Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122479918
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6122479918.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. XX/XX, E. F. G., právne zastúpeného Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom
Miletičova 21, Bratislava, IČO: 42142440 proti žalovanej A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XX-XX,
E. F. G., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 354/32,
Dubnica nad Váhom, IČO: 42150451, o zaplatenie 33.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady

trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 33.000 Eur s úrokom vo výške
3,5% ročne zo sumy 33.000 Eur od 15.5.2009 do 30.12.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 33.000 Eur od 31.12.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 33.000 Eur za
účelom kúpy bytu a zariadenia. Preukazuje to uznanie dlhu zo strany žalovanej ňou podpísané dňa
14.5.2009, v ktorom uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 33.000 Eur s úrokom vo výške 3,5% ročne
zo sumy 33.000 Eur od 15.5.2009 do zaplatenia s tým, že dlžnú čiastku mala uhradiť najneskôr do

30.12.2019. Písomné výzvy žalobcu na úhradu pôžičky zo dňa 5.8.2021 a zo dňa 2.9.2021 žalovaná
neprevzala v odbernej lehote na pošte. Právny zástupca žalobcu sa snažil žalovanú skontaktovať
aj elektronicky na emailovú adresu žalovanej F., ale neúspešne. Žalovaná peniaze nevrátila ani po
telefonických výzvach žalobcu. Úrok z omeškania uplatnil žalobca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaná pôžičku doteraz neuhradila, obrátil
sa žalobca so svojím nárokom na súd.
2.Protivydanémuplatobnémurozkazupodalavzákonnejlehotežalovanáodpordňa29.12.2022.Vňom

uviedla, že so žalobcom neuzatvorila zmluvu o pôžičke, žalobca jej žiadne peniaze nepožičal. Žalobca
vo svojom návrhu neuviedol ani spôsob, ako mal údajne žalovanej požičané peniaze odovzdať. Súdu
nepredložil žiadne potvrdenie o tom, že by od neho nejaké peniaze prevzala. Žalobcu pozná z jej
minulosti, nakoľko pre neho pracovala na dohodu o vykonaní práce v pohostinstve s názvom „ Mladosť" v
Dubnici nad Váhom, ktorú istý čas prevádzkoval. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že by jej mal žalobca
požičať peniaze na kúpu bytu a zariadenia. Žalovaná totiž byt kupovala v roku 2012, a nie v roku 2009.
Kúpnu cenu za byt žalovaná platila predávajúcemu bankovým prevodom zo svojho bankového účtu,

pričom žalobca žalovanej žiadne finančné prostriedky na jeho kúpu neposkytol. Žalobca zaslal žalovanej
list datovaný dňom 20.12.2019, v ktorom žalovanej zastal návrh uznania dlhu, v ktorom je uvedené,
že lehota splatnosti údajného dlhu mala byt' do 30.10.2019. Žalovaná však takéto uznanie záväzku
nikdy nepodpísala, nakoľko žalobcovi žiadne peniaze nedlhuje. Podpis na uznaní dlhu zo dňa 14.5.2009nepatrí žalovanej, ktorá uznanie dlhu nepodpísala. Žalobca sa už v konaní vedenom na Okresnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 8Up/1840/2021 domáhal proti žalovanej zaplatenie tej istej istiny
s príslušenstvom a aj tam predložil súdu údajné uznanie dlhu, s tým, že toto konanie bolo právoplatne

zastavané. Ďalšiemu pokračovaniu konania teda braní právoplatné rozhodnutie. Žalovaná podala vo
veci trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu marenia spravodlivosti a trestné konanie je
vedené na OR PZ Trenčín pod sp. zn. ČVS: ORP-242/2-VYS-TN-2022. Žalovaná z opatrnosti vzniesla
námietku premlčania uplatneného práva žalobcu. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

3. Na odpor žalovanej reagoval žalobca v podaní zo dňa 16.3.2023. V ňom uviedol, že považuje tvrdenia
žalovanej v odpore za účelové a tendenčné s úmyslom vyhnúť sa vlastnej platobnej zodpovednosti.
Uviedol, že sporové strany sa poznali od detstva. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa prehĺbil do
intímneho vzťahu, ktorý trval cca od augusta 2008, a to po tom, ako ukončila vzťah s jej priateľom H.
I.. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou trval približne do roku 2010, pokým si žalovaná nenašla nového
priateľa, ktorý je v súčasnosti jej manželom. Počas trvania vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, tento

žalovanú podporoval ako finančne, tak aj osobne. Žalobca tiež osobne a finančne podporoval rodinu
žalovanej, najmä tety žalovanej, ktoré mali v tom čase zdravotné problémy. Strany si plánovali spoločnú
budúcnosť, dokonca začali riešiť spoločné bývanie a o ich plánoch vedela jednak rodina žalobcu, rodina
žalovanej ako aj ich spoloční priatelia. Žalovaná nebola od roku 2008 zamestnaná, a keďže žalobca
k nej cítil náklonnosť, tak ju finančne podporoval, platil jej účty, kupoval dovolenky, požičiaval peniaze.

Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaná si nemala možnosť zarobiť na takúto vysokú sumu na kúpu bytu a
jeho zariadenia. Finančné prostriedky, ktoré jej žalobca požičal formou ústnej zmluvy o pôžičke vo výške
33.000,- Eur jej požičiaval postupne, a to počas rokov 2008 až 2009. Uvedené peniaze jej odovzdal
buď osobne ,,do ruky“ alebo na jej bankový účet IBAN: J. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX, vedený v J.
J., K.. Keď suma požičaných peňazí presiahla sumu vo výške 33.000,-Eur, žalobca sa so žalovanou

dohodol na tom, že žalovaná uzná svoj dlh písomne formou uznania dlhu dňa 14.05.2009, ktoré aj
podpísala. Žalobca si v tom čase zobral úver vo výške 21.000,- Eur v Slovenskej sporiteľni, a.s. a išlo
práve o finančné prostriedky, ktoré žalobca žalovanej požičal formou ústnej zmluvy o pôžičke na kúpu
bytu. Byt, ktorý si žalovaná zakúpila bol financovaný aj z ďalších finančných prostriedkov žalobcu vo
výške 10.000 Eur získaných z predaja žalobcovej garáže. Informáciami o dlhu žalovanej voči žalobcovi

