Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Mária Dubcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123208085.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom D. E. XX, XXX XX E., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou,

so sídlom Beckovská Vieska 623, 916 31 Kočovce a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XX.
XXXXXXX XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený právnym zástupcom Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom, so
sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, v odvolacom konaní za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so
sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov
k dieťaťu a uloženie výchovného opatrenia, v začatom konaní o nariadení neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 76P/45/2023-410 zo dňa 10.

marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 76P/45/2023-410 zo dňa 10. marca 2025 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) začal ex offo konanie
o nariadení neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia kontaktovali Rodinnú poradňu A., G. G. A., D. H. X, telefónny

kontakt XXXXXXXXXX, mailový kontakt: F. , za účelom dohodnutia
termínu stretnutia v Rodinnej poradni A., a tento termín súdu oznámili v lehote 20 dní. Ďalej zmenil
dočasne do rozhodnutia vo veci samej Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
07.09.2022 č. k. 8P/56/2020-209 v časti výroku II - úprava styku podľa písmena a) - tak, že písmeno a)
znie: v párnom týždni od stredy od 16,00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 07,45 hod.,
pričom otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá v školskom zariadení a v čase

voľna, sviatkov, prázdnin, choroby maloletého v mieste bydliska matky.

2. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil bez návrhu, v odôvodnení poukázal na návrhy
otca vo veci samej, viaceré právoplatné rozhodnutia súdov týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému A., Znalecký posudok č. 11/2024 znalca Mgr. Ivana Moravčíka a za aplikácie ust. § 2 ods.
1 CMP, § 360 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 366 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti

napadnutého uznesenia.

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že naposledy boli práva rodičov k maloletému
v oblasti styku a výživného upravené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
07.09.2022 č. k. 8P/56/2020-209, ktorým bol upravený bežný styk otca ( písm. a/ výroku rozsudku)
tak, že je oprávnený sa s maloletým A. stretávať každú párnu stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod.,

každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., následne bol upravený styk aj
počas letných, jarných, zimných školských prázdnin, Veľkonočných sviatkov ( písmena b/ až e/ výrokurozsudku) s tým, že v tom prípade bežná úprava styku neplatí. Zároveň bolo rozhodnuté aj o oprávnení
otcakontaktovaťmaloletéhoajtelefonickykaždúnepárnustreduod18:00hod.do18:15akaždýnepárny
piatok od 16:00 hod. do 16:15 hod. s tým, že matka je povinná telefonický kontakt maloletému umožniť.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prebieha konanie o návrhu otca, ktorý sa domáha zverenia
maloletéhodoosobnejstarostlivostiaurčeniavýživnéhovovzťahukmatkevovýške200,-Eurmesačne,
z dôvodu ním tvrdených skutočností, že maloletý je v domácnosti často bitý matkou aj jej súčasným
partnerom. V rámci tohto konania otec podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sa domáhal, aby súd matke uložil povinnosť bezodkladne odovzdať maloletého A. do dočasnej osobnej
starostlivosti otca, tento návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 09.10.2023 č. k. 76P/45/2023-46 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.11.2023 č. k. 13CoP/101/2023-98 zamietnutý. Zároveň otec podal aj návrh na uloženie
výchovnéhoopatrenia,atopovinnostimaloletémuaobomrodičompodrobiťsaodbornémuporadenstvu,
vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. 76P/71/2024. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa

16.05.2024 č. k. 76P/45/2023-205 boli obidve veci spojené na spoločné konanie a vec sa vedie pod
sp. zn. 76P/45/2023.

