Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200395.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov v 1.rade: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX F., v 2. rade: C. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. I. J. K. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpených JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:42

085 951, proti žalovaným v 1. rade: L. K. L., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX I.,
XXX XX F., v 2. rade: A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX F., právne zastúpených
JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Werferova 1, 040
11 Košice, IČO: 35 549 815, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných
v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/5/2025-27 zo dňa 03.03.2025, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I. a III.

II. Žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak,

že vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Ukladá žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
spočívajúcu v umožnení prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcely: - EKN č. XXXX/
X, orná pôda, o výmere 115 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: F., obec: F., katastrálne
územie: F. a - EKN č. XXXX/X, trv. trávny porast, o výmere 69 m2, evidovaná na liste vlastníctva č.
XXXXX, okres: F., obec: F., katastrálne územie: F. a to v prospech žalobkýň v 1. a 2. rade“; vo výroku II.
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol; vo výroku III. žalobkyniam v

1. a 2. rade priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %; vo výroku IV. žalobkyniam v 1. a 2. rade uložil,
aby v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia podali voči žalovaným v 1. a 2. rade
žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude zriadenie vecného bremena na predmetných pozemkoch,
EKN č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 115 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: F., obec:
F., katastrálne územie: F. a EKN č. XXXX/X, trv. trávny porast, o výmere 69 m2, evidovaná na liste

vlastníctva č. XXXXX, okres: F., obec: F., katastrálne územie: F..

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1 až 4, § 337 ods. 1 a § 340 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobkyne sa domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spočívajúcu vumožnení prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcely nachádzajúce sa v katastrálnom
území F. špecifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia, a to v prospech každého vlastníka
nehnuteľností: rodinného domu so súpisným číslom 2830 postaveného na parcele CKN č. XXXX/X,

nachádzajúceho sa v okrese: F., obec: F., katastrálne územie: F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX;
rekreačnej chaty so súpisným č. XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v
okrese: F., obec: F., katastrálne územie: F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.

4. Žalobkyne návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je výlučným vlastníkom označeného

rodinného domu a žalobkyňa v 2. rade je výlučným vlastníkom označenej rekreačnej chaty, pričom
jediná prístupová cesta k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žalobkýň vedie cez parcely patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Rodinný dom žalovaných stojí na parcele CKN č. XXXX/
XX, k. ú. F., čo je znázornené aj na geometrickom pláne a označené parcely, cez ktoré majú prístup
iní vlastníci, kúpili žalovaní bez toho, aby boli nevyhnutné pre potrebu ich prístupu k rodinnému
domu, pričom si museli byť vedomí existencie cesty, ktorá bola zriadená na uvedených pozemkoch a

ktorá tomuto účelu slúži desaťročia. Navyše Mesto Bardejov predmetné pozemky eviduje ako verejný
komunikačný koridor. Žalobkyňa v 1. rade má cez parcely žalovaných prístup k svojmu rodinnému
domu postavenému cca v roku 1985, kde býva s manželom ako aj so synom M. s manželkou a mal.
vnučkou a ďalším synom E.. Žalobkyňa v 1. rade ešte spolu s rodičmi, ktorí v dome bývali, prístup riadne
využívali, a to bez akéhokoľvek bránenia zo strany nielen právnych predchodcov žalovaných, ale aj

ďalších vlastníkov. Žalobkyňa v 1. rade nadobudla dom s pozemkami v presvedčení, že jej právo cesty
patrí,pričomdobaužívaniarodičmiiňousamotnoutrváuždesaťročia.Žalobkyňav2.rademácezvyššie
špecifikované parcely žalovaných prístup k ceste vedúcej k jej rekreačnej chate, ktorú spolu s rodičmi
užíva na trvalé bývanie. Chatu postavili starí rodičia žalobkyne v 2. rade cca v roku 1980 a užívala ju
odvtedyjejrodinavrátaneprístupuzhlavnejcestybezakéhokoľvekobmedzovania.Chatajezapotokom

