživné je v plnom rozsahu
uhradené), splnenie dlhu je dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku iba za predpokladu, že k úhrade výživného došlo v čase pred začatím exekučného konania.

26. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh

na vykonanie exekúcie doručený súdu.

27.Podľaust.§57ods.1vetadruháExekučnéhoporiadku,doručenímpoverenianavykonanieexekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.

28. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 04.06.2024 doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdu. Exekúcia ako taká začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi dňa 05.08.2024.

29. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako to má na mysli ustanovenie

§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené
v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Splnenie je
dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu
došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom
prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu

na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy
o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po
podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať zadôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený
nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie
exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného

konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie. Súd zdôrazňuje, že v
exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie,
a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho exekútora alebo zo zákona.
Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne
súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k Exekučného poriadku (zastavenie

exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré
vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti
už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude
vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1 písm.

a) Exekučného poriadku), napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní
exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. Ak teda dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie (v danom prípade po
04.06.2024), návrh bol podaný dôvodne a teda tak, ako uviedol vyšší súdny úradník, nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

30. Pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné (ako v tomto prípade), exekučný súd musí
skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu,
predmetom ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne, len ak sú splnené
predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto

predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej
moci musia konať podľa článku 2 ods.1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom,
exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto
v danej procesnej situáciu nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné
výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v normovej časti toho uznesenia, a to

v bodoch 22 a 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods.
1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť
povinný a za ktorých súdny exekútor je povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného.

31. K argumentácii povinného, že oprávnená 1/ nadobudla už plnoletosť, pričom nemá právny záujem

v konaní pokračovať, nakoľko medzi ňou a povinným malo dôjsť k dohode o vyživovacej povinnosti
dňa 06.12.2024 súd udáva, že oprávnená 1/ splnomocnila právneho zástupcu JUDr. Petra Troščáka na
zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní a vyjadrila vôľu naďalej vymáhať súdom priznané dlžné
ako aj bežné výživné.

32. Navyše len pre úplnosť súd uvádza, že prípadná dohoda, ktorá by mala za cieľ zmeniť výšku
výživného určeného rozhodnutím súdu bez toho, aby táto dohoda bola schválená súdnym rozhodnutím
nemá vplyv na vymáhanie výživného priznaného rozhodnutím súdu, ak samotná výživou oprávnená
osoba sa sama nerozhodne, že bude žiadať od povinného len nižšie výživné v zmysle dohody a teda
nenavrhne zastavenie exekúcie v časti prevyšujúcej bežné výživné v zmysle dohody. Platí to aj v opačnej

situácii, z dohody výživou oprávnená osoba nemôže v exekúcii žiadať od povinného vyššie výživné
dohodnuté len v dohode neschválenej súdom, ktoré prevyšuje výživné určené súdnym rozhodnutím.
Vyplýva to z ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o rodine“), podľa ktorého rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súčasťou

rodičovských práv a povinností je v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine aj starostlivosť o výživu
maloletéhodieťaťa.Ust.§24ods.4zákonaorodinemožnoanalogickyaplikovaťajnaprípady,akužmal.
dieťa dosiahlo plnoletosť, a preto už dohodu o výživnom neuzatvárajú rodičia – jeden ako ten, ktorý sa
na platenie výživného zaväzuje a druhý ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa, prijímateľ výživného
pre mal. dieťa v jeho mene. Ak už dieťa dosiahne plnoletosť, zákonné zastúpenie zaniká, preto môže

samo vo svojom mene uzatvoriť dohodu o výživnom s rodičom, ktorý sa ňou zaväzuje platiť výživné.

33. K sťažnosti povinného ohľadom jednotlivých úhrad výživného súd udáva:34. Zásadným faktom v exekučnom konaní je skutočnosť existencie vedenia dvoch exekučných konaní
na tunajšom súde.