5. V rámci tohto spojeného konania súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nariadil neodkladné
opatrenie aj bez návrhu podľa ust. § 360 ods. 1 CMP. V odôvodnení poukázal na to, že vo veci

samej v priebehu konania nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia
poradenská psychológia Mgr. Ivana Moravčíka vyplynulo, že maloletý ma k obom rodičom pozitívny
vzťah, k matke emócie nie sú prejavované spontánne, má k nej silnú citovú väzbu, rešpekt, prejavuje
sa k nej pozitívne, avšak tak, aby v nej nevzbudil negatívne emócie. Ani vzťah k otcovi nie je úplne
spontánny, s otcom je rád, má k nemu prirodzený rešpekt. Znalec tiež konštatoval, že obaja rodičia

majú aktuálne značne obmedzené osobnostné predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického
a psychického vývinu maloletého A., dieťa prežíva hlbokú traumu, je nútený prispôsobovať svoje
prežívanie a vonkajšie prejavy, je v konflikte lojality, maloletý nemá možnosť rozvíjať svoje budúce
vzťahy s oboma rodičmi tak, ako by bolo v jeho najlepšom záujme a musí sa podriaďovať želaniu oboch
rodičov. Znalec ďalej uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sú natoľko disfunkčné, že to ohrozuje najlepší

záujem maloletého dieťaťa aj do budúcnosti, ak budú rodičia maloletého dieťaťa pokračovať v súvislosti
s realizovaním sa týmto spôsobom, je iba otázka času, kedy sa u maloletého dieťaťa prejavia kroky
antisociálneho správania, odporu voči obom rodičom a túžbou úniku z tohto patologického prostredia.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonal od znaleckého dokazovania pojednávanie a snažil sa

dospieť k rozhodnutiu vo veci samej s tým, že na poslednom pojednávaní dňa 06.02.2025 bolo zistené,
žeobajarodičianemajúspracovanúminulosť,mohlabypomôcťrodinnáterapia,pretokolíznyopatrovník
navrhol, aby rodičom bola uložená povinnosť absolvovať rodinnú terapiu, rodičia s týmto v zásade
súhlasili, i keď výsledok je podľa názoru súdu stále otázny, keďže rodinné poradne sú založené na
dobrovoľnosti a ochote na sebe pracovať.

7. V ďalšom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že je potrebné, aby sa
situácia medzi rodičmi upokojila, pochopili, že vedú pre oboch vopred prehraný boj, kde obeťou bude
práve ich dieťa, zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby by v súčasnosti
bolo radikálnym riešením s tým, že sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že by v takomto

prípade maloletý stratil akékoľvek istoty a nie je ani známa osoba, ktorej by mohol byť maloletý do
starostlivosti zverený. Otec navrhol jeho matku, ale táto nemá dobré vzťahy s matkou maloletého.
Zo strany matky bola navrhovaná jej sestra, avšak maloletý je pomerne fixovaný na školu, do ktorej
chodí a takto by ju nemohol navštevovať. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôležité,
aby sa rodičia naučili spolu komunikovať, zabudli na vzájomné spory, čomu im pomôže práve kolíznym

opatrovníkom navrhovaná rodinná terapia. Po jej absolvovaní okresný súd posúdi, či sa komunikácia
rodičov zlepšila, a či je výchova zo strany rodičov jednotná. Preto uložil rodičom kontaktovať rodinnú
poradňu tak, ako uviedol vo výroku napadnutého uznesenia s tým, že ho musia pravidelne informovať,
či stretnutia v poradni prebiehajú alebo nie.

8. Zároveň, na základe záverov znaleckého posudku, dospel k záveru, že je v súčasnosti vhodné
rozšírenie styku otca s maloletým A., pretože maloletý A. má k otcovi pozitívny vzťah, je dôležité, aby
styk prebiehal po dlhšiu dobu, ale tak, aby maloletý mohol navštevovať súčasnú školu, ktorú nechce
meniť. Preto zmenou rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.09.2022 č. k.8P/56/2020-209 rozšíril bežný styk otca s maloletým tak, že sa bude realizovať vždy od párnej stredy
od 16:00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 07:45 hod., vo zvyšnej časti styk okresný súd
nemenil.

