Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Katarína Červenková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/84/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203189
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624203189.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. D., D. XX/XX, o zaplatenie 512,49 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 18,26 Eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 512,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 456,26 Eur od
25.02.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom
ktorej bol záväzok právneho predchodcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového
rámca a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami
formou dohodnutých mesačných splátok.
1.2. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil
napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, v dôsledku čoho dňa 24.02.2023 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
sumuvovýške532,49Eurapozostávalazneuhradenejistinyúveru456,26Eur,neuhradenéhoriadneho
úroku 47,49 Eur, neuhradeného poistného vo výške 8,74 Eur a neuhradených nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00 Eur.
1.3. Žalobca si žalobou uplatnil sumu vo výške 512,49 Eur pozostávajúcu z neuhradenej istiny 456,26
Eur, neuhradeného riadneho úroku 47,49 Eur a neuhradeného poistného vo výške 8,74 Eur. Žalobca si
tiež na základe vykonaných úhrad uplatnil aj úroky po zosplatnení, a to úrok z omeškania po zosplatnení
vo výške 8,00% ročne zo sumy 456,26 Eur od 25.02.2023 do zaplatenia.2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, Výpis z úverového
účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s ftk. doručenky, výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 02.01.2023 spolu s ftk. poštového podacieho hárku a Obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb Cetelem, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2024 a pokus o zmier zo dňa 06.05.2024.
3. Žalobca na základe výzvy súdu ( č.l. spisu 65 ), ktorou ho súd žiadal o preukázanie doručenia výzvy
banky žalovanej na zaplatenie pohľadávky pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; špecifikovanie pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil
jeho právny predchodca k zosplatneniu úveru a zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov,
ktorými overoval jeho právny predchodca bonitu žalovaného, písomným podaním doručeným súdu dňa
09.08.2024uviedol,žesiuplatnilprávopodľa§565Občianskehozákonníkapodanímzodňa27.02.2023
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jednalo o revolvingový úver
nie je objektívne možné určiť pre ktorú neuhradenú splátku došlo k zosplatneniu dlhu.
3.1. Vo vzťahu k preukázaniu doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca
argumentoval, že dodržal podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách tzn., že bol žalovaný
v omeškaní so splnení čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní a zároveň bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 27.02.2023
označenou ako: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ku ktorej bola predložená aj
doručenka. Podľa názoru žalobcu možno uvedenú výzvu považovať za relevantnú výzvu v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
3.2. K posúdeniu schopnosti splácať úver žalobca v prílohe predložil výstup z interných aplikácií
postupcuauviedol,žeoverovanieschopnostisplácaťúverprebiehavoväčšineprípadovvautomatickom
režime z údajov dostupných z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne, ako aj z otázok položených
žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity.
3.3. V závere svojho vyjadrenia žalobca zobral späť žalobu v časti istiny vo výške 18,26 Eur a navrhol,
aby konajúci súd žalobu v tejto časti zastavil.
4. Žalovanej súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzala
dňa 25.07.2024. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať
žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom
a ním predložené listinné dôkazy.
5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 16.10.2024 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa
11.10.2024, v ktorom v záujme hospodárnosti súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.
5.1.Pojednávaniasanezúčastnilaanižalovaná,ktorejbolopredvolaniedoručené dňa27.08.2024,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav:
6.1. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná v právnom postavení dlžníka, s právnym predchodcom
žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX,
na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca:
5.000,-Eur a aktuálnou výškou úverového rámca: 900,-Eur, s výškou mesačnej splátky: minimálne 5%
z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur, so splatnosťou prvej mesačnej
splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanierevolvingovéhoúveru,svýškouúrokovejsadzby:27,00%p.afixná,RPMN:30,62%,odplatou:27,00%,
so zvoleným balíkom poistenia: komplexný balík poistenia, poplatkom za poistenie: 5,29%, so spôsobom
prvého čerpania revolvingového úveru: jednorázovo bezhotovostne.