vo výške 33.000,- Eur disponovala celá rodina žalovanej, najmä jej matka, ktorá častokrát naliehala na
dcéru, aby tieto finančné prostriedky žalobcovi splatila, po tom, ako žalobca so žalovanou ukončili svoj
vzťah. Žalobca v roku 2012 vážne ochorel, má rakovinu pečene, pankreasu a leukémie-rakoviny kostí
a krvi a dlhodobo nekontaktoval žalovanú ohľadne pôžičky a jej splatenia, nakoľko na to mala cca 10
rokov. Ak žalobca zaslal žalovanej v roku 2019 nový návrh na uznanie dlhu, tak ten mal byť z formálneho

hľadiska zrozumiteľnejší. Pokiaľ je v tomto novom návrhu uznania dlhu uvedené, že dlh mal byť splatený
do 30.10.2019, ide o pisársku chybu. V rámci emailovej komunikácie so žalovanou, na výzvy žalobcu
na vrátenie pôžičky žalovaná reagovala tak, že je momentálne na materskej dovolenke a len veľmi
ťažko vybaví úver. Uvedená komunikácia jasne preukazuje skutočnosť, že úver o ktorom sa bavili je
ohľadne zaplatenie dlhu na byt a zariadenie, ktoré jej žalobca požičal. Žalobca má za to, že predmetné

uznanie dlhu zo dňa 14.05.2009 spĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka, a to písomnú formu, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Vzhľadom
na to, že pôžička vo výške 33.000,- Eur je pomerne veľký obnos finančných prostriedkov, žalobca
sa rozhodol si svoju pohľadávku zabezpečiť uznaním dlhu v zmysle zachovania si právnej istoty ako
veriteľa. Žalovaná uvedené vlastnoručne podpísala, pričom jej podpisom na uznaní dlhu bola založená

vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase uznania trval. Pri podpise uznania dlhu zo dňa 14.05.2009 bol
aj pán A. G., nar. XX.XX.XXXX a vie dosvedčiť skutočnosť, že k podpísaniu uznania dlhu vo výške
33.000,- Eur zo strany žalovanej došlo. Vznesená námietka premlčania v konaní neobstojí. Podľa § 101
Občianskeho zákonníka sa dlh premlčí po 3 rokov odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát.
V zmysle uznania dlhu bola žalovaná povinná svoj dlh uhradiť do 30.12.2019. Žalobca si svoj nárok

uplatnil dňa 18.11.2022, teda riadne a včas. Skutočnosť, že bolo súdom zastavené konanie nezakladá
prekážkuresiudicata,tedaprekážkuveciprávoplatnerozhodnutej.Žalobcavdoplnenísvojhovyjadrenia
uviedol, že žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 02.09.2011 Zmluvu o splátkovom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie nehnuteľnosti vo výške 33.000,-
Eur, pričom uvedená suma korešponduje so sumou, ktorú žalobca požičal žalovanej a ktorú žalovaná

uznala prostredníctvom uznania dlhu zo dňa 14.05.2009.

4. Žalovaná v stanovisku zo dňa 11.4.2023 zotrvala na svojej argumentácii, že žiadnu zmluvu o pôžičke
so žalobcom neuzatvorila, že jej neodovzdal žiadne peňažné prostriedky na základe tvrdenej pôžičky, žeuznanie dlhu nepodpísala. Poprela tvrdenia žalobcu o tom, žeby mali spolu intímny vzťah. Žalobca mal
o žalovanú záujem, ale žalovaná jeho náklonnosť neopätovala a nechcela s ním mať žiadny vzťah. Po
ukončení vzťahu s H. I. v roku 2011 si žalovaná našla terajšieho manžela, s ktorým aj otehotnela. Strany

spolu neplánovali spoločnú budúcnosť, nakoľko v tom čase žalovaná už plánovala svoju budúcnosť s
jej manželom. Žalovaná byt kupovala za svoje našetrené peniaze a pomohla jej aj jej matka a nebohá
teta. Žalovaná pracovala v zahraničí, po návrate na Slovensko pracovala u p. H. I., následne pracovala
v ELDISY Slovakia spol. s.r.o., potom u žalobcu, od 09.08.2010 do 31.01.2011 opäť u H. I., následne v
EUROTRADE- EU s.r.o. a potom v spoločnosti EDYMAX Personal Managment a.s. Čiže pracovala až

do jej nástupu na materskú dovolenku dňa 07.11.2012. Všetky žalobcom predložené výpisy z účtov ako
aj bankové príkazy sú z roku 2010 a neskôr. Ide teda o výpisy z bankových účtov a príkazy na úradu,
ktoré nepreukazujú tvrdenú pôžičku peňazí v sume 33.000 Eur, keďže uznanie záväzku je datované
dňom 14.05.2009. Ani zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa
02.09.2011, kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2011, týkajúcej sa garáže žalobcu, nie je nijakým spôsobom
preukázané, že by mal žalobca žalovanej požičať sumu 33.000 Eur. Obe zmluvy sú z roku 2011 a

nesúvisia s predmetom sporu, keďže údajné uznanie záväzku je datované dňom 14.05.2009. Tvrdenia
žalobcu sú potom nelogické, keď žalobca mal žalovanej požičať peniaze z úveru a z predaja garáže v
roku 2011, ale dlh mala žalovaná údajne uznať už dňa 14.05.2009.

5. Žalobca v podaní zo dňa 19.6.2023 na vysvetlenie uviedol, že ním predložené výpisy z bankových

účtov, ako aj bankové prevody nemajú preukázať zmluvu o pôžičke vo výške 33.000,- Eur, ktorá
je predmetom tohto sporu. Pôžičku žalobca preukazuje uznaním dlhu zo dňa 14.05.2009. Výpisy z
bankových účtov, ako aj bankové prevody majú preukázať vzťah medzi žalobcom a žalovanou, resp.
dokresliť obraz o tom, že žalovaná dlhodobo dostávala finančné prostriedky od žalobcu na základe ich
spoločného vzťahu a spoločného fungovania, pričom počas tohto vzťahu jej žalobca požičal peniaze na

kúpu bytu a tento dlh uznala. Žalobca by predsa nemal dôvod zasielať finančné prostriedky cudziemu
človeku bez akéhokoľvek dôvodu a právneho titulu.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 4.10.2023 poukázala na to, že v trestnom konaní vedenom na OR PZ
Trenčín pod sp. zn.: ORP- 242/2-VYS-TN-2022 bol ku dňu 18.05.2023 vyhotovený znalecký posudok č.