9. Proti všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka
v podaní zo dňa 20.03.2025, kde k povinnosti absolvovať rodinnú terapiu uviedla, že si svoju povinnosť
splnila najskôr telefonicky a potom aj e-mailom. Z poradne jej bol doručený e-mail zo dňa 12.03.2025,
v ktorom bolo potvrdené, že matka telefonicky poradňu kontaktovala a bolo jej oznámené, že predmetná

poradňa nie je subjektom na vykonávanie rodinnej terapie a je vylúčené, aby pracovali s klientami na
základe súdneho rozhodnutia. Zároveň v rámci odvolania matka uviedla, že býva s dvoma maloletými
deťmi v E.. Mladšie dieťa má 14 mesiacov, jej partner a otec maloletej I. chodí pracovať na 6-mesačné
turnusy do zahraničia a matka nemá možnosť zúčastňovať sa terapie v A., nakoľko nemá kde nechať
maloletú dcéru, ako aj vzhľadom k vzdialenosti jej bydliska do A.. Matka považovala uvedenú časť
neodkladného opatrenia za nevykonateľnú. Čo sa týka rozšírenia styku otca s maloletým A. uviedla,

že s ním oboznámila syna, kde cez víkend jej syn poslal e-mail, ktorým sa maloletý A. vyjadril
k predmetnému rozhodnutiu a to tak, že nechce byť od stredy do nedele u otca a že nechce chodiť
k žiadnemu psychológovi, uviedol, že mu to vyhovuje tak, ako je to doteraz. V ďalšom uviedla, že viackrát
umožnila otcovi rozšírený styk, avšak otec toto nevyužil. Otec sám potvrdil, že pracuje na 12-hodinové
zmeny, denné aj nočné, to znamená, že by bolo veľmi problematické, ako by zabezpečoval osobnú

starostlivosť o syna A., vzhľadom na rozšírený styk neodkladným opatrením Preto žiadala odvolací súd,
aby zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení a ponechal styk tak, ako je v súčasnej dobe upravený,
nastavený a vyhovujúci pre maloletého A.. K odvolaniu pripojila aj e-maily maloletého A., jej partnera,
z rodinnej terapie.

10. Proti časti výroku o zmene bežného styku (rozšírení) otca s maloletým napadnutého rozhodnutia
podalodvolanieajotec,atovpodanízodňa31.03.2025.Vodôvodnenípoukázalnato,žejehoodvolanie
podľa § 359 CSP je prípustné, hoci ide o rozhodnutie súdu, ktorým sa jeho styk so synom rozšíril, on to
považuje za rozhodnutie vydané v jeho a synov neprospech, hoci by bol veľmi rád, keby tento styk mohol
týmto spôsobom fungovať a prebiehať, resp. aby bola možná striedavá osobná starostlivosť, avšak

okresný súd dostatočne pozná ich rodinu, pracovné zaradenie, jeho zmennosť a v neposlednom rade
vzdialenosť bydlísk. Preto pri takto upravenom styku so synom môže dôjsť k tomu, že hoci rozsahovo
sa styk rozšíril, v konečnom dôsledku môže takáto úprava spôsobiť ešte väčší zásah do práv otca, ako
aj zásah do potrieb a vzťahov maloletého.

11. V odvolaní otec opísal, že zmenený styk je reálne a objektívne neuskutočniteľný a mimo jeho
možností s tým, že ak okresný súd chce porovnávať podmienky oboch rodičov a rozhodnúť v prospech
dieťaťa, tak by malo dieťa reálne zažiť podmienky u oboch rodičov, a preto sa v tomto prípade javí
ako najlepšia možnosť dočasná striedavá starostlivosť. Tým by sa vylúčila normálna záťaž na ich syna
a mal by možnosť kvalitnej prípravy do školy a rovnako by sa predišlo nedorozumeniam a ťahaniciam

medzi rodičmi. Okresný súd nesprávne aplikoval § 25 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s § 36 Zákona
o rodine a Čl. 5 Zákona o rodine, nakoľko z ním poznaného skutočného stavu, ktorý je mu známy, posúdil
takúto úpravu styku ako úpravu v záujme maloletého dieťaťa, ktorý tento je z pohľadu otca v súčasnosti
nerealizovateľný a ak by sa aj rodičia o takúto úpravu styku pokúsili, nebolo by to v záujme ich syna
a dokonca by to mohlo mať ešte aj horší dopad na neho, než je aktuálna situácia. Považoval napadnuté

uznesenie za nezákonné a nesprávne, je nutné ho zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie.

