Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-7T/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011421
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7215011421.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich A. B. A.

a C. D. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., E. X

uznáva za vinného, že

v Košiciach v presne nezistenom čase do 03.11.2006 a nezisteným spôsobom si zaobstaral falošné
notárske osvedčenie notárky C. F. G. zo dňa 24.10.2006 s poradovým číslom G. XXXXXX/XXXX o

overení pravosti podpisu A. H., ktoré v kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2006 uzavretej bez vedomia A.
H. ako predávajúcej a ním ako kupujúcim osvedčovalo pravosť podpisu A. H., ktoré mu ako majiteľka
nehnuteľnosti, a to dom rodinný súpisné číslo XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX, pozemok
s parcelným číslom XXX, výmera 426 m2, druh pozemku - záhrada a pozemok, parcelné číslo XXX,
výmera 435 m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
v katastrálnom území I., okres E. J. odpredala predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.000.000,-
Sk (66.387,83 EUR) a po následnom predložení predmetnej kúpnej zmluvy a návrhu na vklad svojho

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam dňa 03.11.2006 na Katastrálnom úrade v E., C. K. XX, dňa
06.11.2006 D. E. E. subjekt, ktorý rozhodoval o návrhu, povolila vklad, na základe čoho došlo k prevodu
vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam z poškodenej na obžalovaného, čím takto poškodenej
A. H., bytom L. D. D. E., M. X, spôsobil škodu vo výške 68.300,- EUR (2.057.605,- Sk),

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu a verejnú listinu, úradnú pečať falšoval a použil ako pravé alebo si ich nechal
vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé

čím spáchal

prečin podvodu podľa § 221 odseky 1, 2 Trestného zákona a prečin falšovanie a pozmeňovanie
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek

1 Trestného zákona

za to a aj za trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 písmeno f/ Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, 2
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 2 písmeno a/, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 mu ukladá:Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 221 odsek 2 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona) súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov a 9 (deviatich) dní.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice

II, sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 18.08.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Košice II,
sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 25.03.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX povinnosť
nahradiť právnemu nástupcovi poškodenej A. H., nar. dňa 28.04.1915, zomrelej dňa 01.01.2010
Slovenskej republike zastúpenej dočasným správcom majetku G. N. E., E. XX, XXX XX E., IČO: 00151
866 škodu vo výške 68.300,- EUR (šesťdesiatosemtisíctristo eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor G. O. E. J. podal na G. D. E. J. obžalobu na A. A. pre skutok, ktorý kvalifikoval ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.zák. a pre zločin falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky podľa § 352 ods. 1 ods 4
Tr.zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 08.03.2018. Po podaní odvolania
prokurátorom krajský súd rozhodnutím zo dňa 12.12.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Okresný súd opätovne rozhodol
dňa 06.06.2023, kde po podaní odvolania obžalovaným, krajský súd uznesením zo dňa 31.07.2024

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Po druhom vrátení veci došlo z objektívnych dôvodov k zmenám v zložení senátu, kde obžalovaný po
dotaze za účelom vyjadrenia sa k zmene v zložení senátu, na uvedené žiadnym spôsobom nereagoval.

Zároveň do účinnosti vstúpila novela Trestného zákona, kde novelizovaný Trestný zákon upravil vyššie
hodnoty škody. Teda novší zákon je pre obžalovaného priaznivejší, a to z hľadiska inej (vyššej) výšky
škody,odčohozávisíajprávnakvalifikácia,akoajtrestnésadzbyustanovenévosobitnejčastiTrestného
zákona. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,
ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký
druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre
páchateľapriaznivejšie.PouverejnenínálezuplénaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS
3/2024 z 3. júla 2024 sa zásadným spôsobom upravil rozsah škody v Trestnom zákone, ktorá v prípade

obžalovaného spôsobila zníženie právnej kvalifikácie konania, s čím úzko súvisí aj rozsah trestnej
sadzby uvedenej v osobitnej časti novelizovaného Trestného zákona. Podľa § 125 ods. 1 aktuálne
účinného Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Konanie

obžalovaného vzhľadom k uvedenému súd posudzovať ako prečin podvodu podľa § 221 odseky 1, 2
Trestného zákona a prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona.

