Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Cpr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:7823201882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zast. JUDr. Ladislav Csákóa, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému D. E.. E. F. G.: XX XXX XXX, E. E. H. XX/XXXX, XXX
XX I. J., právne zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o
určenie, že úraz je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 24.10.2024.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť svedkovi K. J., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, I. J.,
svedočné v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
výšky svedočného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 28.8.2023, postúpenou Okresnému

súdu Banská Bystrica dňa 12.9.2023 a doplnenou na výzvu súdu dňa 16.11.2023 domáhal, aby súd
určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 23.6.2023, počas pracovnej doby, ako zamestnanec žalovaného, bol
pracovným úrazom.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanca žalovaného, ho dňa 23.6.2023
zamestnanec M. M., v areáli sídla žalovaného, v pracovnej dobe, o 7.10 hod., zrazil vozidlom N. O.

tak, že mu prešiel obidve nohy. Autom nezastal a ušiel z miesta činu. Spôsobil mu rozsiahle zranenia
obidvoch dolných končatín. Žalobca ako zamestnávateľ nezavolal ani políciu a ani mu neprivolal sanitku.
Namiesto toho, ho konateľ žalovaného, ktorý je otcom zamestnanca, ktorý mu prešiel po nohách,
D. M., zobral do nemocnice, kde počas toho, ako bol on ošetrovaný, počas sádrovania nohy, tento
poskytol lekárovi nepravdivé informácie o úraze tým, že uviedol, že zle stúpil zo žeriavu. Z dôvodu,
že mu zrőntgenovali iba ľavú nohu, musel si na vlastné náklady vybaviť vyšetrenie v Nemocnici-Šaci.
Žalobca ako zamestnávateľ bol povinný do 8 dní spísať a zaslať na príslušný inšpektorát práce záznam

o úraze, čo neurobil a to ani do dňa podania žaloby. Konateľ žalovaného vylúčil z celého prípadu aj
bezpečnostného technika, pracovný úraz preklasifikoval a poslal správu ošetrujúcemu lekárovi žalobcu,
aby poslal nové hlásenie do Sociálnej poisťovne a zmenil pôvodné hlásenie o pracovnom úraze. Na
základe toho žalobca dostal zaplatené len nemocenské dávky a nedostal žiadne úrazové, bolestné anikompenzáciu nákladov súvisiacich s lekárskymi vyšetreniami a liečením. Preto žiadal aby súd určil, že
úraz ktorý utrpel, bol pracovným úrazom. Žalobca ďalej uviedol, že vo veci podal aj trestné oznámenie
a aj podnet na prešetrenie na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici. Podal aj odvolanie do Sociálnej

poisťovne.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil hlásenie úrazu do Sociálnej poisťovne zo dňa
23.6.2023 od A. P. Q., lekársku správu zo dňa 26.6.2023, záznamy z vyšetrení zo dňa 30.6.2023,
14.7.2023 a 4.8.2023, odpoveď Inšpektorátu práce Banská Bystrica na žiadosť o poskytnutie súčinnosti

zo dňa 4.8.2023 a odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 21.8.2023. S doplnením
žaloby predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 3.8.2023 o
priznaní nemocenského, pracovnú zmluvu zo dňa 14.7.2017 spolu s dodatkom zo dňa 9.1.2023 a
pracovnou náplňou zo dňa 17.7.2017, prešetrenie pracovného úrazu zo dňa 16.7.2023, opätovne
odpoveď Inšpektorátu práce Banská Bystrica na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 4.8.2023,
opätovne hlásenie pracovného úrazu zo dňa 23.6.2023, lekársku správu zo dňa 23.6.2023 - zo dňa

úrazu, opätovne lekársku správu zo dňa 26.6.2023, záznamy z vyšetrení zo dňa 2.1.2023, 24.3.2023,
26.6.2023, 4.8.2023, 7.8.2023, 8.8.2023, 28.8.2023, 30.6.2023, 14.7.2023, 14.9.2023, 18.9.2023,
11.10.2023, 10.10.2023, 3.11.2023, 8.8.2023, 21.8.2023, 28.8.2023, 4.8.2023, 3.10.2023, 21.9.2023,
lekársku správu z neurológie zo dňa 26.10.2023, odpoveď žalovaného zo dňa 9.11.2023 a zoznam
svedkov úrazu.

4.Žalovanývovyjadreníkžalobe,prostredníctvomprávnehozástupcu,okremvyjadreniaknáležitostiam
žaloby uviedol, že po prešetrení udalosti zo dňa 23.6.2023 zistil, že nešlo o pracovný úraz. Potvrdil,
že v jeho areáli došlo k úrazu žalobcu, ktorý však nesúvisel s výkonom práce žalobcu, ani s jeho
pracovnou náplňou. Potvrdil, že na základe trestného oznámenia žalobcu sa vedie trestné stíhanie na

Obvodnom oddelení PZ, vo Veľkom Krtíši, pričom OR PZ Veľký Krtíš koná aj ohľadne spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania zo strany žalobcu. Mal za to, že rozhodnutie o tom či sa jedná o pracovný
úraz alebo nie, nepatrí do kompetencie súdu. Žalobu žiadal zamietnuť.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu plnú moc pre právneho zástupcu zo dňa

18.9.2023, správu z miestneho šetrenia zo dňa 26.6.2023 bez podpisov, vyjadrenie-písomné stanovisko
zo dňa 3.7.2023 adresované Sociálnej poisťovni, uznesenie OR PZ, OO PZ Veľký Krtíš ČVS: ORP-214/
VK-VK-2023 a zápisnicu z výsluchu svedka z OO PZ Veľký Krtíš vo veci ČVS: ORP-222/VK-VK-2023
zo dňa 15.11.2023.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 6.2.2024, prostredníctvom právneho zástupcu trval na žalobe,
upresnil ju a tvrdenia žalovaného o opaku jeho skutkových tvrdení poprel. Prešetrenie úrazu žalovaným
považoval za nedostatočné, zhotovené na základe nepravdivých informácií, čo bol dôvod, že dňa
16.7.2023 žiadal Inšpektorát práce Banská Bystrica o prešetrenie pracovného úrazu. Žalobca mal za
to, že žalovaný nesprávne predmetný úraz klasifikoval iba ako ostatný pracovný úraz. S poukazom na

§ 17 ods. 4 zákona č. 124/2016 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tvrdil, že zamestnávateľ
je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca
trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu,
tzv. "registrovaný pracovný úraz" tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti
zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný

stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Podľa ods. 7 písm. a) uvedeného
ustanovenia zákona, je zamestnávateľ povinný zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do
ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz príslušnému inšpektorátu
práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ako aj zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz.
Žalovaný nerešpektoval tieto zákonné ustanovenia, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Banská Bystrica

v odpovedi zo dňa 4.8.2023. Žalobca trval na tom, že utrpel pracovný úraz, keďže v rozhodnom období
pracoval ako zamestnanec (žeriavnik) u žalovaného, v pracovnom čase sa nachádzal na pracovisku,
kde na základe pokynu nadriadeného zamestnanca mal zložiť oceľovú nádrž z kamióna. Keďže vedľa
kamióna a to v jeho bezprostrednej blízkosti, stál druhý kamión, musel poprosiť kolegu - vodiča druhého
kamióna, aby tento kamión podal. Počas tejto pracovnej činnosti došlo k úrazu. Ide tak o pracovný

úraz v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Napriek tomu žalovaný tento pracovný úraz, ktorý
mal vážne následky v osobnom a pracovnom živote žalobcu, zadokumentoval ako nejakú "nežiaducu
udalosť". Za účelom odstránenia právnej neistoty o tejto podstatnej otázke, od ktorej závisí možnosť
priznania viacerých nárokov, napr. v podobe úrazových dávok, bolestného a pod., nemal žalobca inúmožnosť, ako podať žalobu na súd, aby súd túto spornú otázku rozhodol, čo konštatoval aj príslušný
inšpektorát práce. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/108/2019
zo dňa 30.9.2020, podľa ktorého: "prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že

určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle § 3 CSP v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci
všeobecného súdu. Pokiaľ zamestnávateľ úraz neuzná za pracovný, môže sa zamestnanec obrátiť
na súd. Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o základe nároku poškodeného zamestnanca
na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho

vzťahu. Pre úplnosť treba dodať, že úlohou správnych súdov v konaní o preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je riešiť otázku či úraz je, alebo nie je pracovný. Riešenie takej
otázky spadá do právomoci všeobecného súdu v civilnom konaní, teda súd v správnom súdnictve nie
je oprávnený nahrádzať rozhodnutie súdu, ktoré môže byť vydané len v civilnom súdnom konaní".
Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27.4.2022, sp. zn. 7Sžsk/26/2021, v ktorom Najvyšší správny súd okrem iného konštatoval (s odkazom

aj na nález Ústavného súdu SR z 10.09.2014, sp. zn. I ÚS 87/2014), že spor o určenie, či k úrazu
zamestnanca došlo následkom pracovného úrazu, je sporom pracovno-právnym, o ktorom rozhodujú
súdy v civilnom súdnom konaní. Na také konanie je príslušný v prvom stupni okresný súd (bližšie
viď bod 42. odôvodnenia rozsudku). S prihliadnutím na uvedené skutočnosti mal žalobca, ako priamo
dotknutý poškodený zamestnanec, naliehavý právny záujem na určení, či jeho úraz je, alebo nie je

pracovným úrazom. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, ak by bez toho určenia bolo právo
žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez toho určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavosť
sa prejaví aj v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, keďže bez
rozhodnutia súdu sú ohrozené jeho zákonom garantované nároky po pracovnom úraze. Podľa § 137
písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu. Medzi osobitné predpisy patrí aj Zákonník práce.