6.2. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 právny
predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
125,00 Eur. Zároveň upozorňuje žalovanú aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak nedôjde k
okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok.
6.2.1. Priloženou fotokópiu podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného ( č.l. spisu 44 zopaku ).
6.3. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
predžalobná výzva“ zo dňa 27.02.2023, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 24.02.2023 a zároveň ju vyzýva k úhrade dlhu vo výške 532,49 Eur.
6.3.1. Priloženou fotokópiu doručenky žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva bola žalovanej
doručená dňa 02.03.2023 ( čl. spisu 39 ).
6.4. Z pripojeného rozpisu čerpania splátok a úhrad žalovanej ( č.l. spisu 6 ) súd zistil, že žalovaná úver
čerpala, no jednotlivé splátky úveru neuhrádzala.
6.5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom
zo dňa 01.03.2024 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu.
7. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu
06.07.2022, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.
8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
9. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere
podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.11. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a
spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je
nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj
ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka.
13. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa –
banky na nebankový subjekt.
13.1. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka spočíva
v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi
nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda
dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku
s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval
predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2024 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o..
13.2. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou
právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou
a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho
zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia
pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie
totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením
pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu.
13.3. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti,
pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia
veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).
13.4. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé
splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je
oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v
omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.7Cdo/26/2017,kedynerešpektovaniezákonnejúpravy§92ods.8zákonaobankách,má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok
prechodužalobouuplatnenéhoprávanapostupníka,atedainedostatokjehoaktívnejvecnejlegitimácie.13.5. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je
splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky.
Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo
živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu
súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú.
14. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako
„Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 ( č.l. spisu 44 ) a „Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.02.2023 ( č.l. spisu 38 ).
14.1. Žalovaná mala v zmysle zmluvných dojednaní uhradiť prvú splátku úveru 10. deň v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru a ďalšie
splátky vždy 10. deň v mesiaci.
14.2. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných
podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň musí byť v súlade so zákonnými podmienkami.
14.3. Žalobca predložením zmluvy o úvere (článok 7 bod 7.1 písm. a) zmluvy) preukázal, že jeho právny
predchodca ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie
zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne
splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom
splatnosti.
14.4. Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná pred zosplatnením úveru splátky úveru
neuhrádzala, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru a v zmysle zmluvných dojednaní bol
právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.
14.5. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14.6. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú
časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka
čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci,
ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na
postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023).
14.7. Právny predchodca žalobcu písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“
zo dňa 02.01.2023 oznámil žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
125,00 Eur a zároveň ju upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia omeškaných
mesačných splátok ( č.l. spisu 44 ).
14.8. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.02.2023
oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej zosplatnenie celého úveru k 24.02.2023 a zároveň ju
vyzval k úhrade celého dlhu ( č.l. spisu 38 ).
15. Žalobca súdu neuviedol, ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia
nevyplýva ani z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru.
15.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 dospel k
záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkonzosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh
( obdobne aj v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024).
15.2. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru“. Súd nemá pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Z obsahu
listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 125,- Eur. Výzva obsahuje
upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú
veriteľ zvažuje zosplatnenie úveru však absentuje.
15.3. Z listiny označenej ako: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42798864951100
predžalobná výzva“ vyplýva, že veriteľ dlžníkovi oznamuje mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu
24.02.2023. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na splatenie zostatku úveru
vo výške 532,49 Eur Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru však absentuje.
15.4.Zosplatnenieúverumávážnenásledkypredlžníka,pretotentoúkonveriteľa,bymalbyťdostatočne
jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo
zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže
zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn.
5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve
na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, má za následok
neplatné zosplatnenie úveru.
16. Zároveň súd dodáva, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné
zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, či dostatočným
spôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, teda jeho bonitu je právne významnou
skutočnosťou v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru.