Po splnení podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Tr. por. súd postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por.

vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti predvolaného obžalovaného.Na nariadenom hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 277a odsek 3 Tr. por. namiesto výsluchu
obžalovaného a svedkov prečítal tie časti zápisnic o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa

týkali výsluchu obžalovaného a svedkov.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívcelomrozsahupoprelspáchaniežalovanéhoskutku.Nahlavnom
pojednávaní obžalovaný uviedol, že poškodenú nebohú A. H. nepozná, nikdy ju nevidel, nikdy s ňou
nebol v žiadnom osobnom kontakte. Nepozná ani L. P., J. A. D., J. A. Q., G. I. ani O. C. A.. Už asi

10 rokov obžalovaný žije v Českej republike. Nikdy nebol na notárskom úrade, nikdy nič nekupoval ani
nepredával. Nehovorí mu nič ani notárka G..

Svedok J. A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozemok na ulici D. F. I. kúpil prostredníctvom
realitnej kancelárie J. Q.. Za kúpu pozemku platil prostredníctvom R., a to prevodom z účtu. Vedel o tom,
že vlastníkom nehnuteľnosti je nejaká stará pani. Potvrdil, že keď sa chcel pustiť do vypratávania domu

a priľahlého pozemku, našiel v dome starú pani H. ležať na posteli, nereagovala na volanie, svedok
nato zavolal policajtov a záchranku, ktorí ju odviezli do domova dôchodcov. Kto bol uvedený na kúpnej
zmluve ako predávajúci uviesť nevedel. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tohto osobne nepozná, nikdy
sa s ním nestretol a ani meno obžalovaného mu nič nehovorí. Svedok následne nehnuteľnosť predal
a na polovičke postavil dom.

SvedokJ.A.Q.uviedol,žeobžalovanéhovidínahlavnompojednávaníprvýkrát,nikdysasnímnestretol,
nerobil s ním žiadne obchodné aktivity. Ďalej vypovedal, že prostredníctvom pána I. sa dozvedel, že
v A. R. I. je stavebný pozemok, ktorý sa predáva. Túto nehnuteľnosť chcel pôvodne kúpiť jeho syn
a jeden občan z Nemecka. Predávajúcim bol pán P. a keďže tento nesplnil podmienky predaja, jeho

syn od kúpy odstúpil. Došlo však k tomu, že syn poslal peniaze P., ale potom zistili, že do domu chodí
pani z domova dôchodcov, načo od zmluvy odstúpili a peniaze im boli vrátené. Neskôr sa dozvedel, že
predmetnú nehnuteľnosť od P. odkúpil pán D.. K domu uviedol, že bol zanedbaný, dal by sa urobiť, ak
by sa urobila generálna oprava.

Svedkyňa A. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala na notárskom úrade. Všeobecne uviedla,
že keď overuje podpis na listine, tak potvrdzuje, že osoba, ktorá je na listine uvedená, túto listinu
vlastnoručne pred ňou podpísala. Táto osoba preukáže svoju totožnosť platným úradným dokladom OP,
alebo pasom, prípadne jej totožnosť preukážu dvaja svedkovia. Pri predložení dokladu totožnosti pozrie
na fotografiu, či je to osoba, ktorá jej doklad predložila. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, svedkyňa

uviedla, že túto osobu nepozná, nikdy ho na notárskom úrade nevidela.

Svedkyňa K. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala na notárskom úrade C. G., vzhľadom na
odstupčasuaveľkémnožstvooverovanísanauvedenúvecužnepamätá.Ponahliadnutídopríslušného
osvedčenia uviedla, že osvedčenie pravosti podpisu č. G. XXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2006, ktorým

malbyťoverenýpodpisA.H.nebolichúradomnikdyvyhotovené.Pečiatkajepodobnátej,ktorúpoužívali
úradom, ale podpis pri mene nie je jej. Obžalovaného nepoznala, nikdy ho nevidela.

Svedok G. I., zamestnanec spoločnosti s nehnuteľnosťami na hlavnom pojednávaní uviedol, že ročne
predá 50 nehnuteľností, avšak predmetná nehnuteľnosť v I. P. T. D. mu nič nehovorí, túto nepredával.

