Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206076
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123206076.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
2/ C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E. F. XXX, XXX XX C., obaja právne zastúpení:
JUDr. Juraj Dziak, advokát so sídlom Vajanského 26, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, za účasti:
intervenienta na strane žalovaného: A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., právne
zastúpený: LM LEGAL s.r.o. so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 55 966 438, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní intervenienta proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č.k. 20C/50/2023-155 zo dňa 27.03.2024 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 20C/50/2023-212
zo dňa 26.04.2024 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie intervenienta voči rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 20C/50/2023-155 zo dňa 27.03.2024.

II. Vo vzťahu k odmietnutiu odvolania, stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .

III. M e n í dopĺňací rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20C/50/2023-212 zo
dňa 26.04.2024 tak, že p r i z n á v a intervenientovi nárok na náhradu trov konania vzniknutých
odročením pojednávania konaného dňa 08.01.2024 voči žalobcom v 1/ a 2/ rade, ktorí sú zodpovední
spoločne a nerozdielne, v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k zmene dopĺňacieho rozsudku p r i z n á v a intervenientovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1/ a 2 / rade, ktorí sú zodpovední spoločne
a nerozdielne, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 27.03.2024 rozhodol Okresný súd Prešov, ako súd prvej
inštancie takto:
I. Konanie o určenie, že žalobkyňa 2/ je vlastníkom nehnuteľností toho času zapísaných na LV č. XXX,

katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela registra I. L. č. XXX/X o výmere 564 m2, druh
pozemku: záhrada, parcela registra I. L. č. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra I. L. č. XXX/X, popis stavby:
M. N., z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e , že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností toho času zapísaných na LV č.
XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C., ako parcela registra I. L. č. XXX/X o výmere 564 m2, druh

pozemku: záhrada, parcela registra I. L. č. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha anádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra I. L. č. XXX/X, popis stavby:
M. N., a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 z celku.
III. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1./ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti toho

času zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie E., obec E., okres C. ako parcela registra I. L. č. XXX/
X o výmere 159 m2, druh pozemku: záhrada, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/1 z celku.
IV. Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným náhradu trov konania žalobcovi 1/ nepriznáva .
V. Vo vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
VI. Intervenientovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Voči tomuto rozsudku podal intervenient na strane žalovaného odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému
a intervenientovi prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta poukázal na to, že jeho odvolanie považuje za

neprípustnéanavrhol,abyhoodvolacísúdodmietol.Citovalust.§360CSPapoukázalnato,ževdanom
prípade intervenient s ním netvorí nerozlučné spoločenstvo a s odvolaním intervenienta nesúhlasí.
Žalovaný preto navrhol odvolanie intervenienta odmietnuť ako neprípustné a v prípade, pokiaľ by ho
odvolací súd považoval za prípustné, navrhol ho zamietnuť ako nedôvodné.

4. Žalobcovia k odvolaniu intervenienta poukázali na to, že súčasťou spisu je nesúhlas žalovaného
zo dňa 23.04.2024 s odvolaním intervenienta a keďže medzi intervenientom a žalovaným sa nejedná
o nerozlučné spoločenstvo a žalovaný súhlas s odvolaním neudelil, je odvolanie neprípustné a navrhli,
aby odvolací súd odvolanie intervenienta odmietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok ako vecne
správne potvrdil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči intervenientovi

v rozsahu 100 %.

5. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26.04.2024 súd prvej inštancie intervenientovi nárok na náhradu
odročeného pojednávania nepriznal. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/50/2023 zo dňa 27.03.2024 nebolo rozhodnuté o celom predmete

konania, keďže nebolo rozhodnuté o návrhu intervenienta zo dňa 02.02.2024 na priznanie trov konania
odročeného prvého pojednávania konaného dňa 08.01.2024. Súd uviedol, že podľa § 256 ods. 2 CSP
rozhoduje bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne
zavinením niektorej zo strán sporu. V danom prípade sa dňa 08.01.2024 uskutočnilo pojednávanie,
na ktoré sa nedostavili žalobcovia a svoju neúčasť neospravedlnili. Súd vo veci otvoril pojednávanie

a po predbežnom právnom posúdení pojednávanie odročil, keďže chcel položiť žalobcom doplňujúce
otázky. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade žalobcom nemožno pričítať zavinenie na
odročenom pojednávaní, keďže možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého
účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Žalobcovia využili svoje právo a
pojednávania sa nezúčastnili. Návrh na výsluch žalobcov nebol podaný, a preto ani nebola potreba, aby

sa na pojednávanie dostavili. To, že im súd chcel položiť otázky a pojednávanie bolo z tohto dôvodu
odročené, nemožno hodnotiť ako zavinenie žalobcov. Súd prvej inštancie preto intervenientovi trovy
odročeného pojednávania nepriznal.

6. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie intervenient, a to z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b) a h) CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozpore s uplatneným nárokom
vôbec neposudzoval existenciu nároku na náhradu trov odročeného prvého pojednávania vo vzťahu
k žalovanému (ale len vo vzťahu k žalobcom) a zároveň nesprávne právne posúdil neexistenciu nároku
intervenienta na náhradu trov odročeného prvého pojednávania voči žalobcom, a toto svoje rozhodnutie
ani dostatočne neodôvodnil. Uviedol, že žalobcovia sa na prvé pojednávanie nedostavili a zároveň svoju

neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili.
Intervenient poukázal na to, že už v rámci svojho ústneho prednesu na prvom pojednávaní žiadal súd
prvej inštancie o vydanie zamietavého rozsudku, bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania v spore,
keďže ani (neprítomní) žalobcovia a ani žalovaný nevzniesli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
(str. 2 zápisnice o prvom pojednávaní). Aj napriek skutkovému stavu vymedzenému stranami sporu v

ich vlastných procesných podaniach vyprodukovaných po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania
a vyššie vymedzených procesných okolností existujúcich v čase prvého pojednávania, súd prvej
inštancie nepristúpil k zamietnutiu podanej žaloby už na prvom pojednávaní a toto odročil bez toho, aby
ktorákoľvek strana sporu vôbec vyprodukovala návrhy na doplnenie dokazovania.Odhliadnuc od procesných pochybení súdu prvej inštancie v priebehu sporu, je intervenient
presvedčený, že uplatnený nárok na náhradu trov odročeného prvého pojednávania mu mal byť
priznaný, a to v konkrétnych okolnostiach prípadu (neštandardne) voči obom stranám sporu, žalobcom

a súčasne aj žalovanému, nakoľko obe strany sporu nesú procesnú zodpovednosť (zavinenie) za
odročenie prvého pojednávania (hoci každý z iných dôvodov). V dopĺňacom rozsudku však úplne
absentuje posúdenie subjektu, ktorý mal odročenie prvého pojednávania vôbec zaviniť. Z odôvodnenia
dopĺňacieho rozsudku sa možno dozvedieť len toľko, že žalobcovia týmto zodpovedným subjektom,
podľa názoru súdu prvej inštancie, byť nemajú, čo intervenient považuje za nesprávne právne

posúdenie, ktoré ani nie je dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené, resp. odôvodnené.
Pokiaľ by sa žalobcovia na prvé pojednávanie riadne dostavili, súd prvej inštancie mohol (podľa
názoru intervenienta neprípustne) doplniť dokazovanie položením otázok žalobcom priamo na prvom
pojednávaní. V prípade, ak sa nezastúpení žalobcovia (ako tomu bolo v prejednávanom prípade)
rozhodnú (navyše bez riadneho ospravedlnenia) osobne nedostaviť na pojednávanie, musia znášať
procesné dôsledky s tým spojené, a to vrátane povinnosti nahradiť trovy odročeného pojednávania.

