Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by Mgr. Zuzana Dojčánová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35Csp/55/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323201802.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662,
proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 2. E. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
D. XXXX, XXX XX D., obaja zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná
979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, o určenie záložného práva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že záložné právo v prospech žalobcu, ktoré sa zriadilo na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na nehnuteľnostiach - pozemky registra "C" katastra
nehnuteľností, parc. č. 60/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 374 m2, parc. č. 60/2, zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 238 m2, parc. č. 60/4, ostatná plocha s výmerou 494 m2, parc. č. 60/5,
zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 26 m2, parc. č. 68/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 16
m2, parc. č. 68/4, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 3 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX
na pozemku registra "C", parc. č. 60/2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: D., obec: D., okres:
Šaľa, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom,
uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi záložným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, F. a záložcami: 1. F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D. 2. H. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX
XX D., existuje.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.5.2023 domáhal, aby súd určil, že záložné právo v prospech
žalobcu, ktoré sa zriadilo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na
nehnuteľnostiach - pozemky registra "C" katastra nehnuteľností, parc. č. 60/1, zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 374 m2, parc. č. 60/2, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 238 m2, parc. č.
60/4, ostatná plocha s výmerou 494 m2, parc. č. 60/5, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 26
m2, parc. č. 68/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 16 m2, parc. č. 68/4, zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 3 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku registra "C", parc. č. 60/2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území: D., obec: D., okres: Šaľa, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom (ďalej len „nehnuteľnosti“), uzatvorenej
dňa 03.06.2014 medzi záložným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, F. a záložcami: 1. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D. 2. H. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX
D., existuje.2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.6.2014 uzavrel s dlžníkmi F. G. a H. D. G. Zmluvu o úvere
na sumu 70.800,- Eur a v ten istý deň za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavrel
ako záložný veriteľ s dlžníkmi ako záložcami Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
k nehnuteľnostiam. Vklad záložného práva bol povolený 4.6.2014 Okresným úradom Šaľa, katastrálnym
odborom pod V 1153/14. Dňa 4.6.2014 uzavrel žalobca s dlžníkmi F. G. a H. D. G. ďalšiu Zmluvu
o úvere, ktorý úver bol taktiež zabezpečený záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam. Vklad
druhého záložného práva bol povolený pod V1164/14. Úver na základe druhej úverovej zmluvy dlžníci
splatili, v zmysle čoho žalobca dňa 23.2.2018 vystavil kvitanciu na zrušenie záložného práva pod č.
1164/14, avšak Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor omylom vymazal okrem druhého záložného práva
aj prvé záložné právo. Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor v liste z 10.6.2021 potvrdil, že k výmazu
záložného práva došlo omylom, avšak opravné zaevidovanie záložného práva nie je možné vykonať
z dôvodu ďalšej právnej zmeny, ktorou dlžníci previedli kúpnou zmluvou podľa V-301/2020 z 18.2.2020
nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sú v súčasnosti vedení ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností bez akýchkoľvek tiarch. Na základe uvedeného sa pohľadávka žalobcu voči
dlžníkom vyplývajúca z prvej úverovej zmluvy stala nezabezpečenou pohľadávkou, a to v rozpore so
zákonom, keďže nedošlo k platnému zániku a následne výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré bolo zapísané pod V 1153/14. Dlžníci prestali splácať úver z prvej úverovej zmluvy, čím sa
výrazne zhoršilo postavenie žalobcu ako veriteľa. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
žalobca odôvodnil tým, že jeho právo je preukázateľne ohrozené, nakoľko iným spôsobom ako súdnym
rozhodnutím nedokáže pôvodne zapísané záložné právo zapísať späť do katastra nehnuteľností.
Skutočnosť, že žalovaní sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáha určenia
záložného práva, ktoré bolo nezákonne vymazané, zakladá pasívnu legitimáciu žalovaných v spore.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia, nakoľko záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak bol dobromyseľný v zmysle § 151h ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Zo žiadnej skutočnosti uvedenej v žalobe nemožno vyvodiť, že by mali byť žalovaní
nedobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez zaťaženia záložným
právom.Naopak,sámžalobcaodkazujenalistkatastrálnehoúradu,zktoréhojezrejmé,žetentoomylom
vymazal všetky záložné práva viaznuce na nehnuteľnostiach. Uvedené sa stalo ešte v roku 2018, pričom
žalovaní nadobudli vlastnícke právo až v roku 2020. Je preto nepochybné, že títo ani pri vynaložení
všetkej náležitej starostlivosti nemohli mať vedomosť o tom, že by nehnuteľnosti mali byť zaťažené
záložným právom v prospech žalobcu. Navyše ak by žalobca zachoval náležitú odbornú starostlivosť
a údaje by skontroloval v katastri nehnuteľností skôr, nedošlo by medzičasom k prevodu nehnuteľností
nažalovaných.Žalovanízároveňvznieslinámietkupremlčania.Dňa23.2.2018žalobcavystavilkvitanciu
na zrušenie záložného práva, v dôsledku ktorej kataster vykonal výmaz záložného práva. Žalobca však
až listom z 2.6.2021 kontaktoval Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, kde tento uviedol, že došlo
k neoprávnenému výmazu záložného práva, a žalobu podal až 18.5.2023. Je preto zrejmé, že trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu už uplynula.
