Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209516
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209516.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX R. Z. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov IČO: 53 450 345, proti žalovanému XXX.bank, a.s. so sídlom C. nábrežie 4, XXX XX T. - F.
mesto, O.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária Relevans
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné
zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 8Csp/43/2023 -
65 zo dňa 21. mája 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8 Csp/43/2000 23 - 90 zo dňa 20.02.2025

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 1, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené
do sumy 200 Eur.

II. V prevyšujúcej časti m e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku , ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené tak, že žalobu nad sumu 200 Eur zamieta.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník ( súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.386,49 Eur.

3. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2Csp/47/2022 bol

ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom upomínacom
konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/961/2021 a následne v konaní na OS Svidník
sp. zn. 2Csp/47/2022 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19 262,94 Eur (úverová istina 13.864,88
+ zmluvný úrok 5.398,06) s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zodňa X.X.XXXX. Nárok žalovaného v základnom konaní v celom rozsahu poprel. Žalovaný následne
vzal žalobu v celom rozsahu späť a Okresný súd Svidník uznesením č. k. 2Csp/47/2022-107 zo dňa
19.4.2023 konanie zastavil. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj

„PFZ“) za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní podľa ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pri nároku
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tohto ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy.
V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame
naplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatnil pohľadávku na súde žalobou o zaplatenie. Za primeranú

výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 1.386,49 Eur, čo predstavuje 10 % zo
sumy žalovanej istiny, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným
objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma,
o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. K podmienkam priznania
PFZ po zastavení základného konania, analogicky s upomínacím konaním, ak žalobca nepodal návrh
na pokračovanie konania a súd konanie zastavil, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.9.2023 uviedol, že finančné zadosťučinenie
nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Zákonné ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno vykladať tak, že právo na

primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu (OS Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017) je ho
nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá
spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na
to, aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby

mal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok.
Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil
a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, (sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo 302/2006) z ktorého vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné

zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“,
resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel
žalobcatýmtokonanímžalovanéhostrpieť“.Inakpovedané,jetrebazrozumiteľneuviesť,čiaktorépráva
žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené jeho postupom a posudzovanou úverovou zmluvou v danom,
konkrétnom prípade. Nárok na primerané financˇné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však

neznamená ľubovôľu súdu. Podľa neho nie je postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu PFZ,
avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo
mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu.
Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 3.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1855370948, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal vrátiť v 96. mesačných splátkach vo výške 242,97 Eur.

7. Zo spisu OS Svidník 2Csp/47/2022 súd zistil, že žalovaný dňa 28.7.2022 podal žalobu proti žalobcovi
v postavení žalovaného a žiadal, aby tento bol zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 13.837,80 Eur,
vyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 5.398,06 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania
vovýške46,27Eura835,61Eurazákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy13.837,88

Eur od 25.3.2021 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica
dňa 22.9.2021 pod sp. zn. 37Up/961/2021. Žalobca podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ku
ktorému sa žalovaný vyjadril a následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný v postavení
žalobcu písomným podaním zo dňa 17.4.2023 zobral žalobu v tejto veci v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 19.4.2023 sp. zn. 2Csp/47/2022 - 107 konanie

vo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže saspotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde
proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len

jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov, poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa, uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel so žalobcom v postavení dlžníka dňa X.X.XXXX podal na Okresný

súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa v upomínacom konaní domáhal voči žalobcovi v postavení
žalovaného zaplatenia sumy 13.837,88 Eur s prísl. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.9.2021
platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, proti ktorému žalobca podal odpor, ku ktorému sa žalovaný
vyjadril. Na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odporu, ktoré mu bolo dourčené dňa 21.2.2023
žalovaný reagoval späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu a súd konanie zastavil. Súd má z toho

dôvodu za to, že žalovaný bol v tomto konaní, ktoré sa následne viedlo na OS Svidník pod sp. zn.
2Csp/47/2022 úspešný.

11. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola
neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného

zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané
finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže,
že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je
spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné
uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si uplatnil svoje právo na
Okresnom súde Banská Bystrica a následne na Okresnom súde Svidník. Na súde si žalobca úspešne

uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie
toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil
svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp.
zn. 2Csp/47/2022 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že

v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

13. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

14. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 v dôsledku procesnej obrany žalobcu došlo k zastaveniukonania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom upomínacom konaní bol dňa 22.9.2021 vydaný na
základe návrhu žalovaného platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, ktorým súd žalobcu zaviazal na
zaplatenie 13.864,88 eur s príslušenstvom.

15. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2018 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 4.4 v časti
4 - Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 6.3 časti 6. - záverečné ustanovenia a zároveň
neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/ a h/ Zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu preto poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Taktiež má za to, že žalovaný
v tomto konaní žiadnym spôsobom neskúmal bonitu dlžníkov, čím hrubo porušil svoju povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou. V dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný výzvou zo
dňa 13.7.2022 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu v lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej
lehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalovaný sa

k podanému odporu vyjadril a zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde,
po vyjadrení žalobcu k jeho vyjadreniu listom zo dňa 30.9.2022 zobral žalovaný následne žalobu späť
a žiadal konanie zastaviť.