4/2023 znalca D. L. M., ktorého predmetom bolo znalecké skúmanie pravosti listiny - Uznania záväzku
zo dňa 14.05.2009. Zo záverov tohto posudku jednoznačne vyplýva, že žalovaná „Uznanie záväzku
zo dňa 14.05.2009“ nikdy nepodpísala a jedná sa o falzifikovaný dokument, ktorého pravosť žalovaná
spochybňovala od začiatku konania. Ďalej poukázala na to, že v trestnom konaní bol vypočutý svedok
A. G., ktorý sa vyjadril, že žalovanú nepozná a nikdy ju nevidel a ďalej uviedol, že nikdy nebol prítomný

ako svedok pri podpise listiny „ Uznanie záväzku zo dňa 14.05.2009 “. Žalobcovi bolo v konaní vedenom
na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ v konaní pod ČVS:
ORP- 242/2- VYS-TN-2022 dňa 27.06.2023 vznesené obvinenie pre zločin Marenia spravodlivosti podľa
§ 344 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obvinený podal proti uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra v Trenčíne dňa 18.05.2023 tak, že sťažnosť

obvineného zamietla ako nedôvodnú. Ďalším vedením tohto súdneho konania na Okresnom súde v
Trenčíne žalobca pokračuje v páchaní trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedka H. N., oboznámením fotokópií
poštových obálok z č.l. 6 a 7, výziev na úhradu zo dňa 5.8.2021, 2.9.2021, poštových podacích lístkov

z č.l. 10 a 11, fotokópie uznania dlhu zo dňa 14.5.2009, emailu z č.l. 13, odporu žalovanej zo dňa
29.12.2022, výzvy žalobcu zo dňa 20.12.2019 s pripojeným návrhom uznania dlhu, poštovou obálkou,
upovedomiaOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.8Up1840/2021zodňa23.11.2022,upovedomenia
Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 30.11.2022, späťvzatia žaloby sp. zn. 8Up 1840/2021,
vyjadrenia žalobcu z č.l. 38, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 40 až 61 vrátane výpisov z účtu žalobcu,

príkazov na úhradu, potvrdení banky o hotovostných vkladoch, emailovej komunikácie, podania žalobcu
z č.l. 62, kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2011, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.9.2011, vyjadrenia
žalovanej zo dňa 11.4.2023, výpisu zo Sociálnej poisťovne ohľadom žalovanej, podania žalovanej zo
dňa 28.4.2023, uznesenia OR PZ Trenčín ČVS: ORP-242/2-VYS-TN-2022 zo dňa 30.3.2023 o pribratí
znalca do konania, vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.6.2023, správy OR PZ v Trenčíne zo dňa 14.7.2023,

znaleckého posudku znalkyne Ing. Eleny Blahovej č. 4/2023 zo dňa 18.5.2023, odpovede žalobcu zo
dňa 1.8.2023, správy Mestského úradu Dubnica nad Váhom zo dňa 16.8.2023, vyjadrenia žalovanej zo
dňa 4.10.2023, uznesenia Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 214/22/3309-25 zo dňa 7.8.2023,
zápisnice o výsluchu svedka A. G. zo dňa 4.7.2022, návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky podpísanýžalobcom, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013, odstúpenia od zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.11.2014, vypovedania plnej moci, emailu zo dňa 13.12.2019 o 16:16 hod. , emailu
zo dňa 13.12.2019 o 13:56 hod., rozhodnutia Správy katastra Ilava V 2284/12 zo dňa 8.10.2012.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovanou začal udržiavať vzťah potom ako sa rozišla
s pánom H. I.. Žalobca pomáhal žalovanej, aj členom jej rodiny. Vozil jej tetu k lekárovi, do obchodu
na kúpu potravín. Keďže žalovanú jej bývalý priateľ prepustil z práce, zamestnal ju žalobca na základe
jej požiadavky vo firme B. A. ako živnostník. Žalobca žalovanej peniaze dával buď osobne do ruky,

alebo prevodom na jej účet. Žalobca peniaze predtým vybral zo svojho účtu. Takto jej požičal peňažné
prostriedky v roku 2009. Potom podpísali zmluvu o uznaní dlhu. Kupoval jej aj oblečenie, o čom má
viacero pokladničných bločkov, paragónov. Svoje tvrdenie o tom, že peniaze na pôžičku pre žalovanú
získal žalobca zo zmluvy o úvere uzavretej so SLSP a.s. v roku 2011 a z predaja garáže na základe
kúpnej zmluvy tiež z roku 2011 pričom v žalobe tvrdí, že žalovanej pôžičku poskytol v roku 2008
a 2009 žalobca vysvetlil tak, že celkovo žalovanej požičal čiastku cca 60.000 Eur. Podľa názoru žalobcu

žalovaná v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 priznala, že si od žalobcu požičala čiastku
cca 30.000 Eur až 35.000 Eur, pretože takúto hodnotu má predmetný byt v Topoľčanoch. Osoba, ktorá
podpísala uznanie dlhu sa volá A. G.. Pravdepodobne k podpisu tejto listiny došlo tak, že listinu napísal
žalobca. Dal ju žalovanej, ktorá si ju zobrala so sebou domov. Mala ju u seba mesiac alebo dva
a doniesla ju žalobcovi podpísanú. Keďže na jeho žiadosť povedala, že netreba úradne overiť jej podpis,

tak si tam žalobca dopísal kamaráta A. G.. Menovaný pán podpísal túto listinu asi v roku 2010 alebo
2011. Potom ako pán G. vypovedal v súvisiacej trestnej veci pred vyšetrovateľom žalobca sa s ním
osobne stretol a povedal žalobcovi, že nepôjde svedčiť na civilný súd v tejto právnej veci, pretože si
nepamätá podrobnosti. V roku 2012 ochorel žalobca na rakovinu, mal finančné výdavky v súvislosti so
zakupovaním liekov a s liečbou. Žalobca potrebuje peňažné prostriedky na liečbu jeho ochorenia. Emaily

zaslal žalovanej, lebo mal snahu dohodnúť sa s ňou, vyriešiť danú vec ohľadom pôžičky a to napr. tak,
že by na neho prepísala jednoizbový byt v E. F. G., ktorý si zakúpila, pričom v tom čase nevedel, že tento
byt už predala a kúpila si iný štvorizbový byt. Žalovaná, keď kupovala predmetný 1-izbový byt nemohla
mať dostatok peňažných prostriedky na jeho kúpu. A. ho kúpiť z peňazí požičaných od žalobcu. Žalobca
žalobu nepodal skôr, pretože sa spoliehal na to, že zárukou na vrátenie peňazí je listina uznanie dlhu,

ktorú podpísala žalovaná a zároveň zmluva o postúpení pohľadávok. Čakal, že sa prepíše na neho byt
v Dubnici nad Váhom alebo byt v Topoľčanoch. Ak by podal žalobu napr. v roku 2013, nič by z toho
nemal, pretože žalovaná bola na materskej dovolenke a nemala by mu z čoho vrátiť požičané peniaze.