a v susedstve sú postavené ešte ďalšie dva rodinné domy (vlastníci N. a J.). Z uvedeného je zrejmé, že
predmetnú komunikáciu využívajú aj ďalší vlastníci chát a pozemkov. Žalobkyňa v 2. rade má za to, že
od svojich právnych predchodcov nadobudla právo prístupu cez pozemky žalovaných, a to na základe
dlhodobého a nerušeného užívania po desaťročia. Dňa 01.02.2025 žalovaný v 1. rade zabetónoval na
dotknutých pozemkoch stĺpiky a natiahol reťaz, aby tak zamedzil prechod cez tieto pozemky. Žalobkyni

v 2. rade bol takto zamedzený prechod k jej domu. Na tom skutkovom základe kontaktovala svojho
otca a privolali mestskú políciu. Až po príchode policajtov žalovaný prechod umožnil. Cesta cez parcely
žalovaných slúži ako jediný prístup sanitiek, polície, hasičov, pracovníkov správy povodia miestneho
potoku a plynárov k vedeniu plynu (stredotlak). Žalobkyne majú za to, že neodkladné opatrenie vyrieši
akútny problém prístupu, pričom v prípadnom súdnom konaní sa budú domáhať zriadenia vecného

bremena k dotknutej parcele titulom jeho vydržania, keďže prístup bol zriadený v dávnej minulosti a
dlhoročne nerušene užívaný.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne pripojili výpisy z listov vlastníctva
týkajúcich sa k. ú. F., a to LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré osvedčujú vlastníctvo žalobkýň a LV č. XXXXX

a LV č. XXXXX, ktoré osvedčujú vlastníctvo žalovaných, geometrický plán č. 70/2022 vyhotovený O. F.,
K., stanovisko Mesta F. zo dňa 07.03.2022 a čestné prehlásenie C. G. zo dňa 05.02.2025.

6. Súd konštatoval, že žalobkyne osvedčili, že zriadená prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam vedie
cez pozemky žalovaných (osvedčené z geometrického plánu č. 70/2022 vyhotoveného spoločnosťou

O. F., K.), pričom uvedená prístupová cesta tvorí územie verejného komunikačného koridoru spolu s
parcelami C KN XXXX/X; C KN XXXX/XX; E KN XXXX/X; E KN XXXX/X; C KN XXXX/XX a E KN XXXX
(viď stanovisko Mesta F. zo dňa 7.3.2022), premietnuté a vyjadrené do spomenutého geometrického
plánu, ktorý plasticky zobrazuje situáciu spolu s fotosnímkou z L. (čl. 14 spisu).

7. Súd prvej inštancie vychádzal aj z čestného prehlásenia C. G., ktorý okrem iného potvrdil, že chatu
postavili jeho rodičia a riadne ju od roku 1980 užívajú, pričom prístup k chate bol z cesty vedúcej do
J., odbočka vľavo. Cestu využívajú vlastníci pozemkov, chatári, družstevníci. Do času, kým pozemky
(EKN č. XXXX/X a XXXX/X, k.ú. F.) tesne za odbočkou z cesty, kúpili manželia L., nebol žiaden problém
s užívaním cesty. Túto cestu vždy udržiavali a zhutňovali. Sám zabezpečil aj dovoz kameniva, a to už

pred 20 rokmi. Z jeho iniciatívy bol spracovaný aj geometrický plán a oslovil aj L., aby to mohli doriešiť
a zapísať. Z dôvodu, že dňa 01.02.2025 pán L. betónoval stĺpiky a bránil jeho dcére v prejazde, zavolal
mestskú políciu, ktorá po príchode vec riešila a zabránila natiahnutiu reťaze na prehradenie cesty. Cesta
je riadne aj v mapách na internete a užívajú ju aj doručovatelia zásielok. Po ceste bežne chodia ajelektrikári na údržbu a opravu vedenia, nakoľko iný prístup nemajú. Celé okolie pozná dlhé roky, pričom
žiaden iný prístup nie je možný a situácia sa zhoršuje, lebo L. už reálne bránia prejazdu.