16. Nie je tak pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby. Išlo o

úspešnú žalobcu voči nároku žalovaného. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa
spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a
z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil
svoje spotrebiteľské práva.

17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie
vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania(na podklade
späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy

ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky
(z materiálneho hľadiska) úspešný (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/173/2022 z 25.04.2023).

18. Otázka nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa, v rovnakej procesnej situácii

ako v prejednávanom prípade, teda pri zastavení konania v rámci upomínacieho konania po podaní
odporu spotrebiteľom a následnej pasivite dodávateľa, bola riešená aj v rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 z 21.11.2019 na ktorý žalobca poukázal a tento rozsudok spoločne
so žalobou predložil. Zo záverov predmetného rozsudku je zrejmé, že pokiaľ sa týka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané

finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo
povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

19. Pokiaľ by spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený, takýto platobný

rozkaz by sa stal právoplatným a bol by titulom pre výkon rozhodnutia, čo by nepochybne negatívne
ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Nemožno súhlasiť so záverom, že meritórne nebolo vyslovené to,
či predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, že nedošlo ku konštatovaniu porušenia
práv spotrebiteľa. Pokiaľ mal žalovaný za dôvodné preukazovať tieto skutočnosti, mohol pokračovať
v pôvodnom konaní a nezobrať žalobu späť bez uvedenia dôvodu čo však neučinil, čím jednoznačne

zavinil situáciu, kedy bol spotrebiteľ úspešný a svojím aktívnym konaním pred súdom (podaním odporu
a vyjadrenia) splnil podmienku vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nemožno priznať
dodávateľovi možnosť, aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a v
opačnom prípade by sa snažil vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto
konanie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri

prijímaní ustanovení o primeranom finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a
zároveň sankcionovať dodávateľa v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich
nárokov bez prípadnej sankcie v prípade, že nie je úspešný (porovnaj v obdobnej veci žalovaného zarovnakej procesnej situácie (zastavenie upomínacieho konania) rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13CoCsp/31/2023 z 13. 09. 2023.

20. Niet preto pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby.

21. Z vyššie uvedeného poukazujúc na citovanú judikatúru mal súd prvej inštancie za jednoznačne
preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 si
žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, tak ako

to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15.11.2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na

základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

23. Neobstojí v danom prípade argumentácia žalovaného o nutnosti preukázať, že žalobcovi ako
spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi vznikla určitá ujma. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje totiž je, že súd judikuje v
prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože účelom finančného zadosťučinenia je
dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskej zmluve, nie zaťažiť
spotrebiteľa dôkazným bremenom preukazovať skutočnú existenciu ujmy pre priznanie finančného
zadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je tu spravidla nereálne (porov.

Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

24. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

25. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak
sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne
podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak
stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok

KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).
26. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Túto sumu
považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním

žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj
sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ,
teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznostinaporušenieprávspotrebiteľavzniknúťmohla,pričomsaúspešnedomáhalochranysvojich

práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné
predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

27.Nemôžebyťpochýbotom,žesúdnekonaniepredstavujeprebežnéhospotrebiteľastresovúsituáciu,
naviac, ak si nemôže byť istý želateľným výsledkom. Žalobca na ochranu svojich práv a svojou aktivitou

dosiahol v konaní úspech proti profesionálovi, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušovaného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi.

29. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou
úvahou. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania,satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie,
na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Súd
preto považoval primeranú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného

do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal, vystavil ho
stresovým situáciám a hrozbu sociálno- ekonomickej tiesne. Súd preto považoval za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumu 500,- Eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobcu ako spotrebiteľa.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu strán konania. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania (100%). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prv než pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého

rozhodnutia z vecnej stránky zistil, že vec je nutné vrátiť súdu prvej inštancie na postup podľa § 224
CSP , (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov , ďalej len "CSP")
a to z dôvodu, že záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje nesprávne
označenie súdu Okresný súd Svidník, pričom s účinnosťou od 01.06.2023 v rámci reformy súdnictvo
došlo k zlúčeniu Okresného súdu Svidník s Okresným súdom Bardejov pod spoločným označením

Okresný súd Bardejov ,,.

32. Následne uznesením č. k . 8 Csp /43/2023 - 93 z 20.2.2025 Okresný súd Bardejov rozhodol tak,
že "opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 8 Csp/43/2023 - 65 zo dňa 21.05.2024
v časti označenie súdu tak, že správne označenie súdu je Okresný súd Bardejov.

33. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že kritériu primeranosti
finančného zadosťučinenia a proporcionalite nemohla zodpovedať čiastka, ktorú súd prvej inštancie
priznal ako finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že žalovaný vyvolal
u žalobcu stav právnej neistoty, vystavil ho stresovým situáciám a hrozbe sociálno-ekonomickej

tiesni, avšak tieto svoje argumenty nijakým spôsobom nezdôvodnil a priznané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur nebolo konkrétne skutkových okolnostiach žalobcom preukázané a argumentačne
nebolo podložené ani súdom prvej inštancie. Uviedol, že súd mal prihliadnuť na závažnosť a intenzitu
protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na
subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu a až na základe takto zistených skutočností je

možné určiť výšku protiplnenia výšku zadosťučinenia. Poukázal, že dôležité je upriamiť pozornosť aj na
aktuálnurozhodovaciupraxsúdovvovecipriznávaniafinančnéhozadosťučinenia,nakoľko vsúčasnosti
súdy Slovenskej republiky priznávajú v sporoch finančného zadosťučinenia finančné zadosťučinenie vo
výške rádovo od 50 eur do maximálne 300 eur. Žiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby odvolací súd zmenil prvostupňové

rozhodnutie tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

34. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciemáatribútyjasnosti, stručnostiazrozumiteľnosti čosatýkaajzdôvodneniavznikuajexistencie

základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie a jeho výšky a preto ho považuje v tomto smere
sa dostatočne odôvodnený. Poukázal na viaceré rozsudky súdov napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022, ďalej na nález Ústavného súdu SR z 21.09.2022 č. k. 2 ÚS 328/2022
- 41, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023, ako aj ďalšie
rozsudky Krajského súdu v Prešove. Uviedol, že primeranosť súdom priznanej sumy 500 je vzhľadom

najmä na postoj žalovanej a intenzita porušovania spotrebiteľských noriem evidentne daná, pričom
žalovaná nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich základných povinností. Žalovaná
aj v súčasnosti napriek početným rozsudkom vydaným proti žalovanej neustále požíva nekalé obchodné
praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Má za to, že suma 500 eur predstavuje
iba 0,0000059 z výšky zisku žalovanej za rok 2023 pričom symbolická suma pozostáva z predstavuje

predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Preto priznaná
sú má v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu a nepredstavuje neprimerané
obohatenie spotrebiteľa ani neprimerané ukrátený alebo sankcionovanie dodávateľa . Žiadal preto, aby
súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.35. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadril.

36. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchv§379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie
súduprvejinštancieniejeakocelok správne. Neexistujúpodmienkyprepotvrdenieceléhonapadnutého
rozhodnutia ale iba jeho časti, preto odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP toto rozhodnutie v časti

potvrdil a v prevýšujúcej časti žalobu zamietol.

37. Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

38. Podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovení zákonov s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi , má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi
spôsobil s úmyslom privodiť ujmu spotrebiteľovi.

39. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo gramatického výkladu predmetnej
právnej normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má
sa výrazom použitie právnej normy prisúdiť taký význam, aký mal v zmysle právneho jazyka a preto je
možnékonštatovať,žeúspešnýmuplatnenímprávaspotrebiteľajedanýzákladprepriznaniefinančného

zadosťučinenia.

40. Žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa svojich práv spotrebiteľa bol v základnom konaní úspešný
a má preto právo na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko to tento nie iný výklad zákona
umožňuje. Posúdenie každého nároku je však vecou individuálnych skutkových tvrdení. Všeobecnou

právnou zásadou vlastnej európskej právnej kultúry je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj
vo vzťahoch k zadosťučineniu, na ktoré má nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho
práva. Je preto vecou súdu, ktorý je orgánom s právomocou právnu normu vyložiť a poskytnúť ochranu
subjektívneho práva a vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

41. Odvolací súd ďalej poukazuje, že zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy
nemateriálnej povahy a tento aspekt vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri
rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne ponuky. Jeho povahou nie je sankčná povaha, pretože
na účely sankcionovania je totiž dané administratívne a trestné právo. Civilné právo má za cieľ "len“
kompenzácii osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť.

42. Odvolací súd vychádzajúc z podkladov vyššie uvedených, posúdil žalobu ako kvantifikovaný
nárok v konkrétnych skutkových okolnostiach . Mal však za to, že nepriaznivý dôsledok finančného
zadosťučinenia nemusí zodpovedať povahe súkromného práva, pričom súkromnom práve sankcií a nie
je trestnom ani inštitútom nahradzujúcim iné právne inštitúcie.

43. V prejednávanej veci neboli tvrdené a z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne také ďalšie
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške, ktorú požadoval žalobca.
Kritériom kvantifikácie by mali byť podľa odvolacieho súdu okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu
práva, ich dosah na svet individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práva

spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca svoj nárok okrem jeho prípustnosti
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. ničím neodôvodnil, pripustil však, že
výška finančného zadosťučinenia závisí len od úvahy súdu a môže mať tak len symbolický význam.
Žalobca neuviedol, či konanie žalovaného bolo príčinou aj vzniku iných negatívnych následkoch v jeho
súkromnom a spoločenskom živote. Spotrebiteľské práva boli síce porušené, vznikol mu tak nárok na

primerané zadosťučinenie, ale to neznamená, že mu patrí výška, ktorú sám požaduje.

44. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 296 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci, ktorú treba uplatniťaj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, žalobcu treba považovať za plne úspešného ,
keď mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto

procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu , tak ako to bolo v tomto prípade. Odvolací súd
mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ide o prvostupňové ako aj odvolacie
trovy, pričom náhrada všetkých účelných trov konania bude vypočítaná z prisúdenej istiny a vo výške, o
ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP ).

45. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).