4. Žalobca vo vyjadrení z 15.8.2023 vo vzťahu k argumentácii žalovaných poukázal na ust. § 151h
ods. 4 OZ, z ktorého vyplýva, že ustanovenie ods. 3 nemožno aplikovať na danú situáciu, nakoľko
záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam sa zapisuje do osobitného registra, ktorým je kataster
nehnuteľností. Podľa žalobcu je nadobúdateľ predmetu prevodu povinný preukázať, že vynaložil
všetku náležitú starostlivosť na oboznámenie sa, či je k predmetu zálohu zaregistrované záložné
právo, pričom len ubezpečenie prevádzajúceho, že na predmete kúpy neviaznu práva tretích osôb,
resp. záložné právo, nezbavuje nadobúdateľa povinnosti preveriť existenciu záložného práva. Žalobca
nesúhlasil s námietkou premlčania s odkazom na § 100 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa záložné
právo nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Pohľadávka zabezpečená záložným právom nebol
doposiaľ splatená, pričom dlžníci prestali úver splácať na základe čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti.
5. Žalovaní vo vyjadrení z 20.9.2023 uviedli, že súbežné používanie termínov „registrácia v osobitnom
registri“a„zápisvkatastrinehnuteľností“vustanoveniachObčianskehozákonníkavyvolávapochybnosti
o čitateľnosti skutočného úmyslu zákonodarcu a jeho úmysle vylúčiť dopad § 151h ods. 3 v prípade
záložného práva vznikajúceho zápisom do katastra nehnuteľností. Žalovaní majú sa to, že zákonodarca
mal v úmysle rozlišovať kataster nehnuteľností a osobitné registre, a tak zároveň vylúčiť aplikáciu §
151h ods. 4 pojednávajúceho o osobitných registroch na záložné právo vznikajúce zápisom do katastra
nehnuteľností. Zákonodarca pri stanovení podmienok zániku záložného práva explicitne nevylúčilmožnosť zániku záložného práva v prípade, že záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri,
hoci keby to mal v úmysle, tak by tak učinil, vzhľadom aj na to, že tak učinil v ustanoveniach
o prevode a prechode záložného práva. Z toho vyplýva, že nie je vylúčený zánik záložného práva
zdôvodujehoprevodunanadobúdateľadobromyseľnéhovtom,ženadobúdaveczálohomnezaťaženú.
Žalovaní boli v súlade s § 151md ods. 1 písm. f) OZ v čase prevodu zálohu pri vynaložení náležitej
starostlivosti dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, a tak z dôvodu
ich preukázanej dobromyseľnosti pri prevode nehnuteľností boli splnené podmienky zániku záložného
práva.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom žalovaného v 2.
rade, výsluchom svedkov F. G., D. G., zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok z
3.6.2014, rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru zo 4.6.2014 V1153/14, odpoveďou
Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru z 10.6.2021, výpisom z LV č. XXX, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z 2.5.2022, výpisom z účtu za rok 2023, kúpnou zmluvou z 13.2.2020,
upovedomením o začatí exekúcie 400EX 55/20 z 22.1.2020, výpismi z účtu žalovaných, upovedomením
o ukončení exekúcie 400EX 55/20 z 15.2.2020, výzvou žalobcu na predloženie nehnuteľnej zábezpeky
z 26.7.2021, odpoveďou F. G. z 26.7.2021, odpoveďou žalobcu z 29.9.2021, a zistil tento skutkový stav
veci:
7. Dňa 3.6.2014 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a H. D. G. a F. G. ako záložcami
uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 1338439 9 04 a 1338439
3 06 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a F. G. ako stavebným sporiteľom – dlžníkom dňa
3.6.2014. Záložné právo bolo zriadené pre záložného veriteľa k zálohu, ktorý tvoril nehnuteľný majetok
zapísaný na LV č. XXX, v k.ú. D. ako rodinný dom súp.č. 165 postavený na pozemku reg. „C“, parc.č.
60/2 a pozemku registra „C“ parc. č. 60/1 o výmere 374 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 60/2
o výmere 238 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 60/4 o výmere 494 m2, ostatné plochy, parc.
č. 60/5 o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 68/3 o výmere 16 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 68/4 o výmere 3 m2, zastavané plochy a nádvoria. Rozhodnutím Okresného úradu
Šaľa, katastrálneho odboru zo 4.6.2014 pod číslom vkladu V 1153/14 bol povolený vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností.
8. Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor v liste z 10.6.2021 adresovanom žalobcovi a označenom
ako Odpoveď na „Neoprávnené vymazanie ťarchy z listu vlastníctva“ z 2.6.2021 uviedol, že pod
č.z. 200/2014 bol vykonaný zápis zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok pod č.
