Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010216.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C. D., trvale bytom obec E., F. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/28/2025 zo dňa 13. marca 2025, na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 27. mája 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B.
z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca 2025 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 9PP/28/2025 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona

v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného
nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení po výsluchu odsúdeného

v prítomnosti prokurátora) podal odsúdený sťažnosť, ktorú však do konania neverejného zasadnutia
krajského súdu bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 28. apríla 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 27. mája 2025
podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť

vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené
nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej

podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkonetrestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne

nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého

trestu dňa 05. januára 2025 a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne podmienky,
ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné rozhodnutie súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby, dôsledne
u odsúdeného splnené nie sú.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,

ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch
zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že
u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom
určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej

trestnej činnosti.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok
konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného
hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program

zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä v bode edukácia z
dôvodu nekritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, pričom krajský súd negatívne hodnotí postoj
odsúdeného k trestnej činnosti z dôvodu, že odsúdený trestnú činnosť racionalizuje a zdôvodňuje
tak, že nemal peniaze a kradol, aby kradnuté veci predal a mal peniaze na sprej na astmu. Ešte
negatívnejšie vyznieva skutočnosť, že kritický postoj odsúdeného k ním spáchaným trestným činom

možno vyhodnotiť ako formálne kritický, zohľadniac, že odsúdený v každej trestnej veci, pre ktoré je
aktuálne vo výkone trestu, priznal spáchanie trestnej činnosti a oľutoval ju, avšak zo žiadneho odsúdenia
si nezobral dostatočné ponaučenie, pretože pokračoval v páchaní trestnej činnosti (opakovane súdne
trestaný pre marenie výkonu úradného rozhodnutia a opakovane pre krádež). Počas doterajšieho
výkonu trestu odsúdený bol disciplinárne odmenený jedenkrát, pričom disciplinárne potrestaný nebol.

Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako menej priaznivú a riziko recidívy (sociálneho
zlyhania) ako stredné. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne a dôvodne poukázal
na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný
pre rôznorodú trestnú činnosť (opakovane pre prečin krádeže a opakovane súdne trestaný pre marenie
výkonu úradného rozhodnutia). Trestná minulosť odsúdeného ho charakterizuje ako osobu s výrazným

sklonom k protiprávnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani doposiaľ uložené tresty. Krajský
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa odsúdený nachádza v priamom výkone trestu odňatia
slobody prvýkrát
a vykonáva postupne viac uložených trestov, na odsúdeného bolo už opakovane pôsobené rôznymi
druhmi trestov, ale nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal

aj naďalej a opakovane a na slobode teda nedokázal viesť riadny život. Ako vyplynulo zo spisového
materiálu, odsúdený preukázal, že ani hrozba premeny podmienečného trestu na priamy výkon trestu
odňatia slobody ho neodradila od páchania protiprávnej činnosti, ku ktorej je odsúdený navyše naďalej
nekritický. Pokiaľ si odsúdený ani aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody nedokáže uvedomiť
škodlivosť páchania protiprávnej činnosti je zrejmé, že jeho náprava doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné

v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej je nutné poukázať na to,
že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia),
v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, krajský súd dospel
k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na
ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa
s nimi bezvýhradne stotožňuje.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.