Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203189
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624203189.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov JUDr.
IviceHanuskovejaJUDr.AlexandraMojšavsporežalobcu:EOSKSISlovenskos.r.o.,IČO:35724803,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, právne zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XX/XX, D. C. XXX XX, o zaplatenie 512, 49 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11Csp/84/2024 zo dňa 16. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zastavil „žalobu“
v časti o zaplatenie sumy 18, 26 eur (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej

nepriznal právo na náhradu trov konania. (III. výrok).

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA (ďalej aj „banka“) uzatvoril so žalovanou dňa 06. 07. 2022 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty č.427988649551100, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť
žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý

úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásila banka dňa 24. 02. 2023 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 532,49 eur, pričom pozostávala z neuhradenej
istiny úveru v sume 456,26 eur, z neuhradeného riadneho úroku v sume 47,49 eur, z poistného vo
výške 8,74 eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00 eur.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 03. 2024 postúpil postupca BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA uvedenú pohľadávku na žalobcu.

3. Okresný súd ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a teda, či boli splnené podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt, a či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom.
Pri vyhodnotení zosplatnenia úveru súd ďalej posudzoval konanie veriteľa pred poskytnutím úveru, či

dostatočným spôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, jeho bonitu, nakoľko táto
otázka bola právne významná v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru. Na výzvu súdu žalobca
uviedol, že proces overovania bonity žalovaného prebehol v automatickom režime a existujúce záväzky
bolioverenédopytomdoúverovéhoregistra,zktoréhojezrejmé,žespotrebiteľnemalvčaseposkytnutia
úveru žiadne existujúce záväzky (čl. 78 spisu) a svoj príjem deklaroval vo výške 609,00 eur. Okresný
súd konštatoval, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že zisťoval výdavky žalovaného,

overoval jeho skutočný príjem u zamestnávateľa a stav, ktoré údaje neboli žiadnym spôsobom zo
strany žalobcu verifikované potrebnými dokladmi a takéto zisťovanie, bez ich podloženia relevantnýmidokladmi, boli nedostatočné pre splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou starostlivosťou. Mal za
to, že žalobca nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že zisťoval u žalovanej jej sociálnu situáciu
a súdu nepredložil doklad o tom, že žalovaného pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v niektorom

z úverových registrov za účelom zistenia iných úverov a priebehu ich splácania, že overil jeho skutočný
príjem u zamestnávateľa, resp. Sociálnej poisťovni. Okresný súd urobil záver, že poskytnutý úver v
zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch (ďalej len „o
spotrebiteľských úveroch“) nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 a
§ 565 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a tento úver bol zároveň bez

úrokov a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru bolo teda neplatným právnym úkonom

4. Okresný súd ďalej uviedol, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu
nedošlo a právny úkon postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože
nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o
spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu zamietol vzhľadom na absenciu

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, spôsobenú neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky.

5. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo porušenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktoré vyžaduje pred postúpením pohľadávky zaslanie výzvy potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní.. Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 OZ,

ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, hoci obsahuje aj výzvu na zaplatenie, ale predpokladá
sa výlučná a samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho záväzku. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky
(zosplatnenie úveru, resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92
ods. 8 prvej vety Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto

nepostupiteľnej pohľadávky bola podľa názoru okresného súdu absolútne neplatným právnym úkonom,
na neplatnosť ktorej bol súd povinný prihliadať aj bez námietky žalovaného.

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Mal za to,
že okresný súd mu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) neprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace správa v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

7. Žalobca mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obsah zmluvy, splatnosť revolvingového
úveru, možnosť veriteľa ohľadom skúmania bonity pri tomto type úveru ako aj (ne)platnosť postúpenia
(ne)splatnej pohľadávky. Podľa jeho názoru skutkové tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity boli riadne
preukázané doložením konkrétnych tvrdení a dôkazov – pričom všetky uvedené tvrdenia boli v čase
vyhlásenia rozsudku nespornými skutkovými tvrdeniami. Zastával názor, že banka využila právo podľa

§ 563 OZ a zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho
nebolo možné prijať iný právny záver ako ten, že v predmetnom prípade došlo k platnému vyhláseniu
splatnosti a k postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne splatným celý dlh, teda
nedošlo ani k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň konštatoval, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň okresný súd nesprávnym

procesným postupom fakticky negoval skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré boli v konaní nespornými,
kedy súd požadoval preukázať skutočnosti, ktoré už preukázané boli. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp.
ho zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. b ), písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, atiež v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu chýbajúcej vecnej aktívnej legitimácie. Záver urobil na
posúdení § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods.1, ods. 16, ods. 17 zák. č. 129/2010 Z. z. z dôvodu neplatného
postúpenia žalovanej pohľadávky. Skutkové závery okresného súdu napadnuté odvolaním odôvodnil
tým, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že zisťoval výdavky žalovanej, overoval jej
sociálnu situáciu, predovšetkým výdavky na živobytie a rovnako žalobca súdu nepredložil doklad o tom,

že žalovaného pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v niektorom z úverových registrov za účelom
zistenia iných úverov a priebehu ich splácania, ktoré údaje neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu
verifikované potrebnými dokladmi.