12. Úprava rozšíreného styku alebo striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru otca s prihliadnutím
na vzdialenosť bydlísk a komplikovanosť dopravy nebude možná najmenej do doby, kým syn nezačne
navštevovať strednú školu alebo dve rôzne základné školy. Zároveň otec poukázal aj na to, že od

pojednávania dňa 15.11.2024 sa uskutočnil rozšírený styk dvakrát, kedy mu to služby umožňovali,
a to vždy spôsobom, že to bolo dohodnuté právnymi zástupcami oboch rodičov. Zároveň navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že syna zverí do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, pričom maloletý A. bude v osobnej starostlivosti otca počas párneho týždňa a v osobnej
starostlivosti matky bude počas nepárneho týždňa a k odovzdávaniu dieťaťa by dochádzalo vždy

v nedeľu o 17:00 hod. v bydlisku toho z rodičov, ktorému osobná starostlivosť končí.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní zo dňa 14.04.2025 uviedla, že predmetným uznesením
bol otcovi umožnený rozšírený styk s maloletým synom, ktorý ani jedenkrát nevyužil z dôvodu pracovnejvyťaženosti. Sám pritom navrhuje zmenu zverenia a žiada vo veci samej o zverenie maloletého A. do
svojej výlučnej starostlivosti. Tvrdenia otca, že dieťa je týrané, neboli nikdy a nikým žiadnym
spôsobom preukázané. Je zaujímavé, že otec sa odvoláva na striedavú osobnú starostlivosť, pričom

sám žiada zverenie dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť prichádza do
úvahy v prípade, ak rodičia bývajú blízko, aby boli zachované záujmy maloletého dieťaťa a u A. je to
predovšetkým navštevovanie Základnej školy na B., kde chodí rád, má tam kamarátov a je to základná
vec, ktorú nechce meniť. Navštevovanie dvoch základných škôl nie je v záujme maloletého dieťaťa a už
nie vo veku 14 rokov. Má pred sebou už len dva ročníky základnej školy.

14. Kolízny opatrovník k odvolaniam uviedol, že rodičia maloletého sú v dlhodobom rodičovskom
konflikte, sám znalec z odboru psychológie v znaleckom posudku konštatoval, že je vhodné, aby
rodičia využili odbornú pomoc, ktorá by im umožnila sústrediť sa na skutočné potreby maloletého
dieťaťa, to znamená nie predstavy rodiča maloletého, ale jeho záujem o kladné vzťahy medzi všetkými
zainteresovanýmiosobami.Rodičiamaloletéhosadobrovoľnepodrobiliodbornémuporadenstvuvrámci

programu terénna sociálna práca, v prirodzenom rodinnom prostredí zameranom na podporu obnovy
alebo rozvoja rodičovských zručností. Zo záverov odborného tímu Centra pre deti a rodinu B. vyplýva,
že odborný tím vyčerpal všetky dostupné formy pomoci pre rodinu a keďže pretrvávajú naďalej
konflikty medzi rodičmi, je potrebné zvážiť niektorú z foriem terapie, či už rodinnej, prípadne navštíviť
poradňu komplexnej pomoci. Úrad poukázal na skutočnosť, že matka maloletého kontaktovala Rodinnú

poradňu v A., avšak táto podľa jej vyjadrenia, terapie neposkytuje, tým pádom si rodičia túto povinnosť
nemôžu splniť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil v časti úpravy styku otca s maloletým
a ponechal v platnosti pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 8P/56/2020-209. Zároveň
kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd určil rodičom iný subjekt, v ktorom by si splnili povinnosť
podrobiť sa individuálnemu odbornému poradenstvu, ako aj následne spoločnej rodinnej terapii.

