Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724011047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724011047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému ml. A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T/58/2024 zo dňa 20.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j enapadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. ml. A. B. C. D. E. C. F. C. G. H. - nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom E., J. K. L. XXX/XX, C. I.,
t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 5
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný ml. A. B. spoločne s ml. G. I. a ml. M. B. uznaný za vinného
zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

- dňa 13.11.2022 v čase okolo 00:30 hod. v Poprade na ul. Francisciho, na ceste medzi OC Forum
a kruhovým objazdom, po vzájomnej dohode, pristúpili k poškodenému N. I., ktorého následne fyzicky
napadli a to tým spôsobom, že obž. ml. M. B. najmenej jedenkrát udrel otvorenou dlaňou poškodeného

N. I. do oblasti tváre následkom čoho tento spadol na zem, potom k poškodenému N. I. pristúpil obvinený
ml. A. B., ktorý ho udrel najmenej raz otvorenou dlaňou do oblasti tváre a najmenej raz aj kopol do tela,
čím bolo poškodenému N. I. spôsobené pomliaždenie hlavy – oblasť jarmovej kosti vpravo a spánku
vľavo a pomliaždenie ľavého ramena, keď vzápätí k poškodenému N. I. pristúpil aj obž. ml. G. I.a prehľadal poškodenému prehľadal vrecká nohavíc, z ktorých vreciek mu odcudzil mobilný telefón
zn. Xiaomi Redmi 7, čiernej farby, nezisteného IMEI, v plastovom puzdre hnedastej farby, v ktorom
puzdre mal poškodený N. I. odloženú aj hotovosť 10,00 EUR (medzi mobilným telefónom a puzdrom),

pričom uvedeným konaním obvinených bola poškodenému N. I. spôsobená majetková škoda v celkovej
sume 80,00 EUR a v dôsledku fyzického útoku aj ujma na zdraví s dobou liečenia do 7 dní, bez
práceneschopnosti a iného obmedzenia obvyklého spôsobu u poškodeného.

Vovzťahukspoluobžalovanýmml.G.I.aml.M.B.,rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňomvyhlásenia.

Obžalovanému mladistvému A. B. okresný súd podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024
s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zákona mu zároveň uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou

formou.

Proti výroku o treste a výroku o uložení ochranného liečenia uvedeného rozsudku podal odvolanie
ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný mladistvý A. B.. V písomnom odôvodnení odvolania podaného
prostredníctvom obhajcu citoval výroky napadnutého rozsudku konštatujúc, že jeho klient na hlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, konajúci súd v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a v ďalšej časti hlavného pojednávania vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom liečení u jeho klienta. Uvádza ďalej, že ak súd
prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, mal vo svojom uvažovaní pokračovať primerane podľa § 257
a nasledujúce Trestného poriadku in fine, aplikovať ustanovenie § 333 ods. 3 písmeno c), d), f), g) a h)

Tr. poriadku, náležite ho v zmysle tohto ustanovenia poučiť a poučiť ho tiež o následkoch vyhlásenia
podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8 (zrejme § 257) Tr. poriadku.
Vychádzajúc z obsahu dôvodov odvolania, obhajca vyslovuje názor, že postup súdu pri vyhlásení o vine
podľa § 257 Tr. poriadku a konaní o dohode o vine a treste podľa § 333 Tr. poriadku by mal byť
rovnaký a súd pri prednesení návrhu trestu v oboch procesných postupoch by mal navrhnúť (ešte

pred vyhlásením o vine) konkrétny trest s uvedením či použije alebo nepoužije zákonný postup podľa
§ 39 ods. 4 Tr. zákona. Len takýto postup podľa názoru obhajoby je možné považovať za spravodlivý
a predvídateľný, keďže obžalovaný sa vzdáva verejného dokazovania, práva podať odvolanie v časti,
ktorá sa týka jeho viny a toto vyhlásenie zo zákona je neodvolateľné. Poukazuje pritom na ustanovenie
§ 333 písm. g) Tr. poriadku a v tomto ustanovení vidí priamu požiadavku na súdom vyjadrení návrh trestu

