Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123384872
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123384872.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803,
zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie istiny 543,93 Eur

s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/55/2024-160 zo dňa
23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa

ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že
žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola

žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 543,93 Eur spolu s príslušenstvom
titulom nesplatenia poskytnutého úveru. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že
právny predchodca postupcu (OTP Banka Slovensko, a. s. ) uzatvoril so žalovanou dňa 08.07.2015
Zmluvu o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. 0548 4021 15SU (ďalej aj „Zmluva“ alebo „predmetná
zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe
predmetnej zmluvy právny predchodca postupcu poskytol žalovanej úver vo výške 8.086,- Eur s výškou

úrokovej sadzby 10,67 % p. a., RPMN 11,21 %, s výškou mesačnej splátky 137,06 Eur vždy k 8.
dňu v kalendárnom mesiaci, s celkovým počtom splátok 84, so splatnosťou prvej splátky 08.08.2015
a so splatnosťou poslednej splátky 08.07.2022. Žalovaná napriek opakovaným výzvam právneho
predchodcu postupcu neplnila splátky úveru v stanovených termínoch splatnosti, čím porušila svoju
povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej

ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca
postupcu vyhlásil podaním zo dňa 05.08.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1.634,42
Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.343,93 Eur, z riadneho úroku vo výške 272,62 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 17,87 Eur a z poplatku vo výške 0,- Eur v súlade s prílohou ku zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe

je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby vykonala nasledujúce úhrady: platba vo výške200,- Eur dňa 08.03.2023, platba vo výške 200,- Eur dňa 30.03.2023, platba vo výške 200,- Eur dňa
12.06.2023, platba vo výške 200,- Eur dňa 06.07.2023. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške
834,42 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 543,93 Eur, z neuhradeného riadneho

úroku vo výške 272,62 Eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 17,87 Eur. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil žalobca súdu: Zmluvu o spotrebiteľskom OTP EXPRES úvere, Všeobecné
obchodné podmienky, výpis z úverového účtu žalovanej, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo
dňa 14.07.2021, Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 05.08.2021 s doručenkou, Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2022, Pokus o zmier zo dňa 17.07.2023, Zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 05.12.2022 s prílohou.

1.2 Okresný súd Lučenec v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe
návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov vydal dňa 08.12.2023 Okresný súd Banská Bystrica
platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1368/2023, ktorý sa nepodarilo riadne doručiť žalovanej, preto Okresný
súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Lučenec ako súdu vecne a miestne príslušnému na

prejednanie veci podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku
( ďalej v texte len „ CSP“ ).

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 497 zákona č.
513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej v texte len „Obchodný zákonník“), ust. § 524 zákona č.

40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“), ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej v texte len „Zákon o bankách“) a uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy
vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná
uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm.
a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2
písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., preto úver na jej základe žalovanej poskytnutý je potrebné považovať
za spotrebiteľský úver. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský

charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.
z., ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 2, prvej vety
Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol z bankového úveru, ktorý je
regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo medzi
bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa
Občianskehozákonníka(§524 anasl.)jepotrebnézohľadniťajtútošpeciálnuprávnuúpravutýkajúcusa
postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Toto ustanovenie totiž sprísňuje
zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným ako

bankovýmsubjektomužnadpohľadávkouniejevždyzachovanákontinuitadôležitéhodohľaduNárodnej
banky Slovenska v priebehu trvania úverového vzťahu.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v sporoch s
ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020). Žalobca preukazoval svoju
aktívnu legitimáciu v spore predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok z 05.12.2022, uzatvorenej
medzi Československou obchodnou bankou, a. s. (právny nástupca OTP Banky Slovensko, a. s.) a

EOS KSI Slovensko, s. r. o. (žalobca).

