Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204470
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8121204470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, boulevard A. X, XXX XX B., C. D., vo veci organizačnej zložky v SR: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258
713, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811
01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXX, a 2. G. E.,
nar. X.X.XXXX, XXX XX F. XXX, o zaplatenie 1.993,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 31.5.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.993,77 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 %
ročne zo sumy 1.817,58 Eur od 18.9.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 2.041,69 Eur od 18.9.2018 do 20.5.2019, zo sumy 2.038,77 Eur od 21.5.2019 do 25.6.2019,
zo sumy 2.031,27 Eur od 26.6.2019 do 31.7.2019, zo sumy 2.023,77 Eur od 1.8.2019 do 30.8.2019,
zo sumy 2.016,27 Eur od 31.8.2019 do 2.10.2019, zo sumy 2.008,77 Eur od 3.10.2019 do 4.11.2019,
zo sumy 2.001,27 Eur od 5.11.2019 do 18.12.2019, zo sumy 1.997,52 Eur od 19.12.2019 do 17.1.2020

a zo sumy 1.993,77 Eur od 18.1.2020 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2014 uzavrel (jeho právny predchodca Cetelem) ako veriteľ
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných
služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo
forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu

uvedenéhonaúverovejzmluveasúčasnezáväzokžalovanéhovrátiťposkytnutýrevolvingovýúverspolu
s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok (pozn. súdu: nič z toho
žalobca bližšie nešpecifikoval). Žalobca uviedol, že podľa bodu 3.1 časti 2. Úverovej zmluvy bol žalovaný
oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných
miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty,
prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných
technológií. Dodal, že žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého

úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.659,71 Eur tak, že sumu 2.466,64 Eur
žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach,
a sumu 193,07 Eur predstavujú poplatky, ktoré veriteľ účtoval žalovanému „v súlade s úverovou zmluvou
ako súčasť úverovej istiny“. Podľa bodu 2.1. časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadnea včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa
s bankou nedohodol inak. Veriteľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta (pozn. súdu:
žalobca ich v žalobe nijako nešpecifikoval). Pri výpočte úrokov z úveru vychádza z roku s 365 dňami

(v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Ďalej žalobca uviedol, že
žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým
splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný veriteľovi do dňa spísania žaloby len časť dlžnej sumy,
a to sumu vo výške 1.521,92 Eur, čo preukazuje výpis z úverového účtu. Na predžalobné výzvy
nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného veriteľ vyhlásil dňa

17.9.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa
žalobcu vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu spísania žaloby
neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.993,77 Eur (1.817,58 Eur z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny; 176,19 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru) /pozn. sudu: bez toho aby bolo zrejmé,
z čoho tieto sumy presne pozostávajú, najmä ako ich, s uvedením všetkých konkrétnych vstupných
údajov vypočítal – na základe čoho, prípadne z akých súm a za aké obdobia/. Tvrdil, že okrem toho

je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy
1.817,58 Eur od 18.9.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.041,69
Eur od 18.9.2018 do 20.5.2019, zo sumy 2.038,77 Eur od 21.5.2019 do 25.6.2019, zo sumy 2.031,27
Eur od 26.6.2019 do 31.7.2019, zo sumy 2.023,77 Eur od 1.8.2019 do 30.8.2019, zo sumy 2.016,27 Eur
od 31.8.2019 do 2.10.2019, zo sumy 2.008,77 Eur od 3.10.2019 do 4.11.2019, zo sumy 2.001,27 Eur

od 5.11.2019 do 18.12.2019, zo sumy 1.997,52 Eur od 19.12.2019 do 17.1.2020 a zo sumy 1.993,77
Eur od 18.1.2020 do zaplatenia, a poukázal na prílohy pripojené k žalobe.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, hoci ich na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval,
a žaloba s prílohami im bola doručená ešte dňa 8.7.2021. V súvislosti s tým však súd pripomína,