Opakované pohovory maloletého A. u psychológov pôsobia na maloletého zaťažujúco a frustrujúco.
Napriek opakovaným šetreniam v domácnosti matky viacerými pracovníkmi úradu, sa nikdy zanedbanie
starostlivosti matky voči maloletému nepotvrdilo s tým, že otec dlhodobo žiada o zverenie maloletého
do svojej starostlivosti a poukazuje na matku, ktorá nemá zabezpečovať adekvátnu starostlivosť
o maloletého.

15. Do konania bolo doložené autentické vyjadrenie otca k odvolaniu matky v podaní zo dňa 28.04.2025,
v ktorom sa vyjadroval predovšetkým vo veci samej. Uviedol, že právna zástupkyňa matky sa vo svojom
odvolaní odvolala na to, že Rodinná poradňa v A. nie je akreditovaným subjektom pre vykonávanie
rodinnej terapie s tým, že podľa otca je to inštitúcia pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ide o národný projekt
financovaný zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu, vďaka čomu môže poskytovať bezplatnú pomoc
jednotlivcovi a rodine pri posilňovaní vzťahov v rodine, zmierniť napätie a zlepšiť komunikáciu vo
vzťahoch. Matka odmietla túto bezplatnú formu pomoci nie z právnych dôvodov, ale z principiálneho
odporu, čím preukazuje absenciu záujmu o zdravý vývoj maloletého a zameriava sa výhradne na vlastné

potreby a potreby dcéry. Otca zaráža konanie súdu, ktoré viac ako dva roky nerieši podstatu podaného
návrhu, a to týranie maloletého matkou a jej partnerom, a to napriek tomu, že to maloletý potvrdil
u súdneho znalca, a to v čase, kedy ho priviedla matka, teda akékoľvek manipulovanie zo strany otca je
nemožné. Otec sa vyjadroval aj v súvislosti s e-mailom maloletého, ktorý považuje za podvod a pokus
o manipuláciu dieťaťa. Spôsob a štylistika použitá v predkladanom e-maile nezodpovedá veku 13-

ročného dieťaťa, ale skôr dospelej osoby. K vyjadreniu partnera matky otec uviedol, že je nekoherentné,
účelové a nezohľadňuje záujem maloletého a aby súd prihliadol na objektívne skutočnosti preukázané
znaleckým dokazovaním a výpoveďou maloletého na súdnom konaní, ako aj dlhodobý nezáujem p.
C. ( partnera matky) o blaho maloletého. Argument matky, že sa nemá o koho oprieť pri starostlivosti
o dcéru je irelevantný, dieťa nie je polosirota, otec dcéry je povinný podľa Zákona o rodine aktívne

participovať na výchove svojho potomka, rovnako tak rodičia zo strany matky, rodičia zo strany otca,
súrodenci oboch rodičov, najstarší brat J., prípadne známi, s ktorými trávia dovolenky, môžu v čase
nevyhnutnosti zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na uvedené otec zotrval na svojom odvolacom
návrhu, s dôvodmi pre zrušenie rozhodnutia, ktoré uviedla matka, nesúhlasil.

16. Matka vo vyjadrení k vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka v podaní zo dňa 06.05.2025
zopakovala skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní. Uviedla, že otcovi nejde o záujem maloletého
syna A., ale len o pomstu matke. V uznesení mu umožnili rozšírený styk s maloletým synom, ktorý ani
jedenkrát nevyužil z dôvodov pracovnej vyťaženosti. Otec sa opäť uchyľuje k praktikám vyhrážania sapodanými oznámeniami a podobne, a to už aj na právneho zástupcu matky. Už neosočuje len matku,
ale aj jej partnera, vyjadruje sa k prokurátorovi, spochybňuje nezávislosť súdu a obviňuje z manipulácie
konania. Otec opakovane obviňuje matku z týrania, či už fyzického alebo psychického, dokonca