Mená ako P., H. mu nič nehovoria. Obžalovaného nepozná, nikdy sa s ním nestretol, nikdy mu nič
nepredával ani od neho nič nekupoval. V prípravnom konaní vypovedal, že zavolal p. Q., s ktorým
spolupracuje ohľadne nehnuteľnosti, ktorému ponúkol nehnuteľnosť v I. P. T. D.. Q. prejavil záujem,
avšak potom ako zistil, že do domu sa vracia pani, ktorá je umiestnená v domove dôchodcov, ale
pravidelne uteká, p. Q. odstúpil od kúpnej zmluvy.

A. O. v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že o predaji a kúpe nehnuteľnosti v mestskej
časti E. - I. T. D. nevie nič. Obžalovaného osobne nepozná, nikdy ho nevidel, nič mu nepredával, ani nič
od neho nekúpil. O. P. pozná ešte z 90-tych rokov s tým, že tento sa na neho nakontaktoval so žiadosťou
o pomoc pri predaji nehnuteľnosti. Našli kupca v osobe pána Q., boli s ním u notára, kde došlo k podpisu

zmluvy a odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 1.600.000,- Sk podľa zmluvy.

Svedok L. S. (P.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na odstup času sa už na konkrétne
skutočnosti nepamätá. Na kúpu nehnuteľnosti sa už nepamätá, obžalovaného nepozná, nikdy sa s nímnestretol a nebol to človek, ktorý od neho kupoval nehnuteľnosť. Okrem neho u pána A. tam nebol nikto
prítomný, pričom kúpna cena bola vyplatená v hotovosti.

Z dôvodu rozporov vo výpovediach svedka z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní súd
čítal výpoveď svedka z prípravného konania. Svedok uviedol, že na výpovedi z prípravného konania
trvá a táto jeho výpoveď je pravdivá. V prípravnom konaní vypovedal, že koncom roku 2006 v októbri
alebo novembri hľadal nehnuteľnosť za účelom kúpy. Hľadal ju cez internet alebo inzeráty v novinách.
Zaujímavú ponuku našiel cez internet, zavolal a ozval sa mužský hlas, ktorý sa predstavil ako pán A.,

čo je v kúpnej zmluve, dohodli sa na obhliadke nehnuteľnosti, čo bolo na druhý deň. S A. sa stretli na
dohodnutom mieste pred domom na D. T. F. I.. Následne prebehla obhliadka domu, ktorý bol vo veľmi
zlom stave. Počas obhliadky mu A. ukázal aj list vlastníctva, na ktorom bol uvedený on ako majiteľ.
Na druhý deň po obhliadke zavolal A., ktorému dal ponuku s cenou, asi 2.000.000,- Sk. A. trochu
špekuloval, ale nakoniec súhlasil. Dohodli sa, že v cene sú aj poplatky za vybavenie. A. mal zabezpečiť
komplet celé papiere, trvalo to 2 až 3 dni, doniesol papiere, teda kúpnu zmluvu potvrdenú notárom, ktorú

svedok podpísal. U notára s ním však nebol, papiere doniesol potvrdené A.. Potom išli obaja na kataster,
kde požiadali písomne o návrh na vklad. Dohoda bola, že keď bude podaný návrh na vklad, tak mu
osobne vyplatí peniaze Na katastri bol návrh bez problémov prijatý a svedok v aute A. všetko vyplatil.
Peniaze mal svedok uložené doma, išlo o peniaze zarobené z podnikania, boli bokom, nemal ich na účte.
Po nejakom čase bol po list vlastníctva na katastri. Keďže mal finančné problémy dom musel predať.

Ponúkol ho cez realitku. Predal ho pod cenu za akú ho kúpil. Svedok po predložení zmluvy potvrdil, že
na oboch zmluvách je jeho podpis.

Svedkyňa C. F. G., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že osvedčenie o pravosti
podpisu zo dňa 24.10.2006, ktorým mal byť overený podpis A. H. nebolo ich úradom nikdy vyhotovené.

Overovacia doložka a podpisy sú falošné. Osoby obžalovaného a poškodenej jej nič nehovorili.