že „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)
povinnosťvšeobecnéhosúdupriznaťakýkoľvekuplatnenýnárok.II.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a

procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj
a analytická právna veta: ustavnysud.sk)

4. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, pričom spolu s predvolaním na pojednávanie súd
právnemu zástupcovi žalobcu listom zo dňa 18.5.2023 označeným ako výzva na späťvzatie žaloby

oznámil, že po predbežnom právnom posúdení podľa právnych záverov a výsledkov konania v obdobnej
ich veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13 Csp 194/2019, sa ich žaloba javí ako zjavne
nedôvodná, a preto stranu žalobcu v zmysle ust. § 138 CSP vyzval, aby bez zbytočného odkladu ešte
pred pojednávaním, súdu oznámili, či na podanej žalobe trvajú, alebo ju berú späť. Strana žalobcu
na túto výzvu nereagovala a na pojednávanie sa nedostavila, právny zástupca žalobcu však svoju

neúčasťospravedlnilasúhlasilsrozhodnutímvneprítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcu,apreto
súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu
a vykonané dôkazy, avšak len v rozsahu včasných a konkrétnych žalobných tvrdení uvedených v žalobe
(viď predchádzajúci bod).

5. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

6. Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom

v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

7. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky8. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom

na rýchlosť a hospodárnosť konania.

9. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

10. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne
opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670.)

12. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového
stavu) súd tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo

doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

13. Na pojednávaní žalovaní uviedli, že sa domnievali, že uvedená vec je už uzavretá, nakoľko na
základe zmluvy so spoločnosťou BNP Paribas, resp. Cetelem už mali v minulosti jeden spor, ktorý bol

ukončený a v exekučnom konaní už bola aj čiastka, ktorú im zostávalo uhradiť, zaplatená. Preto sa
domnievali, že všetko je už ukončené.

14.Súdsavovecioboznámilsožalobou,vykonaldokazovanieoznačenýmidôkazmi(§132ods.1CSP),
ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§204 CSP), a na základe zhodných (resp.

nespochybnených)tvrdenýchrozhodujúcichskutočností(§132ods.1a§186ods.2CSP)avykonaných
dôkazov zistil tento skutkový stav:

15. Dňa 21.6.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako
dlžníkom a spoludlžníkom písomnú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur, z ktorého
žalovanývyčerpal(bezzapočítaniapoplatkov)sumu2.466,64Eur,anatentoúveruhradilsumu1.521,92
Eur. Vo vzťahu k výške povinných splátok, uplatneným úrokom a poplatkom, najmä ich výpočtu (z akých
konkrétnych súm, za čo a za aké konkrétne obdobie ich žalobca vyúčtoval), pritom súd zo žalobných
tvrdení (§ 132 ods. 2 CSP) nezistil nič.

16. Na rámec stranami dodaných skutkových tvrdení, pri zisťovaní skutkového stavu v prospech
spotrebiteľa (§ 295 CSP) pritom súd ohľadom tejto zmluvy (zo žalobcom predložených listín) zistil,
že táto zmluva bola v písomnom vyhotovení včlenená ako neoddeliteľná súčasť (2. časť) písomnej
zmluvyospotrebiteľskomúvereazmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkarty

a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej za účelom poskytnutia spotrebiteľského
úveru: Pôžička Cetelem – Pôžička na čokoľvek – bezúčelový úver vo výške 2.500,- Eur dňa 21.6.2015,
a to tak, že v jednej listine o spotrebiteľskom úvere bola v časti 2. automaticky zahrnutá (bez možnosti
vynechania) aj zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedené výška úverového
rámca: 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca 600,- Eur, výška mesačnej splátky min. 5% z dlžnej

čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300,- Eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci,
poplatok za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68%
p.a. – fixná, s trvaním (bod 2.1.) na dobu neurčitú.