7. Žalobca súdu predložil plnomocenstvo pre právneho zástupcu zo dňa 29.1.2024 a opakovane aj
odpoveď z Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 4.8.2023 a aktuálnu lekársku správu zo dňa
29.1.2024.

8. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 19.2.2024 s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Opakovane sa
venoval formálnym náležitostiam žaloby a tomu, že si žalobca zvolil právneho zástupcu, ktorý jeho
žalobu upresnil. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že z trestného oznámenia, ktoré žalobca
podal vyplýva, že sám žalobca pokladá daný incident za konanie zamestnanca žalovaného a nie za

pracovný úraz. Žalovaný neporušil právne predpisy ohľadom BOZP a úraz žalobcu nebol spôsobený pri
výkone práce. Žalovaný považoval žalobu žalobcu za účelovú s cieľom získať odškodnenia za niečo,
na čo nemá nárok.

9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.5.2024 poznamenal, že nie je vylúčené podať aj trestné

oznámenie a aj sa domáhať určenia úrazu za pracovný úraz. Tvrdenia o jeho údajnom finančnom profite
na udalosti považoval za nesprávne vnímanie jeho konania.

10. Žalobca súdu predložil upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa 10.4.2024, znalecký posudok
znalca A. F. F. C. 147/2023 z trestného konania.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch sporových strán.

13. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Na podanej žalobe trval a
žiadal, aby jej súd vyhovel.

14. Právny zástupca žalovaného v konaní rovnako zotrval na svojej argumentácii. Mal naďalej za to,
že žaloba je nejasná a petit žaloby nevykonateľný, keďže v ňom nie je uvedené kto je žalobca a kto

je žalovaný. Uviedol, že príslušný inšpektorát práce už konštatoval, že úraz žalobcu nie je pracovným
úrazom. Vo veci sa vedie aj trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví proti vodičovi motorového vozidla,
v ktorom platí prezumpcia neviny. Na pojednávaní navrhol vykonanie dôkazov, pričom mal za to, že ichtakto navrhol riadne a včas, pretože aj žalobca navrhol vykonanie dokazovania až 8 mesiacov po podaní
žaloby. Dodal, že žalobca v konaní nepreukazoval ani naliehavý právny záujem.

15. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že každé podanie je potrebné posúdiť podľa jeho obsahu.
Pokiaľ ide o trestné konanie, bolo vznesené obvinenie pánovi M. ml. pre ublíženie na zdraví, ktorú
kvalifikáciu skutku považuje za správnu, keďže Trestný zákon nepozná trestný čin pracovného úrazu. To
však nepovažoval za relevantné pre toto civilné konanie. K naliehavému právnemu záujmu sa vyjadril
už v replike a na svojich vyjadreniach trval.

16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vo veci podal dve trestné oznámenia a to na firmu a aj na
fyzickúosobupánaM.ml.preublíženienazdravíaneposkytnutiepomoci,pretožepotomakomuprešiel
po nohách z miesta odišiel. Konateľ spoločnosti, pán M. st., ani neprivolal na miesto sanitku a preto
neprišla ani polícia. Konateľa zavolal A. J. z kancelárie a následne ho konateľ odviezol do nemocnice
na svojom aute. V nemocnici následne čakal na ošetrenie 2 hodiny v bolestiach, čo by sa nestalo, keby

mu zavolali sanitku na miesto úrazu. V nemocnici mu pozreli iba ľavú nohu, pravú nie, pričom kým on
absolvoval všetky vyšetrenia, lekárska správa o jeho zranení už bola napísaná. Zrejme ju nadiktoval
konateľ žalovaného, ktorý tam uviedol, že som zle stúpil z auta. Po ošetrení ho domov odviezol kolega
H.. Bolo to v piatok. Celý víkend mal bolesti a preto v pondelok išiel znova na ošetrenie, už doma.
Zistilo sa, že mal zlomené obidve nohy. V danom čase už bolo hlásené v sociálnej poisťovni zo strany

zamestnávateľa, že nešlo o pracovný úraz. Lekár v Košiciach mu však povedal, že má zlomené obidve
nohy a môže mať aj trvalé následky. Na základe toho volal konateľovi žalobcu M. st. a žiadal, aby urobil
o veci taký záznam, ako sa vec v skutočnosti stala. On mu povedal, že jeho syn nie je vinný. Na základe
toho, podal trestné oznámenie na polícii, na pána M. ml. Následne, keď bol na ošetrení u lekára v
Rožňave, znova mu lekár povedal, že úraz nie je vedený ako pracovný úraz, ale ako všeobecný úraz.

Vtedy podal trestné oznámenie aj na firmu, za takéto zavádzanie. Čo sa týka vykonávania práce, v čase
úrazu prácu vykonával. Bolo mu uložené konateľom M. st, už predchádzajúci deň, aby zložil žeriavom z
kamiónu päťtonovú nádobu. Jeho pracovnou náplňou bola práca žeriavnika. Žeriav nie je žiadna hračka.
Keďže mu zavadzal iný kamión, žeriav nenaštartoval, išiel dole a poprosil vodiča tohto kamióna, ktorý
mu zavadzal, aby ho posunul o 4 metre. Medzitým tam zložili aj kameň, preto povedal aj kolegovi H.,

aby tento kameň rozhrnul tak, aby tam mohol prísť žeriavom. Na to prišiel pán M. ml. a riešil nejaký
granitový kameň. Neskôr, po úraze žalobca volal aj bezpečákovi a ten mu povedal, že mu pán M. st. aj
právny zástupca žalovaného, ktorý je tu prítomný povedali, že oni to vyriešia a poslali ho preč. Vyriešili
vec tak, že dnes sme tu. Bolo to tak práve preto, že išlo o syna konateľa. Je však nepochybné, že
ho tento zrazil autom, že mal ťažké ublíženie na zdraví a že dodnes chodí na kontrolu na športovú

chirurgiu v Šaci, každého pol roka. Ošetrujúci lekár mu povedal, že pokiaľ s týmito bolesťami, ktoré má,
vie existovať, tak je to v poriadku, avšak akonáhle sa mu zhoršia, bude potrebná operácia. Bolesti má
dodnes predovšetkým keď sú nohy také zatuhnuté. Na otázky žalobca uviedol, že k úrazu došlo tak, že
prišiel dole na betonárku o 7:10 hod. a mal vyložiť kamión. Keď sa vracal od pána C., ktorému povedal,
aby posunul kamión, cestou povedal kolegovi H., že keď naštartuje, tak aby rozhrnul ten kameň čo tam

bol vysypaný. Na to prišiel pán M. ml. na aute aj s troma zamestnancami, že čo sa tam rozprávame,
že prioritou je granitový kameň. Povedal mu, že jeho arogancia presahuje medze. Začali si vykrikovať
žeriavy, posielal žalobcu do péčka. Žalobca bol vo firme 6 rokov a s nikým dovtedy nemal potýčky, ani
slovné. Následne žalobca z daného miesta odišiel, M. ml. naložil ten kameň. Žalobca odišiel smerom
ku betonárke a M. ml. k autu. Naštartoval ho a autom išiel na žalobcu s vytočenými kolesami. Žalobca

sa auta najskôr zachytil, ale musel sa pustiť, aby ho nevtiahlo pod seba. M. ml. autom odišiel preč,
napriek tomu, že mu prešiel po obidvoch nohách. Potom sa vrátil naspäť, pretože mu volal jeho otec. Už
sa nevrátil pred betonárku, iba pred kanceláriu a potom neprišiel mesiac do roboty a bol na maródke.
Keď začala hádka M. ml. stál pri kameni, pri nakladači. Žalobca bol od M. auta asi 3m. M. ml. na neho
vykrikoval od svojho auta, na čo H. naštartoval ten kramer a išiel pre kameň, ktorý bol pre M. ml. priorita a