aj partnera matky s tým, že žiadne týranie nebolo nikdy a nikým žiadnym spôsobom preukázané.
Uvedené tvrdenia otca sú vyvrátené správou kolízneho opatrovníka, kde je jednoznačne uvedené,
že napriek viacerým kontrolám zo strany ÚPSVaR, nebolo žiadne zanedbanie starostlivosti zo strany
matky preukázané. Správa kolízneho opatrovníka k odvolaniu odzrkadľuje vyjadrenú vôľu maloletého
A., ktorý v súčasnej dobe už presne vie s kým, a kedy a kde chce byť, kde chce žiť, ktorú školu chce

navštevovať. Čo sa týka terapií rodičov, tu považuje matka za nevyhnutné uviesť, že má ďalšie dieťa,
ktoré má 17 mesiacov a je pre ňu problematické chodiť na stretnutia mimo svojho bydliska. Rodičia už
absolvovali sedenia, matka chcela podstúpiť dobrovoľné sedenia v CDR, čo otec odmietol. Rodičia vedia
fungovať na úrovni rozhodnutia súdu a je evidentné, že pokiaľ otec neprestane v neustálom podávaní
žalôb a návrhov proti matke, ich komunikácia nemá veľmi šancu na zlepšenie, preto trvala na záveroch
uvedených v jej odvolaní.

17. Otec v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu matky, ako aj kolízneho opatrovníka zopakoval skutočnosti
už uvádzané v jeho vyjadreniach s tým, že poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi je vážne
narušená, no matka a jej právna zástupkyňa opakovane odmietajú bezplatné odborné poradenstvo,
ktoré by mohlo prispieť k zlepšeniu situácie dieťaťa. Aj z vystupovania právnej zástupkyne matky je

zjavné, že neháji záujmy maloletého dieťaťa a v niektorých aspektoch ani samotnej klientky, pričom
jej stanoviská často smerujú k ospravedlňovaniu matkiných pochybení a úmyselné krytie týrania
maloletého, ktoré sa potvrdilo v znaleckom posudku. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že
podľa vyjadrení maloletého je pred každým stretnutím s pracovníkmi kurately matkou inštruovaný o tom,
čo má a čo nemá povedať, tieto naučené odpovede spochybňujú autenticitu jeho výpovede v prostredí

ovplyvnenom matkou. Tieto skutočnosti sú zaznamenané aj v znaleckom posudku. Kuratela absolútne
neakceptuje vyjadrenie maloletého A. a neustále tvrdí, že oni žiadne pochybenie nezaznamenali, už
pri takomto závažnom vyjadrení by mali spozornieť a dieťa chrániť tým, že bude vyňaté z takéhoto
toxického prostredia. Ochranu pred matkou mu neposkytuje ani partner matky, ktorý by si chcel údajne
A. adoptovať a tým, že nečinne sa prizerá na týranie alebo sa sám na ňom podieľa. Otec žiadal súd, aby

zabezpečilnestrannévypočutiemaloletéhoA.nasúde,ktoréhosazúčastniaobajarodičia.Otecnamietal
aj postup prokurátora počas súdneho konania, správanie a konanie prokurátora nieslo znaky zaujatosti
a jednostrannosti, pričom od začiatku sa prikláňal na stranu právnej zástupkyne matky. Prokurátor sa
počas pojednávania negatívne vyjadril k vypovedaniu maloletého A. napriek tomu, že jeho prítomnosť
na konaní bola plánovaná a mohla prispieť k objasneniu veci. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu

uvedenom v odvolaní zo dňa 31.05.2025.

18. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení, že

odvolanie podali oprávnení účastníci konania - matka a otec v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65, § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

20. Z obsahu spisového materiálu odvolaciemu súdu bolo zrejmé, že počas konania vo veci návrhu otca
maloletého na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného pre matku vo výške
200,- Eur mesačne, uložení výchovného opatrenia vo forme povinnosti maloletému a obom rodičom
podrobiť sa odbornému poradenstvu, (spoločné konanie sp. zn. 76P/45/2023), súd prvej inštancie
napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie aj bez návrhu, nakoľko ide o konanie, ktoré

možno začať aj bez návrhu (§ 360 ods. 1 CMP).