V-1153/2014 zo 4.6.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a záložcami D. G. a F. G., a to na základe Zmluvy
o úvere č. 1338439 9 04 a 1338439 3 06, kedy predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXX, k.ú. D.. Následne pod č. z. 201/2014 bol vykonaný zápis zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok pod č. V-1164/2014 z 5.6.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a záložcami D. G. a F.
G., a to na základe Zmluvy o úvere č. 1338439 6 05 a 1338439 0 07, kedy predmetom zálohu boli totožné
nehnuteľnosti. Dňa 28.2.2018 bola správnemu orgánu doručená Kvitancia – súhlas žalobcu s výmazom
záložného práva na nehnuteľnú vec – V-1164/14 z 23.2.2018 (zaregistrované pod č. Z-459/2018) na
základe ktorého záložný veriteľ udelil súhlas so zrušením záložného práva. V súlade s kvitanciou bol
vykonaný zápis poznámky a následne bolo vyškrtnuté v časti C-Ťarchy LV č. XXX pre k.ú. D. záložné
právo podľa č. V-1164/14 z 5.6.2014. V rozpore s touto listinou však v časti C-Ťarchy LV č. XXX pre k.ú.
D. bolo pod č.z. 176/2018 omylom vyškrtnuté aj záložné právo v znení: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 – Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok podľa č. V-1153/14 zo dňa 4.6.2014. Ďalším úkonom bol zápis Kúpnej zmluvy podľa V-301/2020
z 18.2.2020, na základe ktorej nadobudli žalovaní vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú.
D., každý v 1 k celku. V článku IV ods. 4 kúpnej zmluvy predávajúci (D. G. a F. G.) vyhlásili, že ku dňu
uzavretia zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, záložné práva, vecné bremená ani iné ťarchy.
Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor na základe toho konštatoval, že je zrejmé, že výmaz záložného
práva podľa č. V-1153/14 zo dňa 4.6.2014 bol vykonaný omylom, v rozpore s kvitanciou žalobcu zo dňa
23.2.2018. Opätovné zaevidovanie predmetného záložného práva podľa č. V-1153/2014 do LV č. XXX
pre k.ú. D. na základe opravy chyby v katastrálnom operáte podľa §59 ods. 2 písm. d) katastrálneho
zákona nie je možné vykonať, z dôvodu ďalšej právnej zmeny (kúpna zmluva podľa č. V-301/2020 z
18.2.2020).9. V súčasnosti sú ako vlastníci nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. D. zapísaní žalovaní v 1. a
2. rade ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1 k celku, pričom na nehnuteľnostiach nie sú
zapísané žiadne ťarchy. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 13.2.2020
uzavretej medzi nimi ako kupujúcimi a H. D. G. a F. G. ako predávajúcimi. Zmluvné strany sa dohodli
na kúpnej cene 84.789,86 Eur, ktorá mala byť uhradená na exekútorský účet za účelom uhradenia dlhu
predávajúcich, vrátane jeho príslušenstva a trov exekučného konania v zmysle upovedomenia o začatí
exekúcie č. 400EX 55/20 z 22.1.2020, najneskôr do 2 dní po podpise zmluvy. Podľa predložených
príkazov na úhradu bola úhrada kúpnej ceny vykonaná 14.2.2020 a 15.2.2020 bolo súdnym exekútorom
vydané Upovedomenie o ukončení exekúcie 400EX 55/20 z dôvodu vymoženia nároku vrátane trov
exekúcie.
10. Listom z 26.7.2021 žalobca vyzval dlžníčku F. G. na predloženie podkladov k nehnuteľnej zábezpeke
úveru na zabezpečenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere č. 1338439 9 04, nakoľko kontrolou stavu
zábezpeky poskytnutého úveru zistil, že došlo k neoprávnenému výmazu záložného práva v prospech
žalobcu pod V 1153/14 a 18.2.2020 bol záložný objekt prevedený na nových vlastníkov bez súhlasu
záložného veriteľa. Dlžníčka v odpovedi z 27.8.2021 uviedla, že si nie je vedomá pochybenia pri plnení
podmienok úverovej zmluvy, splátky úveru riadne uhrádza. Výmaz záložného práva nebol vykonaný
na jej podnet, ale o strany žalobcu, čo je zrejmé z listu z 23.2.2018,v ktorom jej žalobca oznámil, že
splatila pohľadávku z úverovej zmluvy 1338439605, pričom prílohou bola Kvitancia/súhlas s výmazom
záložného práva na nehnuteľnú vec – V – 1164/14, podľa ktorej žalobca udelil súhlas so zrušením
záložného práva zriadeného v jeho prospech ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach. Žalobca
v následnej reakcii z 29.9.2021 dlžníčku upozornil, že kvitancia z 23.2.2018 bola vystavená na základe
úplného splatenia úveru č. 1338439 6 05 a súhlas s výmazom sa týkal záložného práva pod V – 1164/14.
