Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Martina Dubovcová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/23/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203829
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123203829.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v spore žalobcu v rade 1/: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX F. E. a v rade 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. XXX, XXX XX F. E. proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX
F. E. o odstránenie neoprávnenej stavby a náhradu škody, takto
r o z h o d o l:
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v rade 1/ sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 7.6.2023, domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou na vlastné náklady odstrániť stavbu studne, nachádzajúcej sa na pozemku -
parc. reg. C č. 543/1 – záhrada o výmere 430 m2, zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. F. E., povinnosťou
nahradiť škodu a zdržať sa všetkých zásahov a činností, ktoré by ohrozovali alebo obmedzovali užívanie
nehnuteľností žalobcu. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti podľa
ďalej uvedenej špecifikácie:
- stavba so súpisným číslom: 237, druh stavby: rodinný dom, postavená na parcele register C, parcelné
číslo: 543/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 119 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 543/1, druh pozemku: záhrada, o výmere: 430 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 543/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere:
453 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 543/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere:
119 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 543/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere:
29 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 544, druh pozemku: orná pôda, o výmere: 627 m2, všetky uvedené
nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva číslo: XXX, pre katastrálne územie: F. E., v podiele 1/1.
Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov a nepovolenej stavby :
- kopanej studne, na pozemku register C, parcelné číslo: 542/1, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 192 m2,
- pozemok register C, parcelné číslo: 541, druh pozemku: záhrada, o výmere: 749 m2,
-pozemokregisterC,parcelnéčíslo:542/2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorieovýmere138m
- pozemok register C, parcelné číslo: 542/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17
m2, pozemky sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F. E..Žalovaný bol vyzvaný na odstránenie stavby, ako aj na preukázanie zákonnosti predmetnej vodnej
stavby, na predmetné výzvy nereagoval, o nezákonnosti, porušovaní zákonov, boli informované
aj príslušné orgány, ktoré sú oprávnené a povinné konať, ale tieto orgány, už niekoľko rokov
prostredníctvom osôb ako boli a sú E., G., úmyselne nekonali a žalovaného úmyselne kryli a chránili
pri porušovaní stavebného zákona, vodného zákona, ako aj iných zákonov. Predmetný spor trvá medzi
žalobcom a žalovaným dlhé roky, ako žalobca využil všetky zákonné mimosúdne riešenia sporu,
avšak žalovaný nemá záujem na mimosúdnom vyriešení veci, jeho konanie považuje za úmyselné
a vypočítavé s cieľom uškodiť žalobcovi, obmedziť ho a ohroziť v užívaní nehnuteľností, čo je aj v
rozpore s dobrými mravmi, k čomu žalovaný využíva aj porušovanie zákonov a nečinnosť orgánov
verejnej a štátnej správy. Žalovaný je notorický porušovateľ stavebného zákona, aj jeho ďalšie stavby, sú
realizované bez potrebných povolení, s cieľom poškodiť, znehodnotiť a obmedziť využívanie susedných
nehnuteľnosti. Žalovaný úmyselne umiestnil a bez patričného povolenia, zrealizoval časť stavby kopanej
studne, aj na pozemku žalobcu – parcela reg. C č. 543/1, spodok studne s ohľadom na zachytenie
prameňa je v prevažnej väčšine na vyššie špecifikovanom pozemku žalobcu, čím úmyselne obmedzuje
užívanie jeho predmetného pozemku. Nepovolená stavba je blízko stavby jeho rodinného domu, čo
má negatívny vplyv na stavebné konštrukcie rodinného domu. Uvedená stavba studne je užívaná
bez právoplatného povolenia podľa vodného zákona a kolaudačného rozhodnutia. Stavba studne
svojím stavebnotechnickým vyhotovením je nebezpečná a nevyhovujúca, nie je zrealizovaná v súlade
s ustanoveniami viacerých článkov STN 75 5115 Studne individuálneho zásobovania vodou, STN
73 0210-1 - Geometrická presnosť vo výstavbe, Podmienky vykonávania, Presnosť osadenia, ako aj
s ustanoveniami Zákona č. 364/2004 Z. z. (Vodný zákon). Konštrukčné prevedenie záhlavia studne
bez krycej dosky, chýbajúca skruž nad terénom, úprava okolia studne, nezabezpečuje zamedzenie
priamemu prítoku dažďových vôd do studne a ani prítoku po teréne stekajúcich dažďových vôd a ďalších
nečistôt do studne. Táto skutočnosť predstavuje vysoké riziko, že môže dôjsť k znečisteniu studne
vplyvom týchto nečistôt, čo môže mať mimoriadne negatívny dopad nielen na kvalitu podzemných
vôd vo vlastnej studni, ale môže ohroziť aj kvalitu podzemných vôd v celom zvodnenom horizonte
podzemných vôd vyskytujúcich sa okolo studne. Vlastný plášť studne zo studňových skruží s vnútorným
priemerom 800 mm, ktoré nie sú uložené priamo na seba, ale sú vyosené miestami až o 130 mm
(hrúbka stenu skruže je cca 80 mm), nezabezpečuje požiadavku vodotesnosti plášťa nad úrovňou
hladiny podzemnej vody v studni. Táto skutočnosť, spolu s neexistenciou ílového tesnenia v hornej časti
studne spôsobuje, že plášť nezabezpečuje jednu zo svojich základných funkcií, a to zabránenie vnikania
dažďových vôd a nimi splavovaných nečistôt vsakujúcich do vrchných horizontov pôdy a stekajúcich po
vonkajšom povrchu plášťa do studne. Na záver znalec konštatuje, že posudzovaná studňa v prevedení
v akom je zrealizovaná a v akom sa prevádzkuje, nezodpovedá požiadavkám kladeným na takéto typy
stavieb v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov (§18, ods.5 Vodného zákona) a technických
noriem a predstavuje potenciálne nebezpečenstvo z hľadiska ochrany podzemných vôd pred možným
znečistením. Žalovaný ako užívateľ nepovolenej stavby studne, bol písomne vyzvaný na jej odstránenie,
čo ignoroval a naďalej stavbu užíval, ako aj nezákonne užíval môj pozemok. Zvýšené riziko na kvalitu
podzemných vôd, môže mať aj skutočnosť, že žalovaný dlhodobo nemá zariadenie na zachytávanie
splaškovýchvôdzrodinnéhodomu(nemážumpu-riešenéčineriešenéužajnaobecnomzastupiteľstve)
avblízkostistudnejevedenépotrubiesplaškovejkanalizácie,ktorénevie,dočohojezaústené.Žalovaný
je často pod vplyvom alkoholu, je agresívny, už sa žalobcu pokúsil aj zabiť. Starostka obce G., ako aj E.,
akožeodbornespôsobiláosoba,svojimiklamstvami,nečinnosťou,porušovanímzákonov,úmyselnekryli
a umožňovali užívanie nepovolenej nebezpečnej stavby studne. Žalovaný svojim úmyselným konaním a
užívaním nepovolenej stavby, obmedzil právo žalobcu v zmysle Ústavy SR: Právo na ochranu zákonne
nadobudnutého majetku (Druhý oddiel, Druhá hlava, Ústava SR)
Keďže žalobný petit v časti náhrady škody a zdržania sa zásahov nebol dostatočne určitý, súd svojím
uznesením zo dňa 19.9.2023 vyzval žalobcu v rade 1/ na jeho doplnenie a následne svojím uznesením
zo dňa 27.5.2024 oboch žalobcov, nakoľko uznesením zo dňa 13.11.2023 bol do konania pripustený
ďalší účastník na strane žalobcu, a to žalobkyňa v rade 2/.
