Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 10, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202027
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223202027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: T. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XX/XX, G. U., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, so sídlo Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpená: Beňo & partners, advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie sv. Egídia 993, Poprad, o určenie, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 5.995,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.800,60 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023 domáhal určenia, že spotrebiteľský

úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaplatenia istiny 5.995,30 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného dňa 31.05.2014 Zmluvu a
zmluvuozabezpečeníč.XXXXXXXXX,nazákladektorejsaveriteľzaviazalposkytnúťžalobcoviviazaný
spotrebiteľskýúvervovýške4.224,30EurnakúpupredmetufinancovaniaA,ktorépredstavovalovozidlo
BMW za cenu 5.379,- Eur a na kúpu predmetu financovania B, ktorý predstavoval doplnkový tovar a

služby za cenu 459,- Eur. V ten istý deň bola uzavretá kúpna zmluva predávajúcim Auto Diskont a
žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj vozidla zn. BMW s tým, že zmluva obsahovala
výhradu vlastníctva predávajúceho až do úplného splatenia kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške
5.379,-Eur.Časťkúpnejcenyvovýške1.637,70Eurbolapredávajúcemuzaplatenávhotovosti,zostatok
vo výške 3.765,30 Eur mal byť uhradený prostredníctvom úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Ďalej
žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 20Csp/64/2021, v ktorom súd
uviedol, že žalovaný nepreukázal posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosti žalobcu splácať

poskytnutý úver, pričom z tohto dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
tvrdil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom RPMN je uvedená nesprávne 39 %, hoci skutočne je 39,87 % a výška úrokovej sadzby 39 %
prekračuje priemerné úrokové sadzby komerčných bánk v danom období. Žalobca mal splatiť 9.194,40Eur a nie 8.735,40 Eur. K otázke premlčania uviedol, že v prípade spotrebiteľských vzťahov nie je
možné automaticky prezumovať vedomosť spotrebiteľa o právnej úprave a jej dôsledkoch, a teda nie
je možné ani automaticky počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty spoločne s plynutím

objektívnej lehoty. Žalovaný poskytol žalobcovi spolu sumu 4.224,30 Eur a žalobca zaplatil sumu
10.179,60 Eur, pričom časť žalobcom zaplatených splátok, ktoré prevyšujú poskytnutú sumu úveru,
t.j. rozdiel medzi zaplatenou sumou a poskytnutou, teda suma 5.995,30 Eur predstavuje na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu a je ho žalovaný povinný vydať žalobcovi.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok okresného súdu Dunajská Streda č.k.
20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023, emailová komunikácia strán sporu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 22.08.2023 vzniesol námietku premlčania
žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu, keďže z prehľadu splátok a úhrad, vyplýva, že
posledná splátka bola zo strany žalobcu uhradená dňa 01.03.2019. Objektívna premlčacia lehota na

uplatneniepredmetnéhonárokutakuplynulanajneskôrdňa01.03.2022.Pokiaľbyajžalobcaodvodzoval
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa vydania rozhodnutia Okresného súdu Dunajská
Streda, sp. zn. 20Csp/64/2021 zo dňa 09.02.2023, je zrejmé, že aj v takomto prípade by bol nárok
žalobcu premlčaný, nakoľko subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v rámci lehoty objektívnej.
Predpokladom vyhovenia určovacej žalobe je preukázanie tzv. naliehavého právneho záujmu na tomto

určení. Žalovanému je známe ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
avšak je toho názoru, že nie je možné viesť spor, ktorého výsledok nemá pre žiadneho účastníka
ekonomický, právny alebo akýkoľvek iný relevantný zmysel. Sporové súdne konanie bolo od čias
svojho vzniku ovládané zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný je toho názoru, že uplatňovanie tejto
zásady je dôvodné aj v spotrebiteľských konaniach. Poukázal na tzv. Doktrínu preventívneho charakteru

určovacej žaloby, podľa ktorej všeobecným predpokladom vyhovenia žalobe (akéhokoľvek druhu) je
právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke
významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Z uvedeného vyplýva, že určovací spor je možné viesť len
vtedy, ak sa úspešný účastník rozsudkom domôže zlepšenia svojho právneho alebo ekonomického
postavenia, k čomu v tomto prípade úplne zrejme nedôjde. Z výsledku konania nemá žalobca žiadny

ekonomický ani právny prospech. K neprijateľným podmienkam žalovaný uviedol, že zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného obsahuje, tak údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, ako aj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Oba tieto údaje sa nachádzajú na
druhej strane zmluvy v časti „Spôsob financovania“, pričom oba tieto údaje sú uvedené v správnej
výške. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená dňa

31.05.2014. Obmedzenia týkajúce sa najvyššej prípustnej odplaty boli do právneho poriadku zavedené
zákonom č. 141/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2014. Z uvedeného je zrejmé, že na
úver poskytnutý do dňa účinnosti predmetného zákona sa žiadne obmedzenia týkajúce výšky odplaty
nevzťahovali. Výška úrokovej sadzby, ako aj výška RPMN, tak bola dohodnutá v súlade so zákonom.
Doplatok kúpnej ceny a kúpna cena za doplnkový tovar a služby sú predmetom úverového financovania,

keďže na zaplatenie všetkých týchto položiek si žalobca vzal spotrebiteľský úver, pričom neexistuje
žiadne zákonné obmedzenie financovania viacerých tovarov a služieb jedným spotrebiteľským úverom.
Spotrebiteľ si tak môže vziať úver na financovanie jedného tovaru, viacerých tovarov, viacerých služieb,
alebo kombinácie viacerých tovarov a služieb. Tieto tovary a služby môže financovať sčasti sám,
alebo ich môže financovať výlučne z úverových zdrojov. Kúpna zmluva a Zmluva o úvere sú vzájomne