Žalobcovia sa rozhodli nezúčastniť prvého pojednávania, a teda neplniť si svoje prípadné procesné
povinnosti (v tomto prípade najmä povinnosť tvrdenia či dôkaznú povinnosť), v čoho dôsledku procesne
zavinili odročenie prvého pojednávania.
Rovnako tak možno procesné zavinenie za odročenie prvého pojednávania pričítať aj na ťarchu
samotného žalovaného. Právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť ku druhej kúpnej zmluve a

ani odpovedať na položenú otázku súdu prvej inštancie (str. 3 zápisnice o prvom pojednávaní), pričom
výslovne požiadal o odročenie prvého pojednávania. Preto vo vzťahu k žalovanému bola namieste
aplikácia ustanovenia § 181 ods. 4, ods. 5 CSP. Aj napriek uvedenému a v rozpore s návrhom
intervenienta na doplnenie, súd prvej inštancie o uplatnenom nároku intervenienta voči žalovanému
vôbec nerozhodol a svoje rozhodnutie v tomto smere ani žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Intervenient je presvedčený, že súd prvej inštancie zásadne pochybil už len tým, že prvé pojednávanie
vôbec odročil a následne rozhodol v prospech oboch strán sporu, ktoré si riadne nevedeli splniť ani
povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Pokiaľ však súd prvej inštancie pristúpil k odročeniu prvého
pojednávania, je viac ako zrejmé, že musí existovať procesne zodpovedný subjekt za toto odročenie,
ktorý je povinný znášať trovy s tým spojené. Sú nimi žalobcovia, ktorí sa na prvé pojednávanie bez

ospravedlnenia vôbec nedostavili (riskujúc procesné dôsledky s tým spojené) alebo žalovaný, ktorý sa
taktiež na prvé pojednávanie nedostavil a jeho právny zástupca nevedel vyprodukovať ani dopytované
skutkové tvrdenia a ani vyjadrenia k dôkazom, pričom odročenie prvého pojednávania sám navrhol.
Podľa názoru intervenienta sú v tejto špecifickej procesnej situácii zhodne konajúcich strán sporu
procesne zodpovední nielen žalobcovia, ale aj žalovaný, a preto intervenient prioritne žiadal súd prvej

inštancieopriznanieuplatnenéhonárokuajvočižalobcomaajvočižalovanému.Bezohľadunasamotný
návrh intervenienta na rozhodnutie, bol však súd prvej inštancie povinný posúdiť uplatnený nárok voči
všetkým stranám sporu.
Súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu, resp. na základe akého
zákonného ustanovenia CSP, vôbec došlo k odročeniu prvého pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol, že chcel položiť žalobcom doplňujúce otázky a mal tým na mysli postup podľa
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP, potom by musel nevyhnutne dospieť k záveru, že za odročenie prvého
pojednávania zodpovedajú žalobcovia z dôvodu, že si riadne nesplnili svoju povinnosť podľa § 150 ods.
1 CSP, a teda procesne zodpovedajú za odročenie prvého pojednávania, s čím je nevyhnutne spojená
ich povinnosť nahradiť takto vzniknuté separátne trovy.

V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti intervenient navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa
ustanovenia § 388 CSP dopĺňací rozsudok zmenil tak, že intervenientovi prizná nárok na náhradu
trov odročeného prvého pojednávania v rozsahu 100 %, a to voči žalobcom, aj voči žalovanému v
rovine solidárnej zodpovednosti, resp. v závislosti od vlastného posúdenia procesnej zodpovednosti za
odročenie prvého pojednávania odvolacím súdom, len voči žalobcom alebo len voči žalovanému, pričom

intervenientovi zároveň prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Skôr ako Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (CSP)), pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci na základe odvolania podaného vo veci
samej a začal sa zaoberať jeho dôvodmi, skúmal splnenie formálnych podmienok podania odvolania a

dospel k záveru, že intervenient nie je v prejednávanej veci osobou oprávnenou na podanie odvolania,
preto je jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.
Čo sa týka odvolania intervenienta voči doplňujúcemu rozsudku, odvolací súd preskúmal toto
rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiusúdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k
záveru, že odvolanie intervenienta je dôvodné.

