Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207308
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123207308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátuJUDr.DanielyBabinovejaJUDr.MichalaBoroňavsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného advokátom: JUDr. Rastislavom Lenartom, so sídlom Pollova 32,
040 18 Košice, proti žalovaným: 1. D. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 2. B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., obaja zastúpení: MM law firm s.r.o., Jánošíkova 7, 040 01
Košice - mestská časť Juh, IČO: 52 844 765, o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/1/2023-30 zo dňa 22.11.2023 v spojení
s opravným uznesením č.k. 12C/1/2023-38 zo dňa 31.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. v časti o uložení povinnosti
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 801,91 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť 807,00 EUR v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k spoločne a nerozdielne na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania z hodnoty sporu, ktorá bola priznaná týmto rozsudkom, o
ktorých výške sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo
sporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovaným vo výške 20.000 eur. Pokiaľ ide o
uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že žalobca a žalovaní podpísali zmluvu o pôžičke, v rámci ktorej bolo písomné dojednanie o zmluvnej
pokute dňa 17.07.2015 v banke a následne peniaze boli vložené na účet žalovaných. Z emailovej
dokumentácie mal súd prvej inštancie preukázané, že vopred bolo dohodnuté, že plynule žalobca a
žalovaní ako aj spoludlžník spolu u notára ešte spíšu vyhlásenie povinných osôb. Súd prvej inštancie

mal za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, kde súčasne bolo písomné dojednanie
o zmluvnej pokute. Skutočnosť, že následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o
pristúpení k záväzku bez dohody o zmluvnej pokute, bez ďalšieho neznamená, že dojednanie strán o
zmluvnej pokute uzatvorené v banke týmto nahradili alebo inak zrušili. Predmetom tohto konania bolnárok žalobu uplatnený titulom zmluvnej pokuty vo výške 19.320 eur a úrok z omeškania. Žalovaní boli
v omeškaní s vrátením pôžičky 97 dní (96 dní - 20.000 eur, a 1 deň - 12.000 eur).
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí prihliadnuť

na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a tiež na dôsledky a ujmy, aké nastali porušením
povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (škoda), ako aj
nemajetková. Občiansky zákonník neustanovuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty. Jej výška je teda
vecou zmluvných strán a vo všeobecnosti by mala zodpovedať povahe a významu povinnosti, ktorej
nesplnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty

je v Občianskom zákonníku zakotvené oprávnenie súdu neprimerane vysokú pokutu znížiť. Zákon
dáva súdu smernice, na základe akých kritérií má pri uplatnení svojho moderačného práva postupovať,
nakoľko má rozlišovať medzi prípadmi, ak v dôsledku porušenia povinností, na ktoré sa vzťahujú
zmluvné pokuty, veriteľovi nevznikne priamo škoda a medzi prípadmi, keď veriteľovi škoda z konania
dlžníka síce vznikne, ale veriteľ nie je oprávnený požadovať jej náhradu. Význam povinnosti, ktorú dlžník
nesplnil, súd posúdi vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku. Výška

zmluvnej pokuty bude neprimeraná, ak vzhľadom na povahu a rozsah plnenia povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou vôbec nehrozí vznik škody z porušenia povinnosti a v takom prípade súd môže znížiť
zmluvnú pokutu až na výšku, ktorá bude zodpovedať možnosti vzniku takej škody.
Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1% denne do úplného zaplatenia pôžičky vo výške
20.000eur,čopredstavujeročne365%zpožičanejsumy. Výškazmluvnejpokuty(1%denne)uplatnená

žalobcom, za tri mesiace omeškania dosiahla skoro 100 % požičanej sumy, čo nemôže byť primeranou
sankciou za nesplnenie povinnosti (vrátenie sumy 20.000 eur). Žalobca v priebehu konania ani len
netvrdil, aká škoda mu vznikla včasným nevrátením finančných prostriedkov.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nie je subjektom, ktorý by vykonával
podnikateľskú činnosť pri poskytovaní úverov a je pravdou, že po splatnosti dlhu mohol žalobca získať

úroky z vkladu v peňažnom ústave, resp. mohol súd vychádzať z toho, že ak by bol dohodnutý primeraný
úrok, že žalobcovi vznikol ušlý zisk v podobe výnosu z poskytnutej sumy 20.000 eur a v takejto výške
moderovať uplatnenú zmluvnú pokutu. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v tomto smere neprodukoval
žiadne prostriedky procesného útoku, preto aj s poukazom na bod 25. uznesenia Najvyššieho súdu SR
č.k. 5 Cdo/33/2022 - 256, keďže mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu

vzniknutej škody, zmluvnú pokutu znížil z pohľadu dĺžky porušovaného práva, ktorá bola v rozsahu od
18.09.2015 do 30.09.2015 - 13 dní, od 01.10. do 31.10.2015 - 31 dní, od 01.11. do 30.11.2015 30 dní,
od 01.12. do 23.12. 2015 - 22 dní v sume 20 000 eur a od 23.12.2015 teda 1 deň v sume 12 000 eur
(nakoľko dňa 12.12.2015 (správne má byť 22.12.2015, pozn. odvolacieho súdu) došlo k vráteniu 8.000
eur, a dňa 23.12.2015 k vráteniu sumy pôžičky 12.000 eur, spolu teda k úplnému vráteniu došlo dňa

23.12.2015 vo výške 20 000 eur) t.j. 97 dní.
Súd prvej inštancie využil zákonnú úpravu a pristúpil k moderovaniu zmluvnej pokuty s poukazom
na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to s poukazom na ustanovenie § 3a, ako limit sankcií
pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bankami alebo nebankovými subjektmi. Sadzby
úrokov z omeškania občianskoprávnych vzťahov v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 v právnych

vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013 boli vo výške 5,05%.
Súd prvej inštancie realizoval výpočet zo sumy 20.000 eur za obdobie od 18.09.2015 do 30.09.2015
vo výške 15,15% ročne (365) čo predstavuje sumu 107,92 eur, zo sumy 20.000 eur od 01.10.2015
do 31.10.2015 vo výške 15,15% ročne (365) predstavuje sumu 257,34 euro, zo sumy 20.000 eur od
01.11.2015 do 30.11.2015 vo výške 15,15% ročne (365) predstavuje sumu 249,04 eur, zo sumy 20.000

eur od 01.12.2015 do 22.12.2015 vo výške 15,15% ročne (365) sume 182,63 eur, zo sumy 12.000
eur od 22.12.2015 do 23.12.2015 vo výške 15,15% ročne (365) to predstavuje sumu 9,96 eura spolu
806,89 eura po zaokrúhlení 807 eur. Súd prvej inštancie teda žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť titulom zmluvnej pokuty sumu 807 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejlen,,CSP“)apriznalžalovaným,ktorímaliplnýúspechvspore,nároknanáhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, avšak len z hodnoty sporu v rámci, ktorej bol žalobca
úspešný v tomto konaní.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania
právna úprava v sporovom konaní podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ako aj
Civilného sporového poriadku sa spravuje zásadou úspechu v konaní. Avšak z porovnania z právnej
úpravy účinnej do 01.07.2016 Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenia obdobné ustanoveniu§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovenie uplatňovalo sa ako lex specialis vo
vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva,
že nepatrný úspech Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava
nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď
výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade
zhodne, ako podľa doterajšej právnej úpravy. V posudzovanom konaní preto nezávisle od toho, že súd
rozhodoval o trovách konania za účinnosti Civilného sporového poriadku vzhľadom na základný úspech

žalobcu priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedli, že v bode 35 a
57 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odkazuje na závery bodu 25 odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo skoršie rozhodnutie okresného, ako aj krajského súdu

zrušené. Najvyšší súd SR vymedzil limity moderačného práva súdu, kde súd mal prihliadnuť na výšku
škody a zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody. Súd žalobcu vyzýval na predloženie
prostriedkov procesného útoku, žalobca ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku v bode 34, 36, ako aj
59, však žiadne prostriedky procesného útoku nenavrhol, tzn. nijakým spôsobom nepreukázal výšku
škody, ktorá mu mala vzniknúť. Na predmetnú skutočnosť poukázali žalovaní svojím podaním zo dňa

15.9.2023, kde uviedli, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť a ich prostriedky
procesnej obrany logicky môžu nasledovať až po prostriedkoch procesného útoku žalobcu. Podľa
žalovaných žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody, ktorá
mala byť podľa uznesenia Najvyššieho súdu SSR základným pravidlom na priznanie výšky zmluvnej
pokuty. Na neunesenia dôkazného bremena v podstate poukázal aj súd prvej inštancie v bodoch 37 a