závislými zmluvami. V danom prípade spotrebiteľ kupoval nasledovný tovar: BMW rad 3 320d a okrem
neho aj predmet financovania B, teda doplnkový tovar a služby. Kúpu vozidla financoval sčasti z
vlastných prostriedkov a sčasti z úveru. Kúpu ostatných vecí a služieb financoval výlučne z úveru,
ktorý mu poskytol veriteľ. Kúpna cena predmetu financovania B je súčasťou istiny predmetného úveru,
a teda je v zmluve zahrnutá do výšky úveru celkom, nakoľko predstavuje cenu služieb dodaných v

zmysle požiadavky spotrebiteľa. veriteľ neponúka doplnkový tovar a služby ako povinnú súčasť kúpnej
zmluvy a teda aj úverového financovania. Spotrebiteľ mal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu výlučne
na tovar A, teda na osobný automobil. Tovar a službu B kupovať, resp. financovať nemusel. Ak by
si žalobca nevybral doplnkový tovar a službu, nemusel by si na ne vziať úver a dostal by nižší úver
výlučne na kúpu vozidla. Nejde teda o vynútený náklad, ani o vynútený úver, ale o samostatný úver,

ktorým žalobca financoval samostatnú službu a samostatný tovar. Poistenie tiež nebolo podmienkou
poskytnutia úveru. Nie bez významu je tu tiež skutočnosť, že veriteľ nemá povinnosť hodnotiť cenu
tovaru a služieb, ktorých výber neovplyvňuje. Výška kúpnej ceny je vecou dohody medzi kupujúcim a
predávajúcim, to isté platí o výške poistného ako výsledku dohody medzi poistníkom a poisťovateľom.Celková výška úveru bola jasne a zrozumiteľne v zmluve vyjadrená, zároveň žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že žiaden hmotnoprávny predpis platný na území SR neurčuje čo môže, respektíve čo
nesmie tvoriť istinu úveru. Podľa právneho názoru žalovaného je v plnej dispozícii zmluvných strán

dohodnúť sa na výške poskytnutých prostriedkov tvoriacich výšku istiny každého úveru. Vzhľadom
k tomu, že doplnkový tovar a služby nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani ich
spotrebiteľ nemusí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevstupujú tieto do výpočtu
RPMN na strane celkových nákladov a hodnota RPMN je teda v predmetnej spotrebiteľskej Zmluve
uvedená v správnej výške 39 %, ktorej výpočet je uvedený v listine Informácia o ročnej percentuálnej

miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN. Suma 459,- Eur za doplnkový tovar je cena tovaru a
služieb. Táto suma nie je ziskom veriteľa, nakoľko „skončila“ u tretích osôb (rovnako ako kúpna cena za
auto) a to na základe pokynu spotrebiteľa. Táto suma patrí do celkovej čiastky (rovnako ako istina úveru
zakúpuauta)alecelkomurčitenepatrídonákladovspotrebiteľa.Ďalejžalovanýtvrdil,žeakoveriteľpred
uzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver,
pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského

úveru a príjem spotrebiteľa. Žalovaný vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI - nebankový
register klientskych informácií, nakoľko žalovaný ako nebankový subjekt nie je oprávnený nahliadať do
bankového registra (nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca nemal v registri záznamy o iných
úveroch. Výsledkom posúdenia schopnosti splácať a porovnania príjmov žalobcu vo výške 1000,- Eur
a jeho výdavkov (100+198,09+90,42)=388,51 Eur bolo zistenie, že žalobcovi ostalo k dispozícii ešte

611,49 Eur. Keďže výsledok posúdenia schopnosti splácať bol kladný - žiadosť žalobcu bola schválená.
Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa §
7 ods. 1, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ posúdi schopnosť splácať
úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu v tomto prípade nedošlo.
Pokiaľ by konajúci súd napriek uvedeným tvrdeniam žalovaného dospel k inému záveru, a teda mal za

to, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto smere žalovaný poukázal na
to, že žalobcom uvádzaná výška údajného bezdôvodného obohatenia nie je uvedená správne. Právny
predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v celkovej výške 4.224,30 Eur, z prehľadu splátok
vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu vo výške 8.565,90 Eur. Pokiaľ by teda aj došlo
k bezdôvodnému obohateniu, čo žalovaný zásadne popiera, jeho výška by tak predstavovala sumu

4.341,60 Eur (8.565,90 - 4.224,30), nie žalobcom uvádzanú sumu vo výške 5.995,30 Eur.

5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva a zmluva o zabezpečení
č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2014, Dohoda o platbách - faktúra, splátkový kalendár, kúpna zmluva
zo dňa 31.05.2014, Protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla zo dňa 31.05.2014, Daňový

doklad (Faktúra) splatný dňa 14.06.2014, Záznam o rokovaní samostatného finančného agenta s
klientom pred uzavretím zmluvy zo dňa 31.05.2014, Žiadosť o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o
zabezpečení zo dňa 31.05.2014, Súhlas so spracovaním údajov, informácie podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 122/2013 Z.z. Finančný agent, Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN
divízia QuatroCar, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácie o finančnom

sprostredkovaní zo dňa 31.05.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX, provízny list za uzatvorenie zmluvy,
Výzva k zaplateniu zo dňa 17.08.2017, Záverečná správa k objednávke služieb zo dňa 15.04.2018,
Záverečná správa k objednávke služieb zo dňa 31.10.2017, splnomocnenia, Schvaľovací protokol k
návrhu zmluvy XXXXXXX zo dňa 31.05.2014, Prehľad záznamov vozidla, prehľad záznamov zákazníka,
správa zo SRBI/NRKI, krycí list - spracovanie žiadosti Qcar, Protokol k oceneniu jazdeného vozidla,

