Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-40P/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205153
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:7622205153.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Martin Marko Bezák, narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, odbor sociálnych vecí
a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matky – A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. D. XXX/X, A., v konaní právne zastúpená: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, so sídlom
Zimná 62, Spišská Nová Ves, otca – G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, G., v konaní
právne zastúpený: JUDr. Dušan Kolesár – advokát, so sídlom Laurinská 12, Bratislava, o návrhu otca
na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,podanýmnaOkresnomsúdeSpišskáNováVesdňa06.10.2022,saotecmaloletéhodieťaťa
domáhal vydania rozsudku, ktorým by bolo znížené výživné na maloleté dieťa zo sumy 200,- Eur na
sumu 50,- Eur mesačne dôvodiac tým, že výška výživného, naposledy určená rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/26/2016, zo dňa 14.04.2016, v sume 200,- Eur, javí sa byť vo vzťahu
k zdravotnému stavu a možnostiam otca neprimeranou až likvidačnou. Je nepochybné, že výživné pre

maloleté dieťa je potrebné a dôležité, ale zároveň je nevyhnutné prihliadať na možnosti a schopnosti
povinného rodiča toto výživné platiť v určitej primeranej výške. Každé dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni povinného rodiča. Na základe nepriaznivého zdravotného stavu bol otcovi Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 27.04.2020, č.k.: 801 127 6042 0, priznaný invalidný dôchodok z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, vo
výške od 27.02.2018 v sume 188,60 Eur a od 01.01.2019 v sume 193,60 Eur. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 28.04.2020, č.k.: 801 127 6042 0 bol otec uznaný za invalidného dôchodcu s poklesom

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako o 70 % (75 %) v porovnaní so zdravou fyzickou
osobouazároveňmubolzvýšenýinvalidnýdôchodokod15.11.2019nasumu365,10Eur;od01.01.2020
na sumu 375,70 Eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021, č.k.: 801 127 6042 0, bol
otcovi zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2022 na sumu 390,60 Eur, čo je v súčasnosti jeho jediný
príjem v tejto výške a jeho možnosti a schopnosti sú vo výraznej miere vzhľadom na zlý zdravotný stav
obmedzené. Táto situácia výrazne obmedzuje otca zabezpečovať maloletému to, čo je nevyhnutné v
čase ich stretávania sa a starostlivosti. Otec sa zároveň podieľa na nákladoch na maloletého mimo

výživného formou napr. zakúpením obuvi, oblečenia približne sumou 380,- Eur/rok a na ostatných
nákladoch pri príležitosti narodenín, menín, dňa detí, vysvedčenia a pod. sumou približne 200,- Eur/rok.
Otec uviedol, že má tieto mesačné odôvodnené a nevyhnutné výdavky: náklady na bývanie v sume150,- Eur, strava 150,- Eur, telefón 10,- Eur, internet 17,89 Eur, cestovné 10,- Eur, ošatenie 40,- Eur,
drogéria 20,- Eur, lieky 20,- Eur, spolu v sume 417,89 Eur.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.06.2024 s návrhom nesúhlasila
a uviedla, že neexistujú dôvody na vyhovenie návrhu otca. Od posledného rozhodnutia súdu sa zmenila
nielensituáciaotca,aleajmaloletého,keďjetentožiakom3.ročníkaSúkromnejzákladnejškolyvLevoči,
poplatok spojený so školou je 15,- Eur/mesačne a za školský klub 15,- Eur/mesačne. Mimoriadne
náklady spojené so začiatkom školského roka matka vyčíslila na sumu 150,- Eur, ešte bolo okrem toho

potrebné zakúpiť jednorazovo školské učebnice v sume 25,- Eur, náklady spojené s lyžiarskym výcvikom
v sume 100,- Eur, plaveckým výcvikom v sume 50,- Eur, návštevy divadla, výlety, exkurzie asi 50,- Eur,
koncoročný výlet 35,- Eur. Na začiatku školského roka matka zakúpila synovi mobilný telefón v sume
200,- Eur, mesačný paušál 10,- Eur. Maloletý navštevuje Základnú umeleckú školu v Levoči, hudobný
odbor gitara, kde matka platí polročné školné 50,- Eur a príspevok a ZUŠ 15,- Eur; ďalej navštevuje
krúžok pohybových aktivít pre deti, kde je poplatok v sume 20,- Eur mesačne. Medzi ďalšie mesačné

výdavky na maloleté dieťa patria: drogéria 20,- Eur, obuv a oblečenie 40,- Eur, hračky a knihy 30,-
Eur, strava 120,- Eur, lieky 20,- Eur, cestovné na krúžku a návšteva Ústavu respiračných chorôb Dolný
Smokovec, alergológia Spišská Nová Ves 50,- Eur, voľnočasové aktivity 50,- Eur.