9. Žalovaná na pojednávaní nesúhlasila so žalobou. So žalobcom boli len dobrí kamaráti. Keď pracovala

v podniku žalobcu, udržiavala vzťah s H. I., nevlastným synom žalobcu. Žalovaná nikdy neuzatvorila so
žalobcom zmluvu o pôžičke, nikdy jej nedal peniaze v hotovosti ani prevodom na účet. Nie je pravda,
že by sfalšovala svoj podpis na listine uznanie dlhu. Takúto listinu jej žalobca nikdy nepredložil na
podpis. Pokiaľ žalobca pomáhal matke žalovanej, tak ako uvádzal, to neznamená, že strany mali vzťah.
Poprela, že by jej žalobca dal celkovo 60.000 Eur ako pôžičku. Jednoizbový byt v E. F. G. žalovaná

kúpila v roku 2012, a nie v roku 2009. Žalovaná nepozná pána A. G., neboli kamaráti. Skutočnosť,
že na účet žalovanej boli z účtu žalobcu pripísané peňažné čiastky vysvetlila žalovaná tak, že spolu
pracovali v jednom podniku aj s pánom I. a oni si posielali peniaze, pričom to išlo cez účet žalovanej.
Pán I. si prenajal prevádzku pohostinstva od žalobcu, pričom žalobcova partnerka bola matka pána I.
a keď chýbali pánovi Tramitovi peňažné prostriedky napr. na nákup tovaru do pohostinstva, tak žalobca

poslal tieto peňažné prostriedky cez môj účet. Tieto peniaze žalovaná vyberala z účtu a odovzdala ich
jej vtedajšiemu partnerovi pánovi I.. Nevedela uviesť z akého dôvodu na tento účel bol používaný jej
účet. Žalovaná mala v minulosti prístup do emailového konta F.. Emailovú komunikáciu medzi žalovanou
a žalobcom, ktorú predložil žalobca si žalovaná vysvetľuje jedine tak, že niekto sa jej nabúral do jej
emailového konta. Žalobcom predložené emaily však nepísala žalovaná. Žalovanej sa už dlhšiu dobu

nedá prihlásiť do emailového konta. Myslí si, že bolo zmenené heslo do tohto emailového konta. Na
otázku ako mohol žalobca sfalšovať podpis žalovanej žalovaná odpovedala, že žalobca, u ktorého
pracovala, mal jej podpisy na pracovnej zmluve, ktorú podpísala so žalobcom.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná bola v rozhodnom čase nemajetná,

nemala dostatok peňažných prostriedkov, preto si ich požičala od žalobcu. Žalobca rozporuje znalecké
dokazovanie, ktoré bolo vykonané v súvisiacom trestnom konaní, a to preto lebo má za to, že žalovaná
nepoužila bežný štandard svojho podpisu s tendenčným úmyslom zmariť možnosť žalobcu na vrátenie
požičaných peňazí. Obranu žalovanej považuje žalobca za tendenčnú. Na preukázanie pravdivostitvrdení žalobcu navrhol žalobca výsluch svedkov a znalecké dokazovanie znalcom ohľadom toho, či sa
žalovaná vlastnoručne podpísala na listine o uznaní dlhu 14.05.2009. Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 5.4.2013 bola spísaná v uvedenom znení a podpísaná žalobcom z dôvodu, že v tom čase

ešte mal určitú citovú náklonnosť k žalovanej a túto zmluvu bral ako záruku toho, že sa mu požičané
peňažné prostriedky vrátia. Dúfal v to, že žalovaná vyhrá súdny spor, predmetom ktorého bol určenie
vlastníctva k bytu, a ktorý spor viedla s jej starým otcom J. A.. Žalovaná by nemala dôvod podpísať
túto zmluvu, ak by v tom čase nedlhovala žalobcovi peňažné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke.
Nárok žalobcu je preukázaný listinnými dôkazmi. Z výsluchu vypočutého svedka H. N. vyplynulo, že

je priateľsky naklonený k žalovanej a má nepriateľský postoj k žalobcovi, čo právny zástupca žalobcu
žiadal, aby súd zohľadnil.

11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uznanie
dlhu je falzifikát pokiaľ ide o podpis žalovanej na tejto listine, a uvedené vyplýva zo záverov znaleckého
dokazovania.Vedenímtohtokonaniažalobcapokračujevpáchanítohtotrestnéhočinu.Žalovanátrvána

tom,ženeuzavrelasožalobcomžiadnuzmluvuopôžičke, žežalobcajejneposkytolpeňažnéprostriedky
a nepodpísala ani uznanie dlhu. Žalovaná nadobudla predmetný jednoizbový byt v Dubnica nad Váhom
dňa 8.10.2012, čo vyplýva z rozhodnutia správy katastra Ilava V 2284/12 zo dňa 8.10.2012. Z dôvodu
opatrnostivznieslažalovanánámietkupremlčaniauplatnenéhopráva.Kpredloženejzmluveopostúpení
pohľadávky uviedla, že z jej obsahu vyplýva, že sa nejedná o postúpenie žiadneho práva peňažnej

pohľadávky, ale ide o postúpenie práva domáhať sa vkladu vlastníckeho práva pred orgánom katastra
nehnuteľností a poukázala aj na článok 2 ods. 2 tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplýva,
že žalovaná nemá voči žalobcovi žiadne nesplnené pohľadávky.

12. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)

ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena vedie k strate sporu (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa
24.2.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). V zmysle § 185 ods. 1 CSP platí, že súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up 1840/2021, v ktorom
podľa tvrdenia žalovanej, ktoré tvrdenia žalobca nerozporoval, sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia tej istej pohľadávky v sume 33.000 Eur s príslušenstvom titulom pôžičky bolo zastavené podľa
§ 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní z dôvodu, že žalobca v zákonnej lehote

po podaní odporu žalovanou nenavrhol pokračovanie v konaní, čo vyplýva z upovedomenia Okresného
súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up 1840/2021 zo dňa 23.11.2022. Uznesenie o zastavení konania
nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej a nejedná sa teda v zmysle § 230 CSP o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, ktorá by mala viesť k automatickému zamietnutiu žaloby žalobcu bez jej vecného
preskúmania. Táto námietka žalovanej bola teda nedôvodná.

17. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 55/1998 zo dňa 1.11.1998) vyplýva, že pre uzavretie dohody
o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebokonkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej

uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z vykonaného
dokazovania nemal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v plnej miere zaťažovalo žalobcu. Žalobca neuniesol bremeno

tvrdenia, pretože uviedol len to, že peniaze do celkovej výšky 33.000 Eur poskytol žalovanej v rokoch
2008 a 2009 na základe ústnej zmluvy o pôžičke, no neuviedol dátum, resp. dátumy, kedy strany spolu
uzavreli ním tvrdenú ústnu zmluvu o pôžičke, ďalej neuviedol, kde došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke,
neuviedol, akým spôsobom žalovaná prejavila vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke a vrátiť požičané peniaze
žalobcovi. Nepreukázal teda, že strany zhodne prejavili vôľu ohľadom podstatných náležitostí zmluvy
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuviedol a nepreukázal ani dátumy, kedy malo

dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí z jeho strany žalovanej, keďže poskytol súdu len príliš všeobecné
tvrdenie, že k tomu malo dôjsť v rokoch 2008 až 2009.

18. Žalobca tvrdenú pôžičku preukazoval uznaním dlhu žalovanou zo dňa 14.5.2009. V tejto listine,
predloženej žalobcom súdu vo forme fotokópie, je uvedené, že žalovaná uznáva podľa § 558

Občianskeho zákonníka dlh voči žalobcovi vo výške 33.000 Eur s ročným úrokom vo výške 3,5%
s tým, že sa jedná o dlh za požičané peniaze , ktoré si žalovaná požičala od žalobcu za účelom
kúpy bytu a zariadenia, pričom tento dlh žalovaná vyrovná do 30.12.2019. V strede pri spodnom okraji
spornej listiny je nečitateľný podpis pod textom A. G. 29. 9 1980 a naľavo od neho ďalší nečitateľný
podpis. Pri pravom spodnom okraji spornej listiny sa nachádza podpis, ktorý má predstavovať podpis

žalovanej. Žalovaná od začiatku konania spochybňovala, že uvedené uznanie dlhu podpísala. Že
podpis na uvedenej listine nie je jej podpisom žalovaná uvádzala už aj v trestnom konaní vedenom
na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne pod ČVS: ORP-242/2-VYS-TN-2022, ktoré bolo začaté na
základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 4.5.2022. Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-242/2-VYS-
TN-2022 dňa 27.06.2023 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin Marenia spravodlivosti podľa

§ 344 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že žalobca v presne
nezistenom čase v roku 2021 predložil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu proti žalovanej, ku ktorému doložil fiktívne uznanie dlhu spísané podľa § 558 Občianskeho
zákonníka dňa 14.05.2009, ktorým sa mala žalovaná zaviazať k splateniu pôžičky vo výške 33.000 Eur
určenej na kúpu bytu a jeho zariadenia do dňa 30.12.2019 v prospech žalobcu, ktorý mal v úmysle

zadovážiť sebe značný prospech na úkor poškodenej žalovanej vo výške 33.000 Eur, v skutočnosti
však poškodená žalovaná uvedené uznanie dlhu nepodpísala a pôžičku s obvineným neuzatvorila.
Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná
prokuratúra Trenčín uznesením sp. zn. 2Pv 214/22/3309-25 zo dňa 7.8.2023 tak, že sťažnosť zamietla
ako nedôvodnú. K vzneseniu obvinenia žalobcovi pre uvedený trestný čin pristúpil vyšetrovateľ aj po

vypracovaní znaleckého posudku č. 4/2023 zo dňa 18.5.2023, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Elena
Blahová, pribratá do trestného konania vyšetrovateľom. V uvedenom znaleckom posudku znalkyňa po
preskúmaní originálu listiny uznania dlhu zo dňa 14.5.2009 dospela k záveru, že listina uznanie dlhu
zo dňa 14.5.2009 nie je pravá, podpis žalovanej v pravom spodnom okraji listiny bol sfalšovaný tak,
že bol na listinu prenesený (pravdepodobne z inej listiny) niektorou z metód technického falšovania.

Žalobca uvádzal, že namieta tento znalecký posudok, no neuviedol, v čom podľa neho je posudok resp.
postup znalkyne nesprávny. Žalobca uvádzal len to, že podľa neho žalovaná nepoužila bežný štandard
svojho podpisu so zlým úmyslom. Súd poukazuje na to, že znalecký posudok vypracovala osoba
odborne spôsobilá pre overenie pravosti dokumentov, konkrétne znalkyňa zapísaná v zozname znalcov
Ministerstva spravodlivosti SR v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov,

ktoréodvetvievzmysleprílohyč.2vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.228/2018
Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je obsahovo vymedzené tak, že zahŕňa aj
graficko-diagnostické posudzovanie dokumentov s cieľom zistiť ich pravosť, pôvodnosť, históriu, zdroj,
ako aj analyzovať materiály a zariadenia použité na ich vyhotovenie. Znalkyňa v posudku dostatočne

vysvetlila, aké metódy skúmania pravosti listiny použila. Zistila, že text listiny, podpis pri jej ľavom
spodnom okraji a podpis pod textom „A. G. 29.9 1980“ boli vyhotovené druhovo zhodným písacím
prostriedkom s guľočkovým hrotom s náplňou pasty čiernej farby zhodného farebného odtieňa. Ďalej
znalkyňa zistila, že podpis pri pravom spodnom okraji spornej listiny vykazuje charakteristické znakyreprodukcie , vyhotovenej na zariadení pracujúcom na princípe striekanej tlače, použitím atramentu
čiernej farby. Na tomto princípe – nástreku kvapôčok atramentu na nosný podklad (papier) pracujú
atramentové počítačové tlačiarne, atramentové multifunkčné reprodukčné zariadenia. O skutočnosti,