platobná história, výpis z registra klientskych informácií.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.09.2023 poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa sleduje
základný cieľ, ktorým je zachovanie reálnej rovnosti účastníkov hospodárskych vzťahov, pokiaľ v
zmluvnom vzťahu vystupuje na jednej strane podnikateľ ako subjekt, ktorý je obvykle finančne i

personálne dobre vybavený a ktorý navyše vopred určuje obsah zmluvy, a na druhej strane bežný
človek, ktorý nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a často ani celý obsah zmluvy vrátane všeobecných
zmluvných podmienok pred podpisom zmluvy nepozná, preto argumentácia, že veriteľ je viazaný
vôľou kupujúceho a bez jeho vôle sa nemôže rozhodnúť, či úver poskytne alebo nie, nie je dôvodom
vedomého posúdenia bezdôvodného obohatenia veriteľa na úkor bežného človeka. Súd v rozsudku sp.

zn. 20Csp/64/2021 poukázal na § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov a dospel k záveru, že tu
išlo o hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Súd vykonaným dokazovaním mal za to, že žalobca úver preplatil o 5.930,- Eur.
Súd ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že aj úroková sadzba bola až 39 %, pričom priemernáúroková sadzba pri takýchto úveroch bola do 29 %. Výška úrokovej sadzby 39 % ročne je v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z toho dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v tejto časti zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná. Žalobca ďalej zotrval na názore, že

RPMN bola uvedená v zmluve nesprávne. Žalovaná používala vopred pripravenú formulárovú zmluvu,
ktorú nemal možnosť v jej obsahu ovplyvniť, čiže zmeniť a vyňať z nej doplnkové služby nebolo možné a
animutonebolonavrhnuté.Kotázkepremlčaniauviedol,žesaobezúročnostiaúveruaobezdôvodnom
obohatení dozvedel z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 20Csp/64/2021, preto sa
nemohol domáhať skôr vydania bezdôvodného obohatenia, keďže o tom nemal vedomosť. Žalobca mal

za to, že jeho nárok premlčaný nie je.

7. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 20.11.2023 zotrval na názore, že uplatnený nárok je potrebné
považovať v celom rozsahu za premlčaný, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, preto je
irelevantné, kedy sa žalobca o údajnom bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalobca si uplatnil svoje
právonasúdepodanímzodňa23.06.2023.Odtohtomomentubysadalohovoriťospočívanípremlčacej

doby vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V predchádzajúcom konaní, na ktoré
odkazuje žalobca sa spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.244,16
Eur, pričom ide o odlišný nárok od nároku uplatneného v tomto konaní, a preto aj premlčacia doba
plynie vo vzťahu ku každému nároku samostatne. Rozsudok vydaný v predchádzajúcom konaní nemá
vo vzťahu k žalovanému, najmä z dôvodu jeho subjektívnej záväznosti žiadnu relevanciu. V ostatnom

žalovanýpoukázalnasvojepredchádzajúcepodaniaanavrhol,abysúdžalobuakonedôvodnúzamietol.

8.1. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2023 žalobca uviedol, že uzatvoril so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. zmluvu o úvere, pričom termín konečnej splatnosti úveru bola dojednaná dňom
10.10.2018. Ešte pred uplynutím uvedeného dátumu bolo auto odobraté a na dražbe predané. Následne

dňa 28.01.2021 spoločnosť VÚB Leasing podala žalobu na tunajší súd, pričom v priebehu tohto konania
súd rozhodol rozsudkom, v ktorom konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkový. Práve v tomto
konaní sa dozvedel, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Následne vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v prvej správe uvádzali, že sú ochotní
zaplatiť sumu 1.200,- Eur, avšak v ďalšej správe sa už uvádza, že žalobca nemá nárok na bezdôvodné

obohatenie, a to s odkazom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa
pripísania poslednej úhrady t.j. dňom 02.03.2019 a uplynula dňom 02.03.2022. Žalobca poukázal na to,
žepremlčaciadobapočasprebiehajúcehosúdnehokonaniaspočívala,tedaakveriteľvpremlčacejdobe
uplatnil svoj nárok na súde do právoplatného skončenia tohto konania premlčacia doba neplynie. Mal
zato, že v tejto súvislosti je dôležité, že subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia neuplynula, keďže o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v priebehu súdneho konania,
konkrétne z rozsudku zo dňa 09.02.2023.

8.2. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2023 právna zástupkyňa žalovaného mala zato, že žaloba
je v celom rozsahu nedôvodná. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je potrebné považovať za

premlčaný v celom rozsahu, a to vo všeobecnej objektívnej trojročnej lehote. Vo vzťahu k žalobcom
uvádzaným skutočnostiam, týkajúcim sa prerušenia plynutia premlčacej lehoty žalovaný uvádza, že
v predchádzajúcom konaní, na ktoré odkazuje žalobca, sa pôvodný žalobca t.j. spoločnosť Intrum
Slovakia, s.r.o. domáhala zaplatenia neuhradených splátok poskytnutého úveru. Jedná sa o celkom
odlišný nárok, preto premlčacia doba plynie v každom prípade samostatne. Zároveň vo vzťahu k