8. Súd mal žalobkyňami tvrdené skutočnosti za osvedčené a odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, a to z dôvodu ohrozenia ich práv ako vlastníkov nehnuteľností, ktorí nemajú prístup na
nehnuteľnosť. Z priloženého geometrického plánu je zrejmé, kde sa prístupová cesta nachádza, pričom
tvrdenia žalobkýň osvedčuje aj stanovisko L. F., ktoré spomína aj ďalšie parcely C KN XXXX/X; C KN
XXXX/XX; E KN XXXX/X; E KN XXXX/X; C KN XXXX/XX a E KN XXXX, ktoré majú slúžiť ako verejný

komunikačný koridor, a teda toto stanovisko korešponduje s ohraničením realizovaným geometrickým
plánom.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné zatiaľ prijať jednoznačný záver vo vzťahu k zriadeniu
vecného bremena in rem, a to najmä s poukazom na okolnosti prípadu, kedy pri nariadení neodkladného
opatrenia a jeho charaktere sa nateraz nevyjadrili žalovaní, pričom v riadnom sporovom konaní bude

možné vykonať riadne dokazovanie. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že tieto otázky a podmienky
budú predmetom konania o zriadenie vecného bremena, preto aj oprávnené osoby z neodkladného
opatrenia súd vo výrokovej časti obmedzil len na žalobkyne, nakoľko toto neodkladné opatrenie je len
dočasného charakteru a nie je rozhodnutím vo veci samej o zriadení vecného bremena in rem, preto
v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Za daného skutkového stavu však mal súd osvedčené, že

žalobkyne majú riadny prístup na nehnuteľnosti (viď tiež google street view) po spevnenej ceste len po
uvedených nehnuteľnostiach (čo plynie aj zo snímku z google.maps.sk na čl. 14 spisu) a tiež z čestného
prehlásenia C. G..

10. Súd zároveň uložil žalobkyniam povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo

nariadené neodkladné opatrenie, podať žalobu voči žalovaným o zriadenie vecného bremena práva
prechodu. Z tohto dôvodu nepoučoval žalovaných o možnosti podať žalobu.

11. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešných žalobkyniam priznal voči žalovaným nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti výrokom I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade a navrhli,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného v napadnutom
rozsahu zamietne, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a žalovaným prizná voči

žalobkyniam právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmet konania označili za zbytočný
susedský spor.

13. V odvolaní ďalej uviedli, že k parcele XXXX/X potrebovali nadobudnúť vlastnícke právo, pretože
zasahovala do prístupovej cesty k ich rodinnému domu (dom označený číslom XXXX/XXXX), čo

preukazovali staršou mapou so znázornením predmetných parciel podľa zbgis.skgeodesy.sk. Keďže
o parcelu XXXX/X sa nikto nestaral a bránila vo výhľade na cestnú komunikáciu, žalovaní sa rozhodli ju
vysporiadať a následne odkúpiť. Táto parcela mala 11 vlastníkov. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo
k predmetným parcelám koncom roka 2021. Podľa žalovaných sa žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa
v 2. rade ani len nesnažili a nesnažia vec vyriešiť mimosúdne, ale situáciu hrotia. Vo februári 2022

žalovaných navštívila žalobkyňa v 1. rade aj so synom M. a neprimerane na nich naliehali, aby sa „dali
vypísať z parciel“. Požadovali bezodplatný prevod vlastníckeho práva k parcelám, na ktoré sa vzťahuje
neodkladné opatrenie. Žalovaní na takýto nátlak nepristúpili. Dňa 27.11.2022 žalovaných navštívil p.
C. G. aj s geometrickým plánom, ktorý si nechal vyhotoviť. Žalovaní mu oznámili, že parcelu XXXX/
X potrebujú vzhľadom na to, že cez ňu majú prístupovú cestu k domu. Boli ochotní sa dohodnúť na

odpredaji parcely XXXX/X, no p. G. žiadal bezodplatný prevod, k čomu nepristúpili.