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

22. Pre aplikáciu § 389 ods. 1 písm. d) CSP považoval za kľúčový aspekt odvolací súd posúdenie
otázky, či uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia napadnuté odvolaním je
rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o neodkladnom
opatrení nemá podobu rozhodnutia vo veci samej, nakoľko bolo vydané v konaní vo veci samej, ktoré savedie na základe návrhov otca. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie možno nariadiť
na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadil neodkladné
opatrenie bez návrhu, a to v konaní, ktoré teda bolo začaté na návrh, tak musia tu byť dané reálne

dôvody na vydanie a začatie konania o neodkladnom opatrení.

23. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia v znení, že súd ukladá rodičom, aby v lehote
10-tich dní kontaktovali Rodinnú poradňu A., za účelom dohodnutia termínu stretnutia v Rodinnej

poradni A. a tento termín súdu oznámili v lehote 20 dní, dôvody na jeho vydanie neexistovali. Zo
spisového materiálu je zrejmé, že otec v podaní zo dňa 20.03.2025 oznámil súdu prvej inštancie, že
kontaktoval Rodinnú poradňu A., tá mu však oznámila, že bývala Rodinná poradňa (do 28.02.2025) – od
01.03.2025 Poradňa komplexnej pomoci A., nie je subjektom na vykonávanie rodinnej terapie. Poradne
komplexnej pomoci pracujú s dobrovoľnými klientami - čo sa v prípade nariadenia akéhokoľvek súdneho
rozhodnutia (neodkladné opatrenie, výchovné opatrenie) vylučuje (č.l. 446 súdneho spisu). Aj

matka sa telefonicky kontaktovala na predmetnú poradňu a boli jej oznámené rovnaké skutočnosti (č.l.
450 súdneho spisu). Podľa názoru odvolacieho súdu dôvody, pre ktoré bola táto časť neodkladného
opatrenia nariadená bez návrhu ( prvý výrok neodkladného oparenia), pred jeho vydaním neexistovali
a v tejto časti je neodkladné opatrenie nevykonateľné, neurčité a nie je možné ho realizovať, čím bol
naplnený dôvod na jeho zrušenie ( § 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

24. Čo sa týka druhého výroku neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie rozšíril styk otca
spôsobom, že zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.09.2022 č.k.
8P/56/2020-209 v časti výroku II. úprava styku, s takto rozšíreným stykom obidvaja rodičia vyslovili
nesúhlas v podaných odvolaniach .

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie neodkladným opatrením rozšíril styk otca
s maloletým a odôvodnil to s prihliadnutím na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené a vykonané
v merite veci, v zmysle ktorého dospel k záveru, že je v súčasnosti vhodné rozšírenie styku otca
s maloletým A., nakoľko otec má o syna záujem, chce sa podieľať na jeho výchove, pričom maloletý

A. má k otcovi pozitívny vzťah.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentujú konkrétne
dôvody,vktorýchsúdprvejinštancievidelnaliehavosťaneodkladnosťakozákladypresvojerozhodnutie
o rozšírení styku otca vo vzťahu k maloletému synovi.

27. Upriamuje odvolací súd pozornosť na inštitút neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 a nasl.
CSP subsidiárne aplikovateľné aj v mimosporovom konaní podľa § 2 ods. 1 CMP), ktorého účelom je
predbežná rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov, ktoré
neznesú odklad. Naliehavosť potreby predbežnej úpravy tak predstavuje nevyhnutný predpoklad pre

nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne začatia konania o nariadení neodkladného opatrenia,
pričom posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu, ktorý starostlivo
hodnotí individuálne osobitosti konkrétnej veci, zohľadňujúc predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

28. V zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia, a to ani s dôrazom na jeho odseky 13. až 15.

odôvodnenia, nie je možné zistiť, v čom súd prvej inštancie videl naliehavosť a urgentnosť svojho
zásahu vo forme neodkladného opatrenia a teda, aké dôvody ho viedli k tomu, aby začal konanie
o nariadení neodkladného opatrenia a vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v tomto
znení. Odvolací súd má za to, že len poukázanie na znalecké dokazovanie vo veci samej, nemôže
bez ďalšieho nahradiť absentujúce odôvodnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rovine

zdôvodnenia najmä neodkladnosti a naliehavosti jeho rozhodnutia, a to v tzv. skrátenom konaní vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia.