35. V tomto exekučnom konaní je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
27P/167/2019zodňa20.09.2023,ktorýmbolomanželstvopovinnéhoamatkyoprávnenýchrozvedenéa
povinnému bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 600 eur mesačne, mal. D. sumou
500 eur mesačne a mal. D. sumou 400 eur mesačne, z toho sumu 500 eur mesačne pre mal. A., sumu
400 eur pre mal. D. a sumu 300 eur mesačne pre mal. D. mal povinnosť poukazovať k rukám matky

v tomto čase maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a sumu 100 eur mesačne pre mal. A.,
sumu 100 eur mesačne pre mal. D. a sumu 100 eur mesačne pre mal. D. na účty mal. detí vedené v G.
G. a.as. pre A. č.ú. IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pre D. č.ú. IBAN G. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a pre Jerguša č.ú. IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Výrok o rozvode manželstva p. A. B. a povinného
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2023. Uvedený výrok o povinnosti povinného uhrádzať výživné na

čas po rozvode manželstva sa stal vykonateľným dňa 16.12.2023. V návrhu na vykonanie exekúcie si
oprávnený uplatnili nárok z titulu dlžného výživného v sume 6350 eur (výživné za 6 mesiacov po 1500
eur t.j. 9000 eur ponížené o nimi tvrdené úhrady povinného za obdobie od decembra 2023 do mája 2024
v sume 2650 eur). Ďalej sa predmetným návrhom na vykonanie exekúcie oprávnení domáhajú úhrady
bežného výživného počnúc mesiacom jún 2024 vo výške 1500 eur mesačne a trov exekúcie.

36. Pod sp. zn. 69Ek/1355/2024 je vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu – rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024 potvrdeného rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/57/2024 zo dňa 14.11.2024, do výroku II. vykonateľného dňa 17.05.2024,
ktorýmbolpovinnýakooteczaviazanýkpovinnostiprispievaťnavýživumal.A.sumou400eurmesačne,

mal. D. sumou 300 eur mesačne a mal. D. sumou 250 eur mesačne, ktoré mal povinnosť poukazovať
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 20.08.2019. Dlžné výživné za
obdobie od 20.08.2019 do 29.02.2024 pre ma. A. vo výške 8.468,34 eur, mal. D. vo výške 3.759,70
eur a mal. D. vo výške 2.339,54 eur bol povinný zaviazaný zaplatiť v lehote 30 dní od vykonateľnosti
rozsudku. V uvedenom konaní sa v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení domáhajú od

povinného vymoženia zameškaného výživného v sume 8567,58 Eur z dôvodu, že bežné výživné určené
právoplatným rozvodovým rozsudkom je vymáhané v osobitnom exekučnom konaní. Výrok II. o dlžnom
výživnom je vykonateľný odo dňa 17.05.2024, pričom povinný mal lehotu 30 dní na zaplatenie dlžného
výživného, z čoho vyplýva, že výživné mal uhradiť do 16.06.2024 v sume 14.567,58 eur. Doteraz uhradil
na výživnom iba sumu 6000 eur, v dôsledku čoho zostáva k úhrade suma 8.567,58 eur.

37.Podľaust.§44Civilnéhomimosporovéhoporiadku,rozsudkyovýživnomsúvykonateľnédoručením.

38. Prvým rozhodnutím o určení výživného bol rozsudok o rozvode manželstva a určení vyživovacej
povinnosti povinného vo vzťahu k oprávneným vydaný dňa 20.09.2023 predbežne vykonateľný dňom

16.12.2023, na základe ktorého sa oprávnení v tomto exekučnom konaní domáhajú vymoženia dlžného
výživného za obdobie od decembra 2023 až do mája 2024 v sume 6350 eur (9.000 eur - úhrady 2.650
eur).

39. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že v čase začatia exekučného konania bolo výživné

oprávnených za obdobie od decembra 2023 do februára 2024, t.j. za tri mesiace celkovo v sume 2.850
eur (t.j. 3 mesiace po 950 eur) judikované aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019
zo dňa 12.03.2024 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/57/2024 zo dňa
14.11.2024, ktorý vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 20.08.2019 do 29.02.2024 (t.j. vrátane mesiacov
december 2023, január a február 2024) pevnou sumou 14.567,58 eur, ktoré dlžné výživné (po jeho

krátení zohľadňujúc úhrady povinného vo výške 6000 eur) je vymáhané tunajším súdom v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 69Ek/1355/2024.