predchádzajúcemu rozhodnutiu považovala za potrebné uviesť, že žalovaný nebol účastníkom tohto
konania, a preto sa v tomto konaní nemohol účinne brániť, pričom súd v tomto rozhodnutí dospel k
záveru, že predmetný úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že žalovaný
resp. jeho právny predchodca neskúmal schopnosť žalobcu splácať poskytnutý úver, avšak žalovaný už
vo svojom prvom podaní teda vo vyjadrení k žalobe preukázal, že pred uzatvorením zmluvy posúdil s

odbornou starostlivosťou bonitu žalobcu. Žalovaný resp. jeho právny predchodca si pred uzatvorením
zmluvy zabezpečil všetky podklady, z ktorých pri skúmaní bonity vychádzal a tieto náležitosti starostlivo
posúdil, z jeho strany za žiadnych okolností nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto poskytnutý úver v žiadnom prípade nemožno považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.12.2023 poukázal na to, že podľa prehľadu úhrad
uhradil sumu 10.174,54 Eur, pričom veriteľ sám v prvotnej žalobe vychádzal práve z uvedenej sumy ažiadal doplatiť ešte 1.244,16 Eur. Presne z tých istých podkladov vychádzal aj žalobca pri podaní žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.12.2023 poukázal na to, že žalobca žiaden
úmysel žalovaného sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť nepreukázal, ani len netvrdil. Žalovaný pritom
akýkoľvek úmysel v tomto smere zásadne odmieta. Ani na odvolanie sa na spotrebiteľský charakter
úverovej zmluvy, tak samo o sebe nemá automaticky za následok aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby
prinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Ďalejžalovanýzotrvalnanázore,ženiejemožnéviesť

spor,ktoréhovýsledoknemáprežiadnehoúčastníkaekonomický,právnyaleboakýkoľvekinýrelevantný
význam. Z dôvodu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia treba považovať za premlčaný,
nemá pre žalobcu určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žiadne opodstatnenie.
Ďalej žalovaný zotrval na názore, že RPMN bola vypočítaná správne a súčasne, že preukázal skúmanie
bonity žalobcu s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím úveru. Kúpna cena motorového vozidla
bola dohodnutá vo výške 5.379,- Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.613,70 Eur (akontácia) bola

uhradená predávajúcemu, t. j. spoločnosti AUTO DISKONT s.r.o. v hotovosti pri podpise Kúpnej zmluvy
zo dňa 31.05.2014. Uvedená skutočnosť vyplýva, jednak z časti E. Kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2014
(Kúpnacenaaplatobnépodmienky),ajednakzvystavenejfaktúryčíslo:N..Akontáciavovýške1.613,70
Eur teda nebola príjmom žalovaného, nakoľko táto sa nikdy nedostala do sféry jej dispozície, ale bola zo
strany žalobcu uhradená spoločnosti AUTO DISKONT s.r.o. V prehľade splátok a úhrad, ktoré žalovaný

predložil bola táto suma uvedená len z dôvodu evidencie, v žiadnom prípade však nepredstavuje splátku
poskytnutého úveru. Vo vzťahu k výške údajného bezdôvodného obohatenia je preto potrebné uviesť, že
žalobca zaplatil na poskytnutý úver celkovo sumu vo výške 8.565,90 Eur, čo vyplýva z prehľadu splátok
a úhrad. Žalobca, tak obdržal od žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu úver vo výške 4.224,30
Eur, na ktorý uhradil sumu vo výške 8.565,90 Eur. Rozdiel tak predstavuje sumu vo výške 4.341,60 Eur

(8.565,90 - 4.224,30).

11.1. Na pojednávanie konané dňa 10.01.2024 sa žalobca nedostavil, hoci termín pojednávania vzal na
vedomie na pojednávaní dňa 20.11.2023, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, o
odročenie pojednávania nepožiadal, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.

11.2. Na pojednávaní dňa 10.01.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že zmluva o zabezpečení
bola uzatvorená riadne v zmysle požiadaviek zákona č. 129/2010 v zmysle spotrebiteľských úverov
s tým, že ako sa žalobca v spore, kde bol ako žalovaný pod sp. zn. 20Csp/64/2021 vyjadruje
k tomu, že Zmluva o zabezpečení AUTO DISKONT s.r.o. vystupuje nielen ako predávajúci ale aj

ako sprostredkovateľ nie je nič neštandardné s tým, že je nepravda čo uvádza žalobca v rámci
svojho vyjadrenia v konaní nižšie uvedenom, že by bol predmet financovania B s malými písmenami
resp. menšími ako bolo požadované zákonom. Predmet financovania B je uvedený v zmluve ihneď
za predmetom financovania A, taktiež celý spôsob financovania je uvedený ihneď po týchto dvoch
predmetoch s tým, že je tam presne rozpísaný predmet financovania A je vo výške 3.765,30 Eur

a predmet financovania B vo výške 459,- Eur. Takisto je presne uvedená výška úveru aj celková
čiastka s poistením, čiže mal zato, že žalovaný v zmysle § 9 zákona 129/2010 splnil všetky potrebné
náležitosti zmluvy, ktoré mal zmluva v zmysle zákona obsahovať. Zároveň taktiež boli splnené
všetky náležitosti ohľadom skúmania bonity v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 s tým, že žalovaný s
odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť splácať a bonitu klienta. Bonitu vyhodnocoval nielen na

základe žalobcom poskytnutých údajom, ale taktiež nahliadnutím do nebankového registra klientskych
informácií. Čo sa týka toho, že úver bol platený priamo spoločnosti AUTO DISKONT s.r.o. uviedol, že
nie je vylúčené iné dojednanie platobného miesta. Na základe toho, že súd považuje za sporné, či
je uplatnené právo premlčané aj vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-485/19 uviedol, že
v tom istom rozsudku súdny dvor uvádza, že pokiaľ ide o premlčaciu dobu voči žalobám podaným