Svedkyňa - poškodená A. H. v priebehu trestného konania zomrela, preto bola v zmysle § 263 ods. 3
písm. a/ Tr.por. prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedala, že v januári 2006 jej
vyhorel dom v E. - I. P. T. D. a ona bola umiestnená do L. F. E.. V čase, keď prišla do domu a vynášala

veci z domu, prišli dvaja neznámi muži a vyhodili ju z domu s tým, že dom už nie je jej. S predajom domu
nikdy nesúhlasila a žiadne písomnosti ohľadom predaja domu nepodpisovala. Poškodená zomrela dňa
X.X.XXXX.

Svedok O. C. A. v prípravnom konaní opísal len skutočnosti ohľadom kúpy nehnuteľnosti. Konkrétne sa

k trestnej činnosti nevedel vyjadriť.

Súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.

Zo znaleckých posudkov znalca z odboru písmoznalectva odvetvie ručné písmo J. L. P. súd zistil, že

podpis A. H. na kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2014 uzavretej medzi ňou a obžalovaným a na návrhu na
vklad vlastníckeho práva z 24.10.2006 nie je jej podpis, ide o falzifikát. Podpisy obsiahnuté na kúpnej
zmluve zo dňa 24.10.2006 a zo dňa 30.11.2006 a na návrhu na vklad vlastníckeho práva z 24.10.2006
sú pravými podpismi obžalovaného.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo odvetvie odhady hodnoty nehnuteľností J. L. H.
vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti k 6.11.2006 bola 68.300,- EUR.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru E. M. B. N. O. vyplýva, že okrúhle odtlačky notára so štátnym
znakom SR a textom „C. F. G. P. - E. X“, nachádzajúce sa pod osvedčením pravosti podpisu a na rube

poslednej strany v pečatení sú reprodukcie vyhotovené technikou striekanej tlače a nie sú vyhotovené
odtlačením pečiatky.

Podľa zápisnice o rekognícii osoby vykonanej za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach
obžalovaného a svedkov pri opoznaní osoby, ktorá vystupovala pod menom A. A. a predala predmetnú

nehnuteľnosť svedkovi P., pričom svedok neopoznal žiadnu osobu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXX na správe katastra Košice, katastrálne územie I., okres Košice IV, obec E. - I., a to domrodinný, č. súp. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX, O. O.. R. XXX, výmera 426 m2, druh pozemku
– záhrady, pozemom, parc. č. XXX, výmera 435 m2, druh pozemku – zastavené plochy a a nádvoria
dom. Išlo o kúpnu zmluva zo dňa 24.10.2006 uzatvorenú medzi predávajúcou A. H. a kupujúcim A. A.,

kúpnu zmluvu zo dňa 30.11.2006 uzatvorenú medzi predávajúcim A. A. a kupujúcim L. P., kúpnu zmluvu
zo dňa 26.09.2007 uzatvorenú medzi predávajúcim L. P. a kupujúcimi O. C. A. a A. Q. a kúpnu zmluvu
zo dňa 02.11.2007 uzatvorenú medzi predávajúcim L. P. a kupujúcim J. A. D.. Súčasne boli prečítané aj
ku kúpnym zmluvám prislúchajúce návrhy na vklad vlastníckeho práva.

Taktiež bola na hlavnom pojednávaní oboznámená aj dohoda zo dňa 06.10.2007 o odstúpení od
kúpnej zmluvy č.k. V 10321/07 uzatvorená medzi L. P. ako predávajúcim z odstupujúcej kúpnej zmluvy
a kupujúcimi z odstupujúcej kúpnej zmluvy O. C. A. a A. Q..

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, v zmysle zásad uvedených v § 2
ods. 12 Tr. por., opierajúc sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v kontradiktórnom

procese, dospel k záveru, že skutok prezentovaný v skutkovej vete rozsudku sa stal, je trestným činom
a páchateľom je obžalovaný.

Vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný si zaobstaral falošné
notárske osvedčenie notárky C. F. G. zo dňa 24.10.2006 s poradovým číslom G. XXXXXX/XXXX o

overení pravosti podpisu A. H., ktoré v kúpnej zmluve zo dňa 24.10.2006 uzavretej bez vedomia A.
H. ako predávajúcej a ním ako kupujúcim osvedčovalo pravosť podpisu A. H., ktoré mu ako majiteľka
nehnuteľnosti odpredala predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk (66.387,83 EUR) a
po následnom predložení predmetnej kúpnej zmluvy a návrhu na vklad svojho vlastníckeho práva k
týmto nehnuteľnostiam dňa 03.11.2006 na Katastrálnom úrade v E., C. K. XX, dňa 06.11.2006 D. E. E.

subjekt, ktorý rozhodoval o návrhu, povolila vklad, na základe čoho došlo k prevodu vlastníckych práv
k predmetným nehnuteľnostiam z poškodenej na obžalovaného, čím takto poškodenej spôsobil škodu
vo výške 68.300,- EUR.