40.Oprávnenýmtakprináležívtomtoexekučnomkonanísp.zn.38Ek/1232/2024domáhaťsavýživného
za obdobie od decembra 2023 do februára 2024 len v časti rozdielu 550 eur mesačne (exekučným

titulom určené výživné 600 eur + 500 eur + 400 eur = 1500 eur oproti exekučnému titulu v konaní sp.
zn. 69Ek/1355/2024, kde výživné činí 400 eur + 300 eur + 250 eur = 950 eur), t.j. vo výške 1650
eur a za obdobie od marca 2024 do mája 2024 vo výške 4500 eur, t.j. spolu vo výške 6150 eur a nie
v sume 9000 eur, ako v návrhu uvádzali oprávnení. V tejto súvislosti si súd dovolí poukázať na samotnévyjadrenie oprávnených v podanej sťažnosti „Nie je prípustné s ohľadom na jasné a zrozumiteľné znenie
predložených rozsudkov, aby došlo v exekučnom konaní k tomu, že sa povinnému jedna a tá istá platba
započíta na 2 krát, teda aj v jednom a aj v druhom exekučnom konaní.“ Rovnako však podľa názoru

súdu nie je prípustné, aby výživné za to isté obdobie mesiacov december 2023 až februára 2024 bolo
vymáhané v oboch exekučných konaniach v jednom v celkovej výške po 950 eur mesačne a v druhom
vo výške 1500 eur mesačne.

41. Súd ďalej udáva, že v období od decembra 2023 do mája 2024 povinný realizoval nasledovné

úhrady v prospech oprávnených:
- Dňa 12.12.2023 sumu 725 eur s uvedením účelu platby výživné
- Dňa 12.01.2024 sumu 725 eur s uvedením účelu platby výživné deti 3x
- Dňa 07.02.2024 sumu 725 eur s uvedením účelu platby výživné deti 3x
- Dňa 14.03.2024 sumu 1500 eur spätné výživné rozsudok prvá splátka (uvedená platba započítaná
oprávnenými v exekučnom konaní 69Ek/1355/2024 )

- Dňa 14.03.2024 sumu 725 eur s uvedením účelu platby výživné 3 x deti rozsudok z 12.03.2024
-Dňa14.03.2024sumu225eursuvedenímúčeluplatbyvýživné3xdetirozsudokz12.03.2024doplatok
- Dňa 22.03.2024 sumu 1500 eur s uvedením účelu platby spätné výživné rozsudok druhá splátka
(započítané oprávnenými v exekučnom konaní 69Ek/1355/2024)
- Dňa 05.04.2025 sumu 950 eur s uvedením účelu platby výživné 3 x deti, rozsudok 12.03.2024

- Dňa 05.04.2024 sumu 1500 eur s uvedením účelu platby spätné výživné rozsudok tretia splátka
(započítaná oprávnenými v exekučnom konaní 69Ek/1355/2024)
- Dňa 20.05.2024 sumu 1200 eur (bez uvedenia účelu platby)
- Dňa 04.06.2024 sumu 1500 eur s uvedením účelu platby spätné výživné rozsudok štvrtá splátka
(započítaná oprávnenými v exekučnom konaní 69Ek/1355/2024).

Úhrady za mesiace december, január a február 2024 boli zohľadnené Okresným súdom Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 29P/205/2019-846 zo dňa 12.03.2024, kde súd v bode 27 odôvodnenia
rozsudku konštatoval: „V decembri 2023 uhradil otec na výživu maloletej A. sumou 180 eur, maloletého
D. sumou 175 eur a D. 145 eur mesačne, zároveň každému z detí prispel na bývanie sumou 75 eur.
(uvedená suma spolu predstavuje za december 2023 úhradu 725 eur – poznámka sťažnostného súdu).

„Od januára 2024 v rovnakej výške (725 eur – poznámka sťažnostného súdu) prispel maloletým deťom
v mesiaci január aj február, čím takto A. prispel celkovo za obdobie troch mesiacov sumou 765 eur,
maloletému D. sumou 750 eur a maloletému D. 660 eur. Nad rámec bežného výživného ešte prispel
maloletému D. sumou 140 eur na lyžiarsky výcvik.“

42. Súd teda dáva za pravdu oprávneným, že nesprávny je výrok vyššieho súdneho úradníka
o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného
vo výške 725 eur za obdobie mesiaca december 2023, nakoľko uvedená platba bola zohľadnená
v exekučnom titule – rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 – 846 zo dňa 12.03.2024.