následne išiel rozhrnúť ten kameň, aby tam on mohol prísť žeriavom. M. ml. na neho kričal a posielal ho
niekde, čo si on vyprosí v jeho veku. V okamihu keď sa hádali, zabezpečoval žalobca priebeh pristavenia
žeriavu, oslovil dvoch strojníkov. Riešil prístupovú cestu pre žeriav, aby sa žeriav vedel na dané miesto
postaviť. Aj to, že slovne zabezpečoval prístupovú cestu pre žeriav je podľa jeho názoru práca, nielen
sedenie v žeriave. Robil to, čo mu kázal konateľ M. st., a to zložiť a naložiť. V okamihu, keď sa hádal

a stál, tak vtedy sa obidvaja iba hádali. Bezprostredne pred úrazom bol M. ml. v aute a okno na strane
vodiča mal stiahnuté. Žalobca následne išiel k nemu, pretože chcel, aby už prestal na neho vykrikovať
a M. ml. vytočil kolesá a išiel autom na neho. Zachytil sa len zrkadla. V čase, keď vytočil kolesá na neho
bol od neho možno 1m. Na ďalšie otázky uviedol, že M. ml. sa ublížením na zdraví nevyhrážal, naopakM. ml. ho slovne napádal a posielal ho do péčka, na čo aj on poslal ďalej. Asi to M. ml. nepamätá, lebo
bol zrejme pod vplyvom niečoho, čo však žalobca dokázať nevie, ale všetci videli, že chodil po dvore ako
mátoha. M. ml. bol ten, kto mal voči žalobcovi zbraň a to dva a pol tonové auto. Žalobca v rukách nemal

nič. Žalobca dostal pokutu za to, že nadával pánovi M. ml.. S tým trestným oznámením na neho, že
vykrikoval na M. A., to považoval za smiešne, že bolo podané oznámenie. Kričať začal M. ml. a nakoniec
to otočili proti žalobcovi. Žalobca to považoval za uzavreté tým, že som zaplatil pokutu. Na ďalšie otázky
odpovedal, že M. st. mu hovoril, aby nerobili okolo toho paniku, že bude nejaká odmena. Žiadne peniaze
nedostal. Na ďalšiu otázku uviedol, že hádku za výkon práce nepovažuje, avšak hádku začal M. ml. a

ani v jeho kompetencii to nie je. Nebol mu ani priamy nadriadený. Pokiaľ hádka spočívala v tom, že mal
pravdu a že mu zavadzali v práci, tak to považoval za výkon práce, pretože tam boli dvaja, ktorí mu
zavadzali v práci a do toho tam ešte tam prišiel M. ml. a začal hádku.

17. Svedok I. C., zamestnanec žalovaného, uviedol, že bolo ráno po 7 hod. a stalo sa to na betonárke.
Išiel naštartovať kamión, aby sa natlačil vzduch. Vtedy už videl ako A. ťahali dvaja nabok. Na položené

otázky uviedol, že pracovnú dobu majú od 7 hod. Kamión išiel naštartovať preto, lebo zavadzal a žalobca
chcel, aby ho posunul. Kamión bol od betonárky vzdialený asi 20m. Videl tam aj pána M. ml. ale nevedel
na akej pozícii pracoval. Hádku nepočul. Boli sme tam tí, čo sme teraz tu. Bol tam H., R., K., ešte S.
čo miešal betón. Viac si nepamätal.

18. Svedok E. J. zamestnanec žalovaného, vo výpovedi uviedol, že sedel v dodávke zn. Peugeot. Zastali
na betonárke, kde mali niečo naložiť a niekam to mali odviezť. Následne tam M. E. B. niečo riešili, ale
po maďarsky. Nerozumel im. Na otázky odpovedal, že úraz žalobcu zaregistroval. Sedel vzadu v aute, v
strede, M. nasadol do auta, B. išiel k nemu k oknu a následne M. začal cúvať. Žalobca mohol byť od auta
asi 0,5m. Bolo to v areáli firmy, okolo 7:10, alebo 7:15, pretože od 7 hod. začínala pracovná doba a hneď

išli dole. Svedok sedel v aute a hral sa na telefóne. Podľa jeho názoru M. ml. cúval tak normálne, ani
rýchlo, ani pomaly. Nevedel, či to M. videl, lebo odtiaľ hneď odišli. Oni v aute si všimli, že kolega zostal
ležať na zemi. Následne volal M. ml. jeho otec a preto sa na benzínke otočili a vrátili sa naspäť. Všetko
sa odohrávalo v maďarčine. Nerozumel tomu. Na ďalšie otázky uviedol, že z areálu sa bez cúvania
nedalo vyjsť, že žalobca a M. ml. komunikovali zvýšeným hlasom, že keď žalobca prišiel k autu, už bolo

naštartované a okno na strane vodiča bolo otvorené a že ohľadom rýchlosti cúvania si nie je istý.

19. Svedok A. J., zamestnanec žalovaného, vo výpovedi uviedol, že bol v tom čase pri domiešavači a
počul,žeposebekričia.Kričalipomaďarsky,čomunerozumel.VidelakoA.prišielkautu,vodičakocúval
tak ho spätným zrkadlom zachytil a keď bol na zemi, tak mu prešiel po nohách. Následne ho svedok

bežal dvíhať aj s kolegom H.. Posadili ho na múrik a svedok bežal za bývalým konateľom, že čo sa stalo,
aby volal sanitku, na čo mu povedal, že ho odvezie do nemocnice. Na položené otázky odpovedal, že
incident sa stal okolo 7:10 hod. až 7:15 hod. v areáli firmy. Pracovná doba začínala od 7:00 hod. Podľa
štýlu jazdy pán M. cúval rýchlejšie. Na mieste incidentu zostali topánky. Ponožky mal žalobca dotrhané.
Pán M. na mieste nezostal. Následne zastal, lebo svedok za ním utekal, že čo to spravil a on mu povedal,

že sa bál, že ho ide žalobca udrieť. Bol vytrasený a vystrašený. Potom pokračoval v jazde preč. V aute
boli viacerí. Žalobca po incidente nehovoril nič, bol v šoku. Žalobca pracoval ako žeriavnik a žeriav mal
vtedy ísť niečo vykladať. Svedok bol od zrážky vo vzdialenosti 10 alebo 15 m, pričom B. mu stál chrbtom
a M. predkom. Keď sa hádali stál M. na korbe auta, potom si sadol do auta a ďalej kričali. Žalobca bol 5
alebo 6 m od auta M.. Žalobca išiel svižnejším krokom k autu, ktoré už bolo naštartované, s vytočenými

kolesami. Okno na strane vodiča bolo otvorené. Auto nemohlo odísť z areálu bez cúvania. V čase, keď
žalobcu zachytilo spätné zrkadlo, stál žalobca možno 0,5 m od auta. Asi mu zachytilo ruku. Spadol dole,
dozadu. Pokiaľ ide o poskytnutie prvej pomoci žalobcovi, my sme ho odtiaľ odtiahli a posadili sme ho
na múrik. Následne ho bývalý konateľ žalovaného odviezol do nemocnice, čo bolo asi 1 alebo 1,5 km.
Svedok opakovane uviedol, že hádke a dôvodom prečo išiel žalobca k autu, nerozumel.

20. Svedok D. R., zamestnanec žalovaného, uviedol, že išli dole na betonárku naložiť kameň. Pán B.
a H. sa rozprávali a M. poprosil Lőcseho, aby mu kameň naložil na auto. Pán B. bol nervózny a začali
sa hádať po maďarsky. Kameň sa naložil, M. nastúpil do auta, auto naštartovalo a pohlo sa dozadu,
zľakol sa, že ho udrie. Vrátili sa naspäť na firmu, lebo mu voľakto volal. Na otázky odpovedal, že aj

on by sa zľakol, keby sa niekto priblížil k autu a bol nervózny. Aj pán M. bol nervózny. Nepamätal si o
čom sa hádali. Hádali sa už aj v minulosti. V aute bol J., J., boli tam šiesti. H. bol vonku. Videli sme, že
žalobca zostal na zemi. Musel to vidieť aj vodič. Vodič nezastal. Asi bol vyľakaný. Volal mu asi otec a to
zhruba 7-8 minút po tom, ako z areálu odišli. Na pojednávanie prišli piati v aute, ktoré bolo na podniku.Nasadli do neho a išli. Je to auto Peugeot alebo Fiat. Incident sa stal po 7,00 hod., v pracovnej dobe,
pri betonárke, na pracovisku. Betonárka patrí žalovanému. Svedok sedel v aute za šoférom. Nepamätal
si o čom hovorili. V okamihu zrážky sa rozprávali sa, nič nerobili. M. bol nervózny, lebo mali ísť do

Leseníc. Boli od seba asi 4 metre. Žalobca sa priblížil. Svedok nevedel z akého dôvodu. Išiel normálnou
chôdzou. Bol blízko. Nohu mal asi pod kolesom. Auto bolo naštartované. Má manuálnu prevodovku.
Vodič cúval normálne. Bez cúvania by z areálu nevyšli. Počas hádky hovoril žalobca M. A., blázon,
alebo kokot. Hovoril mu, že keby nemal otca, tak by nemal nič. Videl na M., že bol nervózny. Hádka
trvala 3 alebo 4 minúty. Predmetom hádky nebola pracovná záležitosť. Obidvaja komunikovali zvýšeným

hlasom. Nevedel o čom sa hádali. M. poprosil H., aby naložil ten kameň. Svedok nevedel, či to bolo kvôli
tomu, ale začali sa nadávky.

