Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010187
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010187.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 17.06.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa
13.11.2024, sp. zn. 0T/35/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdu Bardejov napadnutým uznesením zo dňa 13.11.2024, sp. zn. 0T/35/2024 podľa § 280 ods.
2 Tr. poriadku, trestnú vec vedenú proti obžalovanému A. B. pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Svidník pod Pv 86/24/7712, zo dňa 29.03.2024 právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 27.03.2024 v čase okolo 16.15 hod., sa počas telefonického rozhovoru, v stave po požití alkoholu,
svojej manželke A. B., vyhrážal slovami „či je už pobalená, lebo ak nie, tak ju zapáli v detskej izbe“,
kde následne po tom čo dňa 27.03.2024 v čase okolo 17.50 hod. prišiel do bytu na 3. poschodí,
nachádzajúcom sa na ul. C. A. D. XXX/X, v meste A. a povedal svojej manželke A. B., že pozapína

plyn a vybuchnú, pričom následne odišiel do kuchyne, kde zapálil dva horáky na kuchynskom sporáku,
čo u poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. A. XXX/X, A., vzbudilo dôvodnú obavu o
život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční, postupuje Okresnému úradu Svidník na prejednanie
ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.11.2024,

podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.04.2025.
Namietal, že s konštatovaním súdu sa nemožno stotožniť. Z výpovede poškodenej manželky vyplýva, že
manžel veľmi často požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho majú dlhodobé nezhody a spory, ktoré
už trvajú roky. V súvislosti s požívaním alkoholu bol viackrát na liečení, naposledy sa z liečenia vrátil toho
roku v mesiaci február. Po požití alkoholu býva agresívny, často musela znášať jeho hrubé správanie
a krik, často z domu radšej odišla, aby mala pokoj. V minulosti sa jej pravidelne vyhrážal zabitím,

zadusením,vyhodenímzoknaapodpálenímbytu,nikdytovšakprostredníctvompolícieneriešila,dávala
mu šancu, že sa zmení. Čo sa týka zapálenia horákov, k tomu uvádza, že poškodená bola vypočutá
trikrát v prípravnom konaní a jedenkrát na hlavnom pojednávaní, kde vo všetkých svojich výpovediach
jednoznačne potvrdila, že obvinený, jej manžel, zapálil horáky na sporáku a vyhrážal sa jej, že vybuchnú.
Čo sa týka výpovede obžalovaného, tento uviedol, že si nespomína, aby zapálil horáky na sporáku,
pričom obžalovaný bol v čase 21.10 hod. podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických

nápojov a bola mu nameraná hodnota 0,94 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,96
promile). Z výpovede poškodenej vyplýva, že manžel je pod vplyvom alkoholu agresívny a agresivitasa stupňuje, pričom poukázala aj na incidenty z minulosti. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu a uložiť mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prvostupňovýsúdsťažnosťounapadnutéuznesenieodôvodniltým,žečasťpriebehuskutkuspočívajúca

v tvrdeniach, že obžalovaný počas telefonického rozhovoru sa mal poškodenej vyhrážať slovami „či je už
pobalená, lebo ak nie, tak ju zapáli v detskej izbe“, kde následne po tom, čo prišiel do bytu na 3. poschodí
povedal svojej manželke, že pozapína plyn a vybuchnú, pričom následne odišiel do kuchyne, kde zapálil
dva horáky na kuchynskom sporáku, nebola vykonaným dokazovaním bez pochybnosti preukázaná.
Jediným priamym a usvedčujúcim dôkazom je len výpoveď poškodenej. Tá na hlavnom pojednávaní,
odlišne ako v prípravnom konaní uviedla, že počas telefonátu po 16.00 hod. jej mal obžalovaný povedať,

že si má zbaliť veci a odísť z domu. Následne mal obžalovaný opäť zavolať a poškodenej oznámiť, že
príde o pol deviatej, že sa má zbaliť a odísť tam, kam chodila doteraz. V prípravnom konaní poškodená
vypovedala, že už v telefonáte po 16.00 hod. sa jej mal obžalovaný vyhrážať slovami „či je už pobalená,
lebo ak nie, tak ju zapáli v detskej izbe“. Podľa obsahu výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní
mali slová o podpálení bytu odznieť zo strany obžalovaného prvýkrát v telefonickom rozhovore, ktorý

sa uskutočnil medzi obžalovaným a poškodenou až vo chvíli, keď sa poškodená vrátila do bytu po
rozhovore so svedkyňou F. G.. Predtým poškodená byt opustila s cieľom odísť. Zapálením detskej
izby sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenej v telefonickom rozhovore až po tom, ako obžalovaný
došiel do suterénu obytného domu a poškodenú vyzval, aby mu dala peniaze, čo ona odmietla urobiť.
Následne mal dôjsť obžalovaný do bytu, kde po príchode mal buchnúť rukou do dverí detskej izby, kde sa