Uvedený záver korešponduje s vykonaným dokazovaním. Obžalovaný podvodným konaním nadobudol

nehnuteľnosť patriacu A. H. a to tak, že sfalšoval jej podpis ako predávajúcej na kúpnej zmluve,
ku ktorému zabezpečil falzifikát notárskeho osvedčenia o pravosti podpisu predávajúcej. Rovnako
sfalšoval aj podpis poškodenej na návrhu na vklad vlastníckeho práva, o ktorom aj následne bolo
rozhodnuté a vklad bol povolený. Uvedené nepriamo potvrdzujú vypočutými svedkovia, ale hlavne do
spisu zabezpečené listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že podpis poškodenej H. na kúpnej

zmluve, ako aj návrh na vklad nie je jej pravým podpisom, pričom podpisy obžalovaného na tých istých
dokladoch sú jeho pravými podpismi. Z ďalších listín a znaleckého posudku E. O. je nepochybné,
že okrúhle odtlačky notárskej pečiatky C. G., ktoré mali overovať pravosť podpisu poškodenej sú
falzifikátom. Uvedené potvrdzuje výpoveď notárky C. G. a teda, že notárska pečiatka notárskeho úradu
bola sfalšovaná. Je dôležité zvýrazniť, že v prípade predmetnej trestnej činnosti sa jedná o sofistikovaný

prípad vykonania podvodu na staršej osobe, o čom svedčia hlavne výpovede samotného obžalovaného,
ako i jednotlivých svedkov, ktorí sa vyhovárajú na uplynutie doby a na vzájomnú nevedomosť o
sebe. Tieto ich výpovede sú vyvrátené jednoznačne závermi znaleckého posudku, z ktorého jasne
vyplýva, že podpisy na kúpnopredajnej zmluve a návrhu na vklad do katastra patria obžalovanému
A. A. ako kupujúcemu a podpisy predávajúcej sú falošné. Jediným logickým záverom z tejto situácie

je, že obžalovaný, keďže jeho podpisy sú autentické, musel vedieť, akým spôsobom boli podpisy
predávajúcej falšované, pretože bol kupujúcim. Taktiež je absolútne neprijateľné tvrdenie svedka P.,
ktorý tvrdí, že vyplatil za nehnuteľnosť obžalovanému A. 2.000.000,- Sk, pričom nevedel, kto to je a
spochybnil vôbec osobu predávajúceho. Obžalovaný A. mal jediný motív na tom celom podvodnom
konaní a následne sa k podvodu zrejme pridali aj ostatní, ktorí medzi sebou nehnuteľnosť prevádzali,

aby zakryli stopy. V kontexte uvedeného je potrebné vyhodnotiť výpoveď svedka P. ako účelovú. Tento
svedok nehnuteľnosť nadobudol od pre neho neznámeho muža, obžalovaného, ktorý bol jej vlastníkom
ku dňu jej prevodu len niekoľko dní, pričom mu mal vyplatiť 2.000.000,- Sk z príjmov z podnikania,
ktoré údajne nemal na bankovom účte, a ktoré chcel investovať ako voľné peniaze. Ďalšie okolnosti
predaja medzi obžalovaným a svedkom P. ako aj následného predaja ďalším nadobúdateľom v rade

vytvárajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa svedok P. ako ďalší nadobúdateľ na podvodnom konaní
obžalovaného nepriamym spôsobom podieľal. Na záver súd uzatvára, že o vine obžalovaného nemal
žiadne pochybnosti, nakoľko táto bola dostatočným spôsobom preukázaná.Súd na hlavnom pojednávaní prečítal odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný má v registri trestov 9 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. XX/XX/XXXX mal súd preukázané, že obžalovaný
bol trestným rozkazom zo dňa 18.08.2008 právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., ktorý spáchal dňa 08.06.2004
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 12.04.2011. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 13.11.2008, pričom obvinenému bol doručený dňa 28.08.2008 s tým, že proti
predmetnému trestnému rozkazu podal obvinený odpor dňa 04.09.2008, ktorý dňa 13.11.2008 zobral
späť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. XX/XX/XXXX mal súd preukázané, že obžalovaný
bol rozsudkom zo dňa 25.03.2011 právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu porušovania