21. Svedok T. H., zamestnanec žalovaného, uviedol, že ráno prišli do roboty na 7.00 hod. Pán B. ho
poprosil, aby išiel rozhrnúť kameň nakladačom, kvôli príjazdu žeriavu. Do toho prišiel M. ml. a ten ho
poprosil, aby mu naložil na auto kameň. Svedok počkal, kým sa zohreje auto, naložil kameň M. a išiel

odhŕňať kameň kvôli príchodu žeriavu. Vtedy sa stal ten incident. Svedok len v aute videl ako mu pán
C. ukazoval, že sa niečo stalo. Svedok s autom zastal a videl už len červené botasky na zemi a zvírený
prach. Následne, spolu aj s J. J. žalobcu posadili a J. J. utekal za M. st., aby išiel dole, že je tam
problém. Ten následne dobehol dole a potom išli na pohotovosť. Žalobca bol pred incidentom kľudný.
Normálne sa spolu rozprávali. Bez toho, aby svedok rozhrnul ten kameň, žalobca nemohol vykonať

svoju prácu. Žeriav by sa tam nemal ako postaviť. Žalobca bol žeriavnik. Keď prišiel M. ml. dole, každý
z nich chcel od svedka niečo iné. Asi preto vznikla tá hádka. Keď sa rozhŕňal ten kameň, v tej chvíli
žalobca žiadnu prácu nevykonával. Naloženie kameňa na korbu auta M. ml., trvalo možno 1 minútu. K
rozhŕňaniu kameňa pod žeriav sa svedok už nedostal. O rozhrnutie kameňa ho poprosil žalobca a aj M.
ml. ho poprosil o naloženie kameňa. M. ml. mu bol vedúci. Žalobca mu vedúci nebol. Po incidente sa

sanitka nespomenula. Rovno M. E. povedal, že žalobcu odvezie. Cesta trvá možno 2 alebo 3 minúty.
Svedok bol pri incidente ako druhý. Ako prvý tam bol kolega J.. Keď svedok autom obchádzal žalobcu
a M. ml., žalobca stál zhruba 0,5 m od dverí auta M. ml.. Svedok nevedel, či žalobca išiel riešiť nejaké
pracovné záležitosti. Asi nie. M. ml. bol vedený ako majster. Keď mu niečo rozkázal, tak to musel spraviť.
Priamy nadriadený mu ale nebol. Priamy nadriadený mu bol pán C.. Nebolo neobvyklé, ak ho žalobca

poprosil, ak bolo nejaké miesto, ktoré bolo treba upraviť, tak som to urobil. Také drobnosti zvykol spraviť
aj pre iných kolegov, keď mal čas. Svedok neveril tomu, že by žalobca mohol so žeriavom zastať, ak
by kameň nerozhrnul. Chcel ho rozhrnúť preto, aby mohol zastať bližšie ku kamiónu. Keďže sám nie je
žeriavnik, nevedel dobre odhadnúť tú vzdialenosť.

22. Svedok K. J., bývalý zamestnanec žalovaného, uviedol, že v júni išli do Leseníc na stavbu, autom
Peugeotom. Zastali pod betonárkou. Svedok bol vnútri v aute so E. a F.. Následne došlo k hádke medzi
A. a M. ml.. Strhlo sa to veľmi rýchlo. Následne mu nešťastne prešiel po nohe, keď M. cúvol. M. st. potom
volal synovi a vrátili sa z pumpy naspäť. Bola nešťastná náhoda. Nebolo to pekné. Na otázky odpovedal,
že bolo po 7:00 hod.. Do roboty chodili na 7:00 hod. Chalani vraveli, že hádka bola kvôli kameňu ale

svedok to potvrdiť nevedel. A. bol naštvaný. Asi mali osobný konflikt. M. sa podľa svedka bál. Stalo
sa to po ľavej strane auta. Svedok sedel asi vzadu za vodičom, presne si nepamätal. M. ml. bol mimo
auta. Tak isto aj žalobca. Žalobca následne podišiel bližšie k autu, M. ml. nasadol a pohol sa. Cúval
strašne rýchlo. Auto nemalo kde ísť, dopredu ísť nemohlo. Svedok nevedel či vodič videl čo sa stalo
ale s najväčšou pravdepodobnosťou to musel vidieť. Svedok sedel vzadu. Bola to stresujúca situácia.

Svedok v tom okamihu nevedel ako má reagovať. Vzadu v aute bol okrem svedka E. a F. J.. Vpredu
bol M. ako šofér a R.. M. ml. mal podľa svedka strach, lebo ho strašne rýchlo prebehol. To usúdil z jeho
tváre a z mimiky jeho tváre. M. ml. a žalobca boli od seba možno 2 metre. My sme sa dnu rozprávali.
Svedok počul až vulgarizmy. Rozprávali zvýšeným hlasom, po maďarsky. Celá hádka mohla trvať tak
2 minúty. K zrazeniu došlo kolesom na ľavej strane auta. Okienko na vodičovej strane bolo otvorené,

pretože v tom čase bolo veľmi teplo. Nevedeli si s chalanmi vysvetliť, prečo žalobca spadol pod kolesá.
Potom už svedok videl len to, ako dvíhal žalobcu na ruky N. J..

23. Svedok S. H., zamestnanec žalovaného, vedel povedať iba to, že počul nejakú hádku medzi
žalobcom a pánom čo ho zrazil. Nič nevidel, až to, keď ho kolegovia dvíhali zo zeme. Na otázky uviedol,

že mohlo byť 7:15 až 7:30 hod., počas pracovnej doby. Bolo to na betonárke, kde sa miešal betón.
Hádke nejaký nedohad ohľadom kameňa, alebo kameniva. Svedok počul už iba krik obidvoch strán a
vulgarizmy. Nepočul o čom bola hádka. Bol v kancelárii a miešal betón. Preto sa sústredil iba na počítač.24. Žalovaný, konajúci konateľom G. D. C., uviedol, že mu je v prvom rade ľúto, čo sa v priestoroch
spoločnosti stalo bývalému zamestnancovi. Je mu ľúto toho, že prežil tú bolesť a že to má na neho
takétonásledky.Spoločnosťzaložilpredviacako30-timirokmiazamestnávaviacako70zamestnancov.

Živí viac ako 65 rodín. Osobne pracuje aj 16 hodín denne. Tá nešťastná udalosť ho mrzí. Spoločnosť
neuznala, že ide o pracovný úraz preto, že spoločnosť za ten úraz nemôže. Išlo o konflikt dvoch
zamestnancov, v ktorom podľa jeho informácií postupne dochádzalo až k bitke. To nepatrí na pracovisko.
Nie je to pracovnou náplňou ani žalobcu a ani iných zamestnancov. Spoločnosť to nezavinila. Neporušila
žiadne predpisy BOZP. Išlo o nešťastnú udalosť medzi dvoma zamestnancami, ktorí, podľa jeho názoru

v danom čase nevykonávali svoju prácu. Žalobca prišiel na betonárku a rozprával sa so zamestnancom
H., na čo M. M. mohol reagovať rozčúlením, že nepracuje. Nevedel, prečo sa hádali, iba uviedol, že to
na pracovisko nepatrí. Zrejme to bola ich ješitnosť a nevhodné správanie. Považoval za otázne, prečo
žalobca nebol pri žeriave, čím vlastne nepracoval, aj keď pracovná doba bola zahájená. V čase konfliktu
však žalobca jednoznačne nepracoval a preto firma nemôže za jeho úraz niesť zodpovednosť. To bol
dôvod, prečo sa ten úraz neuznal za pracovný. V spoločnosti pritom mali už viac pracovných úrazov a

všetky sa vyriešili. Žalobca nemal kompetencie dávať pokyny na rozhŕňanie kameniva. Jemu neprináleží
rozhodovať kto komu ublížil. Išlo o konflikt dvoch zamestnancov, za ktorý by nemal pykať zamestnávateľ.
Na položené otázky uviedol, že pokyn na prácu dostal žalobca deň vopred, od spoločníka M. E.. Keď
chcel pokyn vykonať mal ísť k žeriavu a ak mal problém s príchodom žeriavu, v tom zmysle ako žeriav
zapatkovať, kde sa zmestí, kde sa postaví, mal ísť za M. st. a ten by to zariadil. On, ako druhý konateľ,

v tom čase vytyčoval inú stavbu a odišiel pred 7:00 hod. Nebol dôvod, aby žalobca bol na betonárke.
Následne zamestnanci začali konflikt. Priamym nadriadeným žalobcu bol M. st. Žalobca mal začať
pracovať tak, že si mal obzrieť stroj a naštartovať ho. Mal skontrolovať vstupné tlaky, kvapaliny, ako bude
patkovať a pokiaľ s tým bol problém, mal to nahlásiť nadriadenému. On sa rozprával s H.. Vzdialenosť
betonárky od miesta, kde parkoval žeriav odhadol na cca 30 metrov, kde parkoval žeriav od betonárky.