že listina prešla mechanizmom zariadenia pracujúceho na princípe tlače, svedčí aj výskyt zhlukov
kvapôčok čierneho atramentu, ktoré sa nachádzajú priebežne po celej ploche papiera spornej listiny.
Tento znalecký posudok má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.,
t.j. titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy, znaleckú doložku obsahujúcu aj vyhlásenie znalkyne,
že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Posudok považoval súd za

komplexný a presvedčivý. Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku, v zmysle ktorého v prípade
podpisu vpravo dole na spornej listine, ktorý mal predstavovať podpis žalovanej sa nejedná o podpis,
ktorý by vyhotovila osoba vlastnoručne perom, ale ide o reprodukciu podpisu vyhotovenú pomocou
atramentového reprodukčného zariadenia. Aj preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaná údajne
mala pri podpisovaní úmyselne nepoužiť bežný štandard svojho podpisu. Z tohto dôvodu, keď je
znaleckým posudkom bezpečne ustálené, že sporný podpis nebol vyhotovený perom, ale tento podpis

bol reprodukovaný pomocou atramentového reprodukčného zariadenia, teda sfalšovaný je nadbytočné,
a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania nariadiť znalecké dokazovanie na overenie,
či listinu vlastnoručne popísala žalovaná, ktorý dôkazný prostriedok navrhoval žalobca. Uznanie dlhu
zo dňa 14.5.2009 teda nebolo podpísané žalovanou, a chýba tak ustanovením § 558 Občianskeho
zákonníka vyžadovaná písomná forma tohto jednostranného právneho úkonu. Uznanie dlhu je potom

absolútne neplatné, nevyvolalo právom predpokladané právne následky.

19. K nevierohodnosti tvrdení žalobcu o tom, že uznanie dlhu zo dňa 14.5.2009 podpísala naozaj
žalovaná prispieva aj to, že žalobca v priebehu konania menil svoje s tým spojené rozhodujúce
skutkové tvrdenia. Žalobca totiž vo vyjadrení k odporu žalovanej uvádzal, že A. G., nar. XX.X.XXXX (na

pojednávaní žalobca upresnil, že mal na mysli osobu A. G., nar. XX.X.XXXX) bol pri podpise uznania
dlhu a teda tiež môže potvrdiť, že žalovaná podpísala uznanie dlhu, no na pojednávaní žalobca už
tvrdil iné, a síce, že uznanie dlhu najprv podpísala žalovaná, a až následne v roku 2010 alebo 2011
túto listinu podpísal A. G.. Skutočnosť, že A. G. nebol svedkom toho, ako žalovaná predmetnú listinu
podpísala napokon nepochybne vyplýva aj z obsahu zápisnice o jeho výsluchu pred vyšetrovateľom zo

dňa 4.7.2022 v súvisiacej trestnej veci, keď A. G. uviedol, že pri žiadnom uznaní dlhu nebol, žalovanú
nepozná, nikdy ju nevidel. Skutočnosti, že žalovaná uznanie dlhu zo dňa 14.5.2009 nepodpísala
nasvedčuje aj konanie žalobcu, ktorý s výzvou zo dňa 20.12.2019 zaslal žalovanej ďalší návrh uznania
dlhu titulom predmetnej pôžičky vo výške 33.000 Eur s lehotou na plnenie do 30.10.2019 na podpis.
Ak by naozaj žalovaná vlastnoručne podpísala uznanie dlhu dňa 14.5.2009 s lehotou na plnenie do

30.12.2019, ktoré uznanie dlhu žalobca mal vo svojej dispozícii, žalobca by predsa nemal racionálny
dôvod na zaslanie nového návrhu na uznanie totožného dlhu žalovanej. Vysvetlenie žalobcu, že chcel
docieliť z formálneho hľadiska zrozumiteľnejšie uznanie dlhu neobstojí, keďže úroveň zrozumiteľnosti
oboch uznaní dlhu je rovnaká.

20. Žalobca tvrdil, že peniaze odovzdal žalovanej v rokoch 2008 a 2009 a to buď osobne do ruky ale aj
prevodomnajejúčet,nonenavrholvykonaťdôkazaanisámnepredložildôkaz,napr.výpiszúčtu,ktorým
by preukázal svoje tvrdenie o prevode požičaných peňažných prostriedkov na účet žalovanej v období
rokov2008,2009.Žalobcapredložilvýpisyzúčtužalobcuapríkazovnaúhradu,zktorýchvyplývaprevod
rôznych peňažných súm na účet žalovanej, no tieto transakcie sú z rokov 2010, 2011, 2012, teda logicky

nepreukazujú reálne odovzdanie pôžičky žalovanej v rokoch 2008, 2009. Žalobca nepreukázal ani
svoje tvrdenie, že požičané peniaze odovzdal v uvedenom rozhodnom období aj v hotovosti žalovanej.
V konaní vypočutý svedok H. N., strýko žalovanej, uviedol, že v rokoch 2008 až 2011 sa stretával so
žalovanou občas pri príležitostí osláv menín, narodenín a nerozprával sa vtedy s ňou o jej pracovných
pomeroch, výške jej zárobku, rodinných pomeroch. Svedok vedel, že žalovaná vtedy chodila do práce

a mala len tie peniaze, ktoré si zarobila, pričom finančne jej pomáhala jej matka. Ďalej uviedol, že
strany mali kamarátsky vzťah, vyjadril pochybnosť, žeby šlo o vzťah intímnej povahy a túto skutočnosť si
žalobca podľa svedka vymyslel. Svedok nemal vedomosť o tom, žeby si strany mali odovzdávať nejaké
finančné prostriedky. Výsluchom tohto svedka teda nebolo potvrdené, žeby žalobca poskytol žalovanej
tvrdenúpeňažnúpôžičku.Žalobcažiadal,abysúdzohľadnilnepriateľskýpostojsvedkakžalobcovi,ktorý

mal byť zrejmý z výsluchu svedka. Svedok v rámci výpovede uviedol, že v minulosti bol so žalobcom
kamarát, navštevoval ho v jeho pohostinstve, potom tam však prestal chodiť z dôvodu, že podľa svedka
žalobca klame zákazníkov, pretože zlieva nedopitý alkohol a predáva ho ďalším zákazníkom. Svedkovi
vadilo, že ho žalobca označil ako svedka v tejto právnej veci ohľadom nejakej peňažnej sumy, pričomsvedok o tom nič nevie. Tieto výhrady svedka voči žalobcovi nemajú podľa názoru súdu takú relevanciu,
žeby mala byť výpoveď svedka považovaná za tendenčnú na neprospech žalobcu. Ani skutočnosť, že
svedok je strýkom žalovanej nemôžu viesť automaticky k záveru, že výpoveď svedka je nevierohodná.