Úver č. 1338439 9 04 však žalobca naďalej eviduje ako splácaný a záložné právo pod V 1153/14 je teda
naďalej platné. Žalobca nikdy nevydal súhlas s výmazom záložného práva pod V 1153/14.
11. Dňa 2.5.2022 adresoval žalobca dlžníkom D. G. a F. G. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru na základe Zmluvy o úvere č. 1338439 9 04, a to ku dňu 2.5.2022, ku ktorému dňu dlžná
suma predstavuje 64.115,89 Eur. Dlžníci oznámenie prevzali 9.5.2022, resp. 5.5.2022. Podľa výpisu z
účtu zosplatneného úveru za rok 2023 bol výška konečného zostatku k 10.7.2023 -71.249,49 Eur.
12. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2020 v dobrej viere nadobudli nehnuteľnosti
za účelom investovania. Bežne pritom vychádzajú zo zápisov v katastri, ktoré aj v tomto prípade
prešetrili. Na LV sa nenachádzali žiadne zápisy záložného práva. Nehnuteľnosti odkúpili ako investíciu s
tým, že pôvodní majitelia tam zostávajú a nehnuteľnosti užívajú. O žiadnom záložnom práve nevedeli a
ani o tom, že pôvodní majitelia majú nejaké úverové vzťahy. Ohľadne kúpy ich oslovila pani G., záujem
mali, zdalo sa to ako dobrá investícia. Fischerových predtým poznali, sú to rodinní priatelia.
13. Žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že vo februári 2020 ich vyhľadala pani G., či by
nemali záujem o kúpu nehnuteľnosti. Z ich pohľadu šlo o zaujímavú nehnuteľnosť v centre Tešedíkova
na Hlavnej ceste. Pani G. mu hovorila, že majú nejaké ťažkosti, že majú exekúciu a majú splatiť úver.
Dohodli sa na cene 85.000,- Eur s tým, že peniaze platili rovno exekútorovi. Pre nich to bola dobrá
investícia, v súčasnosti je hodnota nehnuteľnosti asi dvakrát toľko. V čase prevodu na nehnuteľnosti
žiadna ťarcha nebola. Fischerovci tvrdili, že chcú čím skôr zaplatiť dlhy, aby ťarcha nevznikla a aby
žiadne dlhy nemali.
14. Svedkyňa F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, pri svojom výsluchu potvrdila, že jej žalobca
poskytol úver vo výške 70.800,- Eur a že možno podpísala zmluvu o záložnom práve na nehnuteľný
majetok, ale potom dostali list, že v katastri nie je ťarcha a preto si mysleli, že ho môžu predať. V roku
2018 splatili úver a vtedy dostali vymazanie v katastri. Mali ešte jeden úver, ale to asi splatili z toho, za
čo predali dom. Od žalobcu mali asi dva úvery, pričom svedkyňa na otázku či ich splatili uviedla, že asi
nie. Od žalobcu dostala vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, túto dlžnú sumu doposiaľ neuhradila, keďže
mala pocit, že jej neprávom napísali, že neprávom predali dom a s tým nesúhlasila. Úver začala splácať,
ale keď dostala list od žalobcu o prevode nehnuteľností, tak prestala, už na to nemala peniaze. K predaju
nehnuteľností došlo, keď dostali exekučný list. Museli rýchlo konať a vypožičať od niekoho peniaze, lebo
tam bolo napísané, že inak im dom vezmú. Poprosila žalovaných, či by jej vedeli pomôcť, pričom ich
prvá otázka bola, či je tam ťarcha. Keď zistili, že nie, boli ochotní požičať peniaze s tým, že svedkyňa
s manželom tam budú bývať a keď na tom budú lepšie, odkúpia to späť. Exekúcia bola vedené pre dlhmanžela svedkyne voči jednej osobe. Kúpna cena 85.000,- Eur bola vyplatená exekútorovi. Svedkyňa a
manžel mali dva domy. Z predaja domu č. 1321 v roku 2018 vyplatili úver voči žalobcovi. Keď im napísali
list z katastra, že tam nemajú ťarchu, svedkyňa si myslela, že je vyriešený aj druhý úver.
15. Svedok H. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, pri svojom výsluchu uviedol, že mali úver cez
žalobcu, ktorý uhradili a keď prišla správa, že nemajú zablokovaný dom, mysleli si, že je všetko v
poriadku. K prevodu domu na žalovaných došlo nakoľko mali exekučný príkaz a tento dlh potrebovali
súrne splatiť. Poprosili žalovaných, či by im nevedeli pomôcť, a potom im dom predali s tým, že o pár
rokov na tom budú finančne lepšie a odkúpia ho naspäť. Dlh uplatňovaný v exekúcii vznikol, keď si
svedok požičal od I. B. peniaze na financovanie firmy a tá suma v krátkom čase mimoriadne narástla.
16. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
18. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej
len „registrácia v osobitnom registri“) nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
20. Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné
právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
22. Podľa § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu,
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak
je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je
dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
23. Podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné
právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
24. Podľa § 151md písm. f) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká ak záložca previedol záloh
v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom.
25. Podľa § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
26. Žalobca sa určovacou žalobou v konaní domáha určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade neexistuje. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodňoval tým, žeomylom katastrálneho odboru došlo k výmazu predmetného záložného práva a v dôsledku následnej
zmeny vlastníkov zálohu môže kataster k opätovnému zápisu pristúpiť len na základe rozhodnutia súdu.
Nakoľko záložné práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností, neexistencia tohto
zápisu ohrozuje možnosť záložného veriteľa uspokojiť zabezpečenú pohľadávku a vyvoláva právnu
neistotu, pokiaľ ide o existenciu tohto záložného práva, vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov. Súd
preto považoval naliehavý záujem žalobcu na požadovanom určení za daný.
27. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel s dlžníkmi manželmi Fischerovými dve zmluvy o
úvere, pohľadávky z ktorých boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, na základe dvoch
zmlúv o zriadení záložného práva. Vklad prvého záložného práva bol povolený 4.6.2014 pod V 1153/14
a vklad druhého záložného práva bol povolený pod V 1164/14. Úver na základe druhej úverovej zmluvy
dlžníci splatili, v zmysle čoho žalobca dňa 23.2.2018 vystavil kvitanciu na výmaz záložného práva pod
V 1164/14. Obsah tejto kvitancie, a teda že obsahovala výlučne súhlas záložného veriteľa s výmazom
záložného práva povoleného pod V 1164/14, bol v konaní dostatočne preukázaný jednak na základe listu
Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru z 10.6.2021 adresovanému žalobcovi a označenému ako
Odpoveď na „Neoprávnené vymazanie ťarchy z listu vlastníctva“ z 2.6.2021, v ktorom úrad jednoznačne
uvádza, že omylom vymazal okrem druhého záložného práva pod V 1164/14 aj prvé záložné právo pod
V 1153/14. Ďalším dôkazom o obsahu kvitancie je odpoveď dlžníčky F. G. z 27.8.2021 na výzvu žalobcu,
v ktorej o.i. uviedla, že výmaz záložného práva nebol vykonaný na jej podnet, ale zo strany žalobcu,
čo je zrejmé z listu z 23.2.2018,v ktorom jej žalobca oznámil, že splatila pohľadávku z úverovej zmluvy
1338439605, pričom prílohou bola Kvitancia/súhlas s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec – V
– 1164/14, podľa ktorej žalobca udelil súhlas so zrušením záložného práva zriadeného v jeho prospech
ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach. Nakoľko na základe obsahu oboch týchto listín mal súd za
preukázané, že žalobcom vystavená kvitancia neobsahovala súhlas s výmazom záložného práva pod
V 1153/14, ale k tomuto došlo omylom zo strany katastrálneho úradu, ako nadbytočný zamietol návrh
žalovaných na predloženie podania pod názvom „Neoprávnené vymazanie ťarchy z listu vlastníctva“ z
2.6.2021 a Oznámenia o výmaze záložného práva Okresného úradu Šaľa, označených ako dôkazy až
v podaní z 15.1.2024 a teda po uplynutí sudcovskej lehoty na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.
28. V konaní bolo ďalej preukázané, že pohľadávka a jej príslušenstvo vzniknuté z úveru poskytnutého
na základe zmluvy o úvere č. 1338439 9 04 a 1338439 3 06 zo dňa 3.6.2014 (prvá úverová zmluva)
neboladoposiaľsplatená.Dňa2.5.2022adresovalžalobcadlžníkomD.G.aF.G.oznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru na základe Zmluvy o úvere č. 1338439 9 04, a to ku dňu 2.5.2022,
ku ktorému dňu dlžná suma predstavuje 64.115,89 Eur. Dlžníci oznámenie prevzali 9.5.2022, resp.
5.5.2022. Podľa výpisu z účtu zosplatneného úveru za rok 2023 bol výška konečného zostatku k
10.7.2023-71.249,49Eur.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenazjavnúnedôvodnosťžalovanýmivznesenej
námietky premlčania záložného práva, keďže z ustanovenia s §100 ods. 2 OZ vyplýva, že záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Žalovaní pritom v konaní neprodukovali žiadne
tvrdenia ani dôkazy, ktorými by preukazovali prípadné premlčanie nárokov žalobcu z úverovej zmluvy
alebo spochybňovali ním doložené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v roku 2022.
29. Ďalšia právna argumentácia žalovaných bola založená na tom, že
1)záložnéprávonanichakonadobúdateľovnepôsobí,nakoľkobolivčaseprevoduzálohuprivynaložení
náležitej starostlivosti dobromyseľní, že nadobúdajú záloh nezaťažený záložným právom (§ 151h ods.