spotrebiteľmi na uplatnenie práv, ktoré vyplývajú z práva únie, takéto pravidlo nie je samo o sebe v
rozpore so zásadou efektivity, pokiaľ jeho uplatnenie v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje
výkon práv priznaných osobitnými smernicami. Taktiež je tam uvedené, že stanovenie primeraných
lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom únie. V
druhom rade pokiaľ ide o dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade 3 roky súdny

dvor rozhodol, že pokiaľ je táto lehota stanovená a vopred známa zdá sa, že lehota je v takomto
rozsahu v zásade dostatočná. Na to aby umožnila dotknutému spotrebiteľovi pripraviť a podať účinný
prostriedok nápravy, takže táto dĺžka sama o sebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity. Čiže v tomto
prípade samotný žalobca už v rámci konania sp. zn. 20Csp/64/2021, mohol predmetnú žalobu o vydaniebezdôvodného obohatenia podať skôr. Zároveň okrem toho žalovaný uvádza, že aj v spotrebiteľských
veciach je potrebné zachovať aspoň fundamentálnu mieru rovnosti strán pred zákonom, teda nie je
správne ani spravodlivé, aby zodpovednosť každého spotrebiteľa bola vykladaná v neprospech veriteľa,

či je už otázka premlčania ako uplatňovania právneho nároku alebo tým, že bude veriteľ neprimerane
sankcionovaný na základe budúcich legislatívnych zmien. Takýto výklad práva výslovne v neprospech
veriteľa môže mať dôsledky nielen na princíp právnej istoty, ale v konečnom dôsledku môže viesť k
úplnej strate zodpovednosti spotrebiteľov splniť svoje záväzky byť bdelým vo svojich právach a teda
uplatňovaťichriadneavčas.Nemôžebyťdostačujúce,abyspotrebiteľibavzniesolnárokalebonámietku

kedykoľvek a bez relevantného dôkazu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi strán sporu na pojednávaniach,
ako aj oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.), vyjadrením žalovanej k žalobe
zo dňa 22.08.2023 a jeho prílohami (uvedené v bode 5.), replikou žalobcu zo dňa 12.09.2023 a jej
prílohami, duplikou žalovanej zo dňa 20.11.2023, vyjadrením žalobcu zo dňa 01.12.2023, vyjadrením

žalovanej zo dňa 06.12.2023, Príjmovým pokladničným dokladom PKADBAEU_XXXXXX, vyjadrením
žalovanej zo dňa 29.12.2023, priemernými úrokovými sadzbami (č.l. 141), súhrnnými informáciami o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 (č.l. 142), obsahom
pripojeného spis Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 20Csp/64/2021 a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

13. Žalobca dňa 31.05.2014 uzatvoril s predávajúcou spoločnosťou AUTO DISKONT s.r.o. kúpnu
zmluvu s predmetom kúpy motorového vozidla značky BMW 3, s dátumom prvej evidencie 27.04.2005.
Kúpna cena v časti E. zmluvy bola stanovená sumou 5.379,- Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške
1.613,70 Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej

ceny vo výške 3.765,30 Eur mala byť v zmysle zmluvy predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru
na základe zmluvy o úvere č. 120143316 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., t.j. právnou predchodkyňou žalovaného. V deň uzatvorenia kúpnej
zmluvy, t.j. dňa 31.05.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zastúpená sprostredkovateľom
AUTO DISKONT s.r.o. uzavrela so žalobcom „Zmluvu a zmluvu o zabezpečení“ č. XXXXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcovi na financovanie kúpy osobného ojazdeného motorového
vozidla BMW rad 3 320d s dohodnutou kúpnou cenou 5.379,- Eur - predmet financovania A, ako aj
predmet financovania B - doplnkový tovar a služby: balíček povinnej výbavy (48,- Eur), príprava vozidla
k predaju a služby (191,- Eur), carlife agrance (220,- Eur) s dohodnutou kúpnou cenou 459,- Eur. Úver
mal byť podľa zmluvy žalobcovi poskytnutý vo výške 4.224,30 Eur, pričom mesačné splátky splatné vždy

k 15. dňu v mesiaci (v počte 60) činili (bez poistenia) 145,59 Eur. Ďalej bol dojednaný termín konečnej
splatnosti 05/2019, ročná úroková sadzba 39 %, RPMN 39 % a priemerná RPMN 28,42 %. Celková
čiastka s poistením bola stanovená sumou 8.735,40 Eur. Žalobca sa so splácaním úveru dostal do
omeškania, preto došlo k predaju osobného motorového vozidla.

14.ZobsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.20Csp/64/2021(ktoréhoobsah
súd oboznámil na pojednávaní konanom dňa 10.01.2024 a osobitne ponechal právnemu zástupcovi
žalovaného aj priestor na nahliadnutie do spisu) vyplýva, že právny predchodca žalovaného (spoločnosť
VÚB Leasing, a.s.) sa domáhal od žalobcu zaplatenia istiny 1.244,16 Eur s príslušenstvom. V priebehu
konania žalovaný postúpil pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., pričom súd uznesením

č.k. 20Csp/64/2021-129 zo dňa 20.07.2022 pripustil, aby na miesto žalovaného do konania vstúpila
menovaná spoločnosť. Rozsudkom č.k. 20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023, právoplatným dňa
10.05.2023 súd žalobu o zaplatenie sumy 1.244,16 Eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.), žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V bode 16. citovaného rozsudku súd konštatoval,
že uzavretiu zmluvy nepredchádzalo zisťovanie, na základe ktorého by právny predchodca žalovaného

mohol,navyšesodbornoustarostlivosťou,posúdiťschopnosťžalobcutentoúversplácať.Ztohtodôvodu
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V bode 17. citovaného
rozsudku súd ďalej uviedol, že žalobca zaplatil na splátkach celkom 10.179,60 Eur, čo pri úvere
poskytnutom vo výške 4.224,30 Eur znamená, že ho preplatil až o 5.955,30 Eur.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadok žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že spor medzi žalobcom a žalovaným je
spotrebiteľským sporom, t.j. sporom medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom
vyplývajúcim a súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou o úvere.

17. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AUTO DISKONT
s.r.o. a žalobcom dňa 31.05.2014 o kúpe motorového vozidla a uzatvorenie zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., t.j. právnou
predchodkyňou žalovaného, zastúpenej sprostredkovateľom AUTO DISKONT s.r.o. dňa 31.05.2014.

18. Medzi stranami bolo sporné, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru resp. či má opodstatnenie žalobcom navrhnuté určenie, či je
uplatnené právo premlčané, či je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez poplatkov, či sa
žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a v akej výške.

19. Súd žalobu o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2014 je bezúročný a bez poplatkov, považoval za prípustnú v
zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, a to s odkazom na § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý umožňuje spotrebiteľom pred súdom sa domáhaťurčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhoúveružalobou.Vprípadežalôbpodľa§137písm.
d) CSP naliehavý právny záujem netreba preukazovať. S argumentáciou žalovaného, že z výsledku
požadovaného určenia žalobca nemá žiadny ekonomický ani právny prospech súd nesúhlasil, keďže

práve požadované určenie predstavuje právny základ pre posúdenie dôvodnosti nároku o vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda žalobca právny prospech z takéhoto určenia bez pochýb má. Napriek
tomu, že súd už v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023
konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vzhľadom na subjektívnu záväznosť tohto rozsudku
(žalovaný v čase vyhlásenia rozsudku už nebol sporovou stranou, a preto pre neho rozsudok záväzný

nie je), ani táto okolnosť nevylučuje požadované určenie v tomto konaní (nejde pritom ani o res iudicata).

20. Súd ďalej považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným,
ktorý mal za to, že objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku uplynula
najneskôr dňa 01.03.2022, keďže posledná splátka bola zo strany žalobcu uhradená dňa 01.03.2019.
Pokiaľ by aj žalobca odvodzoval začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa vydania

rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 20Csp/64/2021 zo dňa 09.02.2023, aj v takomto
prípade by bol nárok žalobcu premlčaný, nakoľko subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v rámci
lehoty objektívnej. Súd mal za to, že námietka premlčania nebola žalovaným dôvodne vznesená. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2021
zo dňa 28.02.2022, v ktorom sa konštatuje nasledovné: „Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho

dvora EU C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote
je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na
vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje
na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných

pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla,
že 51. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká
vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľa, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky

má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil
práva spotrebiteľa. ... V rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/29/2021 najvyšší súd zvýraznil špecifickosť situácie,
vzniknutej a vyvolanej osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä zák. č. 129/2010
Z.z. V podstatnom uviedol, že „[z]a skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti), ktorá je (sú) podstatná
pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru
dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť
splátkyspotrebiteľskéhoúveruvovýškedohodnutejvúverovejzmluve.Beztejtovedomostijespotrebiteľ
v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami
vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom

vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená
osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok
(resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve
uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore

takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti) ... Otázku
nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto
vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého
spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len

na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet
veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení
so zákonom ... Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v

tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.". Najvyšší súd v danej veci uzavrel, že „podstatnou skutkovou
okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovejokolnosti ... je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také
skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je,

či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr". ... V prejednávanom spore bolo potrebné
individualizovať, kedy žalobca nadobudol vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil“. Opierajúc sa o uvedený právny názor súd dospel k záveru,
že právo žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia premlčané nie je, keďže žaloba
bola podaná v desaťročnej premlčacej dobe. Posledná splátka zo strany žalobcu bola uhradená dňa

01.03.2019, žalobca vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil nadobudol z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023
a žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal dňa 23.06.2023.

21. Súd žalobu v časti určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s. je bezúročný a bez poplatkov, považoval za dôvodnú.

22. Tak ako súd konštatoval aj vyššie, zmluva uzatvorená žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného dňa 31.05.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného ako

právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcom ako fyzickou osobou,
t.j. spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.
Vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí predmetná zmluva obsahovať
náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2. Pre spotrebiteľskú zmluvu je tiež charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálnu možnosť zmluvné podmienky
individuálne dojednať.

23. Súd po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že dohoda o úrokoch vo výške 39 %
ročne z poskytnutého úveru je neplatná, lebo sa prieči dobrým mravom. Úroková sadzba dohodnutá v

zmluve bola niekoľkonásobne vyššia než priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov v danom
období. Z uvedeného dôvodu absentuje v zmluve náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona čl.
129/2010 Z.z. Už len pre uvedený nedostatok zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
Na uvedenom konštatovaní súdu nemení nič skutočnosť, že v deň uzavretia zmluvy ešte nebolo účinné
obmedzenie týkajúce sa najvyššej prípustnej odplaty (zákon č. 141/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1 deň

po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy 01.06.2014).