14. Žalovaní súčasne uviedli, že žalobkyne sa domáhajú legalizácie nebezpečného a protiprávneho
napojenia „verejného komunikačného koridoru“ na cestu. Do verejného komunikačného koridoru nepatrí
parcela XXXX/X. Nebezpečenstvo spočíva vo výjazde z „koridoru“ na cestu v neprehľadnej zákrute a

navyše z nižšie položeného miesta s bočným napojením a so zlým výhľadom na cestu. V minulosti tam
dochádzalo ku kolíznym situáciám a je len otázkou času, kedy sa tam stane nehoda. Nebezpečnosť
napojenia žalovaní dokumentovali prostredníctvom fotografie zo streetview google.com/maps a zároveň
nebezpečné dopravné situácie na danom mieste žalovaní dňa 09.03.2025 aj zaznamenali. Podľažalovaných tento „koridor“ zrejme nie je možné legálne napojiť na cestu. Veľmi pravdepodobne nespĺňa
právne a technické požiadavky na napojenie. Podľa vedomostí žalovaných nebol „koridor“ schválenou
prístupovou komunikáciou k stavbám žalobkýň.

15. Žalovaní dôrazne popreli tvrdenie žalobkýň, že im bránili v prejazde „koridorom“, pretože ony, ako
aj ktokoľvek iný, mali vždy voľný prechod po „koridore“. Tiež dodali, že ak by bola na miesto volaná
mestská, či štátna polícia, tak by musel existovať o tom záznam. Taký záznam však neexistuje. Žalovaní
nepopierali osadenie betónových stĺpikov dňa 01.02.2025, ale popreli osadenie reťaze cez „koridor“,

alebo akékoľvek bránenie v prechode po „koridore“. Najneskôr od februára 2022 (kedy bola žalobkyňa
v 1. rade u žalovaných) žalobkyne vedeli, že na prístup používajú „koridor“ na cudzom pozemku. Neboli
ochotné využívať pôvodnú prístupovú cestu, ktorá je bezpečná a schválená, pričom v tejto súvislosti
žalovaní poukázali na snímku, na ktorej je znázornená E. v F. a na ktorej sú rukou vyznačené šípky
poukazujúce na možnosť prechodu. Tvrdenie žalobkýň o tom, že cesta cez parcely EKN XXXX/X
I. XXXX/X je jedinou prístupovou cestou, označili za nepravdivé. Súčasne vyslovili názor, že ak je

podľa žalobkýň napojenie „koridoru“ na cestu bezpečné a legálne, mohli si už od roku 2022 vybudovať
napojenie na prístupovú cestu (hoci aj z materiálu nimi navezeného na pozemok žalovaných) na parcele
EKN XXXX/X, k. ú. F., zapísanej na LV č. XXXXX, ktorej podielovou spoluvlastníčkou v podiele 28/40
je žalobkyňa v 1. rade.

16. Žalovaní záverom dodali, že pri rozhodovaní o odvolaní by bolo vhodné vziať v úvahu aj hľadisko
bezpečnosti cestnej premávky. Súčasne prehlásili, že ani naďalej nebudú žalobkyniam brániť v prejazde
predmetnými parcelami. Samozrejme, na ich riziko.

17. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne, ktoré uviedli, že parcela č. XXXX/X zasahuje do

prístupovej cesty žalovaných len v minimálnej miere, neobmedzuje prístup k ich nehnuteľnostiam a
navyše takémuto prístupu nikto nebránil. Čo sa týka parcely č. XXXX/X, nie je pravdou, že sa o ňu nik
nestaral, keďže na podstatnej časti tejto parcely je zriadená cestná komunikácia, ktorú žalobkyne spolu
s ďalšími vlastníkmi stavieb v danej lokalite na vlastné náklady udržiavali. Popreli tvrdenia o tom, že sa
so žalovanými nepokúsili dohodnúť. Keďže ide o jediný možný prístup k stavbám mnohých vlastníkov,

chceli sa so žalovanými dohodnúť na odpredaji do podielového spoluvlastníctva všetkých dotknutých
osôb, za tým účelom nechali vypracovať aj geometrický plán, no práve žalovaní nechceli o prevode
vlastníctva ani len počuť. Otec žalobkyne v 2. rade rokoval so žalovanými v tomto smere celkovo trikrát,
pričom žalovaná mu navrhla, aby si napojenie zriadili cez parcelu XXXX/X, čo je prakticky nemožné.
Táto parcela je ešte bližšie pri tejto zákrute, a teda logicky by takéto napojenie bolo ešte nebezpečnejšie.