29. K druhému výroku nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd
boltohonázoru,žedôvodynazačatiekonaniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia,čosatýkarozšírenia

styku formou zmeny rozsudku neexistovali, nakoľko nebola daná naliehavosť ani neodkladnosť ako
základ rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.30. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby operatívneho
zásahu súdu do pomerov účastníkov, pričom v konaní starostlivosti o maloleté deti sa kladie dôraz na
najlepší záujem dieťaťa. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa bude v zásade

prichádzať do úvahy, len ak je vážne ohrozený život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že práve neodôvodnené nariadené neodkladné opatrenia často bránia
súdu plynule pokračovať v konaní, a tým rozhodnúť vec v primeranej lehote konečným rozhodnutím.
Neodkladné opatrenie teda umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, kedy je potrebný jeho
okamžitý zásah. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na

to, aby prípadným nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k neprimeranému zásahu do práv
dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa
maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy a teda musí zvažovať, či bez takéhoto
rozhodnutia hrozí ujma práve na ich strane. V prípade maloletých detí potom potreba dočasnej
úpravy má vyplývať nielen z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na
takejto dočasnej úprave pomerov. Pri posudzovaní sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti

o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj
duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, resp. ohrozenie vývinu dieťaťa a podobne. V konaní
o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základom
konaní, stačí len tzv. osvedčovanie.

31. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, avšak nebola
osvedčená potreba upraviť pomery spôsobom ním nariadeným. Maloletý A. sa stretáva s otcom na
základestyku,ktorýmáupravenýposlednýmrozhodnutím,atorozsudkomOkresnéhosúduNovéMesto
nad Váhom zo dňa 07.09.2022 č.k. 8P/56/2020-209. Aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že
maloletý v súčasnosti nič na tomto styku nechce meniť, je fixovaný na školu, do ktorej chodí a nemá

záujem o striedavú starostlivosť. V súčasnosti prebieha konanie o návrhu otca na zmenu úpravy práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o uložení výchovného opatrenia rodičom a maloletému
podrobiť sa odbornému poradenstvu, v ktorom sa otec domáha, aby maloletý bol zverený do jeho
osobnej starostlivosti. V rámci tohto konania bol vypracovaný už aj znalecký posudok, ktorý sa vyjadril
o tom, aký je vzťah maloletého k obom rodičom, k psychickému stavu maloletého, čo znamená, že

už v merite veci bolo vykonané dokazovanie, kde boli zistené okolnosti dôležité pre súd o určení
najvhodnejšej formy spravodlivosti, výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vzhľadom na
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom, vzhľadom na okolnosti na strane rodičov, najmä ich vzájomný
vzťah, časové, ekonomické možnosti, rodinné pomery s dôrazom na najlepší záujem maloletého. K
odôvodneniu súdu prvej inštancie, že vydal predmetné neodkladné opatrenie, ktorým čiastočne rozšíril

styk otca s maloletým na základe záverov znaleckého posudku a považuje to v súčasnosti za vhodné,
odvolací súd uvádza, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie.

32. Na základe uvedeného preto odvolací súd mal za to, že neboli dané dôvody na vydanie napadnutého
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP rozhodnutie

o nariadení neodkladného opatrenia zrušil.

33. V záhlavovej časti uznesenia odvolacieho súdu na základe Oznámenia zo dňa 13.06.2025 (č.l. 508
spisu) o vstupe Krajskej prokuratúry Trenčín do konania bola uvedená krajská prokuratúra, pretože
v zmysle ust. § 13 CMP na takýto postup sa nevyžaduje vydanie rozhodnutia.

34. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 58 ods. 1 CMP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodovanie o neodkladnom
opatrení, ktoré nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S otázkou trov konania a ich náhrady sa
súd prvej inštancie vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.