a jeho postup podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona. Cituje ďalej ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku
a ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 1 Tr. poriadku a žiada odvolací súd, aby postupoval
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku s poukazom na § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odvolanie podal len obžalovaný ml. A. B. len proti výroku
o treste a výroku o uložení ochranného liečenia. V súlade s obmedzeným revíznym princípom plynúcim
z ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku,
tak krajský súd nebol oprávnený preskúmavať aj dôvodnosť výroku o vine, ale len výroku o treste

vo vzťahu k tomuto obžalovanému a konanie mu predchádzajúce. Na podklade takto vymedzeného
prieskumu dospel k záveru, že odvolanie obžalované-ho je čiastočne dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému a spolupáchateľom kladie za vinu, tak, ako bol

prvostupňovým súdom ustálený, sa stal, a že ho spáchal aj obžalovaný ml. A. B.. Konanie obžalovaného
bolo po právnej stránke správne posúdené okresným súdom ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.Samotný obžalovaný ml. A. B. rovnako ako spoluobžalovaní ml. G. I. a ml. M. B. na hlavnom pojednávaní
po zákonnom poučení urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, teda že sú vinní zo
spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.

poriadku prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali, sa nevykoná
a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ukladanom ochrannom liečení vo
vzťahu k obžalovanému ml. A. B..

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 prvá veta Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou; trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby; pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vo výroku citoval a v dôvodoch rozsudku poukázal vo
vzťahu k obžalovanému ml. A. B. na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona,
teda, že urobil vyhlásenie o vine a jednu priťažujúcu okolnosť uvádzanú v § 37 písm. m) Tr. zákona
poukazujúc na jeho predchádzajúce odsúdenia. Uviedol ďalej, že vo vzťahu k tomuto obžalovanému

podľa jeho názoru účel trestu možno dosiahnuť len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, spolu s ochranným psychiatrickým liečením ambulantnou formou. Zdôraznil, že obžalovaný
sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 9T/56/2021 zo dňa 20.01.2022, právoplatného dňom 10.03.2022. V páchaní ďalšej

závažnej trestnej činnosti mu nezabránila ani hrozba možnej premeny trestu odňatia slobody. Okolnosti
skutku, ale aj samotná osoba obžalovaného ml. A. B., jeho doterajší spôsob života, predchádzajúce
právoplatné odsúdenie, tiež postihnutia za opakované protiprávne konanie majúce znaky rôznych
priestupkov, objektívne nesvedčia tomu, aby pre nápravu obžalovaného postačoval iný druh trestu
alebo iná výmera trestu odňatia slobody.

S uvedeným odôvodnením uloženého druhu trestu obž. ml. A. B. sa stotožnil aj krajský súd a nad rámec
uvedeného uvádza, že ak v citovanej trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/56/2021 sa mal
mladistvý dopustiť majetkovej trestnej činnosti, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona
v teraz stíhanej veci sa dopustil majetkovej a násilnej trestnej činnosti, keď bol právoplatne uznaný

vinným za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Závažnosť zvyšuje ako to konštatoval už aj súd
prvého stupňa, že sa skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby pri podmienečnom odsúdení, teda
v čase, kedy mal možnosť vedením riadneho života preukázať polepšenie. Nemožno tiež prehliadnuť,
že z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov plynie to, že v pomerne krátkom časovom
obdobíspáchalobžalovanýml.A.B.24priestupkovrôznehocharakteru.Hodnotiactedavšetkyokolnosti

uvádzané vo vyššie citovanom § 34 Tr. zákona, poukazujúc aj na ustanovenie § 49 ods. 3 Tr. zákona
rovnako dospel k záveru, že účel trestu môže byť v danom prípade dosiahnutý len trestom priamo
spojeným s jeho výkonom, teda trestom odňatia slobody nepodmienečne.