38 odôvodnenia rozsudku, napriek uvedenému súd v rámci kontradiktórnosti konania presiahol svoje
oprávnenia a žalobcovi priznal zmluvnú pokutu, a to bez toho, aby žalobca akokoľvek preukázal výšku
škody, ktorou mala byť zmluvná pokuta limitovaná. Procesná pasivita žalobcu musí viesť k strate
úspechu v spore.
Bez ohľadu na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal moderovať zmluvnú pokutu, ktorá mala

byť limitovaná výškou škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Napriek uvedenému súd prvej inštancie
aplikoval Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., a to konkrétne § 3a, ktorý však na predmetný vzťah aplikovať
nemožno, nakoľko ani žalobca nie je bankou, ani žalovaní v tomto vzťahu neboli spotrebiteľmi.
Ďalej žalovaní namietali, že sa v konečnom dôsledku nevedia dopracovať ani k sume výšky zmluvnej
pokuty, ktorú súd prvej inštancie priznal. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol

96 dní (13 dní v septembri + 31 dní v októbri + 30 dní v novembri + 22 dní v decembri) v omeškaní s
vrátením sumy 20.000 eur a 1 deň s omeškaním sumy 12.000 eur. Na základe uvedeného by výška
zmluvnej pokuty vychádzala 796,93 eura za 96 dní omeškania a 4,98 eura za 1 deň omeškania, čo spolu
predstavuje sumu 801,91 eura. Nakoľko žalovaní vrátili žalobcovi sumu 8.000 eur dňa 22.12.2015 a dňa
23.12.2015 sumu 12.000 eur logicky mohli byť v omeškaní s vrátením sumy 12.000 eur iba jeden deň.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania, žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nepochopiteľne
priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalobca
plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania z hodnoty sporu, v ktorej bol žalobca
úspešný. Tento postup súd prvej inštancie odôvodnil tým, že výška plnenia závisela od úvahy súdu
a odkázal v plnom rozsahu na aplikovateľný právny záver nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS

399/2019 zo dňa 15.4.2020. V danom prípade však je podstatná otázka, či výška zmluvnej pokuty, ktorá
je moderovaná súdom, je závislá od úvahy súdu alebo nie. Predmetnú otázku však súdom citovaný
nález Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15.4.2020 nijako neriešil. Naopak predmetnou
otázkou sa náležite vysporiadalo odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR I.ÚS 56/2017, podľa
ktorého využitie moderačného práva súdom, pri znížení zmluvnej pokuty vychádza zo zákonných kritérií

§ 545a Občianskeho zákonníka, nejde o voľnú úvahu súdu, ale o výsledok dokazovania a rozhodnutie
o trovách konania malo vychádzať z § 255 CSP, a to podľa pomeru úspechu vo veci.
V súlade s podaným odvolaním žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o podanie vo veci
samej, žalobca ho podal v elektronickej podobe bez autorizácie (e-mail) a zároveň ho v lehote 10 dní
dodatočne nedoplnil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitnéhopredpisu, odvolací súd naň neprihliadal podľa § 125 ods. 2 CSP. Súd pritom na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej

stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolenie žalovaných je čiastočne dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných v 1. a 2. rade (§ 124 CSP) bol v odvolacom konaní
preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v
časti o zaplatenie 807 eur s príslušenstvom, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok

II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca odvolaním nenapadol, nebol preto v
odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

11. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

12. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

13. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto

nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru.14. Podľa § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov.

15. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 19.320 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej zmluvnej pokuty
zo zmluvy o pôžičke uzavretej 17.07.2015 medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade (č.l. 6 spisu).

16. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie svojim (prvým) rozsudkom č. k. 12C/159/2016-87
z 22.05.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/159/2016-157 z 27.05.2018 tak, že žalobu
zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. spoločne a nerozdielne majú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Na základe podaného odvolania tunajší odvolací súd rozsudkom č.k.
22C/39/2020-181 z 23.03.2021 vo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením a vo výroku II. priznal žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobcovi Súdy dospeli k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute
z dôvodu neprimerane vysoko dojednanej zmluvnej pokuty.

17. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Cdo/33/2022-256 z 31.05.2023 rozsudok odvolacieho súdu č.k.
22Co/39/2020-181 zo dňa 23.03.2021 a rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 12C/159/2016-87 zo dňa

22.05.2018 v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Najvyšší súd dospel k záveru, že v tomto spore je potrebné uprednostniť aplikáciu moderačného práva
súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka pred vyslovením absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej
pokute.