domovej slobody podľa § 238 odsek 1, 2 Trestného zákona a trestného činu krádeže podľa § 247 odsek
2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 27.08.2002 a podľa § 44 Tr.
zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na to, že trest uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Rožňava II, sp. zn. XX/XX/XXXX pokladal súd na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočné. V uvedenej veci bol dňa 25.03.2011 vyhlásený prvý odsudzujúci

rozsudok, ktorý rovnaký deň nadobudol právoplatnosť.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34
Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.

Spáchanie viacerých trestných činov vyhodnotil súd podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona ako
priťažujúcu okolnosť.

Kedˇzˇe obzˇalovany´ trestný cˇin v predmetnej trestnej veci spa´chal sko^r, ako bol vo veciach vedených

na G. D. E. J., D. S. XX/XX/XXXX M. P. G. D. E. J., D. S. XX/XX/XXXX vyhla´seny´ odsudzuju´ci
rozsudok/doručený trestný rozkaz/, bolo dôvodným uloženie su´hrnného trestu. Pri ukladani´ su´hrnne
´ho trestu su´d vycha´dzal z absorbcˇnej za´sady zakotvenej v ustanoveni´ § 41 ods. 1 Trestne´ho za
´kona a obzˇalovane´mu ukladal su´hrnny´ trest odnˇatia slobody podlˇa § 221 ods. 2 Trestne´ho za
´kona, pretozˇe tento je spomedzi vsˇetky´ch zbiehaju´cich sa trestny´ch cˇinov najpri´snejsˇie trestny

´m (po zmene právnej kvalifikácie). Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest
odňatia slobody až na štyri roky. Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu súd starostlivo zvážil všetky
relevantné okolnosti prípadu, ako aj osobu páchateľa. Súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný bol v
predmetnej trestnej veci vo výkone väzby 16 mesiacov a 9 dní. Zároveň súd prihliadol na vykonaný trest
odňatia slobody v zbiehajúcej sa trestnej veci v trvaní 8 mesiacov. Súd dospel k záveru, že celková

doba obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, ktorá doposiaľ predstavuje 24 mesiacov a 9 dní
je vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu, mieru zavinenia a doterajší priebeh trestného
konania postačujúca na dosiahnutie účelu trestu, t. j. na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti,
preto mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov a 9 dní. Pri úvahách o
adekvátnosti trestu súd nemohol opomenúť kriminálnu minulosť obžalovaného. Hoci táto predstavuje

priťažujúcu okolnosť, súd neprehliadol odstup času od spáchania predmetného trestného činu. Uloženie
prísnejšieho trestu s odstupom času by nebolo v súlade so zásadou individualizácie trestu a princípom
proporcionality, ktoré vyžadujú, aby trest zodpovedal závažnosti spáchaného činu a miere zavinenia
v čase jeho spáchania. Súd preto dospel k presvedčeniu, že trest v celkovej výmere zodpovedajúcej
doterajšiemu obmedzeniu osobnej slobody je primeraný a spravodlivý. Toto rozhodnutie reflektuje

doterajšiu resocializačnú prognózu obžalovaného a predstavuje primeraný stupeň obmedzenia jeho
slobody. Za dôvodné mal súd zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol vo výkone so stredným
stupňom stráženia aj vo veci, v ktorej vykonal trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Za dôvodné považoval súd rozhodnutie o náhrade škody, ktorej výška bola preukázaná znaleckým
posudkom. Závery tohto posudku poskytli objektívny a odborný základ pre určenie výšky vzniknutej
škody. Vzhľadom na smrť poškodenej súd priznal nárok na náhradu škody jej právnemu nástupcovi,
Slovenskej republike, zastúpenej dočasným správcom majetku, G. N. E..Tento rozsudok bolo prijatý v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie
má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.