16.1. Podľa § 7 ods.1 zákona 129/2010 Zb.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16.2. Podľa § 7 ods.2 zákona 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. )
16.3. Podľa § 7 ods.16 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
16.4. Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí súzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16.5.Podľa§11ods.2zákona129/2010Z.z,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
16.6. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť
nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textuzákonač.129/2010Zb.z.zároveňvyplýva,žeinformáciepotrebnéprerozhodnutieveriteľaotom,či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií
dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho
povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a
výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii.
16.7. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to nie len stranu príjmov, ale aj stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
16.8. Na výzvu súdu, žalobca uviedol, že proces overovania bonity prebehol v automatickom režime
a existujúce záväzky overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal
v čase poskytnutia úveru žiadny úverový záväzok ( čl. 78 spisu). Spotrebiteľ deklaroval svoj príjem vo
výške 609,00 Eur.
16.9. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že zisťoval výdavky
žalovanej, overoval jej skutočný príjem a stav, teda uvedené údaje neboli žiadnym spôsobom zo
strany žalobcu verifikované potrebnými dokladmi, preto súd vyhodnocuje takéto tvrdenia bez ich
podloženia relevantnými dokladmi za nedostatočné pre splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou. Žalobca tak súdu nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že zisťoval u žalovanej jej
sociálnu situáciu, a to najmä výdavky na živobytie spočívajúce napr. v platbách za bývanie, za stravu, za
telekomunikačné služby, za lieky a pod. Rovnako žalobca súdu nepredložil doklad o tom, že žalovanú
pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v niektorom z úverových registrov za účelom zistenia iných
úverov a priebehu ich splácania, resp. si overoval výšku jej príjmu u zamestnávateľa.
16.10. Súd uzatvára, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné
platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ a tento úver je zároveň
bez úrokov a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom.
Hrubéporušeniepovinnostiodbornejstarostlivostiumožňujeaplikáciuobochzákonompredpokladaných
sankcií na základe aplikácie pravidla „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu;
odsilnejšieho k slabšiemu - závažnejšie porušenie v sebe obsahuje aj porušenie menej závažné).17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
18. Súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo,
čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o
spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky
nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní,
nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.
19. Pre úplnosť súd dodáva, že druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorá musí byť kumulatívne splnená pred postúpením pohľadávky je i zaslanie výzvy potom, čo je klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
19.1. Na výzvu súdu žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje výzvu zo dňa 02.01.2023
a výzvu zo dňa 27.02.2023 označenú ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku
predložil aj doručenku ( č.l. spisu 38 ).
19.2. Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená, je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred
postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku, a napriek tomu
ostal dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je
nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka.
19.3. Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné
oznámenie o zosplatnení úveru, hoci obsahuje aj výzvu na zaplatenie, ale predpokladá sa výlučná a
samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku
( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020
z 27.10.2022 ).
19.4. Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt,
účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením opätovne na zaplatenie dlžnej
čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92
ods. 8 Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať až po zosplatnení predmetného úveru.
19.5. Súd teda uzatvára, že výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ ani výzvu, ktorou došlo k zosplatneniu úveru
nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( obdobne rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021, rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica z 13.05.2021, sp.zn. 12CoCsp/36/2020 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
z 31.07.2023, sp.zn. 14CoCsp/12/2023 - 150, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11.06.2024
sp.zn. 14CoCsp/2/2024-239 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022
a sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022, ).
20. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( zosplatnenie
úveru resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92 ods. 8 prvej vety
Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej
pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo
prihliadať, a to aj bez námietky žalovanej.21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol a v rámci
rešpektovania dispozičného oprávnenia žalobcu s predmetom konania podľa § 145 ods. 1 CSP konanie
v časti istiny vo výške 18,26 Eur zastavil. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd nezisťoval názor žalovanej,
pretože ku späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním.
22. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by
jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaná v konaní žiadne trovy
neuplatnila, ani jej zo spisu nijaké nevyplývajú, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza 14.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.