8. Podľa § 360 ods. 1 CSP, odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
Podľa § 360 ods. 2 CSP, v ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany
podľa § 359.

9. V prejednávanej veci bolo s poukazom na ust. § 359 CSP rozhodnuté v neprospech žalovaného,
a keďže tento netvorí s intervenientom nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, môže intervenient
podať odvolanie len so súhlasom žalovaného. Keďže ale žalovaný takýto súhlas intervenientovi neudelil
a vyslovene sa vyjadril, že s jeho odvolaním nesúhlasí, je intervenient s poukazom na ust. § 386 písm.
b) neoprávnenou osobou na podanie odvolania, a preto odvolací súd odvolanie intervenienta vo veci
samej, t.j. voči rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/50/2023-155 zo dňa 27.03.2024 odmietol.

10. O trovách odvolacieho konania v tejto časti (odmietnutie odvolania) rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1, s použitím § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP, pričom aj keď odmietnutie odvolania
predstavuje procesný úspech žalobcov, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že v danom prípade nebolo odvolanie vecne prejednané, keďže žalovaný nesúhlasil s odvolaním

intervenientaaodvolacísúdtedanemoholvecneposúdiťdôvodnosť,resp.nedôvodnosť jehoodvolania,
čo podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP
týkajúci sa osobitosti veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na to, že intervenient
nie je stranou sporu, je zúčastneným subjektom sui generis, ktorý v prejednávanej veci netvorí so
žalovanou stranou procesné spoločenstvo, preto ho ani nemožno zaviazať na prípadnú náhradu trov

konania, hoci vystupoval na neúspešnej strane.

11. Intervenient podal odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorým mu súd prvej inštancie nepriznal
nárok na náhradu trov konania odročeného pojednávania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 08.01.2024

nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili, pričom po predbežnom právnom posúdení pojednávanie
odročil, keďže chcel položiť otázky žalobcom, ktorí ale neboli prítomní. Zároveň súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobcom nemožno pričítať zavinenie odročenia tohto pojednávania, keďže účasť na
pojednávaní je ich právom a záleží výlučne na nich, či toto právo využijú alebo nie. Taktiež uviedol, že
návrh na výsluch žalobcov nebol podaný, a preto ani nebola potreba, aby sa na pojednávanie dostavili.

To, že im súd chcel položiť otázky a pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené, nemožno hodnotiť ako
zavinenie žalobcov, a preto intervenientovi trovy odročeného pojednávania nepriznal.

12. Intervenient v odvolaní poukázal na to, že žalobcovia napriek predvolaniu súdom, neprítomnosť na
pojednávaní riadne a včas neospravedlnili (riskujúc procesné dôsledky s tým spojené) a žalovaný sa

na prvé pojednávanie taktiež nedostavil a jeho právny zástupca nevedel vyprodukovať ani dopytované
skutkové tvrdenia, ani vyjadrenia k dôkazom. Intervenient uviedol, že v dopĺňacom rozsudku úplne
absentuje posúdenie subjektu, ktorý mal odročenie pojednávania vôbec zaviniť a súd v rozpore
s uplatnením nároku vôbec neposudzoval existenciu nároku na náhradu trov odročeného pojednávania
vo vzťahu k žalovanému, ale iba vo vzťahu k žalobcom.