18. Súd prvej inštancie svojim (druhým rozsudkom) napadnutým odvolaním vo výroku I. vyhovel žalobe
v časti o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 807
eur a vo zvyšku žalobu zamietol aplikujúc právny názor dovolacieho súdu o uprednostnení moderácie
zmluvnej pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu s prihliadnutím na výšku škody znížil až na hranicu vzniknutej škody z pohľadu dĺžky

porušovaného práva za obdobie od dňa nasledujúceho po splatnosti zmluvnej pokuty (18.09.2015) do
jej zaplatenia (22.12.2015, resp. 23.12.2015) podľa § 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.
cez sankcie (úroky) za omeškanie spotrebiteľa so splácaním poskytnutých peňažných prostriedkov.

19. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade, podľa

ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť
v súvislosti so zmluvnou pokutou, čo malo viesť k strate úspechu žalobcu v spore.

20. Odvolací súd prisvedčuje žalovaným v 1. a 2. rade, že zo strany žalobcu neboli na výzvu súdu prvej
inštancie produkované žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, čo sa týka vyčíslenia paušalizovanej

škody, ktorá mu vznikla, že došlo k omeškaniu vrátenia finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke. To
však podľa odvolacieho súdu neznamená, že tento nedostatok procesnej aktivity žalobcu by mal viesť
automatický k zamietnutiu jeho žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. V tomto konaní nebolo
sporné, že žalobca uniesol dôkazné bremeno k základu nároku na zmluvnú pokutu, keď v konaní bolo
preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o pôžičke, v rámci ktorej bolo písomné

dojednanie o zmluvnej pokute a peniaze boli vložené na účet žalovaných, teda došlo k naplneniu
reálneho kontraktu o poskytnutí pôžičky zo strany žalobcu žalovaným vo výške 20.000 eur. Zároveň
v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s vrátením pôžičky 97
dní. Spornou tak zostala už len výška zmluvnej pokuty, ktorá má byť priznaná žalobcovi, vo vzťahu ku
ktorej súd prvej inštancie vyzval žalobcu na vyjadrenie, akú považuje za primeranú. Prihliadol pritom na

právne závery vyslovené dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Vzhľadom na absenciu návrhov zo
strany žalobcu, súd prvej inštancie preto pristúpil k zákonnej moderácii zmluvnej pokuty podľa § 545a
Občianskeho zákonníka.

21. Za dôvodnú odvolaciu námietku nepovažoval ani nesúhlas žalovaných v 1. a 2. rade s aplikáciou

ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z dôvodu, že v tomto vzťahu žalobca nie je bankou a žalovaní
spotrebiteľmi.22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z dôvodovej
správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v

znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorý poukázal v zrušujúcom
uznesení dovolací súd. Z tejto dôvodovej správy vyplýva, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd
zníži predovšetkým s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať
náhradu škody popri zmluvnej pokute. Súd by v takom prípade mal prihliadať na výšku škody a
zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody. Zároveň to, že súd by mal pritom brať zreteľ

aj na ustanovenie § 519 Občianskeho zákonníka a pri výške škody na účely aplikácie navrhovaného
ustanovenia brať zreteľ aj na pokrytie výšky škody úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

23. Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1% denne do úplného zaplatenia pôžičky vo
výške 20.000 eur, čo predstavuje ročne 365 % z požičanej sumy. Výška zmluvnej pokuty (1% denne)
uplatnená žalobcom, za tri mesiace omeškania dosiahla skoro 100 % požičanej sumy, čo aj podľa názoru

odvolacieho súdu nemôže byť primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (vrátenie sumy 20.000 eur
zo zmluvy o pôžičke).

24. Súd prvej inštancie preto správne v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu pristúpil k
moderovaniu zmluvnej pokuty s poukazom na ust. § 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,

ako limit sankcií pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bankami alebo nebankovými
subjektmi,keď sankciezaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažnýchprostriedkovnesmúprevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Vychádzal z úrokovej sadzby stanovenej
v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 v právnych vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013 vo výške 5,05%.
Limit vo výške trojnásobku úrokovej sadzby podľa § 3a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. predstavoval

15,15% ročne.