43. Napriek vyššie uvedenému je však sťažnosť oprávnených nedôvodná z hľadiska celkového výsledku
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v spojení s týmto sťažnostným konaním, pretože
v konečnom dôsledku sťažnostný súd (ako vyplýva z jeho výrokovej časti) exekúciu zastavil v dôsledku
podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ním podanej sťažnosti vo väčšom rozsahu
(1400 eur), ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení (725 eur). Sťažnosť oprávnených teda

v konečnom dôsledku nemala vplyv na výsledok tohto konania, neprivodila im väčší úspech oproti
stavu podľa napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, práve naopak, ich celkový úspech
sa v dôsledku čiastočne dôvodnej sťažnosti podanej povinným ešte zmenšil.

44. Rovnako však oprávnení s poukazom na slovné vyjadrenie oprávnených v návrhu na vykonanie

exekúcie „od decembra 2023 až do mája 2024 mal povinný uhradiť výživné za 6 mesiacov v sume
9.000 avšak za toto obdobie (teda obdobie od decembra 2023 až do mája 2024) uhradil iba sumu 2650
eur“ započítali do sumy 2650 eur úhrady výživného za mesiace január a február 2024 po 725 eur, ktoré
boli taktiež zohľadnené súdom pri vyčíslení dlžného výživného v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29P/205/2019 zo dňa 12.03.2024 a sumu 1200 eur, ktorá zodpovedá platbe povinného za obdobie

máj 2024. K uvedenému záveru dospel aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, keď v odseku 20
konštatoval, že z úhrad povinní (správne má byť uvedené oprávnení – poznámka sťažnostného súdu)
v návrhu na vykonanie exekúcie prihliadali na úhrady v sume 1200 eur + 725 eur + 725 eur.45. K ďalším jednotlivých úhradám realizovaných povinným súd udáva:

46. Pokiaľ ide o platby zo dňa 14.03.2024 v sume 1500 eur, uvedený účel platby „Spätné výživné

rozsudok prvá splátka“, dňa, 22.03.2024 v sume 1500 eur uvedený účel platby „Spätné výživné rozsudok
druhásplátka“,zodňa05.04.2024účelplatby:„Spätnévýživnérozsudoktretiasplátka“adňa04.06.2024
účel platby „Spätné výživné rozsudok štvrtá splátka“ (spolu vo výške 6000 eur), povinný pri uvedených
platbách jednoznačne určil účel platby. So zreteľom na uvedené oprávnení vo veci dlžného výživného
vyčísleného rozsudkom OS Prešov vo veci 29P/205/2019-846 zo dňa 12.03.2024 ponížili svoj návrh

na vykonanie exekúcie v rozsahu súdom priznaného dlžného výživného za obdobie od 20.08.2019 do
29.02.2024 v celkovej výške 14.567,58 eur (mal. A. vo výške 8.468,34 eur, mal. D. vo výške 3.759,70
eur, mal. D. vo výške 2.339,54 eur) o sumu 6.000 eur a v návrhu na vykonanie exekúcie si tak uplatnili
nárok na vymoženie dlžného výživného v sume 8.567,58 eur.

47. Pokiaľ ide ďalšie úhrady realizované povinným a to v dňoch 14.03.2024 v sume 725 eur, účel

platby: „výživné 3 x deti, rozsudok z 12.03.2024“, 225 eur s uvedením účelu platby: „výživné 3x deti,
rozsudok z 12.03.2024 doplatok“ a dňa 05.04.2024 vo výške 950 eur s uvedením účelu platby: „výživné
3 x deti, rozsudok z 12.03.2024“ súd udáva, že aj pri týchto platbách zadal povinný účel platby
a teda sumy výživného uhrádzané v týchto dňoch spadajú pod konanie vedené na tunajšom súde pod
č.k. 69Ek/1355/2024. So zreteľom na uvedené sa súd nestotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu

oprávnených zo dňa 30.04.2025, kde právny zástupca uviedol, že platby zo dňa 13.03.2024 na sumu
725 eur a 225 eur a zo dňa 05.04.2024 v sume 950 eur sa týkajú exekučného titulu – rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/167/2019 (exekučný titul v predmetnej veci).

48. Neušla pozornosti súdu skutočnosť, že rozhodnutie o rozvode manželstva a úprave rodičovských

práv a povinností bolo vydané pred rozhodnutím súdu o určení výživného na čas do rozvodu manželstva,
kde sa súčasne prelínajú obdobia priznaného nároku na výživné za obdobie mesiacov december
2024 až február 2024. Uvedená situácia spôsobila zmätok pri úhradách výživného a pri celkovom
zohľadnení platieb započítaných v rámci rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/205/2019 –
846 zo dňa 12.03.2024 (pri vyčíslení dlžného výživného) a platieb, ktoré je potrebné započítať na

príslušnéexekučnékonania.Pretosúduvedenúskutočnosťzohľadnilpriposudzovanínávrhupovinného
na zastavenie exekúcie v kontexte samotného návrhu na vykonanie exekúcie.