17. Okrem toho zo žalobcom predloženého výpisu súd zistil, že finančné prostriedky v prospech klienta

mu mali byť prvý krát poskytnuté dňa 10.9.2015 vo výške 350,- Eur (s predpisom prvej splátky vo výške
24,- Eur dňa 10.10.2015 a ďalších splátok vždy postupne k 10. dňu nasledujúceho mesiaca až do výšky
72,- Eur za mesiac) a naposledy dňa 21.2.2018 vo výške 30,- Eur (s poplatkom za hotovosť 5,- Eura poplatkom za správu úveru 2,99 Eur). Na ťarchu účtu boli pritom zároveň účtované rôzne poplatkov,
ktoré žalobca nevysvetlil, vrátane položky označenej ako „náklady spojené s upl. pohl. b“.

18. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než
vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

Relevantné hmotnoprávne normy

19. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §

263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania
a splatnosti úrokov.

21. Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj

úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

22. V prejednávanom prípade je zrejmé, že žalobca svoje práva odvodzuje zo zmluvy o (revolvingovom)

úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového
vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom
však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
spotrebiteľomvyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvere,aprávnyvzťah(zmluvu)medziúčastníkmi
je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý
stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

23. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

24. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

25. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 41 ods. 1 a 2 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 103 veta prvá OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

32. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

33. V danom prípade má súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu za to, že zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky, nebola uzavretá

platne. Súd k tomuto záveru dospel jednak vzhľadom na to, že
(ad 1.) v písomnom vyhotovení zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súhrne neurčito,
nezrozumiteľne a v rozpore s výškou napokon skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov uvedené
navzájom si odporujúce údaje o výške úveru v tom, že výška úverového rámca (úveru) je 5.000,- Eur
a aktuálna výška úverového rámca je 600,- Eur, pričom žalovanému malo byť napokon v rozpore s tým

bez akéhokoľvek dokladovania zmeny zmluvy umožnené čerpanie úveru v rozpore s v zmluve uvedenou
aktuálnou výškou úverového rámca 600,- Eur (platbami na vybraných obchodných miestach a prevodom
na jeho účet) až v sume 1.817,58 Eur (uvedenej vo výpise ako istina),
-čosúdhodnotilakoneurčitýanezrozumiteľnýpísomnýprávnyúkon,ktoréhoobsah,vzhľadomnavýšku
poskytnutých peňažných prostriedkov, navyše bol či azda mal byť v časti výšky (aktuálneho) úverového

rámca menený či upresňovaný v rozpore s ust. § 41 ods. 2 OZ bez písomného dodatku (zmeny zmluvy),
s následkami neplatnosti zmluvy v žalobcom deklarovanom znení podľa § 37 ods. 1 a 41 ods. 2 OZ,
a tiež preto, že
(ad 2.) návrh, uzavretie a písomné vyhotovenie dotknutej zmluvy o revolvingovom úvere boli zo strany
veriteľa automaticky zahrnuté do kontraktačného procesu inej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorej

uzavretie spotrebiteľ prejavil záujem a žiadal, a to navyše bez toho, aby mal spotrebiteľ podľa veriteľom
predloženého písomného formulára návrhu zmluvy, pokiaľ chcel primárny úver získať, reálnu možnosť
druhú zmluvu neuzavrieť,
-čosúdzároveňhodnotilajakovnútenéuzavretiezmluvypriobmedzenímzmluvnejvoľnostispotrebiteľa
a v rozpore s dobrými mravmi s následkami neplatnosti zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ.

34. Postup dodávateľa finančnej služby podľa názoru súdu neprimerane obmedzil slobodu prejavu
vôle spotrebiteľa bez toho, aby pre to boli objektívne zrejmé akékoľvek (rozumné a obojstranne, teda
aj pre spotrebiteľa výhodné) dôvody, a v konečnom dôsledku napokon predstavuje aj neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. u) OZ, keďže (pri uzatvorení zmluvy na dobu neurčitú)

požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Súd zastáva názor, že zmluvné
ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky, podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie iného úveru a „uzatvára“ zmluvu o revolvingovom úvere (ak chce získať
prvý úver je donútený fakticky pristúpiť aj k dojednaniu o revolvingovom úvere na dobu neurčitú), je aj v

priamom rozpore s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a porušuje spotrebiteľovu
zmluvnú slobodu, keď nepriamo je viazané poskytnutie jedného spotrebiteľského úveru na poskytnutie
ďalšieho úveru, ktorý sa dojednáva v danej zmluve - zmluvných dojednaniach automaticky bez reálnej
možnosti odmietnutia.35. Samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského
úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako

snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne
zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc situáciu spotrebiteľa a skutočnosť,
že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru nabáda k jeho použitiu, čo zakladá ďalší nárok veriteľa na
splácanie spolu s úrokmi a poplatkami.

36. Praktiky vnucovania úverov spotrebiteľom boli pritom judikatúrou slovenských súdov jednoznačne
odmietnuté s tým, že takýto vnútený úver nemôže byť platne dojednaný (v tejto súvislosti viď napr.
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/86/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9C/37/2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 282/2012).

37. Všetky uvedené okolnosti a daný postup dodávateľa nesúladný s dobrými mravmi, ako aj samotný

obsah úverovej zmluvy vedú súd k záveru o jej neudržateľnosti a o absolútnej neplatnosti pre rozpor
so zákonom a dobrými mravmi. (podporne pozri napr. aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/82/2018 týkajúci sa obdobnej zmluvy).

38. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na tvrdenia žalobcu, ak žalobca v tomto prípade poskytol

žalovaným nejaké peňažné prostriedky, urobil tak bez platnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a mohlo by tak ísť nanajvýš o plnenie poskytnuté bez platného právneho dôvodu s nárokom na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (bezdôvodné obohatenie). Z výpisu z účtu predloženého
žalobcom však vyplýva, že peňažné prostriedky mal poskytnúť žalovanému viac ako 2 roky pred
podaním žaloby, žalobca mal všetky okolnosti potrebné k uplatneniu nároku na ich vrátenie k dispozícii

už od ich úhrady, a žalobu podal až viac ako 2 roky potom, teda po uplynutí premlčacej doby podľa § 107
ods. 1 OZ, pričom podľa § 54a OZ toto premlčané právo nemožno vymáhať, a preto súd žalobu zamietol.

39. Pre úplnosť, na podporu dôvodov zamietnutia žaloby, možno poukázať aj na to, že ak by aj zmluva
o revolvingovom úvere mala byť považovaná za platnú a obsahujúcu všetky obligatórne obsahové

náležitosti (vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch aj pre nárok na úroky a poplatky),
žalobca sa domáhal úhrady pohľadávky, ktorá mala byť podľa jeho tvrdení a písomného vyhotovenia
zmluvy uhrádzaná v mesačných splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom prvá a aj
všetky nasledujúce splátky boli splatné od 10.10.2015 viac ako 3 roky pred podaním žaloby, trojročná
premlčacia doba jednotlivých splátok v zmysle ust. § 103 OZ plynie odo dňa ich zročnosti, a žalobca si

svoje právo uplatnil na súde voči žalovaným až dňa 31.5.2021 (keď súdu bola doručená jeho žaloba – §
156 CSP). Tie splátky, ktoré boli predmetom tohto konania, a mali byť aj podľa zmluvy splatné viac ako
tri roky pred podaním žaloby, teda boli už aj z tohto pohľadu premlčané, a preto by ich v zmysle ust. §
54a OZ žalobcovi ani možné priznať nebolo.

40. Okrem toho podľa záverov súdnej praxe dokonca „v zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. plynie
premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa
na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné
splatenie“ (rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/200/2017). „Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby
začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty
od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.“ (rozsudok
KS Prešov sp. zn. 7CoCsp/15/2022).

41. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.43. V konaní boli procesne úspešní žalovaní, a preto by im mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať
podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník).
Keďže však žalovaným v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy
konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu
trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.