Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1T/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Klimek PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625010111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Richard Klimek, PhD. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 28. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

obvinený:
A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX,
D. E. F.

je vinný

-z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr zákona,

pretože

v dobe od 1. júla 2024 až doposiaľ, v D. E. F., G. D. E. F. a inde, ako otec D. B., nar. XX.XX.XXXX,

neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 zákona o rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 53/2017 zo dňa 11.07.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.07.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 120,- € mesačne, vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom najmenej v sume
1.080,- € a takto konal, hoci mal príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť
vyživovať iného.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4
(štyri ) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zaplatiť dlh na výživnom vo výške 1.080,-€ na dospelého syna D. B., nar. XX.X.XXXX. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného A.
B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona pre skutok popísaný vo výroku

tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. poriadku uviedol, že je nevinný.
Ku skutku obžalovaný vypovedal a uviedol, že pravidelne platil výživné vo výške 120 € do júla 2024,
keď ho pracovníčka úradu práce informovala, že jeho syn poberá invalidný dôchodok a bol zbavený
svojprávnosti,očomdovtedynevedel.Ztohtodôvoduprestalvýživnéplatiť,pretožesadomnieva,žesyn

je zabezpečený dôchodkom a zbavenie svojprávnosti bolo rozhodnuté bez jeho vedomia, čo považuje
za závažnú skutočnosť, o ktorej mal byť informovaný. Obžalovaný potvrdil, že vie, že syn chodí do školy
v Levoči, ale nemá s ním kontakt, nepozná jeho presné miesto pobytu a v stretávaní mu je bránené.
Sám je živnostník, momentálne má príjem len z futbalu. Býva u rodičov a prispieva na domácnosť
sumou 350 €. Má aktívnu živnosť a nemá iné vyživovacie povinnosti. Uviedol, že má exekúcie, ktoré rieši

splátkovým kalendárom. Domnieva sa, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla dosiahnutím plnoletosti
syna, ale nemá podaný žiadny návrh na jej zrušenie. Nie je informovaný o majetkových pomeroch syna,
ktorý je opatrovaný matkou, a nikdy nežiadal byť ustanovený za opatrovníka. Uviedol, že nad rámec
výživného synovi nič neposkytuje, keďže nevie, kde sa syn nachádza, a nemá s ním kontakt. Syn žil
s ním do 10 rokov, naposledy ho videl približne pred tromi rokmi. Domnieva sa, že syn nie je schopný

samostatne hospodáriť ani sa o seba postarať. Na záver obžalovaný zdôraznil, že neplatí výživné z
princípu, nie z finančnej neschopnosti, je však ochotný platiť a rád by nadviazal kontakt so synom.
Považuje za spravodlivé, aby mal ako otec nielen povinnosti, ale aj práva, najmä právo vedieť, kde jeho
syn býva.
Svedkyňa – matka (oprávnená osoba na poberanie výživného) H. G., na hlavnom pojednávaní uviedla,

že od júla 2024 jej nebolo platené súdom priznané výživné vo výške 120 € mesačne, pričom ku dňu
hlavného pojednávania je dlh vo výške 1 200 € za desať mesiacov. Náhradné výživné zatiaľ nemá
vybavené. Obžalovaný sa so synom za obdobie uvedené v obžalobe nekontaktoval a nemá záujem
o stretnutia. Oprávnená osoba doteraz nevyužila exekučné vymáhanie výživného, keďže obžalovaný
na polícii sľuboval, že dlžnú sumu uhradí. Syn pravidelne navštevuje Spojenú školu I. C. v Levoči, kde

študujedruhýročníkodboručalúnenieaspracovaniedreva.D.boldiagnostikovanýAspergerovsyndróm
a mierna duševná retardácia, čo je trvalý zdravotný stav. Z dôvodu zdravotného postihnutia syn nie
je schopný samostatne rozhodovať o svojich záležitostiach, napríklad o návšteve lekára, nerozumie
finančným záležitostiam a vyžaduje trvalú starostlivosť a asistenciu vrátane terapie. Navštevuje rôzne
rehabilitačné a liečebné aktivity vrátane plávania a canisterapie. Ďalej uviedla, že je jeho zákonnou

