Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824203229
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824203229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov:
matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr.
Adrianou Panekovou, advokátkou, so sídlom v F., G. H. XXXX a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou,
so sídlom v F., I. G. XXX/XX, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7P/166/2024-124 zo dňa 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo čiastočne vyhovel návrhu matky a zveril maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Otca zaviazal platiť výživné pre maloletú v sume

80,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a zároveň upravil styk otca
tak, ako to konkretizoval vo výroku III. napadnutého rozsudku. Návrh matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX a maloletej B., nar. XX.XX.XXXX,
zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 26 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od
poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k.
7P/60/2024-114 zo dňa 22.07.2024) došlo čiastočne i k zmene pomerov na strane účastníkov, keď

maloletá A., aj podľa vyjadrenia obidvoch rodičov, prejavila vôľu zdieľať spoločnú domácnosť s matkou.
Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena výchovného
prostredia u maloletej A. je v záujme maloletého dieťaťa a návrhu matky v tejto časti vyhovel. V súlade
s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine zaviazal otca platiť výživné pre maloletú v sume 80,- Eur mesačne
a upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dcérou každý druhý týždeň
v mesiaci v kalendárnom roku od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 07:30 hod.
a každý štvrtý týždeň v mesiaci kalendárneho roka od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka 07:30 hod.

s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v určenom čase v školskom zariadení, ktoré dieťa aktuálne
navštevuje, kde ho aj po ukončení styku odovzdá. V prípade dní pracovného voľna alebo uzavretia
školského zariadenia si otec v určenom čase prevezme dieťa v bydlisku matky, kde ho po ukončení
styku taktiež v určenom čase odovzdá.2. Pokiaľ išlo o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. a maloletej
B., v tejto časti súd návrh matky nepovažoval za dôvodný, keď konštatoval, že od poslednej úpravy

nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Otec
sa o deti riadne stará, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto aj v záujme
stability výchovného prostredia nie je vhodné v súčasnej dobe meniť výchovné prostredie u týchto
mladších detí. V súčasnej dobe, aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, nie je vhodná ani striedavá
osobná starostlivosť o maloleté deti, keďže rodičia majú medzi sebou zhoršenú komunikáciu i vzťahy,

sú extrémne konfliktní, čo je zvýraznené ešte aj tým, že sú účastníkmi konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde predmetom vyporiadania je práve spoločný rodinný
dom, kde žije otec s maloletými deťmi. Rodičia v súčasnej dobe nedokážu nájsť kompromis ohľadom
bežných vecí týkajúcich sa maloletých detí, takže striedavá starostlivosť obidvoch rodičov by nebola
v ich záujme.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP

a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavajúcej
časti zmeniť, jej návrhu na zverenie maloletého C. a maloletej B. do jej výlučnej osobnej starostlivosti

vyhovieť, otca zaviazať platiť výživné na maloletého C. v sume 100,- Eur mesačne a na maloletú B.
v sume 80,- Eur mesačne a upraviť styk otca s maloletými deťmi, alternatívne žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mala za to, že vo veci je potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie s tým, aby sa znalec vyjadril, u ktorého z rodičov majú deti lepšie vytvorené
podmienky pre zabezpečenie svojich potrieb. V minulosti opustila spoločnú domácnosť, keďže mala

strach z otca a podala zároveň návrh na rozvod manželstva. V tom čase nemala ešte vytvorené
podmienky pre zabezpečenie všetkých potrieb maloletých detí, a preto súhlasila, aby deti boli zverené
do osobnej starostlivosti otca. Otec, podľa jej názoru, deti jednoznačne manipuluje, vyvoláva v nich
strach až tak, že deti sa boja povedať skutočne, čo chcú, aby otca nezradili, alebo aby na ne nekričal,
resp. aby nevytvárali konfliktné situácie. V súčasnosti sú vystavované konfliktu lojality a pocitu viny,

a to len preto, že sa nachádzajú v prostredí otca, ktorý vôbec nedbá na záujem detí, ale na to, aby
sa pomstil matke a aby ju psychicky trápil tým, že sa nemôže s deťmi stretávať, aj napriek tomu, že
sa od narodenia prakticky o nich sama starala. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že
nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca a na strane druhej v odseku 11. napadnutého rozhodnutia
konštatoval,žezistilminimálneurčitéjasnéindície,žedetisúovplyvňovanérodičmi.Konkrétnepoukázal

na reakciu maloletého C. po uskutočnení pohovoru u kolízneho opatrovníka, keď ubezpečil otca po
výsluchu, že všetko povedal a na nič nezabudol.

4. Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že tvrdenia matky v odvolaní sú nepravdivé a dokonca

aj zavádzajúce a nemajú žiadny reálny základ. Matka sa podľa jeho názoru nedokáže preniesť cez
skutočnosť, že dve mladšie maloleté deti sú zverené otcovi, ktorý o ne zabezpečuje riadnu a adekvátnu
starostlivosť. Už v čase, keď súhlasila so zverením maloletých detí do starostlivosti otca, bola si vedomá
toho, že otec disponuje rodičovskými schopnosťami na takej úrovni, že starostlivosť o maloleté deti
bude riadne zaistená. Faktom je, že matka sa s deťmi stretáva a otec jej v stretávaní nijako nebráni.

Matka sa ale presťahovala k svojmu aktuálnemu priateľovi, s ktorým nadviazala mimomanželský pomer
ešte počas trvania manželstva a žije v rodinnom dome v bezprostrednej blízkosti otca, na základe čoho
potom maloletý C. má s týmto vážny problém a odmieta u matky prespávať. Aj v čase, kedy je u matky,
otcovi opakovane telefonuje a dožaduje sa toho, aby pre neho prišiel. Samotná matka potvrdila, že vzťah
smaloletýmC.amaloletouB.niejevsúčasnejdobenapožadovanejúrovni,keďsamadôvodila,žetento

vzťah by sa zlepšil, keby mala možnosť rozšírenejšieho styku s deťmi, ktorého sa zároveň i neustále
domáha nad rámec súdom upraveného rozsahu. Otec bol zároveň toho názoru, že matka má stretávanie
s deťmi upravené dostatočne široko na to, aby si mohla vzťah s maloletými deťmi zlepšiť a budovať
postupne. Aj maloletá A. sa po zmene rozhodnutia zdržiava väčšinou počas dňa v domácnosti otca,
a to aj mimo rozsah upraveného stretávania v napadnutom rozsudku. U otca prespala však len jeden

týždeň. Viackrát sa stalo, že chcela u otca prespať aj iné dni, čo mu povedala, ale napokon neprišla,
keďže matka s tým nesúhlasila.5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na písomne podanom odvolaní. Opätovne
poukazovala na nevhodné správanie otca, ktorý podľa jej názoru manipuluje deti a radšej uprednostňuje
iné osoby v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o ne ako matku. Viackrát mu ponúkla, že deti

zoberie zo školských zariadení, na čo jej vždy otec jednoznačne odpovedal „nechaj nás tak, daj nám
pokoj“ a pod.. Už aj u maloletého C. sa prejavuje zlý vplyv otca, keď niekedy jej sám od seba vraví také
vecí, ktoré vníma ako krivdu, keď napr. maloletý jej povie, aby išla ku D. a pod.. Aj v prípade, keď majú
byť deti v domácnosti matky všetci spolu, otec naschvál A. a C. nejakým spôsobom nechá doma alebo
ich niekde zavolá, aby jej dal najavo, že nedokáže mať deti pokope, pričom si absolútne neuvedomuje

fakt, že im trhá väzby a aspoň po ten čas, čo majú byť v domácnosti matky, by mali byť spolu.

6. Otec vo svojom ďalšom vyjadrení poukazoval na konkrétne situácie, ktoré vznikajú pri realizovaní
styku. Zdôrazňoval odmietanie maloletého Ondreja prespávať u matky a opätovne žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností (či už v poručenskom konaní alebo

ako súčasť rozsudku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa) musí vždy vychádzať z právneho stavu
v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže však rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením
jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak
sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť

zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, pričom
táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky (napr. o výžive a výchove maloletých detí) aj bez návrhu, ak sa
súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie.
Zákon nevylučuje, aby konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak súd nie je petitom viazaný.
Tu je potrebné zdôrazniť, že sa vždy musí jednať o podstatnú zmenu pomerov, pričom súd rozhodujúci

o novej úprave už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia, lebo v takomto
prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pri
rozhodovaní je ale povinný vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho
rozhodnutia so súčasnými pomermi, prihliadajúc ale vždy na záujem maloletého dieťaťa v súvislosti so
stabilitou výchovného prostredia potrebného na jeho zdravý vývoj a rozvoj osobnosti.

11. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/60/2024-114 zo
dňa 22.07.2024) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného

rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky čiastočne vyhovel.
Pri rozhodovaní správne prihliadol jednak na vyjadrenie maloletej A., ako i samotných rodičov, ktorí
potvrdili, že maloletá prejavila vôľu byť zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Jedná sa
o dcéru, ktorá má zrejme bližší citový vzťah k matke a nerešpektovanie jej vyjadrenia, by i s prihliadnutím

na jej vek, mohlo mať nepriaznivý dopad na ďalší vývoj osobnosti.
Je nepochybné, že zmenu postoja maloletého dieťaťa (po zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti)
je potrebné považovať vždy za podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výchovného
prostredia, a preto súd prvej inštancie následne postupoval správne i v tom, keď upravil i nadväzujúci
výkonrodičovskýchprávapovinností,pokiaľišloovýživnézostranyotcaaúpravustykuotcasmaloletou

dcérou (v konaniach vo veciach maloletých detí, ktoré možno začať i bez návrhu odvolací súd nie je
viazaný rozsahom odvolania, a preto preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu).12. Tak, ako je to už vyššie uvedené, pri zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností
súd musí vždy v prvom rade prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, a to najmä v súvislosti so stabilitou
výchovného prostredia. Zmena výchovného prostredia bez výraznej podstatnej zmeny pomerov nemôže

byť v záujme maloletého dieťaťa, a naopak, môže mať vždy nepriaznivý dopad na ďalší rozvoj osobnosti
a psychický vývoj maloletého. Samotná skutočnosť, kedy nastala zmena pomerov na strane rodiča,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti (napr. v zlepšení jeho životných podmienok),
sama osebe nie je dôvodom na zmenu výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, pokiaľ v doterajšom
prostredí má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy.

Keďže na strane otca (tak, ako to opätovne správne konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku)nebolizistenéžiadneskutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiťnedostatočnústarostlivosť,
poprípade nevhodné výchovné prostredie oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, dospel i odvolací súd
k presvedčeniu, že u maloletého C. a maloletej B. nie je dôvod meniť výchovné prostredie, a preto aj
v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je ohrozené ani prerušenie citových väzieb medzi súrodencami,

s prihliadnutím na vzdialenosť bydlísk rodičov (ktorí, prakticky bývajú v susedstve), ako i na úpravu styku
rodičov s maloletými deťmi navzájom.

13. Pokiaľ matka v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania žiadala vykonanie znaleckého
dokazovania v súvislosti s neochotou otca umožniť jej styk s maloletými deťmi i nad rámec súdom

upravenej úpravy a z toho vznikajúce konflikty, ako i na možnú manipuláciu otca s maloletými deťmi pri
marenístyku,odvolacísúdvsúladesnázoromsúduprvejinštanciedospelkpresvedčeniu,ževykonanie
takéhoto dôkazu v tomto konaní je neúčelné.

14. Pokiaľ rodičia nie sú schopní a najmä ochotní sa dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv,

sú povinní rešpektovať autoritatívne rozhodnutie súdu (takéto rozhodnutie ale nemôže byť v súlade so
záujmami rodičov). Obaja rodičia v priebehu konania poukazujú na vôľu detí zotrvať, resp. nezotrvať
v domácnosti matky, resp. v domácnosti otca, pričom vždy majú možnosť upraviť si rozsah styku aj
napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu vzájomnou dohodou, prihliadajúc v prvom rade
na záujem maloletých detí. Presadzovanie svojich osobných záujmov a riešenie svojich vzájomných

konfliktov prostredníctvom maloletých detí môže a bude mať vždy nepriaznivý vplyv na ďalší vývoj detí,
čo sa napokon prejaví i vo vzťahu k rodičom v budúcnosti.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods.
1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).