49. Súd ustálil, že nárok oprávnených mal predstavovať z titulu dlžného výživného sumu výške 6150
eur a nie sumu 9000 eur. Nakoľko však oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie nežiadali sumu

9000 eur, ale len 6350 eur (z dôvodu mylne určených úhrad v sume 2650 eur a o túto sumu ponížili
sumu 9000 eur), súd exekučné konanie vo veci uplatneného návrhu na vykonanie exekúcie v časti
dlžného výživného nezastavil v sume 2850 eur, ale len 200 eur s poukazom na ust. § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko v tejto časti, ako už súd uviedol, bol v tejto exekúcii uplatnený
nárok judikovaný exekučným titulom, ktorý je podkladom pre vedenie inej exekúcie – exekúcie vedenej

na tunajšom súde pod č.k. 69Ek/1355/2024, a je teda neprípustné, aby sa dlžné výživné za to isté
obdobie vymáhalo v dvoch samotných exekučných konaniach. Zároveň zohľadnil úhradu výživného zo
dňa 20.05.2024 v sume 1200 eur a zastavil exekúciu aj v tejto časti podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku. Pri uvedenej platbe účel platby stanovený nebol. So zreteľom na skutočnosť, že
v zmysle ust. § 60 ods. 3 Exekučného poriadku má súdny exekútor v prípade vymáhania pohľadávky

na výživnom postupovať tak, že prijaté plnenie použije vždy najskôr na bežné výživné (pokiaľ dlžník
neuvedie niečo iné) a v predmetnom konaní sa vymáha aj bežné výživné, bola uvedená platba pripísaná
k predmetnému exekučnému konaniu.

50. Zjednodušene povedané, ak bol nárok oprávnených oprávnený vo výške 6.150 eur po znížení

uvedeného nároku zohľadňujúc úhradu vo výške 1200 eur uhradenú pred začatím exekučného
konania zostáva k vymoženiu pohľadávka oprávnených 4.950 eur. Rozdiel medzi sumou požadovanou
oprávnenými v návrhu na vykonanie exekúcie 6.350 eur a súdom vyčísleným oprávneným nárokom
4.950 eur je 1400 eur, v ktorej je potrebné exekúciu zastaviť.

51. So zreteľom na vyššie uvedené súd postupom podľa § 250 ods. 2 Exekučného zmenil napadnuté
rozhodnutieaexekúciuvčastidlžnéhovýživnéhovsume1400eur(1200+200) zastavilavprevyšujúcej
časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rovnako zastavil exekúciu v časti vymáhaných
trov exekúcie oprávnených z návrhu na vykonanie exekúcie, keďže oprávnení pri vyčíslení trovvychádzali zo sumy dlžného výživného 6350 eur. Nakoľko je návrh oprávnených dôvodný v časti dlžného
výživného 4950 eur, predstavujú trovy právneho zastúpenia z titulu dvoch úkonov právnej služby a to
príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie sumu 443,28 eur (tarifná

odmenapritrochzastúpenýchosobách170,97eur x2úkony právnejslužby +2xrežijnýpaušálá13,73
eur, t.j. 369,40 eur + 20% DPH v sume 73,88 eur). Keďže si oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie
uplatnili nárok na náhradu trov konania v sume 628,68 eur, rozdiel predstavuje sumu 185,40 eur.

52. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že náhradu režijného paušálu súd priznal oprávneným za dva

úkony právnej služby, pričom režijný paušál nenásobil počtom zastúpených účastníkov. V tomto smere
súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžr/99/2016 zo dňa 28.03.2018, kde súd konštatoval,
že právny zástupca žalobcov pochybil, keď pri vyčíslení trov právneho zastúpenia násobil aj režijný
paušál počtom zastúpených účastníkov konania. Režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky
patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko
pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky, ide o spoločné úkony, a preto náhrada

režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani sa neznižuje o 50%.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

54. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

55. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky
na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

56. Podľa ust. § 10 ods. 4 vyhlášky č. 655/20024 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú
tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie
exekúcie.