Súd k tomu uvádza, že svedok bol súdom pred jeho výsluchom poučený o povinnosti vypovedať pravdu
a nič nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede v zmysle § 196 CSP. Svedok
uviedol, že ho pred pojednávaním nikto nekontaktoval a nehovoril mu ako má odpovedať na položené
otázky. Svedok vypovedal plynulo, konzistentne. Výsluch svedka nebol v rozpore s inými v konaní
vykonanými dôkazmi, neberúc do úvahy uznanie dlhu zo dňa 14.5.2009, keďže toto je podľa záverov

znaleckého dokazovania falzifikát. S poukazom na uvedené skutočnosti súd hodnotil výpoveď svedka
ako vierohodnú.

21. Uzatvorenie zmluvy o pôžičke a odovzdanie požičaných peňazí v sume 33.000 Eur žalovanej neboli
preukázané ani predloženou emailovou komunikáciou medzi žalobcom (email B.) a žalovanou, ktorá
používala emailovú adresu F.. V emailoch zo dňa 1.11.2019, 2.11.2019 zaslaných na emailovú adresu

žalovanej žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie peňazí. V emailoch zo dňa 16.12.2019, 18.12.2019
žalobca žalovanej písal, že peniaze na vrátenie si žalovaná môže zabezpečiť od jej manžela alebo
prostredníctvom úveru od banky a žalobca počká do 31.3.2020, pričom v emaily zo dňa 18.12.2019
zadresyF.jeuvedenáodpoveď„Prebohaodkiaľtimamdattolkopenazi??Zatrimesiace??“.Vemailoch
odoslaných z adresy F. na emailovú adresu žalobcu zo dňa 13.12.2019 odosielateľka píše, že nemôže

popri starostlivosti o maloletú chorú dcéru aj pracovať a zarábať peniaze. Žalovaná spochybňovala
pravosť týchto emailov odoslaných z adresy F., uvádzala, že ona ich nepísala, že sa jej niekto nabúral
do emailového konta a zmenil heslo na prihlásenie sa doň a jej sa už dlhšiu dobu nedarí prihlásiť
do tohto emailového konta. Súd poukazuje na to, že žalobca v žiadnom z emailov, ktoré adresoval
žalovanej ohľadom požadovaného vrátenia peňazí neuvádza, kedy mal žalobca peniaze, ktoré žiada

vrátiť, poskytnúť žalovanej ako pôžičku a v akej konkrétnej výške ich mal poskytnúť. Nie je potom
preukázané, že tieto výzvy sa skutočne týkajú vrátenia peňazí z pôžičky v sume 33.000 Eur, ktorú tvrdil
žalobca, že poskytol žalovanej v rokoch 2008 a 2009. Nemožno totiž nechať bez povšimnutia fakt, že
z tvrdení žalobcu a predložených výpisov z účtu žalobcu, a príkazov na úhradu za obdobie rokov 2010
- 2012 vyplýva, že žalobca zo svojho účtu prevádzal na účet žalovanej opakovane peňažné prostriedky

v rôznych sumách v rokoch 2010 až 2012; žalobca na pojednávaní dokonca uviedol, že celkovo mal
požičaťžalovanejsumucca60.000Eur.Niejetedavylúčené,čisatietovýzvyžalobcunavráteniepeňazí
netýkali peňažných prostriedkov poskytnutých zo strany žalobcu žalovanej na jej účet v neskoršom
obdobívrokoch2010až2012.Žalobcatvrdil,žezdôvodujehocitovejnáklonnostikžalovanejjejposielal
peniaze na účet aj v rokoch 2010 až 2012, pričom žalovaná pripisovanie peňazí na jej účet v tomto

období vysvetľovala tým, že peniaze žalobca na jej účet posielal z dôvodu, aby ich ona odovzdala jej
vtedajšiemu priateľovi H. I., ktorý za ne nakúpil tovar do pohostinstva v prevádzke, ktorú si prenajal
od žalobcu. Súd bližšie neskúmal skutočný dôvod zasielania peňazí na účet žalovanej v rokoch 2010
až 2012, pretože predmetom konania nie je nárok žalobcu na vrátenie týchto peňažných prostriedkov,
ale žalobca sa domáha proti žalovanej vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré mal požičať žalovanej v

rokoch 2008 a 2009.

22. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol ani predložením zmluvy o postúpení pohľadávky,
z obsahu ktorej vyplýva, že bola uzatvorená dňa 5.4.2013 medzi žalovanou ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom. Predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky – práva postupcu domáhať sa vkladu

vlastníckeho práva k 1izbovému bytu č. XX na X. poschodí, vchod C v bytovom dome súp. č. XXXX
na ul. N. O. G. I., na pozemku parc. č. 4851/2, 4851/3, č. 4851/4 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. I.
a nároku na náhradu škody. Podpisy žalobcu a žalovanej na zmluve o postúpení pohľadávky sú úradne
overené. V čl. II bod 2 zmluvy sa uvádza, že pohľadávka sa postupuje z dôvodu, že postupník finančne
pomohol postupcovi. Neobstojí podľa názoru súdu argumentácia žalobcu, že žalovaná nemala dôvod

uzatvárať takúto zmluvu ak by v tom čase nedlhovala žalobcovi peňažné prostriedky titulom zmluvy
o pôžičke s tým, že hodnota uvedeného 1.zbového bytu v Topoľčanoch podľa žalobcu zodpovedala
sumepôžičky33.000Eur.Predovšetkýmtrebauviesť,ževzmluveopostúpenípohľadávkyjelenstručne
uvedené, že žalobca finančne pomohol žalovanej, pričom súd má za to, že finančná pomoc medzi
občanmi nemusí nevyhnutne spočívať len v pôžičke peňazí, ale môže predstavovať aj darovanie peňazí,

s ktorým môže byť spojená vôľa obdarovaného odvďačiť sa nejako darcovi. V zmluve o postúpení
pohľadávky nie je uvedené, že dôvodom uzavretia tejto zmluvy je pôžička poskytnutá v sume 33.000
Eur zo strany žalobcu žalovanej a nie je uvedený ani dátum, prípadne približné obdobie, kedy mala
byť pôžička poskytnutá žalovanej, pričom podľa žalobca k pôžičke malo dôjsť v rokoch 2008 a 2009.V návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky , ktorý bol vypracovaný advokátskou kanceláriou právneho
zástupcu žalobcu, sú uvedené rovnaké zmluvné strany a totožný predmet postúpenia, pričom v čl. I. ods.
6 je vo vete „Postupník daroval postupcovi peňažnú sumu vo výške 30.000 Eur“ perom preškrtnuté slovo

