Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100013
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.
v právnej veci žalobcov: 1) L. V., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX. M., 2) P. V., nar.
XX. U. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX . M., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske nám. 11, 040
01 Košice, IČO: 36 863 408, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20. januára 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcov

proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/3/2024-16 zo dňa 9. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie kasačného konania zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobcovia podali 14. júna 2019 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach žiadosť podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“),
ktorou požadovali od povinnej osoby sprístupnenie informácií vo vzťahu k privolaniu policajnej hliadky k
incidentu, ktorý sa mal odohrať 2. marca 2019 v zariadení pre seniorov na Ul. Garbiarskej 4 v Košiciach
medzi dvomi obyvateľkami tohto zariadenia, konkrétne kto privolal túto hliadku, zvukový záznam a
písomný prepis nahrávky volania na číslo 158, úradný záznam o zákroku Policajného zboru, ako aj
kompletný spisový materiál k tomuto incidentu.
2. Povinná osoba 24. júna 2019 vydala rozhodnutie, ktorým nevyhovela žiadosti, pretože požadovanými

informáciami „v štruktúre faktov označených žiadateľom“, pokiaľ ide o čas vykonania zákroku,
nedisponuje. Toto rozhodnutie žalovaný zrušil rozhodnutím z 19. augusta 2019 a vec vrátil povinnej
osobe na ďalšie konanie. Následne v poradí druhým rozhodnutím zo 4. septembra 2019 povinná osoba
opätovne nevyhovela žiadosti, pretože požadované informácie predstavujú služobné údaje výlučne pre
potreby Policajného zboru podľa § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“) a tieto nie sú verejné; ďalej že ide o osobné údaje,
pričom dotknuté osoby neudelili súhlas na ich sprístupnenie, a napokon preto, že k predmetnému

zákroku žiaden správny spis nevedie. Toto ďalšie rozhodnutie povinnej osoby žalovaný opätovne zrušil
rozhodnutím zo 4. novembra 2019 a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie.
3. Následne povinná osoba časť žiadosti, týkajúcej sa informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá
privolalapolicajnúhliadku(bod1žiadostiosprístupnenieinformácií),listom15.novembra2019postúpilaOkresnému úradu Košice, pretože nie je tou povinnou osobou, ktorá má predmetné informácie k
dispozícii. O tom boli žiadatelia podaním, obom doručeným 23. novembra 2019, upovedomení.
4. Povinná osoba následne 19. novembra 2019 vydala rozhodnutie č. KRPZ-KE-SI-42-039/2019 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti nevyhovela a túto odmietla. Povinná osoba uviedla, že
požadovaný písomný prepis telefonátu (bod 2 žiadosti o sprístupnenie informácií), ako aj jeho zvuková
nahrávka (bod 3 žiadosti o sprístupnenie informácií), podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa § 69
zákona o policajnom zbore, keď tieto údaje nie sú podľa jeho ods. 5 verejne prístupné ako aj podľa § 9
ods. 1 zákona o slobode informácií z dôvodu potreby ochrany osobných údajov. Povinná osoba uviedla,

že meno, priezvisko, trvalý pobyt a obsah informácie oznámenej linke tiesňového volania na čísle 158
predstavujú takýto údaj. Povinná osoba zároveň nie je povinná kontaktovať a vyzývať dotknutú osobu
na udelenie súhlasu so sprístupnením jej osobných údajov žiadateľom. Pokiaľ išlo o úradný záznam
a spis (bod 4 a 5 žiadosti o sprístupnenie informácií), uviedla, že takýmito informáciami nedisponuje,
keď povinná osoba vysvetlila, že policajná hliadka nebola na uvedenú adresu vyslaná na vykonanie
služobnéhozákroku,aleibanaasistenciurýchlejzdravotnejpomoci,ktoráalenakoniecnebolapotrebná,

preto sa z tohto vyslania nevyhotovil žiaden úradný záznam ani správny spis.
5. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20. januára 2020 (ďalej len „žalované
rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) nevyhovel návrhu na prerušenie konania, odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s existenciou dôvodov na nesprístupnenie
požadovaných informácií, pričom k nevyhoveniu návrhu na prerušenie konania uviedol, že dôvody