57. Na rozdiel od trov exekúcie oprávnených v spojitosti s ich návrhom na vykonanie exekúcie, kde
sa výška trov odvíja od vymáhanej sumy (v tomto prípade dlžného výživného), pri trovách exekúcie
účastníkov spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zohľadniť aj úspech
povinného v konaní (vrátane sťažnostného) o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Úspech povinného
v konaní o jeho návrhu na zastavenie exekúcie v spojení s konaním o jeho sťažnosti predstavuje suma

1400 eur, v ktorej bola na základe jeho návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti exekúcia zastavená.
Úspech oprávnených spočíva v rozdiele medzi nimi v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnenej sume
6350 eur a sume, v ktorej bola exekúcia zastavená (1.400 eur), t.j. 4950 eur. V percentuálnom vyjadrení
činí úspech povinného 22% (1400 eur z uplatnených 6350 eur) a úspech oprávnených 78% (4950 eur
z 6350 eur). Čistý úspech väčšinovo úspešných oprávnených po započítaní úspechu povinného tak činí

56%. Preto súd priznal oprávneným nárok na náhradu trov konania z titulu právneho úkonu – vyjadrenie
sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu sumy 124,11 eur (56% zo sumy 221,62 eur
vychádzajúc z tarifnej odmeny za troch klientov 170,97 eur + náhrada režijného paušálu á 13,73 eur,
t.j. 184,69 eur + 20% DPH v sume 36,93 eur).

58. Keďže ako už súd vyššie konštatoval sťažnosť oprávnených je nedôvodná z hľadiska celkového
výsledku konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v spojení s týmto sťažnostným konaním,
súd sťažnosť oprávnených zamietol.

59. Rovnako zamietol sťažnosť povinného vo zvyšnej časti, v ktorej sa povinný domáhal zastavenia

exekúcie v celom rozsahu, ako aj v časti trov konania.

60. Pokiaľ ide o trovy sťažnostného konania z titulu podanej sťažnosti povinného súd rovnako priznal
oprávneným nárok na náhradu trov sťažnostného konania – z titulu vyjadrenia sa k podanej sťažnostipovinného v sume 127,98 eur (56% zo sumy 228,53 eur vychádzajúc z tarifnej odmeny za troch klientov
170,97 + náhrada režijného paušálu á 14,84 eur, t.j. 185,80 eur + 23% DPH v sume 42,73 eur).

61. Pokiaľ ide o trovy sťažnostného konania z titulu podanej sťažnosti oprávnených, súd sťažnosť
oprávnených zamietol. Povinnému však nárok na náhradu trov konania z titulu podanej sťažnosti
oprávnených nepriznal. Povinnému v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávnených jednak žiadne trovy
konanianevznikli(kpodanejsťažnostisanavýzvusúdupísomnenevyjadril)anaviaczdôvoduhodného
osobitného zreteľa berúc do úvahy skutočnosť, že síce sťažnosť oprávnených nemala vplyv na celkový

výsledok konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v spojení so sťažnosťami účastníkov
konania, avšak oprávnení dôvodne namietali pochybenie vyššieho súdneho úradníka, ktorý nesprávne
započítal úhradu 725 eur do sumy vymáhanej v tomto exekučnom konaní.

62. Priznané trovy oprávnených budú v súlade s ust. § 199 ods. 1 Exekučného poriadku vymáhané
v predmetnom konaní na základe vydaného dodatku k povereniu.

63. Na záver súd s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu oprávnených o komplikovaní situácie
povinným, ktorý pri úhradách súdom po začatí exekúcie konania neuvádza, na aký právny titul úhrady
realizuje, že v zmysle ust. § 60 ods. 3 Exekučného poriadku postupuje exekútor v konaní o exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom tak, že v súlade s odsekmi 1 a 2 uvedeného ustanovenia prijaté

plnenie použije vždy najskôr na bežné výživné. Ak teda povinný pri úhradách neuvedie účel platby, je
prednostne vymáhané bežné výživné.

64. V exekučnom konaní tak zostáva k vymoženiu z titulu dlžného výživného suma 4.950 eur, trovy
exekúcie oprávneného v sume 442,28 eur, trovy exekúcie oprávnených z titulu podaného návrhu

povinného na zastavenie exekúcie v sume 124,11 eur a sťažnostné trovy oprávnených v sume 127,98
eur. V ďalšom konaní súdny exekútor zohľadní platby povinného realizované po začatí predmetného
exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).