opatrovateľkou a zároveň poberateľkou invalidného dôchodku. Syn je poberateľom štátnych príspevkov
na hygienu a benzín na dochádzku do školy, avšak náhradné výživné a prídavok na dieťa nepoberá,
nakoľko je poberateľom invalidného dôchodku. Tiež uviedla, že syn by nebol schopný samostatného
života ani s dôchodkom, pretože nie je schopný rozpoznať hodnotu peňazí ani hospodáriť s financiami.
Obžalovaný ju nekontaktoval ani ohľadom informácií o synovi, jeho pobyte, obmedzeniach spôsobilosti

na právne úkony, ani ohľadom platenia výživného či poskytovania darov. Zdôraznila, že otec dieťaťa
nerešpektuje jeho zdravotné postihnutie, najmä fakt, že dieťa s autizmom nie je schopné telefonovať.
Nikdy neponúkol žiadnu pomoc a vyčítal, že syna zbavila svojprávnosti, čo však považuje za nevyhnutné
a prospešné opatrenie na jeho ochranu. Ku dňu hlavného pojednávania predstavoval dlh na výživnom
sumu 1 320 € za 11 mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listiny zo spisu sp.zn. 1T
26/2025.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16P/53/2017 zo dňa 11.7.2017, právoplatného dňa 28.7.2017
vyplynulo, že vo veci o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. D. B., nar. XX.X.XXXX bolo

rozhodnuté tak, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca A. B. zaviazal prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 120,- eur mesačne, počnúc od 15.7.2015, a to k rukám oprávnenej
osoby – matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.Rodným listom vedeným v knihe narodení matričného úradu pod č. 641/05 bolo preukázané že otcom
D. B., nar. XX.X.XXXX je A. B., nar. XX.X.XXXX a matkou H. G., nar. XX.X.XXXX.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 17Ps/1/2023 zo dňa 2.8.2023, právoplatného dňa 24.8.2023
vyplynulo, že súd obmedzil D. B. nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a ustanovil mu
za opatrovníčku - matku H. G., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovanca
zastupovať, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu.

Z potvrdenia Spojene internátnej školy I. C. v Levoči vyplynulo, že D. B. ju navštevuje a je žiakom tejto
školy v školskom roku 2024/2025.

Zo správy Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný od 1.4.2024 nie je
poberateľom nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti ani žiadneho druhu dôchodku.

Zo správy Daňového úradu Košice – pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný je od
18.2.2004 registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) a v zdaňovacom období za
rok 2022 dosiahol príjem vo výške 12.598,25 eur a za rok 2023 vo výške 12.324,25 eur.

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo potvrdené, že H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. F. nie

je poberateľkou náhradného výživného od 1.1.2024 doposiaľ na syna D. B..

Zo správy mesta Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v D.
E. F. E. J. D. XXXX/XX, je slobodný a otcom jedného dieťaťa. Nie je platcom dane z nehnuteľností
a správanie obžalovaného nebolo prejednávané Mestským úradom. V evidencii priestupkov Mestskej

polície v Spišskej Novej Vsi nemá doposiaľ žiadny záznam.

PodľaodpisuzregistratrestovbolobžalovanýA.B.štyrikrátsúdnetrestnýtunajšímsúdom,atotrestným
rozkazom sp. zn. 5T 150/2011 zo dňa 30.1.2012, právoplatného dňa 18.2.2012 pre prečin podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, rozsudkom sp. zn. 4T 43/2016 zo dňa 31.5.2016, právoplatného

dňa 16.6.2016, pre prečin podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, trestným rozkazom sp. zn. 2T 74/2020 zo
dňa 25.9.2020, právoplatného dňa 27.11.2020, pre prečin podľa § 225 ods. 2 Tr. zákona a rozsudkom
sp. zn. 2T 125/2019 zo dňa 7.12.2020 právoplatného dňa 7.12.2020 pre prečin podľa § 276 ods. 1 Tr.
zákona. Po každom odsúdený bolo rozhodnuté o osvedčení sa a na páchateľa sa v súčasnosti hľadí,
akoby nebol odsúdený.

V ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR má obžalovaný jeden záznam na úseku
dopravy,atostátiemotorovéhovozidlanavyhradenomparkovacommiesteurčenévýhradnepresanitné
vozidlá, riešený v blokovom konaní pokutou vo výške 10,- eur.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o svojej nevine súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich
súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný
vo výroku rozsudku.