uvádzané žalobcami nie sú náležité a títo mali dostatok času na spracovanie odôvodnenia nimi
podaného odvolania do dňa vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia následne
rozsiahlym podaním, doručeným 24. januára 2020, doplnili odôvodnenie svojho odvolania; toto podanie
žalovaný preskúmal z hľadísk podľa § 62 a § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, no nezistil, že by bol daný dôvod na obnovu konania alebo

na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uvedené zistenie bolo žalobcom oznámené listom
žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/009964-014 z 11. februára 2020.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
6. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý

uznesením č. k. 7 S 94/2020-9 z 24. júna 2020 konanie o tejto žalobe zastavil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 5 Sžk 3/2021 z 25. februára 2021 zrušil uznesenie č. k. 7 S 94/2020-9 z 24.
júna 2020 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8S/40/2021-72 zo dňa 9. novembra 2022 zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.

zn. 5Svk/16/2023 zo dňa 27. októbra 2023 zrušil predchádzajúci rozsudok krajského súdu a vec vrátil
Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
8. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 3S/3/2024-16 zo dňa 9. januára
2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcov zamietol. Správny súd uzavrel, že
predmetom správnej žaloby je preskúmanie rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa vybavenia žiadosti

o informácie žalobcov zo dňa 14. júna 2019 v rozsahu bodov 2 až 5.
9. V časti bodu 2 a 3 žiadosti (vyžiadanie písomného prepisu nahrávky volania na tel. č. 158 a zvukového
záznamu) žalovaný a povinná osoba nesprístupnili vyžiadané informácie z dôvodu ich neverejného
charakteru podľa § 69 zákona o policajnom zbore a z dôvodu, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.

10. K argumentácii žalovaného, že žalobcami vyžiadané informácie nie sú sprístupniteľné s odkazom
na § 69 ods. 5 zákona o policajnom zbore, správny súd dodal, že z toho istého ustanovenia v
spojení s § 69 ods. 4 zákona o policajnom zbore vyplýva ich sprístupniteľnosť tretím osobám, avšak
len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru. Analogicky preto možno dospieť k názoru, že
samotný Policajný zbor je oprávnený takéto informácie sprístupniť, ale len v prípade, že nie je

dané iné obmedzenie, ako napríklad to, ktoré vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobode
informácií. Aj s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie kasačného súdu správny súd uzavrel, že
požadované informácie obsahovali skutočnosti týkajúce sa osobných údajov, ktorých sprístupnenie
podlieha obmedzeniu vyplývajúcemu z § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Povinná osoba
nedisponovala súhlasom fyzickej osoby so sprístupnením takýchto informácií podľa § 9 ods. 1 zákona o

slobode informácií, takýto nepredložili ani žalobcovia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžo/162/2015 zo dňa 23. augusta 2017 zákon o slobode informácií neukladá povinnej
osobe povinnosť dotknutú osobu žiadať o súhlas so sprístupnením. Preto v prípade jeho absencie boli
príslušné orgány oprávnené nesprístupniť informácie podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.11. Informácie v bode 4 a 5 žiadosti žalobcov nesprístupnili orgány verejnej správy z dôvodu, že ich
nemajú k dispozícií. Túto skutočnosť zrozumiteľne vysvetlili a správny súd neidentifikoval žiadne vady
argumentácie týchto orgánov.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podali žalobcovia - sťažovatelia kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.
1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako

„SSP“). Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne
tento zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného.
13. Sťažovatelia namietajú, že podstata argumentácie správneho súdu spočíva v tom, že podľa § 69
ods. 4 a 5 zákona o policajnom zbore povinná osoba nemusela, ale mohla sprístupniť informácie a
podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nemusela, ale mohla vyzvať dotknutú osobu o súhlas
so sprístupnením informácií. Keďže však sťažovatelia nemali k dispozícii osobné údaje volajúceho

na tel. č. 158 (dotknutá osoba), nemohli si ani vyžiadať jej súhlas. Navyše o identifikačné údaje
volajúceho žiadali sťažovatelia v bode 1 žiadosti, ktorý bol na vybavenie postúpený inej povinnej osobe.
Podľa sťažovateľov ide o akúsi konšpiráciu, ktorá sa prejavuje aj v nevôli správneho súdu, aby boli
sťažovateľom poskytnuté vyžiadané informácie. Keďže sťažovatelia nemajú k dispozícii osobné údaje
volajúceho, o súhlas so sprístupnením informácií mohla žiadať len povinná osoba. Pokiaľ by bol takýto