Žalobkyne v rade 2/ po svojom pristúpení do konania vo svojom podaní zo dňa 2.1.2024 uviedla,
že nebezpečná a neoprávnená stavba studne, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia v
blízkosti základov rodinného domu č. s. 237, má negatívny vplyv na stavbu rodinného domu, nakoľko
stavba studne nespĺňa základné stavebnotechnické požiadavky, zákony a normy, nevhodná a netesná
konštrukcia nezadržuje vodu v betónových skružiach, čím dochádzalo k zatekaniu vody zo studne
do rodinného domu. Práce a materiál na oddrenážovaní vody zo studne od základov (zemné práce,
drenáž, obsyp, rozšírenie okapového chodníka), boli zrealizované svojpomocne v celkovej hodnote
300 Eur. Používaním vody zo studne na umývanie plechového oplotenia, dochádza špinavou vodouz tohto oplotenia, k zatekaniu a znehodnocovaniu pozemku žalobcu. Používaním vody zo studne na
umývanie dvoru dochádza k úmyselnému vytekaniu na komunikáciu TSK III. triedy, čím komplikuje
dopravu ohľadom vjazdu na pozemok žalobcu a ohrozuje plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky
na predmetnej komunikácií. Uviedla, že D. vylial fekálie do studne, keď sa jej manžela pokúsil zabiť,
dlhodobo nemal žumpu, čím dochádzalo k znehodnocovaniu podzemných vôd. Studňa, ktorá bola
v nebezpečnom a havarijnom stave, s ohľadom na zdravie a bezpečnosť, bola nimi obetónovaná,
práce boli zrealizované svojpomocne v celkovej hodnote 150 Eur. Umiestnenie železných prvkov na
studňu, bolo bez jeho súhlasu a na základe podvodu D.. Nebezpečná a neoprávnená stavba studne,
ho obmedzila v užívaní časti pozemku, na ktorom bola stavba studne bez stavebného povolenia a
súhlasu vlastníka pozemku postavená. Za neoprávnené užívanie a znehodnocovanie jeho pozemku
jeho studňou, požadovala finančnú náhradu vo výške 500 Eur.
Vo svojom spoločnom podaní zo dňa 12.2.2024 žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že v roku 2009
bol žalovaný ústne vyzvaný, aby si opravil studňu z ich strany, nakoľko studňa bola nebezpečná a v
havarijnom stave, čo ignoroval a žalobca musel na vlastné náklady studňu obetónovať. Od roku 2010
bol žalovaný viackrát vyzvaný na odstránenie studne, v roku 2012 otvoril oplotenie, že si ide studňu
presúvať na svoj pozemok, nariadil im, aby si odstránili zo studne obetónovanie, žalovaný sám odstránil
pôvodné skruže nad zemou a umiestnil bez ich súhlasu, protizákonne plech. V roku 2021 bol žalobca
oliaty fekáliami od žalovaného na vlastnom pozemku v momente, keď mal v ruke elektrické náradie pod
prúdom, vtedy sa ho pokúsil úmyselne zabiť, vtedy fekálie unikli aj do studne, preto v tom čase nemohol
namojompozemkurozbíjaťžiadnebetónovéskruže,nakoľkoužodroku2012,tamžiadneskruženeboli.
Z menovaného pokusu je aj videozáznam. Žalovaný klame, keď tvrdí, že drenáž robili pred 5 rokmi,
nakoľko na fotografii z roku 2009 je vidieť kamenný múr so zaústením odvodnenia pre dažďovú vodu, v
tom čase do zaústenia, už bola odvedená aj drenáž, nad ktorou bol vybudovaný okapový chodník, klame
aj, že sme ho nikdy neupozornili, že nám dochádza k úniku vody z jeho studne do nášho domu, bol o
tom informovaný viackrát ústne aj písomne, naposledy v roku 2019, písomne o tom boli informované
aj orgány verejnej a štátnej správy. Menovaný vodou so studne umýva dvor a plechové oplotenie, táto
znečistená voda steká čiastočne do studne, na pozemok žalobcov, ako aj vyteká na cestnú komunikáciu
TSK III. Triedy. Počas dažďových zrážok dochádza k neúnosnému naplneniu studne, ktorá netesní,
nakoľko sú skruže posúvané, netesné a táto voda presakuje a podmáča ich pozemok a stavby.
Vo svojom podaní zo dňa 19.6.2024 uviedli, že žalovaný používa a prevádzkuje studňu, bez
právoplatného povolenia podľa vodného zákona a kolaudačného rozhodnutia, stavba studne svojím
stavebnotechnickým vyhotovením je nebezpečná a nevyhovujúca, nie je zrealizovaná v súlade s
ustanoveniami viacerých článkov STN 75 5115 Studne individuálneho zásobovania vodou, STN 73
0210-1 - Geometrická presnosť vo výstavbe, Podmienky vykonávania, Presnosť osadenia, ako aj s
ustanoveniami Zákona č. 364/2004 Z. z. (Vodný zákon), čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom
č. 93/2023, ktorý vypracoval Ing. Juraj Sedláček, znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v odbore Stavebníctvo, v
odvetviach Vodohospodárske stavby,. Projektovanie v stavebníctve a Odhad hodnoty nehnuteľností,
pod evidenčným číslom 913057. Tým, že stavba studne netesní, dochádza zo studne k úniku vody, ktorá
s ohľadom na nebezpečnú blízkosť pri stavbe rodinného domu č. s. 237, spôsobovala ohrozovanie a
poškodzovanie stavebných konštrukcií rodinného domu podmáčaním a prenikaním vody do suterénu
rodinného domu. Jednou možnou alternatívou, nakoľko žalovaný odmietol stavbu studne odstrániť, bola
ochrana stavebných konštrukcií oddrenážovaním. Podľa bodu č. 1 ich podania zo dňa 22.11.2023, práce
a materiál na oddrenážovaní vody zo studne od základov (zemné práce, drenáž, obsyp, rozšírenie
okapového chodníka), boli zrealizované svojpomocne v celkovej hodnote 300 Eur. V prílohe uviedol
kalkulácia nákladov na vykonané stavebné práce - Poškodenie od neoprávnenej a nebezpečnej stavby
studne - drenáž. Stavba studne, ktorú žalovaný nezákonne používal a prevádzkoval, pričom úmyselne
nezabezpečoval jej údržbu a opravy, dospela až do nebezpečného a havarijného stavu, ktorý žalovaný
E. D., napriek ich ústnym výzvam neriešil, preto museli tento stav riešiť, s ohľadom na ich zdravie
a bezpečnosť, preto studňa - jej otvor a rozpadajúca sa betónová skruž, bola obetónovaná, práce
boli zrealizované svojpomocne v celkovej hodnote 150 Eur. V prílohe uviedol kalkuláciu nákladov na
vykonané stavebné práce - Obetónovanie neoprávnenej a nebezpečnej stavby studne. Realizáciou,
používaním nepovolenej a nebezpečnej stavby studne, žalovaný E. D., neoprávnene zabral, užíval a
užíva ich pozemok – parc. reg. C č. 543/1, čím ich úmyselne obmedzil na ich vlastníckych právach,
a oni naviac musia napr. platiť za pozemok daň z nehnuteľnosti, aj keď pozemok, nemôžu užívať.