1.5 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba taká
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej

výzvy banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
včasepostúpeniapohľadávky.Zuvedenéhotedapodľaokresnéhosúduvyplýva,žebankajeoprávnená
postúpiť peňažný záväzok klienta/dlžníka na iný subjekt až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriekpísomnej výzve banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V uvedenej súvislosti poukázal
okresný súd na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, z ktorých

vyplýva, že nerešpektovanie zákonnej úpravy uvedenej v § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok prechodu
žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v
spore. V zmysle vyššie uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že prvým predpokladom platného
postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku jej konečnej splatnosti alebo účinného

zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného
úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Hoci žalobca v konaní
preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako Vyhlásenie úveru za
predčasnesplatnýzodňa05.08.2021,atoprenesplneniesplátkysplatnejdňa08.04.2021, zpredmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať už dňa 08.07.2022,
pričom k postúpeniu pohľadávky došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok až dňa 05.12.2022,

t. j. po konečnej splatnosti predmetného úveru, preto okresný súd dospel k záveru, že prvý predpoklad
platného postúpenia pohľadávky je splnený, a to v dôsledku konečnej splatnosti úveru. Následne
okresný súd skúmal, či aj druhá podmienka postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt v zmysle
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola v danom prípade splnená (zaslanie predchádzajúcej výzvy
klientovi banky potom ako je klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní).

V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na výzvu
súdu žalobca označil za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách „Vyhlásenie úveru za predčasne
splatný“ zo dňa 05.08.2021 (č. l. 39 a 112 spisu). Vo vzťahu k uvedenému žalobcom predloženému
dôkazu okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že hoci Zákon o bankách
nevyžaduje,abybankapresnevovýzvepodľaust.§92ods.8Zákonaobankáchcitovalaust.§92ods.8

Zákona o bankách, ani nezakotvuje povinnosť banky upozorniť klienta (dlžníka) na možnosť postúpenia
pohľadávky banky na iný subjekt, účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej
pohľadávky na nebankový subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením
pohľadávky banky opätovne na zaplatenie dlžnej čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku
na splnenie účelu uvedeného v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať

až po zosplatnení, resp. po konečnej splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14CoCsp/12/2023-150 zo dňa 31.07.2023, v ktorom krajský súd odkazujúc na právnu úpravu ust. §
92 ods. 8 Zákona o bankách, ale aj na teleologický výklad tohto zákonného ustanovenia, sledujúc
účel a zmysel tejto právnej úpravy mal za to, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na

iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka
v relevantnej časovej súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný
subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s
upozornením, že pokiaľ aj napriek tejto písomnej výzve banky zostane klient naďalej nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, môže

banka využiť svoje oprávnenie a bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku inému subjektu, pričom práve takouto formou je ochrana klientov banky účinne
nielen fiktívne zabezpečená.

1.6Vnadväznostinauvedenéokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,

že nakoľko žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienky doručenia samostatnej, výlučnej výzvy
banky podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky žalovanej, je
podľa okresného súdu samotné postúpenie pohľadávky pre nesplnenie zákonných podmienok potrebné
považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, na neplatnosť
ktoréhojesúdpovinnýexoffoprihliadať,atoajbeznámietkyžalovanej,pretozdôvoduabsencieaktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v spore, spôsobenej neplatnosťou postúpenia pohľadávky, žalobu zamietol.

2.Protipredmetnémurozsudkusúduprvejinštanciesažalobavcelomrozsahuvzákonnejlehoteodvolal
a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP),

ďalej preto, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež preto, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Uvedené odvolacie dôvody rozvinul žalobcav odvolaní do argumentácie, v rámci ktorej namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že pri postúpení
pohľadávky banky neboli splnené zákonné podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, konkrétne,
že banka nevyzvala žalovanú osobitnou samostatnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie
bolo podľa jeho názoru celkom nesporne preukázané, že pôvodný veriteľ dodržal pred postúpením
pohľadávky všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaná bola
v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola pôvodným veriteľom vyzvaná na

úhradu omeškaných splátok úveru, a to výzvou zo dňa 14.07.2021 („s vrátenou obálkou preukazujúcou
doručovanie uvedenej písomnosti do dispozičnej sféry žalovanej“), ktorou postupca upozornil žalovanú
na omeškanie a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy a tiež výzvou zo dňa 15.08.2021 označenou
ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný („s vrátenou obálkou preukazujúcou doručovanie uvedenej
písomnosti do dispozičnej sféry žalovanej“), ktorou právny predchodca postupcu vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy úveru spolu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu.

