Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119230032
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119230032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Miriamy Žákovej, v spore žalobcu: SVX s.r.o., so sídlom Považská
2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 45 615 993, zastúpeného: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M.R.
Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: PROSPECT, spol. s r.o., so sídlom Tvrdošovská
cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská &
Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 8.850,34 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/37/2019-335
zo dňa 20.04.2021 spolu s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/37/2019-389

zo dňa 20.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/37/2019-335 zo dňa
20.04.2021 v napadnutej zamietajúcej časti (II. výrok), ako aj v časti týkajúcej sa trov konania (III. výrok)
spolu s opravným uznesením č. k. 5Cb/37/2019-389 zo dňa 20.01.2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5Cb/37/2019-335 zo dňa
20.04.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.269,69 eur s

úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.269,69 eur odo dňa 07.07.2018 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 26 % (III. výrok).
1.2.Súdprvejinštanciepoprávnejstránkeposúdilvecpodľaustanovení §458ods.1 zákonač.40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 2, §
324 ods. 1, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, 2 § 536 ods. 1, 2, § 544 ods. 1
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 255 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že strany sporu ako podnikatelia
uzatvorili na základe písomnej objednávky č. 46/2018 zo dňa 27.03.2018, ktorá bola spresnená dňa
26.04.2018, zmluvu o dielo (ďalej len Zmluva), ktorú súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení §
536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o dielo mal žalobca ako zhotoviteľ dodať
a vykonať pre žalovaného ako objednávateľa montáž oplotenia podľa cenovej ponuky č. 10180102.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dielo začal vykonávať a sčasti ho aj vykonal, ale

pre rôzne vzájomné nezhody súvisiace s realizáciu diela, došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od
zmluvy,ktoréodstúpenieodzmluvyžiadnazostránrelevantnýmspôsobomnespochybnila.Naopak,obe
zmluvné strany ho akceptovali, po tomto odstúpení zo strany objednávateľa zhotoviteľ opustil stavenisko
a v prácach nepokračoval a bola tu aj snaha, a to na oboch stranách, sa vyrovnať. Sporné medzistranami nebolo ani to, že do ukončenia zmluvného vzťahu žalobca, ako zhotoviteľ diela, časť diela
vykonal. Po ukončení zmluvného vzťahu si teda zmluvné strany mali navzájom vrátiť poskytnuté plnenia,
a to podľa § 351 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania však podľa súdu prvej inštancie

vyplynulo, že samotné, už zrealizované čiastočné plnenie podľa zmluvy o dielo, sa z dôvodu uplynutia
času, ale najmä charakteru časti realizovaného diela, nedá vrátiť. Toto totiž sčasti spočívalo v prácach,
ktoré sa nedajú vrátiť a v časti v dodaných materiáloch, ktoré sa tiež už nedajú vrátiť, pretože boli
využité samotným žalovaným, ten ich spotreboval tak, že na toto čiastočné plnenie sám nadviazal a
spracoval ho, dielo nakoniec sám dokončil. Uvedené potvrdil aj samotný štatutár žalovaného, ktorý

bol vypočutý súdom prvej inštancie. Preto vznikol žalobcovi v súvislosti s povinnosťou vzájomného
vysporiadania zaniknutého záväzkového vzťahu nárok na zaplatenie za už poskytnuté a druhou stranou
ponechané plnenie, a to podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, za analogického použitia § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže samotný Obchodný zákonník úpravu pre prípad nemožnosti vrátenia
si plnenia neupravuje. V rámci tohto obchodnoprávneho vzťahu však podľa súdu prvej inštancie nešlo o
klasický príklad bezdôvodného obohatenia, a preto pre účely stanovenia ceny už poskytnutého plnenia

nebolo možno vychádzať z obvyklej ceny plnenia, ale bolo potrebné vychádzať zo zmluvne dohodnutej
ceny diela. Poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadne žalobou uplatneného nároku, čo do jeho
výšky, rozsahu, bolo jednoznačne na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol, nepreukázal, že cena, ktorú si
po odstúpení od zmluvy v rámci reštitučného nároku voči žalovanému uplatňuje, skutočne zodpovedá
zmluvnej cene v rozsahu vykonanej časti diela. Žalobcom predloženú faktúru od subdodávateľa nemal

na preukázanie uvedeného tzv. reštitučného nároku za postačujúcu. Vzťah so subdodávateľom je podľa
neho totiž úplne iný zmluvný vzťah, a preto nie je možné jednoznačne tvrdiť, že tam fakturovaná cena
zodpovedá časti zmluvnej ceny dohodnutej medzi žalobcom a žalovaným.
1.4. Sporným však medzi stranami podľa súdu prvej inštancie zostal rozsah vyporiadania ich
záväzkového vzťahu, a to, v akej výške je záväzok žalovaného spočívajúci v povinnosti plniť v zmysle §