Neoprávnením zabratím pozemku, ktoré sa týka priameho zabratia stavbou studne, ale aj nemožnosťou
využívania pozemku okolo studne, im vznikla škoda na 6 m2 záberu x 70 Eur/m2 záberu, t. j. 420,-
Eur. Ďalšie náklady im vznikli úmyselným poškodzovaním pozemku dekontamináciou fekáliami, keď sažalovaný pokúsil žalobcu 1 zabiť, pri odstraňovaní nezákonne a podvodom umiestneného plechu na
studni. K znehodnocovaniu pozemku, dochádza aj umývaním plechu oplotenia od nečistôt vodou zo
studne, ktoré žalovaný a jeho družka úmyselne nechá stekať na ich pozemok. Pozemok bol viackrát
dezinfikovaný chemicky prípravkom Chloramin, 4 kg x 16,50 Eur /kg t. j. 66,00 Eur + práca 14,- Eur, čo je
celkovo 80,00 Eur. Podľa bodu č. 7 ich podania zo dňa 22.11.2023, požadujú za neoprávnené užívanie
a znehodnocovanie pozemku jeho studňou a znečisťovanie finančnú náhradu vo výške 500,- Eur.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2023 uviedol, že z rozprávania svojho otca sa
dozvedel, že cca v roku 1960, keď sa kopala studňa, prišiel za jeho dedom H. C. (predchádzajúci majiteľ
a strýko žalobcu v rade 1/) a povedal, aby sa posunula studňa o 1/3 na jeho pozemok, žeby ju aj on
mohol používať a že pomôže pri kopaní. V roku 1981-1982 prišiel k nim bývalý predseda MNV p. I.
a povedal, že musia sfunkčniť všetky studne v obci. Preto sa studňa vyčistila, predseda kúpil novú ručnú
pumpu a povedal, že studňa bude obecná. Keď strýko žalobcu zomrel, tento v roku 1998 kúpil dom
a odvtedy sú nepokoje so susedmi. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť žalobcu ohrozuje jeho studňa
(čierna stavba), a nie studňa žalovaného. K incidentu, ktorý žalobca v rade 1/ popisuje ako pokus
o jeho zabitie, žalovaný uviedol, že nemal úmysel žalobcu zabiť. Potvrdil, že ho oblial žumpovou majčou
z dôvodu, že žalobca so svojou ženou rozbíjali skružu na studni, pričom suť padala do studne. Vo svojom
vyjadrení zo dňa 10.8.2023 uviedol, že A. B. J. vykonal odbornú prehliadku studne a vypracoval odborný
posudok na základe objednávky starostky Obce Trenčianske Mitice, ktorá už dlhodobo čelí tomuto sporu
a preto sa rozhodla pre takéto riešenie. Keďže menovaný prišiel k nám so starostkou, ja som nemal
a ani nemám dôvod skúmať kto je A. B. J. a čo môže a nemôže vykonávať. Žalobca v tomto prípade
klame, že vyjadrenie vykonal bez obhliadky studne. Nech dokáže, že tam A. B. J. nebol. Vo vyjadrení
ďalej žalovaný čestne vyhlásil, že studňa bola vykopaná v r. 1959 - 1960. K tomu, čo žalobca uvádza,
že sa dňa 22.6.2020 v úradnom zázname na komisii vyjadril, že studňa bola postavená v spolupráci s p.
I. pred 40 rokmi na upresnenie uviedol to, že pôvodne vykopaná studňa priemeru 120 cm bola obložená
kameňom a v tom roku 1980 keď ju prečistili, tam boli vložené betónové skruže, ktoré sú tam doteraz.
Žalobca uvedenú studňu používal cca 10 rokov, počas ktorých ju nepovažoval za nebezpečnú a čiernu
stavbu. Potom si zriadil studňu na svojom pozemku, ktorá je podľa názoru žalovaného čiernou stavbou
a odvtedy pretrvávajú problémy so studňou. Tiež uviedol, že žiada o okamžité nariadenie, aby dreviny,
ktoré presahujú na jeho stranu orezal a o náhradu škody za rozbitý betónový poklop cca 200,- €.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2024 uviedol, že studňa bola zrealizovaná asi v r. 1960, bola tam teda
skôr ako bol postavený dom žalobcu, je vzdialená asi 3,0m od rohu domu žalobcu, v úrovni spodnej
hranice domu, hlboká je 6,0 m, výška hladiny vody je 1,0 m. Z uvedeného vyplýva, že nemôže dochádzať
k zatekaniu vody zo studne do domu žalobcov. Uviedol, že je zaujímavé, že doteraz, cca 10 rokov čo
trvá spor, ani raz nespomenul, že mu zateká voda z tejto zo studne do domu, preto to považuje to za
výmysel, ako aj argumenty uvedené v ďalších bodoch. Žalovaný vyjadril svoj názor, že ak mu dochádza k
zatekaniu vody do domu, tak to môže byť zo studne, ktorú si žalobcovia urobili cca pred piatimi rokmi bez
stavebného povolenia a je umiestnená nad hornou hranicou ich domu. Náklady, ktoré v tejto súvislosti
uvádza, mu vznikli pri oddrenážovaní vody z tejto studne od základov, a preto nevidí dôvod na finančné
odškodnenie. Vyjadril sa tiež k tomu, že ak by umýval oplotenie (neviem síce od čoho by malo byť
špinavé, max. zaprášené) tak voda zo studne určite neprispieva k znehodnocovaniu pozemku. Rovnako
nevidí dôvod, prečo by mal úmyselne nechal vytekať vodu na komunikáciu, ako uvádza, určite by to už
niekto v obci riešil. Vyjadril sa, že čestne prehlasuje, že fekálie do studne nikdy nevylial, ani sa manžela
žalobkyne nikdy nepokúsil zabiť a ani by to nikdy neurobil. Pravdou je, že žalobcu oblial „žumpovou
majčou", čo vysvetlil v predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že si myslí, že studňa zo strany žalobcu
nie je obetónovaná, nakoľko je na úrovni terénu. Časť skruže, ktorá bola nad terénom žalobca rozbil. To
bolo práve vtedy, keď ho oblial. Taktiež nevidí dôvod, pre ktorý by im mal poskytnúť peňažné plnenie. Čo
sa týka umiestnenia železných prvkov na studni - predpokladá, že tým myslí oceľový poklop na skruži
-dal ho tam z toho dôvodu, aby práve žalobca tam nehádzal predmety, nakoľko keď rozbíjal skružu,
tak tam padali kusy betónu. Poklop nie je na obrázkoch vidieť, nakoľko je tam popadané lístie, ale je
naznačený na obr. 5 a 6. Na tomto poklope žalobca od plotu vyrezal otvory, nevie za akým účelom.
Nepozná dôvod, pre ktorý by tam práve aj z hľadiska bezpečnosti nemohol byť a že na to treba jeho
súhlas, takú vedomosť žalovaný nemal. Studňa zasahuje asi 30 - 40 cm na pozemok žalobcu, tým že
rozbil časť skruže ktorá vyčnievala nad terén, tak tam už ani nič neprekáža. Zaberá plochu max. 1 m2
- je to skutočne výmera, ktorá ho obmedzuje v užívaní pozemku?
Vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2024 uviedol, že odstránenie stavby nie je v kompetencii súdu, ale
stavebného úradu. K náhrade škody uviedol, že žalobca nepreukázal výšku škody, zavinenie anipríčinnú súvislosť. Žalobu považuje za zneužitie prostriedkov výkonu práva zo strany žalobcov. Požiadal
o zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
3. Súd vykonal pojednávania dňa 9.12.2024 a 10.2.2025, a to v prítomnosti sporových strán (na
pojednávaní dňa 10.2.2025 nebola prítomná žalobkyňa v rade 2/, ktorej neprítomnosť ospravedlnil
žalobca v rade 1/), pričom vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Juraja Sedláčka č. 93/2023,
odborným vyjadrením Ing. Jozefa Prekopa č. 1/2023, a predloženými listinnými dôkazmi, a to zápisnica
zo zasadnutia Komisie na ochranu verejného poriadku a sociálnych vecí v obci Trenčianske Mitice
z č.l. 38, emailová komunikácia z č.l. 39, fotografie z prílohovej obálky z č.l. 48, list Slovenskej komory
stavebných inžinierov zo dňa 23.10.2023, fotodokumentácia z č.l. 86-108, notárska zápisnica z č.l.
167, LV č. XXX pre k.ú. F. E. z č.l. 168, GP z č.l. 169, list žalobcu v rade 1/ zo dňa 17.7.2019
z č.l. 170, rozhodnutie OÚ TN, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 15.12.2022, č. OU-TN-
OVVS2-2022/003134-011, podanie žalobcov zo dňa 10.12.2024 vo veci žiadosti o odstránenie stavby
studne z č.l. 310-311, LV č. XXXX pre k.ú. F. E. a dedičské rozhodnutie OS TN zo dňa 28.7.2003, sp.zn.
5D/2017/1999 a zistil nasledovný skutkový stav:
4.Žalobcoviavrade1/a2/súpodielovýmispoluvlastníkmi(každývpodiele1)nehnuteľností,zapísaných
na LV č. XXX pre k.ú. F. E., a to stavby so súpisným číslom: 237 - rodinný dom, postavený na parcele
reg. C č. 543/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere: 119 m2, pozemkov – parcela reg. C č. 543/1
- záhrada o výmere: 430 m2, parc. reg. C č. 543/2 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 453 m2,
parc. reg. C č. 543/3 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 119 m2, parc. reg. C č. 543/4 - zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere: 29 m2 a parc. reg. C č. 544 - orná pôda, o výmere: 627 m2 . Žalobkyňa
v rade 2/ sa stala vlastníčkou vyššie uvedených pozemkov až po podaní žaloby v prejednávanej veci.
Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. E. ako parc. reg.
C č. 541 - záhrada, o výmere: 749 m2, parc. reg. C č. 542/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
192 m2, parc. reg. C č. 542/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2 a parc. reg. C č. 542/3 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2. Žalovaný sa stal vlastníkom uvedených pozemkov až po
roku 2014, čo medzi sporovými stranami nebolo sporné. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to,
že stavba studne sa nachádza sčasti na pozemku žalobcov – parcele reg. C č. 543/1 - záhrada o výmere:
430 m2; avšak rozsah umiestnenia stavby studne na pozemku žalobcov zostal medzi nimi sporný.
5. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
7. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
8. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
9. Podľa § 135c ods.3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.12. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a
to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa čl. 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme,
a to na základe zákona a za náhradu.
18. Podľa § 52 ods. 1 písm. d) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení činnom ku dňu rozhodovania
súdu vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie
vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí
s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane
obslužných komunikácií, prejazdných úsekov ciest II. a III. triedy61aa) cez vodné stavby uskutočnené
podľa medzinárodnej zmluvy61ab) a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami
sú najmä studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne
slúžiace na účely zásobovania vodou.
19. Podľa § § 63 ods. 1 psím. a) a b) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení účinnom ku dňu
rozhodovania súdu obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje
vo veciach
a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých
občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto
odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach
týkajúcich sa tejto vodnej stavby.
20. Žalobcovia svojou žalobou v prebiehajúcom konaní požiadali o ochranu viacerých svojich nárokov.
Jednak to bol návrh na odstránenie stavby studne ako neoprávnenej a ako čiernej stavby, potom to bol
nárok na náhradu škody a rovnako na vydanie bezdôvodného obohatenia.
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2024 uviedol, že žalobu žalobcov považuje za zneužitie
prostriedkov výkonu práva zo strany žalobcov.
22. Súd sa s týmto posúdením žalovaného nestotožnil. Na odôvodnenie svojho postoja si dovolí
odcitovať časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.5.2024, sp.zn. 6Co/5/2024,
v ktorom tento zhrnul východiská pre možnosť aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
nasledovne: „Ide o všeobecné ustanovenie hmotno-právnej povahy. Výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá
vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými, všeobecne
uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Aby výkon určitého
práva alebo povinnosti bol v rozpore s dobrými mravmi, musí nadobudnúť takú intenzitu, pri ktorej
nastupuje zákonná sankcia, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005). Pri uplatnení takejto prípadnej sankcie je potrebné
dbať na zachovania ústavného princípu proporcionality, v zmysle ktorej sa všetky základné práva aslobody chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k
neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody, pričom rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo
výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je
dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 25 Cdo 2895/99 z 29.03.2001). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje
zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť
ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/144/2010). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo
odporovať dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik
uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený.“
23. V uvedenom kontexte napriek označeniu žalobcov zo strany žalovaného za konfliktné osoby, súd
ich žalobu nepovažuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci súdu nebola
poskytnutá taká argumentácia žalovaného, na základe ktorej by súd mohol dospieť k totožnému záveru,
aký vyslovil žalovaný. Iba všeobecné označenie žalobcov ako konfliktných osôb takouto argumentáciou
určite nie je. Na preukázanie zlomyseľnosti žalobcov pri výkone ich práv žalovaný nenavrhol žiadne
dôkazy, pričom iba prípadná a zo strany žalovaného tvrdená konfliktnosť pováh žalobcov nie je
postačujúca, a preto súd pristúpil k meritórnemu prieskumu nimi uplatnených nárokov.
24. Prvým nárokom, ktorý si v konaní uplatnili bolo ich právo ako vlastníkov pozemku na odstránenie
neoprávnenej stavby studne, ktorá sa sčasti nachádza na ich pozemku – parcele reg. C č. 543/1 v k.ú.
F. E.. Ich aktívna vecná legitimácia v konaní o odstránenie stavby studne bola preukázaná, nakoľko
aj sčasti na ich pozemku (žalobkyňa v rade 2/ sa stala spoluvlastníkom pozemku – parcely reg. C
č. 543/1 v k.ú. F. E. počas prebiehajúceho konania) sa nachádza stavba studne, ktorej odstránenia
sa dožadujú, hoci rozsah zásahu predmetnou stavbou do ich pozemku zostal v konaní sporný, a zo
strany žalobcov aj nepreukázaný. Právo na odstránenie neoprávnenej stavby upravuje ustanovenie §
135c Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka
špeciálnym ustanovením a je potrebné ho aplikovať vtedy, ak na cudzom pozemku bola postavená
stavba, ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ak by
nešlo o takú stavbu, možno sa proti rušivým zásahom brániť vypratávacou žalobou podľa ustanovenia §
126ods.1Občianskehozákonníka.Stavbastudne,oktorúvpredmetnomkonaníjepodzemnoustavbou,
ktorá je pevne spojená so zemou a má trvalý charakter, a preto na ňu je možné aplikovať citované
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. V zmysle zákona 364/2004 Z.z. o vodách, v znení účinnom
ku dňu rozhodovania súdu sa stavba studne považuje za vodnú stavbu. V prejednávanom prípade
studňa je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti (nejde iba o nespracovaný vrt), ktorou bola vytvorená
podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou,
abytátomohlabyťnáslednenapovrchčerpaná.Studňaresp.jejobloženiesaskladázbetónovýchskruží
ukladanýchnaseba.VzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSRzodňa30.8.2012,sp.zn.6Cdo/18/2011
takúto studňu je potrebné považovať za príslušenstvo veci, ktorá má charakter veci nehnuteľnej.
25. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka je potrebné
vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Stavba je
neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul
umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je
vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul (napríklad právo nájmu, užívacie
právo).Zhľadiskaneoprávnenostistavbyniejedôležitáanisubjektívnastránkastavebníka,t.j.dôvod,na
základe ktorého vznikla neoprávnená stavba. Na občianskoprávnej neoprávnenosti stavebníka nemôže
nič zmeniť nie len nedopatrením či pochybením stavebného úradu vydané stavebné povolenie alebo
dokonca ani subjektívne presvedčenie neoprávneného stavebníka, že si nepočína nedovolene. Pre
kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku,
stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti.26. Aby súd mohol aplikovať vo veci uvedené ustanovenie, žalobcovia sú povinní si splniť svoje bremeno
tvrdenia vo vzťahu k neoprávnenosti stavby, ako aj k otázke vecnej legitimácie sporových strán.
27. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
28. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
29. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.
30. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena
tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. (rozsudok NS SR zo
dňa 24.2.2010, sp.zn. 4Cdo/285/2008)
31.Judikatúravymedzujerozhodujúceskutočnostiakoúdaje,ktorésúnutnénato,abybolojasné,očom
a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše
skutok(skutkovýdej),nazákladektoréhouplatňujesvojnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejeho
jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. V prejednávanej
veci to boli žalobcovia, ktorých zaťažovalo tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ohľadom ich
tvrdení o tom, že kedy, ako a kým bola stavba studne zriadená, nakoľko z týchto skutočností chceli pre
seba vyvodiť priaznivé účinky.
32. V tomto smere žalobca v rade 1/ v žalobe zo dňa 6.6.2023 uviedol, že žalovaný je vlastníkom stavby
studne (č.l.1 p.v.). Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný úmyselne umiestnil a bez patričného povolenia
zrealizoval časť stavby kopanej studne, aj na pozemku žalobcu – parcela reg. C č. 543/1, spodok studne
s ohľadom na zachytenie prameňa je v prevažnej väčšine na vyššie špecifikovanom pozemku žalobcu,
čím úmyselne obmedzuje užívanie jeho predmetného pozemku t.j. tvrdil, že v bližšie nezistenom období
(ktoré nijakým spôsobom ani približne nešpecifikovali) bola zo strany priamo žalovaného bez povolení a
súhlasu vlastníka pozemku – parc. reg. C č. 543/1 vykopaná studňa, ktorá je predmetom tohto konania.
Malo sa tak udiať do roku 2005. Žalobca v rade 1/ ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 1.8.2023 poukázal
na rôzne tvrdenia žalovaného ohľadom času a spôsobu zriadenia stavby studne a uviedol, že žalovaný
sa v roku 2020 vyjadril, že studňa bola postavená v spolupráci s pánom I. pred 40 rokmi, v odbornom
vyjadrení sa uvádza, že studňa už bola postavená, keď bol dom daný do užívania v roku 1959. Vo
svojom liste – odpoveď na Vašu pozvánku na komisiu na deň 22.6.2020 uviedol, že „čo sa týka studne,
D. vošiel na cudzí pozemok, keď tam nikto nebýval, pre novo postavený rodinný dom z toho boku ho
nikto nevidel bez súhlasu vlastníka pozemku vykopal studňu, o ktorej nikto nevedel, prišiel som na to,
až pri odstraňovaní hliny a kameňov, čo tam drzo a sprosto, pri kopaní studne umiestnil, samozrejme
na môj pozemok.“
33. Ohľadom zriadenia studne žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.7.2023 uviedol, že on
z rozprávania svojho otca vie, že okolo roku 1960, keď sa kopala studňa, prišiel za jeho dedom H. C.
(predchádzajúci majiteľ pozemku parc. reg. C č. 543/1), ktorý ho požiadal, aby studňu posunul aj do jeho
pozemku, že studňu pomôže kopať, aby aj on ju mohol užívať.
34. Keď súd chcel uviesť medzi nesporné skutočnosti otázku vlastníctva dotknutej studne, žalobca
v rade 1/ (ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania) uviedol, že vlastníctvo studne jediskutabilné, nakoľko nikto nevie ako to vlastne bolo. Po vznesení uvedenej námietky žalujúcej strany,
preto súd zisťoval, či nejde iba o nedorozumenie z jeho strany, nakoľko uvedená otázka je rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom dovtedy súd nadobudol
dojem, že vlastníctvo k dotknutej studni nie je medzi stranami sporné aj keď náznaky o spochybňovaní
vlastníctva žalovaného k stavbe studne boli už prítomné vo vyjadrení žalobcov zo dňa 20.3.2024. K tomu
žalobca uviedol, že žalovaný je v súčasnosti ten, kto studňu užíva, ale či jej jej vlastník nevie. Na tomto
svojom tvrdení zotrval aj po tom, čo ho súd upozornil na to, že takýmito vyjadreniami podkopáva vlastnú
žalobu (viď zvukový záznam z pojednávania); napriek uvedenému upozorneniu na týchto vyjadreniach
žalobca v rade 1/ zotrval. K uvedenej otázke sa vyjadrila aj žalobkyňa v rade 2/, ktorá uviedla, že:
„Nevieme, či je vlastníkom. Možnože ju dal urobiť aj strýco F. a on ju potom posúval. To je to, že
nikto nevie, kto ju dal urobiť. Možnože ju dal urobiť aj predchádzajúci vlastník, čo sme ju od neho
kúpili“ (zvukový záznam od 1:58:10). Rovnako na doplňujúcu otázku súdu ohľadom toho, kedy došlo
k zriadeniu stavby studne a akým spôsobom, žalujúca strana uviedla, že nevedia, k zriadeniu studne
neexistujú žiadne dokumenty , oni studňu objavili až pri výkopových prácach v roku 2005. Za uvedenej
situácie súd je nútený konštatovať, že otázka rozhodujúcich skutočností ohľadom zriadenia studne (kto
a kedy ju zriadil) zostala medzi sporovými stranami sporná a otázku vlastníckeho vzťahu k stavbe studne
si musí posúdiť sám ako predbežnú otázku.
35. V tomto smere súd konštatuje, že aby žalovaný mohol byť vo veci pasívne legitimovaným
účastníkom, ktorému možno uložiť povinnosť odstrániť stavbu, musel by v prípade neoprávnenej stavby
byť jej vlastníkom. Žalobcovia v tomto smere súdu poskytli viacero verzií ako mohlo dôjsť k zriadeniu
studne, jednou z nich bola tá, že to bol žalovaný, ktorý niekedy do roku 2005 tak, že ho nikto nevidel
vykopal studňu, a to sčasti aj na ich pozemku. Malo sa tak stať v tom období, keď žalovaný ani
vlastníkom pozemku – parcely reg. C č. 542/1, na ktorom sa stavba studne nachádza (túto skutočnosť
potvrdil aj na pojednávaní dňa 9.12.2024 žalobca v rade 1/). Uvedenú konštrukciu žalobcov žalovaný
výslovne poprel a tvrdil, že studňu zriadil jeho dedo spolu s právnym predchodcom žalobcov. Súdu
sa nejaví dostatočne pravdepodobné a ani logické, aby žalovaný svojpomocne vykopal čo i len 3
metrovú studňu, pričom by ju kopal na pozemku, ktorý mu ani sčasti nepatril, obložil ju betónovými
skružami a to všetko bez toho, aby bol niekým videný. Ďalšou alternatívou bolo aj to, že studňu
zriadil právny predchodca žalobcov H. C., v dôsledku čoho by pasívna legitimácia žalovanému už
vôbec nesvedčila. Žalobkyňa v rade 2/ súdu poskytla aj tretiu možnosť, ako to pri stavbe studne
mohlo byť, a to že ju zriadili predchádzajúci vlastníci dotknutého pozemku, od ktorých žalobcovia
nehnuteľnosti v zmysle predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.1998 kúpili. Takéto tvrdenia žalobcov,
z ktorých mal súd vychádzať pri posudzovaní otázky vlastníctva k studni, súd považuje za natoľko
nekonzistentné,žeznichnemožnopreúčelyrozhodovaniaanivychádzať,najmäzasituácie,keďžiadna
z predložených alternatív zriaďovania studne nebola podporená žiadnymi dôkazmi a ani podporená
výpoveďou žalovaného. V tomto smer napr. znalec Ing. Sedláček, ktorý sa vyjadroval k technickému
stavu predmetnej studne operoval s vekom studne uvedenej žalovaným (približne rok 1960), pričom proti
tejto verzii nemal žiadne konkrétne námietky. Práve postoj žalobcov po upozornení na nekonzistentnosť
ich tvrdení, ktorí aj po upozornení súdu na nich zotrvali a nijakým bližším spôsobom situáciu neobjasnili,
pre súd znamená, že títo rezignovali na svoje procesné povinnosti v civilnom sporovom konaní, a to
tak vo vzťahu k uneseniu bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena. Za takejto situácie nemôže byť
pričítanénaťarchužalovanéhoto,žeonsvojeskutkovétvrdeniaohľadomzriadeniastavby(žetútozriadil
spoločne jeho dedo s H. C. niekedy okolo roku 1960) nepreukázal. Nakoľko súd musí neoprávnenosť
stavby posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle,
pričom v tomto smere žalobcovia neuviedli a ani nepreukázali o aké obdobie by malo ísť, súd konštatuje
neunesenie bremena tvrdenia ako aj následne dôkazného bremena k tejto rozhodujúcej skutočnosti,
a preto ich žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby studne zamietol. Rovnako v tomto smere neuniesli
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno aj ohľadom skutočností, na podklade ktorých by súd posudzoval
účelnosť odstránenia dotknutej stavby studne, o ktorých ich súd v rámci predbežného právneho názoru
poučil (napr. rozsah zásahu studne do ich pozemku vzhľadom na nezameranie studne a jej presného
umiestnenia najmä s poukazom na ich poznámky o tom, že plot netvorí vlastnícku hranicu – viď č.l.
156). Skutočnosť o tom, že stavba studne je nebezpečnou stavbou by súd mohol zohľadniť až po tom,
čo by mal preukázané vyššie uvedené skutočnosti tak, ako to prezentoval v rámci svojho predbežného
právneho názoru, keď v rámci rozhodovania o tom, akým spôsobom upraví vzťahy medzi vlastníkom
stavby a vlastníkom pozemku je povinný prihliadnuť aj na technický stav dotknutej stavby; z tohto
samostatného dôvodu môže nariadiť odstránenie studne iba obec ako orgán preneseného výkonuštátnej správy podľa § 63 ods. 1 psím. a) a b) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení činnom ku dňu
rozhodovania súdu, ktoré už ako žalobcovia preukázali prebieha.
36. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú, aby súd rozhodol o odstránení studne ako čiernej stavby, je
potrebné v tomto smere súdu uviesť a preukázať kto a kedy stavbu studne zrealizoval, aby súd mohol
posúdiť, či na predmetnú stavbu bolo potrebné povolenie štátneho orgánu alebo tomu tak nebolo, a teda
aby mohol dospieť k záveru, že stavba studne je tzv. čiernou stavbou, čo v prejednávanom prípade
žalobcovia neuviedli čiže opätovne v tomto smere ani neuniesli bremeno tvrdenia, a preto súd ich žalobu
o odstránenie stavby studne aj ako čiernej stavby zamietol.
37. Predmetom žaloby žalobcov bol aj ich nárok na náhradu škody voči žalovanému. Náuka a prax
pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 OZ uvádzajú predpoklady vzniku tejto
povinnosti (zodpovednosti). Tradične sa vyžaduje, aby boli naplnené nasledovné predpoklady:
1. Protiprávny úkon (právny delikt).
2. Škoda.
3. Príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou.
4. Zavinenie, iné než nedbanlivosť.
(DULAK, Anton. § 420 [Zodpovednosť za zavinenie]. In: G., E., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana,
FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, E. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 1445, marg. č. 2.)
Práve predmetné predpoklady je nutné, aby žalobcovia, ktorých v konaní stíha dôkazné bremeno,
preukázali. V prípade, že čo i len jeden z predpokladov nebude súdu preukázaný, je nutné konštatovať,
že neuniesli dôkazné bremeno pre vznik zodpovednosti za škodu, čo má za následok zamietnutie ich
žaloby.
38. Žalobcovia si v konaní uplatnili niekoľko nárokov na náhradu škody, a to z rôznych dôvodov.
39. Prvým nárokom na náhradu škody bola suma 300,- €, ktorá mala predstavovať náklady na
odrenážovanie vody zo studne (zemné práce, obsyp, rozšírenie okapového chodníka). V tomto smere
žalobcovia tvrdili, že nakoľko stavba studne nespĺňa základné stavebnotechnické požiadavky, jej
nevhodná a netesná konštrukcia nezadržuje vodu v betónových skružiach, dochádzalo k zatekaniu vody
zo studne do rodinného domu, a to konkrétne do garáže, ktorá je umiestnená v suteréne ich rodinného
domu, a to v rozsahu 1 m2, kde sa nachádzala voda do výšky 1cm, pričom išlo približne o obdobie roku
2005. Žalobcovia ďalej tvrdili, že vykonali výkopové práce na pravej strane rodinného domu , t. j. strane
od susedovej studne. Odkopali obvodový múr rodinného domu, umiestnili tam plastovú drenáž („husací
krk“), ktorá je perforovaná a v prípade vyskytnutia sa tam vody túto odvádza do pripravenej kanalizácie.
Rozsah vykonaných prác súdu predložil v tabuľke z programu CENEKO, nachádzajúcej sa na č.l. 129.
Žalovaný poprel skutočnosť, že by to bola studňa, ktorá bola príčinou zatekania suterénu rodinného
domu. Uviedol, že studňa má hĺbku 6m, pričom výška vody je max. 1m a žalobcov suterén sa nachádza
na kopci nad studňou, a preto z tejto studne nemohlo dôjsť k zatekaniu vody do jeho garáže, čím poprel
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
40. Tento nárok súd posúdil podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 415 zakotvuje
všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto
povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v
§ 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie
povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona.
V tomto smere súd konštatuje, že zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách žiadne konkrétne povinnosti pre
vlastníka studne neupravuje; tieto povinnosti upravuje iba vo vzťahu k iným vodným dielam ako je
studňa. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo
na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Takúto prevenčnú
povinnosť má aj vlastník vo vzťahu k vlastníkom susedných nehnuteľností, nakoľko tento má povinnosť
spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil inému škodu. Aj v tomto prípade je potrebné, aby
žalobcovia, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno v spore preukázali, že žalovaný si počínal tak, že svoju
povinnosť spravovať svoj majetok zanedbal do tej miery, že týmto nekonaním im vznikla škoda. Pasívna
vecná legitimácia v takomto prípade by svedčala vlastníkovi predmetnej studne. Nakoľko žalobcovia
sami spochybnili vlastníctvo žalovaného k predmetnej studni, súd tak konštatuje, že pasívna vecnálegitimácia žalovanému v zmysle tak tvrdení žalobcov ako aj nimi predložených dôkazov nesvedčí.
Ak by aj súd považoval žalovaného za pasívne legitimovaného ohľadom predmetného nároku ako
vlastníka stavby studne, tento v prípade nákladov vo výške 300,- € poprel, že by došlo k zatekaniu
rodinného domu žalobcov v dôsledku netesnosti studne, keďže garáž sa nachádza na kopci za studňou,
a preto je nelogické, aby to bola studňa, ktorá spôsobovala zatekanie vody do ich suterénu, čiže poprel
príčinu vzniku škody, ktorú sú povinní preukázať žalobcovia. Títo uviedli, že čo sa týka tohto nároku na
náhradu škody príslušnou fotodokumentáciou už nedisponujú a iné návrhy na doplnenie dokazovania
nemajú.Súdpretokonštatuje,žežalobcovianeunieslidôkaznébremenonielenohľadompasívnejvecnej
legitimácie žalovaného, ale aj ohľadom príčinnej súvislosti vzniku škody (ktorú žalovaný namietal už vo
svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2024 – č.l. 143), rovnako nepreukázali ani výšku škody, keď táto nemôže
byť stanovená podľa cien nákladov v roku 2024, keď tieto náklady vznikli podľa ich vlastného vyjadrenia
v roku 2005, nakoľko skutočnou škodou je práve majetková ujma, ktorá reálne vznikla.
41. Druhým nárokom na náhradu škody bola suma 150,- €, ktorá mala prestavovať náklady na
obetónovanie studne. V tomto smere žalobcovia tvrdili, že studňa, ktorá bola v nebezpečnom
a havarijnom stave s ohľadom na zdravie a bezpečnosť bola nimi obetónovaná. Vo svojom podaní zo
dňa 12.2.2024 žalobcovia uviedli, že v roku 2009 bol žalovaný ústne vyzvaný, aby si opravil studňu
z ich strany a nakoľko táto bola nebezpečná av havarijnom stave, žalobca musel na vlastné náklady
studňu obetónovať. Na pojednávaní dňa 9.12.2024 žalobcovia uviedli, že nakoľko vrchná skruž zo strany
žalobcov bola deravá, popraskaná a báli sa o svoje deti, ktoré sú ročník 2003 a 2006, bez súhlasu
žalovanéhopristúpiliktomu,ženadzemnúčasťstudnezichpozemkuspevnili,atotým,žejuobetónovali
a umiestnili do nej kamene tak, ako to vyplýva z fotografie z č.l. 159; stalo sa tak v roku 2007. Následne
v roku 2012 toto obetónovanie rozbili, keď im žalovaný prisľúbil presun studne na svoj pozemok, o čom
predložili fotografiu z č.l. 89. Rozsah vykonaných prác súdu predložili v tabuľke z programu CENEKO,
nachádzajúcej sa na č.l. 130. Žalovaný k tomu uviedol, že vrchnú skruž rozbil žalobca, aby tam vytvoril
dieru, aby mohol používať studňu, rovnako uviedol, že ho žalobca v rade 1/ nikdy nevyzval, aby si vrchnú
časť skruže spevnil a zároveň poprel, že by zo strany žalobcu došlo k obetónovaniu studne, pričom
zdôraznil, že žalobcovia ho nikdy na nejaké spevnenie studne nevyzvali.
42. V tomto prípade súd posúdil tento nárok podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobcovia tvrdili, že v dôsledku technického stavu studne resp. jej nadzemnej časti im hrozilo
nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví ich detí, a preto pristúpili k splneniu si svojej povinnosti podľa §
417 Občianskeho zákonníka - na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Práve ustanovenie § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 415 Občianskeho zákonníka. Tento základný koncept na vznik svojej preventívnej
zakročovacej povinnosti však nepreukázali. Žalobcovia v tomto neuniesli dôkazné bremeno, že
nadzemná časť studne bola v takom stave, že by hrozilo nebezpečenstvo vzniku ujmy na zdraví ich detí.
Súdu predložili fotografiu na č.l. 159, na ktorej má byť zachytený iba stav po vykonanom obetónovaní.
Keďže žalobcovia súdu nepreukázali, či a hlavne z akého dôvodu došlo k obetónovaniu studne, súd
aj prípadne vzniknuté náklady nemôže pričítať na ťarchu žalovaného. Žalovaný by bol síce v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka povinný, ako už súd vyššie uviedol, spravovať svoj majetok tak, aby
tento nepredstavoval nebezpečenstvo pre vznik škody, avšak, ak v dôsledku správania sa žalobcu resp.
členov jeho rodiny došlo k tomu, že tento majetok žalovaného (čo v konaní ako už súd uviedol nebolo
preukázané) predstavoval hrozbu pre zdravie ich detí, zodpovednosť žalobcu je tak logicky vylúčená.
Súd preto musí opätovne uviesť, že žalobcovia nepreukázali a v podstate ani netvrdili, že je to práve
žalovaný, ktorý je vlastníkom studne, a preto konštatuje, že mu vo veci nesvedčí pasívna legitimácia.
Ak by tomu tak aj bolo súd konštatuje, že súd nemal preukázané, že by k obetónovaniu studne došlo v
dôsledku nekonania resp. nestarania sa jeho vlastníka. Rovnako ani rozsah prípadného obetónovania
z predloženej fotodokumentácie nie je zrejmý, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2024
poprel tak výšku škody, ako aj svoje zavinenie či príčinnú súvislosť. V konečnom dôsledku preto súd
konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
ani vzniku ich práva ako zakročovateľov na náhradu účelne vynaložených nákladov v zmysle § 419
Občianskeho zákonníka, pričom súdu z ich rozdielnych tvrdení ani nie je jasné, kedy k vynaloženiu
nákladov malo dôjsť a rovnako nepreukázali ani výšku týchto nákladov, keďže súdu predložili tabuľku
nákladov, stanovených podľa cien v roku 2024, aj keď tieto náklady im podľa ich tvrdení mali vzniknúť
v roku 2007 (ako tvrdili na pojednávaní dňa 9.12.2024) alebo v roku 2009 (ako to tvrdili vo svojom
písomnom podaní zo dňa 12.2.2024), pričom vynaloženie nejakých nákladov nijakým spôsobom okrem
vlastných tvrdení a vlastných výpočtov nepreukázali.43. Tretím nárokom na náhradu škody bola suma 80,- €, ktorá mala predstavovať náklady na kúpu
chemickej dezinfekcie prípravkom Chloramin. Žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovaného dochádza
k úmyselnému poškodzovaniu pozemku dekontamináciou fekáliami, keď sa žalovaný pokúsil žalobcu
1 zabiť, pri odstraňovaní nezákonne a podvodom umiestneného plechu na studni. K spomínanému
incidentu malo dôjsť v roku 2021 – viď č.l. 84 p.v. K znehodnocovaniu pozemku podľa tvrdení žalobcov
dochádza aj umývaním plechu oplotenia od nečistôt vodou zo studne, ktoré žalovaný a jeho družka
úmyselne nechá stekať na ich pozemok. Pozemok bol viackrát dezinfikovaný chemicky prípravkom
Chloramin, 4 kg x 16,50 Eur /kg t. j. 66,00 Eur + práca 14 Eur, čo je celkovo 80,00 Eur. Na pojednávaní
dňa 9.12.2024 žalobca v rade 1/ uviedol, že nakoľko oplotenie je posunuté za vlastníckou hranicou,
čiže aj toto sa nachádza na jeho pozemku a voda z neho steká práve na pozemok - parc. reg. C č.