3 OZ), resp.
2) záložné právo zaniklo, nakoľko boli ako nadobúdatelia zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľní, že nadobúdajú záloh nezaťažený záložným právom (§ 151md písm. f) OZ).
30. Vo vzťahu k bodu 1) súd zhodne so žalobcom poukazuje na znenie ust. § 151h ods. 4 OZ, v zmysle
ktorého na danú situáciu nie je možné aplikovať § 151h ods. 3 OZ z dôvodu, že záložné právo zriadené k
nehnuteľnosti sa zapisuje do osobitného registra, ktorým je kataster nehnuteľností. Súd sa nestotožňuje
s výkladom žalovaných, podľa ktorého mal zákonodarca súbežným používaním termínov „registrácia
v osobitnom registri“ (§ 151e ods. 3 a 4 OZ) a „zápis v katastri nehnuteľností“ (§ 151e ods. 2 OZ) v
úmysle rozlišovať kataster nehnuteľností a osobitné registre, a tak zároveň vylúčiť aplikáciu § 151h ods.
4 OZ pojednávajúceho o osobitných registroch na záložného právo vznikajúce zápisom do katastra
nehnuteľností. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery odbornej literatúry, podľa ktorých: „Záložné
práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je osobitným
registrom záložných práv. Legislatívna skratka „registrácia v osobitnom registri“ uvedená v § 151e ods.4 OZ sa vzťahuje aj na kataster nehnuteľností. Potrebné je na to upozorniť preto, že zo samotného
znenia § 151e ods. 4 OZ nie je úplne jednoznačné či sa pod pojmom „osobitný register“ myslí aj kataster
nehnuteľností.Zďalšiehotextuzákonajevšakzjavné,žezákonodarcapodlegislatívnuskratku„osobitný
register“vzťahujeajkatasternehnuteľností(napr.§151fods.1a3,§151hods.4Ozainé)“–viďŠtevček,
M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 –
450. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, 1177 s. a
„V zmysle §151h ods. 4 OZ ustanovenie tretieho odseku označeného paragrafu sa nevzťahuje na
záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri záložných práv (§151e ods. 2 – 4 OZ).
Doslovný výklad navádza k tomu, že ak sa určitý záloh v osobitnom registri záložných práv síce
registruje, ale registrácia záložného práva má iba deklaratórne účinky (pozri komentár k § 151e OZ),
potom sa §151h ods. 3 OZ aplikuje. Z povahy veci je však namieste extenzívny výklad, že §151h
ods. 4 OZ sa vzťahuje na všetky záložné práva registrované v osobitných registroch záložného práva,
teda § 151h ods. 3 OZ sa aplikuje výlučne na záložné práva registrované v Notárskom centrálnom
registri záložných práv. Tomu nasvedčuje aj znenie § 151h ods. 3 posledná veta OZ, ktorý nespomína
osobitné registre záložných práv, uvádza iba „register záložných práv“, čo je legislatívna skratka pre
Notársky centrálny register záložných práv (§151e ods. 1 OZ). Napokon, je potrebné pripomenúť, že
dobromyseľný nadobúdateľ zálohu, ktorý je predmetom evidencie v osobitnom registri záložných práv,
nie je chránený ani vtedy, ak záložné právo v čase prevodu nebolo v príslušnom registri evidované (ergo
bolo nesprávne vymazané). Záložné právo v takom prípade pôsobí voči nadobúdateľovi napriek jeho
dobromyseľnosti.“ – viď Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, 1193 s.
Na základe vyššie uvedeného možno potom uzavrieť, že záložné právo na nehnuteľnosti zriadené na
základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 3.6.2014 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, ktoré vzniklo v zmysle § 151e ods.2 OZ zápisom v katastri nehnuteľností pod
V 1153/14, a teda registráciou v osobitnom registri, v zmysle § 151h ods. 4 OZ pôsobí voči žalovaným
ako nadobúdateľom zálohu bez ohľadu na ich dobromyseľnosť, keďže aplikácia § 151h ods. 3 OZ je
na danú vec vylúčená. Na nadobúdateľov pritom toto záložné právo pôsobí aj vtedy, ak v čase prevodu
nebolo v katastri riadne evidované z dôvodu jeho mylného výmazu príslušným katastrálnym úradom.
31. V rámci argumentáciu o zániku záložného práva pod bodom 2) žalovaní uvádzali, že zatiaľčo pre
zákonná úprava o pôsobení záložného práva na nadobúdateľa pri prevode a prechode zálohu vylúčila
zohľadňovanie dobromyseľnosti pri záložných právach vznikajúcich registráciou v osobitnom registri, v
prípade zániku záložného práva v zmysle § 151md ods. 1 písm. f) OZ k takémuto vylúčeniu nedošlo.