Žalobcamoholísťkžeriavupriamo,aleboajcezbetonárku.Betonárkajeveľmirozľahlá.Pravdepodobne
však ešte iba išiel k žeriavu a cestou sa zastavil na betonárke a rozprával sa s H.. Žalobca mal urobiť
vykládku pomocou žeriavu. M. ml. robil v tom čase majstra a bola mu pridelená práca v Lesenici.
Obidvaja boli v práci a dostali pokyny. Z dôvodu, že v danom čase došlo k mimoriadnej udalosti, neriešili
postih žalobcu za nedodržanie pokynov ani to, či mal alebo nemal napr. odpísané hodiny. Ani nebol

písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, keďže bolo treba ísť v danom čase k lekárovi.
Keď sa niečo takéto stane nevypisuje sa zamestnancovi smenovka, že bol napr. 1,5 hod. u lekára.

25. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že z ustálenej súdnej praxe
jednoznačne vyplýva, že strana sporu nemá povinnosť formulovať petit žaloby do najmenších detailov.

Poukázal v tomto smere na rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Cdo 268/2019, sp. zn. 5Cdo 171/2021, sp.
zn. 5Cdo 254/2009 a sp. zn. 3Cdo 219/2007. Poukázal aj na ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce,
ktorý ustanovuje čo sa rozumie pod pojmom pracovný úraz, pričom k tomuto môže dôjsť aj pri činnosti
súvisiacej s výkonom práce tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Aby žalobca mohol splniť pokyn
zamestnávateľa, musel tieto úkony, súvisiace s výkonom práce, vykonať. Zdôraznil aj to, že aj v areáli

firiem platia pravidlá cestnej premávky, pretože sa tam pohybujú motorové vozidlá. V tomto smere
poukázal na § 22 ods. 2, 3 a § 21 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorých vodič nesmie pri cúvaní
ohroziť iných účastníkov premávky, musí cúvať iba prostredníctvom spôsobilej osoby a nesmie cúvať na
nebezpečných miestach. Mal za to, že Gáal ml. konal v mene spoločnosti a dopustil sa pri tomto konaní
toho, že spôsobil žalobcovi úraz a preto žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel.

26. Žalobca právo záverečnej reči nevyužil.

27. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči považoval celý prípad za špecifický, jednak z
formálnych ako aj obsahových dôvodov. Žalobca podal na Okresný súd Rožňava žiadosť o uznanie

pracovného úrazu a prekvalifikovanie tohto úrazu. Okresný súd Rožňava postúpil spis Okresnému súdu
Banská Bystrica a ten vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Toto žalobca nesplnil a preto mal súd konanie
zastaviť. Žalobca si zvolil v konaní právneho zástupcu a ten vo svojom vyjadrení upresnil petit žaloby.
Súd mal buď tento petit prijať, alebo pripustiť zmenu žaloby. Podľa CSP mal súd pripustiť zmenu žaloby
tak, že z určitého znenia na určité znenie. Súd sa žalovaného nepýtal na jeho názor a zmenu žaloby

pripustil. Žalovaný následne navrhol dokazovanie. Súd mal petit zmeniť tak, že mal uviesť, že za úraz
žalobcu na pracovisku, adresa tohto pracoviska, deň úrazu, hodina úrazu je zodpovedný zamestnávateľ.
Takto však súd nerozhodol. Žalovaný v konaní považoval za preukázané, že žalobca nepracoval, len
sa pohádal s ďalším zamestnancom. Súd, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, nemôže určiťkto zodpovedá za úraz a preto mal súd počkať ako sa rozhodne v trestnom konaní a či si napr. žalobca
neprivodil tento úraz svojou ľahkovážnosťou. M. M. mu pri cúvaní prešiel po nohách, pričom v tomto
smere vyvstáva otázka akú prácu vykonával žalobca v danom čase a čo ho viedlo k tomu, že pristúpil

k autu tak, že ho M. M. zachytil spätným zrkadlom. To, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného,
pracovná činnosť nebola. Súd by mal vyhodnotiť to, že zamestnanci mali konflikt, že bola hádka a že
žalobca pristúpil k autu druhého zamestnanca. Ak by súd rozhodol, že tento úraz je pracovný, tak potom
by žalovaný mal žalobcovi niečo plniť. Žalobca si však uplatnil škodu od M. M. ml. ako od fyzickej
osoby za ublíženie na zdraví. Žalobca podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní

a nepreukázal, že úraz je pracovným úrazom, pretože tento úraz nebol ani v priamej ani v nepriamej
súvislosti s výkonom práce. Navrhol preto, aby súd podanú žalobu zamietol.

28. Žalovaný v záverečnej reči dodal k záverečnej reči jeho právneho zástupcu, že podľa jeho názoru
žalobca nezačal pracovať, len s mladým M. vytvoril daný incident. Jeho úraz sa nestal pri pracovnej
činnosti a ani pri jeho pracovnom zaradení. Ak si chce niekto niečo vynútiť roztržkou, to nemôže byť

pripísané za vinu zamestnávateľovi.

29. Po právnej stránke posúdil súd spornú vec v súlade s právnou úpravou platnou v čase, kedy došlo
k úrazu žalobcu, t.j. ku dňu 23.6.2023.

30. Na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby, na základe upresnenia žalovaného v podanej replike.
Súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP. K pochybnostiam a tvrdeniam právneho
zástupcu žalovaného, súd poukazuje na to, že zmenou žaloby je aj podstatná zmena a aj doplnenie
rozhodujúcich skutočností už uvedených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Súd ďalej poukazuje aj na to,
že o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje spravidla na pojednávaní a to buď na pojednávaní,

na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako
bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Súd rozhoduje uznesením, ktoré doručuje
stranám sporu vtedy, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena. (§ 142 ods. 1,
ods. 2 CSP). K tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného, že súd sa nepýtal pri zmene žaloby na názor
žalovaného, súd dáva právnemu zástupcovi žalovaného do pozornosti, že mu dňa 14.2.2024 doručil

repliku žalobcu, v ktorej žalobca doplnil a upresnil skutkové okolnosti v žalobe a teda mal možnosť
sa k tomu vyjadriť v následnej duplike, čo aj urobil. O skutkových tvrdeniach žalobca tak mal vedomosť
pred rozhodnutím súdu.

31. K ďalším tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného týkajúcim sa procesného postupu súdu v konaní,

súd dáva právnemu zástupcovi do pozornosti, že dňa 15.12.2023 mu bolo okrem žaloby doručené aj
doplnenie žaloby zo strany žalobcu, na výzvu súdu (na ktorú žalobca reagoval, čím nebol daný dôvod
na zastavenie konania) a k žalobe, vrátane jej doplnenia sa právny zástupca žalovaného vyjadroval už v
rámci vyjadrenia k žalobe (19.12.2023). Už v rámci doplnenia žaloby, t.j. dňa 16.11.2023, t,j, v čase, kedy
ešte ani nebol žalobca právne zastúpený, žalobca navrhol v konaní vykonať dokazovanie výsluchom

konkrétnych svedkov (t.j. nie až po 8. mesiacoch, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného). Aj k tomu
mal žalovaný možnosť vyjadriť sa už vo vyjadrení k žalobe a následne aj v duplike. Rozsah skutkových
tvrdení žalovaného vo vyjadrení k žalobe a v duplike, vrátane dôkazných návrhov z jeho strany, tak aby
tieto boli navrhnuté riadne a včas, bol teda výlučne na zvážení žalovaného a jeho právneho zástupcu,
keď žalovaný bol právne zastúpený počas celého konania.

32. Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Zákonník práce"), spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych
vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

33. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, (1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu
v pracovnom pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým,

náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

34. Podľa § 220 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce, (1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných
povinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnehovzťahu,ináčinnosťvykonávanánapríkazzamestnávateľaa činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. (2) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú
úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce
alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo

vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení
vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. (3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý
zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

35. Podľa § 83 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania
úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2,
ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

36. Podľa § 85 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne

práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

37. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú

rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej
len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

38. Podľa § 109 ods. 1, ods. 2, zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, (1) Nárok na nemocenskú
dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti
(ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť
a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné

poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku
na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky, ak § 66b, § 77a a 77c neustanovujú inak.

39. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení, ak sa zamestnávateľ alebo
právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo
za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený
má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa

rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého
o mieru zavinenia poškodeného.

40. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností

strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

41. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

42. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

43. Podľa § 142 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po
tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. (2) Uznesenie, ktorým súd pripustilzmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena,
do vlastných rúk.

44. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

46. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise

a to žalobou (č.l. 1), hlásením úrazu do Sociálnej poisťovne zo dňa 23.6.2023 od MUDr. Františka
Tolina (č.l. 2 a č.l. 50-51), lekárskou správou zo dňa 26.6.2023 (č.l. 3 a č.l. 53), záznamami z vyšetrení
zo dňa 30.6.2023, 14.7.2023 a 4.8.2023 (č.l. 4), odpoveďou Inšpektorátu práce Banská Bystrica na
žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 4.8.2023 (č.l. 5 a č.l. 49 a č.l. 93), odvolaním proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne zo dňa 21.8.2023 (č.l. 6), splnomocnením právneho zástupcu žalovaného (č.l.

27), doplnením žaloby (č.l. 40), rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa
3.8.2023 o priznaní nemocenského (č.l. 41), pracovnou zmluvou zo dňa 14.7.2017 spolu s dodatkom
zo dňa 9.1.2023 a pracovnou náplňou zo dňa 17.7.2017 (č.l. 42-47), prešetrením pracovného úrazu
zo dňa 16.7.2023 (č.l. 48), lekárskou správou zo dňa 23.6.2023 - zo dňa úrazu (č.l. 52), záznamami z
vyšetrení zo dňa 2.1.2023, 24.3.2023, 26.6.2023, 4.8.2023, 7.8.2023, 8.8.2023, 28.8.2023, 30.6.2023,

14.7.2023, 14.9.2023, 18.9.2023, 11.10.2023, 10.10.2023, 3.11.2023, 8.8.2023, 21.8.2023, 28.8.2023,
4.8.2023, 3.10.2023, 21.9.2023 (č.l. 54-58), lekárskou správou z neurológie zo dňa 26.10.2023 (č.l.
59), odpoveďou žalovaného zo dňa 9.11.2023 (č.l. 60), zoznamom svedkov úrazu (č.l. 61), vyjadrením
žalovaného k žalobe (č.l. 70-71), správou z miestneho šetrenia zo dňa 26.6.2023 bez podpisov (č.l.
72-73), vyjadrením-písomné stanovisko zo dňa 3.7.2023 adresované Sociálnej poisťovni (č.l. 74),

uznesením OR PZ, OO PZ Veľký Krtíš ČVS: ORP-214/VK-VK-2023 (č.l. 75-77), zápisnicou z výsluchu
svedka z OO PZ Veľký Krtíš vo veci ČVS: ORP-222/VK-VK-2023 zo dňa 15.11.2023 (č.l. 78-79),
replikou žalobcu (č.l. 87-90 a 95-96), plnomocenstvom pre právneho zástupcu zo dňa 29.1.2024 (č.l.
91), lekárskou správou zo dňa 29.1.2024 (č.l. 94), duplikou žalovaného (č.l. 104-105), podaním žalobcu
zo dňa 29.5.2024 (č.l. 112-114), upovedomením o vznesení obvinenia zo dňa 10.4.2024 (č.l. 115),

znaleckým posudkom znalca A. F. F. C. 147/2023 z trestného konania (č.l. 116 - 127), ako aj ostatnými
listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

50. Z uvedených listinných dôkazov, z prednesov na pojednávaní, z výpovede vypočutých svedkov, ako
aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

51. Vo veci nebolo sporné, že žalobca ako zamestnanec pracoval v čase úrazu, t.j. dňa 23.6.2023 o 7,10
hod., u žalovaného ako zamestnávateľa, na základe pracovnej zmluvy č. 25/2017 zo dňa 14.7.2017, v
mieste výkonu práce "Banskobystrický kraj", na pracovnej pozícii žeriavnik.

52. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to, že žalobca dňa 23.6.2023 o 7,10 hod. utrpel v
priestoroch žalovaného, pri betonárke, t.j. v areáli žalovaného vo Veľkom Krtíši úraz a to tak, že mu
iný zamestnanec žalovaného, M. M., prešiel motorovým vozidlom - dodávkou zn. Peugeot Boxer, po
obidvoch nohách. Skutočnosť, že žalobcovi sa úraz stal, vyplývala z množstva predložených lekárskychspráv a vyšetrení a nerozporoval ju ani samotný žalovaný. Nebolo teda sporné, že úraz sa stal počas
pracovnej doby a na pracovisku.

53. Sporné v konaní medzi sporovými stranami bolo, či úraz, ktorý žalobca utrpel vo vyššie uvedený
deň, bol pracovným úrazom alebo nie, podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.

54. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorý v konaní preukazoval
žalobca, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem

na určovacej žalobe je daný vždy vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny
záujem žalobcu, na podaní žaloby, súd považoval za daný. V danom prípade išlo o spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom tzv. spor sui generis, ktorý môže rozhodnúť iba súd. Bez kladného
rozhodnutia súdu v spore zamestnanca a zamestnávateľa o tom, či úraz je pracovným úrazom alebo nie,

sa žalobca nemôže domáhať plnenia úrazových dávok a nárokov od Sociálnej poisťovne, t.j. v podstate
od štátu. (Nešlo o "získanie finančného profitu" žalobcu na úkor žalovaného, ako sa žalovaný nesprávne
domnieval.) Vo vzťahu k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu, a vo vzťahu pochybnostiam
opakovane vznášaným právnym zástupcom žalovaného, súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2Cdo/65/2006 (vydané za účinnosti O.s.p.), publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.

40/2007, podľa ktorého naliehavý právny záujem ani nie je potrebné v takomto konaní preukazovať, keď
konštatoval,že:"Spormedzizamestnancomazamestnávateľom,ktorýriešizákladnárokupoškodeného
zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z
pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o

pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom
(chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného podnetu sociálnej poisťovne, je žalobou svojho
druhu, ktorú nemožno podradiť pod ust. § 80 písm. c) O.s.p. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval
právny záujem na tomto určení." Teda, spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o tom, či úraz bol
pracovným úrazom alebo nie, môže rozhodnúť iba súd. Nemôže tak urobiť príslušný inšpektorát práce

(ako to nesprávne tvrdil právny zástupca žalovaného) z dôvodu, že ak je o určení úrazu za pracovný
úraz spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom zásadne platí, že spory medzi zamestnancom a
zamestnávateľomonárokyzpracovnoprávnychvzťahovprejednávajúarozhodujúsúdy(§14Zákonníka
práce). Ako príklad súd dodáva, že aj Sociálna poisťovňa si v tejto otázke môže urobiť tiež iba predbežný
úsudok (§ 198 ods. 1 zák. č. 461/2013 Z.z. o sociálnom poistení) a nie rozhodnúť o tejto otázke.

55. Súd zamietol návrh žalovaného zo dňa 24.10.2024 (prednesený na pojednávaní), ktorým žalovaný
navrhol, aby súd konanie o určenie pracovného úrazu prerušil až do právoplatného rozhodnutia súdu v
trestnom konaní o tom, či sa stal skutok alebo nestal alebo či išlo o nutnú obranu z dôvodu, že mal za
to, že v civilnom konaní je súd viazaný rozhodnutím trestného súdu v trestnom konaní, či sa stal trestný

čin. K uvedenému návrhu právneho zástupcu žalovaného súd uvádza, že tento bol v celom rozsahu
nedôvodný. Predmetom tohto konania bolo určenie, či úraz, ktorý sa stal žalobcovi možno považovať
za pracovný alebo nie. Rozhodnúť, či úraz zamestnanca je úrazom pracovným alebo nie, má právomoc
súd, ktorý o tom rozhoduje v civilnom konaní (§ 3 CSP). Ide totiž o spor súkromného práva. Súd konajúci
v trestnom konaní naopak, civilné spory nerozhoduje ale rozhoduje v trestných veciach. Súd v trestnom

konaní preto nemá právomoc rozhodnúť o tom, či úraz žalobcu je pracovným úrazom, ale rozhoduje o
tom, či skutok, ktorého následkom bol úraz žalobcu je trestným činom a kto ho spáchal. Rozhodnutie
súdu v trestnom konaní by tak nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu v tomto, civilnom spore, ako
sa nesprávne domnieval právny zástupca žalovaného. Rovnako tak ani právna kvalifikácia skutku v
trestnom konaní nemá nič spoločné s určovaním úrazu zamestnanca za pracovný. Preto súd návrh

žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia súdu v trestnom konaní o tom, či konanie M. M., ako
vodiča naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci a
či bude uznaný za vinného, neprerušil. Ako už súd uviedol, predmetom tohto súdneho konania bolo, či
úraz žalobcu bol pracovným úrazom alebo nie. O tom, že úraz žalobcu sa stal neboli medzi stranami
sporu žiadne pochybnosti.