Na podklade výpovede obžalovaného, v ktorej potvrdil neplatenie výživného, výpovede svedkyne H.

G. bolo v konaní nepochybne a jednoznačne preukázané, že obžalovaný neplnil včas a riadne svoju
vyživovaciu povinnosť voči synovi D. B., nar. XX.X.XXXX, ktorého je otcom, čo vyplýva z rodného
listu. Rozsah vyživovacej povinnosti vyplýva z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
16P/53/2017 zo dňa 11.7.2017, právoplatného dňa 28.7.2017, na podklade ktorého bol obžalovaný
povinný platiť mesačne výživné do rúk matky vo výške 120,- eur mesačne.

V nadväznosti na zhodnú výpoveď obžalovaného a výpoveď oprávnenej matky bolo v konaní dokázané,
že obžalovaný neplnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť na maloletého syna od 1. júla 2024 až do
doby vyhlásenia rozsudku.

Bolo ďalej nepochybne preukázané, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť ani čiastočne alebo
v tzv. naturálnej forme, čo vyplynulo predovšetkým z výpovede svedkyne – oprávnenej matky H. G., aj
keď obžalovaný nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne nemocenské dávky,
dávky v nezamestnanosti, žiaden druh dôchodku a od 1.10.2022 bol registrovaný ako samostatnezárobkovo činná osoba, pričom finančné prostriedky z podaného daňového priznania boli v roku 2022
vo výške 12.598,25 eur a v roku 2023 vo výške 12.324,25 eur. Vo vzťahu k trestnej zodpovednosti bolo
však dokázané, že obžalovaný nemal žiadne zdravotné obmedzenia alebo iné dôležité dôvody, pre ktoré

by objektívne nemohol výživné platiť, a to aspoň v nevyhnutnej miere.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 17Ps/1/2023 zo dňa 2.8.2023, právoplatného dňa 24.8.2023, bolo
preukázané, že syn obžalovaného, D. B., nar. XX.X.XXXX, bol obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony a bola mu ustanovená opatrovníčka – matka H. G., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu

obmedzenia zastupovať opatrovanca, spravovať jeho majetok.

Súd považuje obranu obžalovaného za účelovú, pričom zdôrazňuje jeho vlastné vyjadrenie, že výživné
neplatil z princípu. Tento postoj však nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti. Obžalovaný síce
poukazoval na to, že ako otec dieťaťa má nielen povinnosti, ale aj práva, avšak uplatňovanie týchto
práv je možné riešiť výlučne v rámci civilného konania. Domnienka obžalovaného, že jeho vyživovacia

povinnosť zanikla priznaním invalidného dôchodku a dosiahnutím plnoletosti, je neopodstatnená a
právne neospravedlňuje neplatenie výživného. Vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca jeho syna
mu pritom vyplynula aj z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine), podľa ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nespočíva len v poskytovaní peňažného

plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t.j. vo faktickej starostlivosti
o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj. Čo v
prípade jeho syna vzhľadom na preukázaný trvalo nepriaznivý zdravotný stav a obmedzené schopnosti
nie je možné.

Takto vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný A. B. po
subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v

ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ale nakoľko súd tieto nezistil u obžalovaného je teda ich pomer rovnaký.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti a závažnosť spáchaného

prečinu, nedbanlivostnú formu zavinenia, ako aj na osobu obžalovaného, pričom dospel k záveru, že
účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil v dolnej polovici
trestnej sadzby v trvaní 4 mesiace. Takto uložený trest odňatia slobody mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 14 mesiacov,
ktorú považoval za primeranú.

Pre zosilnenie účinku tohto trestu mu uložil aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom,
ktoré súd popísal vo výroku tohto rozsudku spolu v sume 1.080,-€. Nesplnením tejto povinnosti alebo
nevedením riadneho života v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa obžalovaný
vystavuje nebezpečenstvu nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to prípadne

aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.Súd mal za to, že uložený trest splní svoj účel a bude pôsobiť do budúcnosti preventívne na
obžalovaného, aby sa už nedopúšťal trestnej činnosti, teda bude zabezpečená individuálna prevencia
a súčasne sa naplní prvok generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd
Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že
nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe.Poškodenýmôžeodvolanímnapadnúťnesprávnosť
výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie

môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu.