Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121207148
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6121207148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, C., o zaplatenie 2.670,74 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 7. októbra 2022
č.k. 7Csp/15/2021-150 – proti výrokom I. a II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti zastavujúcemu výroku I. odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania
r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 10 eur zastavil,
výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.660,74 eura, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.557,19 eura od 28.11.2020 do 18.1.2021, zo sumy 2.555,19 eura od
19.1.2021 do 4.2.2021, zo sumy 2.553,19 eura od 5.2.2021 do 17.3.2021, zo sumy 2.551,19 eura od
18.3.2021 do 3.5.2021, zo sumy 2.549,19 eura od 4.5.2021 do 17.5.2021, zo sumy 2.547,19 eura od

18.5.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“alebo„OZ“),§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník
(ďalej len „ObZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.1.2021

domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.670,74 eura s príslušenstvom a náhradu trov
konania z titulu úveru. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 24.4.2017 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu
č. 4704043744, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 69 eur, a to
až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 5.796 eur. Žalovaná vykonala úhrady len v rozsahu
2.630 eur, dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala.

Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, na základe čoho žalobca v zmysle Hlavy
Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 12.11.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcichsplátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok v lehote 15
dní od spísania výzvy, pričom táto lehota uplynula dňa 27.11.2020. Žalovaná dlžnú sumu v danej
lehote nezaplatila, a preto žalobca vyzval žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 1.12.2020 na úhradu

dlžnej čiastky v celkovej výške 2.744,74 eura (istina úveru, poplatky, zákonný úrok z omeškania a
zmluvný úrok). Žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu vo výške 2.670,74 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.555,19 eura a
riadneho úroku vo výške 115,55 eura. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.557,19 eura od 28.11.2020 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa omeškania s plnením peňažného

dlhu. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 38Up/30/2021 zo
dňa 29.1.2021, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor.
Žalovaná v podanom odpore neuznala uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a považovala ho za
nedôvodný. Namietla, že žalobca si pred uzatvorením úverovej zmluvy neoveril bonitu žalovanej tak ako
ukladá ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ v prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná ďalej namietla,

že žalobca v zmluve uvádza, že pri výške úveru 4.000 eur, počte splátok 84, výške splátok 69 eur by
bola RPMN 12,0 %, avšak v skutočnosti by bola 11,77 %. Žalovaná mala za to, že žalobcom predložená
zmluva je v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a povinné náležitosti sú
uvedené nesprávne. Žalobca predložil všeobecné obchodné podmienky, sadzobníky, a iné podmienky
avšak ani jedny nie sú žalovanou podpísané, nikdy ich žalovaná nevidela, neobdržala, a preto nemôže

byť nimi viazaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu ako nedôvodnú.

4. Z výsluchu žalovanej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná neuznáva nárok žalobcu a popiera ho v
celom rozsahu. Ohľadom uzatvorenia úverovej zmluvy žalovaná uviedla, že prišla do Tesco finančné

služby, nanútili je aj Kartu Tesco Premium, kde bol rozdiel v sume 90 eur, dali jej úverový rámec 650 eur,
ale na tej karte bolo len 560 eur. Na karte žalovaná odstúpila od zmluvy. Žalovaná mala za to, že zmluvu
Tesco Club card preplatila o skoro 1.600 eur a túto zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, preplatila
o 806 eur. Podľa zmluvy v bode 2. zákonných informácií v zmluve si možno kedykoľvek vyžiadať výpis z
účtu v podobe amortizačnej tabuľky, o čo žalovaná aj žalobcu žiadala, ale odmietli jej tento výpis z účtu

dať. Žalovaná mala tiež za to, že žalobca si nesplnil ani poslednú vetu tohto bodu zmluvy, podľa ktorého
je žalobca povinný zmenu bezodkladne oznámiť. Ak by žalovaná so zmenou nesúhlasila, mohla zmluvu
okamžite vypovedať, čo aj urobila, ale bezvýsledne. Pri uzatváraní zmluvy žalobca ponúkol žalovanej
Tescokartu,bolotozichiniciatívy,doslovažalovanúnútilisitúkartuzobrať,žalovanávôbecnevedela,že
zauzatvorenouzmluvoujeHomeCredit,vychádzalaztoho,žeuzatvárazmluvusTescofinančnéslužby.

Na zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, žalovaná zaplatila 4.802,80 eura, ale žalobca tvrdil, že sa
platí len úrok. Zmluvu žalovaná podpísala vlastnoručne. Žalovaná žije v spoločnej domácnosti so svojím
vnukom, ktorý jej bol zverený súdom do náhradnej osobnej starostlivosti, na ktorého poberá materské
v sume 13,45 eura/deň, teda cca 403,20 eura mesačne. Spoločne s nimi býva ešte priateľ žalovanej,
ktorý má príjem z práce 2.000-3.000 eur mesačne. Žalovaná nebola ochotná dlh zaplatiť ani v splátkach,

lebo mala za to, že žalobca uplatňuje voči nej nekalé praktiky. Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie
vyžiadaním od žalobcu Tesco kartu, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predložením
rozpisu úhrad na tejto Tesco karte, ako z nej žalovaná čerpala úver a ako na nej platila splátky.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k výpovedi žalovanej uviedol, že žalovaná si zamieňa zmluvy

o úvere. Žaloba v predmetnom konaní sa týka výlučne zmluvy č. 4704043744, v ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 4.000 eur, z ktorého žalovaná zaplatila do dňa 21.4.2022 sumu 2.640 eur. Úver týkajúci
sa Tesco karty nesúvisí s týmto konaním, a preto žalobca nepovažuje za potrebné doplniť dokazovanie
o výpis čerpania ani dokladať doklady, ktoré nemajú priamy súvis s týmto konaním. Žalobca mal za
to, že žalovaná uzavrela so žalobcom viacero zmluvných vzťahov, ktoré ako dôkaz predložila súdu.

Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, je výlučne zmluva č. 4704043744, na ktorej žalobca eviduje
nedoplatok a porušenie povinnosti zo strany žalovanej. K predmetnej zmluve žalobca neeviduje žiadny
revolvingový úver - teda napriek tomu, že žalovaná spolu s predmetnou zmluvou podpísala aj zmluvu
o revolvingovom úvere - nečerpala žiadne finančné prostriedky, ktoré zakladajú skutočnosť o platnosti
zmluvy. Žalobca na základe tejto skutočnosti uviedol, že úver sa týka výlučne zmluvy č. 4704043744.

Žalovaná si zamieňa túto zmluvu so zmluvou č. 6412042511, ktorá bola v exekučnom konaní vymožená
a žalobca ju eviduje ako doplatenú. Vyúčtovanie z exekučného konania k zmluve doložil žalobca
súdu. Zmluva nebola preplatená, nakoľko by suma, ktorá prevyšuje, bola preúčtovaná na zmluvu č.
4704043744. Žalobca zároveň zobral žalobu na základe uhradených 10 eura späť a žiadal konanie včasti zastaviť, pretože žalovaná po podaní žaloby zaplatila 10 eur, a to 17.5.2021 - 2 eurá, 3.5.2021- 2
eurá, 17.3.2021- 2 eurá, 4.2.2021- 2 eurá, 18.1.2021- 2 eurá. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby
v sume 10 eur súhlasila.

6. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver,
že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Bolo nepochybné, že medzi sporovými stranami bol uzavretý
záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je pritom nepochybne
zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 OZ, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal

a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s
poukazom skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť jej obsah. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený ZoSÚ,
a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom,
ktoré sú uvedené v § 9 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd pritom zistil, že zmluva
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti vrátane tých /§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)/,

ktorých neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie spôsobuje, že sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Zároveň súd nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá
by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

7. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nesprávnu hodnotu RPMN, údaj z internetovej kalkulačky nie je

podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočným dôkazom nesprávnosti výpočtu RPMN, ako uviedol
žalobca, tieto kalkulačky obsahujú políčka na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík
jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaná nepreukázala, že by
výpočet RPMN v danom prípade bol nesprávny. Súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v
Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 17Co/133/2019 zo dňa 29.7.2020, podľa ktorého jednotná kalkulačka

na výpočet RPMN neexistuje, každá kalkulačka RPMN na internete obsahuje odchýlky a z tohto dôvodu
sa môžu vypočítané hodnoty RPMN mierne líšiť. Súd prvej inštancie preto považoval hodnotu RPMN
uvedenú v úverovej zmluve vo výške 12,0 % p.a., v porovnaní s hodnotou RPMN vypočítanou podľa
vzorca pre výpočet RPMN (obsiahnutého v prílohe 2 ZoSÚ, použijúc pritom interaktívnu kalkulačku
pre výpočet RPMN na oficiálnej stránke Ministerstva financií SR FINinfo) vo výške 11,24 % p.a. za

akceptovateľnú odchýlku, a preto dospel k záveru, že hodnota RPMN vo výške 12,0 % nie je v zmluve
o úvere uvedená nesprávne. Úver tak nemožno v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

8. Súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu

a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti: medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 24.4.2017
uzatvorená Úverová zmluva č. 4704043744 v zmysle § 497 až 507 ObZ a príslušných ustanovení ZoSÚ.
Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
4.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 69 eur, a to až do zaplatenia
celkovej sumy úveru vo výške 5.796 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných

povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Žalobca preto úver dňa 12.11.2020 zosplatnil. Žalovaná
zaplatila riadne iba 38 splátok úveru, 39. splátku zaplatila iba vo výške 8 eur. Žalobca listinnými dôkazmi
preukázal, že žalovaná uhradila do podania žaloby sumu 2.630 eur, čo potvrdila aj sama žalovaná.
Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.670,74 eura, ktorá
pozostáva z nesplatenej istiny splátok 39.- 42. v sume 173,21 eura, z riadneho úroku splátok 39.- 42. v

sume 115,55 eura a zo zosplatnenej istiny splátok 43.- 84. v sume 2.381,98 eura.

9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.4.2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške
10 eur späť, nakoľko žalovaná po podaní žaloby uhradila dňa 18.1.2021 sumu 2 eurá, dňa 4.2.2021
sumu 2 eurá, dňa 17.3.2021 sumu 2 eurá, dňa 3.5.2021 sumu 2 eurá a dňa 17.5.2021 sumu 2 eurá. Súd

preto konanie v časti o zaplatenie sumy 10 eur zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“).

10. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán
nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, nemal preukázané, že by žalovaná

zaplatila žalobcovi svoj dlh, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi, po čiastočnom
späťvzatí žaloby, sumu 2.660,74 eura. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 OZ vzniklo žalobcovi právo
požadovať od žalovanej ako dlžníka, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene úrokz omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP,
vecne plným procesným úspechom žalobcu.

12. Proti tomuto rozsudku podala včas v rozsahu výrokov I. a II. odvolanie žalovaná s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila

(posudzujúc ho podľa obsahu) § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP. Uviedla citáciu čl. 46 Ústavy SR, čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, poukazy na rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 4/94, I. ÚS
22/03, I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/ 122/2010. Dôvodila, že súd jej
odňal ako spotrebiteľovi zákonné právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s únijným právom, pretože
ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, ktorej sa žalovaná domáhala. V rozhodovaní
súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou

námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Uviedla, že
uzatvorila zmluvu s dodávateľom, a to Zmluvu č. 4704043744 zo dňa 24.4.2017, ktorej účelom bolo
poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru vo výške 4.000 eur. Už tu bol porušený zákon zo
strany dodávateľa, a to § 9 ods. 2 písm. aa) ZoSÚ, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať názov zmluvy, ktorý obsahuje

slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Predmetná zmluva neobsahuje aj ďalšie
zákonné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ, ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V dobrej
viere podpísala predtlačenú, formulárovú zmluvu, ktorej obsah som nemohla ovplyvniť a musela ju
podpísať tak ako jej bola predložená. Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky
je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie

aj z nedostatku času, považujú sa za jednostranný úkon a spotrebiteľ nie je nimi viazaný. Upozornenie
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné, ale fiktívne, lebo právny
poriadok SR ukladá dodávateľovi, že je povinný oznámiť a doručiť do vlastných rúk v lehote do 90 dní a
zároveň vyzvať spotrebiteľa, že musí zaplatiť presnú sumu a zistiť čo je dôvodom neplatenia, poprípade
dohodnúť odloženie splátok. Ide i o diskrimináciu z pozície silnejšieho, t. j. dodávateľa. Nemôže obstáť

ani obviňovanie z nedodržiavania platobnej disciplíny. Dôkazné bremeno leží na strane dodávateľa.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b/, e/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku II. a závislom výroku III. o trovách konania zrušiť s použitím ust. § 389

ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. Keďže žalovaná výslovne napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom výrokom I.
bolo konanie čiastočne zastavené, bolo potrebné vysporiadať i so subjektívnou procesnou legitimáciou

žalovanej v tejto časti v odvolacom konaní. Osobou oprávnenou podať odvolanie, t. j. osobou majúcou
subjektívnu procesnú legitimáciu, je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolací súd preto odvolanie žalovanej, ktorým napadla rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcom
výroku I. odmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jej subjektívneho oprávnenia
podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá jej nebola v neprospech (§ 359, § 386 písm. b/ CSP).

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcudomáhajúceho sa zaplatenia sumy 2.660,74 eura s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby)
vyhovel, keď dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti vrátane tých /
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)/, ktorých neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie spôsobuje, že sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

17. Žalovaná v odvolaní namietala nedostatočné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keďže súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ako aj

porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktorý sa nevysporiadal s jej námietkami. Tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru..

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri

poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery
a. spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b. s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca a žalovaná dňa 24.4.2017 uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 4704043744. Predmetnú zmluvu o úvere prvoinštančný súd správne posúdil
akozmluvuspotrebiteľskú,pretožeprávnypredchodcažalobcuakoprávnickáosobakonalpriuzatváraní
a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná ako spotrebiteľ takto nekonala. Právny

vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ. Súd prvejinštancie však predmetný právny vzťah z pohľadu relevantných zákonných ustanovení neposúdil (najmä
§ 7 ZoSÚ) a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia tiež nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal sa skúmaním úverovej bonity žalovanej zo strany veriteľa pred

poskytnutím úveru žalovanej, hoci žalovaná túto skutočnosť už v podanom odpore namietala a samotný
žalobca vo svojom podaní doručenom súdu 17.5.2021 (č.l. 59 nasl.) predložil svoju argumentáciu i
dokumenty preukazujúce skúmanie bonity žalovanej. Zo strany súdu prvej inštancie však všetky tieto
listinné dôkazy zostali bez povšimnutia. Z týchto dôvodov bola preto dôvodnou i námietka žalovanej, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, podľa
ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú

bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť

veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

25. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-449/13 plynie, že veriteľ musí v každom prípade a
vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné

na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených
informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku
úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú
situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii
záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však

nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

26. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Táto zákonná podmienka je premietnutá v ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ, pričom s „odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ je potrebné vykladať tak, že pre naplnenie tohto zákonného znenia predmetného ustanovenia
nepostačuje len uvedenie údajov v podobe výšky príjmov a výdavkov zo strany spotrebiteľa, ale od
veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

27. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ

vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
takáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.Informácieprerozhodnutieveriteľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných
výdavkochžiadateľa.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivé

údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, akostranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky

riadne splácať. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

28. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany

sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či
veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa, čo však súd prvej inštancie opomenul.
Navyše žalovaná už v podanom odpore namietala, že dodávateľ neskúmal s odbornou starostlivosťou jej
schopnosť splácať spotrebiteľský úver, čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku vôbec
nezaoberal,atýmzaložilinepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudkuvtejtočasti.Súdprvejinštanciesa
tiežvôbecnezaoberalargumentácioužalovanejprezentovanejvpriebehukonania,svýnimkounámietky

žalovanej ohľadom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve (ktorú súd prvej inštancie posúdil správne
a rovnako tak správne posúdil i existenciu všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§9ods.2ZoSÚ).Ajkeďniejepovinnosťousúdureagovaťnakaždúnámietkustrany,súdjevšakpovinný
vyhodnotiť, či zásadná argumentácia strany (v danom prípade argumentácia žalovanej o revolvingovom
úvere) je v prejednávanej veci relevantná alebo nie (a z akých dôvodov), a to najmä za situácie, keď

protistrana uvedie k takýmto tvrdeniam strany protiargumentáciu (č.l. 101, 109) a súd ju v odôvodnení
rozhodnutia i uvádza. Za účelom preskúmateľnosti rozhodnutia je súd povinný tieto tvrdenia strán nie
len odcitovať v odôvodnení rozhodnutia, ale ich aj vyhodnotiť.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),

ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

31. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované
s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

17. marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015).

32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd
podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval
a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.33. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

34. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými

skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

35. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie neposkytol dostatočný argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, pre svoj
záver o preukázaní práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z titulu nesplatnej časti spotrebiteľského
úveru.

36. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/
CSP, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym
procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) totiž súd prvej inštancie znemožnil
strane (tu žalovanej), aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý

nenahrádza postup súdu prvej inštancie). Navyše súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia (neaplikovaním § 7 ZoSÚ) nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci (nezaoberal
sa skúmaním úverovej bonity žalovanej zo strany veriteľa), ktorý bol podstatný pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobcu.

37. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcu.
Súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia, či veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanej
postupoval v súlade s § 7 ZoSÚ, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre účely
posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k

zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Na základe riadne vykonaného dokazovania potom vec právne
posúdi najmä s prihliadnutím na relevantné zákonné ustanovenia (najmä § 7 ZoSÚ) a vo veci opätovne
rozhodne.

38. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutiasúdu,ktorésa

vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania (tu s argumentáciou žalovanej o revolvingovom
úvere viď ods. 28).

39. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému

bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).40. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.