543/1, boli žalobcovia nútení dezinfikovať časť tohto pozemku v rozsahu cca 0,5m x 4m, čo je pozemok
okolo studne, aby nebol ohrozený zdroj pitnej vody. Na jednu dezinfekciu sa minie cca 1 vrecka, pričom
vypočítanú náhradu 4kg spotrebovali v mesiacoch júl – august 2024, hoci si tento nárok uplatnili už
v rámci podania zo dňa 19.6.2024. V rámci tohto nároku si žalobca v rade 1/ ocenil aj vlastnú prácu v
rozsahu 14,- Eur. Nakoľko dokladom o kúpe predmetného prípravku nedisponujú (hoci tento mali použiť
práve v čase prebiehajúceho konania), uviedli, že cena za prípravok sa dá zistiť z i-netu. Žalovaný
uviedol, že nikdy nevidel žalobcu dezinfikovať pozemok, nikdy mu o tom nehovoril. Potvrdil, že časť plotu
je vypuklá do pozemku žalobcov, nakoľko plech sa zvlnil, avšak, aby ho mohol žalovaný vyrovnať, je
potrebné, aby vstúpil na pozemok žalobcov a prizváral tam nejakú podperu. V tomto prípade žalobcovia
tvrdia, že žalovaný svojím konaním im spôsobuje škodu tým, že znehodnocuje ich pozemok umývaním
železného plota a jednorazovým vyliatím močovky na ich pozemok. Pre vyvodenie zodpovednosti
žalovaného musia v tomto prípade žalobcovia okrem iného preukázať, že na ich pozemku došlo ku
škode. Túto síce tvrdia, ale žiadny z nimi predložených dôkazov nepreukazuje, že by jednorazové
vyliatie fekálií v roku 2021 malo vplyv na ich pozemok do takej miery, že by ho museli dezinfikovať nimi
označeným prípravkom tri roky po tom. Rovnako súdu nebolo preukázané, že by akékoľvek používanie
vody zo studne malo nejakým spôsobom kontaminovať pozemok žalobcov a to ešte do takej miery, že
by musel byť viackrát dezinfikovaný tak, ako o tom vypovedali žalobcovia. Nakoľko žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno o tom, že došlo ku škode na ich pozemku do takej miery, že by si to vyžiadalo
nimi použitú dezinfekciu, súd ich nárok ako nedôvodný zamietol. V tomto smere súd nevykonával
dôkazy na preukázanie správania sa žalovaného (predložené CD nosiče), nakoľko aj keby toto mal
preukázané, nebol v prvom rade preukázaný vznik škody a teda jeden z predpokladov pre vyvodenie
jeho zodpovednosti, a preto z dôvodu hospodárnosti konania takéto dokazovanie nevykonával.
44. Ďalším nárokom, ktorý si žalobcovia v konaní uplatnili bola suma vo výške 420,- € ako náhrada za
užívanie pozemku žalobcov bez právneho dôvodu v rozsahu 6m2; pričom za 1m2 užívania pozemku si
žalobcovia vyúčtovali 70,- €. Žalobcovia v tomto smere tvrdili, že žalovaný neoprávnene zabral, užíval
a užíva ich pozemok, register C, parcelné číslo: 543/1, čím ich úmyselne obmedzil na vlastníckych
právach, a oni naviac musia napr. platiť za pozemok daň z nehnuteľnosti, aj keď pozemok, nemôžu
užívať. Neoprávnením zabratím pozemku, ktoré sa týka priameho zabratia stavbou studne, ale aj
nemožnosťou využívania pozemku okolo studne, im podľa ich tvrdení vznikla škoda na 6 m2 záberu.
Predmetným nárokom sa žalobcovia domáhali peňažnej náhrady za obmedzenie možnosti užívania
svojej časti pozemku, ktorej nárok o.i. vyplýva aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. V tomto
smere však žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ani ohľadom rozsahu obmedzenia ich vlastníckeho
práva, keďže súdu potvrdili, že stavba studne nebola nikdy geodetom zameraná, pričom vzhľadom na
ich postoj k priebehu vlastníckej hranice pozemkov parcely reg. C č. 542/1 a 543/1, kde podľa nich plot
netvorí vlastnícku hranicu, potom súd nevie ustáliť v akom rozsahu vôbec táto stavba zasahuje do ich
pozemku, pričom vzhľadom na ich tvrdenia k otázke vlastníctva stavby studne (keď vlastnícke právo
žalovaného popierajú, pričom nimi tvrdené skutočnosti neumožňujú súdu túto otázku mať relevantne
posúdenú a preukázanú) súd nemá ani preukázanú otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
súd žalobu ohľadom tohto ich nároku ako nedôvodnú zamietol. V tomto smere žalobcovia rovnako
nepreukázali dôvodnosť nimi požadovanej náhrady za nemožnosť užívania majetku, keď tvrdili, že
vychádzali z výšky ceny stavebných pozemkov v predmetnej lokalite, avšak túto súdu nijakým spôsobom
nepreukázali.
45. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom CD nosičov, kde sa nachádzajú videá
o zatekaní dažďovej vody do studne, umývaní plechov oplotenia a spätného natečenia vody do
studne a na pozemok žalobcov, o vytekaní vody na pozemnú komunikáciu, vulgárnom nadávaníe,ohľadom incidentu, ktorý žalobcovia kvalifikovali ako pokus o zabitie (obliatie fekáliami), o orezávaní
drevín žalobcov, záznam o tom, ako vyzerá studňa zvnútra, o blokovaní brány žalobcov žalovaným,
o štátnom stavebnom dozore, o nebezpečnom a nefunkčnom oplotení, nakoľko tieto s predmetom
prejednávanej veci buď vôbec nesúviseli alebo tieto skutočnosti boli už v konaní preukázané iným
spôsobom, a preto by takéto dokazovanie bolo nehospodárne - napr. incident o vyliatí močovky bol
preukázaný z rozhodnutia Okresného úradu v Trenčíne, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa
15.12.2022, č. OU-TN-OVVS2-2022/003134-011. Čo sa týka fotodokumentácie na CD, označeného
ako č. 2, táto je v prevažnom rozsahu totožná s už predloženou fotodokumentáciou, pričom fotografie
z obdobia roku 2020 – 2024 nie sú relevantné pre dokazovanie rozhodujúcich skutočností v tejto veci.
46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
47. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že plne úspešnou sporovou stranou sa stal
žalovaný, a preto mu proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.