3. Z výpovede matky maloletého dieťaťa súd zistil, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného

súdu dňa 06.04.2024. Je zamestnaná na čiastočný pracovný štvrtinový úväzok z dôvodu, že je
konateľkou vlastnej s.r.o., má prenajaté priestory, kde prevádzkuje obchod s oblečením, nemá ani
brigádnika, a preto trávi v predajni celý čas, nemá ju kto zastúpiť. Maloletý navštevuje 4. ročník základnej
školy, odmalička sa o neho stará sama. Oproti podaniu zo dňa 04.06.2024 sa menil poplatok za základnú
umeleckú školu na sumu 50,- Eur mesačne, pohybový krúžok sa platí 20,- Eur mesačne. Matka žije

v spoločnej domácnosti s manželom H. B., nar. XX.XX.XXXX, manželstvo uzavreli minulý rok, ktorý má
jednu vyživovaciu povinnosť k 15 – ročnej dcére E. B., na ktorú platí výživné v sume 200,- Eur mesačne.
Manžel matky je SZČO a má vlastnú firmu – stavebnú činnosť, jeho príjem je asi 1.000 – 1.200,- Eur
mesačne. Byt je vo vlastníctve manžela, ide o dvojizbový byt v Levoči, s bývaním sú spojené mesačné
náklady v sume 200,- Eur. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom majú právo doživotného užívania jej

rodičia. Nevlastní ani osobné motorové vozidlo, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Čo sa týka vzťahu otca
a maloletého dieťaťa, ten vyhodnotila ako veľmi vlažný zo strany otca, nekontaktuje ho, maloletému
zvykne volať skôr stará matka a na sociálne siete mu odpíše iba vtedy, keď mu G. napíše ako prvý.
Otec maloletého nezobral nikdy na dovolenku, trávi v dome jeho rodičov dva týždne v lete, na Vianoce,
narodeniny a meniny mu otec pošle darček. Matka sa snaží brať maloletého na dovolenky, napr. minulý

rok boli v Turecku, tento rok v Maďarsku.

4. Právna zástupkyňa matky vo svojom vyjadrení na pojednávaní navrhla súdu návrh otca zamietnuť.
Zdôraznila, že od podania návrhu z roku 2022 nastala zmena pomerov aj u maloletého, ktorý je žiakom
4. ročníka základnej školy. Okrem zabezpečenia základného vzdelania sa matka snaží aj o jeho ďalší

rozvoj, maloletý chodí na gitaru, má rôzne športové aktivity, napr. športový krúžok, letné aktivity ako
plávanie, výlety, v zime lyžovanie, s čím sú spojené náklady na nákup výstroje a podobne. Matka má
len túto jednu vyživovaciu povinnosť, a preto nevie použiť ani veci od staršieho súrodenca a všetko
musí nakupovať. Ako podstatné uviedla, že dieťa je alergik, matka s ním navštevuje Ústav respiračných
chorôb v Dolnom Smokovci, alergológa v Spišskej Novej Vsi, s čím sú spojené náklady aj na dopravu

a zakúpenie liekov a sprejov. Matka zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloletého, otec
mu netelefonuje, skôr sa o neho zaujíma stará matka zo strany otca. Otec nepreukázal v konaní, že by
si akýmkoľvek spôsobom hľadal aktívne prácu. Spochybnila aj náklady vo výške 150,- Eur mesačne,
ktoré má otec prispievať rodičom na bývanie, pretože sú v domácnosti štyria. Maloletý chodí v lete na
dva týždne k starým rodičom, kde otec býva, jeho zdravotný stav je aj podľa vyjadrenia jeho právneho

zástupcu stabilizovaný, z čoho vyplýva, že by si vedel privyrobiť.

5. Z vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplýva, že z momentálnej situácie otca je zrejmé, že je na
invalidnom dôchodku, invalidita v rozmedzí 75 % z dôvodu psychiatrickej diagnózy. Jeho zdravotný stav
je stabilizovaný, ale lekár mu neodporúča pracovať ani brigádnicky, jeho klient nešoféruje motorové

vozidlo. Na strane otca došlo k takej zmene pomerov, že je potrebné výživné znížiť. Otec býva u rodičov,
podieľa sa na nákladoch, vyčíslených v návrhu otca. Navrhol výživné znížiť zo sumy 200,- Eur v zmysle
metodiky MS SR na sumu 110,- Eur. Otec maloletého nie je dobrovoľne nezamestnaný, jeho zdravotný
stav mu nedovoľuje alebo ho veľmi vo vysokej miere obmedzuje, aby mohol mať vyšší príjem a bolo homožné posudzovať v tomto kontexte podľa jeho možností a schopností. Otec prispieva svojim rodičom
na náklady spojené s bývaním vo výške 150,- Eur mesačne a odzrkadľujú reálny stav nákladov za
rodinný dom na osobu v lokalite, kde sa bývanie nachádza. Všetky náklady uvádzané otcom sú reálne a