poškodenázatvorilaeštepredjehopríchodomnabytakričal,žezapálibyt,žezhoriaobaja,ajpoškodená
aj on, a že mu to je jedno. Následne poškodená počula ako obžalovaný ide do kuchyne a zapaľuje
sporák. Zapáliť mal dva predné horáky, na čom poškodená trvala, napriek rozporom s jej výpoveďou
z prípravného konania. Obžalovaný skutkové tvrdenia o telefonickom vyhrážaní sa poškodenej poprel,
rovnako poprel aj tvrdenie o zapálení horákov na sporáku a vyhrážaním sa podpálením bytu. Vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil príchod do spoločného bytu, ako aj to, že šiel do kuchyne,
kde si len napustil pohár vody, ale sporák nezapínal. Svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi uviedla, že
poškodená ju pri vzájomnom rozhovore v deň spáchania činu informovala o celodenných telefonátoch
s obžalovaným a o tom, čo poškodenej obžalovaný povedal, a to, že si má zbaliť veci a odísť z bytu.
Nič konkrétne k preukázaniu skutkových tvrdení svedkyňa neuviedla, ani nepotvrdila žiadne vyhrážky

zo strany obžalovaného. V posudzovanej veci preto súd dospel k záveru, že len výpoveď poškodenej
ako jediný priamy a usvedčujúci dôkaz je pre závery preukázania skutkových tvrdení a protiprávneho
konania obžalovaného v tej časti priebehu skutku, kedy sa mal poškodenej vyhrážať podpálením detskej
izby a následne po príchode na byt mal zapáliť horáky na sporáku, vyhrážať sa výbuchom, čím mal
vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej o život a zdravie, nepostačuje. Slová, ktoré mal obžalovaný

povedať poškodenej počas toho, ako spolu telefonovali, že ju zapáli v detskej izbe, ako aj o zapálení
plynu a výbuchu neboli potvrdené a podporené žiadnym iným dôkazom ako výsluchom poškodenej.
Jedine samotná poškodená uviedla výhražné slová vo svojej výpovedi a pritom jej výpoveď musel súd
hodnotiť s potrebnou mierou opatrnosti, vzhľadom na vzájomný vzťah obžalovaného a poškodenej,
pretrvávajúce manželské problémy a spory spojené najmä s požívaním alkoholu obžalovaným, ako aj

obžalovaným a poškodenou potvrdené finančné a majetkové nezhody. V pochybnostiach sa súd musel
prikloniť v prospech obžalovaného. Na to, aby spáchaný skutok bol posúdený ako trestný čin, musia byť
naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Aj v prípade, ak by neboli, resp.
ak by súd nemal pochybnosti o skutkových tvrdeniach a o konaní obžalovaného, a to jeho vyhrážkach
poškodenej, napriek tomu by nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

v jej následku, a to vo vzbudení dôvodnej obavy z ich uskutočnenia. Z výpovedí poškodenej, ako aj
obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má problém s požívaním alkoholu, čo
potvrdili aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia. Správanie sa obžalovaného
po požití alkoholu poškodená opísala vo svojej výpovedi, pričom opísala ako sa zvyčajne zachovala
a konala v čase ak obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, čo riešila obvykle opustením spoločnej

domácnosti alebo uzamknutím sa v detskej izbe spoločného bytu. Na hlavnom pojednávaní uviedla,
že verbálne útoky zo strany obžalovaného brala ako opilecké reči, lebo keď bol pod vplyvom alkoholu,
vtedy narozprával hocičo. Napriek skúsenostiam z minulosti a povahe obžalovaného po požití alkoholu,
ktorá sa má vyznačovať zvýšenou agresivitou, je zrejmé, že sa poškodená rozhodla v inkriminovanýdeň vrátiť do spoločného bytu po tom, ako ho opustila a vyčkať na príchod obžalovaného, čo v určitej
mierenegujedoterajšiekonaniapoškodenejvobdobnýchsituáciách.Konaniepoškodenejnaznačuje,že
počítala s určitou situáciou, na ktorú bola do istej miery zvyknutá a tým verbálne vyhrážky obžalovaného

pokladala skôr za silné opilecké reči. V kontexte uvedeného súd konanie obžalovaného nemohol
vyhodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ani § 360 ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, pre absenciu naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného prečinu podľa § 360
ods. 1 Tr. zákona, pričom zároveň konanie obžalovaného nenaplnilo ani skutkovú podstatu žiadneho
iného trestného činu, avšak toto konanie vykazuje znaky priestupku, konkrétne v prejednávanej veci

sa môže jednať o priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch, preto súd
postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil vec na prejednanie Okresnému úradu Svidník ako
priestupok.

Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj obsahu predloženého spisu krajský súd
konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce

dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom, pričom
ani prokurátor sa v rámci sťažnostného konania nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo
výroku napadnutého uznesenia, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Krajský súd považuje skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu
vychádzal, vysporiadal, sťažnostný súd na toto rozhodnutie prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
S poukazom na uvedené sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,

že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaným a rozhodnutie okresného súdu o postúpení veci
okresnému úradu na priestupok považuje za správne a zákonné, aj keď čiastočne z iných dôvodov, ako
uviedol prvostupňový súd.

Úvodom krajský súd konštatuje, že nepostupoval prvostupňový súd správne, ak časť výpovede
svedkyne poškodenej B. vyhodnotil ako vierohodnú a časť výpovede ako nevierohodnú z dôvodu
rozporov v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, oproti jej výpovediam v prípravnom konaní. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že nie je možné uveriť časti výpovede svedka a časti výpovede svedka neuveriť
z dôvodu, že buď je výpoveď svedka a svedok ako osoba dôveryhodná ako celok alebo je ako

celok nedôveryhodná. V danom prípade preto nemôže byť dôvodom na postúpenie veci na priestupok
skutočnosť, že časť výpovede svedkyne poškodenej B., ktorá bola jediným svedkom správania sa
obžalovaného je dôveryhodná a časť výpovede nedôveryhodná. Na druhej strane je potrebné prisvedčiť
tvrdeniu súdu prvého stupňa, že zo správania sa poškodenej vyplýva, že u nej nebola preukázaná
dôvodná obava z konania obžalovaného, teda dôvodná obava z vyhrážania sa obžalovaného smrťou,

ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Z výpovede poškodenej a jej konania vyplýva, že po
tom, čo sa jej obžalovaný mal vyhrážať, že zapáli byt, že zhoria, teda smrťou, ostala v uvedenom byte
aj napriek tomu, že tento mohla opustiť, pričom následne jej mal obžalovaný opätovne volať, že je dole
v suteréne a žiadal doniesť peniaze, čo odmietla, po čom jej opätovne mal povedať, že príde hore a keď
bude zatvorená, tak zapáli detskú izbu, po čom rovnako poškodená zotrvala v byte, aj napriek tomu, že

mala možnosť ho opustiť. Zároveň z jej výpovede tak, ako už na to poukázal okresný súd, vyplýva, že
napriek skutočnosti, že verbalizovala svoju dôvodnú obavu z obžalovaného a jeho konania, uviedla, že
jeho vyjadrenia považovala za opilecké reči, nakoľko keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, vtedy
narozprával hocičo. Krajský súd, na rozdiel o súdu prvého stupňa, aj napriek rozporom vo výpovediach
poškodenej, nemal pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, týkajúcich sa konania obžalovaného a jeho

vyhrážok smerujúcich voči jej osobe, avšak vzhľadom na jej správanie sa po týchto vyhrážkach, kedy
napriek tomu, že mohla opustiť byt a odísť na iné miesto, tak ako to robila predtým, v tomto byte zotrvala,
aj s poukazom na jej výpoveď, že obdobné reči obžalovaného pod vplyvom alkoholu brala za opilecké
reči a nebrala ich vážne, krajský súd dospel k záveru, že aj keď poškodená verbalizovala svoju obavu
z obžalovaného, uvedené tvrdenie ako aj správanie túto obavu nepreukazuje, preto správne okresný

súd postupoval, ak obžalovaného neuznal za vinného zo žalovaného trestného činu a rovnako správne
postupoval, ak uvedenú trestnú vec postúpil okresnému úradu, ktorý ju môže prejednať ako priestupok.Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora, že z výpovede poškodenej manželky vyplýva, že manžel
často požíva alkoholické nápoje, majú dlhodobé nezhody a spory, ktoré trvajú roky, bol viackrát na
liečení, po požití alkoholu býva agresívny, v minulosti sa jej mal pravidelne vyhrážať zabitím, zadusením,

vyhodením z okna a podpálením bytu, krajský súd v súhrne udáva, že ani uvedené skutočnosti
nepreukazujú spáchanie skutku obžalovaným.

Čo sa týka zapálenia horákov a toho, že poškodená vo všetkých svojich výpovediach potvrdila, že ich
obžalovanýzapálil,pričomobžalovanýmalbyťpodrobenýdychovejskúškespozitívnymvýsledkom0,94

mg v prepočte 1,96 promile, rovnako tak ako k tvrdeniam poškodenej o priebehu skutku, krajský súd
udáva, že o týchto pochybnosti nemá, avšak vyššie uviedol z akých dôvodov toto konanie obžalovaného
nepovažoval za trestný čin.

S poukazom na uvedené krajský súd sťažnosť prokurátora vyhodnotil ako nedôvodnú, preto túto
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.