Za kvalifikovanú výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno pritom podľa žalobcu
považovať nielen výzvu zo dňa 14.07.2021, ale aj výzvu zo dňa 05.08.2021 (obe s potvrdením o ich
doručovaní žalovanej). Na základe uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaná bola napriek písomnej výzve banky v čase postúpenia pohľadávky banky v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní, a teda bolo preukázané, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona
obankách,zktoréhozapoužitiažiadnehovýkladunevyplýva,ženaplatnépostúpeniepohľadávkybanky
je potrebná osobitná výzva, pričom uvedené ustanovenie neurčuje ani žiadne jej osobitné náležitosti.
Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v danom prípade boli kumulatívne splnené podmienky vyplývajúce
z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, preto došlo k riadnemu a účinnému postúpeniu pohľadávky

banky na žalobcu, ktorý je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pretože za kvalifikovanú výzvu možno
považovať výzvu zo dňa 14.07.2021 a aj výzvu zo dňa 05.08.2021. V uvedenej súvislosti žalobca
v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil a naďalej tvrdí, že žalovaná bola v čase
postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu
ako 90 kalendárnych dní. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje podľa

žalobcu judikatúru najvyšších súdnych autorít (uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023)
pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a tiež pokiaľ ide
o to, či výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno rozumieť podanie, ktorým veriteľ
vyhlasuje predčasnú splatnosť pohľadávky, resp. či výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
možno rozumieť výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, pričom výzva z 05.08.2021 (Vyhlásenie úveru za

predčasne splatný) obsahuje dokonca aj výslovné upozornenie, že banka je v prípade neuhradenia
dlžnej sumy žalovanou oprávnená postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. V súvislosti s rozhodovacou
praxou poukázal žalobca v odvolaní tiež na uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019,
na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018, ďalej na rozhodnutia krajských súdov,
konkrétne Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoCsp/11/2024 z 11.07.2024, Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 5CoCsp/25/2023 z 26.03.2024, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/31/2023 z 26.02.2024,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/1/2023 z 11.01.2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 11CoCsp/13/2022 z 17.08.2022, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/16/2022 z 28.06.2022,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/67/2021 zo 14.04.2022, Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3CoCsp/5/2022 z 03.01.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/2/2022 z 28.07.2022

a sp. zn. 17CoCsp/33/2022 z 27.10.2022 a uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného má za to, že
podmienky vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách boli v danom prípade nepochybne splnené,
pričom pohľadávka banky bola na žalobcu platne postúpená. V súvislosti so súdom prvej inštancie
konštatovanou neprimeranosťou časového odstupu medzi vyhotovením výziev, ktoré žalobca považuje
za výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a postúpením pohľadávky na žalobcu, žalobca

v odvolaní uviedol, že v Zákone o bankách nie je uvedená žiadna lehota, v ktorej musí byť po vyhotovení
a odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách pohľadávka postúpená, a preto mu nie
je zrejmé, ako si súd prvej inštancie túto domnelú povinnosť vytvoril. V uvedenej súvislosti poukázal
žalobca v odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/33/2022 z 27.10.2022,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že väčší časový odstup medzi výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8

Zákona o bankách a samotným postúpením pohľadávky banky nie je dôvodom, pre ktorý by malo
byť konštatované nesplnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, práve naopak,
poskytnutie dlhšej lehoty klientovi banky – spotrebiteľovi je v jeho prospech, nakoľko mu umožňuje
zaplatiť pohľadávku veriteľovi počas dlhšieho obdobia, kedy splnením dlhu spotrebiteľ môže (po dlhšiudobu) zabrániť postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách žalobca v konaní preukázal platobnou históriou úveru, predloženými výzvami zo
strany postupcu, ako aj dôkazmi o doručovaní výziev priamo žalovanej, preto považuje za nevyhnutné

odvolaním napadnutý rozsudok podrobiť zo strany odvolacieho súdu okamžitej revízii, nakoľko právne
závery v ňom uvedené nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave, ktorá sa
na predmetnú vec vzťahuje. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho
v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 85,30 Eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 25,- Eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho
konaniavovýške60,30EursDPHstým,žetrovyprávnehozastúpeniaodvolaciehokonaniapozostávajú
z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 43,82 Eur s DPH a režijného paušálu (za rok 2024, kedy
bolo podané odvolanie) k úkonu právnej služby vo výške 16,48 Eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 písm. b) a c) CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 08.07.2015, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 08.07.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

8. Podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je

veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere
podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané
dôvodne. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie

na strane žalobcu, keď mal za to, že druhá ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžadovaná
podmienka na platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt nebola v danom prípade splnená,
a to osobitná výzva banky, v ktorej by banka poučila klienta – žalovanú o možnosti postúpenia jej
pohľadávky na tretí subjekt. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca poukázal v odvolanísprávne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023, v odôvodnení
ktoréhonajvyššísúdokreminéhouvádza:„akjepreplatnosťpostúpeniapohľadávkybankyvočiklientovi
potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca

v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1
CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj
splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak
v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka)
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho

záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia
pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu
v zmysle citovaného ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného
znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je
napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej

z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia či
i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať
resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude
oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu“.