Žalovaní svoje tvrdenia podporili odkazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16Co/220/2012 zo dňa 20.9.2012, v zmysle ktorého „záložné právo zaniká, ak záložca previedol záloh
v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
zálohnezaťaženýzáložnýmprávom.Pokiaľvšakzákonodarcapriúpraveprechoduaprevoduzáložného
práva (§151h ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka) striktne rozlíšil a osobitne upravil situáciu ohľadom
záložných práv registrovaných v osobitnom registri, v prípade zániku záložného práva tak už neučinil
a nie je tak vylúčený zánik záložného práva z dôvodu jeho prevodu na nadobúdateľa dobromyseľného
v tom, že nadobúda vec zálohom nezaťaženú. … Ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho
zákonníka upravuje zánik záložného práva v prípade, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu
nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. V prejednávanej veci mal súd preukázaný prevod zálohu a zároveň dobromyseľnosť
navrhovateľa ako nadobúdateľa zálohu, teda mal preukázané splnenie podmienok zániku záložného
právapodľaust.§151mdods.1písm.f)Občianskehozákonníka,pričomzákonodarcanevylúčilmožnosť
zániku záložného práva evidovaného v osobitnom registri, hoci tak učinil v ustanoveniach o prevode a
prechode záložného práva (§151h ods. 4 Občianskeho zákonníka).“.
32. Na citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici odkazovali vo svojich vyjadreniach obe
strany sporu, keďže riešil obdobné sporné právne otázky, ako boli nastolené aj v tomto konaní. Pri
ďalšom dohľadávaní však súd zistil, že na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
zo dňa 26.06.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6 MCdo 10/2013-293 zo dňa
21.12.2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/220/2012-255 zo dňa 20.09.2012
a rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3C/95/2011-227 zo dňa 15.05.2012 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. V predmetnom rozhodnutí sa dovolací súd komplexne zaoberalotázkami nastolenými aj v tomto súdnom konaní a jeho závery sú podľa názoru súdu v plnom rozsahu
aplikovateľné na túto vec. Dovolací súd odôvodnil uznesenie nasledovne:
“Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predmetom záložného práva (zálohom) môže
byť aj byt a že záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom do
katastra nehnuteľností formou rozhodnutia príslušnej správy katastra (s účinnosťou od 1. októbra 2013,
katastrálnehoodboruokresnéhoúradu)opovolenívkladuzáložnéhopráva.Sozálohommožnonakladať
a ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu platí všeobecná zásada, podľa ktorej záložné právo
pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza,
že ustanovenie § 151h OZ zároveň stanovuje v odseku 1 a v odseku 3 výnimky z tohto pravidla. V
odseku 3 uvádza dva prípady, kedy pri prevode alebo prechode zálohu záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovi zálohu a to, ak záložca prevedie záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu
predmetu podnikania, resp. ak nadobúdateľ bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení
náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. V ustanovení
§ 151h ods. 4 OZ zákonodarca však stanovil, že výnimka uvedená v odseku 3 sa nevzťahuje na
záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri. To znamená, že pri prevode
alebo prechode zálohu, ku ktorému záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri (charakter
osobitného registra má podľa § 151e ods. 4 OZ aj kataster nehnuteľností), sa výnimka uvedená v odseku
3 neuplatní; v takomto prípade treba na vec použiť všeobecné pravidlo. Zákonodarca teda v tomto
ustanovení explicitne vylúčil možnosť nadobudnúť záloh bez zaťaženia záložným právom v prípade tých
zálohov, ktoré sú registrované v osobitnom registri a medzi ktoré bezpochyby patria aj nehnuteľnosti
(porovnaj III. ÚS 28/2013). Týmto dal jasne najavo svoj úmysel stanoviť v prípade nehnuteľnosti ako
zálohuvysokýstupeňprávnejochranyzáložnéhoveriteľa.Ktakémutoprávnemuzáverudospelnapokon
aj odvolací súd.
V ustanovení § 151md ods. 1 OZ sú vymenované jednotlivé spôsoby zániku záložného práva. Pod
písmenom f/ je upravený zánik záložného práva v prípade, ak záložca previedol záloh v bežnom
obchodnomstykuvrámcivýkonupredmetupodnikania,resp.aknadobúdateľbolprinadobudnutízálohu
v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný. Ide o prípad, kedy síce záložné právo zanikne,
ale pôvodná zabezpečená pohľadávka trvá naďalej. Uvedené ustanovenie je gramaticky a obsahovo
totožné s ustanovením § 151h ods. 3 OZ, ktoré predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého záložné
právo v prípade prevodu alebo prechodu zálohu pôsobí voči jeho nadobúdateľovi. Treba preto prisvedčiť
generálnemu prokurátorovi v tom, že ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f/ OZ je potrebné vykladať
systematicky a vo vzájomnom kontexte nielen s ustanovením § 151h ods. 3 OZ, ale aj s ustanovením
§ 151h ods. 4 OZ. Za pomoci logického a systematického výkladu možno dospieť k záveru, že zánik
záložného práva zakotvený v § 151md ods. 1 písm. f/ OZ je v podstate odrazom výnimky stanovenej v §
151h ods. 3 OZ. Treba ho chápať ako právny následok uvedenej výnimky. Ak totiž zákon stanovuje, že
záložné právo pri prevode zálohu voči jeho nadobúdateľovi nepôsobí, je to dôvod k zániku záložného
práva. Zaniknúť však môže len v tých prípadoch, na ktoré výnimka dopadá (nemožno ju rozširovať na
iné prípady). Ako už bolo uvedené vyššie, táto výnimka sa v súlade s § 151h ods. 4 OZ nevzťahuje na
záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ktorým je aj zápis v katastri nehnuteľností.
Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f/ OZ neprichádza preto do úvahy, ak dochádza k
prevodu alebo prechodu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor (záložné právo k
nim vzniká zápisom v katastri nehnuteľností). V takomto prípade záložné právo prechádza so zálohom
vždy na každého nadobúdateľa zálohu, teda aj na nadobúdateľa, ktorý bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. Opačný výklad citovaného ustanovenia nemožno presvedčivo vyvodiť na základe
premisy, podľa ktorej zákonodarca pri zániku záložného práva striktne nerozlíšil a osobitne neupravil
situáciu ohľadom záložných práv registrovaných v osobitnom registri, ako tomu bolo v rámci úpravy §
151h ods. 3 OZ tak, ako to urobil odvolací súd. Uvedená úvaha totiž trpí vnútorným logickým rozporom,
lebo záložné právo, ak zálohom je nehnuteľnosť, nemôže na jednej strane pôsobiť voči nadobúdateľovi
zálohu (§ 151h ods. 4 OZ) a zároveň zaniknúť (§ 151md ods. 1 písm. f/ OZ) a teda voči nadobúdateľovi
nepôsobiť. Navyše, ak by sa pripustila interpretácia zvolená odvolacím súdom, ustanovenia § 151h ods.
3 a ods. 4 OZ by boli bez akéhokoľvek významu; k zániku záložného práva by totiž došlo vždy bez
výnimky. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd vyložil ustanovenie § 151md ods. 1
písm. f/ OZ nesprávne, keď mal za to, že nevylučuje zánik záložného práva v prípade dobromyseľnosti
nadobúdateľa zálohu aj vtedy, ak záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri (v katastri
nehnuteľností).“33. Nakoľko súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedeným výkladom, je potrebné konštatovať,
že žalovanými uvádzaná argumentácia, že v zmysle § 151md ods. 1 písm. f) OZ došlo k zániku
záložného práva z dôvodu dobromyseľnosti žalovaných ako nadobúdateľov, je nesprávna. Nakoľko
predmetom zálohu bola nehnuteľnosť, záložné právo ku ktorej vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností
pod V 1153/14, zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) OZ neprichádza do úvahy,
nakoľko na toto záložné právo sa nevzťahuje výnimka stanovená v § 151h ods. 3 OZ. Skúmanie a
hodnotenie dobromyseľnosti žalovaných ako nadobúdateľov je bezpredmetné, keďže záložné právo
na nich prešlo spolu so zálohom bez ohľadu na ich dobromyseľnosť či nedobromyseľnosť. V tejto
súvislosti potom súd vyhodnotil ako nedôvodné a nehospodárne vykonávanie dokazovania výsluchom
svedkyne A. B. navrhnutým žalobcom. Svedkyňa sa mala vyjadrovať právnemu titulu pohľadávky tretej
osoby uhradenej z peňazí získaných z kúpnej ceny pri prevode zálohu, pričom takéto dokazovanie
by neviedlo k zisteniu okolností podstatných pre toto konanie. Súd ďalej zamietol aj návrh žalovaných
na vykonanie dokazovania výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu a zamestnankýň žalobcu
za účelom preukázania nedbalosti žalobcu ohľadom zistenia výmazu záložného práva, keďže tieto
okolnosti žalovaní uvádzali na podporu svojej argumentácie o ich dobromyseľnosti a vynaložení náležitej
starostlivosti. Nakoľko otázkou dobromyseľnosti sa súd z vyššie uvedených dôvodov nezaoberal,
vykonanie tohto dokazovania by bolo nadbytočné. Ako už bolo uvedené, na nadobúdateľov záložné
právo pôsobí napriek tomu, že v čase prevodu nebolo v katastri riadne evidované z dôvodu jeho mylného
výmazu príslušným katastrálnym úradom, pričom aktivita či pasivita žalobcu pri preverovaní prípadnej
zmeny zápisu vykonanej bez jeho podnetu, by tento záver neovplyvnila.
34. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že záložné právo v prospech
žalobcu, ktoré sa zriadilo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na
nehnuteľnostiach, uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi žalobcom a záložcami: 1. F. G., a 2. H. D. G.,
nezaniklo, ale naďalej existuje a pôsobí voči žalovaným ako nadobúdateľom zálohu na základe kúpnej
zmluvy z 13.2.2020. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37.Žalobcoviakostrane,ktorámalavkonaníplnýúspechsúdpriznalprotižalovanýmv1.a2.radeprávo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.