24. Súd mal za preukázané, že výška úrokovej sadzby z obdobných úverov poskytovaných v rozhodnom
období bola podľa Národnej banky Slovenska za mesiac máj roku 2014 v priemere 10,71 %. Teda
úroková sadzba dohodnutá v zmluve bola niekoľkonásobne vyššia než priemerná úroková sadzba

porovnateľných úverov v danom období. Išlo tak o viac než 3-násobok (takmer 4-násobok) priemerných
úrokových sadzieb, a preto súd v časti dohodnutého úroku považoval zmluvu za neplatnú, v rozpore
s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských
zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy
podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich

vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý aj v zákone č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Za dobré mravy vo všeobecnosti možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak,aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013, v ktorom sa konštatuje, že „Odvolací súd považuje za rozporné
s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“ Rovnako súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, v ktorom sa konštatuje, že „Výška zmluvných
úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je

neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery
poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého
stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na
trhu pri porovnateľnom úvere ... V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky
neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne

postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov ... za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky
sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je
potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

26. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah
súd považoval za rozporné s dobrými mravmi
poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov

poskytovaných bankami.

27. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje žalobcovi poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., je uvedenie nesprávnej výšky ročnej percentuálnej
miery nákladov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa názoru súdu suma na doplnkový tovar

a služby nemala byť súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Žalobca už v predchádzajúcom konaní sp. zn. 20Csp/64/2021 o.i. argumentoval tým, že on záujem
o predmet financovania B (doplnkový tovar a služby) nemal, pričom nemal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy o úvere, keďže išlo o vopred pripravenú, formulárovú zmluvu. Preskúmaním predložených
listinných dôkazov súd dospel k záveru, že kúpna zmluva obsahuje jasný prejav žalobcu získať

úver v konkrétnej výške 3.765,30 Eur na dofinancovanie osobného automobilu. Avšak zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje aj predmet financovania B - doplnkový tovar a služby vo výške 459,-
Eur, ktorý si spotrebiteľ nevymienil a nemal o nich záujem.

28. Žalobca ako spotrebiteľ majúci záujem o kúpu motorového vozidla v rámci jedného rokovania s

predajcom o kúpnej zmluve s týmto subjektom zároveň vystupujúcim aj ako sprostredkovateľ úveru pre
žalovaného, uzavrel aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezpochyby s cieľom takto získanými peniazmi
z úveru financovať časť kúpnej ceny motorového vozidla, čo zmluvné strany v kúpnej zmluve odkazom
na číslo úverovej zmluvy a uvedením výšky úveru 3.765,30 Eur nespochybniteľne aj vyjadrili. Vzhľadom
na okolnosti, za ktorých bola uzavretá, zmluva o spotrebiteľskom úvere svojou povahou pre žalobcu

bezo sporu je preto zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len v spojení s inou zmluvou, ktorou v danom
prípade je zmienená kúpna zmluva. Pre priemerného spotrebiteľa, akým je aj žalobca, za bežných
okolnostíjetotižpodstatnýmprávekúpnazmluvaakoprvotnýdokument,zktoréhojednoznačnevyplýva,
že časť kúpnej ceny motorového vozidla v rozsahu 3.765,30 Eur bude financovaná jej vyplatením
predajcovipráveztohtoúveruidentifikovanéhočíslomúverovejzmluvy,ktorýnatentoúčelmáposkytnúť

žalovaný ako veriteľ. Spotrebiteľovi, ktorý pri dojednaní spotrebiteľského úveru vystupuje v slabšej
pozícii v porovnaní s poskytovateľom úveru, je potrebné v týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť
zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. V danom
prípade však došlo k zneužitiu tejto dôvery spotrebiteľa pri dojednávaní spotrebiteľského úveru, ktoréhopredmetom je financovanie kúpy motorového vozidla. Súd preto uzavrel, že ide o zmluvy vzájomne
závislé (§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka), o viazaný spotrebiteľský úver (§ 15 zákona č. 129/2010
Z. z.). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/30/2021 zo dňa 23.02.2022).

29. Tento úver v celej jeho výške, t.j. aj predmet financovania B bol poskytovateľom úveru poukázaný
priamo na bankový účet samotného predávajúceho, teda žalobca s týmito peňažnými prostriedkami
nedisponoval, disponoval s nimi výlučne subjekt, s ktorým žalobca pri uzavretí zmlúv rokoval. Vzhľadom
na to, že kúpna zmluva so zmluvou o spotrebiteľskom úvere tvoria obchodný celok, bolo na žalovanom,

pre ktorého sprostredkovateľ úveru v jeho mene konal a na ktorého účet úverové prostriedky boli
poskytnuté, preukázať, že plnenie aj v rozsahu sporných 459,- Eur bolo poskytnuté v prospech žalobcu
výhradne na financovanie konkrétneho tovaru alebo konkrétnej služby uvedenej v zmluve o jeho kúpe
alebo o jej poskytnutí. Podľa názoru súdu ako nedostatočná sa javí argumentácia žalovaného, že nemal
možnosť ovplyvniť výber tovaru a služieb a hodnotiť ich cenu, pričom spotrebiteľ mal možnosť nekúpiť
doplnkový tovar a služieb, a to vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, ako aj na skutočnosť, že v

jeho mene konal ako sprostredkovateľ priamo predávajúci motorového vozidla AUTO DISKONT s.r.o.,
pričom jeho nekalá obchodná praktika a nedostatočná informovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti, mu
nemôže byť na ujmu. Zmluvná podmienka poskytovania doplnkových služieb nepochybne predstavuje
nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože nezanedbateľne
zvyšuje jeho náklady spojené s úverom bez zrejmej materiálnej protihodnoty.

30. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý výhradne na účel financovania doplatku
kúpnej ceny osobného automobilu a mal predstavovať sumu 3.765,30 Eur a nie na financovanie ďalších
doplnkových služieb, ktoré spotrebiteľ nechcel a nebol na ne ani len upozornený. Je neprípustné žiadať
od žalobcu zaplatenie doplnkových služieb, ktoré poskytnúť žalobca ako spotrebiteľ nechcel a nežiadal.