10. V danom prípade bola predovšetkým predmetom postúpenia pohľadávka, ktorá bola v čase
postúpenia už splatná (bola po uplynutí v Zmluve č. 0548 4021 15SU zo dňa 08. 07. 2015 dohodnutej
konečnej splatnosti úveru), čo znamená, že prvá podmienka vyplývajúca z ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách na platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt bola bez akýchkoľvek pochybností
splnená, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie, keď v odseku 20.2 odôvodnenia rozsudku

uviedol, že „prvý predpoklad platného postúpenia pohľadávky banky je splnený“. Pokiaľ ide o druhú
podmienku, ktorou je podľa okresného súdu samostatná a výlučná výzva banky (t. j. výzva nad rámec
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a oznámenia o zosplatnení úveru), vo vzťahu ku ktorej
mal okresný súd za to, že takáto výzva v danom prípade absentuje, resp. že existencia takejto výzvy
nebola v danom prípade zo strany žalobcu v konaní preukázaná, z ktorého dôvodu je predmetná Zmluva

o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi žalobcom ako postupníkom a ČSOB, a. s. ako postupcom
neplatná, odvolací súd uvádza, že v tejto časti nemožno považovať záver súdu prvej inštancie za
správny, pretože vo „Vyhlásení úveru za predčasne splatný“ zo dňa 05. 08. 2021, ktoré predchádzalo
postúpeniu pohľadávky bola žalovaná veriteľom upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
úveru vyčíslenej k 04. 08. 2021 v lehote tam určenej „využije banka všetky práva, ktoré jej vyplývajú

zo Zmluvy, resp. z právnych predpisov na uspokojenie svojej pohľadávky, a to predajom založenej
nehnuteľnosti na dražbe, prípadne súdnym vymáhaním alebo iným spôsobom uspokojenia pohľadávky
banky vrátane jej postúpenia na inú osobu“. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023 banka takúto povinnosť ani nemala, napriek tomu
bola táto povinnosť zo strany banky splnená. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje

žalobu zamietajúce rozhodnutie, vychádzajúce zo záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na
strane žalobcu na nesprávnych skutkových zisteniach a následne na nesprávnom právnom posúdení
veci, čo znamená, že žalobca podal odvolanie uplatňujúc si odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. f) CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, dôvodne.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, tak ako je vyššie uvedené, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. §
391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie konštatujúc, že
z hľadiska časového odstupu medzi výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (za ktorú možno
v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023 považovať

aj výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru) a postúpením pohľadávky ako skutočnosti vedúcej okrem iného súd prvej inštancie k zamietnutiu
žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, sa možno stotožniť s právnym
názorom Krajského súdu v Trenčíne, vyjadreným v jeho rozhodnutí sp. zn. 17CoCsp/33/2022 zo dňa
27.10.2022, v odôvodnení ktorého Krajský súd v Trenčíne v čo do predmetu sporu podobnej veci

uviedol, že „väčší časový odstup medzi výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a samotným
postúpením pohľadávky banky nie je dôvodom, pre ktorý by malo byť konštatované nesplnenie
podmienokvzmysleust.§92ods.8Zákonaobankách,právenaopak,poskytnutiedlhšejlehotyklientovi
banky – spotrebiteľovi je v jeho prospech, nakoľko mu umožňuje zaplatiť pohľadávku veriteľovi počasdlhšiehoobdobia,kedysplnenímdlhuspotrebiteľmôže(podlhšiudobu)zabrániťpostúpeniupohľadávky
na tretí subjekt“. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec z vecného
hľadiska v súlade s príslušnými procesnoprávnymi ustanoveniami upravujúcimi civilné súdne konanie

prejednať a rozhodnúť o žalobou uplatnenom nároku aktívne vecne legitimovaného žalobcu; v novom
rozhodnutívovecisamej rozhodnesúdprvejinštanciepodľaust.§396ods.3CSPvrámcirozhodovania
o trovách konania aj o trovách tohto odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.