11. Posúdenie neplatnosti právneho úkonu veriteľa, ktorým zosplatnil úver z dôvodu porušenia § 11
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., je otázka skutková pre posúdenie toho, či veriteľ splnil pri uzavretí

spotrebiteľskej zmluvy predpísané povinnosti.

12. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné, pretože posúdenie otázky splnenia povinnosti veriteľa hodnoverne
preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti pri posúdení bonity dlžníka, ktorá bola pre rozhodnutie
kľúčová, nemôže by odôvodnené iba univerzálnym výkladom zákona. Zistenie, či žalobca uniesol

dôkazné bremeno v otázke posúdenia bonity dlžníka splácať úver musí byť odôvodnené v rámci
posudzovanej úverovej zmluvy konkrétne z hľadiska dohodnutej výšky úveru, výšky splátok, doby
splácania úveru, ale aj následnej platobnej disciplíny dlžníka pri úhrade splátok úveru. Okresný súd sa
uvedeným zisťovaním v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal ani nevysvetlil. Z uvedeného dôvodu je
rozhodnutie nepreskúmateľné.

13. Odvolací súd mal za to, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné aj pokiaľ ide o procesný postup súdu.
Pokiaľ mal okresný súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ods. 16,
ods. 17 zák. č. 129/2010 Z. z., môže rozhodnúť vec bez pojednávania len ak riadne odôvodní splnenie
procesnýchpodmienokpodľa §297písm.b)CSP,ktoréuvedenéustanovenieupravuje.Vposudzovanej

veci okresný súd neodôvodnil, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Žalovaný bol doteraz v spore
pasívny a k žalobe ani odvolaniu sa nevyjadril.

14. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

15. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 7 ods.16 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri

poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

17. Podľa § 7 ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej

starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 11 ods. 2 zák. č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.V posudzovanej veci súd rozhoduje v zmysle § 290 CSP spor medzi obchodníkom a

spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz.

18. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že výška príjmov deklarovaná žalovaným a overená žalobcom je
nesporným skutkovým tvrdením. Pokiaľ má súd pochybnosti o skutkových tvrdeniach, môže konať podľa

§ 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Ide o procesný postup umožňujúci v kontradiktórnom procese
urobiť záver o tom, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno.

19. V ďalšom konaní okresný súd znova posúdi splnenie povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity

žalovaného dlžníka, ktorá vyplýva z § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. aj s
prihliadnutím na povinnosť dlžníka stanovenú podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Okresný súd
vyzve žalobcu na preukázanie, že veriteľ pred uzavretím zmluvy požiadal žalovaného o predloženie
údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.

20. Ďalej okresný súd bude vychádzal z toho, že posúdenie odbornej starostlivosti veriteľa je
vymedzené v § 7 ods. 1, ods. 16, ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj v Opatrení Národnej banky
Slovenska zo 14. novembra 2017 č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Z ustanovení zákona vyplýva, že veriteľ má povinnosť zisťovať a posúdiť schopnosť spotrebiteľa
dodržať úverové podmienky splatenia úveru, ku ktorým sa zaviazal pri uzavretí zmluvy. Pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru veriteľ vychádza z údajov, ktoré predložil spotrebiteľ a z údajov evidovaných o
spotrebiteľovizúverovéhoregistra.Potrebné údajeveriteľ posudzujevčaseuzavretiazmluvy. Zahrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42. Okresný súd bude hrubé porušenie povinnosti zisťovať vzhľadom na predpoklady,

ktorésúvýslovneuvedenév §11ods.2zák.č.129/2010Z.z.Nazákladeakýchúdajov(príjmy,výdavky,
životné minimum, disponibilný zostatok) veriteľ stanovil ukazovateľ schopnosti žalovaného splácať úver
- s prihliadnutím na obsah úverovej zmluvy a dobu splácania ako aj vzhľadom na zistenie, či dlžník po
uzavretí zmluvy vykonával úhrady splátok a po akú dobu.

22. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výklad ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý
by stanovil ako „kumulatívnu podmienku“ pre postúpenie zosplatnenej pohľadávky banky na žalobcu
osobitnú výzvu banky dlžníkovi, nemá oporu v právnej úprave ani v neskorších rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal v odvolaní žalobca. Za predpokladu
preukázania predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom mohla byť banková pohľadávky

postúpená z banky na žalobcu.

23. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu znovu posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu s prihliadnutím na závery vyplývajúce zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto
veci. Ak súd zistí, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, potom aj bez vyvodenia hrubej

nedbanlivosti z ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že veriteľ by nebol oprávnený
úver predčasne zosplatniť a následne pohľadávku postúpiť na žalobcu.24. Ak bude vecná legitimácia žalobcu preukázaná, okresný súd vecne preskúma dôvodnosť žalobcom
uplatnených nárokov na peňažné plnenie zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrel
právny predchodca žalobcu a žalovaný.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).