25. Odvolací súd prisvedčuje žalovaným v 1. a 2. rade, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský
vzťah medzi žalobcom a žalovanými, no napriek tomu ide o občianskoprávny vzťah. Úrok z omeškania
predstavuje k peňažným záväzkom všeobecný inštitút a jeho výšku určuje vykonávací predpis, ktorým

je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva Občianky zákonník v znení neskorších
predpisov. Nariadenie č. 87/1995 Z.z. v ust. § 3a ods. 1 limituje výšku úrokov z omeškania ako sankcie
pri poskytovaní peňažných prostriedkov bankami alebo nebankovými subjektami síce spotrebiteľom.
Odvolacísúdvšakvzhľadomnaobčianskoprávnyvzťahsporovýchstránnevidídôvod,prečobynemohlo
byť toto ustanovenie Nariadenia vlády použité aj v tomto prípade.

26. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaní v 1. a 2 rade boli v omeškaní
so sumou 20.000 eur v období od 18.09.2015 do 30.09.2015 (13 dní), od 01.10. do 31.10.2015 (31 dní),
od 01.11. do 30.11.2015 (30 dní), od 01.12. do 22.12.2015 (22 dní), keďže 22.12.2015 došlo k uhradeniu
sumy 8.000 eur zo strany žalovaných, teda celkovo 96 dní. Následne so sumou 12.000 eur boli žalovaní

v omeškaní 1 deň, a to 23.12.2015, keďže došlo v tento deň k úhrade zvyšnej sumy 12.000 eur.

27. Pri prepočte limitu vo výške 15,15 % ročne zo sumy 20.000 eur na dobu omeškania s uhradením
zmluvnej pokuty predstavuje sumu sankcie 107,92 eura za obdobie omeškania od 18.09.2015 do
30.09.2015 (13 dní), zo sumy 20.000 eur od 01.10.2015 do 31.10.2015 (31 dní) sumu sankcie 257,34

eura, zo sumy 20.000 eur od 01.11.2015 do 30.11.2015 (30 dní) predstavuje sumu sankcie 249,04 eura,
zo sumy 20.000 eur od 01.12.2015 do 22.12.2015 (22 dní) sumu sankcie 182,63 eura, čo prestavuje
celkovú sankciu pri omeškaní so sumou 20.000 eur 796,93 eura. Následne bol žaloba v omeškaní so
sumou 12.000 eur 23.12.2015 (1 deň), čo predstavuje sankciu 4,98 eura. Celková sankcia žalovaných
v 1. a 2 rade za obdobie omeškania 97 dní so zaplatením zmluvnej pokuty tak predstavuje 801,91 eura

(796,93 eura plus 4,98 eura). Odvolací súd preto považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných
v 1. a 2. rade o nesprávnom výpočte výšky zmluvnej pokuty zo strany súdu prvej inštancie.

28. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 397 ods. 1 CSP vo výroku I. v časti o uložení

povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 801,91 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok
vo výroku I. tak, že žalobu zamietol.29. Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku
spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že

Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce
vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov

v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.

30. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných bolo potrebné preskúmať, či nepriznanie časti
žalobcovi uplatnených nárokov z titulu zmluvnej pokuty (v rozhodnutí vo veci samej) z dôvodu
využitia moderačného oprávnenia súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka je prípadom, keď výška

plnenia bola závislá od úvahy súdu, a teda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu
a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania, tak ako to posúdil súd prvej
inštancie v napadnutom výroku III. o trovách konania, ktorý priznal žalobcovi nárok na hradu trov konania
v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP a analogickej aplikácie čl. 4 Zásad CSP.

31. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 08.02.2017,
v odôvodnení ktorého ústavný súd vyslovil právny názor cit.: ,,Ústavný súd nezistil rozpornosť záverov
krajského súdu s označenými právami sťažovateľky, keď krajský súd využitie moderačného oprávnenia
súdu pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka
nevyhodnotil ako úvahu okresného súdu zamýšľanú v § 142 ods. 3 OSP, ale ako výsledok dokazovania,

zhodnotenia skutkového i právneho stavu veci, podľa kritérií upravených v § 301 Obchodného
zákonníka.“

32. Odvolaciemu súdu sa javí, že aj v prejednávanej veci moderačné právo, cez ktoré súd prvej
inštancie znížil žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu, vychádzalo zo zákonných kritérií ust. § 545a

Občianskeho zákonníka (viď dôvodová správa k tomuto ustanoveniu) ako výsledok dokazovania,
zhodnotenia skutkového i právneho stavu veci a nie o prípad, kedy by výsledok sporu závisel od
znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu.

33. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP

zrušil vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

34. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách celého konania s
tým, že posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o trovách podľa pomeru

úspechu v spore podľa ust. § 255 CSP v zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Ústavného
súdu SR č.k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 08.02.2017. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).