výklad správny, sťažovatelia ho považujú za neústavný a navrhujú správne súdne konanie prerušiť a
podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.
14. Podľa názoru sťažovateľov sa správny súd mal zaoberať aj bodom 1 žiadosti žalobcov, ktorá bola
účelovo postúpená inému orgánu, namiesto toho, aby o nej povinná osoba a žalovaný rozhodli.
15. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov sa vyjadril žalovaný, ktorý tvrdil, že z kasačnej sťažnosti nie

sú zrejmé dôvody jej podania podľa § 445 ods. 1 písm. c) v spojení s § 440 SSP, návrh na prerušenie
konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) alebo podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP považoval za nedôvodný a
kasačnú sťažnosť s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie kasačného súdu za nedôvodnú. Navrhol
preto kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, alternatívne ju zamietnuť ako nedôvodnú.
IV.

Posúdenie kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Podľa § 69 ods. 1 zákona o policajnom zbore Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a
osobitných predpisov informácie, osobné údaje, daktyloskopické údaje a snímky tvárí zhromaždené pri
plnení úloh Policajného zboru vrátane informácií, osobných údajov, daktyloskopických údajov a snímok
tvárí poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
18. Podľa § 69 ods. 2 zákona o policajnom zbore Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na

plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a
zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
19. Podľa § 69 ods. 4 zákona o policajnom zbore informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný
zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných,
ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej

službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe,
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,
Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;
iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69ga a ďalším právnickým osobám a
fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 69 ods. 5 zákona o policajnom zbore informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú
verejneprístupnéaosobyuvedenévodseku4ichmôžuposkytnúťtretímosobámlenspredchádzajúcim
súhlasom Policajného zboru.
21. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že informácie vyžiadané v
bodoch 2 a 3 žiadosti sťažovateľov o informácie (prepis a zvukový záznam z volania na tel. č. 158)

sú informáciami vyhotovenými na účely činnosti Policajného zboru podľa § 69 ods. 1 a 2 zákona o
policajnom zbore. V súvislosti s predmetnou vecou však kasačný súd dáva do pozornosti, že § 69 ods. 4
a5zákonaopolicajnomzborenepredstavujeexplicitnéaaniimplicitnévylúčeniemožnostisprístupnenia
informácií, ktorými disponuje Policajný zbor podľa zákona o slobode informácií. Ustanovenie § 69 ods. 4zákonaopolicajnomzborepredstavujetotižvšeobecnéustanovenietýkajúcesaposkytovaniainformácií
Policajného zboru iným osobám (nad rámec zákona o slobode informácií) a ods. 5 predmetného
ustanovenia deklaruje neverejný charakter predmetných informácií vo vzťahu k ich ďalšiemu šíreniu

osobami, ktorým ich poskytol Policajný zbor podľa § 69 ods. 4 zákona o policajnom zbore. Ďalšie šírenie
takýchto informácií zákonodarca podmieňuje predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru. Predmetné
ustanovenie však nevylučuje informácie podľa § 69 ods. 1 a 2 zákona o policajnom zbore z okruhu
informácií, ktoré si môže žiadateľ vyžiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
22. Povinná osoba a žalovaný sa preto mýlia, pokiaľ argumentujú, že vyžiadané informácie nebolo

možné sprístupniť s odkazom na § 69 ods. 4 a 5 zákona o policajnom zbore. Na druhej strane však
postupovali správne, keď sprístupniteľnosť predmetných informácií posudzovali aj v intenciách zákona
o slobode informácií.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,

ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré
sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného
súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže

poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba;
súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký
účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností
pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v
rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

25. Kasačný súd dáva do pozornosti, ako už aj uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Svk/16/2023
zo dňa 27. októbra 2023, bod 19, že v predmetnej veci nie je sporné, že zvukový záznam z volania
na tel. č. 158 a jeho prepis majú povahu osobných údajov a súkromných údajov podľa § 9 ods. 1 a 2
zákona o slobode informácií (sťažovatelia to ani nenamietajú). Preto žalovaný a povinná osoba správne
posudzovali splnenie podmienok podľa týchto ustanovení.