351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keďže nebolo sporné, že žalobca niečo plnil, a teda aj žalovaný bol
za toto plnenie povinný poskytnúť v rámci vyrovnania sa peňažnú náhradu, ktorej výšku však žalobca
jednoznačne a nad všetku pochybnosť nevedel preukázať, súd prvej inštancie v snahe o dosiahnutie čo
najspravodlivejšieho usporiadania veci vychádzal z toho, že samotný žalovaný aj počas konania (v rámci
jeho výsluchu) vyčíslil túto alikvótnu časť pripadajúcu na plnenie zo strany žalobcu sumou 2.724,24 eur

bez DPH. Do tejto výšky súd prvej inštancie preto nárok žalobcu za sporný nepovažoval a priznal ho
žalobcovi titulom nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení
s ustanovením 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento mu priznal aj s DPH, pretože cena podľa
pôvodnej cenovej kalkulácie bola dohodnutá s DPH.
1.5. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, a keďže bol

žalovaný s úhradou dlžnej sumy v omeškaní, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
a to v zákonnej výške 8 % ročne odo dňa 7.7.2018, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy.
Úrok z omeškania bol teda priznaný odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti faktúry, ktorou bola
žalovanému fakturovaná cena vykonaného diela, t.j. v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Úrok z omeškania priznal, pretože žalobca žiadal v konaní zaplatiť za to, čo dodal a tento nárok si uplatnil

po odstúpení od zmluvy, vyfakturoval ho a žiadal ho zaplatiť. Zo spisu a z vyjadrení vypočúvaných osôb
jednoznačne vyplýva, že obe strany sporu v podstate k súdnemu konaniu dospeli len z dôvodu, že sa
nevedeli dohodnúť, resp. ustáliť výšku plnenia, rozsahu vyrovnania záväzku po odstúpení od zmluvy,
t.j. bez ohľadu na to, že medzi stranami bola sporná výška plnenia, vyplývajúceho z § 351 Obchodného
zákonníka. Samotné omeškanie však podľa súdu prvej inštancie vzniklo už po ukončení zmluvného

vzťahu, kedy vznikla povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia a táto povinnosť trvá do jeho vrátenia, v tomto
prípade uhradenia dlžného peňažného záväzku.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP s odôvodnením, že
žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 37 %, žalovaný v rozsahu 63%, teda úspešnejší v konaní
bol žalovaný. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, v konaní úspešnejšiemu

žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho trov, a to podľa pomeru jeho úspechu v rozsahu 26% (63%
úspech žalovaného - 37% úspech žalobcu) z jeho trov. Preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 26% voči v konaní neúspešnejšiemu žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal

napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzajúc z obsahu podaného
odvolania je zrejmé, že žalobca napadol jeho zamietajúcu časť (II. výrok), ako aj výrok týkajúci sa
trov konania (III. výrok). Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že riadne preukázal
listinnými dôkazmi, a to v podaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 04.11.2020, žalovanú

sumu, ktorou je cena za čiastočne vykonané dielo, pričom výšku takto vyčíslenej ceny a ani výšku jej
jednotlivých položiek žalovaný nespochybnil. Preto mal žalobca za to, že dôkazné bremeno, čo sa týka
svojho nároku v plnom rozsahu uniesol.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok v plnom rozsahu v jeho

zamietajúcej časti potvrdiť ako vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Považoval za
správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku
uplatneného žalobcom je výlučne na žalobcovi, ktorý však dôkazné bremeno v časti nároku, v ktorom
súd prvej inštancie žalobu zamietol, neuniesol. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal oprávnenosť ním
požadovanej výšky peňažnej náhrady v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal na

svoje písomné podania, ako aj na ostatné dôkazy vykonané v rámci prvoinštančného konania.

4. Okresný súd Nové Zámky opravným uznesením č. k. 5Cb/37/2019-389 zo dňa 20.01.2022 opravil
záhlavie rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/37/2019- 335 zo dňa 20.4.2021 v časti sídiel
oboch právnych zástupcov strán sporu, a to tak, že správne má byť sídlo právneho zástupcu žalobcu

uvedené: 940 01 Nové Zámky, M.R. Štefánika 30 a správne má byť sídlo právneho zástupcu žalovaného
uvedené: Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho procesného postupu, správne zisteného skutkového
stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9.Vprejednávanomsporejepredmetomžalobyposúdenienárokužalobcuzačasťužvykonanéhodiela,

ktoré vykonal pre žalovaného. Žalovaný si objednal u žalobcu dodanie stĺpikov a montáž oplotenia.

10. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

11. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

14. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy.

15. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v

zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, vyplýva, že z
objednávky žalovaného vo vzťahu k montáži oplotenia vykonal žalobca pre žalovaného len montáž
140 stĺpikov (pričom podľa tvrdení malo byť dokopy 240) a vo zvyšnom rozsahu objednávky montáž

dokončená nebola. Za celkovú montáž oplotenia bola žalobcom navrhnutá cena 9.988,- eur, z ktorej si
žalobca v zmysle faktúry č. 201802794 vyfakturoval a uplatnil sumu 7.455,- eur, čo predstavuje 74,64 %
celkovej dohodnutej ceny montáže oplotenia. Žalovaný v odpore poukázal na to, že montáž oplotenia
nebola zo strany žalobcu vykonaná v dohodnutom rozsahu, nakoľko z rozpisu objednávky bola nakoniecvyhotovená montáž oplotenia iba v rozsahu osadenia 140 ks stĺpikov, avšak aj tieto boli podľa neho
osadené nekvalitne, nakoľko ich osadenie vykazovalo nerovnosti, pričom výškové rozdiely dosahovali
až 7 cm. Žalovaný mal za to, že primeraná odplata za vykonané práce, súvisiace s reálne a skutočne

vykonanou montážou, zo strany žalobcu, ktorá nebola dokončená, zodpovedá sume 2.724,74 eur, ktorú
bol žalovaný žalobcovi ochotný uhradiť.

18. Sporným medzi stranami bol rozsah vyporiadania ich záväzkového vzťahu, a teda výška záväzku
žalovaného spočívajúca v povinnosti plniť v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka za už

uskutočnené, odovzdané dielo zo strany žalobcu. Keďže nebolo sporné, že žalobca niečo plnil, z čoho
vyplynula žalovanému povinnosť za toto plnenie poskytnúť v rámci vyrovnania sa peňažnú náhradu
žalobcovi, ktorej výšku však žalobca jednoznačne a bez pochybností nevedel preukázať, súd prvej
inštancie v snahe o dosiahnutie čo najspravodlivejšieho usporiadania veci, vychádzal z toho, že samotný
žalovaný aj počas konania, v rámci jeho výsluchu, vyčíslil túto alikvótnu časť pripadajúcu na plnenie zo
strany žalobcu, sumou 2.724,24 eur bez DPH. Do tejto výšky nárok žalobcu sporný nebol, a tým pádom

bol v spore preukázaný a priznal ho žalobcovi titulom nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Priznal mu však
aj s DPH, pretože cena podľa pôvodnej cenovej kalkulácie bola dohodnutá s DPH.

19. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie, ktoré neboli

v spore sporné vyplýva, že žalobcovi vznikol v súvislosti s povinnosťou vzájomného vysporiadania
zaniknutého záväzkového vzťahu nárok na zaplatenie za už poskytnuté a druhou stranou ponechané
plnenie, a to podľa ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, za analogického použitia
ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže samotný Obchodný zákonník úpravu pre
prípad nemožnosti vrátenia si plnenia neupravuje.

20. Dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného žalobcom bolo výlučne na
žalobcovi, ktorý však dôkazné bremeno v časti nároku, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol,
neuniesol. Nepreukázal, že cena, ktorú si po odstúpení od zmluvy v rámci reštitučného nároku voči
žalovanému uplatňuje, skutočne zodpovedá zmluvnej cene v rozsahu vykonanej časti diela. Žalobcom

predložená faktúra č. 20181750 od subdodávateľa spoločnosti M + M Martinec, s.r.o., so sídlom
Panholec 1, 902 01 Pezinok, IČO: 35 887 591, nie je na preukázanie jeho nároku od žalovaného
postačujúcim dôkazom pre priznanie jeho nároku. Táto faktúra vychádza z iného zmluvného vzťahu
medziinýmiobchodnýmispoločnosťamiavtejtofaktúrefakturovanásumanepredstavujezmluvnúcenu,
ktorá bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie tak správne zamietol žalobu

v časti prevyšujúcej sumu, ktorá nebola v spore sporná, nakoľko žalobca dôkazné bremeno neuniesol
s tým, že správne priznal žalobcovi k nespornej sume aj DPH, nakoľko zmluva o dielo bola dohodnutá
s DPH.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné

a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (II. výrok), ako aj v časti týkajúcej sa trov konania (III. výrok)
spolu s opravným uznesením č. k. 5Cb/37/2019-389 zo dňa 20.01.2022 podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody.

22. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).