13.Odvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštancienazákladereferátuzodňa06.11.2023predvolal
na pojednávanie vytýčené na deň 08.01.2024 žalobcov, žalovaného a právneho zástupcu intervenienta,
pričom na toto pojednávanie sa nedostavili žalobcovia, ani žalovaný a prítomný bol iba právny zástupca
žalovaného a právny zástupca intervenienta. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie

uviedol, že bolo právom žalobcov zúčastniť sa, alebo nezúčastniť sa pojednávania. Súd prvej inštancie
ale neozrejmil, z akého dôvodu žalobcov predvolal na toto pojednávanie, keď sám konštatuje, že návrh
na výsluch žalobcov nebol podaný, a preto ani nebola potreba, aby sa na pojednávanie dostavili.
Na druhej strane ale konštatuje, že im chcel položiť na pojednávaní otázky, a keďže neboli prítomní,
pojednávanie odročil, čo ale nehodnotil ako zavinenie žalobcov.

Odvolací súd sa s takouto argumentáciou nestotožňuje, nakoľko pokiaľ boli žalobcovia na pojednávanie
riadne a včas predvolaní a pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnili, a zároveň ako
konštatuje sám súd prvej inštancie, pojednávanie odročil z dôvodu, že žalobcom chcel položiť
otázky (pravdepodobne s poukazom na ust. § 150 ods. 2 CSP, ako to uviedol intervenient), taknemohol konštatovať, že žalobcovia nezavinili odročenie pojednávania. O tejto skutočnosti svedčí aj
vyjadrenieichsúčasnéhoprávnehozástupcu,ktorýbolnapojednávanídňa08.01.2024prítomný,pričom
konštatoval, že žalobcovia sa na pojednávanie mali dostaviť, pričom pred pojednávaním mu mali udeliť

aj plnú moc, avšak na pojednávanie sa nedostavili.

14. Z návrhu intervenienta zo dňa 02.02.2024 označeného ako „Uplatnenie nároku na náhradu trov
odročeného pojednávania“ nepochybne vyplýva, že intervenient si uplatnil nárok na náhradu trov tohto
odročeného pojednávania, spoločne a nerozdielne voči žalobcom v 1/ a 2/ rade, ako aj voči žalovanému.

Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ale nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom sa vysporiadal s týmto
návrhom vo vzťahu k žalovanému. Intervenient poukázal na to, že žalovaný sa na toto pojednávanie
nedostavil a jeho právny zástupca nevedel vyprodukovať ani dopytované skutkové tvrdenia, ani
vyjadrenia k dôkazom, a preto aj právny zástupca žalovaného navrhol odročenie pojednávania.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj keď je pravdou, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal komplexne s návrhom intervenienta na priznanie tzv. separátnych trov, tak odvolací

súd k tomu dopĺňa, že iba samotná skutočnosť, že právny zástupca žalovaného nevedel odpovedať
na otázku súdu (z akého dôvodu bola uzavretá zmluva o pôžičke 18.11.2014), nezakladá dôvodnosť
priznania týchto trov aj voči žalovanému. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že právny zástupca
žalovaného navrhol odročiť pojednávanie z dôvodu, že mu nebola doručená druhá kúpna zmluva, a teda
nemohol k nej zaujať stanovisko.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že intervenient v tomto konaní vystupuje procesne na strane
žalovaného (aj keď sa javí, že je v podstate akoby treťou stranou sporu), preto by za týchto okolností
odporovalo účelu a zmyslu interveniencie zaviazať na náhradu trov v prospech intervenienta, práve tú
stranu sporu, na ktorej intervenient v konaní vystupuje.

15. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu o tom, že žalobcovia zavinili trovy konania
vzniknuté v súvislosti s pojednávaním dňa 08.01.2024, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil dopĺňací
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.04.2024 tak, že intervenientovi priznal nárok na náhradu týchto
trov voči žalobcom v 1/ a 2/ rade, ktorí budú zaviazaní spoločne a nerozdielne. O výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

16. Keďže v tejto časti konania, teda zmene dopĺňacieho rozsudku, bol v odvolacom konaní úspešný
intervenient,odvolacísúdmunazáklade§396ods.1,spoužitím§262ods.1a§255ods.1CSP,priznal
voči neúspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%, ktorí budú zaviazaní spoločne a nerozdielne, o ktorých výške rozhodne rovnako súd prvej inštancie
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).