Takéto služby v kúpnej zmluve v súvislosti s predajom vozidla dohodnuté neboli vôbec. Vzhľadom na
uvedené súd má zato, že doplatok kúpnej ceny vozidla vo výške 3.765,30 Eur mal byť celkovou výškou
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nie je možné, aby poskytovateľ úveru, premietal do istiny úveru
akékoľvek pre klienta, t.j. spotrebiteľa skryté povinné náklady na financovanie niečoho, čo spotrebiteľ
nepožadoval. Takýto postup je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

31. Žalovaný teda umelo navýšil sumu úveru, pričom výška poskytnutého úveru je jedným zo základných
vstupných parametrov pre výpočet údaju RPMN. Keďže do istiny úveru je zahrnutý aj poplatok za
doplnkové služby je celková výška úveru uvedená nesprávne, s čím súvisí aj nesprávne uvedená výška
RPMN, aj preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm.

g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy sa jedná o nevyvrátiteľnú
zákonnú domnienku ako sankciu za uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa. Pre výpočet RPMN sú
dôležité vstupné parametre. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN v nesprávanej výške
39 % . Pokiaľ sa zohľadní skutočná výška úveru 3.765,30 Eur (zodpovedajúca doplatku kúpnej ceny za
osobný automobil), ktorá bola žalobcovi reálne vyplatená, pri celkovej čiastke na zaplatenie 8.735,40

Eur, predstavuje správny údaj RPMN 39,87 %. Z toho vyplýva, že v zmluve uvedená RPMN je nižšia
ako v skutočnosti.

32. Čo sa týka skúmania bonity žalobcu právnym predchodcom žalovaného pred poskytnutím
spotrebiteľského úveru, súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v právoplatnom rozsudku

tunajšieho súdu č.k. 20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023 a má za to, že žalovaný nepreukázal
súdu, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať poskytnutý
úver. Žalovaný síce formálne niektoré úkony pred poskytnutím úveru vykonal, zaobstaral základné
informácie, avšak nie v dostatočnom rozsahu, pričom uvedené nesvedčí o tom, že postupoval s
odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcu. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť

poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa
jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť. Veriteľ musí náležite zisťovať
schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o
deklarované tvrdenia spotrebiteľa a následne musí veriteľ zistené skutočnosti profesionálne vyhodnotiť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žaloba je v časti, v ktorej sa
žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 120143316 zo dňa 31.05.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. je bezúročný a bez poplatkov, je dôvodná, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel (výrok I.).34. Vychádzajúc z toho, že súd považoval žalovaným poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci bol žalobcovi reálne

poskytnutýúverrovnajúcisadoplatkukúpnejcenymotorovéhovozidlavovýške3.765,30Eur.Čosatýka
uhradenej sumy rozhodnej pre výpočet bezdôvodného obohatenia, tú súd ustálil sumou 8.565,90 Eur,
t.j. bez akontácie, teda sumy 1.613,70 Eur, keďže zaplatenie tejto sumy (t.j. akontácie) nepredstavuje
bezdôvodné obohatenie ani za situácie, že uvedenú časť kúpnej ceny uhradil žalobca. Jedná sa tu totiž
o typický obsah leasingovej zmluvy, keď je predmet leasingu nadobúdaný do vlastníctva leasingového

prenajímateľa a leasingový nájomca ho má právo užívať (a po uplynutí dojednanej doby odkúpiť) s
tým, že pri nadobúdaní zaplatí časť kúpnej ceny (akontáciu) leasingový nájomca a zvyšok kúpnej ceny
zaplatí leasingový prenajímateľ. S tým, že leasingový nájomca tento zvyšok kúpnej ceny splatí ako
poskytnutý úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6CoCsp/3/2021 zo dňa 29.07.2021, ktorý bol preskúmaný aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/78/2022 zo dňa 30.11.2022. Pre úplnosť súd poznamenáva, že vychádzal z predloženej

platobnej histórie ako aj zo zhodného tvrdenia strán, že žalobca uhradil spolu sumu 10.179,60 Eur, ktorá
bez akontácie 1.613,70 Eur činí sumu 8.565,90 Eur.

35. Keďže súd ustálil, že je potrebné úver vyhodnotiť ako bezúročný bez poplatkov, potom sa žalovaný
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 4.800,60 Eur (zaplatená suma 8.565,90 Eur - 3.765,30 Eur

ako doplatok kúpnej ceny vozidla, ktorú mal žalobca zaplatiť bez zarátania doplnkovej služby, ktorá je
nedôvodná). Z uvedeného dôvodu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,60
Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Keďže žalobca v konaní žiadal priznať 5995,30
Eur, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
zdôrazniť, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nebol viazaný rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 20Csp/64/2021-183 zo dňa 09.02.2023, konkrétne bodom 17. odôvodnenia, z
ktorého vychádzal žalobca (aj tak nesprávne, keďže v citovanom rozsudku sa uvádza suma 5.955,30
Eur a žalobca si nárokuje 5.995,30 Eur), pričom žalobca bezdôvodné obohatenie nad priznanú sumu
žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto súd jeho žalobe nemohol vyhovieť v celom rozsahu.

36. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti žalobcu
v konaní. V konaní mal žalobca úspech v rozsahu 80,07 % (pri žalovanej celkovej sume 5.995,30 Eur
a priznanej sume 4.800,60 Eur) a žalovaný 19,93 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 60,14 %.
O výške priznaných trov rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.