nie sú nadhodnotené. Súd posudzuje náklady povinného rodiča spôsobom, ktoré z nich sú nevyhnutné
na zabezpečenie jeho základných potrieb. Otec dieťaťa nechodí na dovolenky, nemôže si dovoliť ísť na
dovolenku k moru, nedovoľuje mu to jeho zdravotný stav, už takmer desať rokov nebol nikde. Otec v
žiadnom prípade nespochybňuje zdravý vývoj maloletého, jeho krúžky, záujmové športy, ale toto nie je
momentálnevsiláchotcadieťaťa,pokiaľsamatkarozhodla,žebudedieťavtomtopodporovať,považuje

to za chvályhodné, avšak otec sa z objektívnych príčin na tomto nevie podieľať. Výpočet výživného súdu
by mal vychádzať z Metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadreniami oboch právnych zástupcov,
zistením stanoviska kolízneho opatrovníka a obsahom predložených listinných dôkazov a dospel
k nasledovným právnym a skutkovým záverom.

7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že náklady uvádzané matkou na dieťa
vo veku 10 rokov sú až podhodnotené, pretože je nemysliteľné, aby boli priemerne na oblečenie a obuv
40,- Eur mesačne. Žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 30.04.2024 súd zistil, že napriek skutočnosti, že
otec nikde nepracuje a je len poberateľom invalidného dôchodku, kolízny opatrovník neodporúča znížiť
výživné zo strany otca zo sumy 200,- Eur na sumu 50,- Eur a žiadal návrh otca zamietnuť.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

15. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je
rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

16. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin
dieťaťa.

17. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

23.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

24. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

29. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

30. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže

byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu

výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

31. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a

otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na

strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a

to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

32. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe

súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“

33. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného, v pôvodnom návrhu zo sumy 200,- Eur
na sumu 50,- Eur, na pojednávaní na sumu 110,- Eur súd vychádzal z viacerých skutkových zistení.
V prvom rade, ide o jedinú vyživovaciu povinnosť otca, otec má len jediné dieťa, maloletého G. G..
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z ust. citovaného § 75 odsek 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. V danej súvislosti je potrebné zohľadniť niekoľko skutkových zistení týkajúcich sa možností
a schopností otca. Otec nemožnosť zamestnať sa vysvetľoval zdravotnou indispozíciou, pre ktorú je

jeho schopnosť pracovať znížená a je poberateľom invalidného dôchodku v sume 500,40 Eur. Žije
v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich osobnom vlastníctve, ktorý nie je
zaťažený hypotékou. Aj napriek svojmu jedinému príjmu pozostávajúcemu z invalidného dôchodku jeotec dieťaťa schopný zabezpečiť si svoje vlastné potreby na bývanie, stravovanie a oblečenie, i keď za
pomoci rodičov.

34. Otec žije v Bratislavskom kraji, kde sú ponuky na trhu práce aj v brigádnickej činnosti mimoriadne
široké a otec má možnosti aj schopnosti nájsť si aspoň brigádu na zabezpečenie plnenia si
svojej vyživovacej povinnosti. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a

získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych
schopnostiach dosahovania príjmu. Súd podotýka, že naposledy bolo výživné určené Rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 11P/31/2016-64, zo dňa 04.01.2017, kedy bolo výživné
určené v sume 200,- Eur. Otec sa vtedy na pojednávanie nedostavil a ani sa napriek doručenému
návrhu k nemu nevyjadril. V období roku 2016 matka maloletého zistila, že otec je pravidelným
užívateľom kokaínu, čo malo zrejme za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a jeho status

invalidného dôchodcu. Od posledného určenia výživného prešlo 8 rokov, čo je samo o sebe bez
ďalšieho dokazovania samostatným dôvodom na zvýšenie výživného, napriek tomu otec žiada výživné
znížiť. I napriek invalidite otca prameniacej okrem iného z jeho závislosti a jej následkov, je podľa
súdu nesporné, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, najmä ak o jeho potreby je postarané zo
strany rodičov, poskytujúcich mu ubytovanie a stravu, zabezpečiť v prvom rade výživné pre maloleté

dieťa v sume 200,- Eur, ktoré je beztak vzhľadom na súčasné ceny tovarov a služieb stanovené iba
v minimálnej miere. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k.
3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné. Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.