26. Podľa predmetných ustanovení môže dôjsť k sprístupneniu osobných údajov a súkromných
informácií o fyzických osobách len vtedy, ak tak ustanovuje zákon (o tento prípad s odkazom na zákon
o policajnom zbore, osobitne § 69 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o policajnom zbore, v ktorom absentuje
povinnosť sprístupnenia takýchto informácií, nejde) alebo na základe predchádzajúceho písomného (nie
konkludentného) súhlasu dotknutej osoby. Kasačný súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn.

5Svk/16/2023 zo dňa 27. októbra 2023, body 20 až 23, pre danú vec kasačne záväznom, už podrobne
objasnil, že takýto súhlas neobstaráva povinná osoba, ale musí si ho obstarať samotný žiadateľ. Na
týchto svojich záveroch kasačný súd naďalej zotrváva a odkazuje na nich.
27. Pre úplnosť dodáva, že odlišnosť postupu získavania súhlasu dotknutej osoby v intenciách § 9 ods.
1 a 2 zákona o slobode informácií od postupu v prípade § 14 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií

vyplýva tak z textu zákona ako aj systematického výkladu. Pokiaľ totiž zákonodarca zamýšľal uložiť
povinnej osobe povinnosť pri vybavovaní žiadosti získavať súhlas dotknutej osoby, explicitne to v zákone
vyjadril - ako je tomu v prípade § 14 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. V prípade § 9 ods. 1
a 2 zákona o slobode informácií však vyjadrenie takejto povinnosti absentuje.
28. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľov, že dotknutá osoba im nie je známa, a preto jej súhlas

nemohli získať, kasačný súd dodáva, že nejde o chybu či nedostatok právnej úpravy, ale dôsledok
vyváženia kolidujúcich ústavných princípov v právnej úprave. Kasačný súd nespochybňuje právo
sťažovateľov na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy, na druhej strane je však právo fyzických
osôb na súkromie a na ochranu pred zverejňovaním údajov o fyzických osobách podľa čl. 19 ods. 2, 3
Ústavy. Zákonodarca kolidujúce záujmy vyvážil tak, že osobné údaje a údaje o súkromí fyzických osôb

nemožno sprístupniť bez ich súhlasu (§ 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií), pokiaľ nejde o také
fyzické osoby, pri ktorých verejný záujem na sprístupnení informácií (z titulu ich funkcie a úloh, ktoré plnia
pri výkone verejnej moci) neprevyšuje záujem na ochrane ich súkromia a osobných údajov (§ 9 ods. 3
zákonaoslobodeinformácií).Právnaúpravasúčasneprezumuje,vprípadefyzickýchosôb(odlišnýchodosôbuvedenýchv§9ods.3zákonaoslobodeinformácií),pokiaľtietonedajúpredchádzajúcivšeobecný
súhlas so zverejnením informácií, že tieto majú záujem na ochrane ich osobných a súkromných údajov.
Ide o zákonné obmedzenie práva na prístup k informáciám.

29. S ohľadom na krátkosť lehôt na sprístupnenie informácií a ochranu súkromia fyzických osôb pred
neprimeraným zaťažovaním dopytmi na získanie informácií týkajúcich sa ich súkromia bez zákonného
dôvodu, zákonodarca súčasne neukladá povinným osobám povinnosť iniciatívne získavať súhlas podľa
§ 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Takýto prístup však nemožno považovať za neústavný,
keďže podstatou práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy

je práve právo na to, aby údaje v rozsahu identifikačných údajov či iných súkromných údajov fyzických
osôb, ktoré boli poskytnuté orgánom verejnej moci, neboli sprístupnené širokej verejnosti. Inými slovami,
sprístupnenie osobných údajov a údajov týkajúcich sa súkromia fyzickej osoby je výnimkou z pravidla,
nie samotným pravidlom, ako sa nesprávne domnievajú sťažovateľa. Výnimka sa teda aplikuje v zásade
vtedy, ak dotknutá osoba buď iniciatívne prejaví súhlas so sprístupnením (poskytne vopred všeobecný
súhlas) alebo je v jej záujme samotné sprístupnenie (z rôznych dôvodov žiadateľom poskytne súhlas

so sprístupnením). Ide teda o prejav ochrany súkromia a osobných údajov, ktorému ustupuje právo
verejnosti na informácie. Až v prípade, ak by tieto informácie boli podkladom pre uplatnenie verejnej
moci, účastníci konania sa s týmito informáciami môžu oboznámiť v intenciách príslušnej právnej úpravy
správneho či trestného konania.
30. Sťažovateľmi formulovaná výhrada nemožnosti získania súhlasu tak nie je dôkazom nezákonnosti