Navyše aj z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že na uvedenej parcele je ešte väčšie prevýšenie ako
na parcele č. XXXX/X a nachádzajú sa tam ešte aj stromy, ktoré by bolo potrebné vyrúbať.

18. Pokiaľ žalovaní argumentovali nebezpečnou dopravnou situáciou na danom mieste, ich prístupová
cesta k domu je len o pár metrov ďalej, čiže situácia je prakticky rovnaká. Na zvýšenie bezpečnosti v

danom úseku bolo osadené dopravné zrkadlo, ktoré umožňuje lepší výhľad na prichádzajúce autá.

19. Na osvedčenie skutočností, že žalovaní osadili na spornom pozemku reťaz, ktorá by mala brániť
v prechode, poukázali na pripojenú fotografiu stĺpika, ktorý bol osadený 01.02.2025, na ktorom visí
reťaz. Žalobkyne súčasne predložili potvrdenie L. F. preukazujúce vyslanie hliadky mestskej polície dňa

01.02.2025 za účelom zabránenia prehradeniu prístupovej cesty žalovaným v 2. rade. Z potvrdenia
vyplýva, že privolaná hliadka vyzvala žalovaného v 2. rade, aby sa zdržal uvedeného konania.

20.Hocižalovanípredložilisnímku,ktoroupreukazovali,žekstavbámžalobkýňexistujeajináprístupová
komunikácia, v skutočnosti tam žiadna cesta nie je. Na značnej časti tejto trasy sa totiž nachádza vodný

tok a ďalšia časť prechádza záhradami a dvormi iných vlastníkov, ktorí tieto pozemky majú dlhodobo
ohradené.

21. Žalobkyne zopakovali, že jedinou prístupovou komunikáciou k ich stavbám je prístup cez parcelu
č. XXXX/X a čiastočne aj XXXX/X. Cez tieto parcely prechádza prístupová komunikácia už po celé

desaťročia. Už dávno ju využívali družstevníci na prístup k nimi obrábaným pozemkom a po tom, čo
sa v danej lokalite začali stavať chaty a rodinné domy, začali sa tieto pozemky využívať aj na prístup
vlastníkov, ale aj záchranných zložiek k týmto stavbám. Predmetná cesta je viditeľná aj na google maps,
rovnako aj na katastrálnych mapách a žalovaní o jej existencii museli mať v čase, keď ju kupovali,vedomosť, pretože je voľne viditeľná aj v teréne a denne cez ňu prechádza množstvo áut, čo si žalovaní
ako susedia nemohli nevšimnúť.

22. Na základe toho žalobkyne navrhli, aby odvolací súd podanému odvolaniu nevyhovel a v prípade
úspechu im priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v 10 - dňovej lehote určenej Krajským súdom v Prešove (ďalej aj „odvolací
súd“), k vyjadreniu žalobkýň nevyjadrili. Výzva na vyjadrenie bola právnemu zástupcovi žalovaných

doručená dňa 28.05.2025. Koniec 10 – dňovej lehoty pripadol na 07.06.2025, ale keďže bola sobota,
posledným dňom lehoty bol pondelok 09.06.2025. V čase rozhodovania (10.06.2025) odvolací súd
nemal k dispozícii vyjadrenie žalovaných.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

25. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s námietkami o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
žezistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci a vec správne
právne posúdil v zmysle citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa neodkladného opatrenia.
Okrem toho odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie neidentifikoval žiadnu takú vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, pričom žalovaní žiadnu takú vadu konania ani
nepomenovali. Pokiaľ ide o námietku žalovaných o neobstáti skutkového stavu, aj túto vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú, pretože ani v podanom odvolaní žalovaní neuplatnili prostriedky procesnej
obrany v rozsahu, ktorý by naznačoval zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení

neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť umožniť žalobkyniam prechod
a prejazd cez parcely žalovaných k stavbám vo vlastníctve žalobkýň.