„daroval“ a nahradené rukou písaným textom „zapožičal sumu 33.000 Eur na kúpu jednoizbového bytu
v Dubnici nad Váhom“. Uvedený návrh zmluvy podpísal len žalobca, podpis žalovanej na tejto listine
chýba. Ani z týchto listinných dôkazov teda nie je potvrdené, žeby žalovaná uzavrela zmluvu o pôžičke
so žalobcom, na základe ktorej jej žalobca v rokoch 2008 a 2009 reálne vyplatil peňažné prostriedky
v sume 33.000 Eur.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd výrokom I. žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

24. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka A. G. podľa návrhu žalobcu, pretože menovaný
svedok už bol vypočutý v súvisiacom trestnom konaní a z obsahu jeho výpovede jasne vyplýva, že

svedok nebol pri tom ako mala žalovaná podpisovať uznanie dlhu zo dňa 14.5.2009. Napokon aj
žalobca na pojednávaní uviedol, že tento svedok nevidel žalovanú podpisovať uznanie dlhu. Výsluch
tohto svedka by bol teda nadbytočný, nepotrebný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Na pojednávaní mal žalobca zabezpečiť účasť ním navrhnutého
svedka H. I., čo sa však žalobcovi nepodarilo a žalobca navrhol, aby súd tohto svedka predvolal

z označenej adresy. Na pojednávaní žalobca uviedol, že tento svedok by sa vedel vyjadriť k okolnostiam
ohľadom bytu v Topoľčanoch. Súd už neodročoval pojednávanie na nový termín a nepredvolával tohto
svedka na výsluch, pretože považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, keďže žalobca netvrdil,
že svedok bol osobne prítomný pri dojednávaní zmluvy o pôžičke medzi stranami a zároveň žalobca
uviedol, že menovaný svedok nebol prítomný pri odovzdávaní pôžičky do vlastných rúk žalovanej.

Pokiaľ mal svedok vypovedať k okolnostiam ohľadom bytu v Topoľčanoch, súd považoval za irelevantné
zisťovať výsluchom svedka tieto okolnosti, nakoľko by nimi neboli preukázané tvrdenia žalobcu o tom,
že v roku 2008, 2009 poskytol žalobca žalovanej predmetnú pôžičku v sume 33.000 Eur. Súd v zmysle
návrhu žalobcu predvolal na pojednávanie svedkyňu D. B. z adresy označenej žalobcom. Podľa tvrdenia
žalobcu mala mať svedkyňa informácie o vzťahu sporových strán, o pôžičke, či pomoci pre žalovanú.

Predvolanie sa od svedkyne vrátilo s poznámkou od poštového doručovateľa, že adresát je na uvedenej
adrese neznámy. Súd prešetril pobyt svedkyne cestou Mesta Dubnica nad Váhom, ktoré súdu dňa
23.8.2023 oznámilo, že svedkyňu neeviduje v evidencii obyvateľov. Žalobca neoznámil dátum narodenia
tejto svedkyne, a nebolo potom možné prešetriť jej pobyt aj cestou Registra obyvateľov SR. Žalobca
netvrdil, žeby táto svedkyňa bola prítomná pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a pri reálnom odovzdaní

peňazí žalovanej a neuviedol ani to, od koho akým spôsobom a kedy mala svedkyňa získať informácie
o predmetnej pôžičke. Výsluch tejto svedkyne potom nemal právny význam pre posúdenie dôvodnosti
nároku žalobcu. Relevancia výsluchu tejto svedkyne ako aj svedkov A. G. a H. I. definitívne odpadla
po tom, keď orgán činný v trestnom konaní doručil súdu uvádzaný znalecký posudok znalkyne Ing.
Blahovej vypracovaný v súvisiacej trestnej veci, v zmysle ktorého posudku sa jedná o reprodukciu

podpisu žalovanej na uznaní dlhu zo dňa 14.5.2009. Uznanie dlhu je preto absolútne neplatné. Nenastali
právne účinky, ktoré zákon spája s uznaním dlhu, teda nezačala plynúť podľa § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka nová 10 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva. Žalovaná namietla
premlčanie práva žalobcu. Premlčacia doba na vrátenie pôžičky je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
3ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Žalobca netvrdil, žeby si strany pri

uzatváraní ústnej zmluvy o pôžičke dohodli nejakú konkrétnu lehotu na vrátenie pôžičky. Súd mal potom
za to, že si konkrétny čas plnenia nedohodli. Súd sa stotožňuje so závermi rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 25/03 zo dňa 24.6.2003, 91/2004 ZSR, podľa ktorých, ak čas splnenia dlhu (záväzku)
nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dna po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho
hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu
nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá
splatnosť predmetu pôžičky. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že peniaze požičal žalovanej v roku 2009,
je zrejmé, že trojročná premlčacia doba uplynula v roku 2012, no žalobca uplatnil svoje právo žalobou

podanou až dňa 18.11.2022, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania žalovanou by teda nemohol súd v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka priznať ani v prípade, ak by sa žalobcovi podarilo, či už výsluchom svedkov alebo inými
dôkazmi v konaní preukázať vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke v roku 2009.25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Žaloba bola zamietnutá a preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo úspešnej žalovanej podľa §

255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania. Preto súd výrokom II. žalovanej priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanej nemala byť celkom alebo sčasti priznaná náhrada trov
konania v zmysle § 257 CSP. Žalobca neuvádzal žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali

rozhodnutie v naznačenom smere podľa 257 CSP. Žalobca síce tvrdil, že trpí vážnym ochorením, no
netvrdil, žeby bol práceneschopný, nemal zdroj príjmu, iný majetok, a žeby po úhrade trov konania
žalovanej bolo ohrozené uspokojenie jeho základných životných potrieb a nepredložil žiadne doklady
o svojich pomeroch.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.