Z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona naviac plynie, že súd musí pri ukladaní trestu prihliadať

aj na správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu, pričom krajský súd pri určovaní termínu
verejného zasadnutia zistil a následne do spisového materiálu zabezpečoval rozhodnutia súdov,
z ktorých plynie že proti obž. ml. A. B. sa vedie nové väzobné trestné stíhanie pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, kde skutku sa
mal dopustiť dňa 08.01.2025. Pri plnom rešpektovaní zásady prezumpcie neviny, vzhľadom k možnému

súbehu trestnej činnosti mladistvého obžalovaného A. B. bola do spisu zabezpečená obžaloba vo vyššie
citovanej novej trestnej veci obv. ml. A. B. vedená na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7T/35/2025
zo dňa 23.05.2025. Pripojené v spisovom materiáli je aj rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp.
zn. 7T/35/2025 zo dňa 29.05.2025, kde súd rozhodol podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku o ponechaní
obvineného A. B. vo väzbe a aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Tos/16/2025 o zamietnutí

sťažnosti obvineného ml. A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 29.05.2025.

Z dôvodov odvolania, ale aj z konečného návrhu obhajcu predneseného na verejnom zasadnutí
pred krajským súdom plynie námietka neprimeranosti uloženého trestu obžalovanému ml. A. B.aj z dôvodu nepoužitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, napriek jeho vyhláseniu o vine
na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

Krajský súd poukazujúc na vyššie citovanú novú právnu úpravu § 39 ods. 5 Tr. zákona účinnú
od 06.08.2024, rešpektujúc aj závery plynúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky Tpj 55/2016, uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 44/2017, v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že samotné

vyhlásenie o vine neznamená, že súd bude obligatórne aplikovať ustanovenie § 39 Tr. zákona
o mimoriadnom znížení trestu a že k takémuto vyhláseniu sa musia pridružiť aj ďalšie okolnosti ako sú
uvedené v § 39 Tr. zákona. Vychádzajúc z vyššie uvedeného plynie, že základným predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je teda splnenie 3 podmienok, a to : a) sú tu konkrétne okolnosti
prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že: b) použitie zákonnej (nezníženej) sadzby trestu

odňatia slobody – s ohľadom na jej dolnú hranicu – by bolo pre páchateľa neprimerane prísne,
a že: c) možno zabezpečiť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú
stanovené kumulatívne. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženej v rámci zákonnej
(nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie všetkých okolností prípadu
a pomerov páchateľa, nestačí teda len názor súdu o neprimeranej prísnosti trestnej sadzby a jej dolnej

hranice.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému ml. A. B. vychádzal zo základnej trestnej sadzby
v rozmedzí 3 roky až 8 rokov, ktorú, vzhľadom k tomu, že išlo o osobu mladistvú upravil, znížil ju
napolovicuatrestukladalvrozmedzí18mesiacovaž4roky.Trestuložilnadolnejhranicitaktoupravenej

trestnej sadzby. Evidentne trest ukladal bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona.

Krajský súd mal za to, že v danom prípade okolnosť, že obžalovaný ml. A. B. urobil vyhlásenie o vine
v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré bolo súdom prijaté, bolo potrebné zohľadniť aj pri ukladaní
trestu. Trestnú sadzbu mimoriadne znížil a upravil s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona. Dolnú hranicu

trestnej sadzby znížil o jednu tretinu a trest ukladal v rámci trestnej sadzby 12 mesiacov až 4 roky. Využil
teda možnosť danú mu zákonom v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zákona, zohľadňujúc spomínanú okolnosť,
že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste mu uložil
v rámci takto zníženej trestnej sadzby trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal rovnako ako súd prvého stupňa
zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, neexistenciu priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým
podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Výraznejšiemu zmierneniu uloženého trestu bránili podľa názoru krajského súdu okolnosti vyššie

rozpísané, teda najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, doterajší spôsob
života a s tým spojená priťažujúca okolnosť spočívajúca v predchádzajúcom odsúdení za úmyselný
trestný čin, spáchaní teraz stíhaného skutku v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. Sklon
obžalovaného k nerešpektovaniu spoločenských noriem potvrdzuje aj početnosť priestupkov, ktorých samal obžalovaný dopustiť. Krajský súd tu hodnotil aj možnosť nápravy obžalovaného, ktorý evidentne
nedodržal podmienky uložené mu súdom pri podmienečnom odsúdení, spáchal ešte závažnejší trestný
čin a aj v súčasnej dobe (zohľadňujúc prezumpciu neviny) sa proti nemu vedie trestné stíhanie

pre rovnakú trestnú činnosť závažného charakteru.