56. K samotnej spornej otázke, či žalobca utrpel úraz, ktorý bol pracovným úrazom, súd uvádza, že
z ustanovení § 195 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný úraz je poškodenie zdravia,
ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislostis ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Plnenie pracovných úloh je výkon takých pracovných povinností zamestnancom, ktoré mu vyplývajú
z pracovného pomeru, ako aj iná činnosť vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa a

činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Plnením pracovných úloh zamestnanca je aj činnosť
vykonávaná zamestnancom z podnetu iných zamestnancov v nadväznosti na plnenie vlastných
pracovných povinností ako aj činnosť vykonávaná z vlastnej iniciatívy zamestnanca, pokiaľ sa k
jej realizácii nevyžaduje osobitné oprávnenie alebo nie je v rozpore so zákazom zamestnávateľa. V
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce

zvyčajné, napr. súvisiace so zabezpečením materiálu, pracovných nástrojov, údržbou stroja a pod.,
alebo úkony potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení (kontrola pracovných prostriedkov,
prezliekanie zamestnanca a pod. spĺňajúce charakter potrebnosti). Cesta do zamestnania a späť tak
nemá súvis s výkonom práce. Zákonník práce teda za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie
zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže

ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické alebo duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj
úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných
udalostí. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností
zamestnanca.

57. S poukazom na uvedené naopak, o pracovný úraz nejde vtedy, ak došlo k poškodeniu zdravia
zamestnanca v čase, keď zamestnanec neplnil pracovné úlohy a povinnosti, ani nevykonával činnosť
v priamej súvislosti s pracovnou činnosťou, alebo ak prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných
úloh alebo činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, t.j. keď nastal tzv.
exces zamestnanca z plnenia pracovných povinností lebo z činnosti v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh a úraz utrpel v tom čase. O vybočenie z plnenia pracovných úloh ide napríklad vtedy (R
55/1971), ak zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci, t.j. bez súhlasu
zamestnávateľa alebo nad rámec svojho druhu práce, alebo pri tzv. čiernej jazde v prípade dopravnej
nehody, alebo napríklad aj v prípade osobného konfliktu zamestnancov na pracovisku. V tomto smere
súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, podľa ktorého, o pracovný úraz nejde v

dôsledku excesu napríklad vtedy, ak poškodený zamestnanec si s iným zamestnancom po sebe hádzali
uzávery od limonády a v dôsledku toho, došlo k poškodeniu oka (rozhodnutie publikované na str. 1331,
komentára k Zákonníku prace, O. a kol., 2. vydanie, Nakladateľstvo C.H. Beck, pod zn. 12Co 147/1977).
Pracovným úrazom preto nie je napríklad ani úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri hádke alebo pri bitke
s iným zamestnancom. Úraz zamestnanca, ku ktorému došlo síce na pracovisku alebo v priestoroch

zamestnávateľa, avšak nie pri činnosti súvisiacej s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním, sa považuje za tzv. iný úraz. Iný úraz je tak akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom,
ktorý však zamestnanec utrpel na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale pri činnosti, ktorá
nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
alebo ktorý utrpela akákoľvek iná osoba ako zamestnanec.

58.Teda,naurčenie,čiúraz,ktorýsastalzamestnancovi,mározhodujúcivýznamprávetáskutočnosť,či
k úrazu došlo pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi, t.j. vnútorný vecný vzťah
k plneniu pracovných úloh. Inak povedané, podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola spôsobená škoda,
zamestnanec sledoval plnenie pracovných úloh z objektívneho, aj subjektívneho hľadiska (R 55/1971).

59. V predmetnej veci, mal súd z výsluchu žalovaného a všetkých, v konaní vypočutých svedkov,
ktorých výpovede súd považoval za vierohodné, za preukázané, že dňa 23.6.2023 žalobca, z titulu
pracovnejpozíciežeriavnika,počaspracovnejdoby,t.j.po7,00hod.,malvykonaťvykládkuviactonového
nákladu za pomoci žeriavu z odstaveného kamióna. Keďže mu zavadzal iný kamión, žalobca žeriav

nenaštartoval, išiel dole a komunikoval s inými zamestnancami žalovaného s cieľom požiadať jedného
(I. C.) o posunutie kamióna a druhého (T. H.) B. rozhrnutie kameniva s cieľom, aby mohol pristaviť
žeriav k ďalšiemu kamiónu, z ktorého mal na pokyn nadriadeného zamestnanca, D. M. vyložiť viactonový
náklad. V danom okamihu žalobca plnil pracovnú úlohu, ktorú dostal, aj keď v žeriave nesedel, nakoľko
vykonával úkony, ktoré s ňou priamo súviseli a boli pre jej vykonanie (pristavenie a zapatkovanie žeriavu)

potrebné a nevyhnutné. Otázka, či bol žalovaný povinný si na tieto sprievodné úkony pýtať vždy súhlas
nadriadeného alebo išlo o úkony zvyčajné, ktoré robil bežne v priamej súvislosti s plnením pracovných
úloh aj na iných stavbách, resp. vykládkach a nakládkach (svedok T. H. to za neobvyklé nepovažoval),
alebo naopak išlo o ojedinelý exces z jeho strany, v konaní medzi sporovými stranami zostala otvorená,avšak pre rozhodnutie súdu nebola rozhodujúcou. V ďalšom priebehu deja bolo totiž výpoveďami
všetkých svedkov preukázané, že v danom čase prišiel do areálu žalovaného, k betonárke, motorovým
vozidlom zn. Peugeot Boxer ďalší zamestnanec žalovaného, M. M., ktorý auto odstavil, vystúpil z auta a

prišiel k zamestnancovi T. H., s ktorým komunikoval žalobca o rozhrnutí kameniva, ktorého tiež požiadal
o naloženie kameňa na vozidlo zn. Peugeot. Smerom k žalobcovi mal M. M. poznámky, prečo sa tam
žalobca rozpráva, hoci mu priamy nadriadený nebol (tým bol D. M.), čo spôsobilo začiatok hádky medzi
nimi. Medzi M. M. a žalobcom, ktorí boli od seba vzdialení 3 až 4 m, hádka pokračovala aj počas
nakladania kameňa na korbu vozidla zn. Peugeot Boxer, keď M. M. stál na korbe tohto auta a aj po tom,

ako M. M. z auta zišiel a nastúpil do vozidla, na miesto vodiča. Hádka obsahujúca vykrikovanie si vecí,
ktoré aktérom hádky na tom druhom vzájomne vadili, obsahujúca vulgarizmy, tak už v tomto čase nijako
(aj podľa vypočutých svedkov, najmä D. R., K. J.) nesúvisela s výkonom ich práce, ale bola osobného
charakteru. Už v tomto okamihu tak súd považoval za preukázané, že hádka nesúvisela s pracovnou
úlohou, ktorú žalobca dostal od nadriadeného, aj keď spočiatku s touto úlohou súvisieť mohla. Hádka
pokračovala aj počas toho, ako k autu M. ml. pristúpil bližšie žalobca, na čo sa M. M. s autom pohol a

vytočenými kolesami prešiel po obidvoch nohách žalobcovi. Následne z miesta úrazu odišiel. Okamih,
kedy žalobca v rámci hádky pristúpil bližšie k autu M. M., podľa názoru súdu už bol celkom nepochybne
úplným excesom - vybočením žalobcu od plnenia pracovných úloh uložených mu zamestnávateľom.
V danom čase sa stal úraz žalobcovi. V čase, keď už M. M. bol na odchode z betonárky, sa mohol
žalobca vrátiť k plneniu pracovnej úlohy, resp. s ňou súvisiacim rozhrnutím kameniva. Namiesto toho

však smeroval k už naštartovanému naloženému vozidlu, v ktorom odchádzal z areálu firmy a teda aj od
hádky samotnej, M. M.. Keďže k úrazu žalobcu došlo práve v tomto okamihu, kedy už žalobca celkom
nepochybne zadanú pracovnú úlohu neplnil, súd dospel k záveru, že úraz sa žalobcovi nestal pri plnení
pracovnej úlohy, ani v priamej súvislosti s plnením pracovnej úlohy.