či neústavnosti právnej úpravy, ale legitímnym prejavom ochrany súkromia dotknutej fyzickej osoby,
ktorá v tomto prípade realizovala telefonát na tel. č. 158. Kasačný súd tak nemá pochybnosti o súlade
§ 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám s Ústavou Slovenskej republiky, a preto
neinicioval konanie o súlade právnych predpisov. Pokiaľ sťažovatelia formulovali v tomto smere návrh
na prerušenie konania s odkazom na § 100 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) SSP, kasačný súd dopĺňa,

že neidentifikoval žiadnu prejudiciálnu otázku, ktorú by sám nemohol riešiť (s otázkou ústavnosti § 9
ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií sa vysporiadal) a ani prebiehajúce súdne alebo administratívne
konanie, ktoré by s touto vecou súviselo (takéto neoznačujú ani sťažovatelia). Z týchto dôvodov návrh
sťažovateľov na prerušenie kasačného konania zamietol.
31. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje v zhode so správnym súdom, že v

administratívnom spise sťažovatelia nepredložili súhlas dotknutej osoby so sprístupnením informácií
uvedených v bode 2 a 3 žiadosti, preto bol postup povinnej osoby a žalovaného správny, ak tieto
informácie s odkazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií nesprístupnili. Povinnosť sprístupniť
takéto informácie nevyplýva ani z osobitného predpisu. Prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie
žalovaného ako aj napadnutý rozsudok tak vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci.

32. Čo sa týka bodov 4 a 5 žiadosti (sprístupnenie úradného záznamu o zásahu proti L. V. a nahliadnutie
do spisovej dokumentácie k zásahu), tieto orgány verejnej správy odmietli sprístupniť z dôvodu, že
nimi nedisponujú (keďže nebol vykonaný žiadny zásah, neexistuje ani úradný záznam a ani spisová
dokumentácia). Sťažovatelia toto tvrdenie orgánov verejnej správy svojou argumentáciou nespochybnili
a ani neidentifikovali žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by vyplývala povinnosť povinnej

osoby takýmito informáciami disponovať. Takéto nie je známe ani kasačnému súdu. Aj v tejto časti preto
napadnutý rozsudok, prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného vychádzajú zo správneho
právneho posúdenia veci.
33. Čo sa týka bodu 1 žiadosti sťažovateľov, t. j. požiadavky na sprístupnenie identifikačných údajov
o volajúcom, v tejto časti bola žiadosť sťažovateľov podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií

postúpená Okresnému úradu Košice, oddeleniu civilnej ochrany a krízového plánovania, koordinačné
stredisko Integrovaného záchranného systému, Komenského 52, Košice dňa 18. novembra 2019, o
čom boli sťažovatelia upovedomení listami povinnej osoby č. KRPZ-KE-SI-42-037/2019 a č. KRPZ-KE-
SI-42-038/2019 zo dňa 18. novembra 2019. Keďže sťažovatelia proti týmto opatreniam povinnej osoby
nepodali správnu žalobu (zo správnej žaloby - jej názvu a ani navrhovaného petitu a ani z jej doplnení

nevyplýva ich žiadosť o preskúmanie tohto opatrenia), správny súd sa zákonnosťou týchto opatrení
nemohol zaoberať, rovnako tak ani kasačný súd. Správny a ani kasačný súd (súc viazaný rozsahom
žaloby - § 134 ods. 1 SSP) tak nemohli posudzovať argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa účelového
rozdelenia žiadosti a jej postúpenia v časti 1 bodu žiadosti o informácie inému orgánu. Ani v tejto časti
preto kasačný súd nezistil nezákonnosť.

V.
Záver34. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľov. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.