Zjavne teda nie sú splnené podmienky pre výraznejšie mimoriadne zníženie trestu, takto uložený
trest podľa názoru krajského súdu je zákonný, primeraný a vzhľadom k všetkým vyššie rozpísaným
okolnostiam ho nemožno považovať za neprimerane prísny.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu, obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Preto
ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zhodne ako súd prvého stupňa zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, preto

výrokotrestenapadnutéhorozsudkuzrušilasámrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Obžalovaný po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie proti rozsudku aj čo do výroku o uložení
ochranného liečenia ambulantnou formou, no v rámci písomného odôvodnenia odvolania,
ani v konečnom návrhu toto odvolanie nešpecifikoval, krajský súd dospel k záveru že tento výrok

napadnutého rozsudku, ktorým súd obžalovanému ml. A. B. podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zákona uložil
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, je zákonný a správny, má oporu vo vykonanom
dokazovaní, najmä v záveroch znaleckého posudku znalkyne N. M. O., ktorá navrhla uloženie ochrannej
psychiatrickej liečby ambulantnou formou a náležitým spôsobom nevyhnutnosť a vhodnosť takejto
liečby odôvodnila. Keďže v tomto konaní bol zrušený iba výrok o treste napadnutého rozsudku vo vzťahu

k obž. ml. A. B., výrok o uložení ochranného liečenia tomuto obžalovanému v rozsudku súdu prvého
stupňa zostal nezmenený.

V závere považuje krajský súd za potrebné reagovať na odvolaciu námietku, že súd prvého stupňa
pri postupe podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku mal v spojení s § 333 Tr. poriadku jednoznačne oznámiť

obžalovanému či bude aplikovať pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona o mimoriadnom
znížení trestu a oznámiť obžalovanému aj konkrétnu výšku trestu, ktorý mu chce uložiť. Túto odvolaciu
námietku krajský súd nepovažoval za opodstatnenú, nestotožnil sa s názorom obžalovaného a jeho
obhajcu, že pri postupe podľa § 257 Tr. poriadku je súd povinný oznámiť obžalovanému aj výšku trestu,
ktorý mu chce v konečnom dôsledku uložiť. V ustanovení § 257 ods. 5 Tr. poriadku sa uvádza, že súdu

je uložená povinnosť využiť § 333 ods. 3 Tr. poriadku primerane, a teda nie v celom rozsahu, tento
princíp je vyjadrený aj tým, že primeraný postup je určený v intenciách presne citovaných v § 333 ods. 3
písm.c),d),f),g),h)nievšaknapríkladvpísmenea).Nemožnositedazamieňaťinštitútvyhláseniaovine
podľa § 257 Tr. poriadku s inštitútom dohody o vine a treste v zmysle § 333 Tr. poriadku. Krajský súd
teda zotrváva na stanovisku, že právna úprava je v tomto smere jednoznačná, ustanovenia upravujúce

konanie o dohode o vine a treste sa použijú na situáciu pri vyhlásení viny obžalovaným len primerane,
nie v celom rozsahu, z toho plynie záver, že súd prvého stupňa nemá povinnosť oznámiť obžalovanému
ajkonkrétnuvýškutrestu,ktorýmu"povykonanídokazovaniakuloženémutrestu"apozváženívšetkých
zo zákona vyplývajúcich skutočnosti, chce uložiť. Nestotožnil sa teda krajský súd s názorom obhajoby,
že prvostupňový súd v tomto smere procesne pochybil a tým došlo k porušeniu práva obžalovaného

na spravodlivý proces a porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd na podklade odvolania obžalovaného jednomyseľne rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.