28. Odvolací súd konštatuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby
navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010,
2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností,
ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

29. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej

lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a
rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných, resp. iných dôkazov,
ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery
strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.

30. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2
CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v časevydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd
neprihliada.

31. Žalovaní namietali, že povolením práva prechodu a najmä prejazdu žalobkyniam po ich parcelách
na miestnu komunikáciu, dôjde k legalizácii nebezpečnej situácie v kontexte bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, čo sa snažili demonštrovať pripojenými fotografiami zobrazujúcimi výjazd áut na
miestnu komunikáciu (č. l. 51). K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že posúdenie bezpečnosti

cestnej premávky a legalizácie napojenia prístupovej cesty na miestnu komunikáciu si vyžaduje odborné
posúdenie zo strany kompetentných orgánov, pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré si vyžaduje promptnosť, súd vychádza z tvrdení a listín, ktoré osvedčujú vysokú pravdepodobnosť
žiadaného nároku. Ak súd nemá k dispozícii odborné vyjadrenia, vychádza zo skutkového stavu,
ktorý mu predostreli strany sporu a tiež z pripojených listín, ktoré dôvodnosť nároku podporujú, resp.
oslabujú. Žalovaní v tejto súvislosti argumentovali aj tým, že „koridor“ nebol schválenou prístupovou

komunikáciou k stavbám žalobkýň, avšak do konania nepredložili žiadnu listinu, ktorá by ich tvrdenia
osvedčovala. Z tohto pohľadu sa odvolací súd nemôže vyjadriť k bezpečnosti cestnej premávky, a to
ani na základe pripojených fotografií znázorňujúcich výjazd vozidla z prístupovej cesty na miestnu
komunikáciu. Z fotografie (druhá strana č.l. 50) však možno usudzovať, že prístupová cesta je na nich
zreteľnezobrazenáajezrejmé,ženejdeoaktuálny„výtvor“,aleocestuzjavnedlhšievyužívanú.Vtomto

kontexte sa vysoko pravdepodobné javí tvrdenie žalobkýň o tom, že prístupovú cestu využívajú už roky,
žalobkyňa v 1. rade (resp. jej právni predchodcovia) cca od roku 1985 a žalobkyňa v 2. rade (resp. jej
právni predchodcovia) od roku 1980. Zároveň je potrebné dodať, že skutočnosť, či sporné parcely sú
súčasťou verejného komunikačného koridoru, nie je určujúce. Preto aj tvrdenie žalovaných, že parcela
XXXX/X nie je súčasťou koridoru, je bezpredmetná.

32. Žalovaní súčasne namietali, že nikdy žalobkyniam nebránili v prejazde a prechode cez ich parcely
a zároveň nepopreli, že dňa 01.02.2025 došlo na inkriminovanom mieste k osadeniu stĺpikov. Popreli,
aby tam namontovali reťaz brániacu prejazdu. Tiež tvrdili, že nemôže existovať žiaden záznam
z polície, ktorá mala riešiť incident medzi stranami zo dňa 01.02.2025. O osadení stĺpikov a reťazi

dňa 01.02.2025 sa zmienil v čestnom prehlásení aj C. G.. Tvrdenie žalovaných sa napokon ukázalo
ako nepravdivé, keďže žalobkyne v priebehu odvolacieho konania predložili potvrdenie Mesta F. o tom,
že dňa 01.02.2025 bola na základe žiadosti p. G. vyslaná na miesto hliadka mestskej polície, ktorá
žalovaného v 2. rade vyzvala, aby upustil od konania smerujúceho k zahradeniu prístupovej cesty
reťazou. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie a odvolací súd vychádza zo

skutkového stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uvedené je potrebné
vnímať tak, že ide o stav, ktorý v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie existoval, teda už
nastal. Skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade osadil na mieste stĺpiky a namontoval reťaz a že
vec preverovala mestská polícia na mieste, predostreli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyne, pričom išlo o skutkové okolnosti zo dňa 01.02.2025, ktoré nastali pred vydaním napadnutého

rozhodnutia.