60. Teda, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hádka medzi žalobcom a M. M. už niekoľko minút
trvala a bola osobného charakteru, keď žalobca v okamihu úrazu, a bezprostredne pred ním, počas
hádky prerušil svoju pracovnú činnosť a pristúpil k vozidlu, v ktorom sedel a bol na odchode M. M..
Samotná hádka trvajúca niekoľko minút medzi dvoma zamestnancami žalovaného, ak by sa aj začala
z dôvodu pracovnej záležitosti, bola v konečnom dôsledku osobného charakteru, keď sám žalobca vo

výpovedi uviedol, že mu pracovne (aj vekom) mladší zamestnanec nemá čo vykrikovať a posielať ho
niekam. Padali medzi nimi vulgarizmy. Slovne útočili, bránili sa a urážali sa navzájom, čo už nesúviselo
s pracovnou činnosťou ani jedného z nich. Úraz žalobcu sa tak stal pri hádke dvoch zamestnancov.

61. Súd nespochybňuje, že úraz sa žalobcovi stal. Svedkovia potvrdili, ako sa stal. Súd nijako

neospravedlňuje konanie M. M.. Konštatovanie súdu, že úraz, ktorý žalobca utrpel nie je pracovným
úrazom neznamená, že sa žalobca nemôže voči tomu, kto mu škodu na zdraví spôsobil, domáhať
náhrady škody v civilnom sporovom konaní o náhradu škody na zdraví. Súd sa nezaoberal v konaní
otázkou zavinenia skutku a ani tým, či konanie a skutok M. M. naplnilo znaky niektorej skutkovej podstaty
trestného činu alebo nie. To patrí orgánom činným v trestnom konaní a súdu v trestnom konaní. Súd v

tomto konaní neposudzoval ani konanie zamestnávateľa, t.j. žalovaného, za ktorého konal D. M., ktorý
na miesto zrážky neprivolal sanitku a do lekárskej správy o úraze (správy zo dňa 23.6.2023, na č.l. 52
súdneho spisu) počas toho, ako bol žalobca ošetrovaný vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n.o., vo
Veľkom Krtíši, lekárovi vedome uviedol nepravdivú skutočnosť, že žalobca "že zle skočil na ľavú nohu",
hoci vedel, že sa tak nestalo.

62. K obrane žalovaného súd uvádza, že konanie súdu o tom, že úraz, ktorý žalobca utrpel nie je
pracovným úrazom, bol spor medzi zamestnancom (žalobcom) a zamestnávateľom (žalovaným). V
tomto spore nešlo o to, že by mal žalovaný žalobcovi niečo plniť, ak by súd rozhodol, že úraz žalobcu bol
pracovný, ako celý spor nesprávne chápal právny zástupca žalovaného. Výsledok sporu mal vplyv na to,

že v prípade kladného rozhodnutia, by sa žalobca mohol domáhať plnenia úrazových dávok a nárokov
od Sociálnej poisťovne, t.j. v podstate od štátu, nie od žalovaného. Rozhodnutie súdu tak ani z tohto
hľadiska nijako nesúvisí s tým, či sa žalobca bude alebo nebude domáhať náhrady škody voči konkrétnej
osobe, ktorá mu škodu na zdraví spôsobila a či tak urobí v trestnom alebo v následnom civilnom konaní.
V takom prípade, pôjde o vzťah medzi žalobcom a M. M.. Súd v tomto konaní neskúmal kto škodu na

zdraví žalobcovi zavinil a ani uvádzanie pravdivých alebo zavádzajúcich skutočností žalovaným lekárovi
alebo úradom. Súd sa zaoberal iba zisťovaním, či úraz žalobcu bol alebo nebol pracovným úrazom.63. Teda, na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z
citovaných ustanovení právnych predpisov, súd dospel k záveru, že úraz sa žalobcovi nestal v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh, ani pri plnení pracovných úloh a že žaloba žalobcu nie je dôvodná

a zamietol ju.

64. Súd vo veci nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným až na pojednávaní a to pripojením
priestupkového spisu Okresného úradu v Rožňave, predložením všetkých výpovedí z trestného konania,
výsluchom D. M. k tomu, že: "žalobca klame a zavádza" a výsluchom M. M., "pretože o neho sa

jedná, pričom v tomto konaní sa nedokazuje vina alebo nevina, ale to, či žalobca utrpel pracovný
úraz, teda podľa Zákonníka práce". Súd uvedené dokazovanie nevykonal z dôvodu, že tieto dôkazy
neboli navrhnuté včas, s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, keď na prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany súd neprihliadne vtedy ak tieto neboli predložené súdu riadne a včas, hoci mohli
byť predložené už skôr, ak si vyžadujú odročenie pojednávania. Súd preto k týmto návrhom uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania a nevykonal ich. Stranám sporu bola daná možnosť vyjadriť sa k

žalobe, možnosť na repliku, na dupliku, tieto strany využili a v rámci nich možnosť predkladať dôkazné
prostriedky žalovaný nevyužil. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že keď dôkazy navrhol až na
pojednávaní, tak ich navrhol včas z dôvodu, že zmenu žaloby a predbežné právne posúdenie dal súd až
na pojednávaní a že sa domnieval, že žaloba je nesprávna a jej petit nevykonateľný, súd považoval za
nesprávne. Priamo z ustanovenia § 153 CSP vyplýva, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany včas, t.j. tak, aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej na prvom
pojednávaní (§ 179 ods. 1 CSP) s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nie je povinný
prihliadnuť na také dôkazy, ktoré neboli uplatnené včas a ich vykonanie by si vyžadovalo odročenie
pojednávania. Z uvedeného tak vyplýva, že strany sporu sú povinné uplatniť dôkazné prostriedky v
rámci úkonov podľa § 167 CSP (žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika, duplika). Pokiaľ ide o predbežné

právne posúdenie veci súdom, súd toto vykonáva až na pojednávaní (t.j. nie skôr), kedy už sú vykonané
úkony podľa § 167 CSP a po prednesoch sporových strán na pojednávaní, k čomu súd dáva právnemu
zástupcovi žalovaného do pozornosti ustanovenie § 181 ods. 2 CSP. Okrem dôvodu sudcovskej
koncentrácie konania, súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy ani z toho dôvodu, že pripojenie
priestupkového spisu Okresného úradu v Rožňave, by nijako neobjasnilo, nevyvrátilo ani neoverilo

skutočnosť, či úraz, ktorý žalobca utrpel je alebo nie je pracovným úrazom. Výsluch D. M., ktorý sa
mal vyjadriť k tomu, či žalobca v tomto konaní klame alebo nie, súd nepovažoval za potrebný, keď
dôveryhodnosť žalobcu v konaní ani nebola žalovaným rozporovaná a ani nebolo žalovaným tvrdené, či
D. M. má potrebné vzdelanie k zodpovedaniu otázky, ku ktorej mal byť jeho výsluch vykonaný. Napokon,
pokiaľ išlo o výsluch M. M., súd už mal vykonaným dokazovaním (výsluchom už vypočutých svedkov)

dostatočne preukázané, že medzi ním a žalobcom vznikla hádka a že táto mala súkromný a nie pracovný
charakter. Súd preto jeho výsluch považoval aj za nadbytočný. Rovnako tak aj predloženie všetkých
výpovedí svedkov z trestného konania. Súd vykonal výsluch svedkov v tomto konaní. Súd preto nevidel
dôvod na pripájanie svedeckých výpovedí z trestného konania. K nevykonaniu dôkazov súd podporne
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/83/2020.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech
v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd

rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

66. Povinnosť zaplatiť svedkovi K. J. svedočné v celom rozsahu súd uložil žalobcovi, keďže v konaní
bol žalobca neúspešný. Išlo o svedka, ktorého navrhol vypočuť žalobca za účelom preukázania jeho

skutkových tvrdení. Suma svedočného sa rovnako ako iné trovy konania strany premietne do priznaného
nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

67. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Taktiež Európsky súd pre
ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 01. 1999), pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudsképrávanevyžaduje,abynakaždýargumentstranyboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Akideo
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Súd preto nepovažoval

za potrebné zaoberať sa tvrdeniami strán sporu, ktoré neboli právne relevantné a nemali rozhodujúci
význam pre rozhodnutie súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.