33. Odvolacou námietkou žalovaných bolo aj tvrdenie o tom, že prechod cez ich parcely nie je jedinou
prístupovou cestou k rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade a rekreačnej chaty vo
vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Poukázali na to, že žalobkyne si môžu zriadiť prístupovú cestu na

parcele XXXX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a ďalších spoluvlastníkov.
K uvedenému odvolací súd uvádza, že z pripojenej fotografie, na ktorej je popri parcelách XXXX/
X, XXXX/X znázornená aj parcela XXXX/X (č.l. 52, resp. 55), nemožno bez potrebného dokazovania
vyhodnotiť opodstatnenosť tvrdenia žalovaných. A to aj z pohľadu žalovanými tvrdeného hľadiska
bezpečnosticestnejpremávky.Navyšepodľavyjadreniažalobkýňbyvytvorenieprístupuvdanomúseku,

a to s poukazom na jeho strmosť a bližšiu vzdialenosť k zákrute, bolo ešte nebezpečnejšie, ako doteraz.
Vychádzajúc z pripojenej fotografie (č.l. 52, resp. 55) predloženej žalovanými sa uvedené tvrdenie
žalobkýň javí ako pravdepodobné. Žalovaní poukázali aj na fotografiu, na ktorej je šípkou znázornená
cesta (druhá strana č.l. 51, resp. č.l. 56), ktorá je podľa nich schválená a ktorou sa žalobkyne dokážu
dostať k svojim príbytkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovanými vyznačená trasa nemôže

byť relevantným dôkazom o existencii inej prístupovej cesty, čo potvrdzuje aj porovnanie obrázkov
z google.com/maps predložených žalovanými (č.l. 56) a žalobkyňami (č. l. 14) so záverom, že s vysokou
pravdepodobnosťou žiadna reálna cesta neexistuje. Uvedené je zrejmé najmä zo snímky predloženejžalobkyňami, z ktorej vyplýva, že trasa naznačená žalovanými zjavne prechádza aj cez pozemky iných
vlastníkov, na ktorých sú postavené aj stavby.

34. Pokiaľ ide o otázku vyváženosti medzi zásahom do práva žalovaných a výhodou žalobkýň, odvolací
súd konštatuje, že proporcionalita je zachovaná. Totiž žalovaní aj naďalej ostávajú vlastníkmi parciel,
ktoré môžu v takom rozsahu ako doposiaľ, užívať. Nariadenie neodkladného opatrenia ich nebude
významne obmedzovať, keďže aj oni samotní potvrdili, že parcely kúpili v roku 2021. Parcelu XXXX/X
kúpili z dôvodu, že im zasahovala do ich prístupovej cesty a parcelu XXXX/X kúpili z dôvodu, že sa o ňu

nikto nestaral a bránila vo výhľade na komunikáciu. Okrem toho vyhlásili, že žalobkyniam nebudú brániť
vprechodeaprejazdecezpredmetnéparcely.Zadanejsituáciejepretopotrebnéposkytnúťvyššístupeň
právnej ochrany žalobkyniam v 1. a 2. rade z dôvodu, aby svoje nehnuteľnosti, ktoré obývajú, mohli
riadne užívať aj takým spôsobom, že sa k nim môžu bezproblémovo dostať (po pozemku vo vlastníctve
žalovaných) či už pešo alebo prejazdom motorovými vozidlami.

35. Odvolací súd marginálne poznamenáva, že tvrdenia strán ohľadom usporiadania pomerov si
vzájomne odporujú a každá zo strán tvrdí, že práve tá druhá nechcela pristúpiť na dohodu. Ide o tvrdenie
proti tvrdeniu, ktoré bez náležitého dokazovania (nie vlastného pre konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia) nemožno vyhodnotiť.

36. Súd prvej inštancie uložil žalobkyniam podať žalobu vo veci samej, teda otázka zriadenia vecného
bremena alebo jeho určenia titulom vydržania už bude predmetom konania vo veci samej.

37. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobkyne osvedčili potrebu
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranami,apretopostupompodľa§387CSPnapadnutéuznesenie

vo výrokoch I. a III. ako vecne správne potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Na základe toho úspešným žalobkyniam v 1. a 2. rade
priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

(100 %).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).